33. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som sa vo svojom vystúpení chcel venovať len druhej časti tohto návrhu ústavného zákona, to jest oblasti justície.
Opozícia zase je celá, ako je, od začiatku tohto volebného obdobia volá po zmenách v justícii. V minulom volebnom období boli neustále rozpory medzi predsedom Najvyššieho súdu, ministrom spravodlivosti, resp. ministerkou spravodlivosti, generálnym prokurátorom. Od nástupu našej vlády v roku 2012 a osobitne ministra spravodlivosti Tomáša Borca sa situácia upokojila a dnes nie sú vidieť žiadne spory, škriepky a podobne, ako to bolo v minulosti, na tom sa snáď vieme všetci zhodnúť.
Vo včerajšom vystúpení pani poslankyňa Žitňanská povedala, že stojí za návrhmi, ktoré sú v tomto návrhu zákona, a to zúženie imunity a oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady, napriek tomu však potom v celom svojom vystúpení znegovala všetky tie návrhy, ktoré v tomto návrhu ústavného zákona sú. Teda všetky opatrenia, ktoré majú práve za cieľ zlepšiť situáciu v justícii. Kritizovala spôsob kreácie Súdnej rady, kritizovala pôsobnosť Súdnej rady, ako je návrh na disciplinárne konanie, resp. kompetencie predsedu Súdnej rady vo vzťahu k iniciácii disciplinárneho konania, vzťah k Ústavnému súdu Súdnej rady, zloženie Súdnej rady, čiže všetky tie inštitúty, ktoré majú práve napomôcť k zlepšeniu situácie v justícii.
Nakoniec pani poslankyňa úplne nepochopiteľne spojila s týmto návrhom ústavného zákona úplne nesúvisiacu vec, a to konkrétne jeden individuálny právny akt ministra spravodlivosti vo vzťahu k jednému konkrétnemu súdnemu rozhodnutiu spomedzi mnohých ďalších takých istých prípadov.
Nakoniec, čo je úplne paradoxné, pani poslankyňa kritizovala, že sa táto oblasť navrhuje upravovať a riešiť práve ústavným zákonom, pretože podľa jej názoru na to úplne postačuje obyčajný zákon.
Sme v súčasnosti v prvom čítaní. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní sa vedie rozprava o podstate návrhu. A nie je práve podstatou to, že sa navrhuje táto oblasť riešiť ústavným zákonom, aby sme na dlhodobejšie obdobie zakotvili tieto princípy a zásady zlepšenia práce v justícii, ktoré nebudú následne podliehať zmene vždy so zmenou politických síl v Národnej rade? Nie je toto práve cieľom prvej rozpravy, aby sme sa zjednotili na týchto princípoch? To je zásadná otázka. Ja si myslím, že práve táto forma ústavného zákona by mala práve toto zabezpečiť, a to by sme mali v prvom čítaní podporiť.
Prvé čítanie je o tom, či je väčšinová zhoda na riešení určitého spoločenského vzťahu určitým spôsobom, teda či je filozoficky podpora legislatívneho riešenia daného problému daným návrhom zákona, resp. ústavného zákona. Následne máme predsa ďalší priestor na diskusiu, či už neformálnu, o ďalších konkrétnostiach daného návrhu, ale, samozrejme, aj formálnu na výboroch a v druhom čítaní, aby sme doriešili tie konkrétne otázky, ak bude zhoda na lepšom riešení, ako je to riešenie navrhované.
Čiže toľko z mojej strany. A ja by som vyjadril podporu tomuto ústavnému zákonu a tiež by som vás požiadal o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani predsedajúca, pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, ja by som zopár myšlienok, budem len krátko v toto piatkové popoludnie. Prihlásilo sa nás veľa do rozpravy, ale akosi keď to vyšlo na takýto nie možno lukratívny čas, tak médiá chýbajú. Ja by som chcel možno ako predseda poslaneckého klubu OĽaNO pripomenúť niekoľko vecí.
Prvá je, keď sa hovorí o tom politickom obchode alebo kšefte. Prvá vec, uznávam, áno, slovo obchod alebo kšeft má negatívny náboj, takže môže byť pre niekoho brané ako urážlivé alebo ako negatívne. Chcem ubezpečiť teda za seba, že ja slovo obchod alebo aj kšeft, hoci expresívne, chápem skôr neutrálne a závisí to od obsahu a od formy, od spôsobu.
Zopakujem to, čo som už hovoril ráno. Naše vyjadrenie z 26. februára, keď sme sa ako poslanecký klub stretli v Nitre, tak vyjadrenie nášho poslaneckého klubu bolo takéto, citujem: "Je smutné, že tradičné politické strany urobili z takých vážnych tém, ako je manželstvo a súdnictvo, politický kšeft. Napriek tomu OĽaNO obidva návrhy v prvom čítaní podporí." A teraz nasleduje časť, ktorá je najdôležitejšia: "My chceme diskutovať o čo najlepšom znení týchto zákonov v prospech ľudí a nie o politických obchodoch SMER-u a KDH."
Sú ľudia v našom klube s rôznymi názormi, dneska sme to videli, a je to tak v poriadku. Pre niektorých ten výraz obchod má negatívnejší náboj, pre niektorých neutrálnejší. Chcem povedať, že v súčasnej politickej situácii môžem súhlasiť napriek tomu, že sme ráno možno mali nejaký rozpor aj s poslancom Hlinom, že je to šikovnosť Kresťanskodemokratického hnutia, takýmito jednaniami zabezpečiť, aby agenda Kresťanskodemokratického hnutia, a teraz myslím na agendu v tom dobrom slova zmysle, hodnotovom, že sa darí presadiť.
Môj pohľad ale, ktorý som chcel ponúknuť, je iný v tom, že je to šikovnosť a je to dobrý obchod, ak nevidíme žiaden iný svet, len ten politický. Vaše skúsenosti, ktoré ste tu od 90. rokov získali a uplatňovali, hovoria o tom, že ak chceme zmeniť ústavu a chceme nejakú vec dosiahnuť, musíme sa dohodnúť. Buď musíme mať väčšinu, 76 hlasov, v prípade ústavy 90. A tak to je.
Ale čo ak sa presunieme aj do iného sveta, nielen v tejto sále? Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že sme demokracia, ktorá je vykonávaná buď cez zastupiteľov, to sme my poslanci, na úrovni celého štátu v Národnej rade Slovenskej republiky, alebo priamo. A ja som presvedčený, že napriek tomu, že mnohí štandardní politici sú presvedčení, že referendum nie je až tak dobrý nápad alebo že vlastne je to nepoužiteľné, tak ja som presvedčený, že je ten čas na to, aby sa to posunulo. Nie aby sa vymenila parlamentná demokracia alebo zastupiteľská za priamu, ale aby sa to vybalansovalo, aby sa dosiahla rovnováha. Poviem aj prečo.
Z toho dôvodu, že potom by do veľkej miery odpadlo to, čo tu musíme dnes absolvovať. Priznám aj určité, nazvem, nie zrovna najpríjemnejšie alebo najchutnejšie, najvkusnejšie, najúctivejšie veci, lebo tu vzniká určité napätie. Kresťanskodemokratické hnutie, viem, že si dávalo robiť nejaké prieskumy, takisto myslím, že Aliancia za rodinu si dávala robiť nejaké prieskumy. Veľká časť občanov v konkrétnych otázkach týkajúcich sa rodiny a manželstva od 65 % vyššie až po 85 %, zhruba v tomto rozsahu sa to pohybuje, je za to, aby to bolo takto.
Pre mňa je potom, tak keby som povedal, síce politické, ale podľa mňa len politické a nie realistické, prečo nedať v takýchto veciach príležitosť rozhodnúť ľuďom. A potom sa nemusíme doprosovať a vymieňať a obchodovať, ale môžme povedať to, a chcem to znova zdôrazniť, čo hovoríme my ako obyčajní ľudia, podporím zákon, lebo je dobrý, nepodporím ho, lebo nie je dobrý. A nemusím robiť to, že ja sľúbim tomu, čo si nemyslím celkom, že je také, lebo. A takisto myslím si, že nikto nespochybňuje to, čo je položené tak verejne na misky váh. To znamená, áno, SMER chce z nejakého dôvodu riešiť justíciu, nebudem to rozoberať teraz, a je treba ju riešiť. KDH plus ďalší poslanci, ktorí dali ten druhý návrh a spolu podpísali ho do parlamentu, chcú riešiť otázku manželstva muža a ženy. Toto by sa dalo akosi pochopiť, a preto väčšina z nás nemá problém za to zahlasovať a posunúť to do druhého čítania, kde uvidíme, aké bude definitívne znenie.
Ale, bohužiaľ, na tých miskách váh, a to hovorím aj v takej korektnosti a úctivosti, proste nemôžme odškriepiť to, že sú tie prezidentské voľby a že pán premiér je v druhom kole prezidentských volieb a že táto vec sa nejakým spôsobom ponúka. Nemusíme si ani domýšľať, ani obviňovať, ale je to tak. A to je to, čo mnohým vadí. Niekto to vyjadrí úctivejšie, niekto menej úctivo.
Druhá vec, ktorú chcem povedať, je, a to avizujem smerom na druhé čítanie, že mnohí zástupcovia občianskeho sektora aj Aliancie za rodinu majú záujem, aby do slovenskej ústavy prešli ešte aj mnohé ďalšie formulácie. Formulácia, že "manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy" je výborná. Ja s ňou absolútne súhlasím, lebo tak, tak ide manželstvo, toto je manželstvo.
Druhá vec je to, vnímať to v kontexte toho, čo povedal pán premiér vo svojom rozhovore ešte pred prvým kolom prezidentských volieb, kde povedal, že čo sa týka budúcnosti, táto vec absolútne nejak nesúvisí s registrovanými partnerstvami, že nič nerieši. To tu bolo viackrát povedané. A preto si myslím, že naozaj by sme mali uvažovať do druhého čítania aj s takýmito vecami. Ak nie, ak nebude, ako sa hovorí, politická zhoda, tak opakujem znova, je tu jednak Aliancia za rodinu, ale sú tu aj Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorí chceme konať referendum, aby sa k týmto otázkam vyjadrili ľudia.
Mne je to naozaj divné. Viete, ja som sa rozprával, budem diskrétny, aby som nehovoril nejaké mená a podrobnosti, rozprával som sa možno rok dozadu s nejakými politikmi z relevantných politických strán, od ktorých aj závisí, či niečo prejde v parlamente, a bolo mi povedané, že také otázky, napríklad otázka manželstva muža a ženy, otázka interrupcií, sú tak hodnotné a takú majú cenu na politickom trhu, nazveme to, dúfam, že to nikoho neuráža, ale je to proste popis, že sa dávajú do toho, do ponuky, keď sa uzatvárajú nejaké koalície. A myslím si, že preto aj kolegovia napríklad z Ľudovej platformy sú takí akoby tým rozhorčení alebo rozhnevaní, pretože oni vnímajú, že z ich pohľadu sa to potom tak muselo udiať, keď takto, takto sa chápe štandardná politika. Zoberieme vás do koalície, podporíme vám toto z vášho programu a vy nám podporíte toto.
Áno, dáva to zmysel, ja som to povedal, dáva to zmysel, pokiaľ nevidíme žiaden iný svet mimo tejto sály, mimo politických strán. Ale ten svet tu je a ten svet na Slovensku, tí ľudia, obyčajní ľudia, teraz to nemyslím politicky, jasne vyjadria, čo chcú.
Samozrejme, že je otázka toho, ako sa to viackrát tak zhodilo, že, no ale referendum je vlastne taký neistý nástroj, pretože neboli úspešné tie referendá, pretože aj keď sa prijme, tak vlastne nie je, nie je vymáhateľné. Pretože keď Národná rada neprijme zákon v takom duchu, tak vlastne sa nič nestalo, pretože máme slobodný mandát.
A ja sa chcem opýtať, nie je čas posunúť to, aby sme nemuseli potom zažívať takéto veci? Aby napríklad Kresťanskodemokratické hnutie mohlo úplne spokojne povedať, kolegovia, partneri, chcete to podporiť? Fajn. A keď nie, ľudia to chcú, my spustíme referendum alebo necháme samotných občanov ako aktivistov. Ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa to posunulo týmto smerom a aby sme potom mali úplne inú politickú kultúru v tomto, v tomto pohľade, nielen v tom, či sa tu používajú expresívne výrazy. Mne sa expresívne výrazy nepáčia, používať ich. Ale tá politická kultúra je v tom, že ak tu bude reálna možnosť, že ľudia si to zoberú do vlastných rúk a povedia si, prepáčte, my sa nebudeme pozerať pri televíznych prijímačoch, či sa dohodne, a teraz ktokoľvek, teraz je to SMER alebo KDH, ale to môže byť ktokoľvek, ako ste povedali a býva to aj v rôznych zostavách, ale povedia si, my to chceme, my si to urobíme. Nebude lepšie na Slovensku, nebude menej napätia? A potom povieme, áno, ale väčšina nemusí mať pravdu. Samozrejme, že nemusí mať, samozrejme, že zastupitelia majú význam. Je dobré, ak sú to skúsení ľudia, ktorí vedia povedať k tomu svoje stanovisko a nie vždy dav musí všetko rozhodnúť skvele. Ale veď to je taká výzva pre to dozrievanie spoločnosti. Vyhlásme referendum alebo vyhlásme úmysel zozbierať podpisy pod referendum, stále, aj keby bolo rovno nulové kvórum, tak treba 350-tisíc podpisov a to nie je málo. Braňo Škripek niečo o tom vie, aj spolu s nami, že vyzbierať 100-tisíc podpisov aj pri veľkom záujme je fuška. Ak ľudia o to majú záujem, tak je priestor na vysvetľovanie. Nech sa páči, páni liberáli napríklad zo SaS-ky alebo odinakadiaľ môžu viesť debatu a môžu hovoriť o tom, áno, ste väčšina, ale majte ohľad aj na tých, ktorí to cítia inak. Samozrejme, a to bude dobrá diskusia, lebo to nebude boj, že kto z toho v parlamente, ale bude tu priestor na vysvetľovanie.
Ale je to potom otázka aj na konzervatívcov. Viete, ja si myslím, že asi ma, asi ma budú brať ľudia ako konzervatívca aj ako kresťana. Môže to posúdiť každý. Ale ja si nemyslím, že je demokratické alebo aj kresťanskodemokratické len využiť akoby, máme možnosť to nejak mocensky do tej ústavy dostať. Však logicky, neni to proti vôli ľudu v tomto prípade, čo sa týka manželstva. Ale podľa mňa je demokratické to, že dáme priestor na tú diskusiu a na vyjadrenie ľudí, a napríklad referendum v tejto otázke by podľa mňa pomohlo. Áno, môže sa stať, že v niektorých veciach by to haprovalo. Prejavila vy sa určitá nezrelosť.
Slovenská republika vznikla 1. januára 1993, čiže ak si dobre rátam, tak tohto 1. januára mala 21 rokov. Kedy sme to porovnali k ľudskému veku, tak je to vek, keď už človek môže nielen kandidovať, ale môže aj byť už zvolený. Ale zoberte si, je to napríklad čas, ktorý uplynul zhruba od začiatku od ´48., keď sa komunisti zmocnili moci, do ´68., keď nastala určitá taká obroda, tá Pražská jar a všetky tie veci s tým súvisiace. Ja si myslím, že spoločnosť je zrelá. Myslím, že nie som ten prvý, ktorý by tu mohol mudrovať a poučovať, ale mám pocit, že takýto, takýto pohľad ešte nezaznel.
A chcem teda ešte možno uzavrieť aj tým takým pohľadom na kresťanskú alebo kresťanskodemokratickú politiku. Pre mňa sú poslanci aj členovia Kresťanskodemokratického hnutia partneri, mnohí z nich sú moji priatelia, ale mám taký pocit, že sa to príliš stotožňuje. Dneska Janko Hudacký, veľmi fajn chlapík, povedal také vyjadrenie, v ktorom akoby kresťanské hodnoty, konzervatívne hodnoty sa rovnali KDH a nikdy inak. Áno, ono to platí, určite v KDH vždy nájdeme konzervatívne a kresťanské hodnoty, ale to nikto nespochybňuje, ale nemusí to byť len tak. A ja mám taký pocit a v posledných časoch dosť diskutujem aj s členmi KDH, aj so zástupcami KDH, predstaviteľmi KDH, že tá viera v to, že kresťanské hodnoty, rodinné hodnoty, tradičné hodnoty sa rovná KDH, že je tak silná, že mám niekedy pocit, možno sa mýlim, že prevažuje tú samotnú vieru v tie hodnoty. Nedobré je tak, ako keby fanúšikovia Realu a Juventusu viac verili v Real a v Juventus ako vo futbal. Podľa mňa to nie je prvoradé, prvoradé je ten futbal a potom Real a Juventus. A podobne aj v tomto prípade, rozhodujúce sú hodnoty a nie v prvom rade KDH, OĽaNO alebo, však kresťania sú v každej jednej, v každom jednom politickom zoskupení, aby sme to nedávali len do tejto polohy.
Možno si dovolím ešte jednu takú politologickú poznámočku, že v 90. rokoch v druhej polovici sa naozaj opozícii, pravici na čele s KDH, to treba povedať, podarilo poraziť Mečiara. Náležite sa na to odvolávate, zdôrazňujete zásluhy. Ja vám ich v úcte priznávam. Ale mám taký pocit, že ste dostali také škorpióny, bodnutie škorpióna pri tom víťazstve, a to, že vás pán Mečiar nakazil, ale nie možno štýlom svojej politiky, ale tým, čo tu zanechal a čo sa za tých ďalších - koľko? - 15 rokov nezmenilo, a to je ten volebný systém. A ten volebný systém, že Slovensko je jeden obvod a že čoraz viac sa stráca ten kontakt s obyčajnými ľuďmi, s ľuďmi na Slovensku, spôsobuje to, že my sme, že my sme zostali uzavretí v tom, že politika sa robí tu. Tu na Hrade, tu v parlamente. Ale, viete, ja som veľmi rád, keď môžem zbehnúť peši dole po Zámockej a prídem do mesta a viem, že už v polovici Zámockej nikto netuší, čo sa tu deje.
A chcel by som povedať ešte jednu poznámku, že ak aj ľudia tušia, tak my hovoríme o tom, že nemá sa prísť sem a tu vykrikovať a prednášať. Prepáčte, ja rozumiem rozhovorom diskrétnym pri káve, po kluboch a tak ďalej. Ale verím zároveň, že veci sa majú preberať na svetle. Kde inde máme debatovať? Áno, skĺzava to tu veľmi často k určitému divadlu, je tu nejaký mediálny priestor a nie vždy sa všetky veci vecne a pokojne dajú vyriešiť pri rozprave. Ale štandardne by to malo byť primárne rozprava, primárne parlament, kde sa takéto veci riešia, kde sa hovorí, kde sa diskutuje. A, samozrejme, niektoré citlivé veci sa môžu doriešiť aj v kuloároch.
Ale mne sa zdá, že akoby, a teraz to naozaj hovorím v dobrom a nehovorím to, akože chcem niekoho poúčať, ale v dobrom, že sme už úplne zabudli, že ten parlament je nastavený na to, že sa tu má viesť tá rozprava a tie veci sa majú dohodnúť. A nie, že sa tá politika má robiť len kdesi uzavretá, kuloárna. Vyvážiť to, mne to tu chýba. A to je pohľad, ktorý chcem do toho priniesť.
Takže ešte raz to zopakujem. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, každý poslanec slobodne, sme presvedčení, že je dobré posunúť dopredu súdnictvo, justíciu, snažiť sa o väčšiu spravodlivosť. Takisto, myslím, že drvivá väčšina klubu, možnože aj všetci poslanci, nemajú, nie že nemajú problém, ale aj spokojne a radi zahlasujú za ten návrh v tej časti, kde sa hovorí o manželstve jedného muža a jednej ženy. O to viac, samozrejme, pri tom samostatnom návrhu, ktorý je poslaneckým návrhom predkladateľov. Ale to je to, čo sa nám zdá vhodné priniesť do tejto diskusie.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán poslanec, ty si jeden z mojich najlepších kamarátov v parlamente, sa k tomu priznávam, všetky statusy na Facebooku ti lajkujem, aj snáď budem. Troška ma podráždilo to slovo "politický obchod", lebo to už tuná viackrát zaznelo a celý vlastne parlamentný život je svojím spôsobom dohoda, hľadanie kompromisov, niekto nazve snáď obchodom. Ale nie je to obchod. Iné dneska nemáme, len túto parlamentnú demokraciu.
Pán Figeľ, náš šéf, vlastne poslal 150 ľuďom list o tomto návrhu, 40 ľudí zareagovalo pozitívne a ešte tam bolo treba 50 na to, aby to nejakým spôsobom prešlo aj do ústavy. Čiže bolo absolútne nutné hľadať ďalších spojencov a ja tiež viem, že v SMER-e je veľa takých, ktorí rozmýšľajú podobne, jako je dané tento návrh.
Ja som tiež takým obchodníkom, pretože 25 rokov tu nebol Slovenský historický ústav, nedalo sa to nijako vybaviť, bola to trápna, trápna história, tak som sa spojil s pánom poslancom Brixim a Martvoňom, tí sú neni z KDH, a spravili sme zákon a po dlhých peripetiách, ktoré nazveme dlhé, nakoniec aj hlasmi SMER-u to prešlo a Pán Boh zaplať. Dneska SHÚ v Ríme začína bežať, je riaditeľ, Vedecká rada, za chvíľu budú štipendiá a tak ďalej a tak ďalej. Čiže teším sa, no.
Posledná vec je, OĽaNO, ste troška mišung, nehnevaj sa, musíš to trošička tam zjednotiť. Určitý ohňostroj, neriadené rakety. No biele tričká ste mali pred Pochodom za život, ale mali aj takí, ktorí celom ináč rozmýšľajú ako s tými bielymi tričkami.
Na eurovoľby je, ide pán šéf Viskupič, jasný liberál, je tam aj Trnovec, katolík ako hrom, ktorý dal také prehlásenie, aby každý poslanec do Európskeho parlamentu prehlásil, keď si to prečítaš, tak padneš na zem. Takže "odtál potál".
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady. Viem, že sa nesmie reagovať na nikoho iného iba na rečníka, ale predsi len mi tak teraz ubehne, že Bože uchovaj, že by si to niekedy, pán predseda nášho klubu, zjednotil, pretože to by bolo to najhoršie, čo by si mohol urobiť pre tento parlament.
Práveže dnes, a ty si to aj zdôraznil vo svojom vystúpení a v podstate to potvrdzuje celý priebeh nášho vyjadrovania sa k ústavnému zákonu, je tu absolútna pravda, že sa toho zmocňujeme a k tomu vyjadrujeme nie kvôli tomu, že sme mali nejaké spoločné dohody na klube a že sme podali takto, ale že každý do toho vkladá svoje presvedčenie, svedomie i životné skúsenosti. A že napriek tomu spolu fungujeme a že sme sa v tomto prípade takmer asi dopracovali k výsledku skoro zhodnému, aj keď ho uchopujeme z rôznych pohľadov, však to je paráda, to len potvrdzuje, že presne toto je princíp poslancov.
Koľkokrát sa mi stalo, keď mi povedali nejakí kolegovia z iných klubov, že aj by som s tebou súhlasil, aj by som ti to kľudne podpísal, ale nesmiem.
Takže, Rišo, pán predseda nášho klubu, nikdy žiadna násilná jednotnosť, ale naopak, krása rôznych prístupov a tak sa dopracujeme k dobrým výsledkom.
Ďakujem.

Ja reagujem na túto tému. Ďakujem, že aj ty si podporil, Richard, túto, že si sa teda zapojil. Ja som stratil poradie pred chvíľou, necítim sa úplne dobre. Ale chcem zareagovať na to, že aj ja som presvedčený a viacerí ľudia v našom klube, že priorita patrí rodine a manželstvu a je potrebné, aby sme túto vec skutočne do ústavy dostali. A je to rodina tak, ako ju poznáme od vekov. Nie akýkoľvek iný typ moderný, neviem, vyvinutý, alebo akýkoľvek by sme chceli povedať, ale explicitne to, že rodina, ktorú tvorí muž a žena a dieťa, že toto je najdôležitejšia sociálna identita na svete. Dokonca predčí aj štát, aj každú inú komunitu alebo skupinu. Lebo tuto začína život človeka v najvlastnejšej podstate, v biologickej rodine. A podstatné je, že tu potom môžu začať najzdravšie, normálne ľudské vzťahy. Toto je prirodzená rodina, to je mikrosvet, mini spoločnosť a tu sa odovzdávajú najzákladnejšie zručnosti, schopnosti, skúsenosti a v žiadnom inom type zoskupenia to tak nemôže byť. Zdravá rodina potom povedie k zdravej spoločnosti, akýkoľvek iný rozvitý, rozdrobený zväzok vedie len k deštruovanej spoločnosti.
Preto som presvedčený, že aj naša krajina Slovensko potrebuje rešpektovať jedinečným spôsobom zvrchovanosť rodiny muža, ženy a dieťaťa alebo detí, ktoré sú založené na takomto manželstve medzi jedným mužom, jednou ženou, a uznávať, že to sú jej vlastné práva, že sú neodňateľné tie práva, ktoré má, sú neodňateľné.
Takže rodina nie je len zbierka či skupina jednotlivcov, a preto aj legislatíva, ktorá by bola založená výhradne na jednotlivcovi, bude v konečnom dôsledku v rozpore s kolíziou a právami rodín, teda v kolízii s právami rodín. Takže ja si myslím, že toto je vrcholne nutné podporiť v takomto jedinečnom nahliadaní. Čokoľvek iné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Jozef, myslím, že si celkom dobre nepočúval, ale zdá sa mi, že si tu bol. Ja som KDH pochválil. Vyslovene som povedal, že za daných okolností si počína pochopiteľne, hej. Akurát hovorím o tom, že sú tu aj iné spôsoby a že je dobré ich zvážiť a možno by sme sa vyhli niektorým zbytočným veciam, a myslím, že aj doba, aj čas pokročil.
Použil si na poslanecký klub OĽaNO výraz mišung. Áno, dobre, my sme použili zas slovo obchod, dá sa aj jedno, aj druhé chápať v dobrom alebo minimálne neutrálne. Áno, môžme povedať, že sme mix alebo mišung, lebo je to iný spôsob politiky. Len tým vlastne potvrdzuješ to, čo som povedal, že vy si možno neviete predstaviť iný spôsob politiky, ale tak ako vy, aj ja sa stretávam s ľuďmi a mnohí hovoria, že, áno, že oni si tak prajú, aby sa ten spôsob zmenil, aby to bolo vyjadrenie nielen nejakej straníckej jednoty, ktorá nemusí byť zlá, ale aby tam bol priestor aj na niečo iné. Proste to tu chýba, je to medzera na trhu. Môžme to akokoľvek nazvať, hej.
A k téme eurovolieb sa budeme vyjadrovať inokedy. Tak ako nechcem, aby z tejto veci bola téma prezidentskej kampane, tak nechcem, aby z tejto témy bola otázka eurovolieb. Určite sa k tomu vyjadríme. A len by som povedal k tomu, k tým eurovoľbám, toľko, že je smutné, že máme 20-percentnú účasť a my sa bojíme, že si zoberieme niekoľko tisíc hlasov a nesústredíme sa na tých 80 % nevoličov. My by sme sa chceli sústrediť najmä na nich. A pretože vnímame, naozaj, že na tom politickom trhu je medzera a ten trh chápem ako zmysel, že ľudia to potrebujú, chcú, tak chceme ponúknuť na výber viacerých. A je legitímne, ak Jozef Viskupič zastupuje svojich voličov, Braňo Škripek svojich a ďalší ďalších.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som chcel najskôr vo faktickej poznámke, ale pán predseda otvoril niekoľko takých vážnych tém, na ktoré nestačia dve minúty, preto v plnej úcte k tebe by som chcel zareagovať na niektoré postoje.
Na rozdiel od Joža Mikloška si nemyslím, že oni sú mišungom, ale sú takou dúhovou stranou, oni tam ako majú všetko, aj to žlté, aj to modré, aj to červené, ale na to sme tu, aby sme veci skôr riešili, aby sme sa tu krágľovali alebo podozrievali jeden druhého.
Pán kolega, dlhšie si hovoril o referende, o využívaní tohto inštitútu viacej, ako sme ho doteraz využívali. Ja som jeden z tých, ktorý je za posilňovanie zastupiteľskej demokracie aj cez inštitút referenda, ale upozorňujem na väčšie riziká, ako výhody, ktoré tento inštitút v tak zásadných veciach môže prinášať. Ja by som nerezignoval na náš mandát, na našu dôveru, ktorú nám ľudia dali a ktorí nás sem poslali, aby sme riešili aj takéto zásadné etické problémy, ktoré presahujú či už strany, alebo volebné obdobia jednotlivých mandátov, ktoré získavame. A preto ak máme príležitosť my tu v parlamente tieto veci presadiť, spoločne odsúhlasiť, tak nerezignujme na toto naše ústavné právo a poďme o tom rozhodnúť.
Načo referendum? Ja nevidím v tejto chvíli a teraz, keď návrh je na stole, keď máme priestor na diskusiu a doplnenie návrhu, potrebujeme ľudí za drahé peniaze nútiť do referenda alebo vyzývať do referenda, ktorého výsledok z hľadiska dnes ústavnej úpravy nie je celkom jasný, a sám si to aj naznačil, že má a v sebe skrýva isté riziká, lebo referendum môže dopadnúť v prospech niečoho, ale my máme to rozhodnutie definitívne nakoniec v rukách.
Ďalšia vec, na ktorú mi nedá zareagovať preto, lebo jednak, že som bol predseda Kresťanskodemokratického hnutia, tak nikdy som nebol ten a ani nie sme takí, aby sme si vyslovene prisvojovali, že len nám a nikomu inému nepatria tieto kresťanské témy do právomoci, či už o nich tu diskutovať, alebo ich navrhovať. Ja som si vždy želal iné. Ale tie sklamania veľké, ktoré som tu v tejto rokovacej sále zažíval, ma oprávňujú na to, aby som tu pred vami vyhlásil, že bolo to jediné Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré malo odvahu navrhovať také zákony, na ktorých sme politicky nikdy nezarábali, skôr, naopak, nám percentá uberali, od ochrany života až cez túto tému ochrany manželstva.
A ja som si vždy želal, aby nás v tejto veci strany nerozdeľovali. Aby všetkých tých, ktorí v srdci nosíme to kresťanstvo, aby sme nehľadeli v okamihu, kedy o tom rozhodujeme, na stranu, ktorej sme členmi, ale na to, aby sme sa prejavili ako veriaci kresťania. O toto mi išlo.
Ale ja som tu zažil aj iné, pán kolega. Že jedna z poslankýň, ktorá sa tu usilovala pol roka presadzovať novelu interrupčného zákona a sprísniť možnosť vykonania interrupcií, keď prišlo k hlasovaniu, tak pre ňu bol väčší alebo dôležitejší príkaz predsedu strany, ako jej svedomie. Odišla pri hlasovaní.
Ak sa vrátime k takémuto niečomu, čo bude viacej ako stranícka príslušnosť, a budeme naozaj odvážne bez ohľadu na názor klubu alebo strany, alebo predsedu sa správať podľa svedomia, tak sa nám podarí spolu viacej.
A ja sa chcem poďakovať za aj na jednej strane kritiku, ktorá bola taká miernejšia, bola viac spravodlivá, ako tie demagogické niektoré vystúpenia, nechcem personifikovať nikoho, ale páči sa mi kritický postoj, ale ešte viacej ma teší tvoj záverečný názor na hlasovanie o týchto návrhoch zákona, že ho podporíte a tým zväčšujeme pravdepodobnosť, že on nebude len predložený, ale bude aj schválený. A ja by som to považoval naozaj za historický okamih pre Slovenskú republiku.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel pripomenúť, že, áno, my sme rozprávali v tom čase, keď sa podával tento návrh, že podporíme v prvom čítaní. Druhé čítanie ešte nevieme, závisí, ako sa budú vyvíjať veci.
Chcel by som reagovať na to referendum, najmä povedali ste, že väčšie, má väčšie riziká, ako výhody. Neviem, či väčšie, má určite svoje riziká.
A takisto by som chcel povedať, že v žiadnom prípade nerezignujem a nechcem, aby iní rezignovali na svoj mandát a na prácu Národnej rady. Ide mi naozaj o vyváženosť. Momentálne referendum a možnosti priamej demokracie sú veľmi nízke. Všetko je v prospech zastupiteľskej demokracie. Jeden príklad za všetky. Voľby do VÚC Banskobystrický kraj. Nie je tam žiadne kvórum a prinieslo to výsledok, ktorý rešpektujem, lebo je demokratický, ale mnohí majú s tým problém. Napriek tomu v referende udržujeme to 50 % kvórum, lebo tam vidíme to riziko. Áno, riziká sú, ale aj vo voľbách do VÚC, a nedávame tam kvórum.
Myslím si, že v týchto veciach, načo referendum, keď je to v Národnej rade, no, zdá sa, že ľudia sú niekedy troška pružnejší, ako je politická vôľa. Politická vôľa je na to, aby sa dostali do ústavy dve veľmi dobré vety, ktoré ale neriešia všetky problémy, ktoré máme. Jasné, to nie je chyba. Vyriešime to, čo môžme, ale práve preto si myslím, že referendum má svoj význam, a preto sa k nemu hlásime. A myslíme si, že nie je dôležité len v otázkach etických a kultúrnych, ale aj v sociálnych, politických. A myslím si, že sa ním môže posunúť oveľa viac, a to nielen v prípadoch, keď ho vyhlasuje niekto, kto ním chce presadiť svoju vôľu, ale vždy, keď je dobré, aby sa občania vyjadrili. A myslím si, že za to aj stoja tie peniaze, ktoré sa do toho referenda investujú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja tiež sa prikláňam skôr za riešenie veci, tak ako je to tuná teraz v pléne Národnej rady, aby sme prijali ústavný zákon. Ak my sa vieme tuná poslanci Národnej rady zhodnúť, keď by sme boli cez stovku, tak to by bolo úplne super, hej. A to je vlastne prejavená vôľa ľudu. Neni potrebné tuná konať referendum. Navyše inštitút referenda museli by sme zmeniť, lebo nie je záväzné pre Národnú radu. My máme akurát povinnosť prerokovať ako tie veci, ale my nemusíme to prijať, čo v referende prijmú ľudia, teda ľudia ako z ulice. Museli by sme v skutočnosti zmeniť zákon, aby ten inštitút referenda fungoval ináč. Stále nie sme švajčiarskou krajinou, kde to referendum má inú váhu a oni ku každým alebo všetkým vážnym témam vyhlasujú referendá. Aj už veľakrát podľa kantónov alebo za celú tú krajinu. Ale je to iná kultúra a iná história, ktorá tam je.
Ja si myslím, že teraz tento zákon na ochranu rodiny a manželstva tuná máme a je tu politická zhoda, teda dovolím si povedať, viac ako 90 poslancov Národnej rady. Je to jedinečná príležitosť, ktorú nemáme zahodiť ako takú šancu. V Košiciach naozaj sme boli svedkami toho, že či už 80- alebo 100-tisíc ľudí, môžme tak už sa prieť o tom, ale bola tam veľká skupina ľudí, ktorá jasne demonštrovala, že si želá, aby rodina bola tuná chránená. Naopak, aby tie registrované partnerstvá tuná neboli. Ja nie som rodič jedna, rodič dva, boli tam takéto heslá. Ja nie som dedko jedna a babka dva a podobne. Myslím si, že to je vôľa ľudu a treba ju rešpektovať. A treba ju rešpektovať a mať nastavené uši a tu ako poslanci aby sme prijali takýto ústavný zákon na ochranu rodiny.

Ďakujem pekne. Pán predseda klubu Hrušovský, no ja si myslím, že isté referendum tu už bolo a bolo roku 2012. A v tomto referende, v parlamentných voľbách ľudia dali dôveru každej strane v rôznej, v rôznom počte teda dali im rôznu silu. A aj z ústavy nám vyplýva, a je to aj obsahom nášho poslaneckého sľubu, že chcú tí ľudia, aby sme túto dôveru, aby sme tu konali v ich mene. Všetci, každý osobitne, sme sľubovali na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike a svoje povinnosti sme sľúbili plniť v záujme jej občanov.
Súhlasím s tým postojom, že referendum nemá v našom právnom systéme takú silu, aby mohlo referendum niečo zmeniť, ale aj keby malo takú silu, pán predseda Hrušovský, v súvislosti s referendom ste mohli postaviť otázku pánu Vašečkovi, že v tom prípade ľudia mohli by byť až natoľko pružní, že napríklad v referende by žiadali zrušiť dane. Ja viem, že to je extrémny príklad, ale chcem tu poukázať na to, že tak, ako to je v našom právnom systéme, je to postačujúce.
A tiež by som očakávala vo vašom vystúpení, pán predseda Hrušovský, že spomeniete, ak pán kolega Vašečka hovoril o tom, že nechce, aby sa tu robila kampaň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)