35. schôdza

Nemyslím si, že je to tak, ako hovoríte, pán spravodajca. Ja som sa snažil, no my sme sa snažili vrátiť do hry aj všetkých tých, ktorí spĺňajú všetky podmienky podobne ako ostatní podnikajúci na pôde alebo podnikatelia na pôde a s pôdou, ktorí sa spomínajú v tomto zákone, ale jednoducho nehospodária s cieľom podnikať, čiže nespadajú do kategórie samostatne hospodáriacich roľníkov, ako ste to vysvetlili pred chvíľou v reakcii na vystúpenie pána poslanca Fecka, ale jednoducho reálne, ako som sa to snažil ilustrovať v tom úvodnom slove, tú krajinu udržiavajú. A pokiaľ ich budeme svojím spôsobom diskriminovať, môžeme na to práve v lokalitách, ktoré sú odľahlé a ktoré sú už svojou polohou diskriminované svojím spôsobom a ktoré vďaka len takémuto často nadšeneckému prístupu alebo prístupu v štýle hobby sa udržiavajú bez toho, že by generovali priamo zisk pre svojho majiteľa, tak takéto osoby, ktoré reálne existujú, a sám medzi ne patrím, budú, ale nepredkladám tento pozmeňujúci návrh preto, že medzi ne patrím, aby ma niekto neobvinil z nejakého konfliktu záujmov, samozrejme, ja to budem robiť tak či tak, pretože mi na tej krajine záleží, a sú to teda „našťastie" práve lokality, kde sa veľmi žiadni developeri netlačia práve pre ich odľahlosť a neprístupnosť, keďže tento trend reálne existuje a pribúda ľudí, ktorí majú záujem takýmto spôsobom nekomerčným a nekonzumným tú krajinu udržiavať, tak by sme ich nemali úplne vylúčiť z hry. A to bol zámer tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem.

Dobré pracovné popoludnie prajem. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, vážený pán spravodajca, možno zareagujem hneď tak z voleja na to, čo práve pred chvíľočkou vo svojej odpovedi na faktickú poznámku pána Záhumenského spomínal pán poslanec Huba.
Ja si myslím, že vtedy je zákon dokonalý, keď dokáže vystihnúť rôzne nuansy. Práve úcta k pôde by mala byť synonymom aj úcty k tým, ktorí ozaj k tejto pôde majú prirodzene dobrý vzťah. A pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec Huba predniesol za jeho predkladateľov, upozorňuje práve možno na tú bezvýznamnú z hľadiska početnosti skupinu ľudí, ktorí obetavo a ozaj bez ohľadu na to, či to v zákone bude alebo nebude, sú údržbármi našej krajiny. Nie je to skupina, ktorá by zatriasla podstatou tohto zákona, ale je to skupina, na ktorú by dobre bolo mať istý ústretový pohľad pri tvorbe tohto zákona, pretože naozaj pôda na našej krajine neleží len na úrodných nivách a veľkých lánoch, ktoré možno mali na mysli predkladatelia zákona, ale aj v okolí našich lazov, lúčok, podhorí, podlesí a tam práve títo ľudia, ktorí boli mienení v spomínanej predkladanej novelizácii, resp. pozmeňujúceho návrhu, sú tými, na ktorých by sme v tomto myslieť. Ale to je len miesto faktickej poznámky, do ktorej som sa neprihlásil.
Vážený pán minister, vy ste isteže ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. A tým pádom teda je v tom istá garancia toho, že to pôdohospodárstvo je myslené v pravom význame tohto slova. A ja verím, že takto budem mať aj možnosť na vás apelovať práve z titulu toho názvu, ktorý vy dôstojne reprezentujete svojimi snahami spravovať pôdu a nie len poľnohospodársku pôdu a zároveň mať na mysli rozvoj vidieka, ktorý je naozaj dôležitým cieľom nás všetkých. A ja si aj vážim, že možno v tejto prevedenej atmosfére práve ľudia, ktorí sú v poľnohospodárskom výbore a ktorí naozaj nielen tu, keď tu rokujeme, ale aj veľa času, keď sa o tom len rozprávame, v kuloároch a takpovediac skoro súkromne, aj keď poslanec nemá súkromie, sa tomu venujú, že tu aj keď nemajú úplne jednotné návrhy a názory, že sa nám darí rozmýšľať. A ja verím, že to je presne to, čo vy potrebujete, aby vaše návrhy, mienené iste aj dobre, mali tých oponentov, ktorí vám pomôžu tieto návrhy urobiť ešte kvalitnejšie.
Napriek tomu musím byť trocha kritický v úvode, pretože myslím si, že tá rýchlosť, ku ktorej ste boli ako predkladatelia donútení nie na prospech tohto zákona. Tie súvislosti poznáme. Nevravím, že to bol zlý úmysel. Len ťažko sa zbaviť toho príslovia, že by to v tomto prípade neplatilo, že treba si veľmi dobre strih premyslieť, premerať a až potom pristúpiť k tým nožniciam a strihnúť ten zákon tak, aby sme na to telo problémov, na ktoré ho chcete navliecť, našli dobré miery. Nedarí sa to, pán minister, lebo tých 48 hodín, čo uplynulo, odkedy tu rokujeme v tom urýchlenom konaní, svedčí o tom, že neubúda nejasností, ale ich pribúda. Ja som iste nie nejaký z najbystrejších poslancov. A verím, že mnohí pochopili ten zámer lepšie. Ale ja zúčastňujúc sa rokovania na všetkých výboroch včera, v pléne, ako sa o tomto zákone diskutuje, nadobúdam pocit, že tých nejasností je priveľa a že ak má už o dva týždne tento zákon platiť, tak ideme pustiť do krajiny veľmi zle ušitý odev, ktorý má pomôcť našej pôde. Proste ten čas vám neprial a výsledok sa dostavuje. Ja viem, že keď my to odhlasujeme, budú tu mnohí, ktorí tomu porozumejú lepšie. Možno niektorí to schvália s tým, že sa nebudú nad tou podstatou zamýšľať. Ale čo bude nasledovný krok? No občania budú musieť podľa tohto zákona postupovať a úradníci budú musieť občanov k tomu usmerniť, aby litera zákona, na ktorej sme sa zhodli, bola dodržaná. No neviem, či tu nevytvárame veľmi zaujímavú obchodnú ponuku pre nejaké súkromné spoločnosti, ktoré sa jej určite ujmú, ktoré začnú už hneď po schválení tohto zákona posielať ponukové listy s tým, že vlastne vysvetlia úradníkom, občanom, ako tú pôdu môžu predať, kúpiť a akým spôsobom vlastne postupovať podľa tohto zákona. Naozaj keby sme to dokázali, to sa nedá, ale by to bol zaujímavý údaj, koľkí z nás prenikli do tej relatívne komplikovanej podstaty, ktorá sa tu posledných 48 hodín o tomto zákone ukazuje, akože je to podstata veľmi komplikovaná.
Ale, dobre, ja nechcem opakovať to, čo tu už zaznelo viackrát, ja naozaj sa zameriam na to, čo som naznačil v tom, vážený pán minister, že vy ste ministrom pôdohospodárstva, a teda do tej pôdy jednoznačne musí patriť aj pôda, ktorú vo všeobecnosti nazývame pôdou lesnou. Ja som nepochopil a napriek tomu, že som sa na to viackrát spytoval, nedostal som žiadnu odpoveď, prečo apriórne dobrý úmysel, ktorý, verím, ste mali pri predložení tohto návrhu zákona, nemá vôbec ani zmienku o lesnej pôde, napriek tomu, že v dôvodovej správe sa odvolávate na skúsenosti z európskych krajín, kde sa pôda chráni podobnými postupmi, ale kde sa práve chráni aj lesná pôda. Konkrétne Nemecko spomínate v tejto súvislosti. Možno ste mali na to nejaký dôvod, nejaký úmysel. Skúsme sa pozrieť, či nekrivdím vám, vašim kolegom na ministerstve a či naozaj nie je na to nejaký regulárny dôvod, aby ste vy takmer milión hektárov lesnej pôdy, ktorá sa nachádza vo vlastníctve súkromných majiteľov, bez vysvetlenia vynechali z vášho úmyslu pomôcť chrániť pôdu.
Ja urobím taký malý test. Skúsme sa pozrieť na niekoľko téz, ktoré ste vložili do dôvodovej správy, a poďme podrobiť pohľad, ktorý spomínam, tomuto testu. Takže ideové východiská, lebo iste na začiatku musí byť nejaká idea... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, asi vyrušujete kolegu pri rozprávaní.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Viete, ja som bol vychovaný v úcte k autoritám. A pre mňa je pán minister príliš dôležitá osoba na to, aby som si dovolil rozprávať vtedy, keď nemám možnosť byť prítomný reálne pri tomto prejave. Ďakujem pekne.
Takže skúsme podrobiť ten pohľad na vynechanie lesnej pôdy istému testu. Ideové východiská, neverím, že by teda neboli, určite museli byť hlavným motívom, ktorý viedol autorov vôbec k myšlienke takýto zákon vypracovať. Dôvodová správa o tom hovorí pekne a jasne a ten test v prvom bode podrobíme práve tomu, čo predkladateľ do dôvodovej správy vložil. Po prvé, pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Po druhé, je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom. Po tretie, je základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska. Po štvrté, tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Po piate, musí byť starostlivo chránená pred poškodením a neodôvodnením znižovaním jej výmery, kvality a objemu a šiesty taký ideový bod som našiel v znení, ochrana využívania pôdy, a to sa mi veľmi páči, je verejným dobrom. To je taký nádherný filozofický názov. To by človek povedal, že až výbor pre verejné blaho mohol prísť k názvu „verejné dobro“. Páči sa mi to, myslím to úprimne. No tak podrobme tomuto testu lesnú pôdu, prečo vlastne mohli autori zákona uvažovať s tým, že lesná pôda ostala mimo ich záujmu.
Pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. No ak to platí pre poľnohospodársku pôdu, tak ja som presvedčený, že pre lesnú pôdu to platí minimálne 1,5-násobne, ak nie dvojnásobne. Ja verím, že si nepohnevám poľnohospodárov, lebo teraz to bude nenáležitá poznámka, ale ja ju použijem len kvôli tomu, aby som pristúpil k lesnej pôde, že v konečnom dôsledku ak by sme aj chceli doviezť produkty poľnohospodárskej produkcie a výroby zo sveta, čo teoreticky je možné a hovorili sme o tom, aj keď vieme, že sa nám to nezdá správne, lesné produkty zo sveta určite doviezť nemôžeme, pretože zo sveta nikdy nedovezieme pramene čistej vody, čistý kyslík, protiradiačné zábrany, protiprachové filtre. Takže v tomto pohľade je táto pôda jednoznačne hodna rovnako tejto ochrany.
Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom. Je taká aj lesná pôda? Nie celkom. Tu musím pripustiť, že lesná pôda je aj obnoviteľným zdrojom. Ale ak si pamätáme na pedológiu, veď napokon je tu veľa ľudí, čo pedológiu študovali, či už lesníci alebo pôdohospodári, jednému centimetru pôdy koľko trvá, kým ho vyprodukuje príroda? Učili sme sa, že je to sto rokov. To znamená, že keď poľnohospodár zaryje rýľom dvadsať centimetrom do zeme, tak sa dostáva pred náš letopočet, lebo dvadsať centimetrov plus jeden centimeter je už nejaký ten rok pred Kristom, centimeter za sto rokov. A tá obnoviteľnosť, ale tá pomalá obnoviteľnosť je daná práve tým, že na tejto pôde rástol les, pretože všetka dnešná poľnohospodárska pôda bola kedysi lesnou. A to, že tu vznikali horizonty A-B-C, to bol práve proces tých odumierajúcich rastlín a živočíchov. Nemám, samozrejme, dôvod v tom pokračovať, len zdôrazňujem, že aj tento pohľad je určite pohľad, ktorý je náležitý, a lesná pôda patrí medzi prírodné zdroje, ktoré dokážu byť obnoviteľom pôdy, ale ohromne prácnym, pomalým, a každý jej odviaty centimeter je vlastne nenahraditeľný.
Je základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska. No je ňou. Ten sociálny potenciál, možno nadviažem na to, čo už tu pred chvíľočkou rozprával pán poslanec Huba, na tie kolešne, na tie lazy. Veď Slovák nežil vždy na žírnych dunajských rovinách, Východoslovenskej nížine a Žitnom ostrove. Veď desiatky percent našich predkov, keď sa dovolávame tejto základne, žili práve na tých maličkých grabkách, kde veľa toho neuživila poľnohospodárska pôda, ale kde práve zdrojom obživy týchto ľudí bol les. Takže aj tento argument v tomto teste obstojí a musíme povedať, že lesná pôda si zaslúži, aby tvorcovia zákona aj túto základňu rozšírili práve na lesnú pôdu.
Tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Vybavím to jednou poznámkou. Niet bohatšieho systému, ako je les na tomto svete.
Musí byť určite starostlivo chránená pred poškodením a znižovaním výmery. Ak platili predchádzajúce štyri body, tento piaty bod z toho logicky vyplýva.
A takisto vyplýva z toho aj to, že tá pôda teda má právo byť zaradená pod verejným dobrom.
Takže v teste číslo jedna obstálo moje tvrdenie, že lesná pôda mala byť podriadená zámeru predkladateľov, aby do tohto zložitého zákona bolo zakomponovaných aj tých 20 %, tá pätina územia Slovenska, ktorá je predstavovaná lesnou pôdou v rukách neštátnych majiteľov.
Skúsme sa pozrieť na to inak, podrobme to inému testu, či sa teda na túto pôdu vzťahuje základný kľúčový cieľ, ktorý mali na mysli tvorcovia zákona. Tých cieľov je tam veľa. Ja som nevedel z toho vyčítať ten presný, priamy cieľ, ale povedal som si, no, dobre, tak musím urobiť nejakú abstrakciu a nejaký sumár. A ja som si ten cieľ, možnože tí tvorcovia by to vedeli naformulovať lepšie a budú súhlasiť iba čiastočne, naformuloval takto. Podľa mňa si predkladatelia vytýčili tento cieľ, regulovať nákup poľnohospodárskej pôdy tak, aby ju za cenu požadovanú predávajúcim prednostne získavali tí, ktorí majú svoje domovské sídlo k miestu, kde sa táto pôda nachádza čo najbližšie, a ktorí majú k tejto pôde vzťah, vedia a chcú na nej hospodáriť, a to nielen kvôli zisku, ale aj kvôli dedičným hodnotám, ktoré pre našu krajinu táto pôda predstavuje. Ja viem, no každý by si mohol naformulovať nejakú inú definíciu, avšak pre mňa je táto blízka, pretože som sa snažil v tom postrehnúť všetko. (Reakcia z pléna.) No vidíte, vieme v parlamente spolupracovať. Pán spravodajca, ktorý iste mal veľký podiel na tvorbe toho zákona, dokonca odobril, že táto jedna z možných definícií cieľa by mohla znieť aj tak. Nuž tak to otestujme. Opäť, ak je toto vztiahnuté na poľnohospodársku pôdu, prečo by to nemohlo byť stiahnuté aj na lesnú pôdu? Ja som presvedčený, že táto vec je naprosto jasná.
A môžeme pristúpiť k ďalšiemu testu. Môže lesná pôda byť ohrozená developermi, teda ak je ohrozená poľnohospodárska pôda, čo je jedna z obáv, ktorú vystihli predkladatelia, že môže tam dôjsť k skupovaniu pôdy nie za účelom poľnohospodárskeho využívania, no nie je to to isté aj vo vzťahu k lesnej pôde, či nemáme skúsenosti, že na lesnej pôde nám ubúdajú hektáre tiež kvôli zjazdovkám, hotelom, iným stavbám? Možno to nie je také okaté. Možno to naozaj nepôsobí tak jednoznačne. Ale som presvedčený, že rovnako obava, že môže k takému niečomu dôjsť aj v prípade lesnej pôdy, je naprosto namieste. Takže stávajú sa takéto veci aj na lesnej pôde. A tiež si myslím, že predkladateľ mohol lesnú pôdu z tohto pohľadu zaradiť do oblasti svojho záujmu.
No a možnože ešte jeden test spomeniem a už skončím s testovaním. Ak teda existuje tu obava, že pri poľnohospodárskej pôde to skupujú ľudia za takým účelom, ktorý som pred chvíľočkou naznačil, tak skúsme sa pozrieť či takáto obava existuje aj pri reálnych skúsenostiach so skupovaním lesnej pôdy za účelom nie produkcie lesa, ale produkcie zisku a istej zištnosti. Tu z tohto miesta som to v minulosti spomenul viackrát. A môžem to len zopakovať, že to je prípad stále nevyriešený. A tých prípadov je viacej. My naozaj máme, a teraz už poviem smelo aj to slovo, cudzincov, ktorí v minulosti siahli takpovediac kradmou rukou práve na lesnú pôdu. Neriešilo sa to. Tento problém nastal. A tu môžeme smelo spomenúť ľudí, ktorí prišli na Slovensko, lebo v minulosti to bolo možné. Ja napokon poznám z odpovedí jednu, ktorú mi možno poviete, no veď možno zakupovať pôdu nielen cez obchodné spoločnosti, ale aj ako fyzické osoby, na rozdiel od poľnohospodárskej pôdy to existuje od roku 2011. A bola aj využitá. Bola využitá práve na to, aby sa konalo koristnícky. A, vážený pán minister, vy a vaši ľudia o tom viete. A možno to nie je také jednoduché zastaviť, lebo ja viem, že nemáte ani vy čarovný prútik. Ale nemôžete minimálne v jednom konkrétnom prípade nepripustiť, že došlo a, žiaľbohu, stále dochádza k tomu, že zahraniční majitelia lesnej pôdy zneužívajú možnosti, ktoré majú na to, aby hospodárili nie v prospech komunity, ktorá v danej lokalite je, ale aby hospodárili spôsobom, ktorý aj úradníci štátnej správy na úseku lesného hospodárstva považujú za veľmi zlý a voči ktorému nevedia nájsť nejaký rozumný obranný mechanizmus, pretože ten človek a tí ľudia zdanlivo konajú v súlade so základnými normami. Práve preto ste mohli hľadať, keďže tieto skutočnosti vám boli známe ako predkladateľom, aj takýto pohľad na lesnú pôdu vo svojom zámere a povedať si, hop, tak keď niečo také je možné, aj keď sa ozaj vytvorili takéto zištné záujmy na lesnej pôde, tak sa aspoň teraz s istým odstupom času pokúsime tomu zamedziť a tie dvierka privrieť. Tak ako ich chcete privrieť pri poľnohospodárskej pôde, nevidím najmenší dôvod, aby sa neprivreli pri pôde lesnej.
Takže naozaj nemôžem porozumieť, prečo lesná pôda nebola zaradená do tohto zákona. V tom nie som sám, vážený pán minister, ale aj vaši kolegovia z ministerstva. Naozaj sa na to spytujú ľudia, ktorí reprezentujú neštátnych majiteľov pôdy na Slovensku. Sú tým znepokojení. Možno tu nerozprávam úplne sám za seba a zo svojho presvedčenia, lebo predsa človek musí v takomto poslaneckom postavení niekedy rozmýšľať, o čom uvažuje tá väčšina ľudí, ktorí za vami prichádzajú. No oni by veľmi radi boli, ten zákon, o ktorom ja hovorím, že bol ušitý prirýchlo, keby pôsobil aj v oblasti lesnej pôdy. A možno práve preto, že tlmočím ich požiadavku a mám možnosť vás takto priamo o to poprosiť, skúsim vás poprosiť s tým najlepším úmyslom, aby tento zákon práve kvôli tomuto obrovskému nedostatku, kvôli tomu, že ste sa podujali pomôcť len poľnohospodárskej pôde a lesnú pôdu ste úplne ignorovali, ste stiahli a aby ste ho dopracovali a ho doplnili aj práve o túto dôležitú oblasť.
Takže podávam to ako návrh, aby sa teda z dôvodu, že došlo k obrovskému nedorozumeniu a k nepokrytiu dôležitej časti slovenskej pôdy a nedošlo ani k vysvetleniu, prečo došlo k takémuto nepokrytiu, prosím o to, to možno sebakriticky zobralo naspäť, aby sme našli postup, ktorý by možno umožnil nielen pokryť lesnú pôdu, ale aj ten strih urobiť lepšie, pretože tých nedostatkov, ktoré boli predmetom výhrad za posledných 48 hodín, je naozaj tak veľa, že to zákonu môže len prospieť. Ak tu máme dobrý úmysel, nežeňme našu krajinu do toho, že o 15 dní tu bude platiť zákon, z ktorého nás bude bolieť veľmi hlava. Takže to bol môj návrh.
A jedna poznámka na záver, ktorá sa týka práve toho rozruchu, ktorý bol včera na výbore, keď sme rozprávali ústami pána poslanca Fecka, že by bolo veľmi dobré, keby v tomto zákone bola prijatá aj možnosť, aby jedno z predkupných práv v tom istom poradí mala aj obec. Mne sa nesmierne páčil tento návrh. Jeho autorom je pán Fecko. Ja som sa k tomu pridal veľmi rád práve preto, lebo hneď mi prišli na um šikovní starostovia z obcí. Možno aj v Českej republike som sa s nimi stretol viac ako na Slovensku. Ale určite aj u nás je takých dosť, ktorí pôdu, ktorú majú k dispozícii vo vlastníctve obce, vedia rozparcelovať pre svojich mladých ľudí, ktorých vedia stabilizovať aj s rodinami, ktorým vedia ponúknuť hektár alebo pol hektára. A do tých obcí tak prichádzajú mladí ľudia, ktorí sa tam stabilizujú, ktorí si tam možno postavia s podporou nejakých obecných zdrojov aj domy. Prečo by sme pre obec, ak nám ide o to, aby tá pôda bola obrábaná ľuďmi, ktorí chcú na nej pracovať, a nie na nej postaviť nejaké developerské objekty, takúto možnosť vynechali? Ale to je len jedno z množstva tých opatrení alebo tých poznámok, ktoré tu zaznievali a pri ktorých, verím, bude veľmi dobre, keď sa využije získaný čas odročením prerokovania tohto zákona, jeho vrátením na dopracovanie, to bude slúžiť dobrému zámeru, o ktorom nechcem, vážený pán minister, pochybovať, že ho vaše ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka malo. Takže, prosím, naplňme aj takýmto krokom názov vašej funkcie, vašej váženej funkcie, aj vášho ministerstva. Verím, že to na prospech bude ľuďom, ktorým chceme týmto zákonom pomôcť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem iba na jedno z predložených vecí. Samozrejme, tiež vidím nedostatok, že tá lesná pôda tam nebola zahrnutá. A naša krajina, to je zhruba 40 % lesnej pôdy.
Čo sa týka tej obce, kto iný, ak nie tá miestna samospráva, ktorá by mala mať ten najvrúcnejší vzťah k tejto pôde, by mal mať predkupné právo pred nejakým zahraničným cudzincom, teda cudzozemcom? Takže myslím si, že mali by sme dať stranícke tričká preč a povedať jasne, že, áno, aj tá obec môže a predovšetkým ona by mala ten rozvoj územia garantovať aj pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás, aby sme mohli povedať, aká si mi krásna, ty rodná zem moja. Ďakujem pekne.

Vo faktickej chcem aspoň podporiť všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesli moji kolegovia z hnutia Obyčajní ľudia, napokon som aj ja ich spolupredkladateľkou, v úprimnej snahe aj sledovaním toho cieľa, že naozaj či už koncept alebo politiku rozvoja vidieka, podpory prvovýrobcom budeme nastavovať na reálne potreby, ktoré sa medzi občanmi vyskytujú. Ja som už v prvom čítaní upozorňovala na ten rastúci trend a záujem zo strany mladých farmárov, mladých poľnohospodárov, ale aj mladých rodín, rodín v zrelom veku, ktoré sa usilujú o to a hľadajú pomoc štátu, nielen finančnú, ale aj inštitucionálnu, legislatívnu preto, aby mohli zakladať, rozvíjať svoje rodinné farmy v záujme stabilizovaného a sebestačného rozvoja slobodného života. Ja si myslím, že aj my ako politici, poslanci, ministri sme povinní nastavovať politiku, koncept rozvoja hospodárskeho, sociálneho tak, aby sme reagovali čo najpružnejšie na čo najvýznamnejšie potreby a záujmy ľudí. Naozaj v podpore rozvoja vidieka, v podpore rozvoja rodinných fariem, rodinných firiem ja vidím veľkú perspektívu pre to, aby sme sa vrátili k hodnotám, aby sme vedeli súladne žiť s prírodou, aby sme vedeli produkovať zdravé, bezpečné a kvalitné potraviny, aby sme mohli udržiavať rodinu pohromade. Preto som presvedčená, že aj vláda bude hľadať čo najschodnejšie cesty, ako v týchto programoch zákony čo najviac sprístupniť, bez akýchkoľvek obmedzení, ktoré sa vyskytli v pripravenom vládnom návrhu, tak, aby táto politika rozvoja vidieka a podpory fariem bola prístupná obyčajným, bežným ľudom, nie veľkofarmárom, podnikateľom, magnátom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov povedať.
V úvode, pán minister, chcem vás práve osloviť. Ja si vás vysoko vážim. A som aj presvedčený, že teda ten váš úmysel bol dobrý. Ale ja som už jednoducho taký a s filozofiou predkladaného zákona nemôžem súhlasiť. To, čo máme tuná na stole, považujem za vysoko diskriminujúce, diskriminujúce práve bežných občanov Slovenskej republiky. Samozrejme, pripúšťam aj tú skutočnosť, že môže sa človek pomýliť. Ale zvýhodňuje naozaj súčasných poľnohospodárov, ktorí majú veľké, obrovské lány v rozsahu 5 tisíc, 7 tisíc, niekde až možno 9 tisíc, 10 tisíc. Môže to byť rôzne. A ono, tak ako kolegyňa tu pred chvíľou povedala, nám záleží možno na tom práve rozvoji, aby tu vznikali nové farmy malého rozsahu, možno od nejakých piatich, tridsiatich, sto, dvesto hektárov. Ale mám obavu takú, že týmto zákonom sa práve stane to, že tí, ktorí sú užívateľmi, nie sú vlastníkmi tejto pôdy, práve títo ju vykúpia. A presne myslím si, že to je hrozba taká, že vlastne poľnohospodárske družstvá majú informácie o tom, prístup ku vlastníkom. Oni keď túto pôdu skúpia, tak celý podiel ako celý podnik to predajú v podstate tretej osobe. A to bude práve to, čo sme nechceli. A budú mať to tí zahraniční.
Na druhej strane som tiež tak aj prekvapený, veľakrát to tuná odznievalo, ako sa bojíme možno našich spoluobčanov, lebo sme Európania v rámci Európskej únie a je tu nejaká tá hystéria. Áno, tá pôda nie je len výrobným kapitálom. Ja som včera či pred predvčerom Mariana tuná počúval, ako to pekne tak zhodnotil. A trebárs nesúhlasil s mojím názorom, ktorý ja mám. A stojím si za tým, že ak chceš byť poľnohospodárom a dobrým gazdom a hospodárom, ty pôdu musíš vlastniť. Stojím si za tým. A dôvod na to je taký obyčajný, prozaický, lebo ako vlastník sa správaš zodpovedne k tejto pôde. Ty ju nebudeš humpľovať, ty tam nevypustíš ani naftu, ani olej, ani neznehodnocuješ túto pôdu. Ja sa pýtam, aký vzťah má poľnohospodár, ktorý má päťtisícový alebo desaťtisícový lán v hektároch? Aký ho môže mať? Dovoľujem si povedať, čím máš menší podiel tej pôdy, tým máš k nej väčší vzťah. Aj vyššia produktivita je, ak na čo najmenšom hospodáriš. Keď už to tak preženiem, možno taký drobný roľník, ktorý má možno do jedného hektára alebo pol hektára, no tak zeleninu tam pestuje, hej, a ten výnos a tá efektivita je vyššia. Farmári v zahraničí aj v západnej Európe sú toho svedkom, dokážu hospodáriť aj na nižších plochách ako u nás. Sú to poľnohospodári. A dokážu hospodáriť aj na troch, piatich hektároch. Áno, sú tam vysoko špecializované plodiny, ktorým sa venujú. Napríklad v Holandsku poľnohospodár má dva hektáre pôdy a na nej má zasadené dva hektáre tulipánov, hej, a tá efektivita je oveľa vyššia. Samozrejme, pôda ako taká, však kolega spravodajca včera o tom tu rozprával, nie je kapitálom. Áno, ale v podstate ja keď pôdu nevlastním, ja ju len využívam, tak ja sa správam k nej ako len k výrobnému prostriedku, práve naopak, vtedy sa správam k nej len ako ku kapitálu. A ja som sa rozprával s odborníkom, som spomínal inžiniera Šlinského, ktorý o tom hovorí. A ja sa s tým stotožňujem, pôdu musíš vlastniť, lebo cez to vlastníctvo ty nadobúdaš aj ten vzťah. Tuná vidím proporcionálnu nevyváženosť medzi v podstate tými, ktorými sú užívateľmi vo veľkej miere, a drobnými vlastníkmi pôdy.
Potom ďalšia veľmi vážna vec je taká, že prijatím tohto návrhu zákona vlastník pôdy nebude môcť slobodne predať svoju pôdu, tak isto aj veľmi ťažko sa bude nadobúdať tá pôda. Definovaný je mladý farmár, dobre, ale keď raz budeš na dôchodku ako občan Slovenskej republiky, preto, že máš ty vek a máš viac rokov, máš po štyridsiatke, po päťdesiatke, ty už si nebudeš môcť kúpiť pôdu? A podmienka bude tu, že ty musíš tri roky mať nejakú prax alebo musíš pracovať alebo musíš vykonávať prácu v poľnohospodárskej činnosti? Tak teraz si zoberme takú skutočnosť, že urobme to obmedzene. To možno prenesiem do podnikania v inom slova zmysle. Máš ja neviem reštauráciu, elektrotechnickú firmu a teraz štát ti bude určovať, že môžeš ju predať len v tom meste, len v tej obci a prednostne a podobne. Sú to obmedzenia, s ktorými ja vnútorne nemôžem súhlasiť.
Ste nepočúvali, pán minister, ale ja si vás veľmi vážim a je mi to ľúto, ale nesúhlasím s návrhom zákona, a preto aj podávam procedurálny návrh, aby sa vrátil späť na prerokovanie. Navyše si myslím, že je šité naozaj veľmi horúcou ihlou to skrátené legislatívne konanie, tuná na tú hystériu, ktorá nás zachvátila, myslím si, nie je najmenší dôvod, lebo ja tu nevidím, že by tu hrozili národohospodárske škody. Nedostal som zatiaľ na to odpoveď, keď som sa na to pýtal. Aké národohospodárske škody nám tuná hrozia? Nijaké.
V minulosti sme sa tešili z toho, že prichádza sem zahraničný kapitál, ešte sme to aj podporovali, dneska máme nejaký strach a zdesenie z toho. Áno, noví ľudia nové technológie ako v živočíšnej, tak aj v rastlinnej výrobe dokážu doniesť. Samozrejme, môžeme viesť o tom rôzne polemiky.
Navyše, prijatím tohto zákona, si myslím, opačný efekt sa dosiahne, a to aj tak, že bude útlm poľnohospodárskej výroby zvlášť v regiónoch Slovenska, kde je hornaté Slovensko, to je Stredoslovenský kraj a severovýchod Slovenska... (Ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán kolega, prosím vás, páni poslanci, ktorí debatujete v sále, aby ste išli možno debatovať radšej von, ak vás nezaujíma prerokovávaná téma, alebo aby ste sa utíšili jednoducho.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
V podstate tu ide o budúce generácie, o naše deti a o našich vnukov. Budú bezzemkovia, lebo ak v súčasnej dobe vlastníci pôdy predajú tu pôdu, myslím si, že už ich deti ani v noci takmer nikdy sa nedostanú k pôde tak, že by ju vlastnili. Prečo? Keď jej bude mať ten vlastník ja neviem päťtisíc hektárov, on ju za desaťnásobok predá tej tretej osobe a ty nebudeš mať desaťtisíc eur na to, aby si ty zaplatil za hektár. A toto vnímam ako veľký problém.
Samozrejme, pôda ako taká a charakter našej krajiny však má, tak to už aj odznelo medzi riadkami, aj ten ekologický a environmentálny rozmer. A to sa nedá nejako tak nevšimnúť si.
Ďalšia vec, nad ktorou som sa tiež tak zamyslel, je, že máme tu poľnohospodársku univerzitu. Ak bude sústredená pôda len v rukách jednotlivcov, tak pre koho bude slúžiť tá škola, kde budú mať uplatnenie tie decká, poľnohospodári? Dneska to nie je ani len vysoká škola, ale je to univerzita.
Tá diverzifikácia vo svete naozaj funguje ináč a ja som veľmi prekvapený, že minister vnútra a podpredseda vlády označil tento zákon za protiústavný. Ja som to tak úsmevne povedal a znova to zopakujem, že chýba mi tu vyjadrenie aj ministra národnej obrany. A to je ten strategický rozmer. Keď budem mať pôdu a budú tu poľnohospodárske družstvá v rozsahu, príklad poviem, 25, 50, tak aj so strategického hľadiska je to veľmi zlé, ako keď tu budeme mať 500 alebo 5 000 drobných hospodáriacich roľníkov. Je to vidieť aj v susednom Rakúsku, je to vidieť aj v susednom Švajčiarsku, dokážu tam vyrobiť svoje vlastné produkty, dokážu živiť svoju krajinu, zatiaľ čo my naozaj tie lány obrovské obhospodarujeme. A cez to všetko, že by tá efektivita mala byť vysoká, ako je to možné, ja sa pýtam, že sme sebestační vo výrobe potravín na úrovni 40 %. Poliaci odkedy vstúpili do Európskeho spoločenstva, do Európskej únie, zvýšili o 200 % vývoz potravín. Ako je to možné? U nich to ide, u nás to nejde. Ja som presvedčený, že aj u nás to ide.
Ja som ochotný podporiť tuná návrh zákona, ktorý je dobrý, ale ktorý predovšetkým nie je proti ľudom, ktorí rešpektuje vlastnícke práva. Právo vlastniť niečo, to je výsostne ľudská vlastnosť. Zviera ako také nemôže vlastniť nič. Ono len využíva svoje teritórium. Ale človek je schopný čosi vlastniť. A keď my týmto zákonom budeme oberať ľudí o vlastnícke práva, ja si dovolím povedať, že všetci ľudia budú veľmi šomrať na nás všetkých 150, ktorí sme tu, aký zákon sme tuná prijali. A to bude prvýkrát vtedy, keď budú chcieť tú pôdu predať, budú narážať na tieto problémy, ktoré tento zákon tuná ukladá. A druhýkrát to bude zase, keď by chceli tú pôdu kúpiť, že tú pôdu kúpiť nebudú môcť. To bude obrovský problém. A potom naozaj sa budú pýtať, kto prijal takýto hlúpy zákon? Prepáčte mi, že to takto hovorím, možnože trošku mi to tak uletelo, mi to odpustite.
Potom ďalšia vec je taká, kde som sa tiež zamyslel nad takou skutočnosťou, keď ja som vlastníkom akéhokoľvek majetku a rozhodnem sa, že keď niekomu to darujem, a by mi štát do toho vstupoval a zasahoval, že ja nemôžem darovať vlastný majetok alebo nakladať s vlastnou vecou, ako to uznám za vhodné, to je úplne absurdné.
Ja si dovolím povedať, že prijatie tohto zákona bude mať na sociálne prostredie dopad negatívny, nie pozitívny, lebo rozvoj vidieka tak nebude, zabrzdí sa. Už aj teraz sa stáva to, že, v podstate, áno, tak ako to bolo ráno spomenuté, 40 tisíc mladých ľudí odchádza do zahraničia. Teraz tých ľudí bude oveľa viac. A najhoršie je to, že tí ľudia nebudú sa mať kam vrátiť, lebo vtedy tu bola ešte tá pôda. Možno my a naša generácia bola tá, ktorá vynechala v podstate to, lebo však sme tu mali obdobie totality a komunizmu, tak v podstate akosi sa vytratil ten vzťah k tej pôde, sa to prerušilo. Ale možno naše deti a naši vnuci budú nadobúdať tento vzťah a budú chcieť hospodáriť na pôde, ale nebudú mať, ako to robiť. Kto ti vtedy prenajme, Marian, tú pôdu? Keď ty máš prenajatú pôdu, ty mi ju prenajmeš, keď ju budem pýtať? A bude tak všetka pôda obsadená? Áno, možnože mi ju takto ktosi ponúkne. Kúp si ju, máš 10 tisíc eur na jeden hektár. A príklad uvádzam, že môže tá cena pôdy vyletieť až takto. Navyše, pri tomto skupovaní a pri tomto prijatí zákona sa zdevalvuje hodnota pôdy... (Neustály ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, panie kolegyne, kolegovia, prosím vás, majte strpenie. Kolega je v rozprave, tak ho nechajte, nech môže dohovoriť v kľude.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ja nebudem dlho už hovoriť, aby som skončil do tej sedemnástej, ale toľko chcem ešte odporučiť (Ja budem hlasovať, je mi to ľúto, proti návrhu zákona.), ma možno počujú aj poradcovia pána prezidenta, aby pán prezident vrátil tento zákon späť do tohto parlamentu, ak prejde tento návrh zákona. A ak bude aj tak schválený, ja budem jeden z tých ľudí, ktorý bude iniciovať podnet na Ústavný súd, lebo ja tento zákon naozaj považujem za protiústavný. Je mi totiž veľmi ľúto, že sú potláčané vlastnícke práva na úkor možno nejakých tuná veľkých latifundistov, ktorí sa tuná nachádzajú.
Myslím si, že bolo by o čom ešte rozprávať. To susedné Švajčiarsko keď človek to tak má pred sebou, a tá krajina, skutočne aj ten reliéf krajiny je nádherný, je upravený. Ale to nie je len v tom, že mulčujú tú trávu. Proste tam sú všetky tie parcely, všetky role a strmé stráne využívané naozaj na tú poľnohospodársku činnosť. Tá rodina je tam spolu a má pracovné príležitosti doma. Bol som svedkom takej rodiny, ktorá nevedela, že prídem, lebo bol som náhodný turista. Vošiel som tam do maštale, bolo to poobede a celá tá rodina tam pracovala. Prečo by aj na Slovensku sa nemohli takéto podmienky tuná vytvárať? Treba tu naozaj vytvárať podmienky na to, aby ľuďom sa oplatilo aj pracovať v poľnohospodárstve. Žiaľ, vytratil sa tento vzťah k tejto pôde. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Kuffa, ja by som chcela podporiť tvoj návrh na to, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania, bol dopracovaný, pretože podľa charakteru či už rokovania o skrátenom legislatívnom konaní alebo podľa charakteru rozpravy v prvom, druhom čítaní ja vidím, že je veľmi veľa nejasností, nezrovnalostí. Považujem tento zákon za veľmi dôležitý zákon. Viaže sa naň aj občianska petícia, ktorú doteraz podpísalo viac ako 40 tisíc občanov, v rámci druhého čítania bolo predložených viacerými opozičnými poslancami niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktorých obsah považujem za relevantný.
Čaká nás teraz v parlamente celý týždeň pauza kvôli európskym voľbám. Navrhla by som preto, aby sa tento čas využil na to, aby sa tento zákon pozmeňujúcimi návrhmi dopracoval, aby boli mnohé návrhy, ktoré nemožno podceniť, dopracované, aby sme tak naozaj tento zákon nešili horúcou ihlou, aby sme sa k nemu nemuseli potom znova pre množstvo legislatívnych nedostatkov a rezerv v budúcnosti vracať.
Znova chcem upozorniť na to, že petičná akcia k tomuto záujmu ľudí o tom, aby nebola pôda predávaná cudzozemcom, stále pokračuje. Naozaj bude pokračovať dovtedy, kým aj legislatívne, aj inštitucionálne nezískame istotu, že nebude dochádzať k obchádzaniu tohto zákona.
Takže aj tak, keď zákon bude schválený, v aplikačnej praxi sa budeme potýkať s tým, že mnohé lány pozemkov či už poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy budú odpredávané cudzozemským subjektom alebo jednotlivcom zo zahraničia.
Takže podporujem túto výzvu na vrátenie zákona a jeho dopracovanie.

Ďakujem pekne. Števo, ja tiež iba krátko zareagujem. Samozrejme, tento zákon nevychytá všetky muchy, ako som už povedal.
A bol by som najradšej, keby sme mali k nemu aj vyjadrenie Ústavného súdu, či je v súlade s ústavou. Chcem len veriť, že vláda nekoná v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Je to vládny návrh, takže v prvom rade minister by mal garantovať, že tento rozpor tu nie je. A vtedy by sme s čistým svedomím mohli zdvihnúť alebo hlas za návrh, alebo hlas proti návrhu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Štefan ďakujem aj teba za tvoje vystúpenie. Ty si mi vlastne umožnil pochopiť, že ja som tiež predstaviteľ tej veľkej skupiny ľudí, ktorí si podľa tohto zákona už nebudú môcť poľnohospodársku pôdu kúpiť. Niežeby som sa na to chystal, asi nemám tie správne gény, ja radšej chodím po pôde na veľké vzdialenosti kdesi po lesoch, ale koľko je vlastne takýchto ľudí, ktorí si nebudú môcť pôdu podľa tohto zákona kúpiť. Ak som tomu dobre porozumel, je ich pomerne veľa. Táto veková kategória bez schopností a bez doterajších praktických výkonov na pôdohospodárskej činnosti je vyautovaná.
Takže, vážený pán minister, naozaj, veď tu zaznievajú do istej miery súhlasné a podporné stanoviská, veď s tou ideou sme sa stotožnili. Myslíte si, že ten týždeň, ktorý máme pred sebou, by bol ozaj tak priveľa z hľadiska času, že by to neznieslo, aby sa uposlúchlo volanie po vrátení a dopracovaní s tým najlepším úmyslom, dopracovaní tak, aby váš zákon nemal tak veľa tých problémov a bol funkčný. Mne sa zdá, že ak to nezoberieme politicky, ale ak to zoberiete vyslovene dobromyseľne, tak by ste mali byť prvým, kto by si mal uvedomiť, že to je na prospech cieľa, ktorý máte. Skúsme sa na to tak pozrieť. Ďakuje pekne.

Ďakujem za slovo. Mal som pripravené k tomuto návrhu zákona dva pozmeňujúce návrhy, ktoré som sa rozhodol nakoniec nepodať, lebo nemyslím si, že by to tak vylepšili. A na druhej strane dosť aj narúšali tú celkovú filozofiu.
Ale veľmi pekne to máte, pán minister v dôvodovej správe napísané, že pôda je verejným dobrom. Ale nech to ide aj v duchu potom tých samotných paragrafov a návrhu, aby to bolo verejné dobro, nielen dobro niektorých jednotlivcov.
Teraz tuná ja to vnímam ako takú hrozbu, že tá pôda sa dostane do rúk jednotlivcom cez tento návrh zákona, lebo družstvá sú tie, ktoré jednak majú informácie, vyriešia tie vlastnícke vzťahy, dostanú sa do veľkých tých plôch, ktoré budú vlastniť to, čo budú päťtisícové lány, a veľmi lukratívne to predajú. Toho sa veľmi obávam. A presne toto, čo týmto zákonom je v úmysle, tak to sa v podstate tak minie tejto účinnosti. V podstate vlastník tu je obmedzovaný. Vlastník má právo slobodne nakladať so svojím majetkom, tak ako to uzná za vhodné, takisto aj vtedy, keď sa rozhodne vlastník darovať svoj majetok, tak, aby mu v tom nebolo bránené.
Myslím si, že je tu dosť veľa vecí, ktoré narážajú na Ústavu Slovenskej republiky. Nie som ústavným právnikom, ale cez toto všetko ja som si ten zákon študoval, chcel som, aby sa pozmenili mnohé veci tuná, ale keď som to prechádzal celé, de facto takmer celý zákon som dočmáral a som sa rozhodol teda preto, aby som tie pozmeňujúce návrhy nedával. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej.
Do budúcna budem iniciovať zmenu tohto zákona určite, lebo považujem ho za veľmi diskriminačný a nevhodný pre občanov tejto krajiny.

Kolegyne, kolegovia, teraz prečítam zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dnešného dňa.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 118 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 118 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky tak, že zo 118 odovzdaných hlasovacích lístkov nebol žiadny neplatný.
Zo 118 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri návrhu na voľbu Dušana Kováčika do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky hlasovalo za návrh 92 poslancov, proti návrhu bolo 17 poslancov, zdržalo sa hlasovania 9 poslancov.
Na schválenie návrhu na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol do funkcie špeciálneho prokurátora zvolený JUDr. Dušan Kováčik.
Overovatelia poverili mňa oznámiť vám výsledok hlasovania, tak ako som ho prečítala.