35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Chren. Ja súhlasím s tým, že ak tu máme rokovací poriadok, o to viac, ak pán predseda parlamentu pred hodinou povedal, že sa má dodržiavať, sa rokovací poriadok nedodržuje ani v tomto prípade. Je mi to strašne ľúto, keď pre niekoho pravidlá platia a pre niekoho neplatia. Toto určite nie je na prospech. A naozaj z toho rokovacieho poriadku sa stáva toaletný papier a je mi to, je mi to úprimne ľúto. Treba si uvedomiť, že tie dôvody, ktoré vznikli, ja to musím zopakovať a zdôrazniť, nevznikli ani v tom decembri. Ony sú tu už dlhodobo. To, čo sa dalo rozpredať, to sa už rozpredalo a nikto tomu nie že nezabránil, nikto tomu nechcel zabrániť a to je, to je proste obrovská škoda.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán predseda, predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k návrhu zákona. Ja chcem v úvode hneď povedať to, že v podstate, keď som aj z mesta chlapec, z vidieku, je to malé podtatranské mestečko a myslím si, že tá pôda sa nás bytostne nielen v minulosti dotýkala, ale aj v súčasnosti. Samozrejme, vystúpim ešte raz v rámci rozpravy, ale ja chcem tuná sa vyjadriť snáď v tom, je mi to ľúto, ale ja tento návrh zákona nepodporím, ja ho dokonca nebudem ani hlasovať, teda, hej, keď budeme o ňom hlasovať.
Dôvod je taký, ja keď som si to tiež aj pozeral, naozaj aj pán minister, keď to odprezentoval, že hrozia nám značné hospodárske škody, nebudem sa opakovať, kolega Kadúc to tu spomínal, v tej dôvodovej správe nie je to uvedené. Skôr vnímam tento návrh zákona, ktorý tuná máme, tak len naozaj veľmi kratučko sa dotknem toho, že znevýhodňuje mladých hospodáriacich roľníkov. Veľmi často s nimi komunikujem, oslovujú ma, dokonca sa aj stretávam a mrzí ma to veľmi. Samozrejme, tá pôda veľakrát na našom Slovensku a v tých regiónoch východného Slovenska leží ladom, je nevyužitá a teraz v podstate, hej, argumentovať tou lehotou, že pôda sa stáva kapitálom a obávame sa toho zahraničného kapitálu.
Pár rokov dozadu, chcem podotknúť alebo poukázať na to, že ako sme sa tešili a sme vítali tu ten zahraničný kapitál. Kde sú naše firmy, kde sú naši podnikatelia? Áno, ak je táto obava, aj ja mám túto obavu, samozrejme, ale na druhej strane si myslím, že keď ku pôde sa dostanú len ľudia tí, ktorí minimálne tri roky podnikajú a túto pôdu majú, a v podstate mladí začínajúci farmári a poľnohospodári budú mať tieto obmedzenia, tak nedá sa s tým súhlasiť.
Potom ak by to bolo možné, ja by som pána ministra teda poprosil, že ak ešte v rámci záverečného slova keď povie, že aké značné, teda konkrétne hospodárske škody nám hrozia v našej krajine. Nechcem to zvaľovať teraz na súčasnú vládu a na pána ministra, ktorý je tuná druhý rok, ale naozaj sme tu mali lehotu desiatich rokov, kedy sme v tejto veci mohli konať. Konáme už v podstate akoby po funuse a dávame tuná, predkladáme tak závažný návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, kde sa v podstate obchádzajú procesy pripomienkového konania, čo mi je veľmi ľúto. Uvidíme, že v konečnom dôsledku, aký návrh zákona tuná prijmeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Kuffa iba jednu nepresnosť si, si asi v zákone nepostrehol, že práve ten zákon sa nevzťahuje na mladých začínajúcich poľnohospodárov. Ti prečítam § 4 odsek 10: "Na nadobúdateľa, ktorý je mladým poľnohospodárom, sa nevzťahuje ustanovenie o povinnosti vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky". To znamená, že tento zákon chráni všeobecne poľnohospodárov, dáva im, dáva im predkupné právo pred ostatnými, povedzme investičnými skupinami, a mladých poľnohospodárov vyníma z toho, aby mali povinne tri roky praxe, lebo nemôžu ju mať. To znamená, že ten zákon na to myslí.
Ďakujem.

No ono v tom § 4 odsek 1 písmeno a) "osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza; b) spoluvlastníkovi poľnohospodárskeho pozemku, ak ide o spoluvlastnícky podiel podľa osobitných predpisov", potom je tam tá blízka osoba, § 116 Občianskeho zákonníka. Ale bude o tom ešte rozprava, v podstate vystúpim ešte v rozprave, keď takto. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky sa už na jar minulého roku začali zaoberať prípravou právnej úpravy podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, a to nielen v súvislosti s vtedy sa blížiacim ukončením prechodného obdobia, počas ktorého mali cudzinci zakázané vlastníctvo nadobúdať. Ako podklady pre túto prípravu slúžili výsledky výskumnej úlohy, v rámci ktorej rezortné výskumné pracovisko od roku 2008 sleduje vývoj v tejto oblasti v 12 vybraných okresoch Slovenskej republiky. Pri príprave predkladaného návrhu sa okrem iného vychádzalo zo skutočností, že najväčší podiel nákupu poľnohospodárskej pôdy realizujú realitné a advokátske kancelárie a že u takmer 40 % nakúpených pozemkov nebolo možné určiť, kto pôdu skutočne kúpil a najmä, na aké účely ju v skutočnosti využil. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán minister, chvíľočku. Dámy a páni, začali sme prerokovávať návrh vládneho zákona. Poprosím vás o pozornosť alebo tých, ktorí nemáte záujem, radšej odíďte z rokovacej sály.
Nech sa páči, pán minister.

Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ďakujem. Preto bol vypracovaný a následne vládou Slovenskej republiky schválený legislatívny zámer predkladaného zákona, ktorý bol predmetom rozsiahlej diskusie, v rámci ktorej bolo konštatované, že návrh zákona musí spĺňať podmienky bariéry špekulatívnych nákupov poľnohospodárskej pôdy a nástroj na jej prednostný nákup výkonnými poľnohospodármi. Predložený návrh zákona kontinuálne nadväzuje na legislatívny zámer s tým, že v priebehu rozsiahlej diskusie, odbornej i laickej diskusie, čo je aj dôvodom jeho predloženia s určitým oneskorením, bol modifikovaný najmä z hľadiska sprísnenia podmienok, ktoré musí nadobúdateľ vlastníctva poľnohospodárskej pôdy spĺňať.
Cieľom predloženého návrhu zákona je najmä zabrániť znehodnocovaniu a degradácii poľnohospodárskej pôdy jej neodborným obhospodarovaním. Poľnohospodárska pôda je spoločným bohatstvom občanov nášho štátu a dedičstvom budúcich generácií, preto si zaslúži, aby sme sa postarali o udržanie jej produkčných schopností v čo najväčšom rozsahu. Preto je celospoločenským záujmom taká právna úprava, ktorá zabezpečí, aby poľnohospodársku pôdu, resp. takú jej časť, ktorá má aj v budúcnosti slúžiť k realizácii poľnohospodárskej výroby, mohli do vlastníctva prednostne nadobúdať osoby, ktoré už svojím pôsobením v konkrétnych klimatických a pedologických podmienkach obce, resp. regiónu preukázali schopnosť agrotechnicky efektívneho a pritom environmentálne šetrného obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy. Navrhovaný zákon preto vytvára predpoklady, aby sa pôda dostala len do vlastníctva osôb, ktoré na nej dokážu hospodáriť a zveľaďovať tak jej hodnotu. Vytvára sa mechanizmus, ktorý síce obmedzí vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov pri predaji takejto pôdy, ale v súlade s Ústavou Slovenskej republiky sú tieto obmedzenia priamo uvedené v zákone a rešpektujú predstavu doterajšieho vlastníka o primeranej kúpnej cene. Tak ako je uvedené v dôvodovej správe, ochranu poľnohospodárskej pôdy vykonávajú v menšom alebo vo väčšom rozsahu takmer všetky štáty Európskej únie. V návrhu zákona sa súčasne rieši aj zosúladenie devízového zákona so záväzkami, ktoré prijala Slovenská republika v prístupovej zmluve.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy, ani na životné prostredie. Naopak, navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti vzhľadom na riešenie ponuky prevodu poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom registra vedeného a prístupného cez internet. Považujem za vhodné predísť prípadným otázkam, pretože predkladaný návrh nereaguje aj na nadobúdanie vlastníctva lesnej pôdy. Je tomu tak preto, lebo ako iste viete, predĺženie moratória sa netýkalo nákupu lesnej pôdy, v dôsledku čoho môžu cudzinci takúto pôdu nakupovať od 1. mája 2011, pričom však neboli zaznamenané žiadne masívne nákupy tejto pôdy a vo všeobecnosti je mobilita vlastníctva lesnej pôdy v Slovenskej republike pomerne nízka. Vo vzťahu k lesnej pôde nie je ani potrebné legislatívne posilňovať odbornú stránku jej obhospodarovania, pretože v zmysle už platnej legislatívy je každý vlastník lesa povinný odbornosť hospodárenia zabezpečovať prostredníctvom kvalifikovaného odborného lesného hospodárstva, hospodára.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nakoľko predložený návrh je potrebné zaviesť do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho čítania. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 2014. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, úvodom by som chcel povedať zásadnú vetu, že myslím si, že Slovensku chýba zákon, ktorého názov nesie aj predložený návrh zákona, ktorý prerokovávame. Je to, samozrejme, chyba minulých vlád, možno poslancov Národnej rady, ale jednoducho je dobré, že o ňom rokujeme. Ale chcem zároveň hneď povedať, že myslím si, že tento zákon nikdy nemal byť prerokovávaný v skrátenom legislatívnom konaní. Niečo sme tu počuli v prerokovaní skráteného legislatívneho konania. Dovoľte mi len niekoľko myšlienok, aby som nadviazal na zákon konkrétny.
V predkladacej správe zákona na skrátené legislatívne konanie je jasne napísané, že zákon sa predkladá vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia, ktoré vytváralo prekážky nákupu poľnohospodárskej pôdy cudzincom, ale dôvody, ktoré hovoria o tom, na základe čoho podľa zákona sa predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, sú, že aby bolo zabezpečené, že poľnohospodársku pôdu budú mať prednostne osoby, ktoré dokážu obhospodarovať atď., atď., a aby odpredaním poľnohospodárskej pôdy došlo k jej využitiu, teda nedošlo k jej využitiu na iné ako poľnohospodárske účely a tak ďalej.
V dôvodovej správe k zákonu samotnému je niekoľko poznámok a myslel som si, že to aj prejdem cez to, ale pán minister to povedal aj teraz pri predkladaní návrhu a zacitujem niečo: "K 30. júnu 2003 na účely podpory formou priamych platieb Slovenská republika deklarovala rozsah poľnohospodárskej pôdy vo výmere 1 955 000 ha, v roku 2012... 1 888 000."
Na inom mieste: "V prospech prijatia preventívnych opatrení zameraných na odborné obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy svedčí i ekonomická stránka realizácie pôdnej služby, keď v roku 2010 na túto činnosť bolo vyčlenených 75-tisíc eur a v roku 2013 je to už iba 55-tisíc eur. Tento proces pokračuje aj v súčasnosti, keď pre rok 2014 boli z dôvodov úspor znížené tieto výdavky o ďalších 20 percent." To je negatívne hodnotenie a čo hovorí zákon? Zákon hovorí to, že prednostne tú pôdu budú obhospodarovať tí, ktorí toto spôsobujú.
Pán minister, tieto dôvody, ktoré sú v rámci aj jednej, aj druhej predkladacej správy, majú riešiť iné zákony ako zákon o nadobudnutí pôvodu poľnohospodárskej pôdy. Tieto veci by sa mali riešiť v pravidlách poľnohospodárskej politiky, v zásadách poľnohospodárskej politiky a v zákonoch, akým spôsobom chceme, aby bola využívaná poľnohospodárska pôda na Slovensku. Dnes na Slovensku je vyše 92 % pôdy obhospodarovanej v nájomnom vzťahu. Nikde inde snáď ako tu, možno je dôležitá konkurencia.
Slovensko má najväčšiu priemernú farmu v Európskej únii, okolo 550 hektárov, druhé Česko má niečo cez 200, vo Francúzsku napríklad je 35 hektárov priemerná farma. Čiže je jasné, že procesy, ktoré budú nasledovať v budúcnosti, musia smerovať k tomu, aby konkurencieschopnosť v poľnohospodárstve bola vyššia. A ja, tak ako som povedal na začiatku, myslím si, že mala by byť chránená poľnohospodárska pôda. Dokonca si viem predstaviť aj, že mala by byť chránená prednostne slovenskými podnikateľmi, ale určite nie na úkor šikanovania majiteľov. Dostanem sa k tomu ešte ďalej. Pretože k poľnohospodárstvu nech hovoria odborníci, ktorí sú na poľnohospodárstvo.
Zoberme si, že z tých viac ako jeden a pol milióna vlastníkov pôdy, taký modelový prípad, že môže tam mať 28 árov v jednej dedine babka, ktorá má 80 rokov a chce si ešte užiť niečo z tej pôdy, ktorú prenajíma družstvu alebo súkromnému podnikateľovi, ktorý má 4,5-tisíca hektárov, ktorý jej takto predloží každý rok zmluvu na 15 rokov za nájomné XY. To nájomné, podotýkam, je jedno z najnižších, priemerné nájomné je jedno z najnižších v Európskej únii. Ak náhodou ten dotyčný užívateľ to nechce kúpiť alebo ak chce kúpiť, už jej to ponúkol, predpokladám, dávno jej už ponúkol, že to od nej odkúpi a jej sa to možno videlo málo. Možno niekto prišiel a teraz ponúkne viac. A ona sa rozhodne, že by mu to predala.
Druhý prípad, niekto zdedil hektár a pol alebo 80 árov, býva v Bratislave, žije tu už niekoľko rokov, ale tie pozemky má v Trebišove alebo niekde na Orave. Chodí tam raz za 5 rokov si to pozrieť možno, možno to má v nájme, možno to nemá v nájme a rozhodne sa, že to predá. Aby to predal a bude to do jedného hektára, tak sa musí zaregistrovať v registri, centrálnom registri, ktoré spadá pod ministerstvo pôdohospodárstva, a v rovnakom čase to musí zverejniť na úradnej tabuli obecného úradu. No chcem si predstaviť toho Bratislavčana, ako pôjde do Trebišova pre 28 árov zverejňovať na úradnej tabuli! Ale viem si to predstaviť, že to spraví. Ale môže sa stať, že ten starosta alebo ten obecný úrad bude mať nejaký problém. A nebude mu to chcieť zverejniť z nejakého dôvodu. Nie je tu nikde napísané, že to musí zverejniť, čo sa stane, keď to nezverejní, čo on rozbije tú skrinku a dá to tam?
Ale to je ešte ten lepší prípad. Ak máte ten pozemok nad jeden hektár, tak ak to chce predať, musí to zverejniť v okresnom nejakom časopise, v novinách, čo už teda tam treba ísť a s niekým sa dohodnúť, aby to zverejnili. Ak tam náhodou nie je ten okresný nejaký časopis alebo noviny, tak to musí urobiť v celoslovenskom nejakom publiku. No keď toto všetko absolvuje a všetko sa splní, tak potom pôjde na okresný úrad. Ak tá babka je v nejakej dedine a okresný úrad je 60 kilometrov alebo 50, čo je bežne, tak tam bude musieť ísť. Ten okresný úrad do 30 dní má dať odpoveď. A čuduj sa svete, predstavte si, keď nedá. Tak do piatich dní tá dotyčná babka musí urgovať ten okresný úrad, aby mu, aby mu, aby jej dala odpoveď, aby jej dal odpoveď. A keď ten okresný úrad nedá tú odpoveď, tak sa môže obrátiť na súd. No, ak to všetko pôjde po masle, tak povedzme niekoľko mesiacov a možno ten kupujúci nestratí trpezlivosť a kúpi to od tej babky alebo od toho Bratislavčana v tom Trebišove, ak telefonicky sa budú nejako alebo mailami dohadovať. No ale ak to nepôjde po masle, tak to môže trvať roky.
A vrátim sa späť, s filozofiou ochrany poľnohospodárskej pôdy naprosto súhlasím. So zákonom, ktorý je prepotrebný a chýba nám, si myslím, že by mal byť. A chcem trošku konštruktívne pristúpiť, ale keďže máme veľmi málo času na to, lebo sme v skrátenom legislatívnom konaní, tak skúsim dať jeden návrh kolegom poslancom zo SMER-u. Z môjho pohľadu toto nie je len ochrana, je to, samozrejme, aj ochrana poľnohospodárskej pôdy, ale neviem, pred kým a koho, ale evidentne je to šikanovanie majiteľov pôdy, ktorí sa rozhodnú svoj malý, väčší kúsok pôdy predať. Podotýkam, viac ako pol druha milióna majiteľov pôdy. Mnohí ľudia ani nevedia, že tú pôdu majú. Čo je väčší problém, keďže sme v uhorskom práve. Máme množstvo spolupodielnikov, ten problém je úžasný, ale keďže všetci budú mať z nich chcieť pokoj, lebo ide o 28 árov alebo o hektár a pol, tak je možné, že to niekomu predajú. Ten, ktorý spĺňa tie podmienky, a ten to potom bez problémov ako celok predá nejakému Dánovi, Luxemburčanovi alebo Belgičanovi, Holanďanovi o 5 rokov. A o 5 rokov tá pôda ako celok bude mať rádovo vyššiu cenu ako tých 28 árov tej babky alebo toho Bratislavčana, ktorý bude rád, že konečne sa zbavil problémov.
Tak skúsim navrhnúť niečo. Keď štát, minister pôdohospodárstva sa rozhodne, že má nejaký majetok prebytočný a chce ho predať, tak musí zo zákona osloviť svoje ministerstvo, svoje inštitúcie v ministerstve a ponúknuť im ich, ponúknuť im ten majetok na odpredaj. Majú na to 30 dní, aby sa vyjadrili. Keď sa nevyjadria, ráta sa, že nikto nemá záujem. Osloví ostatných ministrov keď do 30 dní sa neohlási ani ďalší minister, môže to pán minister predať vo verejnej súťaži. Nerozumiem, prečo my šikanujeme, prečo my vytvárame nové, nové zaťaženie povedzme aj tých okresných úradov, alebo prečo si komplikujeme život a vyrábame úrady pre úrady. Ak chceme vytvoriť centrálny register, nech sa páči, vytvorme centrálny register. Ak tam má niekto zverejniť predaj pozemku na 15 dní, nech ho zverejní. Ale ak sa nikto neprihlási, načo ten ďalší postup? Prečo majiteľ pozemku nemôže so svojím pozemkom, so svojím majetkom nakladať tak, ako uzná za vhodné? A nech zostanú aj tí s tými predkupnými právami, aj všetko, čo tam je napísané v tom zákone, aj keď dá sa o tom diskutovať. Ale viem si to predstaviť.
Čiže to, čo pán minister hovoril, alebo aj čo v predkladacej správe je, že áno, je to posun, lebo budeme mať aspoň register posunov a predajov zmenou majiteľov pozemkov, čo pri troche úsilia sa dá spraviť aj dnes. Však katastre to vedia veľmi dobre. Počítače fungujú, maily fungujú, ale buď, budiš. Máme centrálny register, máme predkupných kupcov zadefinovaných v zákone. Dajme tam nejaký termín, nech to je 30 dní. Ale ak sa nikto neozve, ja nevidím dôvod, prečo ďalej šikanovať občanov. Preto v tejto forme a v takejto podobe zákon v prvom čítaní klub SDKÚ nemôže podporiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko na upresnenie toho, čo si, pán kolega, hovoril, lebo nie celkom to je tak. Ty si preskočil prvé dve možnosti a išiel si na tretiu, štvrtú možnosť, to znamená, že účelovo alebo, alebo si vynechal proste tú možnosť, že ponúkne tú pôdu poľnohospodárom hospodáriacim v danej obci. Tým pádom sa mu vyhnú všetky možné tieto kroky, ktoré musí urobiť, ktoré si citoval zo zákona veľmi presne. A po jednoduchom zverejnení na obecnej tabuli sa majú možnosť prihlásiť poľnohospodári z okolitých obcí. A môžem ťa uistiť, že nepoviem zlé číslo, 95 percent prípadov predaja pôdy sa ozvú miestni poľnohospodári a okolití poľnohospodári. A práve tento zákon má slúžiť na to, aby zostala prednostne pôda pre slovenských poľnohospodárov, to znamená, že tomu, kto chce predať, je jedno, či ju predá tomu alebo onomu. Ale, ale v našej republike nám by nemalo byť jedno, či dostanú prednosť domáci poľnohospodári za tých istých podmienok ako zahraniční. Čiže tu je tá hlavná devíza toho zákona, že jednoducho nebudú obídení domáci hospodári, budú mať prednostné právo, samozrejme, za tých podmienok, ktoré si stanoví vlastník pozemkov. Čiže všetky tie obštrukcie, aj tej babky, ktorá niekam musí cestovať, aj toho Bratislavčana, nikam nemusí cestovať, stačí, keď ponúkne pôdu tomu, kto ju obrába, alebo ponúkne pôdu okolitým poľnohospodárom v tej obci, alebo ponúkne tú pôdu okolitým farmárom v iných obciach. Ja ťa uisťujem, že na 95 percent prípadov tá pôda sa predá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Mikušovi za to, ako veľmi precízne popísal to, čo prináša tento návrh zákona, ale aj problémy, ktoré v slovenskom poľnohospodárstve máme. Obrovské množstvo vlastníkov, ktorí vlastnia malé kúsky zeme, málo nájomcov, ktorí pre zmenu prenajímajú obrovské parcely, myslím, že 550 hektárov si hovoril, pán poslanec, ako priemernú veľkosť jednej farmy na Slovensku, ale aj to nízke nájomné, ktoré títo nájomcovia platia vlastníkom tejto pôdy. Ale dodám ešte aj nízke dane, ktoré väčšinou platia v tých obciach, kde najímajú túto pôdu, takže to je taký začarovaný kruh, ktorý tu na Slovensku máme. Tá tortúra, ktorú prináša tento návrh zákona, je podľa môjho názoru - a ja pokračujem tam, kde skončil pán poslanec - hlavne o tom, aby ak náhodou niekto má tých 80 árov a chcel by ich už predať konečne, lebo je to preňho len starosť, aby si to rozmyslel. Aby to radšej nechal v tom nájme, v ktorom je to doteraz, z ktorého dokopy nič nemá, pretože ak to chce za týchto podmienok predať, tak je to tak komplikované, tak náročné a na tak dlhé lakte, že sa na to radšej vykašle. O tom je tento návrh zákona.
Ja kvitujem fakt, že ministerstvo pôdohospodárstva chce chrániť pôdu na Slovensku, že chce, aby pôda, ktorá je - medzi nami - obyčajným výrobným prostriedkom, aj keď má veľký emotívny náboj z pohľadu toho, že ide o našu krajinu, ostala v rukách Slovákov, slovenských vlastníkov. Ale ako pravicový politik nemôžem súhlasiť s tým, aby to bolo na úkor obmedzenia vlastníckych práv, respektíve takého komplikovania výkonu vlastníckych práv, že sú zvýhodnení nájomcovia pred reálnymi vlastníkmi. Toto nie je dobré legislatívne riešenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Chcel by som tak isto sa pripojiť k tomu, čo priniesol vlastne pán poslanec Mikuš, ten pohľad je veľmi dôležitý, že znova sa prijíma riešenie alebo navrhuje sa riešenie, ktoré zaťaží vlastníkov a v tomto prípade tých najdrobnejších vlastníkov. Lebo tí, ktorí naozaj majú obrovské pozemky, tak nemajú problém potom si popresúvať, prípadne sa nejako dohodnúť aj v rámci tohoto zákona. Najhoršie na tom dopadnú tí, ktorí podľa uhorského práva majú podelené pozemky na veľmi, veľmi malé, povedzme si to, slíže a potom naozaj budú sa snažiť niečo s tým spraviť v rámci svojej rodiny alebo prípadne v rámci svojich iných partnerov a stále budú konfrontovaní s tým, že budú administratívne zaťažovaní. Preto si myslím, že by vláda mala prísť s takým riešením, ktoré naozaj nezaťažuje tých súčasných vlastníkov, naopak, dáva ich do silnejšej pozície, a pokiaľ niekde chceme dať nejakú blokáciu preto, aby sme tu mali hlavne poľnohospodársku pôdu využitú na poľnohospodárske využitie, tak potom zaťažujeme tých nových nadobúdateľov, nech to oni zaplatia, nech sa to naozaj aktivita prenesie smerom na nich. Lebo vždy je najjednoduchšie a bohužiaľ, toho sme často svedkami práve pri politike ľavice, vždy je najjednoduchšie zaťažiť toho, kto už niečo má. To znamená toho, kto si niečo nadobudol, a vlastne mu dávať na krk nejakú záťaž, lebo čo on už potom s tým má robiť, keď chce s tým, čo už má, ďalej fungovať smerom vpred. Takže poprosím, pripájam sa tak isto k tej žiadosti, ten návrh by bol veľmi, veľmi správny, pokiaľ by sme nezaťažovali tých, ktorí tú pôdu vlastnia.