35. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Bol dobrý. (Reakcia z pléna.) Chceli ste vedieť, aký bol. Tak som vám odpovedal, pán poslanec. Pýtali ste sa veľmi nesprávne, pretože my nerobíme výber pokút. To je terminus technicus, čo neexistuje, nerobí sa výber pokút. Ak niekto poruší zákon, spácha priestupok a ak spácha priestupok, rozhodne sa sám páchateľ priestupku, či si vyberie, aby bol jeho priestupok riešený v blokovom konaní alebo bol riešený v správnom konaní. Čiže neviem úplne presne, na čo sa pýtate. Čiže môžete skúsiť dať doplňujúcu otázku a ja vám odpoviem.

Pán minister, veľmi dobre viete, na čo sa pýtam, nerobme sa, že si nerozumieme. Ja som zaznamenal pri rozpočte na rok 2013, a opravte ma, keď sa mýlim, že bol naplánovaný nárast výberu za dopravné priestupky, pokút o osem miliónov eur. Ale v poslednej dobe to fyzicky priamo na našich cestách vidíme, že policajti merajú rýchlosť v každej druhej obci. Ak by policajti vyberali pokuty tam, kde je zvýšená nehodovosť, alebo za hraničnými priechodmi vážili a následne pokutovali preťažené kamióny alebo pokutovali kamióny tie, ktoré chodia cez víkend, keď nemajú chodiť, tak ľudia by boli oveľa spokojnejší aj s tým, že sa meria aj prekročenie maximálnej rýchlosti. Ale v každej druhej obci merať tam, kde sa dobre vyberá, a napĺňať štátny rozpočet, to, čo im každý deň prikážu ich nadriadení, nezdá sa mi to v poriadku. A chcem sa vás spýtať, minule ste mi odpovedali, koľko ste prijali poriadkových a koľko ste prijali dopravných policajtov. A ten rozdiel bol v prospech tých poriadkových. Zdá sa vám v poriadku, že na tento zvýšený výber pokút sú používaní aj poriadkoví policajti, ktorí následne chýbajú tam, kde sa dejú zločiny, priestupky a kde je zvýšená trestná činnosť? Zdá sa vám to v poriadku, že aj poriadkoví policajti sa podieľajú na napríklad meraní rýchlosti, aby vybrali tú čiastku, ktorú je potrebné vybrať?

Takže, pán poslanec, naozaj sa ovládnem a budem veľmi slušne a odborne vám to vysvetľovať.
Posledný minister, ktorý plánoval pokuty, bol minister za Kresťanskodemokratické hnutie, ktorého ste reprezentantom. Čiže predpokladám, že tento zlozvyk alebo tento stereotyp ostal práve z tých čias, keď ešte sa plánovali pokuty. A naposledy ich plánoval minister Vladimír Palko, nie preto, že by to tak chcel urobiť, ale preto, že taký bol úzus na ministerstve financií vtedajšom, že takýmto spôsobom majú byť plánované nielen pokuty. A myslím si, že to veľmi kritizoval aj predstaviteľ vtedajšej koalície Roman Vavrík, predstaviteľ bol SDKÚ vtedy, keď vlastne nebolo len plánované, koľko sa má vybrať pokút, ale bolo aj plánované, koľko sa má uhasiť požiarov. To sú všetko veci, ktoré sa vypočítať nedajú.
Toto obvinenie, ktoré ste sa tu snažili nakonštruovať, to, že všade sa vyberá, no viete, má to dve roviny. Keď odhliadnem od roviny, že to je jedno, kde policajti merajú, ak raz porušíte zákon, tak je to porušením zákona, ak sa vám nepáči, že je obmedzená rýchlosť, tak ju zrušte a nebude ju treba merať. Zrušte ju, pán poslanec. Dajte taký návrh. Ale ten neurobíte, pretože v tom smere máte iba pokrytecké názory. Ale nikdy by ste nezrušili maximálnu rýchlosť, lebo viete, čo to znamená. Znamená to obrovský nárast mŕtvych na cestách.
Keď sa vrátim opäť k poslednému nominantovi KDH alebo k predposlednému nominantovi KDH na poste ministerstva vnútra, tak v tom čase boli bežné obete na cestách na úrovni 600, 620, 650 mŕtvych za jeden rok. Posledné dve vlády, teda vláda Roberta Fica dva, vláda Roberta Fica jedna a vláda Ivety Radičovej znížili toto číslo na priemerne 270. My sme ho mali minulý rok 230. Zdá sa vám 400 živých ľudí navyše každý rok málo? Je teda práca polície taká zlá, ktorú v tejto chvíli chcete kritizovať?
Áno, aj meranie je veľkým preventívnym účinkom na rovnej ceste na rovnej ceste. Vám prečítam esemesku, ktorá mi pravidelne chodí z ústredného operačného strediska. Dňa 15. 5. o 11.00 hodine v katastri obce Hrubá Borša (žiadne hory, žiadne zákruty) v okrese Senec vozidlo zišlo z cesty, vodič narazil do stromu, na mieste podľahol, na rovných úsekoch cesty. Je pravda, že ešte veľkú vec treba urobiť pri tejto nehode, keď si ju pozerám, lebo je už asi 10. – 12. nehoda tento rok tohto typu. Treba sa vysporiadať so stromami, ktoré už v dnešnej dobe popri cestách nemajú čo hľadať. Kedysi plnili úplne inú úlohu, teda kedysi označovali cestu, dneska máme už iné na to pravidlá. Ale tým hovorím, že aj na rovných úsekoch ciest sa nám dejú havárie, ktoré sa nemajú čo diať. To sú tie, o ktorých vy hovoríte, že by sme tam nemali merať, lebo tam sa dobre vyberá, tam sa dobre meria rovný úsek.
Čiže túto kritiku neprijímam, pán poslanec,... (Reakcia z pléna.) Tak ja vám aj na ten výber odpoviem veľmi jednoducho. (Výkriky v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nevykrikovať prosím.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Nie je pravda, že by narástol výber pokút, výber pokút je totožný s ich výberom v minulom roku. Teda je tam rozdiel, pravda, áno, zhruba 4 000 tisíc eur za celý rok. Poviem to presne podľa tabuľky. V roku 2012 to bolo 38 150 748 a v roku 2013 to bolo 38 155 000 eur. Čiže je to rovnaký výber pokút.
Čo je ale dôležité povedať, je to, že sme pristúpili jednak k ukladaniu nižších pokút, aj sme, ako iste viete, zákonom znížili pokuty. A to je najpodstatnejšie číslo, to je pre mňa ukazovateľ. Pokiaľ v roku 2012 bola priemerná pokuta 56 eur aj 30 centov, minulý rok (v roku 2013) to už bolo iba 46 eur a 90 centov, čiže takmer o 10 eur, takmer o 20 % nižšie pokuty, ako boli doteraz. A tento rok takisto predpokladáme, že k tomu poklesu dôjde, keďže to zníženie pokút bolo prijaté aj zákonnou cestou na konci roku.
Tento rok na začiatku najmä január bol mimoriadne tragický, preto máme aj zvýšený počet policajtov na našich cestách, pretože boli týždne, ktoré naozaj mali aj desať aj jedenásť obetí. A našou nevyhnutnou prvoradou úlohou je chrániť život, potom majetok. A v tomto prípade dopravná polícia, samozrejme, to robiť bude.
Poriadková polícia je vždy, vždy bola a vždy bude zodpovedná za priestupky aj trestné činy všetko charakteru vrátane dopravných priestupkov. Ja si pamätám, že za môj život, keď som šoféroval vo veku od 18 rokov, myslím, že som viacej pokút platil poriadkovej polícii ako polícii dopravnej. V poslednom období sa to naozaj otočilo, pretože väčšinou či večer alebo niekedy po nejakej študentskej oslave človek ide domov, takže pamätám si, ešte keď som bol na vysokej škole, že väčšinou ak ma zastavili, takt to boli policajti príslušníci poriadkovej polície, nie dopravnej. Čiže tých je nepomerne menej. A venujú sa hlavne plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Takže také tie bežné kontroly, ktoré sa týkajú alkoholu mladistvých, ktoré sa týkajú alkoholu za volantom, určite niekedy aj v častejšej miere robia a vždy robili poriadkoví policajti. To nie je to, že by niekde inde chýbali. To sú veci, ktoré patria do ich obvodu, pretože dopravná polícia je len na okresoch, zatiaľ čo obvodov policajných máte potom v regióne omnoho viacej. Taký fajnový, by som povedal, je Levický okres, ktorý patrí medzi tie väčšie, tam máte vlastne v rámci tej 24-hodinovej služby v noci len jednu dopravnú hliadku na celý okres. Čiže ak chcete trošku pracovať s dopravnou nehodovosťou a chcete pracovať na znížení obetí cestnej premávky, musíte to robiť týmto spôsobom.
Rovnako tak sa chcem poďakovať nielen dopravným, ale aj poriadkovým policajtom najmä za to, že tento rok získala Slovenská republika aj cenu za najbezpečnejšie cesty. Je to európska cena, ktorá je vyhodnocovaná práve v najväčšom medziročnom poklese obetí na cestách, ako aj v ich poklese za posledných desať rokov, pričom v obidvoch kategóriách sme mali v Európe najlepšie čísla. Takže si myslím, že pokuty skôr klesajú v tej hodnote a takisto sa snažíme, aby sme tie najbezpečnejšie úseky práve obchádzali. Preto je citeľne menej dopravných policajtov na diaľnici, ktorá je najbezpečnejšou komunikáciou a omnoho viacej sa orientujeme na nebezpečné úseky.
Čiže chcem vám povedať, že tú informáciu, ktorú ste mali, bola stereotypná, skôr stará. Nie je to pravda, neplánujeme pokuty a ani nám ich neukladá nikto zvyšovať, ani my taký plán nedávame. Ukladanie pokút je súčasťou výsledkovosti policajtov. To, či som vôbec bol na ulici a či som nejakým spôsobom vykonal nejakú kontrolu, je v poriadku. Ale nie je za tým suma, že policajt musí aj uložiť tú pokutu. Je potrebné, aby poučil vodiča. Môže ho vybaviť aj dohovorom. Ale je vykonaná práca, ktorú má zaznamenanú. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v prvom čítaní, keď som vystúpil, som hovoril k tomuto zákonu, že je škoda, že už dávno ho nemáme, a že je potrebné mať zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ale zároveň som povedal, že s takto naformulovaným znením mám problém ja aj moji kolegovia z klubu. Preto sme to nepodporili v prvom čítaní.
Čo vlastne takýto zákon by mal obsahovať.
Ide o reguláciu toho, kto môže predávať, kto môže kupovať a za akých podmienok môže kupovať. Každá regulácia, a máme ich v mnohých oblastiach života, by mala byť jasná, prehľadná, jednoduchá. A hlavne nemal by tam byť možný zásah subjektívneho rozhodovania, pretože vtedy narastá veľké riziko možnej korupcie. A tak táto novela nezabráni, keby bola prijatá v takom znení, v akom je, cudzincom v kúpe slovenskej pôdy. To síce nie je ten hlavný dôvod, ktorý ministerstvo zdôvodňuje, že je tento návrh zákona v parlamente.
Ale čo je problém. My máme problém s tou filozofiou toho zákona, ktorý na jednej strane upiera majiteľovi pozemku určité možnosti a na druhej strane zvýhodňuje jednu veľmi úzko vybratú skupinu podnikateľov na pôde. Nechcem veľa hovoriť o regulácii alebo o spôsobe, ktorý zvolil predkladateľ ako reguláciu, lebo je to jeho výsostné právo. Je to aj z dôvodu, že máme veľmi krátky čas medzi prvým a druhým čítaním, aby sme filozofiu zákona mohli meniť. A je to aj z dôvodu, že predpokladám, že 83 poslancov strany SMER by jednoducho filozofiu zmeniť nechcelo alebo nebola by šanca ju u nich presadiť.
Ale chcem trošku pomôcť a navrhnúť jeden pozmeňujúci návrh, aby cesta k tej regulácii, to znamená, aby tá, ako som ju v prvom čítaní nazval, šikana majiteľov pozemkov pri tej tortúre predaja pozemku a na dosiahnutie cieľa teda toho predaja bola trošku jednoduchšia alebo ľahšia. Inými slovami, v pozmeňujúcom návrhu nemením cieľ, mením len zjednodušenie cesty, ako sa k cieľu, teda k tej regulácii predaja pozemkov dostať, aj keď podotýkam, že s tou filozofiou regulácie mám veľký problém.
Ten pozmeňujúci návrh má zhruba tri body alebo tri okruhy.
Jeden okruh je veľmi jednoduchý. A predpokladám, že by mohol nájsť aj podporu vo väčšine parlamentu. A to je odstránenie jedného medzibodu, a to pre tých, ktorí to nemôžu kúpiť priamo a predávajú pozemok na 10 000 metrov štvorcových, aby to museli títo zverejniť v periodiku regionálnom, prípadne celoslovenskom. Myslím si, že tento medzičlánok v rámci toho postupu je veľkou záťažou aj pre toho predávajúceho, pretože ten inzerát v novinách môže byť skoro tak drahý ako cena toho pozemku.
Ten druhý okruh je ten, že domnievam sa, že nemusia byť zvýhodňovaní okrem tých užívateľov pôdy, ktorí užívajú pôdu, aj užívatelia zo susednej obce. A až potom nastupuje podnikateľ, ktorý spĺňa tie podmienky, alebo teda poľnohospodár, alebo človek, ktorý spĺňa tie podmienky, ktoré sú uvedené v regulácii, ktorý podniká na inom území bez ohľadu na to, na ktorom území Slovenska to je. Preto navrhujem vypustiť v § 4 odseky 5 a 6, ktoré hovoria o uprednostňovaní v rámci toho procesu kupujúceho zo susednej obce.
No a ten tretí okruh, ten je najzložitejší, o ktorom nepredpokladám, že by našiel podporu u predkladateľa, ale dovolím si ho navrhnúť. To je problém, že všetky tie náležitosti, ktoré smerujú k tej regulácii, v konečnej fáze musí odobriť okresný úrad. V mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby všetky tie náležitosti, ktoré odobruje okresný úrad, boli prílohou ku kúpnej zmluve. A orgán, ktorý zaregistruje ten prevod, by to skontroloval. To znamená kataster. Jednak by sa tak odbúral z hľadiska dĺžky toho procesu jeden problém a aj problém možnej korupcie, pretože v tomto prípade ak by tie náležitosti boli splnené obligatórne, tak kataster by to musel zapísať. Keď nebude, tak, samozrejme, to nezapíše, vráti to na doplnenie. A v každom prípade keď tam nebude splnené niečo, to, čo regulácia predaja obsahuje, vždy je možnosť zrušiť kúpnu zmluvu.
Ešte chcem doplniť, že v spoločnej správe v bode 4 je odsúhlasené a odporúčané na hlasovanie schváliť z hľadiska vyjadrenia sa na úradnej tabuli, že, citujem, „zverejnenie ponuky na úradnej tabuli je bezplatné“. Jedná sa o pozemky do 10 000 metrov štvorcových, ktoré nejdú tým priamym predajom, ale cez register ponúk. V prípade, že by bol schválený tento bod spoločnej správy, nemôže byť schválený ten pozmeňujúci bod, ktorý tu ruší písmeno b), a to sú tie periodiká, tak navrhujem, pán spravodajca, aby bod 4 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie. A chcem povedať, že v tom mojom pozmeňujúcom návrhu som tú vetu, ktorá je v spoločnej správe, zakomponoval, prečítam ju len pre ilustráciu alebo pre dovysvetlenie.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predložím o chvíľočku spravodajcovi, znie:
Po prvé. V článku I § 6 znie: „Prílohou k zmluve o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je, ak ide o
a) prevod postupom podľa § 4 až 5
1. výpis z registra preukazujúci splnenie podmienky podľa § 4 ods. 3,
2. čestné vyhlásenie prevádzajúceho alebo kópiu dokladu potvrdzujúceho skutočnosť podľa § 4 ods. 1 písm. c),
3. potvrdenie obce, v ktorej sa podnikanie v poľnohospodárskej výrobe vykonáva, alebo potvrdenie organizácie zriadenej osobitným predpisom12), preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe podľa § 4 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 4, alebo potvrdenie zamestnávateľa osoby podľa § 4 ods. 9,
4. čestné vyhlásenie o splnení podmienky podľa § 4 ods. 10, ak ide o mladého poľnohospodára,
5. potvrdenie obce, že je daňovníkom podľa osobitného predpisu13), ak ide o prevod podľa § 4 ods. 1 písm. a),
b) pozemok podľa § 2 ods. 2
1. ktorý nie je evidovaný podľa osobitného predpisu14), potvrdenie obce o tom, že ide o pozemok v zastavanom území obce2),
2. špecifikáciu obmedzenia jeho poľnohospodárskeho využitia podľa osobitných predpisov4).“
Doterajšie poznámky pod čiarou k odkazom 13 až 15 sa vypúšťajú.
Doterajšie poznámky pod čiarou 16 a 17 sa označujú ako poznámky pod čiarou 13 a 14.
Po druhé. V článku I § 8 ods. 1 znie: „Orgánom štátnej správy v oblasti nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je ministerstvo."
Po tretie. V článku l sa vypúšťa § 8 ods. 3.
Odôvodnenie. Prvou časťou pozmeňujúceho návrhu sa vypúšťa kompetencia okresného úradu týkajúca sa overenia splnenia zákonných podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a zároveň sa rozširuje okruh obligatórnych príloh zmluvy o prevode vlastníctva pozemku tak, aby orgán rozhodujúci o zápise zmeny vlastníckeho práva z nich dokázal posúdiť splnenie zákonného postupu prevodu poľnohospodárskych pozemkov.
To bol ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal toho, že nebude overovať všetky tie náležitosti okresný úrad, ale budú súčasťou zmluvy a overí ich kataster.
Pozmeňujúci návrh štyri. To je ten, čo sa týka vypustenia nutnosti toho overovania alebo uverejnenia v regionálnych médiách.
V článku I § 4 ods. 3 znie: „Prevádzajúci je povinný zverejniť ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku najmenej na 15 dní v Registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len „register") na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") a zároveň musí túto ponuku zverejniť v rovnakom čase aj na úradnej tabuli v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Zverejnenie ponuky na úradnej tabuli je bezodplatné.“
Po piate. V čl. I § 4 ods. 4 sa vypúšťajú písmená a) a b).
Po šieste. V čl. I § 4 sa vypúšťajú odseky 5 a 6. Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 5 až 8. Zároveň je potrebné v čistopise zákona vykonať s tým súvisiace prečíslovanie vnútorných odkazov uvedených napríklad v § 4 ods. 1, 2 a 8, v § 6 ods. 3 písm. b) 2. a 3. bode, v § 6 ods. 5 písm. c), v § 6 ods. 8 písm. b) 2. bode.
Po siedme. V článku I sa vypúšťa § 6 ods. 5 písm. b). Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená b) až d).
Ako som spomínal, súčasne vynímam na osobitné hlasovanie bod 4 zo spoločnej správy.
Odôvodnenie. Dôvodom predloženia druhej časti pozmeňujúceho návrhu je snaha o odstránenie ustanovení, ktoré predstavujú zbytočnú a neprimeranú administratívnu záťaž pre všetkých vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, ktorí sa rozhodnú pre jej predaj. Jedná sa o ustanovenia, ktoré zakladajú povinnosti najmä na strane predávajúceho spojené s obligatórnym zverejňovaním ponuky na prevod vlastníctva pôdy v tlačenom periodiku. Pozmeňujúci návrh však navrhuje aj odstránenie ustanovení, ktoré diskriminačným spôsobom obmedzujú potenciálnych kupujúcich – podnikateľov v poľnohospodárskej výrobe tým, že možnosť uchádzať sa o kúpu pozemkov neodôvodnene spájajú s miestom ich podnikania. Vypustenie uvedených ustanovení nebude mať za následok zníženie nastaveného systému ochrany nákupu poľnohospodárskej pôdy cudzincami.
Ďakujem pekne za pozornosť. Chcem vás poprosiť o podporu. Pán spravodajca, ďakujem.
Hlasovanie o mojich pozmeňujúcich návrhoch navrhujem nasledovne, o bodoch 1, 2 a 3 spoločne, bode 4 osobitne a bodoch 5, 6 a 7 spoločne. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja som už k tomuto hodne hovoril. Chcem ťa ubezpečiť, pán kolega, že tieto pozmeňujúce návrhy ti neprejdú, takže je zbytočné ich tu prednášať.
Tu treba odmietnuť, tak ako som povedal, celú filozofiu tohto zákona a zákon ako taký, pretože je to naozaj jeden z najhlbších útokov na vlastnícke práva, aké sme poznali od roku 1989. Predsa je nemysliteľné, aby takýmto spôsobom, ešte odstupňovaným od katastra obce až po celé Slovensko, sme limitovali možnosť odpredaja a možnosť nadobúdania poľnohospodárskej pôdy. Je to proste podľa môjho názoru nonsens.
Taktiež som zvyknutý, že keď treba niečo zlé urobiť, tak sa to robí v skrátenom legislatívnom konaní. Pripomínam vám Environmentálny fond, pripomínam vám Recyklačný fond. Pripomínam teraz tento zákon, ktorý treba rýchlo šiť proste horúcou ihlou.
Cieľom tohto zákona, tak ako som to povedal aj včera na výbore, lebo bola ešte dlhá diskusia, je, aby sa poľnohospodárska pôda dostala čo najrýchlejším spôsobom za čo najnižšiu cenu súčasným veľkopodnikateľom v poľnohospodárstve, ktorí na tejto pôde v súčasnosti hospodária, prípadne ju majú prenajatú, aby túto pôdu vykúpili. Toto je cieľ, nie cena, ako mnohí tu diskutujú, ale cieľom je proste získanie tejto poľnohospodárskej pôdy čo najbližšie podnikateľom, ktorí na nej v súčasnosti hospodária, a, samozrejme, za čo najvýhodnejšiu cenu, ale nie pre toho vlastníka, ale pre tých, ktorí ju chcú nadobudnúť.
Nechcem k tomu už ďalej hovoriť, myslím si, že treba, aby to bolo čo najrýchlejšie prijaté, aby sa to mohlo čo najrýchlejšie aj podať na Ústavný súd, lebo to vylepšíte do absolútne obludných rozmerov, tak ako bol včera donesený aj pozmeňujúci návrh, že už aj exekútor bude musieť postupovať vlastne podľa tohto zákona. Takže ten, ktorý má vyťažiť čo najrýchlejšie peniaze, tak ten bude musieť robiť tieto ponuky, najprv túto pôdu ponúkať poľnohospodárovi, ktorý pôsobí tri roky v obci, potom, keď nie, tak v susednej obci a potom, keď nie, tak na Slovensku, a potom, keď nie, tak bude to ponúkať štvrtej teda osobe, ktorá nemusí byť poľnohospodárom.
No proste ide to do obludných rozmerov a podľa môjho názoru jednoznačne narazíte na odpor iných legislatívnych noriem, ktoré platia v tomto štáte. Takže ja považujem tento zákon za zlý, protiľudový, proti našim ľuďom, proti našim dokonca podnikateľom v poľnohospodárstve, nechrániaci pôdu voči cudzincom, a preto treba tento zákon vrátiť na dopracovanie alebo treba ho jednoducho v takejto podobe zamietnuť. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte aj mne povedať pár slov k predloženému vládnemu návrhu zákona.
V prvom čítaní, myslím, som tu povedal časť aj týkajúcu sa merita veci. Otvorene poviem, že bol som v očakávaní, koľko vecí sa dobrých a možnože takých, ktoré by sme mohli použiť z iných krajín, ktoré už tieto zákony majú, u nás použije a nejakým spôsobom uplatní. Niečo tu máme, ako povedal kolega Muránsky, áno, je to nastavené nie na ochranu predaja, ale skôr na ochranu pôdy ako takej. Takže je to trošku filozofia mimo tohto dátumu, čo sa nám skončilo vlastne a čo nám zabránilo cudzincom to predávať. Ale, dobre, minister zvolil takýto postup, je to jeho, by som povedal, portfólio, ako sa na to pozerá.
Keď si to pozrieme aspoň tak v kocke, je to síce aj v dôvodovej správe, ale aspoň pre občanov, aby vedeli, ako je to prípadne v iných krajinách, aspoň heslovito, by som si dovolil povedať, Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Veľká Británia, Česká republika nemajú prakticky žiadne obmedzenie. V Českej republike podľa mediálnych zistení viceprezidenta agrárnej komory viac-menej za tri roky, čo to oni majú, od roku 2012, keď si dobre pamätám, to vyzerá, že 20 % územia je už skúpených, alebo pod, by som povedal, vplyvom cudzozemcov a v okrajových oblastiach, hraničných, teda s Rakúskom a Nemeckom je to až vraj 30 %. Samozrejme, presné informácie nie sú, tak ako u nás, v našej republike nemáme presnú mieru, ale nechcel by som sa dožiť takéhoto stavu. Či tento zákon tomu zabráni alebo nie, to ukáže až prax, ako som už v prvom čítaní povedal, 30 % je týmto iba zasiahnutých, chcem tomu veriť, ale tých 70 % budeme musieť ešte možnože nejako riešiť ale pýtam sa: Ako? Na to si ešte budeme musieť asi trošku počkať alebo sa vynasnažiť maximálne úsilím zjednotiť nejaké tie kapacity a na tom pracovať, ako by sme to mali dať.
Faktom je, že v iných krajinách, iba tak to letmo prebehnem, napríklad v Nemecku predaj nesmie spôsobiť drobenie pozemkov, pozemok musí mať aspoň jeden hektár, obce majú predkupné právo, farmári majú mať trvalý pobyt, kde podnikajú, v tej obci. Takže to je napríklad Nemecko. V Rakúsku farmári majú tiež predkupné právo, zákony podporujú rodinné farmy, právo na predaj pôdy sa udeľuje len vtedy, ak sa netýka štátnych záujmov Rakúska, ak má nadobúdateľ pôdy v Rakúsku trvalý pobyt najmenej desať rokov. V Holandsku legislatíva prísne chráni prevod pôdy na iné ako poľnohospodárske účely, čo je viac-menej aj tu. My sme to vlastne postavili na tej ochrane pôdy ako takej, aby nešla na iné účely. Vo Švédsku napríklad v určitých oblastiach treba na to povolenie a vyžaduje to odborné vzdelanie. V niektorých prípadoch musí dokonca ten nadobúdateľ aj bývať na tomto pozemku. Francúzsko napríklad tam má v sporoch špecializovanú organizáciu, tzv. SAFER, ktorá je zložená zo zástupcov profesijných združení a obcí. A jej činnosť hodnotí štát. A dokonca môže aj zakázať takýto predaj nejaký špekulatívny. Takže viac-menej majú tam tak to poriešené. V Taliansku predkupné právo má osoba, ktorá obrába pôdu najmenej dva roky, alebo vlastníci pôdy v susedstve. Trh reguluje agentúra, ktorá tiež prihliada, aby sa k pôde dostali aj mladí farmári. Takže to je iba taký zhruba prierez aspoň niektorými krajinami, aby sme sa poučili, ako to je inde. Ešte by som chcel vyzdvihnúť, že napríklad Nemecko dokonca tam reguluje aj cenu. Pokiaľ ste viacej ako 150 % z hodnoty pozemku, kde je navrhovaná kúpna cena, tak môže dokonca sa to zakázať. Takže v Nemecku až do takej regulácie išli. Ja tvrdím, že najlepší obchod je ten, kde je spokojný predávajúci aj kupujúci. Takže to by malo byť aj v tomto asi. A myslím si, že takto obmedzovať nášho vlastníka, čo sa týka ceny, v tomto zákone je cena stanovená jasne, že on si ju povie, aká tam je, tým pádom by to takto malo byť. Toľko z tejto strany.
To, že u nás máme jednu možnože z najlacnejších pôd, čo sa týka aj predajnej pôdy, aj možnože k nej nájomného vzťahu, to je asi fakt. A ako to už pán minister spomínal, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva viac-menej vypracoval štúdiu, kde v tých dvanástich okresoch, od Dunajskej Stredy až po Michalovce, viac-menej tak parciálne rozdelených po celom Slovensku túto štúdiu vypracoval, kde presne definoval, v akej cene, či už v predajnej, kúpnej, sa momentálne tieto limity pohybujú. Pri nájomných zmluvách to vyzerá, že to vychádza okolo 70 – 120 eur na hektár na rok. V iných krajinách sa tieto nájmy pohybujú až v stovkách eur. Česká republika má toho trošku menej, tam je asi 30 eur. Keď sú tieto údaje, a ja dúfam, že sú relevantné, tak takýto je stav.
Myslím si, že všetky veci, ktoré súvisia s pôdou, majú hlboký význam. A mali by sme im venovať patričnú pozornosť. To, že nám pôda ubúda, je fakt. Faktom je síce aj to, že vlastníctvo pôdy je nedotknuteľné, ako také je v ústave garantované. A ja len verím, že vláda nepredkladá protiústavné zákony. Žiaľ, momentálne som k tomuto zákonu žiadne vyjadrenia ústavných právnikov nenašiel, keď nejaké také je, tak budem rád, keď mi ho odporučíte, lebo, ešte raz hovorím, chcem veriť, že nie je to protiústavný zákon, ktorý by mal byť zrušený.
Môžem povedať, že celá tá filozofia zákona je vlastne postavená na tom profesijnom postavení toho nadobúdateľa, ktorý akože ide do tejto transakcie. Takže, samozrejme, môže to robiť dosť veľké problémy, lebo keď si to tak parafrázujem, tak keď nie som technický typ, nemôžem si kúpiť auto, ale to uvádzam tak akože v úvodzovkách. Je to dosť tak pre mňa, by som povedal, neštandardné.
Dobre, v dôvodovej správe minister uvádza, ako sa stará o poľnohospodársku pôdu momentálny vlastník, respektíve tí, ktorí ju majú obrábať, že nemáme na jej, by som povedal, zvyšovanie potenciál, to znamená hnojenie, vápnenie a ďalšie veci, kde chýbajú ťažké tisíce eur. No musím povedať, že asi neviem, teda po tom roku 1990 aká bola filozofia, ako to chceme riešiť, pretože som to nevidel. Raz tam, by som povedal, ja neviem boli nejaké podniky, ktoré to mali vo svojom portfóliu, pravidelne skúmali, aká je tá naša kvalita pôd. Teraz to nie je. Financie na to nie sú a máme veľký problém, to je pravda. Ja len chcem veriť, že tí nadobúdatelia, ktorí majú vo svojej profesijnej činnosti, že sú agropodnikatelia, že sa nebudú k pôde správať teda koristnícky. Chcem tomu veriť. No v niektorých prípadoch, samozrejme, nie všetky ovce sú biele, lebo sú aj čierne, tak chcem tomu veriť, že ten, kto to vyštuduje a kto sa tomu v živote nejako bude venovať, tak že bude mať ten vzťah k pôde taký, aby ju nedegradoval, ale zveľaďoval, nie tým, že tam bude hnojiť a zvyšovať dávky hnojiva, to sme mali za socializmu. Takto si to prehnojili Francúzi. A zistili, že majú haldy, by som povedal, pôdy, ktorá je už neúrodná. To už je za nami. To boli tie celiny, čo sme tu vytvárali ako veľké bloky a všetko možné, takže, bacha, toto by som nerád videl.
Ale ten potenciál pôdy musí byť, prirodzene, zachovávaný a udržiavaný tak, aby sme pre ďalšiu generáciu zanechali pôdu, ktorá bude obrábaniaschopná. A tú obživu národa, za ktorú aj pán minister horlí, ako som počúval, tak dodržíme. Že nám to klesá, je to jasné aj zo štatistík. Je tu prehľad jednotlivých kultúr, ja iba časť toho prebehnem. Orná pôda za 10 rokov nám klesla zhruba o 17 tisíc ha, chmeľnice z 560 na 515 ha nám klesli, vinice nám klesli o nejakých 400 ha, záhrady nám klesli o nejakých 800 ha, ovocné sady nám klesli o nejakých 1 100 ha a trvalé trávnaté porasty nám klesli (okolo 12 tisíc ha) od roku 2002 do roku 2012. Takže fakt je taký, že zmeny druhu pozemkov na inú pôdu, samozrejme, sa tu dejú. A musíme garantovať aj obývateľnosť, hoci som povedal v prvom čítaní, že, áno, je to tak, že súčasné zákony sú podľa mňa dostatočné a mohli by vykryť túto obrábateľnosť aj pri súčasnej legislatíve, ktorú tu máme.
Poďme ale k meritu veci, teda k predmetu zákona.
Dokonca to mali až dva výbory. Takže sme tam prijali aj pozmeňujúce návrhy niektoré, ktoré sú v spoločnej správe.
Takže iba tak pre ozrejmenie veci, aby aj ostatní, ktorí nie sú zainteresovaní, vedeli, poviem, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté, napríklad rozširujú okruh osôb, ktoré nebudú tú celú tortúru akože absolvovať. To znamená, že podľa Občianskeho zákonníka berieme tu aj ďalšie osoby, nie iba blízke, teda v priamom rade, ale aj ďalších.
Ďalšia vec, ktorá tam je, je, že zverejnenie na úradnej tabuli bude bezplatné, lebo tam tiež sa polemizovalo, ako to bude.
Takže to sú také podľa mňa dobré veci, ktoré vyprecizujú určité veci.
Ďalej tam máme, že mladý poľnohospodár sa zaväzuje nescudziť pozemok, kde sa v úprave doby tri roky nahrádzajú desiatimi rokmi. Takže to je podľa mňa tiež dobré.
A je tam, samozrejme, aj tá zmluva o prevode, že kedy to nemožno previesť.
Fakt je taký, že sankcia tam nie je. A to mi teda chýba. A to, môžem povedať, chcem dať a je v mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý teraz budem o chvíľu predkladať.
Takže myslím, že sú tu určité vylepšenia, ale nie je to až tak, ako by sme si to predstavovali.
Chcem povedať z tohto miesta, by som povedal, že naše orgány, ktoré budú s tým pracovať, a to je jedno, či to budú súdy, štátna správa alebo ďalší, že vyzerá to tak, že na tento zákon pokiaľ nebude vykonávacia vyhláška, a zatiaľ nie je z ministerstva nejakým spôsobom hlásené, že by mala byť, môžu si tú vyhlášku vykladať, ako chcú. Viete, že je jeden súd, traja právnici a štyri názory.
Takže bol by som veľmi rád, lebo mnoho vecí ani v dôvodovej správe nie je k jednotlivým paragrafom a ustanoveniam, aby sa jasne nejakým spôsobom deklarovalo, že tá pôda, ktorá je predmetom, obsahuje iba určité pozemky. Musím to zopakovať znovu, lebo ľudia si to mýlia, myslia, že je to na všetku pôdu.
To znamená, ešte raz hovorím, výmera pozemku 2 000 metrov štvorcových nie je podiel. Nespadá pod tento zákon. To znamená, nepovažuje sa za poľnohospodársky pozemok.
Nepovažuje sa za tento poľnohospodársky pozemok záhrada, pozemok v zastavanom území obce, lebo aj takýto môže byť poľnohospodársky pozemok, čo by nemal byť, ale je.
Ďalej, ak je pozemok v zastavanom území obce určený na iné ako poľnohospodárske využitie alebo je jeho poľnohospodárske využitie obmedzené inými predpismi, ktoré je tam definované presne, alebo prilieha k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorili funkčný celok. Tu by chcel trošku polemizovať. Neviem, či by nebolo tam dobré možnože aj dať, vlastne neviem, či by to bolo iba ku tej stavbe, ten vlastník že by to mohol priamo ponúknuť tomu susedovi. Ale to už je druhá vec. To už je na zvážení, či niekto takýto pozmeňujúci návrh dá alebo nedá.
Chcem ešte povedať k predloženému zákonu, akoby sme definovali tých nadobúdateľov iba v § 4 ods. 4. Nie je to pravda, lebo nadobúdateľ ten, ktorý môže prevod urobiť, sa nachádza aj v § 4 ods. 1. A v celom tom zákone sa to vidí, ako keby iba tamtí to mohli. A ten, čo je v tom § 4 ods. 1, to je vlastne ten domáci, áno, ten, čo tam podniká v tej obci, hovoríme, 3 roky. Ale potom je tu ešte aj spoluvlastník pozemku. To znamená, je to vtedy, keď máte spoluvlastnícke podiely. A potom je tu ešte osoba blízka, ktorá sa odlišuje od tej ďalšej osoby. To si musíme uvedomiť, že do tohto vzťahu nadobúdania vlastníctva vstupujú aj tieto osoby, ktorých sa táto tortúra tohto zákona nebude týkať, to je tiež určitá masa ľudí. Nebude to tak, ako to povedal pán Galko, keď na mňa reagoval, keď už som nemohol reagovať, lebo bola, by som povedal, iba faktická, tak viac-menej povedal, že dvoch miliónov sa to dotkne, budú z toho vylúčení tí, tento zákon prakticky, ako som povedal, beriem, že iba to, čo je v jednej jednine, to znamená, tiež sú to skomasované pozemky, ale to sú tie najkvalitnejšie, by som povedal, čo sa týka držby vlastníctva, lebo robíme preto komasácie, pozemkové úpravy respektíve, aby sme mali v jednej jednine, aby ten pozemok bol prístupný. Spoluvlastníkov sa to netýka, tým pádom ideme na podiel jedna jednina k pozemku. Takže táto celá plejáda ľudí je tiež dotknutá možnosťou nákupu týchto pozemkov, ale zákon ju ako takú spomína, ale podľa môjho názoru nie veľmi explicitne pri ďalších odkazoch, ktoré nastupujú po § 4 ods. 1. A aj to je jeden z dôvodov môjho pozmeňujúceho návrhu, kde takto definujem, aby bolo jasné, že pred týmto zákonom ešte títo musia byť v hre a musia byť aj oslovení. Chcel som dokonca v pozmeňujúcom návrhu mojom pôvodnom, čo som dal na výbore, dávať to, aby to bolo povinné zasielať. To sme trošku prehodnotili, po vykreovaní názorov na výbore. Takže od toho som upustil a kreujeme to trošku ináč. O chvíľu to prečítam, ale je to tak, aby bolo jasné, že tí museli byť oslovení tiež v tom ponukovom konaní, ktoré nastupuje až od § 4 ods. 3.
Jeden veľký problém mám s týmto zákonom, a síce v § 7, respektíve ani nie v § 7, ideme ešte skôr a sme v § 4 ods. 9, lebo tu sa hovorí, že nadobúdať vlastníctvo môže za tých istých podmienok ako nadobúdateľ ten, ktorý je uvedený v tom odseku 4, nie tí, čo boli predtým, aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú dobre všetko možné, ktoré sú v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu osoby, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu na podnikanie. To znamená, beriem to tak, ako kolega Muránsky hovoril, že je to pre tých súčasných agropodnikateľov, keď v družstve, resp. v tej prosperujúcej organizácii, ktorá teraz tam podniká, sú zamestnanci, jasné, každý zamestnanec keď tam je viac ako 3 roky, môže to nadobúdať podľa tohto zákona, ale ja sa pýtam, či nie je to diskriminácia našich súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí majú iba živnosť na seba, nemáme zadefinované, čo je rodinná farma, a ich manželky, deti nemôžu takýmto spôsobom byť oslovené, že mohli by si kúpiť pôdu. Pýtam sa: Nie je to diskriminácia? Mne sa zdá, že áno. Nemám k tomu pripravený pozmeňujúci návrh. Pán spravodajca, keď mi to vysvetlíte, budem veľmi rád, keď sa to takto bude brať. Zatiaľ to tu nevidím. A vidím to iba v takom, že musia tam byť v pracovnoprávnom vzťahu s tým. Takže bol by som veľmi rád, keby sme aj túto otázku, ktorá asi vzbudzuje veľa otáznikov, vysvetlili, lebo pokiaľ nebude nejaký vykonávací predpis na to, tak toto bude tiež kameňom úrazu. A nerád by som zahlcoval súdy nejakými žalobami, ktoré by iba kvôli tomu išli, že sme zákon síce v chvate, ale predsa len nejaký prijali, a vyzerá, že mohol by spôsobiť ďalšie nezrovnalosti.
Takže toľko asi k tým, by som povedal, takým všeobecným veciam.
A teraz by som pristúpil k môjmu, nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte rozdaný aj v laviciach, ku ktorému v kocke aspoň 3 vety poviem, čoho sa týka. Potom ho prednesiem, ako to ukladá litera zákona, aby odôvodnenie bolo patričné, aby som sa nemusel dvakrát opakovať.
Takže chceme tí, ktorí sú tu podpísaní, aby to predkupné právo, respektíve možnosť nákupu mala aj obec a štát. To, čo bolo vytýkané, že predsa nepodnikajú, tak hovorím, že aj tí, ktorí sú v § 4 ods. 1, sú možní nadobúdatelia pôdy. A tam sú aj tí príbuzní, tam sú aj tí spoluvlastníci. A oni tiež nemusia podnikať. To znamená, že nie iba nadobúdatelia, ale aj oni môžu vstupovať do vzťahu mimo tohto zákona, to znamená, sú tam, tak preto aj štát, aj obec v pohode by mohla tak robiť. To je jedna vec.
Druhá vec. Aby sme zrovnoprávnili postavenie právnických a fyzických osôb, lebo teraz tu hovoríme o darovacích zmluvách a kúpnych zmluvách, podnik môže mať a vlastniť poľnohospodársku pôdu, respektíve môže ju nakupovať aj cez Obchodný zákonník, nielen cez Občiansky. A preto tam dávame aj takúto moc, aby sme to zrovnoprávnili.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú nášho pozmeňujúceho návrhu. Musím povedať, že precizujeme určité postavenie, sú to teda nadobúdatelia a tí predtým. Takže ja to dám presne vyšpecifikované v paragrafoch, ktorých sa to bude týkať.
Ďalej, naša filozofia v tomto bola a je taká, že chceli by sme zabrániť nákupu tejto pôdy, to znamená, aby ten prevod, ktorý nastane, nebol špekulatívny po tom prevode ďalších 10 rokov toho, kto to nadobudne. Tak preto tam nedávame slovo „neprenajímať“, ale iba slová „nemôže predať alebo darovať, respektíve ináč to poslať ďalej“.
A jedna z posledných vecí, ktorú tu máme, tak to je tá sankčná vec, že pokiaľ povieme, že nepredá alebo nedaruje to, tak hovoríme, že tá zmluva bude neplatná na katastri, lebo v tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré momentálne sú už schválené v spoločnej správe, takáto sankcia nie je. A myslím si, že mohlo by to byť aj protiústavné a takáto sankcia by tam mala byť, pretože keď niečo dám, ak to niekto nesplní, je tu potom prakticky vágny priestor a nevieme, ako to potom môžeme ďalej s tým nakladať.
Takže toľko zhruba v kocke.
A teraz dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Heleny Mezenskej, Jozefa Viskupiča, Igora Hraška, Jána Mičovského, Mikuláša Hubu, Miroslava Kadúca a Branislava Škripeka k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I § 3 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová „a podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka, ak je predmetom zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti poľnohospodársky pozemok“.
Odôvodnenie.
Vlastnícke právo k poľnohospodárskemu pozemku možno okrem použitia ustanovení o kúpnej a darovacej zmluve podľa Občianskeho zákonníka previesť aj na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka. Podnik pritom tvoria hmotné, osobné a nehmotné zložky podnikania, ktoré patria podnikateľovi, napríklad družstvu, a slúžia alebo majú slúžiť prevádzkovaniu podniku. Medzi hmotné zložky možno podradiť nehnuteľnosti, teda i poľnohospodárske pozemky. Ak sú teda súčasťou podniku a nehnuteľností, vzťahuje sa predaj aj na tieto nehnuteľnosti. Ich presná identifikácia v zmluve je nevyhnutná pre prevod vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza povolením vkladu vlastníckeho práva.
Na základe uvedeného je žiaduce, aby sa postup podľa tohto návrhu zákona o nadobudnutí vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku uplatnil i v prípade predaja podniku, napríklad družstva, ktoré vlastní poľnohospodársky pozemok v zmysle čl. I § 2 návrhu zákona a bude ho chcieť previesť inej, napríklad zahraničnej, právnickej osobe, čím sa zároveň dosiahne rovnosť v postavení fyzických osôb a právnických osôb ako potenciálnych prevodcov poľnohospodárskeho pozemku.
Bod dva. V článku I sa § 4 ods. 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) obce, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza“.
Odôvodnenie. Rozširuje sa okruh osôb, ktorým prevádzajúci môže previesť poľnohospodársky pozemok bez použitia postupu podľa § 4 ods. 3 až 10 a § 5 a 6 návrhu zákona, a to na obec, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Navrhovanou zmenou sa zabezpečí územná kontinuita pri prevode a nadobudnutí vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý je súčasťou katastrálneho územia obce.
Bod tri. V čl. I § 4 ods. 4 úvodnej vete sa slová „osoba oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode poľnohospodárskeho pozemku", nahrádzajú slovami „iná osoba ako osoba podľa odseku 1 oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je osoba, ktorá pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred týmto dňom“.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s nejasným znením dotknutého ustanovenia návrhu zákona.
Bod štyri. V čl. I § 4 ods. 5 prvej vete a tretej vete sa slová „odseku 4" nahrádzajú slovami „odseku 3".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s chybným označením číslovania odsekov v predmetnom ustanovení návrhu zákona. Toto je v pôvodnom znení a je tu chybné číslovanie, takže upozorňujem, že je to potrebné opraviť.
Bod päť. V čl. I § 4 ods. 5 prvej vete sa slová „nadobúdateľ z obce, kde je ponúkaný poľnohospodársky pozemok evidovaný" nahrádzajú slovami „osoba uvedená v odseku 1" a slovo „so" sa nahrádza slovom „zo" a v druhej vete sa slová „nadobúdateľ z obce" nahrádzajú slovami „osoby uvedené v odseku 1".
Odôvodnenie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh spresňuje a upravuje otázku súvisiacu s uplatnením prednostného práva. Osoby uvedené v čl. I § 4 ods. 1 návrhu zákona sa štandardne nezúčastňujú ponukového konania. Garantuje sa im však možnosť zapojiť sa rovnako ako ostatným do ponukového konania s prednostným právom nadobudnutia poľnohospodárskeho pozemku, čo zohľadňuje aj ich zákonné predkupné právo, ktoré majú napríklad v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.
Bod šesť. V čl. I § 4 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ponuka sa podľa odseku 3 vždy zverejňuje osobám uvedeným v odseku 1."
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodmi 2 a 5 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Bod sedem. V čl. I § 4 ods. 7 sa za slová „previesť na" vkladajú slová „Slovenský pozemkový fond11) a v druhom poradí na". Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) § 5 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2010 Z. z." Ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Nedá sa vylúčiť, že o nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku bude mať záujem aj štát, Slovenská republika, aby zabránila účelovému prevodu takéhoto pozemku na inú osobu ako nadobúdateľa, t. j. aj na zahraničnú osobu. Prijatie tohto bodu pozmeňujúceho návrhu, si však vyžiada aj novelizáciu nariadenia vlády Slovenskej republiky uvedeného v poznámke pod čiarou k novému odkazu 11, a to konkrétne § 5 ods. 1, ktorým sa Slovenskému pozemkovému fondu umožní nadobúdať nehnuteľnosti do vlastníctva štátu nielen vtedy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie úloh tohto fondu, ale aj vtedy, ak je to nevyhnutné z dôvodu národných záujmov štátu v zmysle osobitného predpisu, ktorým je tento návrh zákona.
Bod osem. V článku I § 4 odsek 10 znie: „Na nadobúdateľa, ktorý je mladým poľnohospodárom11), sa nevzťahuje ustanovenie o povinnosti vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Zmluva o prevode poľnohospodárskeho podniku musí obsahovať záväzok, že mladý poľnohospodár takto získaný pozemok počas desiatich rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nepredá ani nedaruje; ak svoj záväzok poruší, prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu je neplatný. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) Čl. 2 ods. 1 písm. n) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347 z 20. 12. 2013).“
Odôvodnenie.
Zavádza sa ochrana poľnohospodárskej pôdy v podobe predĺženia doby, počas ktorej mladý poľnohospodár nebude môcť poľnohospodársky pozemok previesť, predať ani darovať, čím sa zabezpečí minimálne jej desaťročné poľnohospodárske využitie.
Sankciou pri nesplnení záväzku mladého poľnohospodára je neplatnosť prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu. Túto neplatnosť bude povinný zohľadniť príslušný katastrálny úrad, teraz okresný úrad, príslušný odbor, v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), ktorý pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, a teda v zmysle uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona návrh mladého poľnohospodára ako prevodcu na vklad zamietne.
Súčasne sa vypúšťa zákaz prenajatia nadobudnutého poľnohospodárskeho pozemku. Z dôvodu pôsobnosti zákona výlučne na prevod vlastníctva kúpou alebo darovaním sa javí ako značne obmedzujúce neumožniť mladému poľnohospodárovi poľnohospodársky pozemok prenajať. Uvedené obmedzenie nevyplýva ani z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. 12. 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347 z 20.12. 2013). Takýto zámer by bolo namieste upraviť v inom právnom predpise, napríklad v zákone č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Bod deväť. V čl. I § 5 ods. 3 sa slová „§ 4 ods. 3" nahrádzajú slovami „ods. 1 písm. e)".
Odôvodnenie. V čl. I § 4 ods. 3 návrhu zákona sa stanovuje povinnosť zverejnenia ponuky v registri, a to stanovením doby zverejnenia minimálne 15 dní. Zákon však nestanovuje jednotnú a presnú dobu, dokedy má byť ponuka zverejnená. Rovnako tak nie je známe, či vyplnenie takejto informácie bude súčasťou zverejnenej ponuky v registri. Z dôvodu, že nie je zrejmé, kedy sa lehota zverejnenia ponuky skončí, pretože lehota je stanovená slovom „minimálne“, nie je možné ani presne stanoviť, od ktorého momentu začína plynúť päťdňová lehota, po uplynutí ktorej nastáva právna fikcia, že nadobúdateľ písomnú informáciu nezaslal. Vzhľadom na to, že v čl. I § 5 ods. 1 písm. e) návrhu zákona je stanovená požiadavka na prevádzajúceho určiť presný termín a adresu na predkladanie ponúk na prevod vlastníctva, navrhuje sa, aby začiatok plynutia päťdňovej lehoty bol spojený práve s touto lehotou podľa čl. I § 5 ods. 1 písm. e) návrhu zákona.
Bod desať, predposledný bod. V článku I sa § 6 dopĺňa odsekom 9, ktorý znie: „Zmluva o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku musí obsahovať záväzok, že osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a) a nadobúdateľ získaný pozemok počas desiatich rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nepredá ani nedaruje, inak je zmluva neplatná. Ak osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo nadobúdateľ svoj záväzok poruší, prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu je neplatný.
Odôvodnenie.
Zavádza sa ochrana poľnohospodárskej pôdy v podobe predĺženia doby, počas ktorej osoba podľa čl. I § 4 ods. 1 písm. a) a osoba podľa čl. I § 4 ods. 4 písm. a) a b) návrhu zákona nebude môcť poľnohospodársky pozemok previesť, predať ani darovať, čím sa predpokladá zabezpečenie minimálne jej desaťročného poľnohospodárskeho využitia. Stanovenie povinnosti učiniť záväzok v zmluve nebolo stanovené plošne, ale len na tých nadobúdateľov, ktorí už v čase prevodu vlastníctva vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie. Vzhľadom na to, že ide o podstatnú náležitosť zmluvy, absencia ustanovenia jej sankcionovaná neplatnosťou zmluvy. Neplatná je aj zmluva medzi nadobúdateľom a treťou osobou, ak bola uzatvorená v čase plynutia desaťročnej lehoty od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na nadobúdateľa. Navrhovaná úprava je identická s úpravou vládneho návrhu zákona vo vzťahu k mladým poľnohospodárom podľa čl. I § 4 ods. 10.
Túto neplatnosť bude povinný zohľadniť príslušný katastrálny úrad, teda okresný úrad, odbor katastra, v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na povolenie vkladu.
Toľko pozmeňujúci návrh, ktorý som si dovolil predniesť.
A chcel by som tu ešte pre spravodajcu upresniť hlasovanie, ako by som o našom pozmeňujúcom návrhu žiadal hlasovať. Takže žiadam hlasovať o bodoch 5 a 6 spolu a o ostatných bodoch samostatne. Je tam 10 bodov, takže okrem bodov 5, 6 o všetkom navrhujem hlasovať samostatne.
Toľko k nášmu pozmeňujúcemu návrhu.
Budú tu ešte vystupovať kolegovia, ktorí majú ďalšie pozmeňujúce návrhy, kde som tiež spolupredkladateľom. Myslím si, že precizujeme zákon, ktorý podľa mňa nie je všeliekom a ním nebude asi ani. Ukáže, ako som povedal, prax, ako sa to bude vyvíjať, ale niečo sa robiť musí. A nakoľko filozofia odsúhlasenia zákona v súčasnom volebnom období je jasná, tento zákon bude schválený, pokiaľ nepríde nejaká veľká búrka, takže vyzerá to tak, že mali by sme ho maximálne, ako sa dá, skvalitniť, aby, ako ja hovorím, straty boli minimálne. Takže pokiaľ by sme chceli ochrániť našu pôdu, ja hovorím, pred jej odchádzaním do iných rúk ako do rúk našim občanom, tak myslím, že aj naším pozmeňujúcim návrhom sa k tomu chceme dopracovať. A bol by som veľmi rád, keby sme odložili stranícke tričká a k tomuto pozmeňujúcemu návrhu sa postavili čelom a so svojím svedomím, nie cez politickú prizmu dali prechod dobrým, kvalitným návrhom, ktoré, myslím, boli v tomto našom pozmeňujúcom návrhu podané.
Toľko z mojej strany, ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Fecko, ja zareagujem len na upresnenie tej obavy, že SHR je z toho vylúčená a že je diskriminovaná. Tak nie je to tak, lebo § 4 ods. 4 jasne definuje, ktorá osoba je oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku. A tu je napísané, že je to osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej 10 rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Tuná je zahrnutá aj osoba SHR, lebo sa to netýka len právnických osôb alebo iných spoločností, ale aj SHR, aj keď nie podľa živnostenského zákona a podľa Obchodného zákona, je evidovaná na obci ako podnikateľ. Na tej pôde podniká. Keďže poľnohospodárstvo nie je živnosť, je o tom len oznámenie na obecnom úrade, že ide podnikať v poľnohospodárstve. Ale tým pádom on musí byť registrovaný na daňovom úrade a tak ďalej. Čiže on je vedený ako podnikateľ. A jeho sa týka § 4 ods. 4. Čiže nie je diskriminovaný. Je to osoba, ktorá je oprávnená nadobúdať poľnohospodárske pozemky. A ten bod 9, ktorý je v tomto paragrafe, len rozširuje okruh osôb, ktoré môžu nadobúdať pôdu. Čiže nie sú to len poľnohospodári, ale sú to aj pracovníci, ktorí pracujú v poľnohospodárskych podnikoch. Tento zákon nedáva, aké kvalifikačné predpoklady musí mať osoba, ktorá pôdu chce nadobudnúť, čo mnohé krajiny majú, a aké vzdelanie musí mať, aby mohla v poľnohospodárstve podnikať a mohla nadobúdať pôdu. Ale hovoríme, že aj osoba, ktorá pracuje v poľnohospodárstve alebo je v obdobnom pomere, ja neviem živnostenskom alebo inom, a preukáže, že má určitú skúsenosť s podnikaním, môže pôdu nadobudnúť. Čiže je to široký okruh ľudí, ktorí v poľnohospodárstve pracujú alebo okolo poľnohospodárstva robia v nejakej forme. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, asi sme sa nepochopili. Samozrejme, ja beriem, že SHR-kár je tam, ale hovorím o tom, že pokiaľ mu pomáha pri tom jeho podnikaní doma manželka a jeho deti, nie sú pojaté ako keď sú zamestnanci na poľnohospodárskom podniku. My tu nemáme definovanú rodinnú farmu, to som myslel. Ja beriem že SHR-kár tam bude tak isto mať ponuku. Ale pýtam sa, prečo sú diskriminovaní jeho možnože rodinní príslušníci alebo tí, ktorí mu pomáhajú na farme. Keď toto budete garantovať týmto zákonom, respektíve nejakou vykonávacou vyhláškou, áno, beriem to potom späť. Ja to tam nevidím, pretože definíciu rodinnej farmy ani farmy ako takej nemáme na Slovensku. A na to som sa pýtal, ako je to zabezpečené, keď vlastne zvýhodňovaní sú tam tí, ktorí nebudú mať ani žiadnu možnože kvalifikáciu, ako si povedal, ale u SHR-kára jeho príslušníci rodiny, ktorí mu tiež pomáhajú a tiež sú akože u neho kvázi zamestnaní, nezamestnaní, nemajú šancu sa dostať k takejto pôde. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, ctené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení, ak dovolíte, pozriem sa na danú problematiku z trochu iného uhla pohľadu, než aký sa prezentoval v doterajšej rozprave.
Aj keď názory na to, čo sa stane, a vlastne čo už sa deje od 1. mája, keď sa skončilo moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzozemcom, sa dramaticky menia alebo rôznia, pardon, tieto názory, čo plne potvrdzuje aj pomerne búrlivá rozprava k tomuto bodu programu, obávam sa, že, nech to už s predloženým návrhom zákona dopadne akokoľvek, v reálnej slovenskej vidieckej krajine pribudne oplotení a výstražných tabúľ o zákaze vstupu a ubudne verejne prístupného priestoru vo voľnej krajiny.
To, že väčšina voľnej krajiny je u nás dosiaľ de facto každému prístupná, že sa po vidieckej krajine dá viac-menej voľne pohybovať a verejne ju užívať, je jedna z obrovských vymožeností Slovenska, ktorú dosiaľ považujeme za samozrejmosť, ale o ktorú môžeme veľmi ľahko prísť. A to by som chcel zvlášť zdôrazniť. To, že si nevymýšľam ani nestraším, vie každý, kto sa pokúsil prenocovať pod holým nebom alebo hoci len odbočiť meter od oficiálnej komunikácie, napríklad niekde na francúzskom vidieku.
O tom, že pôda nie je len ekonomická kategória, ale aj významný prírodný zdroj a kultúrnohistorický fenomén, že pôda v zmysle poľnohospodárskej krajiny plní aj celospoločenské funkcie, a tým generuje niečo ako verejné statky či verejné blaho, sa napriek pekným formuláciám v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona v tejto rozprave, snáď s výnimkou vystúpenia pani kolegyne Mezenskej a čiastočne aj pána spravodajcu Záhumenského, toho veľa nepovedalo, a preto prichádzame s pozmeňujúcim návrhom, ktorým sa snažíme upozorniť aj na tento rozmer problematiky a dostať do hry aj tie subjekty, ktoré na pôde chcú hospodáriť, respektíve chcú vidiecku krajinu udržiavať v dobrom produkčnom, hygienicky nezávadnom a zároveň ekologicky rovnovážnom a esteticky harmonickom stave. Nie je to a zrejme to ani nikdy nebude na Slovensku masovo rozšírený jav, ale zároveň upozorňujem, že to nie ani žiadna chiméra. Skrátka, ide o jednotlivcov, rodiny alebo komunity, ktorí alebo ktoré hospodária na poľnohospodárskej pôde bez ambícií podnikať, teda len ako samozásobitelia alebo dokonca ako „len“ tí, ktorí chránia a udržiavajú krajinu pred pustnutím, zarastaním, sukcesným nástupom náletových drevín a podobne, či už to realizujú kosením, pasením alebo inak. Ale môže to byť aj starostlivosť o vzácny starý vinohrad či ovocný sad s dnes už unikátnymi sortami.
Príkladom takéhoto prístupu môžu byť iniciatívy ochrancov prírody a ich každoročné vykášanie orchideových lúk v Bielych Karpatoch či nadšencov, ktorí sa venujú sadom s tradičnými odrodami ovocných stromov, opäť ich poznáme najmä z Bielych Karpát, ale pôsobia aj v iných regiónoch. Medzi podobných „bláznov" patrím napokon aj ja a moji priatelia, ktorí každoročne pokosíme niekoľko hektárov lúk okolo slovenských dreveníc, vďaka čomu tieto enklávy historických štruktúr vidieckej krajiny dodnes vyzerajú keď aj nie ako pred sto rokmi, tak, povedzme, ako pred tridsiatimi rokmi. Možno si poviete, že je to číry idealizmus. Ale potom vezmete do rúk fotografickú publikáciu alebo nástenný kalendár o slovenskej krajine a zistíte, že pomaly každá druhá fotografia vznikla na miestach, kde sa vidiecka krajina takto nenápadne, nekomerčne, dobrovoľnícky udržiava. A na podporu tohto tvrdenia by som uviedol skutočnosť, že každoročne pribúda konkrétnych príkladov zo zahraničia, ale aj zo Slovenska, ktoré sú dôkazom, že nejde o žiadny anachronizmus, ale, naopak, o trend zodpovedajúci tejto dobe, ktorý je stále populárnejší a perspektívnejší.
A teraz si dovolím predniesť samotný návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Martina Fecka, Heleny Mezenskej, Jána Mičovského a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 977).
Vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Bod jedna. V čl. I § 4 sa vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Osoba oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je tiež fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt najmenej 10 rokov, nevykonáva poľnohospodársku výrobu a je vlastníkom alebo užívateľom poľnohospodárskej pôdy podľa osobitného predpisu11) (ďalej len „nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok").“ Odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 11. A poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. v znení zákona č. 219/2008 Z. z." Ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa následne prečíslujú.
Bod druhý. V čl. I § 4 nový odsek 6 znie: „Pri ponuke podľa ods. 3 písm. a) platí v prípade prejavenia záujmu prednosť osoby uvedenej v odseku 1 pred nadobúdateľom zo susednej obce, v druhom poradí prednosť nadobúdateľa zo susednej obce pred nepoľnohospodárom vlastniacim alebo užívajúcim poľnohospodársky pozemok. Rovnako platí prednosť pri ponuke podľa ods. 3 písm. b) osoby uvedenej v odseku 1 pred nadobúdateľom zo susednej obce, v druhom poradí prednosť nadobúdateľa zo susednej obce pred nepoľnohospodárom vlastniacim alebo užívajúcim poľnohospodársky pozemok, v treťom poradí prednosť nepoľnohospodára vlastniaceho alebo užívajúceho poľnohospodársky pozemok pred nadobúdateľom bez ohľadu na miesto podnikania."
Odôvodnenie k týmto bodom 1 a 2.
Osobou oprávnenou nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku sú síce v zmysle vládneho návrhu zákona aj osoby, ktoré nepodnikajú v poľnohospodárskej výrobe, pojednáva o nich čl. I § 4 ods. 7, majú však s výnimkou osôb uvedených v čl. I § 4 ods. 1 písm. b) a c) návrhu zákona právo takéto vlastníctvo nadobudnúť len vtedy, ak nikto z celého radu iných záujemcov svoj záujem o vlastníctvo daného poľnohospodárskeho pozemku neprejaví.
Nazdávame sa, že je rozdiel aj v rámci tejto kategórie osôb, a to medzi osobami, ktoré síce nie sú zapojené do poľnohospodárskej výroby, v zmysle spomínaného podnikania, ale pritom vlastnia, prenajímajú si alebo spravujú, respektíve obhospodarujú poľnohospodársku pôdu a v tejto súvislosti plnia celý rad zákonných povinností, ktorých plnením preukazujú, že majú pozitívny vzťah k pôde (napríklad vykonávanie agrotechnických opatrení, predchádzanie výskytu a šírenia burín, zabezpečenie využívania pôdy) tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia alebo zosúlaďovanie druhov pozemkov s evidenciou v katastri, a na druhej strane osobami, ktoré žiadnu pôdu nevlastnia, neprenajímajú si ani neužívajú. Takéto rozlíšenie medzi uvedenými osobami si vzhľadom na štruktúru návrhu zákona vyžaduje samostatnú definíciu v novom odseku 5.
Zároveň sa v novom odseku 6 spresňuje aj otázka v súvislosti s uplatnením prednostného práva. Osoby uvedené v čl. I § 4 ods. 1 sa štandardne nezúčastňujú ponukového konania, keďže sú z tohto procesu v návrhu zákona vyňaté. Ak sa tak z akýchkoľvek dôvodov nestalo a nedodržal sa postup uvedený v čl. I § 4 ods. 1 a súvisiacich zákonoch, napríklad v Občianskom zákonníku, majú možnosť zapojiť sa rovnako ako ostatní do ponukového konania s prednostným právom nadobudnutia poľnohospodárskeho pozemku, čím sa konvaliduje napríklad aj ich zákonné predkupné právo, ktoré majú v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, ak prevodca toto ich predkupné právo porušil. (V každom prípade majú aj možnosť napadnúť neplatnosť prevodu na súde.) Do pravidiel o prednosti v prípade viacerých záujemcov boli začlenené aj osoby – nepoľnohospodári, vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok.
Bod tri. V čl. I § 4 ods. 7 sa za slová „podľa odseku 4 písm. b)" vkladajú slová „a odseku 5".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodmi 4 a 5 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Bod štvrtý. V článku I sa § 6 dopĺňa odsekom 9, ktorý zrne: „Zmluva o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku musí obsahovať záväzok, že osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a), osoba podľa § 4 ods. 7, nadobúdateľ a nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok získaný pozemok počas desiatich rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nepredá ani nedaruje; inak je zmluva neplatná. Ak osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a), osoba podľa § 4 ods. 7, nadobúdateľ alebo nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok svoj záväzok poruší, prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu je neplatný.“
Odôvodnenie. Zavádza sa ochrana poľnohospodárskej pôdy v podobe predĺženia doby, počas ktorej osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a), nadobúdateľ a nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok nebude môcť poľnohospodársky pozemok previesť (predať ani darovať). Vzhľadom na to, že ide o podstatnú náležitosť zmluvy, absencia ustanovenia je sankcionovaná neplatnosťou zmluvy. Neplatná je aj zmluva medzi nadobúdateľom a treťou osobou, ak bola uzatvorená v čase plynutia desaťročnej lehoty od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na nadobúdateľa.
Túto neplatnosť bude povinný zohľadniť príslušný katastrálny úrad (okresný úrad) v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja len na upresnenie poviem, pán kolega, keby sme tento pozmeňujúci návrh prijali, tak vlastne znegujeme tento zákon. Týmto zákonom v bode 3 dávate prednosť developerom vlastniacim poľnohospodársky pozemok pred poľnohospodármi v rámci Slovenskej republiky, lebo hovoríte, že pôda sa buď vlastní, alebo obhospodaruje. Ten, kto ju obhospodaruje, tak má prednosť pred tými, ktorí pôdu neobhospodarujú, ostatnými, to znamená, že otázka, či niekto hospodári v tej obci alebo susednej obci, alebo v rámci Slovenska, má v rôznych kategóriách prednosť pred tými, ktorú pôdu neobhospodarujú alebo na nej nepracujú, čiže netýka sa to tých, ktorí pôdu iba vlastnia, ale na pôde nepracujú, a nemôžeme im dávať prednosť pred tými, ktorí na pôde pracujú. A tento zákon práve má za cieľ uprednostniť poľnohospodárov, ktorí na pôde pracujú. Ďakujem.