35. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
16.5.2014 o 9:29 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte v úvode neformálnu poznámku, že vždy som oceňoval veľmi elegantný vkus, ktorým sa obliekate na rokovania, ale dnes oceňujem výnimočne teda tú krásnu farbu, vidím v tom peknú symboliku, že teda aj naša podpredsedníčka Národnej rady ctí tú nádhernú zelenú a takto symbolicky vyjadruje podporu nášmu zákonu. Ja to vážne úprimne myslím a ďakujem, že môžem začať práve takto, možno ľahšie.
A ešte ani, teda najprv dovoľte ešte oslovenie vám všetkým samozrejme, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia. Je tu pomerne silná koncentrácia lesníkov. Zo šiestich, ktorých máme v radoch poslaneckých lavíc, tak máme tu štyroch a je tu kopa ďalších ľudí, ktorí nielen formálne cez post poslanca, ale aj svojím doterajším profesionálnym životom vyjadrujú veľmi blízky vzťah k prírode. Takže je to možno dobrý predpoklad na to, aby naše rokovanie bolo úspešné a posunuli sme sa tam, kde sa posunúť týmto zákon chceme.
Ale napriek tomu ešte nezačnem celkom úplne v lese. Ja si dovolím kratučkú takú historickú sentenciu. Na budúci rok máme 200 rokov od bitky pri Waterloo. Nebudem hovoriť detaily. Je všeobecne známa. Ale, viete, sú niektoré slová, niektoré vety, ktoré ozaj menia svet, a jedna z tých viet, ktorá zaznela na tom bojisku, a určite si ju pamätáte z histórie, bola veta toho dôstojníka Cambronneho, ktorý vo chvíli, keď už Francúzi dostali na frak a bolo jasné, že bitka je rozhodnutá, a ten anglický veliteľ im dal možnosť tak džentlmensky, že vzdajte sa, nemá to už význam, bitka je prehratá, a on povedal to slovíčko, ja ho nepreložím, ja francúzštinár nie som, ale to slovíčko znie: merde. A potom aj Viktor Hugo to vyhodnotil ako, že to bolo najkrajšie slovo v histórii Francúzska, aké mohlo byť povedané. Oni sa nevzdali a dnes po 200 rokov sa oceňuje džentlmenskosť a boj, ktorý vtedy viedli. Už zanikli tie hranice a ostala len tá hodnota dobrý úmyslov, odvahy a cti
A už teraz prejdem k zákonu. V tomto zákone sa nachádza veta, úprava, ktorú vložil do toho predkladateľ, ktorá mení svet, ktorá zmení náš slovenský lesnícky svet, ktorá je tak významná. Je to možno netradičné, ja to poviem hneď teraz v úvode, že napriek tomu, že množstvo vecí, ktoré dnes navrhneme a budeme o nich rokovať, aby sa zmenili v tomto zákone o lesoch, nám neprejde pravdepodobne, pretože vieme, že to ťažko prechádza, ale napriek tomu ja sám budem hlasovať za tento zákon, za túto novelu vládnu a podporím ju. Kvôli tejto jedinej vete. A chcem vás poprosiť a vyzvať z tohto miesta, ak sa stotožníte s tým, aby ste urobili rovnako. Určite moje kolegyne a kolegov v klube som už o tom informoval.
No a teraz, aká je to tá veta? Je to veta, ktorá sa dostala do § 18 ods. 1 písm. b), ktorý aj doteraz rozprával o tom, že máme výberkový hospodársky spôsob, ale vládny návrh tam dáva vetu, ktorá sa vám bude zdať jednoduchá, ale ja vysvetlím, že je veľmi významná. Tento výberkový spôsob podľa rozhodnutia ministerstva sa uplatňuje všade tam, kde sú preň vytvorené podmienky, alebo tam, kde je možné takéto podmienky vytvoriť.
A teraz ten samotný výberkový hospodársky spôsob. Prečo má v mojom vystúpení aj v mojom nazeraní na celú túto problematiku taký obrovský význam, že preváži všetky tie negatíva, s ktorými sa možno nevieme popasovať. No pretože táto veta naozaj rozhodne o budúcnosti lesníctva, a tie veci, ktoré nám neprejdú, tie sú možno technického dočasného, závažného charakteru, ale výberkový hospodársky spôsob sme už vlani, keď sme sa náš výbor stretli na výjazdovom rokovaní na Úhornej v lesoch okolo Smolníka na východnom Slovensku, tak sme sa vtedy zhodli pomerne v takom vysokom reprezentatívnom zastúpení. Boli tam predstavitelia prevádzky štátnych lesov, boli tam skutočne autority, ktoré celoživotne pracujú na vývoji lesníctva, profesori, pán profesor Saniga, ho spomeniem, alebo ďalší excelentný znalec pán inžinier Brucháň, ktorý sa celoživotne tomu venuje. Bol tam lesník Alcnauer a jeho nástupca Kovalčík. Boli tam riaditelia, generalita z Bystrice, z Košíc. A tam sme sa dohodli na tom, že takáto veta by tam mala, na základe dvojdňového pobytu vo výberkových lesoch východného Slovenska, že takáto veta by v zákone pasovala. Priznám sa, boli tam dosť skeptické názory niektorých, hlavne prevádzkových pracovníkov. My, poslanci, pán Huba, pani Mezenská, pán Fecko, prítomní, my sme sa na tom zhodli pomerne ľahko, ale istá skepsa bola, že: no dobre to myslíš, ale ty zase utekáš kdesi dopredu, to nepôjde, to takto. A vidíte, uplynul rok, dokonca, by som povedal, rok a deň, neviem, či to ozaj nebolo 13. alebo 12. mája minulého roku, keď sme boli v lesoch Smolníka, a táto veta je zapracovaná do ministerského návrhu.
Ja už som stihol aj poďakovať pánovi riaditeľovi Dóczimu, ktorý pre pána ministra práve obsluhuje túto časť legislatívy ako jeden z jeho riaditeľov na ministerstve. Je to naozaj veta, ktorá ako keby ukončovala vývojový rad lesníctva, 700-ročný rad, ktorý je plný snáh o uvedomelé hospodárenie v lese, plný omylov a zlepšení, plný rozumných zákonných opatrení, ktoré začali kdesi Maximiliánom a jeho lesným poriadkom v 16. storočí, pokračovali Máriou Teréziou zachovaním hôr a "lesú". Končili možno mnohými ďalšími článkami, ktoré nie je potrebné menovať, ale jednoznačne na konci tohto vývojového radu je tento hospodársky spôsob, ktorý dnes má šancu dostať také významné znenie, že sa uplatňuje všade tam, kde je možné uplatňovať alebo kde sa môžu vytvoriť podmienky pre jeho uplatňovanie.
Prečo je to také významné? Pretože to je ten čarovný prútik, ktorý možnože napráva mnohé omyly, ktorých sme sa my, lesníci, dopustili v minulosti. Je to ten čarovný prútik, ktorý dokáže doslova dať cisárovi, čo je cisárove, a Bohu, čo je božie. Ekonómovia budú spokojní. Žiadna menšia hmota sa nevyťaží v našich lesoch, naopak, bude jej rovnako a bude ešte kvalitnejšia. Ekológovia budú spokojní. V tom lese naozaj, ak hovoríme o tom, že chceme hospodáriť, niet citlivejšieho spôsobu, ako je tento výberkový. Aj verejnosť bude spokojná, pretože je to spôsob, ktorý niekedy možno postaví návštevníka lesa pred otázku: a tu sa ťažilo? Áno, tu sa vyťažili tie kubíky, ktoré boli predpísané v programe starostlivosti o lesy. Ani to tam nie je vidno. Jednoducho je to spôsob, ktorý naozaj dokáže zodpovedať mnohé vážne otázky – ekologické, ekonomické, klimatické, spoločenské, ktoré stoja pred nie lesníkmi, to by bolo málo na to, aby sme o tom takto vážne rozprávali, ale pred spoločnosťou, pred našou krajinou. Pred krajinou, ktorá chce využívať všetky hodnoty lesa a ktorá chce zároveň sa poučiť z toho 700-ročného radu, vývojového, opatrení, omylov, rozhodnutí, ktoré nie vždy sa nám vydarili. Pred 100 rokmi sme sadili smrek s predstavou, že je to výborný spôsob, pretože sa nám zdalo, že to je, čo pomôže každému hospodárovi, a vidíte, ako sa príroda s nami vysporiadala kalamitami v Tatrách. To bola lesnícka chyba, to treba priznať. Ale dnes už vieme, že termínové zloženie je oveľa významnejšie, aj stanovištná vernosť je oveľa významnejšia. Budeme napokon o tom rozprávať, pretože jedno z opatrení s týmto trocha je rozpore.
Takže to najdôležitejšie, čo som chcel v úvode povedať a čo rozhodlo o tom, že ja tento zákon podporím, je to, že tento výberkový spôsob dostáva vysoký status a že vlastne to, na čom sa zhodli pracovníci prevádzky, školstva, vedy a výskumu a aj poslanci, takže úžasná jednotnosť v tomto prípade, veľmi potrebná, sa dostáva dnešným rokovaním do legislatívy, ktorá rozhoduje o hospodárení v lesoch. Takže ja za to chcem úprimne poďakovať. Považujem to za veľmi nádejný krok a vlastne dôkaz toho, že sa dá pracovať. Viete, na tom výbore sme sa nevedeli zhodnúť. Však tu pán predseda lesníckej komisie, pán poslanec Lebocký vie, koľkokrát som navrhoval: poďme, urobme to! Nejako veľa je tých povinností. Ja som si vedomý toho, že nie je možné zakaždým všetko zvrátiť, tak ako si ktosi z nás predstaví, ale výsledok je dôležitý. Dostavil sa, fajn.
A ešte posledná poznámka k výberkovým lesom. Mňa v škole učili, že to je taká výnimočnosť, ktorá sa dá uplatňovať na 2 % územia slovenských lesov. Po tomto si po nejakom desaťročí, po dvoch som povedal, že aj viacej, aj dvadsať. A dneska, keď sa rozprávame s odborníkmi, ktorí sa tomu venujú a ktorí poznajú slovenské lesy a terény a to, čo ponúka kvalita pôvodného drevinového zastúpenia alebo to, čo je možné zmeniť v tomto zastúpení, hovoria, že možno 60 - 70. A ja stále hovorím, aj pánovi ministrovi som to raz povedal, keď mi tak zodpovedal, že ale to sa všade nedá, všade nie, ale nestanovujme percentá. Stanovme potrebu všade tam, kde sa to dá, tam to urobme. Pozerajme sa na to pozitívne. A to sa týmto zákonom ide udiať a ja nemôžem nepoďakovať takým bojovníkom, ako je Laco Alsnáber, lesník zo Smolníka, ktorý 30 rokov bojoval za to, a bol kedysi sám a dneska má obrovskú radu podporovateľov v lesníckej prevádzke a praxi, ktorí bojujú na základe možno takej nádhernej aktivity spoločnej, ako je Pro Silva, aby tieto prirodzené postupy, ktoré naozaj uspokojujú všetky spoločenské potreby ideálnym spôsobom, aby ich mohli uplatňovať aj vďaka tomuto zákonu a aby možno aj kapitáni lesníctva, ktorí niekedy sú príliš zahľadení na to, že predsi len máme hospodárske výsledky, čo tam nejaké storočie 21., mňa bude minister hodnotiť za to, ako skončím uzávierku hospodárenia v tomto roku a v budúcom roku, aby aj oni cítili tento tlak, že toto nie je záujem nejakých pozitívnych fanatikov, ktorí vidia dopredu, ktorí vidia za roh, ktorí chcú, aby v lesníctve sa uplatňovali takéto spôsoby. Ale že to už aj v sieni zákonnosti zaznelo, že takéto niečo je odsúhlasené ako zákonná úprava. Takže veľmi dôležité, veľmi nádejné, veľmi potrebné a hodné poďakovania.
Poďme ďalej. Prejdem ku kalamite. Kalamita je už menej elegantná téma, ale vieme, že kalamita je súčasťou prírodných cyklov a sa im nikdy nedá zabrániť. Otázka je len tá, aby sme mali len kalamitu prírodnú, ktorá vždy v istých cykloch prichádza, aj keď v tých výberkových lesoch bude spôsobovať oveľa menšie dôsledky ako v tých, ktoré, v ktorých sa hospodári inakšie, tak v tom je možno tiež tá krása. Ale aby sme nerobili tú kalamitu, ktorú spôsobuje človek. Ja viem, budú na to vystúpenia, ja som o tom už rozprával, ale pravda je pravdou. Mnohokrát aj človek spôsobuje kalamitu. Ja to nazývam "prekliatie bielej farby". Totižto bielou farbou sa vyznačujú kalamitné porasty, ich vyťaženie. Teda k náhodnej ťažbe. Je veľmi dôležité, aby sme podporili všetkých čestných hospodárov lesných, ktorí ozaj ctia zákony prírodné a potom aj tie naše ľudské, ale aby sme zároveň odradili tých, ktorí pod tlakom istých zištných dôvodov vedia vyrobiť kalamitu aj pre potreby takpovediac svojho presného majetku, ktorý spravujú.
Tu je potrebné, aby sme v zákone urobili úpravu, a to takú, aby kalamita sa hlásila, každá, na úrad štátnej správy, na úseku lesného hospodárstva. A to preto, že doterajšie znenie uvažuje, že len tam, kde je kalamita sústredená na väčšej ploche, ako je pol hektára alebo vo väčšom rozsahu, ako je 20 percent zo zásoby porastu, je potrebné takúto kalamitu hlásiť. Nezhodli sme sa na výbore na tom, ale aj tak to musím povedať, že je to dôležité, pretože ak rozprávame, ja ten príklad zopakujem aj tu, ak rozprávame o jednej jednotke priestorového rozdelenia lesa, kde máme zásoby 400 povedzme kubíkov na hektár a ten porast má 10 hektárov, má tam 4 tisíc kubíkov, 20 percent, to je pätina, to je 800 kubíkov. Do 800 kubíkov podľa dnešného znenia zákona hospodár môže streknúť bielu farbu, seknúť a nič nehlásiť. Viete, čo je to 800 kubíkov v jednom dielci na Slovensku, ktorých je tisícky a tisícky? Osemsto kubíkov, keď by sme len tak povedali, že tržby z jedného by sme tak jemne dali na 50 - 60 eur za kubík. Ideme, viete, to pokušenie je veľké, a ja skláňam sa pred všetkými, ktorí takémuto pokušeniu odolajú, ktorí odolajú aj možno niekedy tlaku lesomajiteľa, ktorý má svoje krátkodobé predstavy a ciele. No ale prečo by sme my v zákone nemali vytvoriť povinnosť, aby tí, čo takému pokušeniu nevedia odolať, aby boli kontrolovaní tým, že musia hlásiť aj kalamitu, ktorá je menšia, ako je tento limit. To znamená, každú.
Druhá vec, ale to spoločná správa vyriešila, a to tiež chcem oceniť, je môj návrh, náš spoločný návrh, ktorý ešte tu zaznie, aby sa vytvorila časová medzera medzi nahlásením kalamity a začiatkom jej spracovania. Doteraz je to totižto tak, že hospodár nahlási kalamitu a okamžite môže rúbať, aj teda tú, čo je nahlásitelná podľa dnešného znenia zákona, teda na tých 20 percent alebo nad pol hektára. Oceňujem, že na tomto sme sa na výbore zhodli. Opäť je to teda dôvod na to, aby sme poukázali na konštruktívnosť práce, aj v našom výbore občas sa takéto niečo podarí. Pamätám si na slová pána poslanca Záhumenského, ktorému sa to pozdávalo, a dnes je to súčasťou znenia spoločnej správy, kde teda máme potvrdené, že tento paragraf, ktorý o tom pojednáva, je doplnený s tým, že 72-hodinová ochranná lehota medzi zistením a nahlásením kalamity a možnosťou začatia a jej spracovania v zákone je. Musím aj za to poďakovať, pretože opäť ja som si to nevymyslel tu sám pre seba, to je reakcia z prevádzky. Toto je veľmi potrebné, takže stojí za to, aby sme si povedali, že takýto moment je hodný ocenenia, že sa to do zákona dostalo.
Ale ak na jednej strane kolegovia vo výbore súhlasili s tým, že tam tých 72 hodín treba, lebo... Prečo treba? Lebo existuje nebezpečenstvo, že niekto začne rúbať rýchlejšie, ako mu to niekto stihne skontrolovať, tak potom je dosť ťažko porozumieť tomu, že prečo nebolo možné aj tú prvú časť nášho spoločného návrhu, ktorá hovorí o tej potrebe hlásiť každú, všetku kalamitu, zapracovať. Je to istá schizofrénia. Uznali nám naši oponenti, že áno, vďaka, zhodli sme na tam, prijali návrh, ale to bol iba "b" krok, hlásenie kalamity. Ale dobre, aj čiastkové úspechy sú úspechy, veď život nekončí. Aj včera sa tu viackrát zdôraznilo, že novelizácia zákonov je ich osudom, ale na druhej strane možno by bolo dobré, keby sme ich neotvárali pričasto, pretože to predsi len nesvedčí o vysokej kvalite alebo požadovanej kvalite.
Dobre. Ďalšiu poznámku, ktorú mám pripravenú, je poznámka, ktorá nadväzuje na rokovanie, ktoré bolo už predvlani vo Zvolene. Veľmi významné rokovanie, kde sa stretol pán minister pôdohospodárstva s pánom ministrom životného prostredia, lesnícka obec, vedecká obec lesnícka, školstvo, a kde sa konštatovalo, že je potrebné odstrániť dlhodobý nesúlad medzi ochranárskymi zákonmi a lesníckymi zákonmi, dvojkoľajnosť, ktorá je na škodu. Zaznelo to tam veľakrát z úst významných predstaviteľov slovenského lesníctva, aj z úst pána ministra. Bolo to 7. septembra predvlani a ja musím konštatovať, že táto ambícia, ktorá tam zaznela, že teda tá dvojkoľajnosť sa ide odstrániť, sa nepodarilo ju naplniť tak, ako to vtedy nádejné slová vysokých predstaviteľov nám predložili, ako to z nich zaznievalo.
A poviem konkrétny príklad a tú postupnosť. Že opäť je tu postupnosť, ale je nedostatočná. O čo ide? O to, že vieme, koľko problémov, koľko spoločenských debát a koľko aj vážnych dôsledkov spôsobilo to, že ak orgány životného prostredia nedali súhlas na to, aby bolo možné zasahovať v ochranných pásmach prírodných rezervácií, ktoré sú chránené 5. stupňom, že proste bolo potrebné nekonať, tak to spôsobilo obrovské škody na okolitých hospodárskych porastoch, ktoré boli hlavne podkôrným hmyzom zasiahnuté. Totižto doterajšie znenie ešte predtým, ako to navrhuje teraz vládny návrh, hovorilo o tom, že v tých ochranných pásmach je potrebné urobiť opatrenia, ktoré vykoná orgán životného prostredia. No ukázalo sa to ako nedostatočné. Orgán životného prostredia rozhodol, že sa to, že nedáva súhlas, že sa tam nič robiť nebude, nedal tam žiadny moment, ktorý by rozhodoval o tom, že sa nejaké nápravné opatrenia urobia. Preto teraz vláda navrhuje čosi, čo je zlepšením, ale nedostatočným. Oni navrhujú, že v takomto prípade, ak takéto dôsledky pre porasty okolo rezervácií budú atakované podkôrným hmyzom, takže takéto opatrenia urobí lesný hospodár, to znamená, už lesník, už nie orgán životného prostredia, ale so súhlasom orgánov životného prostredia. Takže je to taký polkrok, vykročili sme dopredu, ale otázka znie: no a ten súhlas, keď orgán životného prostredia, keď doteraz mal za to, že sa do toho zasahovať nemá, a teraz opäť bude mať v rukách to schválenie takéhoto postupu, no ak to neschváli, tak sme zase tam, kde sme sa dostali už v minulosti, k vážnym dôsledkom pre slovenské lesy, všeobecne poňaté, a je to isté zacyklenie, ktoré nemôže byť považované zase za dostatočné riešenie.
A preto navrhujeme, a to by sme teda prosili, aby to bolo prerokované, aby sa v takomto prípade lesný hospodár rozhodol, že je potrebné takéto kroky urobiť, a aby mu to neschvaľoval orgán životného prostredia, tak ako to navrhuje ministerstvo, ale aby to schvaľoval štátny orgán na úseku lesného hospodárstva. Proste aby to schvaľovali tí, ktorí jednoducho v tomto vidia nebezpečenstvo. Ja dosť často aj tu som počúval, a viete, že to nie je môj štýl, aj s tým nesúhlasím, a je to teda ale rozšírené aj medzi verejnosťou, tie prestrelky, tie, že my, lesníci, to vieme a vy, ochranári, nám do toho kafrete, a zase naopak, to je práve to, čo vadí, a to aj tým vzťahom a vadí to aj lesom. No tak toto je riešenie, ktoré hovorím tu verejne, je nás tu šesť lesníkov, a ja naozaj teraz sa neobrátim na nich ako na kolegov, ktorí sú kolegovia z parlamentných lavíc, ale ako na kolegov, ktorí sú kolegovia-lesníci. No ak takéto znenie nepodporia, aby lesník mal možnosť takéto opatrenia urobiť sám, tak potom všetky slzy, ktoré boli vyliate na bojisku ochranársko-lesníckom, boli slzami krokodílymi. To potom by jednoducho nebolo v poriadku, lebo toto je vyslovene znenie, ktoré dáva v prípade, že životné prostredie povie, nič, nerobí sa, my povieme, že dobre, päťka nech je chránená, nič lepšie ako dokonalosť prírody, ktorá si pomôže, sama sebe, neexistuje. S tým, pred tým sa treba pokorne pokloniť, ale tie úniky z tohto chráneného prostredia jednoducho existujú. A v takom prípade lesný hospodár má povinnosť a právo do týchto únikov zasiahnuť, urobiť opatrenia a nemať dôvod čakať na to, že či mu to zase tí, čo boli za to, aby sa v tej päťke nehospodárilo, či mu to schvália. Proste aby sme jednoducho mali reálne riešenia, ktoré nie sú riešeniami, o ktorých dopredu vieme, že nebudú funkčné.
Ideme na ďalšiu poznámku. Teda toto je to, čo, lebo bolo by veľmi ešte veľa možno vecí pospomínať v súvislosti s tým, aby boli zladené tie zákony, ochranársky a lesnícky. Ale toto je vec, ktorú, ak máme dnes na stole lesný zákon, ak chceme s ochranármi vychádzať korektne, ak chceme, aby to jednoducho fungovalo, toto je vec, ktorú by som navrhoval, aby sme jednoznačne považovali za vysoko potrebnú.
Ideme na odborného lesného hospodára. Inštitút odborného lesného hospodára je inštitút potrebný, správny. A dnes to funguje tak, že každý lesomajiteľ, štátny aj neštátny, musí spravovať svoje vlastníctvo, svoj lesný majetok prostredníctvom odborného lesného hospodára. Je to nanajvýš právny krok, nie je to žiadne obmedzenie vlastníckych práv, to je len potvrdenie toho, čo tu často hovoríme a čo je absolútna pravda, že lesy sú príliš významnou hodnotou na našej pôde, na to, aby mohol majiteľ týchto lesov o nich rozhodovať svojvoľne. Musí byť proste podriadený inštitútu odborného lesného hospodára, ktorý vie povedať majiteľovi čo áno a čo nie. Ale život má svoje zákutia, krásy aj škaredé komôrky. A jedna z tých škaredých je tá, že predsa len ten lesomajiteľ, on má také tendencie, že no predsi len pre mňa krátkodobý cieľ môže byť niekedy ako lesomajiteľa významnejší ako ten vzdialený dlhodobý, celospoločenský. A ten hospodár je totižto platený týmto lesomajiteľom, on síce má skúšky štátne, on podlieha štátnemu dozoru, ale viete, pán Boh vysoko, dozor ďaleko, a on musí v tom lese s tým lesomajiteľom denne žiť. Nuž, môže sa stať, že lesomajiteľ bude mať návrh, že by tie krátkodobé ciele, tie ciele, ktoré možno nebudú celkom správne, boli uprednostnené, a aby na tie dlhodobé celospoločenské až tak veľmi ten hospodár nepodliehal, neprihliadal.
No a ten hospodár si povie: nuž, koho chlieb jem, toho pieseň možno mám zaspievať. Ja to zjednodušujem, určite to nie je v mnohých prípadoch tak, ale v niektorých to tak je, a preto si myslím, že je potrebné, a tak to aj s kolegami predložíme v pozmeňovacom návrhu, že je potrebné, aby takýto hospodár nebol platený lesomajiteľom, ale uznajúc jeho obrovský význam pre čistotu správy našich lesov, je veľmi rozumné zvážiť, že by ho platil štát. A že ten štát ho ustanoví, je to proste vlastne zástupca štátu. A v takomto prípade by sme sa určite mohli dopredu domnievať, že akékoľvek snahy o preferovanie krátkodobých cieľov sú dosť vylúčené. Viete, môže sa stať, že ten, zoberte si príklad, nie sú všetky lesné majetky prosperujúce, sú také, kde ozaj je len veľa povinností a žiadne ťažby, veľa nákladov. No a ten majiteľ chce zaplatiť toho hospodára, ale nemá z čoho. Lebo však, tak budú sa skladať? No nebudú sa skladať na to. Tak mu povie: tak si dačo prirúb. No tak, viete, ale takých majetkov je veľa. Ale my máme celospoločenský záujem, že všetky lesy sa musia spravovať riadne, nielen tie prosperujúce.
A teraz možno príde odpoveď: no, dobre, zase tu vymýšľaš niečo, čo zaťaží štátny rozpočet. Vôbec nie, to je vo svete vymyslené. A preto to aj takto navrhneme aj u nás, aby sa vytvoril fond, ktorý sa vytvorí z každého kubíka vyťaženého dreva v našich lesoch. To znamená, aby ten fond vytvárali tí, ktorí majú ťažbu a o ktorých sa teda dá oprávnene predpokladať, že majú istý profit z lesa, a aby sa z takéhoto fondu ťažbového prerozdelil plat odborných lesných hospodárov. Úplne zúbky do seba zapadli, funguje to. Štát dosiahne to, že bude mať hospodárov vyslovene na svojej strane, že ich budú platiť naďalej vlastne lesomajitelia, ale týmto spôsobom, ktorý bude aj z pohľadu lesomajiteľa oveľa, oveľa spravodlivejší. Tí bohatší budú musieť dačo z toho svojho bohatstva pustiť, možno viac ako doteraz, a tí chudobnejší menej. A ak hovoríme o celospoločenskom význame lesov, tak sa určite pri takomto pohľade na plácu a prácu odborného lesného hospodára môžeme pozrieť s porozumením.
Je tu ešte dôležitá jedna vec, a to, že tento fond tiež po vzore lesníckych krajín, ktoré už toto riešili, by sa nepoužil len na samotné platenie odborného lesného hospodára, ale je možné uvažovať, že by sa použil aj na to, čo je dnes veľkým problémom a čo aj pán spravodajca tu vo svojom pozmeňujúcom návrhu do istej miery na to upozornil a čo naozaj sa na tom zhodneme všetci lesníci, že tvorba programov starostlivosti o les je vážne ohrozená. Nie sú na ňu peniaze. Pri všetkých našich krásnych úmysloch my sme zišli tak nízko s platbami za programy starostlivosti o les, že dnes dochádza k skúsenostiam, že mnohí, ktorí mali vysúťažené v rámci verejného obstarávania dodávku týchto plánov, odskakujú od ich vypracovania, keď zistia, koľko im náš štát za to môže zaplatiť. Jednoducho nedá sa zísť z 12 eur za hektár na 6 a urobiť rovnako dobrý plán. Statočný taxátor povie, že to teda za tie peniaze robiť nejde. A ten možno menej statočný povie, no tak to urobí, ale, viete, ten plán bude slúžiť len na to, aby sme mali papier, a nie na to, aby sme mali dobre vypracovaný plán. Takže s odvolaním sa na stáročnú históriu lesníctva a mnoho desaťročnú históriu tak špičkovej taxácie, ako majú slovenskí lesníci, ktorú nám svet závidel, je potrebné, aby sme sa zamysleli nad tým, že možno keď nie inak, vieme, že sú s tým veľké problémy, aj s pánom Lebockým sme sa na výbore na tom zhodli a spoločne sme apelovali, že je potrebné hľadať riešenia, aby taxácia dostala svoje peniaze, aby sme tie peniaze možno aj takýmto spôsobom cez tento fond, ktorý bude sa vytvárať odvodom z ťažby, zabezpečili. Opäť by to bolo svojím spôsobom spravodlivé a potrebné. Naozaj sme boli v tomto špička. Dosiahli takí ľudia, ako lesník Hatiar, obrovské výsledky a my teraz deštruovať tento spôsob nemáme právo. Je to niečo, čím by sme veľmi vážne poškodili svoju kvalitu. My sme dobrí. Totižto lesníci slovenskí sú v mnohom pred Európou. A toto je jedna z tých vecí. Pamätám si, keď nás prišli v 90. roku školiť Švajčiari o tom, ako treba hospodáriť v lese. Švajčiari. Štefan, ty často spomínaš Švajčiarsko, krásna krajina. Prvý večer nás školili, potom sme im vysvetlili, ako je u nás taxácia, a na druhý deň povedali: jaj, zistili sme, čo vy to tu máte, musíme pokorne priznať, že nie my vás budeme školiť, ale my sa ideme od vás učiť ako plánovať práce v lese, ako ich vykonávať. Takže toto treba vidieť, že my chceme uchovať vysokú kvalitu slovenského lesníctva. A opäť hovorím, nie pre lesníkov, ale pre túto krajinu, pre jej zdravie, pre jej život, pre rozvoj tejto krajiny. Je to absolútne nespochybniteľné. A preto tieto návrhy nemajú žiadny politický podtón. Ja som lesník, ktorý sa na chvíľočku stal politikom, a vôbec nemienim ostať politikom do smrti, ale chcem, aby moje pôsobenie tu malo zmysel. A toto, v tomto zmysel vidím.
Takže poďme ešte na ďalšie niektoré poznámky, ktoré budú sa postupne možno dostávať až už k záveru. Nebudem rozprávať o všetkých detailoch, lebo som ocenil ten úvod, ktorý sa mi zdá nadovšetko.
Zásady správy lesného majetku, tu mám poznámku. No je určite potrebné, aby sme všetky posuny so štátnym lesným majetkom, ide o štátny lesný majetok, robili tak, aby sa akékoľvek predaje, zámeny, prenájmy robili so súhlasom vlády Slovenskej republiky. Máme tu súčasného pána ministra, máme tu bývalého pána ministra, ja nebudem ani osobný, ja viem, že máte, páni ministri a exministri, veľa starosti a niektoré veci jednoducho človek nedotiahne do konca. Ale dobre vieme, že máloktorá výmena, zámena bola urobená úplne eticky v poriadku a čisto. Možno, že keby sme chceli byť veľkorysí, povieme, že kadečo je medzi nebom a zemou, dobre. Chcem poprosiť aby sme do budúcnosti zákonným spôsobom uložili vláde Slovenskej republiky, aby bola povinná všetky takéto zámeny, výmeny, predaje odsúhlasiť. Zodpovedá to aj tomu, čo vlastne tu bolo navrhnuté ministrom životného prostredia, že vyhlasovanie národných rezervácií a chránených území schvaľuje vláda, tak nech si vláda pribalí ešte aj túto povinnosť. Ja budem veľmi rád, keď jednotliví ministri, ktorí budú prichádzať na tento post, budú mať nad sebou aj takúto ochrannú poistku, že tá vláda sa musí s tým stotožniť.
Už som spomenul kalamitu, že bola zavinená aj tým lesníckym učením sa na vlastných chybách, som spomenul ten smrek pred 100 rokmi a jeho neodôvodnené vnášanie tam, kde nepatril. No chcem poprosiť, aby sme z § 20, kde sa navrhuje vládnym návrhom vylúčiť zabezpečenie lesného porastu, kde sa hovorí o tom, že čo je to zabezpečený lesný porast, aby sme týchto pár slovíčok, tých pár viet vrátili do zákona, pretože práve to je zdôraznenie toho, že tam musia byť aj stanovištne vhodné lesné dreviny. Viete, ak na jednej strane sme sa dopustili takej chyby, že sme nevedeli stanovištne vhodné dreviny dať tam, kde majú byť, na základe tých všetkých múdrych škôl, ktoré jednoducho lesníci poznajú a ktoré hovoria o tom, čo je stanovištne vhodná drevina a čo nie, aby sme teda týchto pár viet na konto toho učenia sa na vlastných chybách tam vrátili. Je tam síce nejaké vysvetlenie, že to je rozpracované niekde inde podrobnejšie. Zákony sú pre ľudí, čítajú ich ľudia, majú aj svoj výchovný význam, nielen sankčný a donucovací. Nuž, nechajme tam tých pár jasných faktov, ktoré hovoria o tom, ktorý porast je zabezpečený. Prečo to z tadiaľ vypúšťať?
Poďme ešte k obľúbenej téme kolegov z SDKÚ, ale myslím, že to tu viackrát zaznievalo, z hľadiska toho, že čo nám môže jazdiť po lesoch, aké bicykle a aké koníky. Bez toho, aby som sa snažil im nejako byť veľmi ústretový, myslím si, že tento moment, už sa to tu neraz spomenulo, skutočne je dostatočný na to, aby sme ho videli kriticky a aby sme neboli v tomto prípade zbytočne striktní, keď vieme, že to aj tak nie je vykonateľné, aby sme nenútili cyklistu, ktorý dôjde na koniec štvormetrovej cesty a tá cesta už bude iba dvojmetrová a už bude iba chodníčkom, aby sme mu v tej chvíli nepovedali, ale ty už tam ďalej nesmieš. On sa nebude trepať pomedzi raždie a pomedzi nejaké nezjazdné terény. Ale keď hovoríme, že len po štvormetrových priesekoch, respektíve len po lesných cestách, je to proste neudržateľné.
Ale hovorím o tom len kvôli tomu, že navrhujeme niečo oveľa dôležitejšie, keď sa bavíme o jazde po lesoch, aby tie smradľavé štvorkolky, smradľavé motocykle, smradľavé snehové skútre, ktoré pokazia každú bežeckú stopu v zime, aby tie nám nejazdili. Keď na jednej strane nás trápia koníky a bicykle, čo teda vidím ako absolútny čistý spôsob relaxu v lese, kde teda vôbec musíme sa zhodnúť na tom, že les je predsi, má veľkú funkciu aj z hľadiska duševnej hygieny národa, no prečo by sme túto duševnú hygienu národa mali kaziť tým smradom z tých štvorkoliek?! Kto z vás nezažil, že niekto drzo prebehne v prilbe, zablatený, číslo nemá okolo?
A viete, poviem vám, keď lesníci aj takého človeka vypátrajú, zistí sa, že to je nejaký synáčik nejakého "náboba" a treba to všetko dať na bok. Preto opäť je tu návrh, preto o tom rozprávam, aby takýto smradľavý prostriedok, ktorý nám jazdí po lesoch a ktorý znepríjemňuje využívanie jeho funkcií, aby bol považovaný za konfiškát. Právnici najskôr hovorili, že nie, ale dá sa to. Ak ho proste čapneme a bude tam žiadna len pokuta, priestupok, ale sankcia za tento priestupok je aj prepadnutie majetku, s ktorým sa tento priestupok spáchal. Má niekto problém s tým, že by sme sa nevedeli pozrieť na týchto beťárov takýmto spôsobom? Verím, že všetci, čo chodíte do lesa, ste to už neraz zažili. A mňa to nesmierne rozčuľuje. Takže koníka, bicykle na jednej strane úsmevný problém, ale štvorkolky po našich lesoch, čo teda skutočne rušia nielen návštevníkov, ale predovšetkým kazia prostredie, vyrušujú lesnú zver, tak tie tam ozaj nemajú čo robiť. Takže by som prosil, aby sme sa pozreli na to aj v tejto súvzťažnosti.
Bude reč v pozmeňováku aj o kultúrnych pamiatkach. Ja som to už neraz spomenul, že lesníctvo je veľmi mnohotvárna činnosť s krásnou históriou a v tejto histórii 700-ročnej je obrovské množstvo pamiatok. Nuž zaväzujeme a navrhujeme v tomto zákone, aby jedna z vecí, ktorá tiež je súčasťou lesníctva, bola aj starostlivosť o lesnícke pamiatky a kultúrne hodnoty. Je ich obrovské množstvo. Máme v tom, opäť sme v tom dobrí. Také krajiny ako Nemecko, veľmi vyspelá lesnícka krajina, ale aj priatelia z Čiech sa spytujú: a to kedy ste vymysleli tento systém? Ako to máte dobre ošetrené, napríklad významné lesnícke miesta, ich klasifikácia, ich vyhlasovanie, ich ochrana. Naozaj to funguje. Musím poďakovať predovšetkým, lebo štát má na to väčšie prostriedky a to je jeho povinnosť, že aj Lesy Slovenskej republiky ukážkovým spôsobom sa starajú nielen o to, aby les rástol zdravo a plnil svoje funkcie, ale aby hodnoty, ktoré sú s lesom spojené z hľadiska jeho histórie, boli zachované, zveľaďované, aby boli vyznačované ako miesta, na ktorých sa treba zastaviť. Viete, my na Slovensku máme množstvo krásnych miest, majú hodnotu, len niekedy chýba tabuľka: odboč doľava 20 metrov a nájdeš niečo úžasné. A niekedy stačí tá tabuľka, niekedy treba potom ten významný bod udržiavať. Jednoducho opäť krátke, krátka úvaha o tom, že do zákona sa má dostať, aj do lesníckeho, aj starostlivosť o kultúrne dedičstvo, ktoré nie je len dedičstvom lesníkov.
Veľmi dôležitá poznámka sa bude vzťahovať teraz k inému termínu. Už to nebude tak, ako keď som spomínal, o tej zladenosti ochranárov a lesníkov predvlani vo Zvolene. Ale vlani 17. októbra v Sielnici bola konferencia, opäť zastúpená špičkami slovenského lesníctva, kde sa rozprávalo veľmi podrobne o takých ekosystémových službách, o tom, že lesníci naozaj dávajú svojej krajine veľké hodnoty práve uvedomelým hospodárením v lese, ale že tie hodnoty nie sú správne vyčíslované, ohodnocované, správne pertraktované v spoločnosti. A zhodli sme sa na tom veľmi jasne, že je potrebné s tým niečo urobiť. A práve na to reagujeme aj v našom návrhu, v ktorom teda chceme, aby úplne bezbolestne a veľmi potrebne v zákone o lesoch bola vyjadrená aj potreba oceňovať tie jeho mimoprodukčné funkcie. A "mimoprodukčná funkcia" je samotný terminus technicus absolútne nesprávny, pretože to ani keby nebola produkcia lesa, ani keby to bolo bez zásahu lesníka. Preto tu zavádzame nový pojem, volá sa to "komplexná hodnota lesa" a je to to, čo vyjadruje práve to bohatstvo desiatok a desiatok funkcií lesa, kde tá drevoprodukčná je len jedným malým promile. A keby sme to vyjadrovali práve z hodnoty, z pohľadu finančných hodnôt, tak dnes lesníctvo je v "hádepéčku" niekde 0,3. Ak oceníme skutočné hodnoty lesníctva, tak sa dostaneme na rádovo oveľa vyššie percento. A toto práve tým sledujeme, aby takéto ocenenie bolo v zákone uvažované ako to, čo bude súčasťou programu starostlivosti o lesy, aby špičková inštitúcia Národné lesnícke centrum, ktorá má tieto veci pod svojou kuratelou, takýmto spôsobom uvažovala. A práve to je vec, na ktorej sme sa tiež zhodli, že vlastne, v tej Sielnici to bola dobrá debata, myslím, že aj reakcie tu boli také, že áno, ale že vraj, myslím, že pán spravodajca mi to tak pripomenul, že máme tu aj istú víziu, že od roku 2020 to bude už súčasťou Európskej únie, bude to zapracované do nejakých inštitútov, takže na čo sa s tým ponáhľať. No na to sa s tým ponáhľať, že lesníci, ako som to už dnes spomenul viackrát, slovenskí lesníci naozaj v niektorých oblastiach majú čo doháňať a niektoré veci nerobíme správne. Učíme sa, ale v niektorých sme dobrí. V niektorých naozaj existuje dôvod povedať si, že patríme medzi tých, ktorí sú istou špičkou, a toto je práve to, čo by nás mohlo medzi tou špičkou naďalej udržiavať. Ukázať, že nečakáme do roku 2020, ale že komplexnú hodnotu lesa vieme ponúknuť ako súčasť systémovej práce lesného hospodára pre spoločnosť.
Takže to je poznámka k tomu. A hovoriť podrobne, čo všetko je tá "komplexná hodnota lesa", netrúfam si vás takýmito informáciami zaťažovať. Proste je v tom všetko: je v tom kultúra, je v tom hodnota krajiny, je v tom stratégia, je v tom plánovanie, je v tom posilnenie významu. A je v tom aj pochopenie pre toho hospodára, že vlastne čo spravuje. Že nespravuje 0,3 %, ale že spravuje možno 13 % bohatstva tejto krajiny. Lebo pravda je taká a, verte, k tomu smerujeme, jednoducho význam takých vecí, ako je, však o pitnej vode by sme mohli rozprávať, my sme ešte svedkami toho, že nemala žiadnu cenu, a dnes patrí medzi významom veľké položky.
Dostal som sa tým k záveru, tým, poznámok, ktoré som chcel povedať. Možnože bude dobré, keď pred tým, ako prečítam pozmeňujúce návrhy, ktoré riešia tie veci, ktoré som zmienil, poviem tú filozofiu, ktorú ja osobne som si pre seba vytvoril a ktorú budem presadzovať vždy ako lesník. Les naozaj nie je bankou, do ktorej sa prichádza, keď máme nedostatok peňazí, zatrasieme lesom a nejaké tie peniažky stadiaľ spadnú. Ono z toho tie peniaze často vypadnú, pretože ťažko sa odčíta na tých pňoch, že čo tam na nich v podstate rástlo. Ale treba zmeniť základný pohľad na to, že lesy nie sú bankou, do ktorej chodíme po peniaze, ani pán minister financií, keď potrebuje sanovať štátny rozpočet, tak nezatrasie lesmi a nedá špeciálny § 6 v zákone o štátnom rozpočte, že Lesy Slovenskej republiky dajú 5 mil. eur odvodu mimoriadneho zo zisku. Alebo chudáci z Uliča, samostatný lesopoľnohospodársky majetok, tí dajú 300 000 eur. To je nepochopenie toho.
Lesy nie sú bankou. Lebo viete, vedeli by o tom aj kolegovia rozprávať, nie 5 miliónov bolo treba zobrať Lesom Slovenskej republiky alebo 300 000 Uliču, ale bolo im treba ešte prispieť, pretože je obrovské množstvo vecí, ktoré nie sú zabezpečené v dostatočnom rozsahu. Ale dobre, na prispievanie nie je asi teraz priestor, takže aspoň nebrať.
A keď nie bankou, čím sú vlastne lesy, ak by sme chceli ostať v kategórii finančných inštitúcií? No sú poisťovňou. Poisťovňou voči tomu, aby sme sa nedostali do života v krajine, ktorá nemá pitnú vodu, ktorá nemá čistý vzduch, ktorá nemá zabezpečenú ochranu pôdy. Takže nie banka, ale poisťovňa. To je možno modernizácia toho, toho odvekého hesla, ktoré my, lesníci, radi pripomíname, že zachovať lesy potomstvu, čo povedal dekrét, zachovať lesy potomstvu, ale takým spôsobom, aby sme naozaj pochopili pravý význam lesov.
A teraz dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy, ktoré svojím spôsobom reagujú, ale ešte jednu poznámočku, aby som nezabudol. Keď si pán poslanec Lebocký teraz spomínal ten jeden pozmeňujúci návrh, už my sme tu reagovali, aj pán poslanec Huba, ale tiež ma to napadlo, že niekedy sme takí ako keby schizofrenickí, že, že treba utajiť niektoré údaje, lebo sú citlivými údajmi pre hospodára a údajne aby sa teda nezverejňovali, aby... (Reakcia spravodajcu.) O majetku. No ale o majetku, napríklad veď včera sme sa tu bavili o majetku poľnohospodárskom, kde bolo to proste zdôraznené, že musí ten majiteľ ísť na bubon a musí povedať, akú cenu má jeho majetok, koľko pýta. Ide to dokonca zverejniť na registri, tak, viete, musíme potom možnože toto, byť na to citliví. Pri poľnohospodárskej pôde sme včera, a dneska to ideme schváliť, rozhodli o tom, že majiteľ poľnohospodárskeho pozemku musí ísť na bubon s cenou, a tu zrazu lesný hospodár ju má utajiť. Nepasuje.
No ideme, ideme k tým pozmeňovákom. Takže dovoľte, aby pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu poslancov Mičovského, Fecka, Mezenskej a Hubu zazneli. Zaznievajú teraz v takom poradí, v akom sú vkladané do postupnosti existujúceho zákona. Dopĺňame existujúci navrhovaný zákon, existujúci zákon a jeho znenie takýmto spôsobom.
Článok I. Za bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. Lesníckou pamiatkou je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec v správe právnickej osoby podľa § 50 ods. 3, ktorá je buď kultúrnou pamiatkou, je evidovaná ako predmet kultúrnej hodnoty alebo sa nachádza v zbierkovom fonde."
Pod čiarou je niekoľko poznámok, ktoré, ich nebudem čítať. Sú súčasťou tohto znenia, tak ako bolo v písomnej úprave rozdané všetkým poslancom.
Návrh č. 2., tu sa dostanem ešte raz k tým výberkovým lesom, tento znie tak:
V čl. I v bode 28 § 18 ods. 1 písm. b) sa za slová "uplatňuje sa" vkladá slovo "všade".
Ak by ste chceli byť veľkorysí, kolegovia lesníci zo SMER-u, aj celá poslanecká snemovňa, ocenil by som, keby toto nevinné slovko sa tam vložilo, pretože upresňuje tú obrovskú hodnotu, ktorá v mojich očiach a aj, verím, v očiach mnohých z vás rozhodne o tom, že tento zákon podporíme, aby slovíčko "všade" bolo tam, dobre, lebo v tom prípade to bude jasné, že to nebude až tak na vôli lesného hospodára, ale že sa tým myslí, že všade, kde tie podmienky sú alebo sa dajú vytvoriť, sa takýto výberkový spôsob má uplatňovať.
3. Bod číslo 36 sa vypúšťa. Je to otázka zabezpečenia porastu, o ktorom som rozprával, že dať preč parametre zabezpečeného porastu je nenáležité, rozviedol som to.
4. V čl. I bod 41 § 23 ods. 5: "(5) Obhospodarovateľ lesa je povinný v záujme ochrany lesa prednostne vykonať náhodnú ťažbu tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov. V prípade chránených území s piatym stupňom ochrany táto povinnosť platí len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. S náhodnou ťažbou možno začať najskôr 72 hodín po doručení oznámenia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. V chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany sa takéto oznámenie zasiela tiež orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny."
Poznámky pod čiarou sú uvedené.
Zdanlivo tu je možno trocha schizofrénia, tých 72 hodín, už som hovoril, že bolo zapracované, je to v spoločnej správe, takže tu ani není už dôvod na to naliehať. Ale v tomto znení vypadlo to, čo, na čom sme sa nezhodli, a to je povinnosť hlásiť každú kalamitu. Nie je tu napísané, že sa hlási len tá nad pol hektára alebo nad 20 % zásob.
5. V čl. I bod 51 § 28 ods. 3 druhá veta znie: "Opatrenia vykoná na nevyhnutne potrebnom území a v nevyhnutnom rozsahu podľa projektu navrhnutom hospodárom a odsúhlaseným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva.".
Vysvetlil som. Nie orgány životného prostredia, ale orgány lesného hospodárstva rozhodnú o tom, aké opatrenia sa majú vykonať a na náklady, teda ochrany prírody, envirofondu, tak ako to bolo aj navrhnuté vo vládnom návrhu.
6. Čl. I bod 56 vkladá sa nový bod 57, ktorý znie: "57. V § 31 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "a jazdí na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy".".
7. Tu sa vkladá nový bod 69, na šeťdesiatdeviatku sedemdesiatka, ktorý znie: "70. V § 40 sa ods. 2 dopĺňa písm. g), ktoré znie:
"g) komplexná hodnota funkcií lesa".".
Argumentoval som, komplexná hodnota funkcií lesa bude ešte určite dnes zmienená aj mojimi kolegami.
8. V čl. I za bod 86 sa vkladá nový bod 87: "87. Činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je určená orgánom štátnej správy lesného hospodárstva."."
Takže štát rozhodne, nie lesomajiteľ.
Ďalšia úprava je pod bodom 9: "Náklady spojené s výkonom činností povinností a oprávnení hospodára hradí štát. Na tento účel odvádzajú každoročne všetci obhospodarovatelia lesa z každého kubíka ťažby finančnú čiastku stanovenú podľa § 66 písm. m). Túto čiastku je možné použiť okrem úhrady odmeny hospodára aj na príspevok na vypracovanie plánov starostlivosti o les. ".".
Bolo vysvetlené.
10. V desiatke sa hovorí o Zásadách správy lesného majetku a ostatného majetku vo vlastníctve štátu, ako vo vloženom § 49a. Hovorí sa o "lesných pozemkoch a lesných porastoch, ktoré predstavujú mimoriadnu spoločenskú, ekologickú, biologickú a ekonomickú hodnotu. Pri správe lesných pozemkoch, lesných porastoch a stavby vo vlastníctve Slovenskej republiky slúžiacich lesnému hospodárstvu, ako aj majetku, uvedené v ods. 2 a 3, je vždy potrebné uprednostniť celospoločenský záujem vyjadrený najmä princípmi trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch.
Obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe, ktoré s ňou súvisia, zastavané pozemky, ostatné plochy a vodné plochy vo vlastníctve štátu zverené alebo nadobudnuté v priebehu podnikania predstavujú mimoriadnu spoločenskú a ekonomickú hodnotu.
Za stavby podľa ods. 1 sa považujú investičné cesty a lesné železnice a stavby a zariadenia s nimi súvisiace. Právnická osoba uvedená v § 50 ods. 3 pri hospodárení dbá najmä na zvyšovanie podielu jemnejších hospodárskych spôsobov s osobitným dôrazom na výberkový hospodársky spôsob, na nezmenšovanie výmery lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, na posilňovanie mimoprodukčných funkcií lesov s osobitným dôrazom na ochranu vodných zásob, pôdy aj ovzdušia, na zachovanie osobitne chránených území lesa, lesných živočíchov a rastlín, na ekologickú rovnováhu a možnosti rekreačného využívania lesa".
Tu sú len zvýraznené povinnosti štátneho majiteľa, teda štátnych lesov a tých, ktorí ich reprezentujú, že musia byť, keď to poviem ľudovou rečou, musia byť vzorom pri hospodárení.
V § 50 ods. 1 znie:
"(1) Vlastníctvo k lesnému majetku vo vlastníctve štátu nemožno previesť, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Na platnosť zmluvy o prevode lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa tohto zákona sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky.".
Obdobne hovorí v čl. I bod 94, ktorý sa upravuje na takéto znenie v § 50 ods. 7, ten znie:
"(7) Na zámenu, nájom a výpožičku lesného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky; takýto súhlas sa nevyžaduje na prevod správy lesného majetku vo vlastníctve štátu v správe právnickej osoby založenej alebo zriadenej ministerstvom obrany alebo zriadené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Predchádzajúci súhlas vlády na nájom lesného majetku vo vlastníctve štátu o výmere menšej ako 5 000 metrov štvorcových, ktorý priamo nenadväzuje na lesný majetok vo vlastníctve štátu obdobného charakteru, sa nevyžaduje. Prenajatý lesný majetok vo vlastníctve štátu nemožno ďalej prenajať, ak nie je dohodnuté inak. Vypožičiavateľ nesmie prenechať lesný majetok vo vlastníctve štátu na užívanie inému. Súhlas vlády Slovenskej republiky sa vyžaduje aj na vyňatie, ktoré sa dotýka lesných pozemkov podľa § 3 ods. 1 písm. a) až c) a e) vo vlastníctve štátu okrem vyňatia vo vojenských lesoch."
Dvanásta úprava sa dotýka čl. I bod 95, kde § 50 ods. 7 navrhujeme, aby znel:
"(7) Správca podľa ods. 3 môže uzatvoriť zmluvu o nájme alebo zmluvu o výpožičke lesného majetku vo vlastníctve štátu s cieľom zabezpečenia praktickej výučby na lesníckych odborných školách alebo s cieľom zabezpečenia starostlivosti o územné, o územia chránené podľa osobitného predpisu. Na platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky. Prenajatý lesný majetok vo vlastníctve štátu nemožno ďalej prenajať, ak nie je dohodnuté inak. Vypožičiavateľ nesmie prenechať lesný majetok vo vlastníctve štátu na užívanie inému.".
V čl. I bod 96 je riešený § 50, kde sa slovo "ministerstvo" nahrádzajú slovami "vláda Slovenskej republiky". Vychádza to z doterajších mnou prednesených návrhov.
Obdobne je taký článok aj v úprave teda 14, kde sa všade aj v nasledujúcich zneniach slovo "ministerstva" nahrádza slovami "vláda Slovenskej republiky".
Dôležitý je tiež bod 15, kde sa navrhuje, aby § 50a ods. 2 znel:
"(2) Ostatný majetok vo vlastníctve štátu, ktorý je lesníckou pamiatkou, nemožno zameniť, prenajať, vypožičať ani inak zaťažiť alebo previesť jeho správu. Na predaj iného ostatného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje súhlas zakladateľa alebo zriaďovateľa, ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom ministerstvo. Na takýto predaj sa vyžaduje aj predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky."
Je to zdôraznenie toho, čo som rozviedol vo vystúpení.
Paragraf v čl. I bod 105 navrhuje sa, aby § 55 sa za ods. 1 doplnil novými písmenami s) až u), ktoré znejú:
"s) zabezpečenie komplexnej hodnoty lesa, t) presadzovanie národných záujmov v medzinárodných organizáciách vlastníkov a obstarávateľov lesov a u) zachovanie, vyhľadávanie, evidovanie, obnovovanie a propagovanie lesníckych pamiatok.".
Veľmi dôležitý je aj nasledovný 17. bod tohto pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 108 vkladá nový bod 109, ktorý znie:
"109. Za § 55 sa vkladá nový § 55a, ktorý v vrátane nadpisu znie:
"§55a
Komplexná hodnota funkcií lesa
Komplexná hodnota funkcií lesa vyjadruje celkovú hodnotu lesa a jeho funkcií, ktoré je možné oceniť ako tovar alebo služby a ktoré je možné využiť v danej dobe v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa.
Štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom sleduje komplexnú hodnotu funkcií lesov a možnosť ich využitia v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa.
Komplexná hodnota funkcii lesov sa využíva: k určeniu skutočnej ceny lesa v závislosti od spoločenskej významnosti využitia jeho funkcií, ktorá je daná reálnym dopytom po využití týchto funkcií, k cieľovej diferencovanej ochrane a podpore funkcií lesov pri plánovaní využívania krajiny ako dôležitého nástroja rozvoja vidieka, k strategickému plánovaniu a celospoločenským prognózam, k lesníckej osvete, k tvorbe, ochrane a skvalitneniu životného prostredia, k znižovaniu negatívnych dopadov antropogénnych lokálnych a globálnych zmien životného prostredia a k posilneniu významu lesov v hospodárskej a sociálnej oblasti."
Odôvodnenie rozsiahle je v návrhu, ale som už o tom podrobne rozprával.
V § 63 ods. 1 písm. b) sa navrhuje nasledovné znenie:
"b) kto jazdí alebo stojí motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest; to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25,"."
To je práve to, aby sme tieto prostriedky posunuli tam, kde patria, natrvalo z lesa preč.
A na to nadväzuje úprava 19. V čl. I sa za bod 121 vkladá nový bod 122, ktorý znie:
"122. V § 63 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:
"(7) Za priestupok podľa ods. 1 písm. b) možno uložiť sankciu prepadnutia veci. Na uloženie sankcie podľa tohto ustanovenia sa nevyžaduje všeobecný predpis o priestupkoch."."
Takže právnici prišli na to, že sa to dá. Kto bude jazdiť so smradľavými štvorkolkami po lesoch, o tieto štvorkolky podľa takto navrhovaného znenia môže natrvalo prísť bez náhrady.
20. V čl. I sa za bod 126 vkladá nový bod 127, ktorý znie:
"127. V § 66 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa nové písmeno m), ktoré znie:
"m) o výške a spôsobe určenia finančnej čiastky, ktorá sa odvádza na náklady spojené s výkonom činnosti, povinností a oprávnení hospodára."."
21. V čl. I bode 127 sa § 68c dopĺňa ods. 5, ktorý znie:
"(5) Všeobecne záväzný právny predpis podľa § 66 písm. m) vydá ministerstvo najneskôr do 31. marca 2014." .".
Tu zjavne ste určite postrehli, že tento dátum už nie je možné dodržať, tento pozmeňovací návrh bol vypracovaný ešte vlani, keď sme mali v decembri prvé čítanie. Máme za to, a tak je to po dohode s právnikmi, tak verím, že to pôjde, že ak sa, sa... (Reakcia na hlas z pléna.) Tu odôvodnenia sú, len ja ich celé nečítam, pani poslankyňa. Odôvodnenia sú napísané, len keby som čítal odôvodnenia, tak by som teda bol... (Hlas z pléna.) Odôvodnenia môžem čítať, ale není moja povinnosť prečítať celé odôvodnenie, lebo v pozmeňováku... (Hlas z pléna.) No k tomuto som považoval za potrebné povedať, že mám za to, že keď dôjdeme k tomu, že tento pozmeňovák odsúhlasí snemovňa, tak v treťom čítaní, tak je to návrh právnikov, je možné tento termín zmeniť tak, aby bol vykonateľný.
Týmto pádom som sa dostal k tomu, že ešte vám prečítam pozmeňovák, ktorý nebol predložený minulý rok, keď sme mali prvé čítanie, a to je pozmeňujúci návrh rovnakého zloženia poslancov Mičovského, Fecka, Mezenskej a Hubu, kde sa vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 81 vkladá nový bod 82, ktorý znie:
"82. Paragraf 43, sa vkladá doň nový ods. 5, ktorý znie:
"(5) Aktualizáciu programu starostlivosti vykoná vyhotovateľ schváleného programu starostlivosti, ak boli vykonané pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu, a to v súlade s týmto úpravami.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 58a znie:
"58a) § 3 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Keďže o tomto druhom pozmeňováku som nerozprával v rozprave, tak jeho odôvodnenie prečítam komplet. Program starostlivosti o lesy je dielom, ktoré je povinne vypracované odbornými autorizovanými organizáciami pre všetky lesy. Tento program obsahuje údaje dôležité pre odborné obhospodarovanie lesov, ktoré sú vždy vztiahnuté ku konkrétnym jednotkám priestorového rozdelenia lesa, ktoré rešpektujú prírodné reálie.
Podľa zákona č. 115/2014 Z. z., ktorým sa mení znenie § 3 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, sa obvod pozemkových úprav pri lesných pozemkoch určí s prihliadnutím na vlastnícke celky tak, aby tieto mohli byť vlastníkmi alebo správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu racionálne obhospodarované alebo prenajímané. V prípade, ak sa pri pozemkových úpravách konkrétna jednotka priestorového rozdelenia lesa rozdelí novou vlastníckou hranicou, je nevyhnutné, aby došlo k odbornej úprave programu starostlivosti o les, a to tak, aby vlastníkom lesných pozemkov boli práva a povinnosti vzťahujúce sa k týmto pozemkom jasné. Takúto aktualizáciu má vykonať organizácia, ktorá je autorom a vyhotovateľom pôvodného programu, a teda je k jeho úprave kompetentná.
Táto úprava vyplynula práve zo zákona, ktorý sme prejednávali pred časom, zo zákona o pozemkových úpravách, kde sme mali za to, že rešpektujeme, že ak je prírodná hranica daná lesníkmi, tá "jeperelka", rozseknutá novou vlastníckou hranicou, ktoré vyplynuli z nových pozemkových úprav, tak je správne, aby sa rešpektovalo to, že nová vlastnícka hranica má prednosť pred tou pôvodnou prírodnou, ale že plán, ktorý bol vypracovaný na tú pôvodnú, musí byť aktualizovaný, tiež došlo, a to si vážim, k zhode vo výbore, kde sme sa v podstate zhodli na pôdohospodárskom výbore, že takáto zmena je oprávnená. Len vtedy mi práve kolegyne a kolegovia zo SMER-u poradili, že nemajú s týmto znením problém, ale že bude lepšie to navrhnúť do znenia zákona o lesoch, čo teda týmto naša poslanecká pracovná skupina činí. Verím opäť, že je to presne z toho radu návrhov, ktorý má absolútne význam len prakticko-lesnícky a celospoločenský, a nájsť v ňom politikum by sa nepodarilo ani pod elektronkovým mikroskopom.
Takže toto sú návrhy. Ja veľmi pekne ďakujem za pozornosť a chcem povedať na záver to, čo som povedal v úvode. Ja podporím tento zákon kvôli tomu, že to, čo doňho je vložené, je vysoko nadčasové, je to vec, ktorá ovplyvní kvalitu práce lesníkov v slovenských lesoch. Dávno nebudete, pán Jahnátek, ministrom a Mičovský poslancom, ale táto úprava bude veľmi pozitívne pôsobiť pre to, aby kvalita lesníka, lesníckej práce, to sa dostáva tam, kde sa dostať môže, a aby takto 700-ročný vývojový rad práce a história práce lesníka bola nie zavŕšená, lebo zavŕšiť to nie je možné, ale bola pre 21. storočie korunovaná tým najlepším spôsobom, ktorý zohľadňuje všetky celospoločenské potreby práce v lesoch.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
Vystúpenia
19:02
V podstate dva celé dni a keď k tomu prirátam ešte rokovania na výboroch, temer tri dni sme venovali novému zákonu, zákonu, ktorý hovorí o pravidlách, ktoré by mali platiť od 1. júna, akým spôsobom by sa mal riadiť trh s poľnohospodárskou pôdou, s cieľom, aby sa táto pôda...
V podstate dva celé dni a keď k tomu prirátam ešte rokovania na výboroch, temer tri dni sme venovali novému zákonu, zákonu, ktorý hovorí o pravidlách, ktoré by mali platiť od 1. júna, akým spôsobom by sa mal riadiť trh s poľnohospodárskou pôdou, s cieľom, aby sa táto pôda dostala do rúk tým, ktorí s pôdou pracujú, s pôdou chcú pracovať, vedia na pôde pracovať a vedia zabezpečiť obyvateľstvo dostatočným množstvom kvalitných a bezpečných potravín.
Nechcem ísť teraz podrobne po jednotlivých diskutéroch, lebo vymenilo sa tu obrovské množstvo poslankýň a poslancov, ktorí diskutovali k tejto téme, ale skôr by som z takého nadhľadu vyjadril pár myšlienok.
V podstate tie diskusné príspevky by som rozdelil do takých štyroch základných skupín.
Boli tu diskutujúci, ktorí pravidelne využívajú tento rokovací priestor a mikrofóny na to, aby osobne urážali, aby vystupovali arogantne, ponižovali niekoho, v tomto prípade mňa, a neodpustia si to. A ja viem, že pán Simon sa v tomto nezmení a bude pokračovať aj naďalej. Čiže mne to už ani v podstate nevadí.
Boli tu diskusné príspevky, ktoré boli vyložene politické, kde napríklad za KDH pán Muránsky vystúpil, hovoril dlho dvakrát alebo trikrát, ale v podstate nič iné nepovedal, len to, že je to protiústavné. Čiže už si aj osvojil moc, že on rozhoduje o tom, čo je a čo nie je protiústavné, a nie Ústavný súd. Ale svojím spôsobom nijako neprispel k lepšiemu textu alebo k lepšej verzii predkladanej novely zákona.
Samozrejme, sú tu aj diskutéri, ktorí majú určité sklony k nejakým rétorickým cvičeniam. Ja im to neberiem, v poriadku, ale často potom v tom dlhom prejave ujde im tá podstata a možno je to niekedy na škodu veci.
No a potom je tu tá hlavná skupina, ktorú si ja vysoko vážim. A je mi úplne jedno, z ktorého politického spektra vystupovali. A to boli tie pohľady konštruktívne, ktoré mali nejakú úprimnú snahu vylepšiť ten zákon. A skutočne veľa vecí tu bolo, myslím si, aj cez tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili páni Fecko, Mikuš, Hlina, nechcem tu všetkých spomínať, ale to boli pozmeňujúce návrhy, nad ktorými sa bolo treba zamyslieť. A bolo treba aj uznať, že zbadali v tom zákone niečo, čo si autori vlastne nevšimli. A to ja pokladám za veľmi dôležité. A vtedy, si myslím, tá diskusia v tom parlamente má význam, pokiaľ ideme po merite veci. A skutočne myslím si, že aj na druhej strane aj ja, aj pán spravodajca sme počúvali a sme povedali, je to dobré, poďme sa na tom dohodnúť, lebo myslím si, že toto je dobré.
Teraz, viete, k tej kritike, či ten zákon bol narýchlo šitý, pomaly šitý, či ho treba stiahnuť, netreba stiahnuť. Ja by som povedal, že v parlamente sa prerokúvajú dva také základné typy zákonov. Sú to novely zákonov a sú to originálne zákony. Tie novely zákonov, to je tá hlavná skupina, ktorá sa tu prerokováva, vlastne vychádza z toho, že už existuje nejaký zákon a tá prax ukázala, že ten zákon nedoriešil jedno, druhé alebo sa zmenili či makroekonomické, spoločenské podmienky a treba ten zákon vylepšiť, lebo nezodpovedá tomu, nevystihol všetko, čo pôvodne autori chceli, aby vystihol, ale prax ukázala, že to znenie toho zákona je buď nevymožiteľné alebo sa dá obísť, alebo je dokonca kontraproduktívne. Čiže vtedy je na mieste urobiť novelu zákona. Žiadny z predkladateľov by sa nemal hanbiť za to, že predloží nejakú novelu zákona, keď v prvom kroku pri prednesení nového zákona niečo nevystihol. A ja určite s tým nebudem mať problém. A nemusíte ma nikto strašiť, či tu pôjdem v úklone alebo ako. Keď ukážem, že ten zákon niečo nepostihol, som pripravený kedykoľvek urobiť novelu zákona a predstúpiť znovu na túto tému pred parlament.
My však sme priniesli nový zákon a schvaľovať nový zákon alebo vystihnúť plnú podstatu nového zákona je obyčajne veľmi zložité. A vždy je to otázka pohľadu a rozmeru, nadhľadu toho autora, čo všetko dokázal vkĺbiť do tých jednotlivých paragrafov, viet a odsekov, aby čo najlepšie vystihol podstatu tohto zákona. A možno aj preto trvala tá diskusia tak dlho, lebo je to originálny nový zákon.
A ešte raz zopakujem, ja všetkým tým, ktorí mali konštruktívny prístup, ďakujem za to, že povedali nahlas, že vidia ten problém inými očami, ako sme ho videli my na ministerstve, keď sme sa na ten problém pozerali, a preto aj v spoločnej správe je toľko zmien, lebo aj pôdohospodársky výbor sa snažil, aby sme do záverečného znenia dali čo najlepšiu verziu.
Vôbec si nemyslím, že tento zákon nebude novelizovaný. On bude určite či po pol roku, či po roku, myslím si, najneskôr do dvoch rokov určite novelizovaný, lebo aj tie poznatky, ktoré som získal z tých diskusií, ukazujú na to, že sú tu ešte aspekty, ktoré bude treba dotiahnuť.
Boli tu dokonca aj dobré nápady, ktoré ale nevieme momentálne urobiť, lebo si to vyžaduje rozsiahlu novelu úplne iných zákonov z úplne iných rezortov, ale tá prax ukáže, či tá obava správna je alebo nie je. Preto vždy tá diskusia pri nových, originálnych zákonoch vychádza obyčajne buď z nejakej fikcie, alebo z nejakého modelu. A viete, keď modelujete niečo, môžete si to namodelovať rôznym spôsobom, od pozitívneho extrému do negatívneho extrému. Ale až tá prax ukáže, kde v tom horizonte plus nekonečno, mínus nekonečno sa ten problém reálne nachádza, pričom môžete modelovať katastrofické situácie, môžete super objektívne a pozitívne informácie modelovať.
Čiže záverom by som chcel povedať, že osobne mi veľa táto diskusia dala.
Ešte raz sa chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili. Mrzí ma, že niektoré tie vystúpenia boli osobné, arogantné. Ale to patrí k politickému životu a každý politik to musí zniesť. Ja sa osobne na nikoho nehnevám, nie som na nikoho urazený z tých, ktorí ma kritizovali, a verím, že väčšina diskutujúcich vystupovala v tom duchu, aby ten zákon vylepšila. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Takže ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, celkom oceňujem toto gesto, aby sme ukončili tento bod a ráno sa venovali novému zákonu o lesoch.
V podstate dva celé dni a keď k tomu prirátam ešte rokovania na výboroch, temer tri dni sme venovali novému zákonu, zákonu, ktorý hovorí o pravidlách, ktoré by mali platiť od 1. júna, akým spôsobom by sa mal riadiť trh s poľnohospodárskou pôdou, s cieľom, aby sa táto pôda dostala do rúk tým, ktorí s pôdou pracujú, s pôdou chcú pracovať, vedia na pôde pracovať a vedia zabezpečiť obyvateľstvo dostatočným množstvom kvalitných a bezpečných potravín.
Nechcem ísť teraz podrobne po jednotlivých diskutéroch, lebo vymenilo sa tu obrovské množstvo poslankýň a poslancov, ktorí diskutovali k tejto téme, ale skôr by som z takého nadhľadu vyjadril pár myšlienok.
V podstate tie diskusné príspevky by som rozdelil do takých štyroch základných skupín.
Boli tu diskutujúci, ktorí pravidelne využívajú tento rokovací priestor a mikrofóny na to, aby osobne urážali, aby vystupovali arogantne, ponižovali niekoho, v tomto prípade mňa, a neodpustia si to. A ja viem, že pán Simon sa v tomto nezmení a bude pokračovať aj naďalej. Čiže mne to už ani v podstate nevadí.
Boli tu diskusné príspevky, ktoré boli vyložene politické, kde napríklad za KDH pán Muránsky vystúpil, hovoril dlho dvakrát alebo trikrát, ale v podstate nič iné nepovedal, len to, že je to protiústavné. Čiže už si aj osvojil moc, že on rozhoduje o tom, čo je a čo nie je protiústavné, a nie Ústavný súd. Ale svojím spôsobom nijako neprispel k lepšiemu textu alebo k lepšej verzii predkladanej novely zákona.
Samozrejme, sú tu aj diskutéri, ktorí majú určité sklony k nejakým rétorickým cvičeniam. Ja im to neberiem, v poriadku, ale často potom v tom dlhom prejave ujde im tá podstata a možno je to niekedy na škodu veci.
No a potom je tu tá hlavná skupina, ktorú si ja vysoko vážim. A je mi úplne jedno, z ktorého politického spektra vystupovali. A to boli tie pohľady konštruktívne, ktoré mali nejakú úprimnú snahu vylepšiť ten zákon. A skutočne veľa vecí tu bolo, myslím si, aj cez tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili páni Fecko, Mikuš, Hlina, nechcem tu všetkých spomínať, ale to boli pozmeňujúce návrhy, nad ktorými sa bolo treba zamyslieť. A bolo treba aj uznať, že zbadali v tom zákone niečo, čo si autori vlastne nevšimli. A to ja pokladám za veľmi dôležité. A vtedy, si myslím, tá diskusia v tom parlamente má význam, pokiaľ ideme po merite veci. A skutočne myslím si, že aj na druhej strane aj ja, aj pán spravodajca sme počúvali a sme povedali, je to dobré, poďme sa na tom dohodnúť, lebo myslím si, že toto je dobré.
Teraz, viete, k tej kritike, či ten zákon bol narýchlo šitý, pomaly šitý, či ho treba stiahnuť, netreba stiahnuť. Ja by som povedal, že v parlamente sa prerokúvajú dva také základné typy zákonov. Sú to novely zákonov a sú to originálne zákony. Tie novely zákonov, to je tá hlavná skupina, ktorá sa tu prerokováva, vlastne vychádza z toho, že už existuje nejaký zákon a tá prax ukázala, že ten zákon nedoriešil jedno, druhé alebo sa zmenili či makroekonomické, spoločenské podmienky a treba ten zákon vylepšiť, lebo nezodpovedá tomu, nevystihol všetko, čo pôvodne autori chceli, aby vystihol, ale prax ukázala, že to znenie toho zákona je buď nevymožiteľné alebo sa dá obísť, alebo je dokonca kontraproduktívne. Čiže vtedy je na mieste urobiť novelu zákona. Žiadny z predkladateľov by sa nemal hanbiť za to, že predloží nejakú novelu zákona, keď v prvom kroku pri prednesení nového zákona niečo nevystihol. A ja určite s tým nebudem mať problém. A nemusíte ma nikto strašiť, či tu pôjdem v úklone alebo ako. Keď ukážem, že ten zákon niečo nepostihol, som pripravený kedykoľvek urobiť novelu zákona a predstúpiť znovu na túto tému pred parlament.
My však sme priniesli nový zákon a schvaľovať nový zákon alebo vystihnúť plnú podstatu nového zákona je obyčajne veľmi zložité. A vždy je to otázka pohľadu a rozmeru, nadhľadu toho autora, čo všetko dokázal vkĺbiť do tých jednotlivých paragrafov, viet a odsekov, aby čo najlepšie vystihol podstatu tohto zákona. A možno aj preto trvala tá diskusia tak dlho, lebo je to originálny nový zákon.
A ešte raz zopakujem, ja všetkým tým, ktorí mali konštruktívny prístup, ďakujem za to, že povedali nahlas, že vidia ten problém inými očami, ako sme ho videli my na ministerstve, keď sme sa na ten problém pozerali, a preto aj v spoločnej správe je toľko zmien, lebo aj pôdohospodársky výbor sa snažil, aby sme do záverečného znenia dali čo najlepšiu verziu.
Vôbec si nemyslím, že tento zákon nebude novelizovaný. On bude určite či po pol roku, či po roku, myslím si, najneskôr do dvoch rokov určite novelizovaný, lebo aj tie poznatky, ktoré som získal z tých diskusií, ukazujú na to, že sú tu ešte aspekty, ktoré bude treba dotiahnuť.
Boli tu dokonca aj dobré nápady, ktoré ale nevieme momentálne urobiť, lebo si to vyžaduje rozsiahlu novelu úplne iných zákonov z úplne iných rezortov, ale tá prax ukáže, či tá obava správna je alebo nie je. Preto vždy tá diskusia pri nových, originálnych zákonoch vychádza obyčajne buď z nejakej fikcie, alebo z nejakého modelu. A viete, keď modelujete niečo, môžete si to namodelovať rôznym spôsobom, od pozitívneho extrému do negatívneho extrému. Ale až tá prax ukáže, kde v tom horizonte plus nekonečno, mínus nekonečno sa ten problém reálne nachádza, pričom môžete modelovať katastrofické situácie, môžete super objektívne a pozitívne informácie modelovať.
Čiže záverom by som chcel povedať, že osobne mi veľa táto diskusia dala.
Ešte raz sa chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili. Mrzí ma, že niektoré tie vystúpenia boli osobné, arogantné. Ale to patrí k politickému životu a každý politik to musí zniesť. Ja sa osobne na nikoho nehnevám, nie som na nikoho urazený z tých, ktorí ma kritizovali, a verím, že väčšina diskutujúcich vystupovala v tom duchu, aby ten zákon vylepšila. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Neautorizovaný
19:10
Som presvedčený o tom, že tento zákon pomôže slovenským poľnohospodárom a poľnohospodárom všeobecne, pomôže aj vlastníkom pôdy, tým pádom pomôže Slovensku, a preto chcem všetkých...
Som presvedčený o tom, že tento zákon pomôže slovenským poľnohospodárom a poľnohospodárom všeobecne, pomôže aj vlastníkom pôdy, tým pádom pomôže Slovensku, a preto chcem všetkých poprosiť o jeho podporu. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Ja chcem poďakovať ešte raz všetkým tým, ktorí korektne pristúpili k tomuto zákonu, predložili veľmi korektné pozmeňujúce návrhy. Je vidno, že s tým zákonom pracovali a že venovali mu veľa času, pretože ten zákon je dôležitý.
Som presvedčený o tom, že tento zákon pomôže slovenským poľnohospodárom a poľnohospodárom všeobecne, pomôže aj vlastníkom pôdy, tým pádom pomôže Slovensku, a preto chcem všetkých poprosiť o jeho podporu. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:02
Návrh zákona bol prerokovaný v prvom čítaní na 25. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Cieľom predloženého vládneho návrhu...
Návrh zákona bol prerokovaný v prvom čítaní na 25. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zosúladiť znenie zákona s požiadavkami vlastníkov, obhospodarovateľov lesa, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, ako aj občanov Slovenskej republiky, spresniť a upraviť niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstrániť nejasnosti pri jeho aplikácii, ktoré vyplynuli z osemročnej aplikačnej praxe.
Rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu pôvodného zákona o lesoch, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia. Chcel by som sa z tohto miesta poďakovať za konštruktívny prístup v doterajšom priebehu prerokovania predmetného návrhu, a to najmä v gestorskom výbore. Dôkazom toho je obsah spoločnej správy, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že riešená problematika má okrem svojej odbornej stránky rozmer celospoločenský.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 560 z 26. septembra 2013 schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona bol prerokovaný v prvom čítaní na 25. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zosúladiť znenie zákona s požiadavkami vlastníkov, obhospodarovateľov lesa, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, ako aj občanov Slovenskej republiky, spresniť a upraviť niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstrániť nejasnosti pri jeho aplikácii, ktoré vyplynuli z osemročnej aplikačnej praxe.
Rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu pôvodného zákona o lesoch, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia. Chcel by som sa z tohto miesta poďakovať za konštruktívny prístup v doterajšom priebehu prerokovania predmetného návrhu, a to najmä v gestorskom výbore. Dôkazom toho je obsah spoločnej správy, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že riešená problematika má okrem svojej odbornej stránky rozmer celospoločenský.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
9:04
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:04
Tibor LebockýNárodná rada Slovenskej republiky uznesením č. 863 z 22. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré...
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 863 z 22. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 724, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy aj s odporúčaniami gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 21 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
V záujme zachovania princípu jednoznačnosti a legislatívnej čistoty mi dovoľte požiadať vás, aby ste si v bode 19 spoločnej správy čl. VI bod 3 pri úprave § 9 ods. 7 doplnili pred slovíčko slovo, prívlastok prvé. Teda znenie bodu 3 bude nasledovné: V § 9 ods. 7 sa prvé slovo "môže" nahrádza slovom "musí".
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 225 z 26. novembra 2013. V citovanom uznesení ma Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho, splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
16.5.2014 o 9:04 hod.
Ing.
Tibor Lebocký
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, hostia, dovoľte mi, aby som teda pristúpil k predloženiu záverov rokovania gestorského výboru.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 863 z 22. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 724, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy aj s odporúčaniami gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 21 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
V záujme zachovania princípu jednoznačnosti a legislatívnej čistoty mi dovoľte požiadať vás, aby ste si v bode 19 spoločnej správy čl. VI bod 3 pri úprave § 9 ods. 7 doplnili pred slovíčko slovo, prívlastok prvé. Teda znenie bodu 3 bude nasledovné: V § 9 ods. 7 sa prvé slovo "môže" nahrádza slovom "musí".
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 225 z 26. novembra 2013. V citovanom uznesení ma Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho, splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Autorizovaný
9:09
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:09
Tibor LebockýJa by som veľmi rád využil status spravodajcu a vystúpil v rozprave ako prvý s tým, že by som uviedol pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli v podstate z prerokovania...
Ja by som veľmi rád využil status spravodajcu a vystúpil v rozprave ako prvý s tým, že by som uviedol pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli v podstate z prerokovania tohto zákona či už v samotnom výbore gestorskom alebo následne potom pri prerokovávaní niektorých sporných vecí s predkladateľom, respektíve so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Prednesiem teda pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený už na 27. schôdzu, keď, ako dobre viete, bol tento zákon stiahnutý, respektíve presunutý.
Dovoľte mi teda, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Lebockého a Antonína Cicoňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Prvý pozmeňovací návrh, respektíve poradové číslo 1.
1. V čl. I bode 27 sa v § 17 ods. 3 písm. c) za slovo "súhlasom" vkladajú slová "orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a".
Pretože zmena hospodárskeho tvaru lesa je významným zásahom, považujeme za potrebné, aby táto zmena podliehala súhlasu príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Viete o čo sa tam jedná. Pôvodne sa nevyžadoval na zmenu hospodárskeho tvaru lesa z vysokého na nízky súhlas štátnej správy lesného hospodárstva. Preto sme tam použili tento inštitút pozmeňujúceho návrhu a navrhli sme nasledovnú zmenu.
2. V čl. I bod 72 znie:
"72. V § 41 sa za ods. 15 vkladajú nové odseky 16 a 17, ktoré znejú:
"(16) Záväzné vyjadrenie podľa odseku 8 dotknuté orgány doručia príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do 15 dní od doručenia výzvy, ak vyjadrenie v určenej lehote nedoručia, má sa za to, že nemajú pripomienky k správe o hospodárení a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti, za ktorých dodržania program starostlivosti nebude mať významný vplyv na územie európskej sústavy chránených území. Záväzné vyjadrenie podľa odseku 13 dotknuté orgány doručia príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do 30 dní od doručenia návrhu, ak vyjadrenie v určenej lehote nedoručia, má sa za to, že s návrhom programu starostlivosti súhlasia."."
Je tam potom poznámka pod čiarou s odvolaním sa na 57a), kde sa uvádza § 9 ods. 1 písm. m) a § 103 ods. 7 až 9 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
"(17) Súčasti programu starostlivosti podľa § 40 ods. 3 písm. f) a g) sa účastníkom konania, zúčastneným osobám a tretím osobám, s výnimkou správcu informačného systému lesného hospodárstva (§ 45 ods. 2), môžu poskytovať len so súhlasom vlastníka a obhospodarovateľa lesa.".
Odôvodnenie: Znenie navrhovaného ods. 16 je totožné s vládnym návrhom zákona. Doplnenie ods. 17 nadväzuje na poslanecký návrh a doplnenie § 40 ods. 3, podľa ktorého možno okrem iných súčastí programu starostlivosti o lesy vypracovať ekonomický prieskum a ocenenie lesného majetku. Pretože v tomto prípade ide o citlivé informácie o hodnote majetku, respektíve o predpokladaných výnosoch z majetku, navrhuje sa, aby tieto informácie boli poskytované len so súhlasom vlastníka dotknutých nehnuteľností a obhospodarovateľa lesa. Je neodôvodnené, aby k takýmto citlivým informáciám mali neobmedzený prístup iní vlastníci majetku na lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti o lesy vyhotovuje, alebo iné zúčastnené osoby, ktoré neboli zadávateľom vypracovania týchto súčastí programu starostlivosti o les alebo teda o lesy.
3. V čl. I bode 87 sa v § 47 ods. 5 v písmene b) slovo "päť" nahrádza slovom "sedem".
Táto zmena sa navrhuje ako zmena termínu automatického zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti odborného lesného hospodára z piatich na sedem rokov. Po piatich rokoch je možnosť, aby príslušný orgán rozhodol o zániku platnosti osvedčenia, ak z dôvodov hodných zreteľa (napr. úraz alebo nevyhnutné lekárske ošetrenie) sa nemohol držiteľ osvedčenia zúčastniť školenia v lehote piatich rokov od jeho získania alebo posledného preškolenia. K automatickému zániku platnosti osvedčenia (t. j. zániku zo zákona, nie na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy) však z dôvodu straty kontinuity vo vzdelávaní a zabezpečení odbornosti celoživotným vzdelávaním by tak došlo až uplynutím siedmich rokov od vydania osvedčenia alebo posledného absolvovaného školenia.
4. V čl. I sa za bod 111 vkladá nový bod 112, ktorý znie:
"112. V § 60 ods. 1 písm. d) znie:
"d) zmene hospodárskeho tvaru lesa [§ 17 ods. 3 písm. c)].".".
Súčasné znenie písmena d) odkazuje na konanie o drobení lesných pozemkov, ktorý sa podľa vládneho návrhu vypúšťa. Zároveň sa vo väzbe na týmto návrhom uplatnené doplnenie § 17 ods. 3 písm. c) dopĺňa kompetencia okresného úradu, ako príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva na udelenie súhlasu so zmenou hospodárskeho tvaru lesa.
5. V čl. V bode 2 a v § 19 ods. 1 písm. d) slovo "päť" sa nahrádza slovom "sedem".
Navrhuje sa zmena termínu automatického zániku platnosti osvedčenia na činnosti s lesným reprodukčným materiálom z piatich na sedem rokov. Po piatich rokoch je možnosť, aby príslušný orgán rozhodol o zániku platnosti osvedčenia, ak z dôvodov hodných zreteľa (napr. úraz alebo nevyhnutné lekárske ošetrenie) sa nemohol držiteľ osvedčenia zúčastniť školenia v lehote piatich rokov od jeho získania alebo posledného preškolenia. To je tá analógia s odborným lesným hospodárom. K automatickému zániku platnosti osvedčenia (t. j. zo zákona, nie na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy) však z dôvodu straty kontinuity vo vzdelávaní a zabezpečení odbornosti celoživotným vzdelávaním by tak došlo až teda uplynutím siedmich rokov od vydania osvedčenia alebo posledného absolvovaného školenia.
Toľko ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol už predložený na 27. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na ten prerušený legislatívny proces od 27. schôdze vznikol dostatočný priestor na posúdenie oprávnenosti istých požiadaviek na vylepšenie vládneho návrhu na zmenu a doplnenie zákona č. 326/2005, preto by som rád aj ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý je predložený až na 35. schôdzu, teda na túto prebiehajúcu, rád by som využil inštitút pozmeňovacieho alebo možnosti podania pozmeňujúcich návrhov cez podporu podpismi 15 poslancov v druhom čítaní. Predovšetkým s cieľom, aby došlo k precizovaniu oprávnených a odôvodnených súčastí a náležitostí programov starostlivosti o lesy a najmä aby došlo k precizovaniu a alternovaniu financovania tvorby týchto programov, teda programov starostlivosti o lesy. No a, samozrejme, ako spravodajca vzhľadom na to, že bol ten legislatívny proces prerušený, tak je mojou povinnosťou, aby som navrhol aj isté zmeny v účinnosti, respektíve v prechodných ustanoveniach, najmä čo sa týka termínov, lebo je úplne logické, že keď došlo k predĺženiu samotného legislatívneho procesu, tak pôvodné termíny navrhované v pôvodnom návrhu sú už neaktuálne.
Dovoľte mi teda, aby som pristúpil k predneseniu pozmeňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Lebockého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa za bod 69 vkladajú nové body 70 až 73, ktoré znejú:
"70. V § 40 sa za ods. 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Súčasťou programu starostlivosti vyhotovenou vyhotovovateľom programu starostlivosti v spolupráci s obhospodarovateľom lesa a dotknutými orgánmi štátnej správy môže byť aj
a) ťažbová mapa,
b) evidenčná časť programu starostlivosti,
c) prieskum a plán lesnej dopravnej siete,
d) prieskum a plán zahrádzania bystrín v lesoch,
e) plán lesníckotechnických meliorácií,
f) ekonomický prieskum, vrátane vyčíslenia dopadov osobitného režimu hospodárenia,
g) ocenenie lesného majetku; podľa požiadaviek môže zahŕňať určenie všeobecnej a spoločenskej hodnoty, vrátane hodnoty efektov mimoprodukčných funkcií lesa."."
Ďalšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8.
71. Paragraf 40 ods. 5 znie:
"(5) Náklady na vyhotovenie súčastí plánu podľa odseku 2 a podľa odseku 3 ak sa realizujú, hradí vyhotovovateľovi plánu štát [§ 55 ods. 1 písm. c)] prostredníctvom verejného obstarávateľa."
Je tam potom poznámka pod čiarou.
"56) Na ich vypracovanie možno použiť aj prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka."
Poznámka pod čiarou k odkazu 56a) znie:
"56a) článok 35, bod. 2, písm. j) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zrušení nariadenia Rady č.1698/2005"
72. V § 40 ods. 6 sa slová "odseku 4" nahrádzajú slovami "odseku 5".
To je dôsledok vlastne posunutia jednotlivých ustanovení.
73. V § 40 ods. 7 sa slová "odseku 2" nahrádzajú slovami "odsekov 2 a 3".".
Doterajšie body sa prečíslujú.
Dôvodom tejto navrhovanej zmeny je požiadavka, aby náležitosti programu starostlivosti o lesy obsahovali aj súčasti, ktoré v minulosti obsahovali pôvodné lesné hospodárske plány a v súčasnosti sú nevyhnutné na hodnotenie efektívnosti Programu rozvoja vidieka v lesnom hospodárstve, a tiež z dôvodu, aby sa obnovilo zisťovanie stavu lesa v atribútoch, ktoré sú pre trvalo udržateľné a prírode blízke obhospodarovanie lesa nevyhnutné. Navrhované zmeny súvisia najmä s čl. 22 bod 1 písm. a) až e), ako aj s čl. 36 bod 2 písm. j) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Zároveň sa vytvára zákonná možnosť alternatívneho financovania náležitostí programu starostlivosti o lesy z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ.
Druhý pozmeňovací návrh alebo teda poradové č. 2 v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu alebo skupiny týchto pozmeňujúcich návrhov.
2. V čl. I sa za bod 69 vkladá nový bod 70, ktorý znie:
"70. V § 40 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
"(9) Súčasti plánu podľa odseku 3 (má sa na mysli súčasný plán starostlivosti) podľa ods. 3 písm. a) až g) sa môžu prvýkrát zahrnúť do programu starostlivosti vyhotovovanom od 1. 1. 2015.".".
Doterajšie body sa prečíslujú. Ide o stanovenie jednoznačného aplikačného termínu v súvislosti so znením nového odseku § 40 ods. 3, ktorý som predniesol pred chvíľou.
Poradové číslo 3, 4, 5 až 6, ide tam o legislatívno-technické zmeny, zmena vnútorných odkazov v súvislosti s vložením nových bodov. Prečítať to musím. Zdržiavať by som nerád, ale musím to urobiť.
3. V čl. I sa za bod 69 vkladá nový bod 70, ktorý znie:
"70. V § 41 ods. 1 sa slová "§ 40 ods. 1, 2 a 6" nahrádzajú slovami "§ 40 ods. 1, 2 a 7."
Doterajšie body sa prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 70 vkladá nový bod 71, ktorý znie:
"71. V § 41 ods. 6 sa slová "§ 40 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 40 ods. 6".
Doterajšie body sa prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 79 vkladá nový bod 80, ktorý znie:
"80. V § 43 ods. 1 sa slová "§ 40 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 40 ods. 6".
Doterajšie body sa prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 102 vkladá nový bod 103, ktorý znie:
"103. V § 55 odsek 1 písm. c) sa slová "§ 40 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 40 ods. 6".
Doterajšie body sa prečíslujú.
7. V čl. I bod 127 znie:
"127. Za § 68b sa vkladá § 68c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 68c
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. júla 2014
(1) Odborné hospodárenie v porastoch, ktoré sú spoločnou vecou, zabezpečia vlastníci alebo správcovia jedným obhospodarovateľom lesa a jedným hospodárom najneskôr od schválenia programu starostlivosti, ktorý nadobudne platnosť po 1. júli 2014.
(2) Právnické osoby podľa § 47 ods. 2 predložia zoznam hospodárov podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa do 31. októbra 2014; na predloženie zoznamu sa primerane použije § 4.
(3) Fyzická osoba, ktorá úspešne absolvovala skúšku na získanie odbornej spôsobilosti hospodára do 30. júna 2014 a nebolo jej osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydané alebo odňaté, môže požiadať o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa § 47 ods. 4 a zápis do registra hospodárov do 30. júna 2015.
(4) Osobitný kvalifikačný predpoklad určených zamestnancov, ktorí nespĺňajú podmienku vzdelania podľa § 57, zaniká najneskôr 1. januára 2019."."
Bod č. 8. V čl. V bod 6 znie:
"6. Za § 32a sa vkladá nový § 32b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 32b
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2014.
Ak u osoby, ktorá je držiteľom osvedčenia do 30. júna 2014 došlo k zmene údajov uvedených v osvedčení, je osoba povinná ich oznámiť a požiadať o vydanie nového osvedčenia do 30. júna 2015; vydaním nového osvedčenia zaniká platnosť osvedčenia vydaného podľa predpisov účinných do 30. júna 2014.".".
Bod č. 9. V čl. VI sa slová "1. januára 2014" nahrádzajú slovami "1.júla 2014".
Odôvodnenie k tým bodom 7 - 9: Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu, ako som už uviedol, a dodržania požiadaviek a lehôt stanovených Ústavou Slovenskej republiky čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o. So zmenou účinnosti súvisia samozrejme aj zmeny termínov prechodných ustanovení.
Dovoľte mi teda na záver, aby som v súvislosti s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi vyňal body spoločnej správy č. 5, 6, 7, 9, 16 a 21 na osobitné hlasovanie. No a čo sa týka mnou predložených pozmeňujúcich návrhov, tak navrhujem, aby sme o nich hlasovali spoločne, teda osobitne za prvý súbor a osobitne za druhý súbor.
Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
16.5.2014 o 9:09 hod.
Ing.
Tibor Lebocký
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ak dovolíte bez nejakých dlhých úvodných slov. Vzhľadom na to, že predpokladám, že aj podľa počtu prihlásených do rozpravy písomne a následne bude určite ešte množstvo poslancov prihlásených aj ústne, zrejme bude ešte priestor na komentáre.
Ja by som veľmi rád využil status spravodajcu a vystúpil v rozprave ako prvý s tým, že by som uviedol pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli v podstate z prerokovania tohto zákona či už v samotnom výbore gestorskom alebo následne potom pri prerokovávaní niektorých sporných vecí s predkladateľom, respektíve so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Prednesiem teda pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený už na 27. schôdzu, keď, ako dobre viete, bol tento zákon stiahnutý, respektíve presunutý.
Dovoľte mi teda, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Lebockého a Antonína Cicoňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Prvý pozmeňovací návrh, respektíve poradové číslo 1.
1. V čl. I bode 27 sa v § 17 ods. 3 písm. c) za slovo "súhlasom" vkladajú slová "orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a".
Pretože zmena hospodárskeho tvaru lesa je významným zásahom, považujeme za potrebné, aby táto zmena podliehala súhlasu príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Viete o čo sa tam jedná. Pôvodne sa nevyžadoval na zmenu hospodárskeho tvaru lesa z vysokého na nízky súhlas štátnej správy lesného hospodárstva. Preto sme tam použili tento inštitút pozmeňujúceho návrhu a navrhli sme nasledovnú zmenu.
2. V čl. I bod 72 znie:
"72. V § 41 sa za ods. 15 vkladajú nové odseky 16 a 17, ktoré znejú:
"(16) Záväzné vyjadrenie podľa odseku 8 dotknuté orgány doručia príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do 15 dní od doručenia výzvy, ak vyjadrenie v určenej lehote nedoručia, má sa za to, že nemajú pripomienky k správe o hospodárení a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti, za ktorých dodržania program starostlivosti nebude mať významný vplyv na územie európskej sústavy chránených území. Záväzné vyjadrenie podľa odseku 13 dotknuté orgány doručia príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do 30 dní od doručenia návrhu, ak vyjadrenie v určenej lehote nedoručia, má sa za to, že s návrhom programu starostlivosti súhlasia."."
Je tam potom poznámka pod čiarou s odvolaním sa na 57a), kde sa uvádza § 9 ods. 1 písm. m) a § 103 ods. 7 až 9 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
"(17) Súčasti programu starostlivosti podľa § 40 ods. 3 písm. f) a g) sa účastníkom konania, zúčastneným osobám a tretím osobám, s výnimkou správcu informačného systému lesného hospodárstva (§ 45 ods. 2), môžu poskytovať len so súhlasom vlastníka a obhospodarovateľa lesa.".
Odôvodnenie: Znenie navrhovaného ods. 16 je totožné s vládnym návrhom zákona. Doplnenie ods. 17 nadväzuje na poslanecký návrh a doplnenie § 40 ods. 3, podľa ktorého možno okrem iných súčastí programu starostlivosti o lesy vypracovať ekonomický prieskum a ocenenie lesného majetku. Pretože v tomto prípade ide o citlivé informácie o hodnote majetku, respektíve o predpokladaných výnosoch z majetku, navrhuje sa, aby tieto informácie boli poskytované len so súhlasom vlastníka dotknutých nehnuteľností a obhospodarovateľa lesa. Je neodôvodnené, aby k takýmto citlivým informáciám mali neobmedzený prístup iní vlastníci majetku na lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti o lesy vyhotovuje, alebo iné zúčastnené osoby, ktoré neboli zadávateľom vypracovania týchto súčastí programu starostlivosti o les alebo teda o lesy.
3. V čl. I bode 87 sa v § 47 ods. 5 v písmene b) slovo "päť" nahrádza slovom "sedem".
Táto zmena sa navrhuje ako zmena termínu automatického zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti odborného lesného hospodára z piatich na sedem rokov. Po piatich rokoch je možnosť, aby príslušný orgán rozhodol o zániku platnosti osvedčenia, ak z dôvodov hodných zreteľa (napr. úraz alebo nevyhnutné lekárske ošetrenie) sa nemohol držiteľ osvedčenia zúčastniť školenia v lehote piatich rokov od jeho získania alebo posledného preškolenia. K automatickému zániku platnosti osvedčenia (t. j. zániku zo zákona, nie na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy) však z dôvodu straty kontinuity vo vzdelávaní a zabezpečení odbornosti celoživotným vzdelávaním by tak došlo až uplynutím siedmich rokov od vydania osvedčenia alebo posledného absolvovaného školenia.
4. V čl. I sa za bod 111 vkladá nový bod 112, ktorý znie:
"112. V § 60 ods. 1 písm. d) znie:
"d) zmene hospodárskeho tvaru lesa [§ 17 ods. 3 písm. c)].".".
Súčasné znenie písmena d) odkazuje na konanie o drobení lesných pozemkov, ktorý sa podľa vládneho návrhu vypúšťa. Zároveň sa vo väzbe na týmto návrhom uplatnené doplnenie § 17 ods. 3 písm. c) dopĺňa kompetencia okresného úradu, ako príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva na udelenie súhlasu so zmenou hospodárskeho tvaru lesa.
5. V čl. V bode 2 a v § 19 ods. 1 písm. d) slovo "päť" sa nahrádza slovom "sedem".
Navrhuje sa zmena termínu automatického zániku platnosti osvedčenia na činnosti s lesným reprodukčným materiálom z piatich na sedem rokov. Po piatich rokoch je možnosť, aby príslušný orgán rozhodol o zániku platnosti osvedčenia, ak z dôvodov hodných zreteľa (napr. úraz alebo nevyhnutné lekárske ošetrenie) sa nemohol držiteľ osvedčenia zúčastniť školenia v lehote piatich rokov od jeho získania alebo posledného preškolenia. To je tá analógia s odborným lesným hospodárom. K automatickému zániku platnosti osvedčenia (t. j. zo zákona, nie na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy) však z dôvodu straty kontinuity vo vzdelávaní a zabezpečení odbornosti celoživotným vzdelávaním by tak došlo až teda uplynutím siedmich rokov od vydania osvedčenia alebo posledného absolvovaného školenia.
Toľko ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol už predložený na 27. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na ten prerušený legislatívny proces od 27. schôdze vznikol dostatočný priestor na posúdenie oprávnenosti istých požiadaviek na vylepšenie vládneho návrhu na zmenu a doplnenie zákona č. 326/2005, preto by som rád aj ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý je predložený až na 35. schôdzu, teda na túto prebiehajúcu, rád by som využil inštitút pozmeňovacieho alebo možnosti podania pozmeňujúcich návrhov cez podporu podpismi 15 poslancov v druhom čítaní. Predovšetkým s cieľom, aby došlo k precizovaniu oprávnených a odôvodnených súčastí a náležitostí programov starostlivosti o lesy a najmä aby došlo k precizovaniu a alternovaniu financovania tvorby týchto programov, teda programov starostlivosti o lesy. No a, samozrejme, ako spravodajca vzhľadom na to, že bol ten legislatívny proces prerušený, tak je mojou povinnosťou, aby som navrhol aj isté zmeny v účinnosti, respektíve v prechodných ustanoveniach, najmä čo sa týka termínov, lebo je úplne logické, že keď došlo k predĺženiu samotného legislatívneho procesu, tak pôvodné termíny navrhované v pôvodnom návrhu sú už neaktuálne.
Dovoľte mi teda, aby som pristúpil k predneseniu pozmeňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Lebockého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa za bod 69 vkladajú nové body 70 až 73, ktoré znejú:
"70. V § 40 sa za ods. 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Súčasťou programu starostlivosti vyhotovenou vyhotovovateľom programu starostlivosti v spolupráci s obhospodarovateľom lesa a dotknutými orgánmi štátnej správy môže byť aj
a) ťažbová mapa,
b) evidenčná časť programu starostlivosti,
c) prieskum a plán lesnej dopravnej siete,
d) prieskum a plán zahrádzania bystrín v lesoch,
e) plán lesníckotechnických meliorácií,
f) ekonomický prieskum, vrátane vyčíslenia dopadov osobitného režimu hospodárenia,
g) ocenenie lesného majetku; podľa požiadaviek môže zahŕňať určenie všeobecnej a spoločenskej hodnoty, vrátane hodnoty efektov mimoprodukčných funkcií lesa."."
Ďalšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8.
71. Paragraf 40 ods. 5 znie:
"(5) Náklady na vyhotovenie súčastí plánu podľa odseku 2 a podľa odseku 3 ak sa realizujú, hradí vyhotovovateľovi plánu štát [§ 55 ods. 1 písm. c)] prostredníctvom verejného obstarávateľa."
Je tam potom poznámka pod čiarou.
"56) Na ich vypracovanie možno použiť aj prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka."
Poznámka pod čiarou k odkazu 56a) znie:
"56a) článok 35, bod. 2, písm. j) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zrušení nariadenia Rady č.1698/2005"
72. V § 40 ods. 6 sa slová "odseku 4" nahrádzajú slovami "odseku 5".
To je dôsledok vlastne posunutia jednotlivých ustanovení.
73. V § 40 ods. 7 sa slová "odseku 2" nahrádzajú slovami "odsekov 2 a 3".".
Doterajšie body sa prečíslujú.
Dôvodom tejto navrhovanej zmeny je požiadavka, aby náležitosti programu starostlivosti o lesy obsahovali aj súčasti, ktoré v minulosti obsahovali pôvodné lesné hospodárske plány a v súčasnosti sú nevyhnutné na hodnotenie efektívnosti Programu rozvoja vidieka v lesnom hospodárstve, a tiež z dôvodu, aby sa obnovilo zisťovanie stavu lesa v atribútoch, ktoré sú pre trvalo udržateľné a prírode blízke obhospodarovanie lesa nevyhnutné. Navrhované zmeny súvisia najmä s čl. 22 bod 1 písm. a) až e), ako aj s čl. 36 bod 2 písm. j) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Zároveň sa vytvára zákonná možnosť alternatívneho financovania náležitostí programu starostlivosti o lesy z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ.
Druhý pozmeňovací návrh alebo teda poradové č. 2 v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu alebo skupiny týchto pozmeňujúcich návrhov.
2. V čl. I sa za bod 69 vkladá nový bod 70, ktorý znie:
"70. V § 40 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
"(9) Súčasti plánu podľa odseku 3 (má sa na mysli súčasný plán starostlivosti) podľa ods. 3 písm. a) až g) sa môžu prvýkrát zahrnúť do programu starostlivosti vyhotovovanom od 1. 1. 2015.".".
Doterajšie body sa prečíslujú. Ide o stanovenie jednoznačného aplikačného termínu v súvislosti so znením nového odseku § 40 ods. 3, ktorý som predniesol pred chvíľou.
Poradové číslo 3, 4, 5 až 6, ide tam o legislatívno-technické zmeny, zmena vnútorných odkazov v súvislosti s vložením nových bodov. Prečítať to musím. Zdržiavať by som nerád, ale musím to urobiť.
3. V čl. I sa za bod 69 vkladá nový bod 70, ktorý znie:
"70. V § 41 ods. 1 sa slová "§ 40 ods. 1, 2 a 6" nahrádzajú slovami "§ 40 ods. 1, 2 a 7."
Doterajšie body sa prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 70 vkladá nový bod 71, ktorý znie:
"71. V § 41 ods. 6 sa slová "§ 40 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 40 ods. 6".
Doterajšie body sa prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 79 vkladá nový bod 80, ktorý znie:
"80. V § 43 ods. 1 sa slová "§ 40 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 40 ods. 6".
Doterajšie body sa prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 102 vkladá nový bod 103, ktorý znie:
"103. V § 55 odsek 1 písm. c) sa slová "§ 40 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 40 ods. 6".
Doterajšie body sa prečíslujú.
7. V čl. I bod 127 znie:
"127. Za § 68b sa vkladá § 68c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 68c
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. júla 2014
(1) Odborné hospodárenie v porastoch, ktoré sú spoločnou vecou, zabezpečia vlastníci alebo správcovia jedným obhospodarovateľom lesa a jedným hospodárom najneskôr od schválenia programu starostlivosti, ktorý nadobudne platnosť po 1. júli 2014.
(2) Právnické osoby podľa § 47 ods. 2 predložia zoznam hospodárov podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa do 31. októbra 2014; na predloženie zoznamu sa primerane použije § 4.
(3) Fyzická osoba, ktorá úspešne absolvovala skúšku na získanie odbornej spôsobilosti hospodára do 30. júna 2014 a nebolo jej osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydané alebo odňaté, môže požiadať o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa § 47 ods. 4 a zápis do registra hospodárov do 30. júna 2015.
(4) Osobitný kvalifikačný predpoklad určených zamestnancov, ktorí nespĺňajú podmienku vzdelania podľa § 57, zaniká najneskôr 1. januára 2019."."
Bod č. 8. V čl. V bod 6 znie:
"6. Za § 32a sa vkladá nový § 32b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 32b
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2014.
Ak u osoby, ktorá je držiteľom osvedčenia do 30. júna 2014 došlo k zmene údajov uvedených v osvedčení, je osoba povinná ich oznámiť a požiadať o vydanie nového osvedčenia do 30. júna 2015; vydaním nového osvedčenia zaniká platnosť osvedčenia vydaného podľa predpisov účinných do 30. júna 2014.".".
Bod č. 9. V čl. VI sa slová "1. januára 2014" nahrádzajú slovami "1.júla 2014".
Odôvodnenie k tým bodom 7 - 9: Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu, ako som už uviedol, a dodržania požiadaviek a lehôt stanovených Ústavou Slovenskej republiky čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o. So zmenou účinnosti súvisia samozrejme aj zmeny termínov prechodných ustanovení.
Dovoľte mi teda na záver, aby som v súvislosti s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi vyňal body spoločnej správy č. 5, 6, 7, 9, 16 a 21 na osobitné hlasovanie. No a čo sa týka mnou predložených pozmeňujúcich návrhov, tak navrhujem, aby sme o nich hlasovali spoločne, teda osobitne za prvý súbor a osobitne za druhý súbor.
Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný
9:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:28
Mikuláš HubaA to je ten, že ak na jednej strane konštatujeme, že lesy sú bez ohľadu na formu vlastníctva aj, alebo dokonca v prvom rade, verejným statkom a plnia okrem produkčných aj celý rad mimoprodukčných verejnoprospešných alebo, ak chcete, celospoločenských...
A to je ten, že ak na jednej strane konštatujeme, že lesy sú bez ohľadu na formu vlastníctva aj, alebo dokonca v prvom rade, verejným statkom a plnia okrem produkčných aj celý rad mimoprodukčných verejnoprospešných alebo, ak chcete, celospoločenských funkcií, potom sa mi zdá byť logické, že programy starostlivosti o les budú verejne prístupné a nebudeme do zákona vkladať nejaké obmedzenia, ktoré znemožnia alebo výrazne sťažia možnosť sa s nimi oboznámiť. Najmä keď predpokladáme, že bude na realizáciu týchto programov nejakým činom prispievať aj štát alebo dokonca zdroje Európskej únie. Čiže tam by to už potom narazilo asi aj na info zákon, ktorý by s tým mal asi, asi problém v prípade, že by sa niekto zaujímal o podobu a znenie týchto programov starostlivosti o les, že prečo sú vlastne v nejakom čiastočnom režime utajenia.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2014 o 9:28 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ono toho odznelo tuná pomerne veľa v rámci týchto pozmeňovacích návrhov. Ja sa dotknem len jedného aspektu, s ktorým sa neviem nejako celkom stotožniť.
A to je ten, že ak na jednej strane konštatujeme, že lesy sú bez ohľadu na formu vlastníctva aj, alebo dokonca v prvom rade, verejným statkom a plnia okrem produkčných aj celý rad mimoprodukčných verejnoprospešných alebo, ak chcete, celospoločenských funkcií, potom sa mi zdá byť logické, že programy starostlivosti o les budú verejne prístupné a nebudeme do zákona vkladať nejaké obmedzenia, ktoré znemožnia alebo výrazne sťažia možnosť sa s nimi oboznámiť. Najmä keď predpokladáme, že bude na realizáciu týchto programov nejakým činom prispievať aj štát alebo dokonca zdroje Európskej únie. Čiže tam by to už potom narazilo asi aj na info zákon, ktorý by s tým mal asi, asi problém v prípade, že by sa niekto zaujímal o podobu a znenie týchto programov starostlivosti o les, že prečo sú vlastne v nejakom čiastočnom režime utajenia.
Ďakujem.
Autorizovaný
9:29
A ešte ani, teda najprv dovoľte ešte oslovenie vám všetkým samozrejme, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia. Je tu pomerne silná koncentrácia lesníkov. Zo šiestich, ktorých máme v radoch poslaneckých lavíc, tak máme tu štyroch a je tu kopa ďalších ľudí, ktorí nielen formálne cez post poslanca, ale aj svojím doterajším profesionálnym životom vyjadrujú veľmi blízky vzťah k prírode. Takže je to možno dobrý predpoklad na to, aby naše rokovanie bolo úspešné a posunuli sme sa tam, kde sa posunúť týmto zákon chceme.
Ale napriek tomu ešte nezačnem celkom úplne v lese. Ja si dovolím kratučkú takú historickú sentenciu. Na budúci rok máme 200 rokov od bitky pri Waterloo. Nebudem hovoriť detaily. Je všeobecne známa. Ale, viete, sú niektoré slová, niektoré vety, ktoré ozaj menia svet, a jedna z tých viet, ktorá zaznela na tom bojisku, a určite si ju pamätáte z histórie, bola veta toho dôstojníka Cambronneho, ktorý vo chvíli, keď už Francúzi dostali na frak a bolo jasné, že bitka je rozhodnutá, a ten anglický veliteľ im dal možnosť tak džentlmensky, že vzdajte sa, nemá to už význam, bitka je prehratá, a on povedal to slovíčko, ja ho nepreložím, ja francúzštinár nie som, ale to slovíčko znie: merde. A potom aj Viktor Hugo to vyhodnotil ako, že to bolo najkrajšie slovo v histórii Francúzska, aké mohlo byť povedané. Oni sa nevzdali a dnes po 200 rokov sa oceňuje džentlmenskosť a boj, ktorý vtedy viedli. Už zanikli tie hranice a ostala len tá hodnota dobrý úmyslov, odvahy a cti
A už teraz prejdem k zákonu. V tomto zákone sa nachádza veta, úprava, ktorú vložil do toho predkladateľ, ktorá mení svet, ktorá zmení náš slovenský lesnícky svet, ktorá je tak významná. Je to možno netradičné, ja to poviem hneď teraz v úvode, že napriek tomu, že množstvo vecí, ktoré dnes navrhneme a budeme o nich rokovať, aby sa zmenili v tomto zákone o lesoch, nám neprejde pravdepodobne, pretože vieme, že to ťažko prechádza, ale napriek tomu ja sám budem hlasovať za tento zákon, za túto novelu vládnu a podporím ju. Kvôli tejto jedinej vete. A chcem vás poprosiť a vyzvať z tohto miesta, ak sa stotožníte s tým, aby ste urobili rovnako. Určite moje kolegyne a kolegov v klube som už o tom informoval.
No a teraz, aká je to tá veta? Je to veta, ktorá sa dostala do § 18 ods. 1 písm. b), ktorý aj doteraz rozprával o tom, že máme výberkový hospodársky spôsob, ale vládny návrh tam dáva vetu, ktorá sa vám bude zdať jednoduchá, ale ja vysvetlím, že je veľmi významná. Tento výberkový spôsob podľa rozhodnutia ministerstva sa uplatňuje všade tam, kde sú preň vytvorené podmienky, alebo tam, kde je možné takéto podmienky vytvoriť.
A teraz ten samotný výberkový hospodársky spôsob. Prečo má v mojom vystúpení aj v mojom nazeraní na celú túto problematiku taký obrovský význam, že preváži všetky tie negatíva, s ktorými sa možno nevieme popasovať. No pretože táto veta naozaj rozhodne o budúcnosti lesníctva, a tie veci, ktoré nám neprejdú, tie sú možno technického dočasného, závažného charakteru, ale výberkový hospodársky spôsob sme už vlani, keď sme sa náš výbor stretli na výjazdovom rokovaní na Úhornej v lesoch okolo Smolníka na východnom Slovensku, tak sme sa vtedy zhodli pomerne v takom vysokom reprezentatívnom zastúpení. Boli tam predstavitelia prevádzky štátnych lesov, boli tam skutočne autority, ktoré celoživotne pracujú na vývoji lesníctva, profesori, pán profesor Saniga, ho spomeniem, alebo ďalší excelentný znalec pán inžinier Brucháň, ktorý sa celoživotne tomu venuje. Bol tam lesník Alcnauer a jeho nástupca Kovalčík. Boli tam riaditelia, generalita z Bystrice, z Košíc. A tam sme sa dohodli na tom, že takáto veta by tam mala, na základe dvojdňového pobytu vo výberkových lesoch východného Slovenska, že takáto veta by v zákone pasovala. Priznám sa, boli tam dosť skeptické názory niektorých, hlavne prevádzkových pracovníkov. My, poslanci, pán Huba, pani Mezenská, pán Fecko, prítomní, my sme sa na tom zhodli pomerne ľahko, ale istá skepsa bola, že: no dobre to myslíš, ale ty zase utekáš kdesi dopredu, to nepôjde, to takto. A vidíte, uplynul rok, dokonca, by som povedal, rok a deň, neviem, či to ozaj nebolo 13. alebo 12. mája minulého roku, keď sme boli v lesoch Smolníka, a táto veta je zapracovaná do ministerského návrhu.
Ja už som stihol aj poďakovať pánovi riaditeľovi Dóczimu, ktorý pre pána ministra práve obsluhuje túto časť legislatívy ako jeden z jeho riaditeľov na ministerstve. Je to naozaj veta, ktorá ako keby ukončovala vývojový rad lesníctva, 700-ročný rad, ktorý je plný snáh o uvedomelé hospodárenie v lese, plný omylov a zlepšení, plný rozumných zákonných opatrení, ktoré začali kdesi Maximiliánom a jeho lesným poriadkom v 16. storočí, pokračovali Máriou Teréziou zachovaním hôr a "lesú". Končili možno mnohými ďalšími článkami, ktoré nie je potrebné menovať, ale jednoznačne na konci tohto vývojového radu je tento hospodársky spôsob, ktorý dnes má šancu dostať také významné znenie, že sa uplatňuje všade tam, kde je možné uplatňovať alebo kde sa môžu vytvoriť podmienky pre jeho uplatňovanie.
Prečo je to také významné? Pretože to je ten čarovný prútik, ktorý možnože napráva mnohé omyly, ktorých sme sa my, lesníci, dopustili v minulosti. Je to ten čarovný prútik, ktorý dokáže doslova dať cisárovi, čo je cisárove, a Bohu, čo je božie. Ekonómovia budú spokojní. Žiadna menšia hmota sa nevyťaží v našich lesoch, naopak, bude jej rovnako a bude ešte kvalitnejšia. Ekológovia budú spokojní. V tom lese naozaj, ak hovoríme o tom, že chceme hospodáriť, niet citlivejšieho spôsobu, ako je tento výberkový. Aj verejnosť bude spokojná, pretože je to spôsob, ktorý niekedy možno postaví návštevníka lesa pred otázku: a tu sa ťažilo? Áno, tu sa vyťažili tie kubíky, ktoré boli predpísané v programe starostlivosti o lesy. Ani to tam nie je vidno. Jednoducho je to spôsob, ktorý naozaj dokáže zodpovedať mnohé vážne otázky – ekologické, ekonomické, klimatické, spoločenské, ktoré stoja pred nie lesníkmi, to by bolo málo na to, aby sme o tom takto vážne rozprávali, ale pred spoločnosťou, pred našou krajinou. Pred krajinou, ktorá chce využívať všetky hodnoty lesa a ktorá chce zároveň sa poučiť z toho 700-ročného radu, vývojového, opatrení, omylov, rozhodnutí, ktoré nie vždy sa nám vydarili. Pred 100 rokmi sme sadili smrek s predstavou, že je to výborný spôsob, pretože sa nám zdalo, že to je, čo pomôže každému hospodárovi, a vidíte, ako sa príroda s nami vysporiadala kalamitami v Tatrách. To bola lesnícka chyba, to treba priznať. Ale dnes už vieme, že termínové zloženie je oveľa významnejšie, aj stanovištná vernosť je oveľa významnejšia. Budeme napokon o tom rozprávať, pretože jedno z opatrení s týmto trocha je rozpore.
Takže to najdôležitejšie, čo som chcel v úvode povedať a čo rozhodlo o tom, že ja tento zákon podporím, je to, že tento výberkový spôsob dostáva vysoký status a že vlastne to, na čom sa zhodli pracovníci prevádzky, školstva, vedy a výskumu a aj poslanci, takže úžasná jednotnosť v tomto prípade, veľmi potrebná, sa dostáva dnešným rokovaním do legislatívy, ktorá rozhoduje o hospodárení v lesoch. Takže ja za to chcem úprimne poďakovať. Považujem to za veľmi nádejný krok a vlastne dôkaz toho, že sa dá pracovať. Viete, na tom výbore sme sa nevedeli zhodnúť. Však tu pán predseda lesníckej komisie, pán poslanec Lebocký vie, koľkokrát som navrhoval: poďme, urobme to! Nejako veľa je tých povinností. Ja som si vedomý toho, že nie je možné zakaždým všetko zvrátiť, tak ako si ktosi z nás predstaví, ale výsledok je dôležitý. Dostavil sa, fajn.
A ešte posledná poznámka k výberkovým lesom. Mňa v škole učili, že to je taká výnimočnosť, ktorá sa dá uplatňovať na 2 % územia slovenských lesov. Po tomto si po nejakom desaťročí, po dvoch som povedal, že aj viacej, aj dvadsať. A dneska, keď sa rozprávame s odborníkmi, ktorí sa tomu venujú a ktorí poznajú slovenské lesy a terény a to, čo ponúka kvalita pôvodného drevinového zastúpenia alebo to, čo je možné zmeniť v tomto zastúpení, hovoria, že možno 60 - 70. A ja stále hovorím, aj pánovi ministrovi som to raz povedal, keď mi tak zodpovedal, že ale to sa všade nedá, všade nie, ale nestanovujme percentá. Stanovme potrebu všade tam, kde sa to dá, tam to urobme. Pozerajme sa na to pozitívne. A to sa týmto zákonom ide udiať a ja nemôžem nepoďakovať takým bojovníkom, ako je Laco Alsnáber, lesník zo Smolníka, ktorý 30 rokov bojoval za to, a bol kedysi sám a dneska má obrovskú radu podporovateľov v lesníckej prevádzke a praxi, ktorí bojujú na základe možno takej nádhernej aktivity spoločnej, ako je Pro Silva, aby tieto prirodzené postupy, ktoré naozaj uspokojujú všetky spoločenské potreby ideálnym spôsobom, aby ich mohli uplatňovať aj vďaka tomuto zákonu a aby možno aj kapitáni lesníctva, ktorí niekedy sú príliš zahľadení na to, že predsi len máme hospodárske výsledky, čo tam nejaké storočie 21., mňa bude minister hodnotiť za to, ako skončím uzávierku hospodárenia v tomto roku a v budúcom roku, aby aj oni cítili tento tlak, že toto nie je záujem nejakých pozitívnych fanatikov, ktorí vidia dopredu, ktorí vidia za roh, ktorí chcú, aby v lesníctve sa uplatňovali takéto spôsoby. Ale že to už aj v sieni zákonnosti zaznelo, že takéto niečo je odsúhlasené ako zákonná úprava. Takže veľmi dôležité, veľmi nádejné, veľmi potrebné a hodné poďakovania.
Poďme ďalej. Prejdem ku kalamite. Kalamita je už menej elegantná téma, ale vieme, že kalamita je súčasťou prírodných cyklov a sa im nikdy nedá zabrániť. Otázka je len tá, aby sme mali len kalamitu prírodnú, ktorá vždy v istých cykloch prichádza, aj keď v tých výberkových lesoch bude spôsobovať oveľa menšie dôsledky ako v tých, ktoré, v ktorých sa hospodári inakšie, tak v tom je možno tiež tá krása. Ale aby sme nerobili tú kalamitu, ktorú spôsobuje človek. Ja viem, budú na to vystúpenia, ja som o tom už rozprával, ale pravda je pravdou. Mnohokrát aj človek spôsobuje kalamitu. Ja to nazývam "prekliatie bielej farby". Totižto bielou farbou sa vyznačujú kalamitné porasty, ich vyťaženie. Teda k náhodnej ťažbe. Je veľmi dôležité, aby sme podporili všetkých čestných hospodárov lesných, ktorí ozaj ctia zákony prírodné a potom aj tie naše ľudské, ale aby sme zároveň odradili tých, ktorí pod tlakom istých zištných dôvodov vedia vyrobiť kalamitu aj pre potreby takpovediac svojho presného majetku, ktorý spravujú.
Tu je potrebné, aby sme v zákone urobili úpravu, a to takú, aby kalamita sa hlásila, každá, na úrad štátnej správy, na úseku lesného hospodárstva. A to preto, že doterajšie znenie uvažuje, že len tam, kde je kalamita sústredená na väčšej ploche, ako je pol hektára alebo vo väčšom rozsahu, ako je 20 percent zo zásoby porastu, je potrebné takúto kalamitu hlásiť. Nezhodli sme sa na výbore na tom, ale aj tak to musím povedať, že je to dôležité, pretože ak rozprávame, ja ten príklad zopakujem aj tu, ak rozprávame o jednej jednotke priestorového rozdelenia lesa, kde máme zásoby 400 povedzme kubíkov na hektár a ten porast má 10 hektárov, má tam 4 tisíc kubíkov, 20 percent, to je pätina, to je 800 kubíkov. Do 800 kubíkov podľa dnešného znenia zákona hospodár môže streknúť bielu farbu, seknúť a nič nehlásiť. Viete, čo je to 800 kubíkov v jednom dielci na Slovensku, ktorých je tisícky a tisícky? Osemsto kubíkov, keď by sme len tak povedali, že tržby z jedného by sme tak jemne dali na 50 - 60 eur za kubík. Ideme, viete, to pokušenie je veľké, a ja skláňam sa pred všetkými, ktorí takémuto pokušeniu odolajú, ktorí odolajú aj možno niekedy tlaku lesomajiteľa, ktorý má svoje krátkodobé predstavy a ciele. No ale prečo by sme my v zákone nemali vytvoriť povinnosť, aby tí, čo takému pokušeniu nevedia odolať, aby boli kontrolovaní tým, že musia hlásiť aj kalamitu, ktorá je menšia, ako je tento limit. To znamená, každú.
Druhá vec, ale to spoločná správa vyriešila, a to tiež chcem oceniť, je môj návrh, náš spoločný návrh, ktorý ešte tu zaznie, aby sa vytvorila časová medzera medzi nahlásením kalamity a začiatkom jej spracovania. Doteraz je to totižto tak, že hospodár nahlási kalamitu a okamžite môže rúbať, aj teda tú, čo je nahlásitelná podľa dnešného znenia zákona, teda na tých 20 percent alebo nad pol hektára. Oceňujem, že na tomto sme sa na výbore zhodli. Opäť je to teda dôvod na to, aby sme poukázali na konštruktívnosť práce, aj v našom výbore občas sa takéto niečo podarí. Pamätám si na slová pána poslanca Záhumenského, ktorému sa to pozdávalo, a dnes je to súčasťou znenia spoločnej správy, kde teda máme potvrdené, že tento paragraf, ktorý o tom pojednáva, je doplnený s tým, že 72-hodinová ochranná lehota medzi zistením a nahlásením kalamity a možnosťou začatia a jej spracovania v zákone je. Musím aj za to poďakovať, pretože opäť ja som si to nevymyslel tu sám pre seba, to je reakcia z prevádzky. Toto je veľmi potrebné, takže stojí za to, aby sme si povedali, že takýto moment je hodný ocenenia, že sa to do zákona dostalo.
Ale ak na jednej strane kolegovia vo výbore súhlasili s tým, že tam tých 72 hodín treba, lebo... Prečo treba? Lebo existuje nebezpečenstvo, že niekto začne rúbať rýchlejšie, ako mu to niekto stihne skontrolovať, tak potom je dosť ťažko porozumieť tomu, že prečo nebolo možné aj tú prvú časť nášho spoločného návrhu, ktorá hovorí o tej potrebe hlásiť každú, všetku kalamitu, zapracovať. Je to istá schizofrénia. Uznali nám naši oponenti, že áno, vďaka, zhodli sme na tam, prijali návrh, ale to bol iba "b" krok, hlásenie kalamity. Ale dobre, aj čiastkové úspechy sú úspechy, veď život nekončí. Aj včera sa tu viackrát zdôraznilo, že novelizácia zákonov je ich osudom, ale na druhej strane možno by bolo dobré, keby sme ich neotvárali pričasto, pretože to predsi len nesvedčí o vysokej kvalite alebo požadovanej kvalite.
Dobre. Ďalšiu poznámku, ktorú mám pripravenú, je poznámka, ktorá nadväzuje na rokovanie, ktoré bolo už predvlani vo Zvolene. Veľmi významné rokovanie, kde sa stretol pán minister pôdohospodárstva s pánom ministrom životného prostredia, lesnícka obec, vedecká obec lesnícka, školstvo, a kde sa konštatovalo, že je potrebné odstrániť dlhodobý nesúlad medzi ochranárskymi zákonmi a lesníckymi zákonmi, dvojkoľajnosť, ktorá je na škodu. Zaznelo to tam veľakrát z úst významných predstaviteľov slovenského lesníctva, aj z úst pána ministra. Bolo to 7. septembra predvlani a ja musím konštatovať, že táto ambícia, ktorá tam zaznela, že teda tá dvojkoľajnosť sa ide odstrániť, sa nepodarilo ju naplniť tak, ako to vtedy nádejné slová vysokých predstaviteľov nám predložili, ako to z nich zaznievalo.
A poviem konkrétny príklad a tú postupnosť. Že opäť je tu postupnosť, ale je nedostatočná. O čo ide? O to, že vieme, koľko problémov, koľko spoločenských debát a koľko aj vážnych dôsledkov spôsobilo to, že ak orgány životného prostredia nedali súhlas na to, aby bolo možné zasahovať v ochranných pásmach prírodných rezervácií, ktoré sú chránené 5. stupňom, že proste bolo potrebné nekonať, tak to spôsobilo obrovské škody na okolitých hospodárskych porastoch, ktoré boli hlavne podkôrným hmyzom zasiahnuté. Totižto doterajšie znenie ešte predtým, ako to navrhuje teraz vládny návrh, hovorilo o tom, že v tých ochranných pásmach je potrebné urobiť opatrenia, ktoré vykoná orgán životného prostredia. No ukázalo sa to ako nedostatočné. Orgán životného prostredia rozhodol, že sa to, že nedáva súhlas, že sa tam nič robiť nebude, nedal tam žiadny moment, ktorý by rozhodoval o tom, že sa nejaké nápravné opatrenia urobia. Preto teraz vláda navrhuje čosi, čo je zlepšením, ale nedostatočným. Oni navrhujú, že v takomto prípade, ak takéto dôsledky pre porasty okolo rezervácií budú atakované podkôrným hmyzom, takže takéto opatrenia urobí lesný hospodár, to znamená, už lesník, už nie orgán životného prostredia, ale so súhlasom orgánov životného prostredia. Takže je to taký polkrok, vykročili sme dopredu, ale otázka znie: no a ten súhlas, keď orgán životného prostredia, keď doteraz mal za to, že sa do toho zasahovať nemá, a teraz opäť bude mať v rukách to schválenie takéhoto postupu, no ak to neschváli, tak sme zase tam, kde sme sa dostali už v minulosti, k vážnym dôsledkom pre slovenské lesy, všeobecne poňaté, a je to isté zacyklenie, ktoré nemôže byť považované zase za dostatočné riešenie.
A preto navrhujeme, a to by sme teda prosili, aby to bolo prerokované, aby sa v takomto prípade lesný hospodár rozhodol, že je potrebné takéto kroky urobiť, a aby mu to neschvaľoval orgán životného prostredia, tak ako to navrhuje ministerstvo, ale aby to schvaľoval štátny orgán na úseku lesného hospodárstva. Proste aby to schvaľovali tí, ktorí jednoducho v tomto vidia nebezpečenstvo. Ja dosť často aj tu som počúval, a viete, že to nie je môj štýl, aj s tým nesúhlasím, a je to teda ale rozšírené aj medzi verejnosťou, tie prestrelky, tie, že my, lesníci, to vieme a vy, ochranári, nám do toho kafrete, a zase naopak, to je práve to, čo vadí, a to aj tým vzťahom a vadí to aj lesom. No tak toto je riešenie, ktoré hovorím tu verejne, je nás tu šesť lesníkov, a ja naozaj teraz sa neobrátim na nich ako na kolegov, ktorí sú kolegovia z parlamentných lavíc, ale ako na kolegov, ktorí sú kolegovia-lesníci. No ak takéto znenie nepodporia, aby lesník mal možnosť takéto opatrenia urobiť sám, tak potom všetky slzy, ktoré boli vyliate na bojisku ochranársko-lesníckom, boli slzami krokodílymi. To potom by jednoducho nebolo v poriadku, lebo toto je vyslovene znenie, ktoré dáva v prípade, že životné prostredie povie, nič, nerobí sa, my povieme, že dobre, päťka nech je chránená, nič lepšie ako dokonalosť prírody, ktorá si pomôže, sama sebe, neexistuje. S tým, pred tým sa treba pokorne pokloniť, ale tie úniky z tohto chráneného prostredia jednoducho existujú. A v takom prípade lesný hospodár má povinnosť a právo do týchto únikov zasiahnuť, urobiť opatrenia a nemať dôvod čakať na to, že či mu to zase tí, čo boli za to, aby sa v tej päťke nehospodárilo, či mu to schvália. Proste aby sme jednoducho mali reálne riešenia, ktoré nie sú riešeniami, o ktorých dopredu vieme, že nebudú funkčné.
Ideme na ďalšiu poznámku. Teda toto je to, čo, lebo bolo by veľmi ešte veľa možno vecí pospomínať v súvislosti s tým, aby boli zladené tie zákony, ochranársky a lesnícky. Ale toto je vec, ktorú, ak máme dnes na stole lesný zákon, ak chceme s ochranármi vychádzať korektne, ak chceme, aby to jednoducho fungovalo, toto je vec, ktorú by som navrhoval, aby sme jednoznačne považovali za vysoko potrebnú.
Ideme na odborného lesného hospodára. Inštitút odborného lesného hospodára je inštitút potrebný, správny. A dnes to funguje tak, že každý lesomajiteľ, štátny aj neštátny, musí spravovať svoje vlastníctvo, svoj lesný majetok prostredníctvom odborného lesného hospodára. Je to nanajvýš právny krok, nie je to žiadne obmedzenie vlastníckych práv, to je len potvrdenie toho, čo tu často hovoríme a čo je absolútna pravda, že lesy sú príliš významnou hodnotou na našej pôde, na to, aby mohol majiteľ týchto lesov o nich rozhodovať svojvoľne. Musí byť proste podriadený inštitútu odborného lesného hospodára, ktorý vie povedať majiteľovi čo áno a čo nie. Ale život má svoje zákutia, krásy aj škaredé komôrky. A jedna z tých škaredých je tá, že predsa len ten lesomajiteľ, on má také tendencie, že no predsi len pre mňa krátkodobý cieľ môže byť niekedy ako lesomajiteľa významnejší ako ten vzdialený dlhodobý, celospoločenský. A ten hospodár je totižto platený týmto lesomajiteľom, on síce má skúšky štátne, on podlieha štátnemu dozoru, ale viete, pán Boh vysoko, dozor ďaleko, a on musí v tom lese s tým lesomajiteľom denne žiť. Nuž, môže sa stať, že lesomajiteľ bude mať návrh, že by tie krátkodobé ciele, tie ciele, ktoré možno nebudú celkom správne, boli uprednostnené, a aby na tie dlhodobé celospoločenské až tak veľmi ten hospodár nepodliehal, neprihliadal.
No a ten hospodár si povie: nuž, koho chlieb jem, toho pieseň možno mám zaspievať. Ja to zjednodušujem, určite to nie je v mnohých prípadoch tak, ale v niektorých to tak je, a preto si myslím, že je potrebné, a tak to aj s kolegami predložíme v pozmeňovacom návrhu, že je potrebné, aby takýto hospodár nebol platený lesomajiteľom, ale uznajúc jeho obrovský význam pre čistotu správy našich lesov, je veľmi rozumné zvážiť, že by ho platil štát. A že ten štát ho ustanoví, je to proste vlastne zástupca štátu. A v takomto prípade by sme sa určite mohli dopredu domnievať, že akékoľvek snahy o preferovanie krátkodobých cieľov sú dosť vylúčené. Viete, môže sa stať, že ten, zoberte si príklad, nie sú všetky lesné majetky prosperujúce, sú také, kde ozaj je len veľa povinností a žiadne ťažby, veľa nákladov. No a ten majiteľ chce zaplatiť toho hospodára, ale nemá z čoho. Lebo však, tak budú sa skladať? No nebudú sa skladať na to. Tak mu povie: tak si dačo prirúb. No tak, viete, ale takých majetkov je veľa. Ale my máme celospoločenský záujem, že všetky lesy sa musia spravovať riadne, nielen tie prosperujúce.
A teraz možno príde odpoveď: no, dobre, zase tu vymýšľaš niečo, čo zaťaží štátny rozpočet. Vôbec nie, to je vo svete vymyslené. A preto to aj takto navrhneme aj u nás, aby sa vytvoril fond, ktorý sa vytvorí z každého kubíka vyťaženého dreva v našich lesoch. To znamená, aby ten fond vytvárali tí, ktorí majú ťažbu a o ktorých sa teda dá oprávnene predpokladať, že majú istý profit z lesa, a aby sa z takéhoto fondu ťažbového prerozdelil plat odborných lesných hospodárov. Úplne zúbky do seba zapadli, funguje to. Štát dosiahne to, že bude mať hospodárov vyslovene na svojej strane, že ich budú platiť naďalej vlastne lesomajitelia, ale týmto spôsobom, ktorý bude aj z pohľadu lesomajiteľa oveľa, oveľa spravodlivejší. Tí bohatší budú musieť dačo z toho svojho bohatstva pustiť, možno viac ako doteraz, a tí chudobnejší menej. A ak hovoríme o celospoločenskom význame lesov, tak sa určite pri takomto pohľade na plácu a prácu odborného lesného hospodára môžeme pozrieť s porozumením.
Je tu ešte dôležitá jedna vec, a to, že tento fond tiež po vzore lesníckych krajín, ktoré už toto riešili, by sa nepoužil len na samotné platenie odborného lesného hospodára, ale je možné uvažovať, že by sa použil aj na to, čo je dnes veľkým problémom a čo aj pán spravodajca tu vo svojom pozmeňujúcom návrhu do istej miery na to upozornil a čo naozaj sa na tom zhodneme všetci lesníci, že tvorba programov starostlivosti o les je vážne ohrozená. Nie sú na ňu peniaze. Pri všetkých našich krásnych úmysloch my sme zišli tak nízko s platbami za programy starostlivosti o les, že dnes dochádza k skúsenostiam, že mnohí, ktorí mali vysúťažené v rámci verejného obstarávania dodávku týchto plánov, odskakujú od ich vypracovania, keď zistia, koľko im náš štát za to môže zaplatiť. Jednoducho nedá sa zísť z 12 eur za hektár na 6 a urobiť rovnako dobrý plán. Statočný taxátor povie, že to teda za tie peniaze robiť nejde. A ten možno menej statočný povie, no tak to urobí, ale, viete, ten plán bude slúžiť len na to, aby sme mali papier, a nie na to, aby sme mali dobre vypracovaný plán. Takže s odvolaním sa na stáročnú históriu lesníctva a mnoho desaťročnú históriu tak špičkovej taxácie, ako majú slovenskí lesníci, ktorú nám svet závidel, je potrebné, aby sme sa zamysleli nad tým, že možno keď nie inak, vieme, že sú s tým veľké problémy, aj s pánom Lebockým sme sa na výbore na tom zhodli a spoločne sme apelovali, že je potrebné hľadať riešenia, aby taxácia dostala svoje peniaze, aby sme tie peniaze možno aj takýmto spôsobom cez tento fond, ktorý bude sa vytvárať odvodom z ťažby, zabezpečili. Opäť by to bolo svojím spôsobom spravodlivé a potrebné. Naozaj sme boli v tomto špička. Dosiahli takí ľudia, ako lesník Hatiar, obrovské výsledky a my teraz deštruovať tento spôsob nemáme právo. Je to niečo, čím by sme veľmi vážne poškodili svoju kvalitu. My sme dobrí. Totižto lesníci slovenskí sú v mnohom pred Európou. A toto je jedna z tých vecí. Pamätám si, keď nás prišli v 90. roku školiť Švajčiari o tom, ako treba hospodáriť v lese. Švajčiari. Štefan, ty často spomínaš Švajčiarsko, krásna krajina. Prvý večer nás školili, potom sme im vysvetlili, ako je u nás taxácia, a na druhý deň povedali: jaj, zistili sme, čo vy to tu máte, musíme pokorne priznať, že nie my vás budeme školiť, ale my sa ideme od vás učiť ako plánovať práce v lese, ako ich vykonávať. Takže toto treba vidieť, že my chceme uchovať vysokú kvalitu slovenského lesníctva. A opäť hovorím, nie pre lesníkov, ale pre túto krajinu, pre jej zdravie, pre jej život, pre rozvoj tejto krajiny. Je to absolútne nespochybniteľné. A preto tieto návrhy nemajú žiadny politický podtón. Ja som lesník, ktorý sa na chvíľočku stal politikom, a vôbec nemienim ostať politikom do smrti, ale chcem, aby moje pôsobenie tu malo zmysel. A toto, v tomto zmysel vidím.
Takže poďme ešte na ďalšie niektoré poznámky, ktoré budú sa postupne možno dostávať až už k záveru. Nebudem rozprávať o všetkých detailoch, lebo som ocenil ten úvod, ktorý sa mi zdá nadovšetko.
Zásady správy lesného majetku, tu mám poznámku. No je určite potrebné, aby sme všetky posuny so štátnym lesným majetkom, ide o štátny lesný majetok, robili tak, aby sa akékoľvek predaje, zámeny, prenájmy robili so súhlasom vlády Slovenskej republiky. Máme tu súčasného pána ministra, máme tu bývalého pána ministra, ja nebudem ani osobný, ja viem, že máte, páni ministri a exministri, veľa starosti a niektoré veci jednoducho človek nedotiahne do konca. Ale dobre vieme, že máloktorá výmena, zámena bola urobená úplne eticky v poriadku a čisto. Možno, že keby sme chceli byť veľkorysí, povieme, že kadečo je medzi nebom a zemou, dobre. Chcem poprosiť aby sme do budúcnosti zákonným spôsobom uložili vláde Slovenskej republiky, aby bola povinná všetky takéto zámeny, výmeny, predaje odsúhlasiť. Zodpovedá to aj tomu, čo vlastne tu bolo navrhnuté ministrom životného prostredia, že vyhlasovanie národných rezervácií a chránených území schvaľuje vláda, tak nech si vláda pribalí ešte aj túto povinnosť. Ja budem veľmi rád, keď jednotliví ministri, ktorí budú prichádzať na tento post, budú mať nad sebou aj takúto ochrannú poistku, že tá vláda sa musí s tým stotožniť.
Už som spomenul kalamitu, že bola zavinená aj tým lesníckym učením sa na vlastných chybách, som spomenul ten smrek pred 100 rokmi a jeho neodôvodnené vnášanie tam, kde nepatril. No chcem poprosiť, aby sme z § 20, kde sa navrhuje vládnym návrhom vylúčiť zabezpečenie lesného porastu, kde sa hovorí o tom, že čo je to zabezpečený lesný porast, aby sme týchto pár slovíčok, tých pár viet vrátili do zákona, pretože práve to je zdôraznenie toho, že tam musia byť aj stanovištne vhodné lesné dreviny. Viete, ak na jednej strane sme sa dopustili takej chyby, že sme nevedeli stanovištne vhodné dreviny dať tam, kde majú byť, na základe tých všetkých múdrych škôl, ktoré jednoducho lesníci poznajú a ktoré hovoria o tom, čo je stanovištne vhodná drevina a čo nie, aby sme teda týchto pár viet na konto toho učenia sa na vlastných chybách tam vrátili. Je tam síce nejaké vysvetlenie, že to je rozpracované niekde inde podrobnejšie. Zákony sú pre ľudí, čítajú ich ľudia, majú aj svoj výchovný význam, nielen sankčný a donucovací. Nuž, nechajme tam tých pár jasných faktov, ktoré hovoria o tom, ktorý porast je zabezpečený. Prečo to z tadiaľ vypúšťať?
Poďme ešte k obľúbenej téme kolegov z SDKÚ, ale myslím, že to tu viackrát zaznievalo, z hľadiska toho, že čo nám môže jazdiť po lesoch, aké bicykle a aké koníky. Bez toho, aby som sa snažil im nejako byť veľmi ústretový, myslím si, že tento moment, už sa to tu neraz spomenulo, skutočne je dostatočný na to, aby sme ho videli kriticky a aby sme neboli v tomto prípade zbytočne striktní, keď vieme, že to aj tak nie je vykonateľné, aby sme nenútili cyklistu, ktorý dôjde na koniec štvormetrovej cesty a tá cesta už bude iba dvojmetrová a už bude iba chodníčkom, aby sme mu v tej chvíli nepovedali, ale ty už tam ďalej nesmieš. On sa nebude trepať pomedzi raždie a pomedzi nejaké nezjazdné terény. Ale keď hovoríme, že len po štvormetrových priesekoch, respektíve len po lesných cestách, je to proste neudržateľné.
Ale hovorím o tom len kvôli tomu, že navrhujeme niečo oveľa dôležitejšie, keď sa bavíme o jazde po lesoch, aby tie smradľavé štvorkolky, smradľavé motocykle, smradľavé snehové skútre, ktoré pokazia každú bežeckú stopu v zime, aby tie nám nejazdili. Keď na jednej strane nás trápia koníky a bicykle, čo teda vidím ako absolútny čistý spôsob relaxu v lese, kde teda vôbec musíme sa zhodnúť na tom, že les je predsi, má veľkú funkciu aj z hľadiska duševnej hygieny národa, no prečo by sme túto duševnú hygienu národa mali kaziť tým smradom z tých štvorkoliek?! Kto z vás nezažil, že niekto drzo prebehne v prilbe, zablatený, číslo nemá okolo?
A viete, poviem vám, keď lesníci aj takého človeka vypátrajú, zistí sa, že to je nejaký synáčik nejakého "náboba" a treba to všetko dať na bok. Preto opäť je tu návrh, preto o tom rozprávam, aby takýto smradľavý prostriedok, ktorý nám jazdí po lesoch a ktorý znepríjemňuje využívanie jeho funkcií, aby bol považovaný za konfiškát. Právnici najskôr hovorili, že nie, ale dá sa to. Ak ho proste čapneme a bude tam žiadna len pokuta, priestupok, ale sankcia za tento priestupok je aj prepadnutie majetku, s ktorým sa tento priestupok spáchal. Má niekto problém s tým, že by sme sa nevedeli pozrieť na týchto beťárov takýmto spôsobom? Verím, že všetci, čo chodíte do lesa, ste to už neraz zažili. A mňa to nesmierne rozčuľuje. Takže koníka, bicykle na jednej strane úsmevný problém, ale štvorkolky po našich lesoch, čo teda skutočne rušia nielen návštevníkov, ale predovšetkým kazia prostredie, vyrušujú lesnú zver, tak tie tam ozaj nemajú čo robiť. Takže by som prosil, aby sme sa pozreli na to aj v tejto súvzťažnosti.
Bude reč v pozmeňováku aj o kultúrnych pamiatkach. Ja som to už neraz spomenul, že lesníctvo je veľmi mnohotvárna činnosť s krásnou históriou a v tejto histórii 700-ročnej je obrovské množstvo pamiatok. Nuž zaväzujeme a navrhujeme v tomto zákone, aby jedna z vecí, ktorá tiež je súčasťou lesníctva, bola aj starostlivosť o lesnícke pamiatky a kultúrne hodnoty. Je ich obrovské množstvo. Máme v tom, opäť sme v tom dobrí. Také krajiny ako Nemecko, veľmi vyspelá lesnícka krajina, ale aj priatelia z Čiech sa spytujú: a to kedy ste vymysleli tento systém? Ako to máte dobre ošetrené, napríklad významné lesnícke miesta, ich klasifikácia, ich vyhlasovanie, ich ochrana. Naozaj to funguje. Musím poďakovať predovšetkým, lebo štát má na to väčšie prostriedky a to je jeho povinnosť, že aj Lesy Slovenskej republiky ukážkovým spôsobom sa starajú nielen o to, aby les rástol zdravo a plnil svoje funkcie, ale aby hodnoty, ktoré sú s lesom spojené z hľadiska jeho histórie, boli zachované, zveľaďované, aby boli vyznačované ako miesta, na ktorých sa treba zastaviť. Viete, my na Slovensku máme množstvo krásnych miest, majú hodnotu, len niekedy chýba tabuľka: odboč doľava 20 metrov a nájdeš niečo úžasné. A niekedy stačí tá tabuľka, niekedy treba potom ten významný bod udržiavať. Jednoducho opäť krátke, krátka úvaha o tom, že do zákona sa má dostať, aj do lesníckeho, aj starostlivosť o kultúrne dedičstvo, ktoré nie je len dedičstvom lesníkov.
Veľmi dôležitá poznámka sa bude vzťahovať teraz k inému termínu. Už to nebude tak, ako keď som spomínal, o tej zladenosti ochranárov a lesníkov predvlani vo Zvolene. Ale vlani 17. októbra v Sielnici bola konferencia, opäť zastúpená špičkami slovenského lesníctva, kde sa rozprávalo veľmi podrobne o takých ekosystémových službách, o tom, že lesníci naozaj dávajú svojej krajine veľké hodnoty práve uvedomelým hospodárením v lese, ale že tie hodnoty nie sú správne vyčíslované, ohodnocované, správne pertraktované v spoločnosti. A zhodli sme sa na tom veľmi jasne, že je potrebné s tým niečo urobiť. A práve na to reagujeme aj v našom návrhu, v ktorom teda chceme, aby úplne bezbolestne a veľmi potrebne v zákone o lesoch bola vyjadrená aj potreba oceňovať tie jeho mimoprodukčné funkcie. A "mimoprodukčná funkcia" je samotný terminus technicus absolútne nesprávny, pretože to ani keby nebola produkcia lesa, ani keby to bolo bez zásahu lesníka. Preto tu zavádzame nový pojem, volá sa to "komplexná hodnota lesa" a je to to, čo vyjadruje práve to bohatstvo desiatok a desiatok funkcií lesa, kde tá drevoprodukčná je len jedným malým promile. A keby sme to vyjadrovali práve z hodnoty, z pohľadu finančných hodnôt, tak dnes lesníctvo je v "hádepéčku" niekde 0,3. Ak oceníme skutočné hodnoty lesníctva, tak sa dostaneme na rádovo oveľa vyššie percento. A toto práve tým sledujeme, aby takéto ocenenie bolo v zákone uvažované ako to, čo bude súčasťou programu starostlivosti o lesy, aby špičková inštitúcia Národné lesnícke centrum, ktorá má tieto veci pod svojou kuratelou, takýmto spôsobom uvažovala. A práve to je vec, na ktorej sme sa tiež zhodli, že vlastne, v tej Sielnici to bola dobrá debata, myslím, že aj reakcie tu boli také, že áno, ale že vraj, myslím, že pán spravodajca mi to tak pripomenul, že máme tu aj istú víziu, že od roku 2020 to bude už súčasťou Európskej únie, bude to zapracované do nejakých inštitútov, takže na čo sa s tým ponáhľať. No na to sa s tým ponáhľať, že lesníci, ako som to už dnes spomenul viackrát, slovenskí lesníci naozaj v niektorých oblastiach majú čo doháňať a niektoré veci nerobíme správne. Učíme sa, ale v niektorých sme dobrí. V niektorých naozaj existuje dôvod povedať si, že patríme medzi tých, ktorí sú istou špičkou, a toto je práve to, čo by nás mohlo medzi tou špičkou naďalej udržiavať. Ukázať, že nečakáme do roku 2020, ale že komplexnú hodnotu lesa vieme ponúknuť ako súčasť systémovej práce lesného hospodára pre spoločnosť.
Takže to je poznámka k tomu. A hovoriť podrobne, čo všetko je tá "komplexná hodnota lesa", netrúfam si vás takýmito informáciami zaťažovať. Proste je v tom všetko: je v tom kultúra, je v tom hodnota krajiny, je v tom stratégia, je v tom plánovanie, je v tom posilnenie významu. A je v tom aj pochopenie pre toho hospodára, že vlastne čo spravuje. Že nespravuje 0,3 %, ale že spravuje možno 13 % bohatstva tejto krajiny. Lebo pravda je taká a, verte, k tomu smerujeme, jednoducho význam takých vecí, ako je, však o pitnej vode by sme mohli rozprávať, my sme ešte svedkami toho, že nemala žiadnu cenu, a dnes patrí medzi významom veľké položky.
Dostal som sa tým k záveru, tým, poznámok, ktoré som chcel povedať. Možnože bude dobré, keď pred tým, ako prečítam pozmeňujúce návrhy, ktoré riešia tie veci, ktoré som zmienil, poviem tú filozofiu, ktorú ja osobne som si pre seba vytvoril a ktorú budem presadzovať vždy ako lesník. Les naozaj nie je bankou, do ktorej sa prichádza, keď máme nedostatok peňazí, zatrasieme lesom a nejaké tie peniažky stadiaľ spadnú. Ono z toho tie peniaze často vypadnú, pretože ťažko sa odčíta na tých pňoch, že čo tam na nich v podstate rástlo. Ale treba zmeniť základný pohľad na to, že lesy nie sú bankou, do ktorej chodíme po peniaze, ani pán minister financií, keď potrebuje sanovať štátny rozpočet, tak nezatrasie lesmi a nedá špeciálny § 6 v zákone o štátnom rozpočte, že Lesy Slovenskej republiky dajú 5 mil. eur odvodu mimoriadneho zo zisku. Alebo chudáci z Uliča, samostatný lesopoľnohospodársky majetok, tí dajú 300 000 eur. To je nepochopenie toho.
Lesy nie sú bankou. Lebo viete, vedeli by o tom aj kolegovia rozprávať, nie 5 miliónov bolo treba zobrať Lesom Slovenskej republiky alebo 300 000 Uliču, ale bolo im treba ešte prispieť, pretože je obrovské množstvo vecí, ktoré nie sú zabezpečené v dostatočnom rozsahu. Ale dobre, na prispievanie nie je asi teraz priestor, takže aspoň nebrať.
A keď nie bankou, čím sú vlastne lesy, ak by sme chceli ostať v kategórii finančných inštitúcií? No sú poisťovňou. Poisťovňou voči tomu, aby sme sa nedostali do života v krajine, ktorá nemá pitnú vodu, ktorá nemá čistý vzduch, ktorá nemá zabezpečenú ochranu pôdy. Takže nie banka, ale poisťovňa. To je možno modernizácia toho, toho odvekého hesla, ktoré my, lesníci, radi pripomíname, že zachovať lesy potomstvu, čo povedal dekrét, zachovať lesy potomstvu, ale takým spôsobom, aby sme naozaj pochopili pravý význam lesov.
A teraz dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy, ktoré svojím spôsobom reagujú, ale ešte jednu poznámočku, aby som nezabudol. Keď si pán poslanec Lebocký teraz spomínal ten jeden pozmeňujúci návrh, už my sme tu reagovali, aj pán poslanec Huba, ale tiež ma to napadlo, že niekedy sme takí ako keby schizofrenickí, že, že treba utajiť niektoré údaje, lebo sú citlivými údajmi pre hospodára a údajne aby sa teda nezverejňovali, aby... (Reakcia spravodajcu.) O majetku. No ale o majetku, napríklad veď včera sme sa tu bavili o majetku poľnohospodárskom, kde bolo to proste zdôraznené, že musí ten majiteľ ísť na bubon a musí povedať, akú cenu má jeho majetok, koľko pýta. Ide to dokonca zverejniť na registri, tak, viete, musíme potom možnože toto, byť na to citliví. Pri poľnohospodárskej pôde sme včera, a dneska to ideme schváliť, rozhodli o tom, že majiteľ poľnohospodárskeho pozemku musí ísť na bubon s cenou, a tu zrazu lesný hospodár ju má utajiť. Nepasuje.
No ideme, ideme k tým pozmeňovákom. Takže dovoľte, aby pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu poslancov Mičovského, Fecka, Mezenskej a Hubu zazneli. Zaznievajú teraz v takom poradí, v akom sú vkladané do postupnosti existujúceho zákona. Dopĺňame existujúci navrhovaný zákon, existujúci zákon a jeho znenie takýmto spôsobom.
Článok I. Za bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. Lesníckou pamiatkou je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec v správe právnickej osoby podľa § 50 ods. 3, ktorá je buď kultúrnou pamiatkou, je evidovaná ako predmet kultúrnej hodnoty alebo sa nachádza v zbierkovom fonde."
Pod čiarou je niekoľko poznámok, ktoré, ich nebudem čítať. Sú súčasťou tohto znenia, tak ako bolo v písomnej úprave rozdané všetkým poslancom.
Návrh č. 2., tu sa dostanem ešte raz k tým výberkovým lesom, tento znie tak:
V čl. I v bode 28 § 18 ods. 1 písm. b) sa za slová "uplatňuje sa" vkladá slovo "všade".
Ak by ste chceli byť veľkorysí, kolegovia lesníci zo SMER-u, aj celá poslanecká snemovňa, ocenil by som, keby toto nevinné slovko sa tam vložilo, pretože upresňuje tú obrovskú hodnotu, ktorá v mojich očiach a aj, verím, v očiach mnohých z vás rozhodne o tom, že tento zákon podporíme, aby slovíčko "všade" bolo tam, dobre, lebo v tom prípade to bude jasné, že to nebude až tak na vôli lesného hospodára, ale že sa tým myslí, že všade, kde tie podmienky sú alebo sa dajú vytvoriť, sa takýto výberkový spôsob má uplatňovať.
3. Bod číslo 36 sa vypúšťa. Je to otázka zabezpečenia porastu, o ktorom som rozprával, že dať preč parametre zabezpečeného porastu je nenáležité, rozviedol som to.
4. V čl. I bod 41 § 23 ods. 5: "(5) Obhospodarovateľ lesa je povinný v záujme ochrany lesa prednostne vykonať náhodnú ťažbu tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov. V prípade chránených území s piatym stupňom ochrany táto povinnosť platí len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. S náhodnou ťažbou možno začať najskôr 72 hodín po doručení oznámenia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. V chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany sa takéto oznámenie zasiela tiež orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny."
Poznámky pod čiarou sú uvedené.
Zdanlivo tu je možno trocha schizofrénia, tých 72 hodín, už som hovoril, že bolo zapracované, je to v spoločnej správe, takže tu ani není už dôvod na to naliehať. Ale v tomto znení vypadlo to, čo, na čom sme sa nezhodli, a to je povinnosť hlásiť každú kalamitu. Nie je tu napísané, že sa hlási len tá nad pol hektára alebo nad 20 % zásob.
5. V čl. I bod 51 § 28 ods. 3 druhá veta znie: "Opatrenia vykoná na nevyhnutne potrebnom území a v nevyhnutnom rozsahu podľa projektu navrhnutom hospodárom a odsúhlaseným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva.".
Vysvetlil som. Nie orgány životného prostredia, ale orgány lesného hospodárstva rozhodnú o tom, aké opatrenia sa majú vykonať a na náklady, teda ochrany prírody, envirofondu, tak ako to bolo aj navrhnuté vo vládnom návrhu.
6. Čl. I bod 56 vkladá sa nový bod 57, ktorý znie: "57. V § 31 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "a jazdí na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy".".
7. Tu sa vkladá nový bod 69, na šeťdesiatdeviatku sedemdesiatka, ktorý znie: "70. V § 40 sa ods. 2 dopĺňa písm. g), ktoré znie:
"g) komplexná hodnota funkcií lesa".".
Argumentoval som, komplexná hodnota funkcií lesa bude ešte určite dnes zmienená aj mojimi kolegami.
8. V čl. I za bod 86 sa vkladá nový bod 87: "87. Činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je určená orgánom štátnej správy lesného hospodárstva."."
Takže štát rozhodne, nie lesomajiteľ.
Ďalšia úprava je pod bodom 9: "Náklady spojené s výkonom činností povinností a oprávnení hospodára hradí štát. Na tento účel odvádzajú každoročne všetci obhospodarovatelia lesa z každého kubíka ťažby finančnú čiastku stanovenú podľa § 66 písm. m). Túto čiastku je možné použiť okrem úhrady odmeny hospodára aj na príspevok na vypracovanie plánov starostlivosti o les. ".".
Bolo vysvetlené.
10. V desiatke sa hovorí o Zásadách správy lesného majetku a ostatného majetku vo vlastníctve štátu, ako vo vloženom § 49a. Hovorí sa o "lesných pozemkoch a lesných porastoch, ktoré predstavujú mimoriadnu spoločenskú, ekologickú, biologickú a ekonomickú hodnotu. Pri správe lesných pozemkoch, lesných porastoch a stavby vo vlastníctve Slovenskej republiky slúžiacich lesnému hospodárstvu, ako aj majetku, uvedené v ods. 2 a 3, je vždy potrebné uprednostniť celospoločenský záujem vyjadrený najmä princípmi trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch.
Obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe, ktoré s ňou súvisia, zastavané pozemky, ostatné plochy a vodné plochy vo vlastníctve štátu zverené alebo nadobudnuté v priebehu podnikania predstavujú mimoriadnu spoločenskú a ekonomickú hodnotu.
Za stavby podľa ods. 1 sa považujú investičné cesty a lesné železnice a stavby a zariadenia s nimi súvisiace. Právnická osoba uvedená v § 50 ods. 3 pri hospodárení dbá najmä na zvyšovanie podielu jemnejších hospodárskych spôsobov s osobitným dôrazom na výberkový hospodársky spôsob, na nezmenšovanie výmery lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, na posilňovanie mimoprodukčných funkcií lesov s osobitným dôrazom na ochranu vodných zásob, pôdy aj ovzdušia, na zachovanie osobitne chránených území lesa, lesných živočíchov a rastlín, na ekologickú rovnováhu a možnosti rekreačného využívania lesa".
Tu sú len zvýraznené povinnosti štátneho majiteľa, teda štátnych lesov a tých, ktorí ich reprezentujú, že musia byť, keď to poviem ľudovou rečou, musia byť vzorom pri hospodárení.
V § 50 ods. 1 znie:
"(1) Vlastníctvo k lesnému majetku vo vlastníctve štátu nemožno previesť, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Na platnosť zmluvy o prevode lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa tohto zákona sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky.".
Obdobne hovorí v čl. I bod 94, ktorý sa upravuje na takéto znenie v § 50 ods. 7, ten znie:
"(7) Na zámenu, nájom a výpožičku lesného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky; takýto súhlas sa nevyžaduje na prevod správy lesného majetku vo vlastníctve štátu v správe právnickej osoby založenej alebo zriadenej ministerstvom obrany alebo zriadené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Predchádzajúci súhlas vlády na nájom lesného majetku vo vlastníctve štátu o výmere menšej ako 5 000 metrov štvorcových, ktorý priamo nenadväzuje na lesný majetok vo vlastníctve štátu obdobného charakteru, sa nevyžaduje. Prenajatý lesný majetok vo vlastníctve štátu nemožno ďalej prenajať, ak nie je dohodnuté inak. Vypožičiavateľ nesmie prenechať lesný majetok vo vlastníctve štátu na užívanie inému. Súhlas vlády Slovenskej republiky sa vyžaduje aj na vyňatie, ktoré sa dotýka lesných pozemkov podľa § 3 ods. 1 písm. a) až c) a e) vo vlastníctve štátu okrem vyňatia vo vojenských lesoch."
Dvanásta úprava sa dotýka čl. I bod 95, kde § 50 ods. 7 navrhujeme, aby znel:
"(7) Správca podľa ods. 3 môže uzatvoriť zmluvu o nájme alebo zmluvu o výpožičke lesného majetku vo vlastníctve štátu s cieľom zabezpečenia praktickej výučby na lesníckych odborných školách alebo s cieľom zabezpečenia starostlivosti o územné, o územia chránené podľa osobitného predpisu. Na platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky. Prenajatý lesný majetok vo vlastníctve štátu nemožno ďalej prenajať, ak nie je dohodnuté inak. Vypožičiavateľ nesmie prenechať lesný majetok vo vlastníctve štátu na užívanie inému.".
V čl. I bod 96 je riešený § 50, kde sa slovo "ministerstvo" nahrádzajú slovami "vláda Slovenskej republiky". Vychádza to z doterajších mnou prednesených návrhov.
Obdobne je taký článok aj v úprave teda 14, kde sa všade aj v nasledujúcich zneniach slovo "ministerstva" nahrádza slovami "vláda Slovenskej republiky".
Dôležitý je tiež bod 15, kde sa navrhuje, aby § 50a ods. 2 znel:
"(2) Ostatný majetok vo vlastníctve štátu, ktorý je lesníckou pamiatkou, nemožno zameniť, prenajať, vypožičať ani inak zaťažiť alebo previesť jeho správu. Na predaj iného ostatného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje súhlas zakladateľa alebo zriaďovateľa, ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom ministerstvo. Na takýto predaj sa vyžaduje aj predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky."
Je to zdôraznenie toho, čo som rozviedol vo vystúpení.
Paragraf v čl. I bod 105 navrhuje sa, aby § 55 sa za ods. 1 doplnil novými písmenami s) až u), ktoré znejú:
"s) zabezpečenie komplexnej hodnoty lesa, t) presadzovanie národných záujmov v medzinárodných organizáciách vlastníkov a obstarávateľov lesov a u) zachovanie, vyhľadávanie, evidovanie, obnovovanie a propagovanie lesníckych pamiatok.".
Veľmi dôležitý je aj nasledovný 17. bod tohto pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 108 vkladá nový bod 109, ktorý znie:
"109. Za § 55 sa vkladá nový § 55a, ktorý v vrátane nadpisu znie:
"§55a
Komplexná hodnota funkcií lesa
Komplexná hodnota funkcií lesa vyjadruje celkovú hodnotu lesa a jeho funkcií, ktoré je možné oceniť ako tovar alebo služby a ktoré je možné využiť v danej dobe v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa.
Štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom sleduje komplexnú hodnotu funkcií lesov a možnosť ich využitia v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa.
Komplexná hodnota funkcii lesov sa využíva: k určeniu skutočnej ceny lesa v závislosti od spoločenskej významnosti využitia jeho funkcií, ktorá je daná reálnym dopytom po využití týchto funkcií, k cieľovej diferencovanej ochrane a podpore funkcií lesov pri plánovaní využívania krajiny ako dôležitého nástroja rozvoja vidieka, k strategickému plánovaniu a celospoločenským prognózam, k lesníckej osvete, k tvorbe, ochrane a skvalitneniu životného prostredia, k znižovaniu negatívnych dopadov antropogénnych lokálnych a globálnych zmien životného prostredia a k posilneniu významu lesov v hospodárskej a sociálnej oblasti."
Odôvodnenie rozsiahle je v návrhu, ale som už o tom podrobne rozprával.
V § 63 ods. 1 písm. b) sa navrhuje nasledovné znenie:
"b) kto jazdí alebo stojí motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest; to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25,"."
To je práve to, aby sme tieto prostriedky posunuli tam, kde patria, natrvalo z lesa preč.
A na to nadväzuje úprava 19. V čl. I sa za bod 121 vkladá nový bod 122, ktorý znie:
"122. V § 63 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:
"(7) Za priestupok podľa ods. 1 písm. b) možno uložiť sankciu prepadnutia veci. Na uloženie sankcie podľa tohto ustanovenia sa nevyžaduje všeobecný predpis o priestupkoch."."
Takže právnici prišli na to, že sa to dá. Kto bude jazdiť so smradľavými štvorkolkami po lesoch, o tieto štvorkolky podľa takto navrhovaného znenia môže natrvalo prísť bez náhrady.
20. V čl. I sa za bod 126 vkladá nový bod 127, ktorý znie:
"127. V § 66 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa nové písmeno m), ktoré znie:
"m) o výške a spôsobe určenia finančnej čiastky, ktorá sa odvádza na náklady spojené s výkonom činnosti, povinností a oprávnení hospodára."."
21. V čl. I bode 127 sa § 68c dopĺňa ods. 5, ktorý znie:
"(5) Všeobecne záväzný právny predpis podľa § 66 písm. m) vydá ministerstvo najneskôr do 31. marca 2014." .".
Tu zjavne ste určite postrehli, že tento dátum už nie je možné dodržať, tento pozmeňovací návrh bol vypracovaný ešte vlani, keď sme mali v decembri prvé čítanie. Máme za to, a tak je to po dohode s právnikmi, tak verím, že to pôjde, že ak sa, sa... (Reakcia na hlas z pléna.) Tu odôvodnenia sú, len ja ich celé nečítam, pani poslankyňa. Odôvodnenia sú napísané, len keby som čítal odôvodnenia, tak by som teda bol... (Hlas z pléna.) Odôvodnenia môžem čítať, ale není moja povinnosť prečítať celé odôvodnenie, lebo v pozmeňováku... (Hlas z pléna.) No k tomuto som považoval za potrebné povedať, že mám za to, že keď dôjdeme k tomu, že tento pozmeňovák odsúhlasí snemovňa, tak v treťom čítaní, tak je to návrh právnikov, je možné tento termín zmeniť tak, aby bol vykonateľný.
Týmto pádom som sa dostal k tomu, že ešte vám prečítam pozmeňovák, ktorý nebol predložený minulý rok, keď sme mali prvé čítanie, a to je pozmeňujúci návrh rovnakého zloženia poslancov Mičovského, Fecka, Mezenskej a Hubu, kde sa vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 81 vkladá nový bod 82, ktorý znie:
"82. Paragraf 43, sa vkladá doň nový ods. 5, ktorý znie:
"(5) Aktualizáciu programu starostlivosti vykoná vyhotovateľ schváleného programu starostlivosti, ak boli vykonané pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu, a to v súlade s týmto úpravami.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 58a znie:
"58a) § 3 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Keďže o tomto druhom pozmeňováku som nerozprával v rozprave, tak jeho odôvodnenie prečítam komplet. Program starostlivosti o lesy je dielom, ktoré je povinne vypracované odbornými autorizovanými organizáciami pre všetky lesy. Tento program obsahuje údaje dôležité pre odborné obhospodarovanie lesov, ktoré sú vždy vztiahnuté ku konkrétnym jednotkám priestorového rozdelenia lesa, ktoré rešpektujú prírodné reálie.
Podľa zákona č. 115/2014 Z. z., ktorým sa mení znenie § 3 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, sa obvod pozemkových úprav pri lesných pozemkoch určí s prihliadnutím na vlastnícke celky tak, aby tieto mohli byť vlastníkmi alebo správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu racionálne obhospodarované alebo prenajímané. V prípade, ak sa pri pozemkových úpravách konkrétna jednotka priestorového rozdelenia lesa rozdelí novou vlastníckou hranicou, je nevyhnutné, aby došlo k odbornej úprave programu starostlivosti o les, a to tak, aby vlastníkom lesných pozemkov boli práva a povinnosti vzťahujúce sa k týmto pozemkom jasné. Takúto aktualizáciu má vykonať organizácia, ktorá je autorom a vyhotovateľom pôvodného programu, a teda je k jeho úprave kompetentná.
Táto úprava vyplynula práve zo zákona, ktorý sme prejednávali pred časom, zo zákona o pozemkových úpravách, kde sme mali za to, že rešpektujeme, že ak je prírodná hranica daná lesníkmi, tá "jeperelka", rozseknutá novou vlastníckou hranicou, ktoré vyplynuli z nových pozemkových úprav, tak je správne, aby sa rešpektovalo to, že nová vlastnícka hranica má prednosť pred tou pôvodnou prírodnou, ale že plán, ktorý bol vypracovaný na tú pôvodnú, musí byť aktualizovaný, tiež došlo, a to si vážim, k zhode vo výbore, kde sme sa v podstate zhodli na pôdohospodárskom výbore, že takáto zmena je oprávnená. Len vtedy mi práve kolegyne a kolegovia zo SMER-u poradili, že nemajú s týmto znením problém, ale že bude lepšie to navrhnúť do znenia zákona o lesoch, čo teda týmto naša poslanecká pracovná skupina činí. Verím opäť, že je to presne z toho radu návrhov, ktorý má absolútne význam len prakticko-lesnícky a celospoločenský, a nájsť v ňom politikum by sa nepodarilo ani pod elektronkovým mikroskopom.
Takže toto sú návrhy. Ja veľmi pekne ďakujem za pozornosť a chcem povedať na záver to, čo som povedal v úvode. Ja podporím tento zákon kvôli tomu, že to, čo doňho je vložené, je vysoko nadčasové, je to vec, ktorá ovplyvní kvalitu práce lesníkov v slovenských lesoch. Dávno nebudete, pán Jahnátek, ministrom a Mičovský poslancom, ale táto úprava bude veľmi pozitívne pôsobiť pre to, aby kvalita lesníka, lesníckej práce, to sa dostáva tam, kde sa dostať môže, a aby takto 700-ročný vývojový rad práce a história práce lesníka bola nie zavŕšená, lebo zavŕšiť to nie je možné, ale bola pre 21. storočie korunovaná tým najlepším spôsobom, ktorý zohľadňuje všetky celospoločenské potreby práce v lesoch.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
16.5.2014 o 9:29 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte v úvode neformálnu poznámku, že vždy som oceňoval veľmi elegantný vkus, ktorým sa obliekate na rokovania, ale dnes oceňujem výnimočne teda tú krásnu farbu, vidím v tom peknú symboliku, že teda aj naša podpredsedníčka Národnej rady ctí tú nádhernú zelenú a takto symbolicky vyjadruje podporu nášmu zákonu. Ja to vážne úprimne myslím a ďakujem, že môžem začať práve takto, možno ľahšie.
A ešte ani, teda najprv dovoľte ešte oslovenie vám všetkým samozrejme, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia. Je tu pomerne silná koncentrácia lesníkov. Zo šiestich, ktorých máme v radoch poslaneckých lavíc, tak máme tu štyroch a je tu kopa ďalších ľudí, ktorí nielen formálne cez post poslanca, ale aj svojím doterajším profesionálnym životom vyjadrujú veľmi blízky vzťah k prírode. Takže je to možno dobrý predpoklad na to, aby naše rokovanie bolo úspešné a posunuli sme sa tam, kde sa posunúť týmto zákon chceme.
Ale napriek tomu ešte nezačnem celkom úplne v lese. Ja si dovolím kratučkú takú historickú sentenciu. Na budúci rok máme 200 rokov od bitky pri Waterloo. Nebudem hovoriť detaily. Je všeobecne známa. Ale, viete, sú niektoré slová, niektoré vety, ktoré ozaj menia svet, a jedna z tých viet, ktorá zaznela na tom bojisku, a určite si ju pamätáte z histórie, bola veta toho dôstojníka Cambronneho, ktorý vo chvíli, keď už Francúzi dostali na frak a bolo jasné, že bitka je rozhodnutá, a ten anglický veliteľ im dal možnosť tak džentlmensky, že vzdajte sa, nemá to už význam, bitka je prehratá, a on povedal to slovíčko, ja ho nepreložím, ja francúzštinár nie som, ale to slovíčko znie: merde. A potom aj Viktor Hugo to vyhodnotil ako, že to bolo najkrajšie slovo v histórii Francúzska, aké mohlo byť povedané. Oni sa nevzdali a dnes po 200 rokov sa oceňuje džentlmenskosť a boj, ktorý vtedy viedli. Už zanikli tie hranice a ostala len tá hodnota dobrý úmyslov, odvahy a cti
A už teraz prejdem k zákonu. V tomto zákone sa nachádza veta, úprava, ktorú vložil do toho predkladateľ, ktorá mení svet, ktorá zmení náš slovenský lesnícky svet, ktorá je tak významná. Je to možno netradičné, ja to poviem hneď teraz v úvode, že napriek tomu, že množstvo vecí, ktoré dnes navrhneme a budeme o nich rokovať, aby sa zmenili v tomto zákone o lesoch, nám neprejde pravdepodobne, pretože vieme, že to ťažko prechádza, ale napriek tomu ja sám budem hlasovať za tento zákon, za túto novelu vládnu a podporím ju. Kvôli tejto jedinej vete. A chcem vás poprosiť a vyzvať z tohto miesta, ak sa stotožníte s tým, aby ste urobili rovnako. Určite moje kolegyne a kolegov v klube som už o tom informoval.
No a teraz, aká je to tá veta? Je to veta, ktorá sa dostala do § 18 ods. 1 písm. b), ktorý aj doteraz rozprával o tom, že máme výberkový hospodársky spôsob, ale vládny návrh tam dáva vetu, ktorá sa vám bude zdať jednoduchá, ale ja vysvetlím, že je veľmi významná. Tento výberkový spôsob podľa rozhodnutia ministerstva sa uplatňuje všade tam, kde sú preň vytvorené podmienky, alebo tam, kde je možné takéto podmienky vytvoriť.
A teraz ten samotný výberkový hospodársky spôsob. Prečo má v mojom vystúpení aj v mojom nazeraní na celú túto problematiku taký obrovský význam, že preváži všetky tie negatíva, s ktorými sa možno nevieme popasovať. No pretože táto veta naozaj rozhodne o budúcnosti lesníctva, a tie veci, ktoré nám neprejdú, tie sú možno technického dočasného, závažného charakteru, ale výberkový hospodársky spôsob sme už vlani, keď sme sa náš výbor stretli na výjazdovom rokovaní na Úhornej v lesoch okolo Smolníka na východnom Slovensku, tak sme sa vtedy zhodli pomerne v takom vysokom reprezentatívnom zastúpení. Boli tam predstavitelia prevádzky štátnych lesov, boli tam skutočne autority, ktoré celoživotne pracujú na vývoji lesníctva, profesori, pán profesor Saniga, ho spomeniem, alebo ďalší excelentný znalec pán inžinier Brucháň, ktorý sa celoživotne tomu venuje. Bol tam lesník Alcnauer a jeho nástupca Kovalčík. Boli tam riaditelia, generalita z Bystrice, z Košíc. A tam sme sa dohodli na tom, že takáto veta by tam mala, na základe dvojdňového pobytu vo výberkových lesoch východného Slovenska, že takáto veta by v zákone pasovala. Priznám sa, boli tam dosť skeptické názory niektorých, hlavne prevádzkových pracovníkov. My, poslanci, pán Huba, pani Mezenská, pán Fecko, prítomní, my sme sa na tom zhodli pomerne ľahko, ale istá skepsa bola, že: no dobre to myslíš, ale ty zase utekáš kdesi dopredu, to nepôjde, to takto. A vidíte, uplynul rok, dokonca, by som povedal, rok a deň, neviem, či to ozaj nebolo 13. alebo 12. mája minulého roku, keď sme boli v lesoch Smolníka, a táto veta je zapracovaná do ministerského návrhu.
Ja už som stihol aj poďakovať pánovi riaditeľovi Dóczimu, ktorý pre pána ministra práve obsluhuje túto časť legislatívy ako jeden z jeho riaditeľov na ministerstve. Je to naozaj veta, ktorá ako keby ukončovala vývojový rad lesníctva, 700-ročný rad, ktorý je plný snáh o uvedomelé hospodárenie v lese, plný omylov a zlepšení, plný rozumných zákonných opatrení, ktoré začali kdesi Maximiliánom a jeho lesným poriadkom v 16. storočí, pokračovali Máriou Teréziou zachovaním hôr a "lesú". Končili možno mnohými ďalšími článkami, ktoré nie je potrebné menovať, ale jednoznačne na konci tohto vývojového radu je tento hospodársky spôsob, ktorý dnes má šancu dostať také významné znenie, že sa uplatňuje všade tam, kde je možné uplatňovať alebo kde sa môžu vytvoriť podmienky pre jeho uplatňovanie.
Prečo je to také významné? Pretože to je ten čarovný prútik, ktorý možnože napráva mnohé omyly, ktorých sme sa my, lesníci, dopustili v minulosti. Je to ten čarovný prútik, ktorý dokáže doslova dať cisárovi, čo je cisárove, a Bohu, čo je božie. Ekonómovia budú spokojní. Žiadna menšia hmota sa nevyťaží v našich lesoch, naopak, bude jej rovnako a bude ešte kvalitnejšia. Ekológovia budú spokojní. V tom lese naozaj, ak hovoríme o tom, že chceme hospodáriť, niet citlivejšieho spôsobu, ako je tento výberkový. Aj verejnosť bude spokojná, pretože je to spôsob, ktorý niekedy možno postaví návštevníka lesa pred otázku: a tu sa ťažilo? Áno, tu sa vyťažili tie kubíky, ktoré boli predpísané v programe starostlivosti o lesy. Ani to tam nie je vidno. Jednoducho je to spôsob, ktorý naozaj dokáže zodpovedať mnohé vážne otázky – ekologické, ekonomické, klimatické, spoločenské, ktoré stoja pred nie lesníkmi, to by bolo málo na to, aby sme o tom takto vážne rozprávali, ale pred spoločnosťou, pred našou krajinou. Pred krajinou, ktorá chce využívať všetky hodnoty lesa a ktorá chce zároveň sa poučiť z toho 700-ročného radu, vývojového, opatrení, omylov, rozhodnutí, ktoré nie vždy sa nám vydarili. Pred 100 rokmi sme sadili smrek s predstavou, že je to výborný spôsob, pretože sa nám zdalo, že to je, čo pomôže každému hospodárovi, a vidíte, ako sa príroda s nami vysporiadala kalamitami v Tatrách. To bola lesnícka chyba, to treba priznať. Ale dnes už vieme, že termínové zloženie je oveľa významnejšie, aj stanovištná vernosť je oveľa významnejšia. Budeme napokon o tom rozprávať, pretože jedno z opatrení s týmto trocha je rozpore.
Takže to najdôležitejšie, čo som chcel v úvode povedať a čo rozhodlo o tom, že ja tento zákon podporím, je to, že tento výberkový spôsob dostáva vysoký status a že vlastne to, na čom sa zhodli pracovníci prevádzky, školstva, vedy a výskumu a aj poslanci, takže úžasná jednotnosť v tomto prípade, veľmi potrebná, sa dostáva dnešným rokovaním do legislatívy, ktorá rozhoduje o hospodárení v lesoch. Takže ja za to chcem úprimne poďakovať. Považujem to za veľmi nádejný krok a vlastne dôkaz toho, že sa dá pracovať. Viete, na tom výbore sme sa nevedeli zhodnúť. Však tu pán predseda lesníckej komisie, pán poslanec Lebocký vie, koľkokrát som navrhoval: poďme, urobme to! Nejako veľa je tých povinností. Ja som si vedomý toho, že nie je možné zakaždým všetko zvrátiť, tak ako si ktosi z nás predstaví, ale výsledok je dôležitý. Dostavil sa, fajn.
A ešte posledná poznámka k výberkovým lesom. Mňa v škole učili, že to je taká výnimočnosť, ktorá sa dá uplatňovať na 2 % územia slovenských lesov. Po tomto si po nejakom desaťročí, po dvoch som povedal, že aj viacej, aj dvadsať. A dneska, keď sa rozprávame s odborníkmi, ktorí sa tomu venujú a ktorí poznajú slovenské lesy a terény a to, čo ponúka kvalita pôvodného drevinového zastúpenia alebo to, čo je možné zmeniť v tomto zastúpení, hovoria, že možno 60 - 70. A ja stále hovorím, aj pánovi ministrovi som to raz povedal, keď mi tak zodpovedal, že ale to sa všade nedá, všade nie, ale nestanovujme percentá. Stanovme potrebu všade tam, kde sa to dá, tam to urobme. Pozerajme sa na to pozitívne. A to sa týmto zákonom ide udiať a ja nemôžem nepoďakovať takým bojovníkom, ako je Laco Alsnáber, lesník zo Smolníka, ktorý 30 rokov bojoval za to, a bol kedysi sám a dneska má obrovskú radu podporovateľov v lesníckej prevádzke a praxi, ktorí bojujú na základe možno takej nádhernej aktivity spoločnej, ako je Pro Silva, aby tieto prirodzené postupy, ktoré naozaj uspokojujú všetky spoločenské potreby ideálnym spôsobom, aby ich mohli uplatňovať aj vďaka tomuto zákonu a aby možno aj kapitáni lesníctva, ktorí niekedy sú príliš zahľadení na to, že predsi len máme hospodárske výsledky, čo tam nejaké storočie 21., mňa bude minister hodnotiť za to, ako skončím uzávierku hospodárenia v tomto roku a v budúcom roku, aby aj oni cítili tento tlak, že toto nie je záujem nejakých pozitívnych fanatikov, ktorí vidia dopredu, ktorí vidia za roh, ktorí chcú, aby v lesníctve sa uplatňovali takéto spôsoby. Ale že to už aj v sieni zákonnosti zaznelo, že takéto niečo je odsúhlasené ako zákonná úprava. Takže veľmi dôležité, veľmi nádejné, veľmi potrebné a hodné poďakovania.
Poďme ďalej. Prejdem ku kalamite. Kalamita je už menej elegantná téma, ale vieme, že kalamita je súčasťou prírodných cyklov a sa im nikdy nedá zabrániť. Otázka je len tá, aby sme mali len kalamitu prírodnú, ktorá vždy v istých cykloch prichádza, aj keď v tých výberkových lesoch bude spôsobovať oveľa menšie dôsledky ako v tých, ktoré, v ktorých sa hospodári inakšie, tak v tom je možno tiež tá krása. Ale aby sme nerobili tú kalamitu, ktorú spôsobuje človek. Ja viem, budú na to vystúpenia, ja som o tom už rozprával, ale pravda je pravdou. Mnohokrát aj človek spôsobuje kalamitu. Ja to nazývam "prekliatie bielej farby". Totižto bielou farbou sa vyznačujú kalamitné porasty, ich vyťaženie. Teda k náhodnej ťažbe. Je veľmi dôležité, aby sme podporili všetkých čestných hospodárov lesných, ktorí ozaj ctia zákony prírodné a potom aj tie naše ľudské, ale aby sme zároveň odradili tých, ktorí pod tlakom istých zištných dôvodov vedia vyrobiť kalamitu aj pre potreby takpovediac svojho presného majetku, ktorý spravujú.
Tu je potrebné, aby sme v zákone urobili úpravu, a to takú, aby kalamita sa hlásila, každá, na úrad štátnej správy, na úseku lesného hospodárstva. A to preto, že doterajšie znenie uvažuje, že len tam, kde je kalamita sústredená na väčšej ploche, ako je pol hektára alebo vo väčšom rozsahu, ako je 20 percent zo zásoby porastu, je potrebné takúto kalamitu hlásiť. Nezhodli sme sa na výbore na tom, ale aj tak to musím povedať, že je to dôležité, pretože ak rozprávame, ja ten príklad zopakujem aj tu, ak rozprávame o jednej jednotke priestorového rozdelenia lesa, kde máme zásoby 400 povedzme kubíkov na hektár a ten porast má 10 hektárov, má tam 4 tisíc kubíkov, 20 percent, to je pätina, to je 800 kubíkov. Do 800 kubíkov podľa dnešného znenia zákona hospodár môže streknúť bielu farbu, seknúť a nič nehlásiť. Viete, čo je to 800 kubíkov v jednom dielci na Slovensku, ktorých je tisícky a tisícky? Osemsto kubíkov, keď by sme len tak povedali, že tržby z jedného by sme tak jemne dali na 50 - 60 eur za kubík. Ideme, viete, to pokušenie je veľké, a ja skláňam sa pred všetkými, ktorí takémuto pokušeniu odolajú, ktorí odolajú aj možno niekedy tlaku lesomajiteľa, ktorý má svoje krátkodobé predstavy a ciele. No ale prečo by sme my v zákone nemali vytvoriť povinnosť, aby tí, čo takému pokušeniu nevedia odolať, aby boli kontrolovaní tým, že musia hlásiť aj kalamitu, ktorá je menšia, ako je tento limit. To znamená, každú.
Druhá vec, ale to spoločná správa vyriešila, a to tiež chcem oceniť, je môj návrh, náš spoločný návrh, ktorý ešte tu zaznie, aby sa vytvorila časová medzera medzi nahlásením kalamity a začiatkom jej spracovania. Doteraz je to totižto tak, že hospodár nahlási kalamitu a okamžite môže rúbať, aj teda tú, čo je nahlásitelná podľa dnešného znenia zákona, teda na tých 20 percent alebo nad pol hektára. Oceňujem, že na tomto sme sa na výbore zhodli. Opäť je to teda dôvod na to, aby sme poukázali na konštruktívnosť práce, aj v našom výbore občas sa takéto niečo podarí. Pamätám si na slová pána poslanca Záhumenského, ktorému sa to pozdávalo, a dnes je to súčasťou znenia spoločnej správy, kde teda máme potvrdené, že tento paragraf, ktorý o tom pojednáva, je doplnený s tým, že 72-hodinová ochranná lehota medzi zistením a nahlásením kalamity a možnosťou začatia a jej spracovania v zákone je. Musím aj za to poďakovať, pretože opäť ja som si to nevymyslel tu sám pre seba, to je reakcia z prevádzky. Toto je veľmi potrebné, takže stojí za to, aby sme si povedali, že takýto moment je hodný ocenenia, že sa to do zákona dostalo.
Ale ak na jednej strane kolegovia vo výbore súhlasili s tým, že tam tých 72 hodín treba, lebo... Prečo treba? Lebo existuje nebezpečenstvo, že niekto začne rúbať rýchlejšie, ako mu to niekto stihne skontrolovať, tak potom je dosť ťažko porozumieť tomu, že prečo nebolo možné aj tú prvú časť nášho spoločného návrhu, ktorá hovorí o tej potrebe hlásiť každú, všetku kalamitu, zapracovať. Je to istá schizofrénia. Uznali nám naši oponenti, že áno, vďaka, zhodli sme na tam, prijali návrh, ale to bol iba "b" krok, hlásenie kalamity. Ale dobre, aj čiastkové úspechy sú úspechy, veď život nekončí. Aj včera sa tu viackrát zdôraznilo, že novelizácia zákonov je ich osudom, ale na druhej strane možno by bolo dobré, keby sme ich neotvárali pričasto, pretože to predsi len nesvedčí o vysokej kvalite alebo požadovanej kvalite.
Dobre. Ďalšiu poznámku, ktorú mám pripravenú, je poznámka, ktorá nadväzuje na rokovanie, ktoré bolo už predvlani vo Zvolene. Veľmi významné rokovanie, kde sa stretol pán minister pôdohospodárstva s pánom ministrom životného prostredia, lesnícka obec, vedecká obec lesnícka, školstvo, a kde sa konštatovalo, že je potrebné odstrániť dlhodobý nesúlad medzi ochranárskymi zákonmi a lesníckymi zákonmi, dvojkoľajnosť, ktorá je na škodu. Zaznelo to tam veľakrát z úst významných predstaviteľov slovenského lesníctva, aj z úst pána ministra. Bolo to 7. septembra predvlani a ja musím konštatovať, že táto ambícia, ktorá tam zaznela, že teda tá dvojkoľajnosť sa ide odstrániť, sa nepodarilo ju naplniť tak, ako to vtedy nádejné slová vysokých predstaviteľov nám predložili, ako to z nich zaznievalo.
A poviem konkrétny príklad a tú postupnosť. Že opäť je tu postupnosť, ale je nedostatočná. O čo ide? O to, že vieme, koľko problémov, koľko spoločenských debát a koľko aj vážnych dôsledkov spôsobilo to, že ak orgány životného prostredia nedali súhlas na to, aby bolo možné zasahovať v ochranných pásmach prírodných rezervácií, ktoré sú chránené 5. stupňom, že proste bolo potrebné nekonať, tak to spôsobilo obrovské škody na okolitých hospodárskych porastoch, ktoré boli hlavne podkôrným hmyzom zasiahnuté. Totižto doterajšie znenie ešte predtým, ako to navrhuje teraz vládny návrh, hovorilo o tom, že v tých ochranných pásmach je potrebné urobiť opatrenia, ktoré vykoná orgán životného prostredia. No ukázalo sa to ako nedostatočné. Orgán životného prostredia rozhodol, že sa to, že nedáva súhlas, že sa tam nič robiť nebude, nedal tam žiadny moment, ktorý by rozhodoval o tom, že sa nejaké nápravné opatrenia urobia. Preto teraz vláda navrhuje čosi, čo je zlepšením, ale nedostatočným. Oni navrhujú, že v takomto prípade, ak takéto dôsledky pre porasty okolo rezervácií budú atakované podkôrným hmyzom, takže takéto opatrenia urobí lesný hospodár, to znamená, už lesník, už nie orgán životného prostredia, ale so súhlasom orgánov životného prostredia. Takže je to taký polkrok, vykročili sme dopredu, ale otázka znie: no a ten súhlas, keď orgán životného prostredia, keď doteraz mal za to, že sa do toho zasahovať nemá, a teraz opäť bude mať v rukách to schválenie takéhoto postupu, no ak to neschváli, tak sme zase tam, kde sme sa dostali už v minulosti, k vážnym dôsledkom pre slovenské lesy, všeobecne poňaté, a je to isté zacyklenie, ktoré nemôže byť považované zase za dostatočné riešenie.
A preto navrhujeme, a to by sme teda prosili, aby to bolo prerokované, aby sa v takomto prípade lesný hospodár rozhodol, že je potrebné takéto kroky urobiť, a aby mu to neschvaľoval orgán životného prostredia, tak ako to navrhuje ministerstvo, ale aby to schvaľoval štátny orgán na úseku lesného hospodárstva. Proste aby to schvaľovali tí, ktorí jednoducho v tomto vidia nebezpečenstvo. Ja dosť často aj tu som počúval, a viete, že to nie je môj štýl, aj s tým nesúhlasím, a je to teda ale rozšírené aj medzi verejnosťou, tie prestrelky, tie, že my, lesníci, to vieme a vy, ochranári, nám do toho kafrete, a zase naopak, to je práve to, čo vadí, a to aj tým vzťahom a vadí to aj lesom. No tak toto je riešenie, ktoré hovorím tu verejne, je nás tu šesť lesníkov, a ja naozaj teraz sa neobrátim na nich ako na kolegov, ktorí sú kolegovia z parlamentných lavíc, ale ako na kolegov, ktorí sú kolegovia-lesníci. No ak takéto znenie nepodporia, aby lesník mal možnosť takéto opatrenia urobiť sám, tak potom všetky slzy, ktoré boli vyliate na bojisku ochranársko-lesníckom, boli slzami krokodílymi. To potom by jednoducho nebolo v poriadku, lebo toto je vyslovene znenie, ktoré dáva v prípade, že životné prostredie povie, nič, nerobí sa, my povieme, že dobre, päťka nech je chránená, nič lepšie ako dokonalosť prírody, ktorá si pomôže, sama sebe, neexistuje. S tým, pred tým sa treba pokorne pokloniť, ale tie úniky z tohto chráneného prostredia jednoducho existujú. A v takom prípade lesný hospodár má povinnosť a právo do týchto únikov zasiahnuť, urobiť opatrenia a nemať dôvod čakať na to, že či mu to zase tí, čo boli za to, aby sa v tej päťke nehospodárilo, či mu to schvália. Proste aby sme jednoducho mali reálne riešenia, ktoré nie sú riešeniami, o ktorých dopredu vieme, že nebudú funkčné.
Ideme na ďalšiu poznámku. Teda toto je to, čo, lebo bolo by veľmi ešte veľa možno vecí pospomínať v súvislosti s tým, aby boli zladené tie zákony, ochranársky a lesnícky. Ale toto je vec, ktorú, ak máme dnes na stole lesný zákon, ak chceme s ochranármi vychádzať korektne, ak chceme, aby to jednoducho fungovalo, toto je vec, ktorú by som navrhoval, aby sme jednoznačne považovali za vysoko potrebnú.
Ideme na odborného lesného hospodára. Inštitút odborného lesného hospodára je inštitút potrebný, správny. A dnes to funguje tak, že každý lesomajiteľ, štátny aj neštátny, musí spravovať svoje vlastníctvo, svoj lesný majetok prostredníctvom odborného lesného hospodára. Je to nanajvýš právny krok, nie je to žiadne obmedzenie vlastníckych práv, to je len potvrdenie toho, čo tu často hovoríme a čo je absolútna pravda, že lesy sú príliš významnou hodnotou na našej pôde, na to, aby mohol majiteľ týchto lesov o nich rozhodovať svojvoľne. Musí byť proste podriadený inštitútu odborného lesného hospodára, ktorý vie povedať majiteľovi čo áno a čo nie. Ale život má svoje zákutia, krásy aj škaredé komôrky. A jedna z tých škaredých je tá, že predsa len ten lesomajiteľ, on má také tendencie, že no predsi len pre mňa krátkodobý cieľ môže byť niekedy ako lesomajiteľa významnejší ako ten vzdialený dlhodobý, celospoločenský. A ten hospodár je totižto platený týmto lesomajiteľom, on síce má skúšky štátne, on podlieha štátnemu dozoru, ale viete, pán Boh vysoko, dozor ďaleko, a on musí v tom lese s tým lesomajiteľom denne žiť. Nuž, môže sa stať, že lesomajiteľ bude mať návrh, že by tie krátkodobé ciele, tie ciele, ktoré možno nebudú celkom správne, boli uprednostnené, a aby na tie dlhodobé celospoločenské až tak veľmi ten hospodár nepodliehal, neprihliadal.
No a ten hospodár si povie: nuž, koho chlieb jem, toho pieseň možno mám zaspievať. Ja to zjednodušujem, určite to nie je v mnohých prípadoch tak, ale v niektorých to tak je, a preto si myslím, že je potrebné, a tak to aj s kolegami predložíme v pozmeňovacom návrhu, že je potrebné, aby takýto hospodár nebol platený lesomajiteľom, ale uznajúc jeho obrovský význam pre čistotu správy našich lesov, je veľmi rozumné zvážiť, že by ho platil štát. A že ten štát ho ustanoví, je to proste vlastne zástupca štátu. A v takomto prípade by sme sa určite mohli dopredu domnievať, že akékoľvek snahy o preferovanie krátkodobých cieľov sú dosť vylúčené. Viete, môže sa stať, že ten, zoberte si príklad, nie sú všetky lesné majetky prosperujúce, sú také, kde ozaj je len veľa povinností a žiadne ťažby, veľa nákladov. No a ten majiteľ chce zaplatiť toho hospodára, ale nemá z čoho. Lebo však, tak budú sa skladať? No nebudú sa skladať na to. Tak mu povie: tak si dačo prirúb. No tak, viete, ale takých majetkov je veľa. Ale my máme celospoločenský záujem, že všetky lesy sa musia spravovať riadne, nielen tie prosperujúce.
A teraz možno príde odpoveď: no, dobre, zase tu vymýšľaš niečo, čo zaťaží štátny rozpočet. Vôbec nie, to je vo svete vymyslené. A preto to aj takto navrhneme aj u nás, aby sa vytvoril fond, ktorý sa vytvorí z každého kubíka vyťaženého dreva v našich lesoch. To znamená, aby ten fond vytvárali tí, ktorí majú ťažbu a o ktorých sa teda dá oprávnene predpokladať, že majú istý profit z lesa, a aby sa z takéhoto fondu ťažbového prerozdelil plat odborných lesných hospodárov. Úplne zúbky do seba zapadli, funguje to. Štát dosiahne to, že bude mať hospodárov vyslovene na svojej strane, že ich budú platiť naďalej vlastne lesomajitelia, ale týmto spôsobom, ktorý bude aj z pohľadu lesomajiteľa oveľa, oveľa spravodlivejší. Tí bohatší budú musieť dačo z toho svojho bohatstva pustiť, možno viac ako doteraz, a tí chudobnejší menej. A ak hovoríme o celospoločenskom význame lesov, tak sa určite pri takomto pohľade na plácu a prácu odborného lesného hospodára môžeme pozrieť s porozumením.
Je tu ešte dôležitá jedna vec, a to, že tento fond tiež po vzore lesníckych krajín, ktoré už toto riešili, by sa nepoužil len na samotné platenie odborného lesného hospodára, ale je možné uvažovať, že by sa použil aj na to, čo je dnes veľkým problémom a čo aj pán spravodajca tu vo svojom pozmeňujúcom návrhu do istej miery na to upozornil a čo naozaj sa na tom zhodneme všetci lesníci, že tvorba programov starostlivosti o les je vážne ohrozená. Nie sú na ňu peniaze. Pri všetkých našich krásnych úmysloch my sme zišli tak nízko s platbami za programy starostlivosti o les, že dnes dochádza k skúsenostiam, že mnohí, ktorí mali vysúťažené v rámci verejného obstarávania dodávku týchto plánov, odskakujú od ich vypracovania, keď zistia, koľko im náš štát za to môže zaplatiť. Jednoducho nedá sa zísť z 12 eur za hektár na 6 a urobiť rovnako dobrý plán. Statočný taxátor povie, že to teda za tie peniaze robiť nejde. A ten možno menej statočný povie, no tak to urobí, ale, viete, ten plán bude slúžiť len na to, aby sme mali papier, a nie na to, aby sme mali dobre vypracovaný plán. Takže s odvolaním sa na stáročnú históriu lesníctva a mnoho desaťročnú históriu tak špičkovej taxácie, ako majú slovenskí lesníci, ktorú nám svet závidel, je potrebné, aby sme sa zamysleli nad tým, že možno keď nie inak, vieme, že sú s tým veľké problémy, aj s pánom Lebockým sme sa na výbore na tom zhodli a spoločne sme apelovali, že je potrebné hľadať riešenia, aby taxácia dostala svoje peniaze, aby sme tie peniaze možno aj takýmto spôsobom cez tento fond, ktorý bude sa vytvárať odvodom z ťažby, zabezpečili. Opäť by to bolo svojím spôsobom spravodlivé a potrebné. Naozaj sme boli v tomto špička. Dosiahli takí ľudia, ako lesník Hatiar, obrovské výsledky a my teraz deštruovať tento spôsob nemáme právo. Je to niečo, čím by sme veľmi vážne poškodili svoju kvalitu. My sme dobrí. Totižto lesníci slovenskí sú v mnohom pred Európou. A toto je jedna z tých vecí. Pamätám si, keď nás prišli v 90. roku školiť Švajčiari o tom, ako treba hospodáriť v lese. Švajčiari. Štefan, ty často spomínaš Švajčiarsko, krásna krajina. Prvý večer nás školili, potom sme im vysvetlili, ako je u nás taxácia, a na druhý deň povedali: jaj, zistili sme, čo vy to tu máte, musíme pokorne priznať, že nie my vás budeme školiť, ale my sa ideme od vás učiť ako plánovať práce v lese, ako ich vykonávať. Takže toto treba vidieť, že my chceme uchovať vysokú kvalitu slovenského lesníctva. A opäť hovorím, nie pre lesníkov, ale pre túto krajinu, pre jej zdravie, pre jej život, pre rozvoj tejto krajiny. Je to absolútne nespochybniteľné. A preto tieto návrhy nemajú žiadny politický podtón. Ja som lesník, ktorý sa na chvíľočku stal politikom, a vôbec nemienim ostať politikom do smrti, ale chcem, aby moje pôsobenie tu malo zmysel. A toto, v tomto zmysel vidím.
Takže poďme ešte na ďalšie niektoré poznámky, ktoré budú sa postupne možno dostávať až už k záveru. Nebudem rozprávať o všetkých detailoch, lebo som ocenil ten úvod, ktorý sa mi zdá nadovšetko.
Zásady správy lesného majetku, tu mám poznámku. No je určite potrebné, aby sme všetky posuny so štátnym lesným majetkom, ide o štátny lesný majetok, robili tak, aby sa akékoľvek predaje, zámeny, prenájmy robili so súhlasom vlády Slovenskej republiky. Máme tu súčasného pána ministra, máme tu bývalého pána ministra, ja nebudem ani osobný, ja viem, že máte, páni ministri a exministri, veľa starosti a niektoré veci jednoducho človek nedotiahne do konca. Ale dobre vieme, že máloktorá výmena, zámena bola urobená úplne eticky v poriadku a čisto. Možno, že keby sme chceli byť veľkorysí, povieme, že kadečo je medzi nebom a zemou, dobre. Chcem poprosiť aby sme do budúcnosti zákonným spôsobom uložili vláde Slovenskej republiky, aby bola povinná všetky takéto zámeny, výmeny, predaje odsúhlasiť. Zodpovedá to aj tomu, čo vlastne tu bolo navrhnuté ministrom životného prostredia, že vyhlasovanie národných rezervácií a chránených území schvaľuje vláda, tak nech si vláda pribalí ešte aj túto povinnosť. Ja budem veľmi rád, keď jednotliví ministri, ktorí budú prichádzať na tento post, budú mať nad sebou aj takúto ochrannú poistku, že tá vláda sa musí s tým stotožniť.
Už som spomenul kalamitu, že bola zavinená aj tým lesníckym učením sa na vlastných chybách, som spomenul ten smrek pred 100 rokmi a jeho neodôvodnené vnášanie tam, kde nepatril. No chcem poprosiť, aby sme z § 20, kde sa navrhuje vládnym návrhom vylúčiť zabezpečenie lesného porastu, kde sa hovorí o tom, že čo je to zabezpečený lesný porast, aby sme týchto pár slovíčok, tých pár viet vrátili do zákona, pretože práve to je zdôraznenie toho, že tam musia byť aj stanovištne vhodné lesné dreviny. Viete, ak na jednej strane sme sa dopustili takej chyby, že sme nevedeli stanovištne vhodné dreviny dať tam, kde majú byť, na základe tých všetkých múdrych škôl, ktoré jednoducho lesníci poznajú a ktoré hovoria o tom, čo je stanovištne vhodná drevina a čo nie, aby sme teda týchto pár viet na konto toho učenia sa na vlastných chybách tam vrátili. Je tam síce nejaké vysvetlenie, že to je rozpracované niekde inde podrobnejšie. Zákony sú pre ľudí, čítajú ich ľudia, majú aj svoj výchovný význam, nielen sankčný a donucovací. Nuž, nechajme tam tých pár jasných faktov, ktoré hovoria o tom, ktorý porast je zabezpečený. Prečo to z tadiaľ vypúšťať?
Poďme ešte k obľúbenej téme kolegov z SDKÚ, ale myslím, že to tu viackrát zaznievalo, z hľadiska toho, že čo nám môže jazdiť po lesoch, aké bicykle a aké koníky. Bez toho, aby som sa snažil im nejako byť veľmi ústretový, myslím si, že tento moment, už sa to tu neraz spomenulo, skutočne je dostatočný na to, aby sme ho videli kriticky a aby sme neboli v tomto prípade zbytočne striktní, keď vieme, že to aj tak nie je vykonateľné, aby sme nenútili cyklistu, ktorý dôjde na koniec štvormetrovej cesty a tá cesta už bude iba dvojmetrová a už bude iba chodníčkom, aby sme mu v tej chvíli nepovedali, ale ty už tam ďalej nesmieš. On sa nebude trepať pomedzi raždie a pomedzi nejaké nezjazdné terény. Ale keď hovoríme, že len po štvormetrových priesekoch, respektíve len po lesných cestách, je to proste neudržateľné.
Ale hovorím o tom len kvôli tomu, že navrhujeme niečo oveľa dôležitejšie, keď sa bavíme o jazde po lesoch, aby tie smradľavé štvorkolky, smradľavé motocykle, smradľavé snehové skútre, ktoré pokazia každú bežeckú stopu v zime, aby tie nám nejazdili. Keď na jednej strane nás trápia koníky a bicykle, čo teda vidím ako absolútny čistý spôsob relaxu v lese, kde teda vôbec musíme sa zhodnúť na tom, že les je predsi, má veľkú funkciu aj z hľadiska duševnej hygieny národa, no prečo by sme túto duševnú hygienu národa mali kaziť tým smradom z tých štvorkoliek?! Kto z vás nezažil, že niekto drzo prebehne v prilbe, zablatený, číslo nemá okolo?
A viete, poviem vám, keď lesníci aj takého človeka vypátrajú, zistí sa, že to je nejaký synáčik nejakého "náboba" a treba to všetko dať na bok. Preto opäť je tu návrh, preto o tom rozprávam, aby takýto smradľavý prostriedok, ktorý nám jazdí po lesoch a ktorý znepríjemňuje využívanie jeho funkcií, aby bol považovaný za konfiškát. Právnici najskôr hovorili, že nie, ale dá sa to. Ak ho proste čapneme a bude tam žiadna len pokuta, priestupok, ale sankcia za tento priestupok je aj prepadnutie majetku, s ktorým sa tento priestupok spáchal. Má niekto problém s tým, že by sme sa nevedeli pozrieť na týchto beťárov takýmto spôsobom? Verím, že všetci, čo chodíte do lesa, ste to už neraz zažili. A mňa to nesmierne rozčuľuje. Takže koníka, bicykle na jednej strane úsmevný problém, ale štvorkolky po našich lesoch, čo teda skutočne rušia nielen návštevníkov, ale predovšetkým kazia prostredie, vyrušujú lesnú zver, tak tie tam ozaj nemajú čo robiť. Takže by som prosil, aby sme sa pozreli na to aj v tejto súvzťažnosti.
Bude reč v pozmeňováku aj o kultúrnych pamiatkach. Ja som to už neraz spomenul, že lesníctvo je veľmi mnohotvárna činnosť s krásnou históriou a v tejto histórii 700-ročnej je obrovské množstvo pamiatok. Nuž zaväzujeme a navrhujeme v tomto zákone, aby jedna z vecí, ktorá tiež je súčasťou lesníctva, bola aj starostlivosť o lesnícke pamiatky a kultúrne hodnoty. Je ich obrovské množstvo. Máme v tom, opäť sme v tom dobrí. Také krajiny ako Nemecko, veľmi vyspelá lesnícka krajina, ale aj priatelia z Čiech sa spytujú: a to kedy ste vymysleli tento systém? Ako to máte dobre ošetrené, napríklad významné lesnícke miesta, ich klasifikácia, ich vyhlasovanie, ich ochrana. Naozaj to funguje. Musím poďakovať predovšetkým, lebo štát má na to väčšie prostriedky a to je jeho povinnosť, že aj Lesy Slovenskej republiky ukážkovým spôsobom sa starajú nielen o to, aby les rástol zdravo a plnil svoje funkcie, ale aby hodnoty, ktoré sú s lesom spojené z hľadiska jeho histórie, boli zachované, zveľaďované, aby boli vyznačované ako miesta, na ktorých sa treba zastaviť. Viete, my na Slovensku máme množstvo krásnych miest, majú hodnotu, len niekedy chýba tabuľka: odboč doľava 20 metrov a nájdeš niečo úžasné. A niekedy stačí tá tabuľka, niekedy treba potom ten významný bod udržiavať. Jednoducho opäť krátke, krátka úvaha o tom, že do zákona sa má dostať, aj do lesníckeho, aj starostlivosť o kultúrne dedičstvo, ktoré nie je len dedičstvom lesníkov.
Veľmi dôležitá poznámka sa bude vzťahovať teraz k inému termínu. Už to nebude tak, ako keď som spomínal, o tej zladenosti ochranárov a lesníkov predvlani vo Zvolene. Ale vlani 17. októbra v Sielnici bola konferencia, opäť zastúpená špičkami slovenského lesníctva, kde sa rozprávalo veľmi podrobne o takých ekosystémových službách, o tom, že lesníci naozaj dávajú svojej krajine veľké hodnoty práve uvedomelým hospodárením v lese, ale že tie hodnoty nie sú správne vyčíslované, ohodnocované, správne pertraktované v spoločnosti. A zhodli sme sa na tom veľmi jasne, že je potrebné s tým niečo urobiť. A práve na to reagujeme aj v našom návrhu, v ktorom teda chceme, aby úplne bezbolestne a veľmi potrebne v zákone o lesoch bola vyjadrená aj potreba oceňovať tie jeho mimoprodukčné funkcie. A "mimoprodukčná funkcia" je samotný terminus technicus absolútne nesprávny, pretože to ani keby nebola produkcia lesa, ani keby to bolo bez zásahu lesníka. Preto tu zavádzame nový pojem, volá sa to "komplexná hodnota lesa" a je to to, čo vyjadruje práve to bohatstvo desiatok a desiatok funkcií lesa, kde tá drevoprodukčná je len jedným malým promile. A keby sme to vyjadrovali práve z hodnoty, z pohľadu finančných hodnôt, tak dnes lesníctvo je v "hádepéčku" niekde 0,3. Ak oceníme skutočné hodnoty lesníctva, tak sa dostaneme na rádovo oveľa vyššie percento. A toto práve tým sledujeme, aby takéto ocenenie bolo v zákone uvažované ako to, čo bude súčasťou programu starostlivosti o lesy, aby špičková inštitúcia Národné lesnícke centrum, ktorá má tieto veci pod svojou kuratelou, takýmto spôsobom uvažovala. A práve to je vec, na ktorej sme sa tiež zhodli, že vlastne, v tej Sielnici to bola dobrá debata, myslím, že aj reakcie tu boli také, že áno, ale že vraj, myslím, že pán spravodajca mi to tak pripomenul, že máme tu aj istú víziu, že od roku 2020 to bude už súčasťou Európskej únie, bude to zapracované do nejakých inštitútov, takže na čo sa s tým ponáhľať. No na to sa s tým ponáhľať, že lesníci, ako som to už dnes spomenul viackrát, slovenskí lesníci naozaj v niektorých oblastiach majú čo doháňať a niektoré veci nerobíme správne. Učíme sa, ale v niektorých sme dobrí. V niektorých naozaj existuje dôvod povedať si, že patríme medzi tých, ktorí sú istou špičkou, a toto je práve to, čo by nás mohlo medzi tou špičkou naďalej udržiavať. Ukázať, že nečakáme do roku 2020, ale že komplexnú hodnotu lesa vieme ponúknuť ako súčasť systémovej práce lesného hospodára pre spoločnosť.
Takže to je poznámka k tomu. A hovoriť podrobne, čo všetko je tá "komplexná hodnota lesa", netrúfam si vás takýmito informáciami zaťažovať. Proste je v tom všetko: je v tom kultúra, je v tom hodnota krajiny, je v tom stratégia, je v tom plánovanie, je v tom posilnenie významu. A je v tom aj pochopenie pre toho hospodára, že vlastne čo spravuje. Že nespravuje 0,3 %, ale že spravuje možno 13 % bohatstva tejto krajiny. Lebo pravda je taká a, verte, k tomu smerujeme, jednoducho význam takých vecí, ako je, však o pitnej vode by sme mohli rozprávať, my sme ešte svedkami toho, že nemala žiadnu cenu, a dnes patrí medzi významom veľké položky.
Dostal som sa tým k záveru, tým, poznámok, ktoré som chcel povedať. Možnože bude dobré, keď pred tým, ako prečítam pozmeňujúce návrhy, ktoré riešia tie veci, ktoré som zmienil, poviem tú filozofiu, ktorú ja osobne som si pre seba vytvoril a ktorú budem presadzovať vždy ako lesník. Les naozaj nie je bankou, do ktorej sa prichádza, keď máme nedostatok peňazí, zatrasieme lesom a nejaké tie peniažky stadiaľ spadnú. Ono z toho tie peniaze často vypadnú, pretože ťažko sa odčíta na tých pňoch, že čo tam na nich v podstate rástlo. Ale treba zmeniť základný pohľad na to, že lesy nie sú bankou, do ktorej chodíme po peniaze, ani pán minister financií, keď potrebuje sanovať štátny rozpočet, tak nezatrasie lesmi a nedá špeciálny § 6 v zákone o štátnom rozpočte, že Lesy Slovenskej republiky dajú 5 mil. eur odvodu mimoriadneho zo zisku. Alebo chudáci z Uliča, samostatný lesopoľnohospodársky majetok, tí dajú 300 000 eur. To je nepochopenie toho.
Lesy nie sú bankou. Lebo viete, vedeli by o tom aj kolegovia rozprávať, nie 5 miliónov bolo treba zobrať Lesom Slovenskej republiky alebo 300 000 Uliču, ale bolo im treba ešte prispieť, pretože je obrovské množstvo vecí, ktoré nie sú zabezpečené v dostatočnom rozsahu. Ale dobre, na prispievanie nie je asi teraz priestor, takže aspoň nebrať.
A keď nie bankou, čím sú vlastne lesy, ak by sme chceli ostať v kategórii finančných inštitúcií? No sú poisťovňou. Poisťovňou voči tomu, aby sme sa nedostali do života v krajine, ktorá nemá pitnú vodu, ktorá nemá čistý vzduch, ktorá nemá zabezpečenú ochranu pôdy. Takže nie banka, ale poisťovňa. To je možno modernizácia toho, toho odvekého hesla, ktoré my, lesníci, radi pripomíname, že zachovať lesy potomstvu, čo povedal dekrét, zachovať lesy potomstvu, ale takým spôsobom, aby sme naozaj pochopili pravý význam lesov.
A teraz dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy, ktoré svojím spôsobom reagujú, ale ešte jednu poznámočku, aby som nezabudol. Keď si pán poslanec Lebocký teraz spomínal ten jeden pozmeňujúci návrh, už my sme tu reagovali, aj pán poslanec Huba, ale tiež ma to napadlo, že niekedy sme takí ako keby schizofrenickí, že, že treba utajiť niektoré údaje, lebo sú citlivými údajmi pre hospodára a údajne aby sa teda nezverejňovali, aby... (Reakcia spravodajcu.) O majetku. No ale o majetku, napríklad veď včera sme sa tu bavili o majetku poľnohospodárskom, kde bolo to proste zdôraznené, že musí ten majiteľ ísť na bubon a musí povedať, akú cenu má jeho majetok, koľko pýta. Ide to dokonca zverejniť na registri, tak, viete, musíme potom možnože toto, byť na to citliví. Pri poľnohospodárskej pôde sme včera, a dneska to ideme schváliť, rozhodli o tom, že majiteľ poľnohospodárskeho pozemku musí ísť na bubon s cenou, a tu zrazu lesný hospodár ju má utajiť. Nepasuje.
No ideme, ideme k tým pozmeňovákom. Takže dovoľte, aby pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu poslancov Mičovského, Fecka, Mezenskej a Hubu zazneli. Zaznievajú teraz v takom poradí, v akom sú vkladané do postupnosti existujúceho zákona. Dopĺňame existujúci navrhovaný zákon, existujúci zákon a jeho znenie takýmto spôsobom.
Článok I. Za bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. Lesníckou pamiatkou je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec v správe právnickej osoby podľa § 50 ods. 3, ktorá je buď kultúrnou pamiatkou, je evidovaná ako predmet kultúrnej hodnoty alebo sa nachádza v zbierkovom fonde."
Pod čiarou je niekoľko poznámok, ktoré, ich nebudem čítať. Sú súčasťou tohto znenia, tak ako bolo v písomnej úprave rozdané všetkým poslancom.
Návrh č. 2., tu sa dostanem ešte raz k tým výberkovým lesom, tento znie tak:
V čl. I v bode 28 § 18 ods. 1 písm. b) sa za slová "uplatňuje sa" vkladá slovo "všade".
Ak by ste chceli byť veľkorysí, kolegovia lesníci zo SMER-u, aj celá poslanecká snemovňa, ocenil by som, keby toto nevinné slovko sa tam vložilo, pretože upresňuje tú obrovskú hodnotu, ktorá v mojich očiach a aj, verím, v očiach mnohých z vás rozhodne o tom, že tento zákon podporíme, aby slovíčko "všade" bolo tam, dobre, lebo v tom prípade to bude jasné, že to nebude až tak na vôli lesného hospodára, ale že sa tým myslí, že všade, kde tie podmienky sú alebo sa dajú vytvoriť, sa takýto výberkový spôsob má uplatňovať.
3. Bod číslo 36 sa vypúšťa. Je to otázka zabezpečenia porastu, o ktorom som rozprával, že dať preč parametre zabezpečeného porastu je nenáležité, rozviedol som to.
4. V čl. I bod 41 § 23 ods. 5: "(5) Obhospodarovateľ lesa je povinný v záujme ochrany lesa prednostne vykonať náhodnú ťažbu tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov. V prípade chránených území s piatym stupňom ochrany táto povinnosť platí len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. S náhodnou ťažbou možno začať najskôr 72 hodín po doručení oznámenia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. V chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany sa takéto oznámenie zasiela tiež orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny."
Poznámky pod čiarou sú uvedené.
Zdanlivo tu je možno trocha schizofrénia, tých 72 hodín, už som hovoril, že bolo zapracované, je to v spoločnej správe, takže tu ani není už dôvod na to naliehať. Ale v tomto znení vypadlo to, čo, na čom sme sa nezhodli, a to je povinnosť hlásiť každú kalamitu. Nie je tu napísané, že sa hlási len tá nad pol hektára alebo nad 20 % zásob.
5. V čl. I bod 51 § 28 ods. 3 druhá veta znie: "Opatrenia vykoná na nevyhnutne potrebnom území a v nevyhnutnom rozsahu podľa projektu navrhnutom hospodárom a odsúhlaseným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva.".
Vysvetlil som. Nie orgány životného prostredia, ale orgány lesného hospodárstva rozhodnú o tom, aké opatrenia sa majú vykonať a na náklady, teda ochrany prírody, envirofondu, tak ako to bolo aj navrhnuté vo vládnom návrhu.
6. Čl. I bod 56 vkladá sa nový bod 57, ktorý znie: "57. V § 31 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "a jazdí na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy".".
7. Tu sa vkladá nový bod 69, na šeťdesiatdeviatku sedemdesiatka, ktorý znie: "70. V § 40 sa ods. 2 dopĺňa písm. g), ktoré znie:
"g) komplexná hodnota funkcií lesa".".
Argumentoval som, komplexná hodnota funkcií lesa bude ešte určite dnes zmienená aj mojimi kolegami.
8. V čl. I za bod 86 sa vkladá nový bod 87: "87. Činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je určená orgánom štátnej správy lesného hospodárstva."."
Takže štát rozhodne, nie lesomajiteľ.
Ďalšia úprava je pod bodom 9: "Náklady spojené s výkonom činností povinností a oprávnení hospodára hradí štát. Na tento účel odvádzajú každoročne všetci obhospodarovatelia lesa z každého kubíka ťažby finančnú čiastku stanovenú podľa § 66 písm. m). Túto čiastku je možné použiť okrem úhrady odmeny hospodára aj na príspevok na vypracovanie plánov starostlivosti o les. ".".
Bolo vysvetlené.
10. V desiatke sa hovorí o Zásadách správy lesného majetku a ostatného majetku vo vlastníctve štátu, ako vo vloženom § 49a. Hovorí sa o "lesných pozemkoch a lesných porastoch, ktoré predstavujú mimoriadnu spoločenskú, ekologickú, biologickú a ekonomickú hodnotu. Pri správe lesných pozemkoch, lesných porastoch a stavby vo vlastníctve Slovenskej republiky slúžiacich lesnému hospodárstvu, ako aj majetku, uvedené v ods. 2 a 3, je vždy potrebné uprednostniť celospoločenský záujem vyjadrený najmä princípmi trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch.
Obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe, ktoré s ňou súvisia, zastavané pozemky, ostatné plochy a vodné plochy vo vlastníctve štátu zverené alebo nadobudnuté v priebehu podnikania predstavujú mimoriadnu spoločenskú a ekonomickú hodnotu.
Za stavby podľa ods. 1 sa považujú investičné cesty a lesné železnice a stavby a zariadenia s nimi súvisiace. Právnická osoba uvedená v § 50 ods. 3 pri hospodárení dbá najmä na zvyšovanie podielu jemnejších hospodárskych spôsobov s osobitným dôrazom na výberkový hospodársky spôsob, na nezmenšovanie výmery lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, na posilňovanie mimoprodukčných funkcií lesov s osobitným dôrazom na ochranu vodných zásob, pôdy aj ovzdušia, na zachovanie osobitne chránených území lesa, lesných živočíchov a rastlín, na ekologickú rovnováhu a možnosti rekreačného využívania lesa".
Tu sú len zvýraznené povinnosti štátneho majiteľa, teda štátnych lesov a tých, ktorí ich reprezentujú, že musia byť, keď to poviem ľudovou rečou, musia byť vzorom pri hospodárení.
V § 50 ods. 1 znie:
"(1) Vlastníctvo k lesnému majetku vo vlastníctve štátu nemožno previesť, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Na platnosť zmluvy o prevode lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa tohto zákona sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky.".
Obdobne hovorí v čl. I bod 94, ktorý sa upravuje na takéto znenie v § 50 ods. 7, ten znie:
"(7) Na zámenu, nájom a výpožičku lesného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky; takýto súhlas sa nevyžaduje na prevod správy lesného majetku vo vlastníctve štátu v správe právnickej osoby založenej alebo zriadenej ministerstvom obrany alebo zriadené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Predchádzajúci súhlas vlády na nájom lesného majetku vo vlastníctve štátu o výmere menšej ako 5 000 metrov štvorcových, ktorý priamo nenadväzuje na lesný majetok vo vlastníctve štátu obdobného charakteru, sa nevyžaduje. Prenajatý lesný majetok vo vlastníctve štátu nemožno ďalej prenajať, ak nie je dohodnuté inak. Vypožičiavateľ nesmie prenechať lesný majetok vo vlastníctve štátu na užívanie inému. Súhlas vlády Slovenskej republiky sa vyžaduje aj na vyňatie, ktoré sa dotýka lesných pozemkov podľa § 3 ods. 1 písm. a) až c) a e) vo vlastníctve štátu okrem vyňatia vo vojenských lesoch."
Dvanásta úprava sa dotýka čl. I bod 95, kde § 50 ods. 7 navrhujeme, aby znel:
"(7) Správca podľa ods. 3 môže uzatvoriť zmluvu o nájme alebo zmluvu o výpožičke lesného majetku vo vlastníctve štátu s cieľom zabezpečenia praktickej výučby na lesníckych odborných školách alebo s cieľom zabezpečenia starostlivosti o územné, o územia chránené podľa osobitného predpisu. Na platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky. Prenajatý lesný majetok vo vlastníctve štátu nemožno ďalej prenajať, ak nie je dohodnuté inak. Vypožičiavateľ nesmie prenechať lesný majetok vo vlastníctve štátu na užívanie inému.".
V čl. I bod 96 je riešený § 50, kde sa slovo "ministerstvo" nahrádzajú slovami "vláda Slovenskej republiky". Vychádza to z doterajších mnou prednesených návrhov.
Obdobne je taký článok aj v úprave teda 14, kde sa všade aj v nasledujúcich zneniach slovo "ministerstva" nahrádza slovami "vláda Slovenskej republiky".
Dôležitý je tiež bod 15, kde sa navrhuje, aby § 50a ods. 2 znel:
"(2) Ostatný majetok vo vlastníctve štátu, ktorý je lesníckou pamiatkou, nemožno zameniť, prenajať, vypožičať ani inak zaťažiť alebo previesť jeho správu. Na predaj iného ostatného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje súhlas zakladateľa alebo zriaďovateľa, ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom ministerstvo. Na takýto predaj sa vyžaduje aj predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky."
Je to zdôraznenie toho, čo som rozviedol vo vystúpení.
Paragraf v čl. I bod 105 navrhuje sa, aby § 55 sa za ods. 1 doplnil novými písmenami s) až u), ktoré znejú:
"s) zabezpečenie komplexnej hodnoty lesa, t) presadzovanie národných záujmov v medzinárodných organizáciách vlastníkov a obstarávateľov lesov a u) zachovanie, vyhľadávanie, evidovanie, obnovovanie a propagovanie lesníckych pamiatok.".
Veľmi dôležitý je aj nasledovný 17. bod tohto pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 108 vkladá nový bod 109, ktorý znie:
"109. Za § 55 sa vkladá nový § 55a, ktorý v vrátane nadpisu znie:
"§55a
Komplexná hodnota funkcií lesa
Komplexná hodnota funkcií lesa vyjadruje celkovú hodnotu lesa a jeho funkcií, ktoré je možné oceniť ako tovar alebo služby a ktoré je možné využiť v danej dobe v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa.
Štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom sleduje komplexnú hodnotu funkcií lesov a možnosť ich využitia v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa.
Komplexná hodnota funkcii lesov sa využíva: k určeniu skutočnej ceny lesa v závislosti od spoločenskej významnosti využitia jeho funkcií, ktorá je daná reálnym dopytom po využití týchto funkcií, k cieľovej diferencovanej ochrane a podpore funkcií lesov pri plánovaní využívania krajiny ako dôležitého nástroja rozvoja vidieka, k strategickému plánovaniu a celospoločenským prognózam, k lesníckej osvete, k tvorbe, ochrane a skvalitneniu životného prostredia, k znižovaniu negatívnych dopadov antropogénnych lokálnych a globálnych zmien životného prostredia a k posilneniu významu lesov v hospodárskej a sociálnej oblasti."
Odôvodnenie rozsiahle je v návrhu, ale som už o tom podrobne rozprával.
V § 63 ods. 1 písm. b) sa navrhuje nasledovné znenie:
"b) kto jazdí alebo stojí motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest; to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25,"."
To je práve to, aby sme tieto prostriedky posunuli tam, kde patria, natrvalo z lesa preč.
A na to nadväzuje úprava 19. V čl. I sa za bod 121 vkladá nový bod 122, ktorý znie:
"122. V § 63 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:
"(7) Za priestupok podľa ods. 1 písm. b) možno uložiť sankciu prepadnutia veci. Na uloženie sankcie podľa tohto ustanovenia sa nevyžaduje všeobecný predpis o priestupkoch."."
Takže právnici prišli na to, že sa to dá. Kto bude jazdiť so smradľavými štvorkolkami po lesoch, o tieto štvorkolky podľa takto navrhovaného znenia môže natrvalo prísť bez náhrady.
20. V čl. I sa za bod 126 vkladá nový bod 127, ktorý znie:
"127. V § 66 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa nové písmeno m), ktoré znie:
"m) o výške a spôsobe určenia finančnej čiastky, ktorá sa odvádza na náklady spojené s výkonom činnosti, povinností a oprávnení hospodára."."
21. V čl. I bode 127 sa § 68c dopĺňa ods. 5, ktorý znie:
"(5) Všeobecne záväzný právny predpis podľa § 66 písm. m) vydá ministerstvo najneskôr do 31. marca 2014." .".
Tu zjavne ste určite postrehli, že tento dátum už nie je možné dodržať, tento pozmeňovací návrh bol vypracovaný ešte vlani, keď sme mali v decembri prvé čítanie. Máme za to, a tak je to po dohode s právnikmi, tak verím, že to pôjde, že ak sa, sa... (Reakcia na hlas z pléna.) Tu odôvodnenia sú, len ja ich celé nečítam, pani poslankyňa. Odôvodnenia sú napísané, len keby som čítal odôvodnenia, tak by som teda bol... (Hlas z pléna.) Odôvodnenia môžem čítať, ale není moja povinnosť prečítať celé odôvodnenie, lebo v pozmeňováku... (Hlas z pléna.) No k tomuto som považoval za potrebné povedať, že mám za to, že keď dôjdeme k tomu, že tento pozmeňovák odsúhlasí snemovňa, tak v treťom čítaní, tak je to návrh právnikov, je možné tento termín zmeniť tak, aby bol vykonateľný.
Týmto pádom som sa dostal k tomu, že ešte vám prečítam pozmeňovák, ktorý nebol predložený minulý rok, keď sme mali prvé čítanie, a to je pozmeňujúci návrh rovnakého zloženia poslancov Mičovského, Fecka, Mezenskej a Hubu, kde sa vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 81 vkladá nový bod 82, ktorý znie:
"82. Paragraf 43, sa vkladá doň nový ods. 5, ktorý znie:
"(5) Aktualizáciu programu starostlivosti vykoná vyhotovateľ schváleného programu starostlivosti, ak boli vykonané pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu, a to v súlade s týmto úpravami.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 58a znie:
"58a) § 3 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Keďže o tomto druhom pozmeňováku som nerozprával v rozprave, tak jeho odôvodnenie prečítam komplet. Program starostlivosti o lesy je dielom, ktoré je povinne vypracované odbornými autorizovanými organizáciami pre všetky lesy. Tento program obsahuje údaje dôležité pre odborné obhospodarovanie lesov, ktoré sú vždy vztiahnuté ku konkrétnym jednotkám priestorového rozdelenia lesa, ktoré rešpektujú prírodné reálie.
Podľa zákona č. 115/2014 Z. z., ktorým sa mení znenie § 3 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, sa obvod pozemkových úprav pri lesných pozemkoch určí s prihliadnutím na vlastnícke celky tak, aby tieto mohli byť vlastníkmi alebo správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu racionálne obhospodarované alebo prenajímané. V prípade, ak sa pri pozemkových úpravách konkrétna jednotka priestorového rozdelenia lesa rozdelí novou vlastníckou hranicou, je nevyhnutné, aby došlo k odbornej úprave programu starostlivosti o les, a to tak, aby vlastníkom lesných pozemkov boli práva a povinnosti vzťahujúce sa k týmto pozemkom jasné. Takúto aktualizáciu má vykonať organizácia, ktorá je autorom a vyhotovateľom pôvodného programu, a teda je k jeho úprave kompetentná.
Táto úprava vyplynula práve zo zákona, ktorý sme prejednávali pred časom, zo zákona o pozemkových úpravách, kde sme mali za to, že rešpektujeme, že ak je prírodná hranica daná lesníkmi, tá "jeperelka", rozseknutá novou vlastníckou hranicou, ktoré vyplynuli z nových pozemkových úprav, tak je správne, aby sa rešpektovalo to, že nová vlastnícka hranica má prednosť pred tou pôvodnou prírodnou, ale že plán, ktorý bol vypracovaný na tú pôvodnú, musí byť aktualizovaný, tiež došlo, a to si vážim, k zhode vo výbore, kde sme sa v podstate zhodli na pôdohospodárskom výbore, že takáto zmena je oprávnená. Len vtedy mi práve kolegyne a kolegovia zo SMER-u poradili, že nemajú s týmto znením problém, ale že bude lepšie to navrhnúť do znenia zákona o lesoch, čo teda týmto naša poslanecká pracovná skupina činí. Verím opäť, že je to presne z toho radu návrhov, ktorý má absolútne význam len prakticko-lesnícky a celospoločenský, a nájsť v ňom politikum by sa nepodarilo ani pod elektronkovým mikroskopom.
Takže toto sú návrhy. Ja veľmi pekne ďakujem za pozornosť a chcem povedať na záver to, čo som povedal v úvode. Ja podporím tento zákon kvôli tomu, že to, čo doňho je vložené, je vysoko nadčasové, je to vec, ktorá ovplyvní kvalitu práce lesníkov v slovenských lesoch. Dávno nebudete, pán Jahnátek, ministrom a Mičovský poslancom, ale táto úprava bude veľmi pozitívne pôsobiť pre to, aby kvalita lesníka, lesníckej práce, to sa dostáva tam, kde sa dostať môže, a aby takto 700-ročný vývojový rad práce a história práce lesníka bola nie zavŕšená, lebo zavŕšiť to nie je možné, ale bola pre 21. storočie korunovaná tým najlepším spôsobom, ktorý zohľadňuje všetky celospoločenské potreby práce v lesoch.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
10:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:32
Helena MezenskáRovnako chcem podporiť tú snahu o vznik a založenie fondu pre odvod z ťažby. Je to dobrá myšlienka. Oba tieto návrhy, či už podpora výberkového spravovania lesa alebo založenia a podpora, rozvíjanie fondu pre odvod z ťažby, to sú oba systémové návrhy zákonov, ktoré vlastne sú príkladom, dôkazom a svedectvom toho, že ako poslanci máme záujem a snahu zosúlaďovať činnosť človeka s prirodzenými prírodnými procesmi lesa, že máme záujem o taký hospodársky úžitok z lesa, dosiahnuť taký hospodársky úžitok z lesa, aby sme nenabúrali samoregulačnú a samočistiacu funkciu našich slovenských lesov.
Takže ďakujem za toto vystúpenie a za oba predložené návrhy, ktoré si zvýraznil. Myslím si, že to je tá cesta, ktorou by sme sa mali do budúcna ako legislatívci uberať.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2014 o 10:32 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Tak ja chcem, pán poslanec Mičovský, podporiť tie návrhy, ktoré si zvýraznil alebo ktoré sú zapracované aj v samotnom návrhu zákona o lesoch. A to je ten výberkový spôsob riadenia a udržiavania lesa. Mala som možnosť sa osobne presvedčiť, ako, aký veľký rozdiel je medzi lesom, ktorý je udržiavaný výberkovým spôsobom, a aký je rozdiel medzi lesom, ktorý takýmto spôsobom spravovaný nie je. Príklad holorubov. Takže si myslím, že naozaj takýmto spôsobom by sa do budúcna malo ďalej postupovať a nemalo by to byť zadefinované a deklarované len v jednej vete zákona, ale v čo najširšom dosahu by takáto metóda spravovania lesa mala byť aplikovaná, ako sa dá, ako sa dá najviac v našich podmienkach.
Rovnako chcem podporiť tú snahu o vznik a založenie fondu pre odvod z ťažby. Je to dobrá myšlienka. Oba tieto návrhy, či už podpora výberkového spravovania lesa alebo založenia a podpora, rozvíjanie fondu pre odvod z ťažby, to sú oba systémové návrhy zákonov, ktoré vlastne sú príkladom, dôkazom a svedectvom toho, že ako poslanci máme záujem a snahu zosúlaďovať činnosť človeka s prirodzenými prírodnými procesmi lesa, že máme záujem o taký hospodársky úžitok z lesa, dosiahnuť taký hospodársky úžitok z lesa, aby sme nenabúrali samoregulačnú a samočistiacu funkciu našich slovenských lesov.
Takže ďakujem za toto vystúpenie a za oba predložené návrhy, ktoré si zvýraznil. Myslím si, že to je tá cesta, ktorou by sme sa mali do budúcna ako legislatívci uberať.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:34
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:34
Peter MuránskyTeraz k tomu, čo ste povedali. Ja vás tak isto chcem podporiť v tej veci, čo sa týka výberkového systému hospodárenia lesa, ako prírodovedec,...
Teraz k tomu, čo ste povedali. Ja vás tak isto chcem podporiť v tej veci, čo sa týka výberkového systému hospodárenia lesa, ako prírodovedec, len chcem upozorniť, že nie vždy a v každom type lesa je toto samozrejme možné. Takže akékoľvek striktné ukotvenie takéhoto spôsobu v zákone by nebolo reálne .
A druhá vec, ktorú som si tak povšimol, to je to, ten príklad s tými štvorkolkami. Viete, aj ja som za ochranu lesa. Ale aký je medzi nami dvomi rozdiel? A nielen medzi nami dvomi, ale aj všimol som si, aj u iných poslancoch z Obyčajných ľudí. Ja som za to, aby tie štvorkolky nechodili, mňa vyrušuje niekedy aj bicykel, ktorý chodí po lese a tak isto ruší určitým spôsobom, keď sa tam preháňajú tlupy bicyklistov po lesných cestách. Ale v žiadnom prípade nie som za obmedzenia alebo nebodaj prepadnutie vlastníctva. Spravte pokuty, zvýšte tie pokuty, pre mňa-za mňa aj na dvojnásobok, ale je neprípustné, aby bol občan potrestaný prepadom majetku. Rovnako je to aj v tom poľnohospodárskom, v tom nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy. Predsa ja som za ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale nie takým spôsobom, že na 90 % obmedzím vlastníctvo tejto pôdy vlastníkovi, ktorý ju vlastní.
To je rozdiel medzi nami. A ochranári môžme byť ďalej.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2014 o 10:34 hod.
Ing. Mgr.
Peter Muránsky
Videokanál poslanca
Pán kolega, hovorili ste vyše, vyše hodiny. Neviem, či to robíte naozaj schválne, ale až k záveru ste prišli k tým konkrétnym nejakým návrhom. Verte mi, že aj práve preto to, takéto dlhé vystupovanie, ktoré robíte, málokto vás počúva, málokto vie, čo ste vlastne v skutočnosti povedali.
Teraz k tomu, čo ste povedali. Ja vás tak isto chcem podporiť v tej veci, čo sa týka výberkového systému hospodárenia lesa, ako prírodovedec, len chcem upozorniť, že nie vždy a v každom type lesa je toto samozrejme možné. Takže akékoľvek striktné ukotvenie takéhoto spôsobu v zákone by nebolo reálne .
A druhá vec, ktorú som si tak povšimol, to je to, ten príklad s tými štvorkolkami. Viete, aj ja som za ochranu lesa. Ale aký je medzi nami dvomi rozdiel? A nielen medzi nami dvomi, ale aj všimol som si, aj u iných poslancoch z Obyčajných ľudí. Ja som za to, aby tie štvorkolky nechodili, mňa vyrušuje niekedy aj bicykel, ktorý chodí po lese a tak isto ruší určitým spôsobom, keď sa tam preháňajú tlupy bicyklistov po lesných cestách. Ale v žiadnom prípade nie som za obmedzenia alebo nebodaj prepadnutie vlastníctva. Spravte pokuty, zvýšte tie pokuty, pre mňa-za mňa aj na dvojnásobok, ale je neprípustné, aby bol občan potrestaný prepadom majetku. Rovnako je to aj v tom poľnohospodárskom, v tom nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy. Predsa ja som za ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale nie takým spôsobom, že na 90 % obmedzím vlastníctvo tejto pôdy vlastníkovi, ktorý ju vlastní.
To je rozdiel medzi nami. A ochranári môžme byť ďalej.
Autorizovaný
10:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:36
Mikuláš HubaPo prvé, je to pripomenutie chyby minulosti, tej smutne známej orientácie na rovnoveké monokultúry, najmä smrekové, na ktorú dodnes doplácame.
Chcel by som tiež podčiarknuť snahy eliminovať možnosti zneužívať kalamitu na nadmernú ťažbu a taktiež pred chvíľou spomínané...
Po prvé, je to pripomenutie chyby minulosti, tej smutne známej orientácie na rovnoveké monokultúry, najmä smrekové, na ktorú dodnes doplácame.
Chcel by som tiež podčiarknuť snahy eliminovať možnosti zneužívať kalamitu na nadmernú ťažbu a taktiež pred chvíľou spomínané zabránenie vstupu štvorkoliek, motocyklov, skútrov a podobných zariadení do našich lesov. Chcel by som sa prihlásiť k jeho volaniu po lepšom chápaní ekosystémových funkcií lesa v koncepte komplexnej hodnoty funkcií lesa, ako aj k jeho volaniu po účinnejšej ochrane lesníckych pamiatok.
A napokon, chcel by som sa ideovo prihlásiť aj k jeho návrhom na lepšiu deľbu kompetencií medzi lesníkmi a štátnymi ochrancami prírody, aj keď na realizáciu tohto návrhu nemáme dosiaľ celkom identický názor.
A napokon chcem veľmi oceniť jeho metaforu alebo bonmot, že lesy nie sú bankou, ale poisťovňou.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2014 o 10:36 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som podčiarknuť niektoré takpovediac kľúčové slová z vystúpenia kolegu Mičovského, najmä pre tých, ktorí tu neboli.
Po prvé, je to pripomenutie chyby minulosti, tej smutne známej orientácie na rovnoveké monokultúry, najmä smrekové, na ktorú dodnes doplácame.
Chcel by som tiež podčiarknuť snahy eliminovať možnosti zneužívať kalamitu na nadmernú ťažbu a taktiež pred chvíľou spomínané zabránenie vstupu štvorkoliek, motocyklov, skútrov a podobných zariadení do našich lesov. Chcel by som sa prihlásiť k jeho volaniu po lepšom chápaní ekosystémových funkcií lesa v koncepte komplexnej hodnoty funkcií lesa, ako aj k jeho volaniu po účinnejšej ochrane lesníckych pamiatok.
A napokon, chcel by som sa ideovo prihlásiť aj k jeho návrhom na lepšiu deľbu kompetencií medzi lesníkmi a štátnymi ochrancami prírody, aj keď na realizáciu tohto návrhu nemáme dosiaľ celkom identický názor.
A napokon chcem veľmi oceniť jeho metaforu alebo bonmot, že lesy nie sú bankou, ale poisťovňou.
Ďakujem.
Autorizovaný