35. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem ti veľmi pekne, pani poslankyňa Jurinová, za to, že si pripomenula agendu, s ktorou som prišiel. A ja naozaj to ďakovanie nechcem teraz v žiadnom prípade považovať len za nejakú formalitu, aby sa táto myšlienka ešte raz pripomenula. Je to otázka toho najrýdzejšieho svedomia každého z nás. Ja som vďačný, že vzniká táto situácia tu v sieni zákonnosti, keď sa každý musí rozhodnúť naozaj podľa svedomia. Ja nespochybňujem, a to som povedal niekoľkokrát, úprimnosť KDH zrušiť takzvané Mečiarove amnestie. Spochybňujem úprimnosť tejto chvíle, keď budeme o tom rokovať, s tým, že tu bola po osemnástich rokoch obrovská možnosť dosiahnuť to, o čo sa práve snažili a čo som si dovolil len pripomenúť. Ja som vlastne ani žiadne nové písmenko nevymyslel, lebo ja som to od vás, vážení kolegovia z KDH, odkopíroval. A pripomínam vám, že trauma, ktorá 18 rokov trápi Slovensko, je väčšia ako možno to, čo vkladáte do ústavy z hľadiska manželstva, ktoré ohrozené podľa mňa nie je, ale je ohrozená viera v spravodlivosť, ohrozená viera v to, že zločin, ktorý sa pravdepodobne udial pre osemnástimi rokmi, naďalej bude nevyšetrený. To je trauma, ktorá, aspoň ja to tak cítim za seba a, myslím, aj za mojich, svojich voličov, je veľmi veľká. Takže nech budete akokoľvek otesávať tento balvan ústavnosti z hľadiska manželstva a súdnictva, otázka takzvaných Mečiarových amnestií tam bude stále skrytá, nech akokoľvek budete hľadať zdôvodnenie, že je to nenáležité, že v tejto chvíli sa to nedá, že treba rokovať. Obidve strany, SMER aj KDH ste sa zhodli, že je to nemorálne a že nie je to v poriadku. To znamená, a priori ste neboli ani jeden, ani druhý proti tomu, aby sa tieto veci zrušili. Prečo ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja chcem znova len vyzdvihnúť a podčiarknuť to, čo tu už opakovane odznelo, takéto znepokojenie, ktoré naozaj cítim aj ja pri predloženom návrhu, ktorý naozaj, ako sa zdá, vyznieva ako imitácia, ako len hra na reformu súdnictva. A mrzí ma tá neuvedomelosť, ktorá je spájaná s prípravou nielen tohto návrhu, ale aj iných legislatívnych návrhov. Ako keby sme si sami podkopávali pôdu pod vlastnými nohami. Neviem, či tí, ktorí vlastne dnes budú zodpovedať za reformu súdnictva alebo vôbec, ako je tento rezort riadený, si vôbec uvedomujú, že takýmito len formálnymi sťaženiami prispievajú k tomu, že ľudia budú čím ďalej, tým viac demotivovaní predkladať a podávať súdne žaloby, čím ďalej, tým viac bude narastať nedôvera v inštitucionálne zabezpečenie spravodlivosti, a tak budú hľadať iné spôsoby, alternatívne spôsoby toho, ako sa s rôznymi spormi rôzneho druhu vysporiadať. V podstate takýmto spôsobom len sami spôsobujeme rozpad inštitucionálneho systému, v ktorého dôvera zo strany ľudí čoraz viac klesá, má klesajúci trend. Takže takýmto formálnym prístupom k príprave či už návrhov alebo k reforme súdnictva sami spôsobujeme jeho rozpad.

Ďakujem. Pani podpredsedníčka, viete, to, čo vy tu predvádzate, to je to neetické a to je to neúprimné, pretože vy ste sa ešte ani politicky nenarodili, keď KDH bojovalo za zrušenie Mečiarových amnestií. Ale to, čo tu robíte, je, vy podkladáte tento návrh kvôli tomu, aby neprešlo iné, aby neprešiel ten ústavný zákon o tom manželstve a ani reforma justície. Vy hľadáte všetky cesty, ako podporovať niečo, o čom dopredu viete, že neprejde, a ako nepodporiť to, o čom viete, že prejde. A to je neetické, až, by som povedal, prepáčte, nemorálne.
A o konzistentnosti KDH, prosím vás pekne, nepochybujte. My sme konzistentní, a preto sme tu vyše 20 rokov. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Nechcel som si vyžadovať reč ako navrhovateľ, ale odmietam tie spojenia, že tým, že dve témy sú v jednom návrhu, tak to je vydieranie tých, ktorí majú problém buď s jednou, alebo s druhou témou, pretože aj jedna, aj druhá téma si vyžadujú veľmi nielen vážnu diskusiu, ale aj postoj. A pridávať tam ďalšie v tejto chvíli nie je systémové, aj keď ja si viem predstaviť debatu o amnestiách. A vám chcem len pripomenúť, dvadsiateho ôsmeho, deň pred 18. výročím smrti Róberta Remiáša s jeho matkou pod Remiášovým krížom som sa verejne vyjadril, že nielen na to pamätáme, ale urobíme všetko pre to, aby spravodlivosti sa dvere otvorili. Nevyšetrujeme, nesúdime, ale politici sú zodpovední, aby dvere boli otvorené, spravodlivosť priechodná. Toto hovorím opakovane vám, aj vám, pán kolega, pre nás toto je programový cieľ, nielen preto, lebo je to tu teraz alebo výročie. Ale kým bude možné toto riešiť, tak sa budeme o to usilovať. Ja som presvedčený, že raz to príde. Politika je umenie možného, nielen umenie rozprávania alebo odkazovania, ale umenie možného tak, aby sa spoločnému dobru darilo, aj v oblasti spravodlivosti, aj v oblasti rodiny alebo manželstva, z ktorého rodina vyrastá. Kto chce, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod, toto vám hovorím ako starú múdrosť, nielen slovenskú, ale i ľudskú. Kto chce, hľadá ten spôsob tým, že dáva pozmeňujúce návrhy alebo vylepšuje to, čo je potrebné, a kto nechce, povie nie, lebo je tu KDH, SMER, teraz nie, lebo je po voľbách, lebo bolo pred voľbami, lebo, lebo, lebo..., pani Erika. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za všetky reakcie. Tá vaša snaha sa mi naozaj zdá zvláštna v tom, a som o tom presvedčená, že postavili ste mňa osobne aj mnohých ďalších naozaj do postoja, že sa cítim vydieraná. Cítim sa vydieraná tým, že veľmi si prajem, aby to, čo som aj povedala o ochrane manželstva, a tým aj ochrane rodiny, bolo v ústave. Ale vôbec nie som si istá tými zmenami v súdnictve, ktoré ste naprogramovali.
Ste konzistentní vo svojich názoroch, ale aký problém bol naozaj podpísať pozmeňujúci návrh, za ktorý by poslanci KDH hlasovali, keďže konzistentne idú v tom svojom programe stále ďalej? Však ak ste boli presvedčení o tom, že nie je na tom zhoda, jednoducho tí, ktorí by za to nehlasovali, by potvrdili, že naozaj nie je na tom zhoda. Takže toľko ku konzistentnosti vašej. V tomto je to pre mňa dosť neúprimné.
A ešte by som sa... (Reakcia z pléna.) To som povedala v závere, že určite by sa mi oveľa ľahšie hlasovalo za túto ústavu, keby ste... (Reakcia z pléna.). To nie je z toho jasné? Pán poslanec, uvidíte, nechajte sa prekvapiť, ja si myslím, že som to dostatočne jasne povedala. Budem hlasovať za ústavu a je mi veľmi ľúto, do akej polohy ste postavili mňa a mnohých iných. Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som na úvod tejto rozpravy vystúpila za klub strany MOST – HÍD, kde som vyjadrila aj pozíciu strany MOST – HÍD k novele ústavy, najmä teda k tej justičnej časti tejto novely ústavy. Aj som sa pokúsila vysvetliť naše výhrady k tomu, akým spôsobom sú navrhované previerky spôsobilosti sudcov, myslím, plošné previerky spôsobilosti sudcov. Myslím, že sa tu viedla pomerne dlhá debata, najmä na tej opozičnej strane politického spektra, o tom, ako nastaviť previerky spôsobilosti. A zaznelo tu, myslím, veľa fundovaných výhrad, že tak ako sú previerky spôsobilosti, myslím, tie plošné navrhnuté, to znamená, že podklady z NBÚ získané z rôznych zdrojov, vrátane spravodajských, vyhodnocuje Súdna rada, že je to mechanizmus, ktorý je zlý, ktorý je škodlivý, ktorý môže viesť dokonca k horším výsledkom vo vzťahu, pokiaľ ide o justíciu, a že je to systém, ktorý zakonzervováva ako keby to negatívne, čo vnútri tohto uzatvoreného justičného systému funguje. A to sú tie vzájomné väzby a vzťahy, ktoré sú mnohokrát silnejšie ako samotný zákon. Preto ja dopodrobna, odznelo to tu niekoľkokrát, sa k tomu vracať nechcem. Cítila som potrebu to zopakovať.
Ale cítim potrebu povedať niečo iné, pretože po tých dvoch dňoch, čo diskutujeme o novele ústavy, priznám sa, začínam mať taký veľmi zvláštny pocit z toho aj z celej tejto diskusie, pretože diskutujeme tu predovšetkým my, opoziční poslanci, medzi sebou, občas teda niekto zo strany SMER, ale v zásade je to diskusia tu medzi opozičnými poslancami s rôznymi pohľadmi.
Zároveň z tých všetkých vystúpení vyplýva aj to, že prakticky nikto neverí, že tie plošné previerky niečo prinesú. Ako keby mnohí kolegovia tu brali nejako do úvahy akurát to, že stav je zlý, niečo treba urobiť, máme dobrý úmysel, tak niečo urobíme, no a uvidíme, aký to bude mať výsledok, a keď teda v najhoršom to nebude mať nijaký výsledok, no tak stalo sa. Ale podľa mňa to vôbec tak nie je, pretože ak miera nedôvery v justíciu je vysoká, keď teraz prijmeme niečo, čo nebude fungovať alebo nebodaj bude mať, naopak, negatívne dôsledky, tak frustráciu občanov, ktorá nastúpi o dva roky, tu potom budeme znova zažívať a bude väčšia ako je dnes, bude naozaj väčšia ako je dnes.
A zároveň tu proste badám jav, a hovoril o tom pán poslanec Lipšic, že proste tvárime sa, že vytvárame nejaký priestor a že všetko bude závisieť od zákona, a pritom vieme, že ten zákon sa bude schvaľovať osemdesiatimi tromi hlasmi a bude schválený v podobe, akú má predstavu strana SMER, a v tejto situácii vlastne my vôbec nehovoríme o tom, čo za dva roky vláda Roberta Fica v justícii urobila, či v nej robila dobré kroky alebo zlé kroky a či ten bianko šek, ktorý dávame, bude mať nejaký výsledok, a my pritom ešte aj dokonca vieme, ako vyzerá ten návrh zákona, o ktorom budeme debatovať po tejto novele ústavy, a vieme, že sú tam zlé veci, a my ten bianko šek proste ideme podpísať.
A to úplne paradoxné na tom je, že proste najväčšími diskutérmi o novele ústavy v tejto podobe v tej justičnej časti je predseda parlamentu, ktorý sa tej tejto téme nikdy nevenoval. Aj z lavíc mojich kolegov sú to ľudia, ktorí sa tej téme nikdy nevenovali.
A tu vôbec nezaznieva to podstatné, po prvé, nie je tu minister spravodlivosti, ktorý reprezentuje predstavu vlády, akú má vláda predstavu, ako chce meniť justíciu. To je po prvé.
V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, že donesie koncepciu stabilizácie a modernizácie justície. A do dnešného dňa z toho nie je nič na stole. Mali sme tu niekde pred rokom a pol nejakú správu o stave justície, kde sa tiež vláda zaviazala, že prinesie teda, ako chce riešiť justíciu, koncepčný materiál. A nič z toho nie je. Zato my tu debatujeme o niečom, čo voláme reforma justície alebo začiatok zmien justície. A je to novela ústavy. Predkladá to predseda parlamentu bez toho, aby sme mali predstavu, čo teda vláda zamýšľa s justíciou.
Dva roky tu sledujeme, ako sa nič nedeje, nedeje sa nič v elektronizácii justície napriek tomu, že vláda sa k tomu zaviazala, všetky projekty meškajú. A ja o tom nehovorím nadarmo. Ja o tom hovorím jednoducho preto, že vieme, že elektronizácia justície má za cieľ v konečnom dôsledku zrýchliť súdne konania. A treba s tým začať čo najskôr, pretože jedným žriedlom korupcie alebo priestor pre korupciu v justícii sú práve dlhotrvajúce súdne konania. Čiže mali by sme to jadro, niekde tú príčinu sa snažiť odstraňovať. Nerobíme v tom smere nič. A ani netlačíme nejako veľmi ako táto snemovňa na ministra Boreca. Ja mám naozaj niekedy pocit s mojimi interpeláciami na túto tému, že to naozaj nikoho iného nezaujíma, ale už len mňa.
Netlačíme na ministra spravodlivosti, aby teda konečne doniesol tie procesné predpisy, aby konečne doniesol napríklad tú procesnú novelu Exekučného zákona, ktorú nám sľuboval, keď sme tu riešili len statusové otázky napríklad exekútorov, ktorá by mala vyriešiť aj čiastočne problém spotrebiteľských sporov, ale aj zároveň problém vymožiteľnosti práva, pretože aj v exekučných konaniach tam, kde ich potrebujeme, sa musí konať, pretože inak tí podnikatelia sa nikdy k tým svojim peniazom nedostanú, nie, netlačíme na ministra spravodlivosti. Niekedy to sľúbil, ešte stále to tu nie je.
O chvíľu, keď sa naozaj spustí proces reštrukturalizácie napríklad Doprastavu, budeme mať naraz v priamom prenose pred sebou stovky, možno tisícky subdodávateľov s malými pohľadávkami, o ktorých nevieme, ako v tej reštrukturalizácii vlastne dopadnú, či niekedy svoje peniaze uvidia. Vieme, že na to treba novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Netlačíme na ministra spravodlivosti, aby niečo urobil.
To sú konkrétne kroky, ktoré dnes sa dajú a majú robiť v prospech zrýchlenia súdnych konaní, v prospech toho, aby sa aj tí podnikatelia dostali k svojim peniazom. A ja to nehovorím márne, pretože celú dobu tu hovoríme o očiste justície od skorumpovaných sudcov. Vždy sú dve cesty boja proti korupcii. Z nich je jedna tá, že sa odstraňuje priestor pre korupciu, a druhá tá, že sa trestajú tí, ktorí sú skorumpovaní.
A s tým zužovaním priestoru pre korupciu proste ministerstvo nič nerobí, nič nám nepredkladá a my netlačíme na vládu SMER-u, aby teda niečo robila, aby tej korupcii v justícii bolo menej, keď sme o tom presvedčení.
Ale netlačíme ani na fungovanie iných štandardných mechanizmov, lebo keď hovoríme o skorumpovanej justícii, tak asi hovoríme na základe niečoho. Tak spýtali sme sa ministra spravodlivosti, v koľkých prípadoch disponuje informáciami, napríklad spravodajskými, že naozaj sú indície, že tu máme korupciu. Však ja nechcem, aby povedal tajné informácie. Mne stačí, aby mi povedal, o akom počte sudcov máte tieto indície. Máme to číslo, keď ideme preverovať všetkých? To číslo nemáme. Spýtali sme sa ministra vnútra na políciu, aby teda v trestnoprávnej rovine sa riešili niektoré prípady? Nespýtali sme sa na to ministra vnútra.
Inými slovami, chcem povedať, že tá debata sa tu vedie na nejakú tému, ktorá je nespochybniteľne dôležitá, a výsledok tej debaty bude jedna právna úprava, ktorá nepomôže, ale možno zhorší situáciu, pretože veľmi posilníte vnútrovzťahové mechanizmy, ktoré fungujú v rámci justície. Môže teda situáciu zhoršiť, nie zlepšiť.
A zároveň to vôbec nie je debata medzi opozíciou, vládou a stranou SMER, čo teda chce urobiť v tomto smere tam, kde môže a má vo vzťahu k justícii, a čo urobila za tie dva roky vo vzťahu k justícii v rámci vlastnej zodpovednosti či už na úrovni zákona alebo konkrétnych opatrení, pretože, žiaľ, musím povedať, odpoveď je nič.
Takže ten výsledok pre mňa je veľmi zle pozerateľný. Ja sa veľmi vážne obávam, že v rámci tejto debaty, ktorú tu vedieme na tému novely ústavy v tej časti justícia, tak začínam si pripadať ako v nejakom virtuálnom svete, odtrhnutom absolútne od reality.
Ja proste môžem v tejto chvíli povedať, že som možno rada, že to, čo sme si tu hovorili predvčerom, včera, dnes, až tak ľudia nesledujú, pretože by boli inak pomerne zhrození podľa mojej mienky, musím to takto povedať, pretože naozaj je to odtrhnuté od reality, pretože v realite by to bolo vtedy, keby sme tlačili na tých, ktorí sú zodpovední, aby robili to, čo majú robiť, veľmi konkrétne opatrenia, aby sa tá situácia v justícii zlepšila a zúžil sa priestor pre korupciu a nerobili sme tu kompromisy v tejto časti novely ústavy, ktoré nič nevyriešia, ale môžu zhoršiť stav. Ja si to dovolím aj politicky okomentovať, pretože keď sa tá frustrácia bude prehlbovať, aj v dôsledku toho, že naše opatrenia teda neprinesú ale vôbec, ale vôbec nič na zlepšenie stavu, no tak potom sa môžeme hrať na štandardné, neštandardné strany, ale ten volič nám to zráta. Takže toto má odbornú dimenziu, toto má politickú dimenziu a musím povedať, že aj vo mne rastie pocit frustrácie aj z toho, že tento virtuálny svet tejto dvojdňovej rozpravy je tak odtrhnutý od reality.
Dámy a páni, som presvedčená, že na tejto novele ústavy ani politické body tí, ktorí to podporia, si nevytlčiete a ten výsledok bude v lepšom prípade žiadny, v horšom prípade zlý. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som nadviazal na pani kolegyňu Žitňanskú, pretože som to zdôrazňoval včera a obávam sa, že odpoveď asi ani nepríde dnes, všetci to teda akceptujú, pretože sa tu rozprávalo o garanciách proti zneužívania, Súdna rada, Ústavný súd, prezident je v princípe len blud, ktorý sa týka len tých prvých celoplošných previerok. Všetky ostatné ďalšie previerky kontinuálne budú len v kompetenciách disciplinárnych senátov kreovaných Súdnou radou, teda v uzavretom systéme, na ktoré nebude mať dosah ani Ústavný súd, ani prezident republiky. Prezident republiky bude viazaný návrhom disciplinárneho senátu na odvolanie z funkcie sudcu. Nebude ho môcť nijako preskúmať. Nie sú tam žiadne garancie. Neviem, kto toto vymyslel, kto si to prečítal alebo skôr neprečítal, ale je to tristné, že ideme takúto novelu ústavy schvaľovať. Budem o tom hovoriť ešte v rámci rozpravy. Vieme, ako fungujú disciplinárne senáty kreované Súdnou radou, ktoré sú často zneužívané a boli zneužívané skôr voči tým čestným sudcom. Máme príbeh JUDr. Benešovej, JUDr. Mojša, JUDr. Sojku, JUDr. Paludu, máme mnohé príklady. Týmto senátom tvoreným zvnútra justície, kde nie je žiadna externá kontrola, ideme dávať moc, robiť kontinuálne bezpečnostné previerky. To považujem za zlú vec. A bol by som rád, keby niekto z navrhovateľov ako sa včera vyjadrili aj pán predseda Paška, aj ďalší kolegovia z KDH, to vedeli vysvetliť nejako, tým, že na to boli upozornení, lebo nemôžu už povedať, že na to upozornení neboli. Tak ma naozaj zaujíma to vysvetlenie.

Lucia Žitňanská, no pravdu by si mala v tých obavách a v tých tvrdeniach, keby ten zákon tu ležal bez zmeny, tak ako bol predložený. Ale ten zákon je, keď to vnímam v kontexte pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil, už zmenený, a to výrazne. A to netvrdím ja alebo len ja, napríklad včera aj Dano Lipšic v rozprave povedal, že je to úplne iný návrh teraz. Áno, je úplne iný, je lepší, na tom sme sa, chvalabohu, všetci zhodli, preto ten návrh má podporu, takže nejde o to, že ja som ho predložil, ale je to návrh všetkých, ktorí môžu zabezpečiť, aby bol prijatý aj návrh, aj ústava. A tá podstatná vec je, že keby nebol predložený, tak je tu schválený návrh, ktorý je horší. Takže povinnosťou politika je postarať sa a urobiť všetko pre to, aby zlepšoval veci, aj keď ich nemôže spraviť úplne dokonale, lebo iste o mnohých veciach by sme mohli diskutovať a mohli by sme ich zlepšovať, ale naozaj politika je umenie možného. A keby sme v tom neurobili nič, vtedy by sme zakonzervovali to najhoršie, čo v justícii je. Teraz dávame šancu, aby sa niečo urobilo.
A u teba je skôr problém, že napriek tomu, že Radičovej vláda mala vo svojom programovom vyhlásení celoplošné previerky sudcov existujúcich aj nových, ty s tým nesúhlasíš. Ale ja si myslím, že je to potrebné, pretože ináč to nemôžeme nejako zmeniť. Vlastne som rád, že sa s týmto programovým cieľom stotožnila aj táto väčšina, ktorá tu v parlamente je. A prečo by niekedy nemohla nastať zhoda v takejto zásadnej otázke? Naozaj toto sú zásadné otázky. A ľudia majú na to názor, ktorý vedie k tomu, že musíme s tým súdnictvom nielen... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani kolegyňa, naozaj vám chcem poďakovať za vaše vystúpenie, kde ste popísali tie problémy v justícii, ktoré sú omnoho, omnoho širšie.
Pýtali ste sa, čo robí opozícia alebo čo robíme ďalší kolegovia s tým, aby minister spravodlivosti bol oveľa aktívnejší. Tak za KDH vám chcem povedať, že minulého roku sme sa pomerne dosť venovali neprimeraným nárastom úverov od nebankoviek a exekúciám hlavne občanov Slovenska. Vyzývali sme ministra spravodlivosti otvoreným listom, tlačovkami a dotlačili sme ho k tomu, že na jeseň odrazu prijal vyhlášku, ktorá rušila exekúciu životného minima u dôchodcov. Následne ja som niekoľkokrát predkladal zákon, kde som ohraničil strop pri týchto úveroch. Nakoniec s tým prišli vládni poslanci, lebo, samozrejme, môj návrh zákona nemohol prejsť. Minulý týždeň vláda prijala vyhlášku o stropoch pri týchto nebankových úveroch. Predstavte si, že tá vyhláška je na úrovni dvojnásobku RPMN, ročnej percentuálnej miery nákladov. Presne taký istý návrh zákona som v decembri predkladal ja. Presne tak isto som ten strop zadefinoval.
Spomínali ste reštrukturalizáciu firmy Doprastav. Samozrejme, aj firma VÁHOSTAV sa len tesne vyhla tejto reštrukturalizácii. Naozaj ste poukázali na to, že tisíce živnostníkov budú pravdepodobne nevyplatené. KDH predkladá už po tretíkrát zákon, aby subdodávatelia pri verejnom obstarávaní boli teda vyplácaní.
Takže sú tu aktivity, myslíme si, že táto novela ústavy môže napomôcť tomu, aby tí zlí sudcovia boli zbavení sudcovských talárov.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Zajac, ja si veľmi cením všetky vaše aktivity, ale ja som hovorila o tom type aktivít, ktorý by mal viesť k sfunkčneniu justície. Čiže vy riešite následky. A veľmi si cením tie vaše aktivity. Ale netýkajú sa samotnej efektivity justície ako takej. A tam, myslím, treba tlačiť na vládu.
Ľudo, pán poslanec Kaník, to, čo sa mení oproti pôvodnému návrhu, je, že ak Súdna rada uzná, že sudca nie je spôsobilý, nezanikne mu funkcia zo zákona, ale ho z funkcie odvolá prezident. Je to záklopka pre prípadný exces. Ale nič nemení na veci to, proste tie informácie, že tou previerkou cez Súdnu radu prejdú všetci sudcovia, že tu bude nejaká masa informácií, ktorými bude disponovať Súdna rada, respektíve členovia Súdnej rady, to, že väčšina sudcov, samozrejme, tú spôsobilosť ako keby dostane a že zároveň nám tu vzniknú ďalšie utužené nové väzby vnútornej korupcie, ktoré budú mať dosah na justíciu, až kým títo sudcovia nepôjdu do dôchodku. O tom hovorím. A s tým neurobíš nič v tomto systéme, pretože sa tie previerky budú diať v tomto uzatvorenom systéme. Áno, ja mám isté výhrady k plošným previerkam, ale zároveň, tak ako som povedala aj vo svojom vystúpení na začiatku rozpravy, potom nepochybne je lepší ten štandardný mechanizmus, aký navrhuje Daniel Lipšic, pretože vyníma celú procedúru mimo tohto uzatvoreného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)