35. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
6.6.2014 o 13:00 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Vážený kolega z Trnavy, vážení kolegovia z Klubu KDH a OĽaNO a nezaradený pán poslanec Hlina a pán Herda na balkóne, ja si nedovolím dehonestovať túto tému, pretože si myslím, že je zásadná z hľadiska suverenity Slovenskej republiky, a to tým, že by som sa nevenoval do podrobna tomu, i keď je piatok, i keď je jedna hodina poobede a dovolím si osvetliť, keďže nie je veľa príležitostí, ešte na margo toho, o čom vlastne, keďže pri posudzovaní suverenity sa používajú také cudzie slová, sú zhrnuté do tzv. zásady subsidiarity a proporcionality, chcel by som z tohoto miesta možno osvetliť, že o čom sa vlastne bavíme.
Pri normotvorbe Európskej únie možno viete, že monopol pri navrhovaní legislatívnych aktov má Európska komisia a to je technokratický orgán úradníkov, ktorý, ľudovo povedané, nikto nikdy nevolil a naozaj majú monopol pri tvorbe jednotlivých legislatívnych aktov. Tento technokratický orgán, ktorý sa nazýva Európska komisia pripravuje zákony a keď to teda voľne preženieme, ak naozaj platí, že 70 až 80 % zákonov, ktorými sa, ktorými je atakovaný slovenský právny systém, pochádza z pôdy Európskej únie, tak na začiatku tohoto procesu, okrem procesu prijímania, alebo ktorý sa nazýva proces zelených a bielych kníh a možno v nasledujúcich bodoch sa budem venovať aj tomuto, prichádza v podstate k tomu, že Európska komisia predkladá návrhy legislatívnych aktov, alebo sama ich tvorí pre celý európsky priestor.
V Lisabonskej zmluve bolo definované, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie sa podľa čl. 4 protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad, a teraz sú tu tie slovká: subsidiarity a proporcionality, pripojeného k zmluve o Európskej únii a k zmluve o fungovaní Európskej únie, čiže tých dvoch najzákladnejších dokumentov, ktoré Úniu tvoria, zasiela národným parlamentom. Podľa čl. 6 toho istého protokolu, môže ktorýkoľvek národný parlament do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu, poslať predsedom, predsedovi Európskeho parlamentu alebo Rady Európskej únie alebo Európskej komisie tzv. odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení poslanci národných parlamentov, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Budem stále dopĺňať, jedná sa o suverenitu a suverénne uplatňovanie atribútov národného parlamentu.
Keďže rokovania o niektorých záležitostiach týkajúcich sa členstva Slovenskej republiky v Európskej únii boli v zmysle rokovacieho poriadku prenesené na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ľudovo alebo medzi poslancami často aj volaný "malá Národná rada v Národnej rade", ustanovuje sa, aby najmä tento výbor mal možnosť prijať uznesenie, ktorým by vydal tzv. odôvodnené stanovisko. Čiže stanovisko, že Slovenská republika vie upraviť niektoré inštitúty a niektoré zámery Európskej komisie, ktoré poslali národné parlamenty lepšie, ako si komisia myslí.
Pri prijímaní uznesenia má Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti možnosť vziať do úvahy stanoviská iných výborov Národnej rady, o ktorých zaslanie, čiže tých vecných výborov, tých ako, alebo rezortných, o ktoré zaslanie stanoviska požiadal. Až v prípade, ak Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti neprijme odôvodnené stanovisko vo forme uznesenia, a aj napriek tomu by sa jedna tretina jeho členov domnievala, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie je v protiklade alebo nie je v súlade so zásadou subsidiarity, má právo požiadať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zvolanie schôdze podľa § 17 ods. 2 rokovacieho poriadku. Národná rada Slovenskej republiky zaujme k legislatívnemu aktu Európskej únie, čiže celé toto plénum, odôvodnené stanovisko, ak sa domnieva, že takýto návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Čiže predkladám návrh zákona, ktorý pamätá aj na situácie, keď by mohlo dôjsť k pochybnostiam, a preto sa jednoznačne určuje, že uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa prijalo odôvodnené stanovisko, má prednosť pred uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ktorým sa neprijalo odôvodnené stanovisko.
Čiže toto plénum dostáva právo uplatniť odôvodnené stanovisko, aby sa v nasledujúcom období, keďže v tomto mám za to, že výbor pre európske záležitosti zásadne zlyhal, lebo vydal jedno jediné, aby toto plénum sa mohlo zaoberať otázkami subsidiarity a proporcionality a suverenity, ktoré môžu zasahovať do suverenity Slovenskej republiky ako členského štátu.
Čiže, či už dôjde k prijatiu odôvodneného stanoviska výborom alebo týmto plénom, predseda Národnej rady Slovenskej republiky má povinnosť toto stanovisko zaslať bez zbytočného odkladu vláde, predsedovi Európskeho parlamentu, predsedovi Rady Európskej únie a predsedovi Európskej komisie. Nemožno poprieť fakt, že vydanie odôvodneného stanoviska akýmkoľvek členským štátom Únie, má zásadný vplyv nielen na Slovenskú republiku, ale aj na všetky ostatné štáty Európskej únie, pretože keď sa raz vyskytne nejaký štát, ktorý má s normotvorbou Európskej únie problém, väčšinou sa stane, že niektoré ďalšie štáty Európskej únie sa k tomuto pripoja. Ani toto sa však nedeje na Slovensku, takže ešte raz, stále bude svietiť to jedno jediné odôvodnené stanovisko, na ktoré sa zmohol náš výbor pre európske záležitosti.
Pokiaľ odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých hlasov pridelených Národným parlamentom v zmysle spomínaného protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad, pripojenej k zmluve o Únii a k zmluve o fungovaní Európskej únie, návrh legislatívneho aktu Európskej únie sa musí opätovne posúdiť, a tým sa vlastne uplatňuje tzv. žltá karta. V prípade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v zmysle čl. 76 zmluvy o fungovaní Európskej únie stačí, ak k návrhu takéhoto legislatívneho aktu vyjadrí odôvodnené stanovisko len štvrtina uvedených hlasov následne v týchto orgánoch a tým sa uplatní tzv. oranžová karta.
Čiže ešte raz, máme nástroje tzv. žltej karty, máme nástroje tzv. oranžovej karty. Vieme reálne pri zapracovaní orgánov členského, legislatívnych orgánov, čiže Národnej rady Slovenskej republiky, naozaj reálne pristúpiť k tomu, aby niektoré akty v Európskej únii boli podrobené pripomienkovaniu a aby sme mohli my, ako poslanci Národnej rady, do normotvorby Európskej únie zasiahnuť. Je preto naozaj podľa mňa až nepochopiteľné, že tento reálny nástroj pri obrovskej kritike fungovania Európskej únie a normotvorbe, kedy aj tuná kolega zo strany SaS, mali zásadné problémy s niektorými, ako ste to volali, absurdity alebo niečo, čo Únia robí a pri ani jednej, pretože mechanizmus reálneho uplatňovania tejto zásady v Národnej rade nemáme dobre upravený, sa z pôdy Národnej rady nedostalo na orgány predsedu Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie alebo samotnej Európskej komisie, viac ako jedna pripomienka. Je to zlyhanie procesu, zlyhávanie možno inštitútov rokovacieho poriadku, a tu a teraz je možnosť vtiahnuť do tohoto procesu toto plénum, vtiahnuť aj verejnosť, informovať ich o tom a na základe sfunkčnenia mechanizmu o prijímaní a odôvodňovaní stanoviska, pritiahnuť tú normotvorbu Európskej únie viac k občanom Slovenskej republiky, aby cez svojich volených zástupcov, pretože volených zástupcov máme iba trinásť v Európskom parlamente a stopäťdesiat tu, aby sme reálne spojili úroveň Európskeho parlamentu a úroveň normotvorby členského štátu pri využívaní mechanizmu, ktoré z čl. 4 Protokolu 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality máme k dispozícii. Ak nasledujúce dva roky funkčného obdobia Národnej rady alebo novo kreovaného Európskeho parlamentu bude opäť a zase výsledok, že všetko, čo tvorí Európska únia, okrem jednej jedinej veci, bolo správne, tak potom je naozaj obžaloba slovenských občanov, ktorí hovoria, že Európska únia im zasahuje do oblastí, ktoré oni si sami nepredstavujú a mala by sa venovať iným otázkam, prichádza k reálnemu zlyhávaniu oboch zastupiteľských zborov, aj našich zástupcov na pôde Európskeho parlamentu, ale aj nás samotných.
To znamená, že pri väčšinovom rozhodovaní, či už vo výbore európskych záležitostí, alebo tohoto pléna, je dobré, aby sa o týchto témach viedla širšia a väčšia diskusia a aby si občan pri normotvorbe Európskej únie vedel urobiť lepší názor, kto na akej strane kope, kto je oblečený v akom tričku a čo to teda znamená, že zásady, kedy sa jedná o to, že táto Národná rada alebo naša vláda vie, alebo naše regionálne alebo lokálne parlamenty vedia lepšie upraviť niektoré inštitúty, ako samotná Európska únia a Európska únia s obrovskou chuťou sa púšťa do úpravy mnohých inštitútov normotvorby, od VZN-iek začínajúc, po zákonné úpravy končiac a o vyhláškach ani nehovoriac.
Tak preto by bolo dobré, aby aspoň v niektorých parciálnych veciach sa zaoberalo v prípravnej fáze alebo v tej fáze, kedy ešte tá normotvorba môže uplatniť to, že tu volení zástupcovia, a to som zabudol možno v tom úvode, lebo netýka sa iba volených zástupcov Národnej rady alebo aj regionálnych parlamentov, čiže VÚC-iek alebo aj mestských, že by túto zásadu mohli uplatňovať priamo v procese a možnože by bolo pre občanov lepšie, ak by svojich volených zástupcov mohli atakovať alebo pýtať sa ich na to, čo vlastne z hľadiska normotvorby v Európskej únii pre nich robia. Teraz to vyzerá iba a len tak, že v podstate nechávame všetko na normotvorbu a prípravu Európskej komisie, že to, čo ona robí, je všetko v poriadku a okrem iných štátov Európskej únie a tohoto priestoru sme sa my dostali ku, a teraz to ani nie je priamo kritika, ale je to iba odôvodnené stanovisko, že oblasť, ktorú definuje Európska komisia a chce tam niečo upravovať, by vedel náš národný parlament riešiť omnoho lepšie, ako samotná Európska únia.
Toto zásadné veci, ktoré, a myslím, že sa nebudem veľmi mýliť, ak poviem, že o tomto mnoho občanov Slovenskej republiky ani nevie a nevytvára teda dostatočný a efektívny tlak na svojich volených zástupcov na národnej úrovni, aby sa otázkam uplatňovania týchto zásad venovali lepšie, hlbšie a aby naozaj pri tvorbe zákonov, ktoré k nám prichádzajú z Európske únie bolo jasné, že aj tento parlament má reálne, dobré nástroje na to, aby niektoré veci vedel v procese korigovať, zmeniť, alebo upraviť omnoho lepšie, respektíve nechať ich v tvorbe Národnej rady Slovenskej republiky.
Čiže, ak by som to mal zhrnúť jednoducho, tento zákon sa, alebo tento návrh novely rokovacieho poriadku sa venuje ľudovo pomenovaným žltým a oranžovým kartám. To sú inštitúty, ktoré vedia zefektívniť, zlepšiť, korigovať alebo dokonca zastaviť proces normotvorby Európskej komisie, čiže orgánu, ktorý nie je volený, je menovaný a má monopol, má legislatívnu iniciatívu, ak to tak povieme, pretože asi všetci vieme, že napriek prijatiu Lisabonskej zmluvy ani nasledujúce obdobie Európskeho parlamentu, poslanci Európskeho parlamentu legislatívnu iniciatívu mať nebudú.
Na závere by som možno spomenul, aby ma niekto nenapadol z toho, že som to nepovedal úplne vyčerpávajúco. Áno, Európska komisia má, má monopol. Nie je úplne absolútny, pretože existuje inštitút občianskej iniciatívy alebo anglicky volaný "Citizen initiation", ktorý by mohol aspoň čiastočne a vo veľmi malej miere tento monopol narúšať a znamená to zhruba to, že Lisabonskou zmluvou bol vytvorený inštitút, kedy jednotlivé alebo niektoré návrhy legislatívy môžu iniciovať aj samotní občania. Čiže bol vytvorený inštitút takzvanej Európskej občianskej iniciatívy. Možno v pamäti zostáva takzvaná občianska iniciatíva, ktorá bola úspešná, týkala sa vody. Keď to povieme jednoducho, aby voda bola vyňatá z pôsobnosti, alebo vyňatá z pohľadu, že voda je tovar a stala sa ako keby na základe tejto iniciatívy ľudských právom. Čiže jedna z občianskych iniciatív bola úspešná.
Je však obrovským, obrovskou otázkou, či Európska občianska iniciatíva, tak ako je to napríklad na národnej úrovni u nás petičné právo, by nemalo ísť priamo do Európskeho parlamentu na posudzovanie už samotnými poslancami Európskeho parlamentu, pretože pri súčasnom nastavení akákoľvek občianska iniciatíva posledná, ktorú odchádzajúca Barrosova Európska komisia takpovediac zabila, alebo nedovolila jej úpravu, bola iniciatíva, myslím, že sa volala "one of us", kde 1,7 milióna ľudí sa podpísalo iba pod to, aby Európska komisia sa týmto návrhom zaoberala. Čiže odchádzajúca Barrosova Európska komisia 28. mája hlas 1,7 milióna ľudí cez celý európsky priestor považovala za neodôvodnený a teda tá Európska komisia, ktorá má monopol na normotvorbu, nepustila v procese túto iniciatívu ani do samotného Európskeho parlamentu.
Myslím si, že bude jednou z výziev pre nasledujúce obdobie Európskeho parlamentu, aby nielen toto, ale takzvanú tému demokratického deficitu, v ktorom aj tento, aj táto novela nášho rokovacieho poriadku vie veľa urobiť, pretože vtiahne aj poslancov tohoto pléna, aj keď nie sú členmi európskeho výboru, do rozhodovania o európskych záležitostiach a to vtedy, ak tretina poslancov z výboru zvolá mimoriadnu schôdzu pri prijímaní aktov Európskej únie. Myslím si, že by, ak by táto novela bola prijatá, boli by niektoré témy, ktoré často tvoria možno až mienkotvorné, alebo zaoberajú sa nimi veľké skupiny občanov cez celú Európsku úniu, by sa dostávali na rokovanie tohoto pléna a v tomto bode chcem ešte zdôrazniť to, že akákoľvek téma, ktorá z Európskej únie prichádza, by len a len sme urobili dobre pre vôbec všeobecný politický diskurz, aby toto plénum sa mohlo týmito otázkami zaoberať.
Toľko k predmetnému návrhu zákona rokovacieho poriadku a dúfam, že napriek tomu, že je tu veľmi málo zúčastnených poslancov a pravdepodobne aj vzhľadom na to, že som nemal veľké šťastie, čo sa týka času preberania tohoto, podľa mňa jedného zo zásadných návrhov zákona a dostal som sa tesne v piatok pred koncom rokovania tohoto pléna, si poslanci jednotlivých klubov a budem mať obrovskú snahu vysvetľovať cez kluby, že je to dôležité a možno aj po rozhovoroch s predsedom parlamentu o tejto téme, chystám sa aj na rozhovor síce z iného politického tábora, tak dopadli voľby, aj s predsedom výboru pre európske záležitosti. Či po, a nebránim sa tomu slovu, obžalobe toho, že európske témy nie sú obsahom rokovania, často nie sú obsahom rokovania tohto pléna a že verejnosť má o únii veľmi málo informácií a že ako keby Európska únia prichádzala na pretras iba a len v niektorých parciálnych veciach a väčšinou pred eurovoľbami na nejaký veľmi úzky a krátky čas, by bolo veľmi vhodné sa zamerať na to, ako jednotlivé inštitúty aj pri parlamentnej debate dostať medzi širšiu verejnosť, aby naozaj bolo jasné, aké sú stanoviská jednotlivých či už politických strán alebo poslancov pri prijímaní európskej normotvorby.
Používať Európsku úniu ako výhovorku pri mnohých zákonoch, ktoré sa stávajú platnými v našom právnom systéme, nie je dobré ani z hľadiska stability, pretože otváranie otázky, či je pre Slovenskú republiku výhodné alebo nevýhodné zostávať v Európskej únii, sa častokrát skĺzava do jednoduchých riešení a zjednodušení a potom sa nemôžeme čudovať, že rátané na tretinu možno 20 % spoločnosti má striktne vymedzený názor, že Európska únia nie je dobrým projektom, že by bolo dobré z nej vystúpiť a stále ako keby sa vraciame na začiatok, aj po dekáde zotrvania a bytia v Európskej únii.
Témy zbytočnej adorácie alebo zbytočnej glorifikácie úspechov Európskej únie, neustále omieľanie dokolečka rozbehnutých procesov, kde procesy, ktoré boli dávno pri vstupe Európskej únie naštartované, a to voľný pohyb kapitálu, osôb, tovaru alebo služieb, alebo tým, že Európska únia posadila mnohých "decision make-rov" a mnohých dvadsiatich ôsmich "decision make-rov", alebo, ako to nazvať, predstaviteľov jednotlivých štátov za rokovacie stoly a tým pádom po storočiach konfliktov, ktoré sa diali v Európskej únii, máme možnosť stretávať na ulici 69, 70-ročných ľudí, ktorí nezažili vojnový konflikt aj u nás, je už ako keby "off topic", ako sa hovorí, alebo to, čo európskemu projektu neprináša tú pravú šťavu a ten pravý moment, ktorý by verejnosť chcela a mohla vnímať, pretože verejnosť by potrebovala jednoznačnejšie komunikovať to, kam a čím sa, kam chce Európska únia smerovať a čím sa chce Európska únia "pro futuro" zaoberať. A je otázkou, aká je vízia, pretože motto jednotných rozmanitostí je možno intelektuálnym mottom Európskej únie, ale denný život a takzvané chlebové témy pri normotvorbe Európske únie by mali byť priamo tu obsahom rokovania jednotlivých zámerov a toto sú veci, ktoré by mohol aj tento sfunkčnený mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska vyriešiť, respektíve prispieť k tomu, aby niektoré témy, ktoré Európska únia prináša, sa stali aj témami rozhovorov vo verejnosti, a spomínam to druhýkrát, a aby bolo jasné, že projekty jednotlivých, jednotlivé politické projekty alebo strany, ktoré sú rozpustené vo frakciách Európskeho parlamentu, akým spôsobom sa odrážajú aj do fungovania jednotlivých politických strán a "stay gold-erov" alebo tých ľudí, ktorí prijímajú rozhodnutia aj na národnej úrovni.
Takže, prepáčte mi, že som sa takmer v pol hodinovej rozprave chcel vyjadriť k tomu, že inštitút subsidiarity a proporcionality nie je nejaké zaklínadlo. Je to reálny nástroj, ktorý by mal byť sfunkčnený a prihováram sa za to, aby sme ďalej nechodili okolo horúcej kaše, ale sfunkčnili tento mechanizmus a v podstate dali právomoci tomuto plénu, keď budú dôležité otázky, ktoré sa môžu týkať vízií lebo fungovania Európskej únie, alebo normotvorby, ktorá sa priamo dotýka životov ľudí, sem do tohoto pléna, aby všetci stopäťdesiati poslanci sa mohli vyjadriť k jednotlivým otázkam, ktoré sa Európska komisia na základe fungovania Európskej rady alebo Rady EÚ rozhodla upravovať.
Toľko z mojej strany k tomuto návrhu zákona a dúfam, že než príde k utorňajšiemu hlasovaniu, budem mať možnosť možno cez e-mailing zaslať jednotlivým poslancom do klubov, aby aspoň strávili možno rozmýšľaním nad tým, že tento nie opozično-koaličný alebo opozično-vládny, ale návrh zákona, ktorý dáva vyššie možnosti zúčastnenia sa európskej normotvorby tomuto plénu, je možné prijať. Som ochotný, čo iné mi zostáva, keďže som opozičný poslanec, otvárať túto tému aj s vládnymi predstaviteľmi, či už na eurovýbore alebo vo vedení parlamentu. A ďalšie návrhy, ktoré sú rátané na ďalšie tri sa budú venovať presne tejto otázke, pretože myslím si, že nech sa na to pozrieme z rôznych uhlov, sme na jednej lodi, čo sa týka európskej prítomnosti a myslím si, že naši občania si zaslúžia, aby volení zástupcovia aj tohoto pléna sa zaoberali strážením suverenity tohoto štátu.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
12:35
Ak nám ide o to, že chceme pomôcť občanom Slovenska, ľuďom na Slovensku, aby nedostávali pokuty bez upozornenia vo výške 166 eur, chcem veľmi pekne poprosiť kolegov z vládnej...
Ak nám ide o to, že chceme pomôcť občanom Slovenska, ľuďom na Slovensku, aby nedostávali pokuty bez upozornenia vo výške 166 eur, chcem veľmi pekne poprosiť kolegov z vládnej strany SMER, aby podporili to, aby dopravný úrad musel poslať najprv upomienku tomuto občanovi a dal mu 30 dní na to, aby si tú STK a emisnú kontrolu dal do poriadku a potom teda nech mu udelí tú pokutu. Ak by takúto politickú vôľu ste mali aj vy a schválili v prvom čítaní, môžme v druhom čítaní sa rozprávať o tom, že poďme rozčleniť túto pokutu podľa sociálneho postavenia občana alebo podľa dĺžky neplatnosti STK alebo emisnej kontroly. Ale najprv musí byť dobrá vôľa posunúť to do druhého čítania a takto riešiť problém občanov Slovenska.
Ďakujem pekne.
Vážená pani podpredsedníčka, kolegyňa a kolegovia, naozaj nechcem teraz riešiť informačné systémy na ministerstve dopravy, mimochodom nevieme to ani ovplyvniť, súťaž je vysúťažená, zmluva pravdepodobne podpísaná. Chcem sa vrátiť k podstate navrhovaného zákona.
Ak nám ide o to, že chceme pomôcť občanom Slovenska, ľuďom na Slovensku, aby nedostávali pokuty bez upozornenia vo výške 166 eur, chcem veľmi pekne poprosiť kolegov z vládnej strany SMER, aby podporili to, aby dopravný úrad musel poslať najprv upomienku tomuto občanovi a dal mu 30 dní na to, aby si tú STK a emisnú kontrolu dal do poriadku a potom teda nech mu udelí tú pokutu. Ak by takúto politickú vôľu ste mali aj vy a schválili v prvom čítaní, môžme v druhom čítaní sa rozprávať o tom, že poďme rozčleniť túto pokutu podľa sociálneho postavenia občana alebo podľa dĺžky neplatnosti STK alebo emisnej kontroly. Ale najprv musí byť dobrá vôľa posunúť to do druhého čítania a takto riešiť problém občanov Slovenska.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
12:38
Dovoľte mi preto čiastočne zacitovať aj z dôvodovej správy, keďže som sa snažil čo najefektívnejšie v rámci jednej A4 zhrnúť, o čo ide a preto aj pri predkladaní vyjdem z tejto dôvodovej správy.
Možno je dôležité povedať aj to, že suverenita Slovenskej republiky je často skloňovaná rôznymi politickými projektami, rôznymi vyjadreniami v médiách, často ohnivými rečami aj z tohoto miesta, ibaže nemáme reálne upravený mechanizmus, akým spôsobom by výbor pre európske záležitosti a následne aj plénum tohto parlamentu mohol a mal zasahovať do prijímania legislatívy, ktorá k nám plynie z Európskej únie. Chcem povedať, že Lisabonská zmluva, ktorá až teraz v mnohých oblastiach po týchto eurovoľbách naberá reálnu platnosť, vieme, že európsky parlament bude voliť, alebo bude mať priamo ingerenciu v otázkach voľby Európskej komisie a mnohé iné ustanovenia z Lisabonskej zmluvy, ako keby začínali platiť po týchto voľbách, preto je dôležité priamo na Lisabonskú zmluvu sa odvolať aj v tomto prípade. Keďže Lisabonská zmluva zaviedla efektívny mechanizmus kontroly dodržiavania tzv. zásady subsidiarity a proporcionality zo strany národných parlamentov, čiže u nás Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré majú možnosť formou tzv. odôvodneného stanoviska ukázať Európskej únii tzv. žltú alebo oranžovú kartu v prípade, ak návrh legislatívy Európskej únie zasahuje do suverenity jednotlivých členských štátov.
Cieľom môjho predloženého návrhu zákona je preto vytvoriť mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska a upraviť ho priamo v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa stal nielen deklaratórnym nástrojom, ale účinným nástrojom, ktorý zamedzí zásahom Európskej únie do suverenity Slovenskej republiky. Počas desiatich rokov členstva Slovenskej republiky v Únii sa stalo všeobecne známe, že legislatíva Európskej únie má zásadný vplyv a dopad na každodenný život všetkých občanov nielen 504 miliónového priestoru Európskej únie, ale priamo aj na dosah našich občanov. Tých 70 až 80 % legislatív je toho príkladom, ktoré plynú z Európskej únie.
Nielen v poslednej dobe sme však svedkami akéhosi automatického prijímania všetkých legislatívnych aktov v Európskej únii zo strany slovenského zákonodarného zboru. Podľa najnovšej správy Európskej komisie sa slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity, ako som spomínal, iba jeden jediný krát, zatiaľ čo ostatné členské štáty v Európskej únii tak v sume urobili 663-krát. Zo zmlúv upravujúcich členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii vyplýva, že ak národný parlament sa domnieva, alebo vyjadrí odôvodnené stanovisko, teda že návrh legislatívneho aktu Európskej únie nie je v súlade so zásadou subsidiarity alebo proporcionality, má právo vydať toto odôvodnené stanovisko a toto poslať predstaviteľom vrcholných inštitúcií Európskej únie, predsedovi Európskeho parlamentu alebo Rady alebo Komisie. Uvedené naznačuje, že Slovenská republika toto svoje právo nevyužíva dostatočne, dokonca si myslím, že ho nevyužíva vôbec, pričom si myslím, že jednou z príčin je aj to, že vo vnútroštátnej legislatíve nemáme postup prijatia odôvodneného stanoviska upravený dostatočne a na primeranej úrovni. Ochranu národnej suverenity pritom považujem za tak zásadnú a dôležitú, že návrh zákona musí priznať právomoc a upozorniť na tieto zásady a teda vtiahnuť do procesu výbor pre európske záležitosti a dať tretine poslancov z tohoto výboru, keďže predseda tohoto výboru právo nevyužíva dostatočne, prostredníctvom zvolania mimoriadnej schôdze Národnej rady, na ktorej môže byť odôvodnené stanovisko prijaté napriek tomu, že príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky mal v tejto veci odlišný názor. Teraz sme stále v rukách predsedu a väčšiny vo výbore pre európske záležitosti a keďže sa správa takým spôsobom a je to kritika nielen z opozičných radov, ale aj celej odbornej verejnosti, aj ľuďom, ktorí sa európskym záležitostiam venujú zvonku, že prijať jedno jediné odôvodnené stanovisko zo strany legislatívy na základe procesu, ktorý máme stanovený, je neakceptovateľné a ono to navonok vyzerá, ako keby naozaj zákonodarný zbor súhlasil so všetkým, čo z Európskej únie nám sem pošlú.
Minulú schôdzu som predkladal iný návrh, ktorý v zásade hovoril o tom, aby sme mohli vtiahnuť do procesu a aby vznikali odôvodnené stanoviská nie iba pod vládnou väčšinou, ale aby sa toto plénum mohlo zaoberať, toto plénum mohlo zaoberať legislatívou Európskej únie a dokonca som išiel tak ďaleko, že ak jednotlivé formácie Rady EÚ zasadajú a predseda výboru nemá ani za to, aby zvolal výbor, kde minister podľa súčasného právneho stavu by mal priniesť stanovisko exekutívy, ktorým nás bude reprezentovať na jednotlivých formáciách Rady EÚ, tak kým toto stanovisko nepríde oznámiť výboru, odchádza s negatívnym stanoviskom. Toto táto snemovňa neprijala a preto si myslím, že európsky výbor v zásade je bábkové divadlo a je to fejk hra pred voličom a často sa určite stretávate, kolegovia, s tým, že sa vás pýtajú na jednotlivé nariadenia alebo jednotlivé zákonné upravenia toho, že prečo či už podnikateľ alebo obyčajný človek musí dodržiavať a často sa nám stane, že jedine môžme pokrčiť ramenami a povedať: lebo Európska únia.
Môj návrh smeruje k tomu, aby sme nemuseli krčiť ramenami a hovoriť Európska únia a aby Únia fungovala ako výhovorka pri mnohých či už vládnych alebo priamo poslaneckých agendách, ktoré musíme potom pred občanmi ako keby interpretovať tak, že nevedeli sme si pomôcť. Pomôcť si môžme, máme tu zásadu, ktorá je prijatá, platí na základe Lisabonskej zmluvy, len nemáme vnútorný mechanizmus, akým spôsobom reálne odôvodnené stanoviská prijímať. Ak tento, ak celá vládna agenda a agenda tohoto parlamentu tvorí v samostatnej činnosti iba 30 % normotvorby a všetko ostatné súvisí s Európskou úniou, je podľa mňa naozaj čas, aby sme sa tomuto začali venovať, pretože ten sedemdesiatpercentný balík bol pripomienkovaný, respektíve táto zásada bola použitá a opakujem to už tretíkrát, iba jeden jediný raz. Vyzeráme, kolegovia a kolegyne, ako keby sme naozaj súhlasili so všetkým, čo Európska únia smeruje na základe svojej normotvorby do Slovenskej republiky.
Chcel by som sa v tomto úvodnom slove povenovať možno jednotlivým častiam veľmi stručne.
Čiže v bode 1 ustanovujem, alebo snažím sa, aby išlo o to, že mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky bude môcť okrem pätiny poslancov, ako je to teraz, Národnej rady, zvolať aj tretina členov výboru pre európske záležitosti a to z hľadiska toho, že naozaj je dôležité, aby sme prinášali témy Európskej únie aj do tohoto pléna, pretože rokovanie výboru môžu síce navštíviť poslanci, ale zatiaľ sa to nedeje pod všeobecným dohľadom a aj v miere informovanosti o európskych témach je dôležité, aby niektoré parciálne veci prichádzali z hľadiska normotvorby Európskej únie aj pred toto plénum.
Takže zopakujem, mimoriadnu schôdzu Národnej rady pri jednotlivých témach európskej normotvorby bude môcť zvolať tretina poslancov z výboru pre európske záležitosti a to vtedy, ak predmetom rokovania tejto mimoriadnej schôdze bude posúdenie súladu návrhu legislatívneho aktu Európskej únie so zásadou subsidiarity a proporcionality, čiže ak pôjde o otázky suverenity Slovenskej republiky. Tento prípad nastane vtedy, keď výbor pre európske záležitosti neprijme uznesenie, čiže odôvodnené stanovisko, ktoré by odôvodňovalo nedodržanie zásady subsidiarity alebo proporcionality pri prijímaní legislatívneho aktu Únie, no napriek tomu jedna tretina, väčšinou opozičná, členov tohto výboru, má v tejto veci odlišný názor a domnieva sa, že zásada suverenity, subsidiarity alebo proporcionality by prijatím legislatívneho aktu Únie mohla byť porušená. Takže by sme dostali rokovanie o otázkach, ktoré môže a bude mať tretina výboru názor, že lepšie ich bude upravovať členský štát alebo teda Slovenská republika, ako by sme nejakú takúto kompetenciu alebo normotvorbu v oblasti posúvali na úroveň Európskej únie. Zvýšila by sa informovanosť, zvýšila by sa to, informovanosť členov Národnej rady a dovolím si povedať, že aj všeobecnej verejnosti a tým pádom by sme možno zvýšili aj účasť a vťahovali do hry pri európskych témach aj väčšiu časť slovenskej verejnosti.
K bodu 2. Účelom navrhovanej úpravy je zabezpečiť konanie mimoriadnej schôdze Národnej rady vždy, keď je zvolaná, bez ohľadu na politickú motiváciu väčšiny a umožniť tým priebeh slobodnej parlamentnej diskusii aj v bodoch, s ktorými by väčšina poslancov nemusela a nechcela súhlasiť. Ide iba o diskusiu. Navrhuje sa, aby v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť program schôdze, keďže program schôdze bude a má vyplývať zo samotnej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze. V danom prípade by išlo o žiadosť tretiny členov výboru pre európske záležitosti, pričom program mimoriadnej schôdze by bolo posúdenie súladu návrhu legislatívneho aktu Európskej únie so spomínanou zásadou. Účelovým výkladom popierajúcim význam práva skupiny poslancov zvolať mimoriadnu schôdzu možno dôjsť k záveru, že súčasná právna úprava umožňuje nadpolovičnej väčšine poslancov Národnej rady Slovenskej republiky fakticky blokovať právo na uskutočnenie mimoriadnej schôdze neschválením programu navrhovanej schôdze. Takýto úzus nemožno v žiadnom prípade považovať za vyhovujúci princípom pluralitnej demokracie, na ktorých je, respektíve mal by byť rokovací poriadok vystavaný.
Je to ten štandardný problém, že zvolávame mimoriadnu schôdzu, ale mimoriadna schôdza trvá iba do hlasovania o programe a toto sa už snažili riešiť viacerí poslanci, ja sa snažím pri tomto návrhu, ak sa jedná o akty Európskej únie, vyhnúť možnosti zablokovania pléna pri témach, ktoré sa dotýkajú suverenity Slovenskej republiky v normotvorbe Európskej únie.
V bode 3 navrhujem, aby sa v prípade predkladateľa žiadosti mimoriadnej schôdze, čiže pätina poslancov Národnej rady alebo tretina členov výboru pre európske záležitosti mali záujem program mimoriadnej schôdze meniť alebo doplniť, môžu tak urobiť iba so súhlasom všetkých poslancov, ktorí požiadali o jej zvolanie.
Zdá sa mi, že z hľadiska uvedenia tohoto bodu v prípade aj pri zvažovaní jej možnej podpory, ktorá ešte raz sa dotýka sfunkčnenia mechanizmu prijímania odôvodneného stanoviska v rámci európskej normotvorby, je dôležité ešte povedať, že vykonávanie právomoci Európskej únie, ktoré sa spravujú spomínanou zásadou, Európska únia koná v oblastiach, by mohla, a u nás tým, že sme použili len jedno jediné za celý rok, v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci a to len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu jej členské štáty uspokojivo dosiahnuť na svojej ústrednej úrovni alebo regionálnej či miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na európskej úrovni.
Je veľmi dôležitý tento fakt, pretože často sa v následných diskusiách po prijatí niektorých aktov stretávame s tým, že Európska únia ako keby pôsobila v oblastiach, kde nemá čo robiť a keďže nemáme, naposledy to bol ten príklad s údeným mäsom, kde si Nemci a Česi vyjednali svoju vlastnú výnimku a môžu na základe tradičných postupov v gastro oblasti si tvoriť svoje údené mäso tak, ako boli zvyknutí, kdežto Slovensko, keďže neuplatnilo túto zásadu, tak sa naňho uplatňuje ako keby tá uniálna oblasť a zrovna gastro návyky by mohli byť oblasťou, kedy je odôvodnené stanovisko aj z hľadiska Slovenska a slovenskej normotvorby je dôležitejšie a vie to členský štát upraviť lepšie, ako keď sa tu prijíma nejaká zásada cez dvadsaťosem štátov Európskej únie.
Čiže chcel by som vás, vážení páni poslanci, poprosiť o možnú podporu tohoto návrhu a aby sme sa dostali možno k reálnemu sfunkčneniu mechanizmu, ktorý nám ako keby tvorcovia Lisabonskej zmluvy darovali, ale tak, ako to býva zvykom, na Slovensku sme sa s tým vysporiadali po svojom, a tento návrh alebo tento inštitút sme skôr zamotali do kľučiek a v rokovacom poriadku a dostali sme sa do hodnotenia, že ako keby tomuto plénu na suverenite a oblasti, kde by mali a mohli lepšie pôsobiť naše národné inštitúcie, darovali sme tieto inštitúcie Európskej únii, tieto inštitúty Európskej únii a tým pádom je otázka, akým spôsobom zlepšiť, zefektívniť tento inštitút, aby sme informovali verejnosť a aby sme európsku normotvorbu reálne podrobili možnej kritike a prejaveniu svojho národného názoru tam, kde iné štáty toto robia omnoho efektívnejšie.
Ďakujem.
Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľujem si predniesť návrh zákona, ktorým chcem zmeniť niektoré ustanovenia, ľudovo sa to nazýva "žlté a oranžové karty" a v úvode by som chcel osvetliť niektoré príčiny, čo ma viedlo k predloženiu tohoto návrhu zákona. Máme za sebou predvolebnú kampaň, aj voľby do Európskeho parlamentu a počas tohoto obdobia sa stalo, niekoľkonásobne bolo kritizované to, že pri témach Európskej únie, pri prijímaní legislatívy, ktorú ročne, ktorá prichádza z Európskej únie do slovenského právneho systému, je náš parlament málo aktívny. Hovorí sa o čísle 70 - 80 % legislatívnych aktov, ktoré prichádzajú z hľadiska všetkých aktov do právneho systému Slovenska, ktoré sú priamo ovplyvňované legislatívou alebo legislatívnou činnosťou Európskej únie. Zdá sa mi tak trošička až symptomatické, že prichádzame ohľadom tejto témy v piatok poobede, ahojte deti a verejnosť (rečník zamával smerom k balkónu) a v pléne parlamentu sedí dokopy možno sedem poslancov a nerokujeme o ničom inom, iba o tom, že naša Národná rada sa suverenitou Slovenskej republiky v tomto nezaoberá takmer vôbec. Zo 663 odôvodnených stanovísk, ktoré zazneli počas posledného obdobia, alebo posledného funkčného obdobia Európskeho parlamentu, bolo podaných 663 zásadných pripomienok, zo Slovenskej republiky jedna.
Dovoľte mi preto čiastočne zacitovať aj z dôvodovej správy, keďže som sa snažil čo najefektívnejšie v rámci jednej A4 zhrnúť, o čo ide a preto aj pri predkladaní vyjdem z tejto dôvodovej správy.
Možno je dôležité povedať aj to, že suverenita Slovenskej republiky je často skloňovaná rôznymi politickými projektami, rôznymi vyjadreniami v médiách, často ohnivými rečami aj z tohoto miesta, ibaže nemáme reálne upravený mechanizmus, akým spôsobom by výbor pre európske záležitosti a následne aj plénum tohto parlamentu mohol a mal zasahovať do prijímania legislatívy, ktorá k nám plynie z Európskej únie. Chcem povedať, že Lisabonská zmluva, ktorá až teraz v mnohých oblastiach po týchto eurovoľbách naberá reálnu platnosť, vieme, že európsky parlament bude voliť, alebo bude mať priamo ingerenciu v otázkach voľby Európskej komisie a mnohé iné ustanovenia z Lisabonskej zmluvy, ako keby začínali platiť po týchto voľbách, preto je dôležité priamo na Lisabonskú zmluvu sa odvolať aj v tomto prípade. Keďže Lisabonská zmluva zaviedla efektívny mechanizmus kontroly dodržiavania tzv. zásady subsidiarity a proporcionality zo strany národných parlamentov, čiže u nás Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré majú možnosť formou tzv. odôvodneného stanoviska ukázať Európskej únii tzv. žltú alebo oranžovú kartu v prípade, ak návrh legislatívy Európskej únie zasahuje do suverenity jednotlivých členských štátov.
Cieľom môjho predloženého návrhu zákona je preto vytvoriť mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska a upraviť ho priamo v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa stal nielen deklaratórnym nástrojom, ale účinným nástrojom, ktorý zamedzí zásahom Európskej únie do suverenity Slovenskej republiky. Počas desiatich rokov členstva Slovenskej republiky v Únii sa stalo všeobecne známe, že legislatíva Európskej únie má zásadný vplyv a dopad na každodenný život všetkých občanov nielen 504 miliónového priestoru Európskej únie, ale priamo aj na dosah našich občanov. Tých 70 až 80 % legislatív je toho príkladom, ktoré plynú z Európskej únie.
Nielen v poslednej dobe sme však svedkami akéhosi automatického prijímania všetkých legislatívnych aktov v Európskej únii zo strany slovenského zákonodarného zboru. Podľa najnovšej správy Európskej komisie sa slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity, ako som spomínal, iba jeden jediný krát, zatiaľ čo ostatné členské štáty v Európskej únii tak v sume urobili 663-krát. Zo zmlúv upravujúcich členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii vyplýva, že ak národný parlament sa domnieva, alebo vyjadrí odôvodnené stanovisko, teda že návrh legislatívneho aktu Európskej únie nie je v súlade so zásadou subsidiarity alebo proporcionality, má právo vydať toto odôvodnené stanovisko a toto poslať predstaviteľom vrcholných inštitúcií Európskej únie, predsedovi Európskeho parlamentu alebo Rady alebo Komisie. Uvedené naznačuje, že Slovenská republika toto svoje právo nevyužíva dostatočne, dokonca si myslím, že ho nevyužíva vôbec, pričom si myslím, že jednou z príčin je aj to, že vo vnútroštátnej legislatíve nemáme postup prijatia odôvodneného stanoviska upravený dostatočne a na primeranej úrovni. Ochranu národnej suverenity pritom považujem za tak zásadnú a dôležitú, že návrh zákona musí priznať právomoc a upozorniť na tieto zásady a teda vtiahnuť do procesu výbor pre európske záležitosti a dať tretine poslancov z tohoto výboru, keďže predseda tohoto výboru právo nevyužíva dostatočne, prostredníctvom zvolania mimoriadnej schôdze Národnej rady, na ktorej môže byť odôvodnené stanovisko prijaté napriek tomu, že príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky mal v tejto veci odlišný názor. Teraz sme stále v rukách predsedu a väčšiny vo výbore pre európske záležitosti a keďže sa správa takým spôsobom a je to kritika nielen z opozičných radov, ale aj celej odbornej verejnosti, aj ľuďom, ktorí sa európskym záležitostiam venujú zvonku, že prijať jedno jediné odôvodnené stanovisko zo strany legislatívy na základe procesu, ktorý máme stanovený, je neakceptovateľné a ono to navonok vyzerá, ako keby naozaj zákonodarný zbor súhlasil so všetkým, čo z Európskej únie nám sem pošlú.
Minulú schôdzu som predkladal iný návrh, ktorý v zásade hovoril o tom, aby sme mohli vtiahnuť do procesu a aby vznikali odôvodnené stanoviská nie iba pod vládnou väčšinou, ale aby sa toto plénum mohlo zaoberať, toto plénum mohlo zaoberať legislatívou Európskej únie a dokonca som išiel tak ďaleko, že ak jednotlivé formácie Rady EÚ zasadajú a predseda výboru nemá ani za to, aby zvolal výbor, kde minister podľa súčasného právneho stavu by mal priniesť stanovisko exekutívy, ktorým nás bude reprezentovať na jednotlivých formáciách Rady EÚ, tak kým toto stanovisko nepríde oznámiť výboru, odchádza s negatívnym stanoviskom. Toto táto snemovňa neprijala a preto si myslím, že európsky výbor v zásade je bábkové divadlo a je to fejk hra pred voličom a často sa určite stretávate, kolegovia, s tým, že sa vás pýtajú na jednotlivé nariadenia alebo jednotlivé zákonné upravenia toho, že prečo či už podnikateľ alebo obyčajný človek musí dodržiavať a často sa nám stane, že jedine môžme pokrčiť ramenami a povedať: lebo Európska únia.
Môj návrh smeruje k tomu, aby sme nemuseli krčiť ramenami a hovoriť Európska únia a aby Únia fungovala ako výhovorka pri mnohých či už vládnych alebo priamo poslaneckých agendách, ktoré musíme potom pred občanmi ako keby interpretovať tak, že nevedeli sme si pomôcť. Pomôcť si môžme, máme tu zásadu, ktorá je prijatá, platí na základe Lisabonskej zmluvy, len nemáme vnútorný mechanizmus, akým spôsobom reálne odôvodnené stanoviská prijímať. Ak tento, ak celá vládna agenda a agenda tohoto parlamentu tvorí v samostatnej činnosti iba 30 % normotvorby a všetko ostatné súvisí s Európskou úniou, je podľa mňa naozaj čas, aby sme sa tomuto začali venovať, pretože ten sedemdesiatpercentný balík bol pripomienkovaný, respektíve táto zásada bola použitá a opakujem to už tretíkrát, iba jeden jediný raz. Vyzeráme, kolegovia a kolegyne, ako keby sme naozaj súhlasili so všetkým, čo Európska únia smeruje na základe svojej normotvorby do Slovenskej republiky.
Chcel by som sa v tomto úvodnom slove povenovať možno jednotlivým častiam veľmi stručne.
Čiže v bode 1 ustanovujem, alebo snažím sa, aby išlo o to, že mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky bude môcť okrem pätiny poslancov, ako je to teraz, Národnej rady, zvolať aj tretina členov výboru pre európske záležitosti a to z hľadiska toho, že naozaj je dôležité, aby sme prinášali témy Európskej únie aj do tohoto pléna, pretože rokovanie výboru môžu síce navštíviť poslanci, ale zatiaľ sa to nedeje pod všeobecným dohľadom a aj v miere informovanosti o európskych témach je dôležité, aby niektoré parciálne veci prichádzali z hľadiska normotvorby Európskej únie aj pred toto plénum.
Takže zopakujem, mimoriadnu schôdzu Národnej rady pri jednotlivých témach európskej normotvorby bude môcť zvolať tretina poslancov z výboru pre európske záležitosti a to vtedy, ak predmetom rokovania tejto mimoriadnej schôdze bude posúdenie súladu návrhu legislatívneho aktu Európskej únie so zásadou subsidiarity a proporcionality, čiže ak pôjde o otázky suverenity Slovenskej republiky. Tento prípad nastane vtedy, keď výbor pre európske záležitosti neprijme uznesenie, čiže odôvodnené stanovisko, ktoré by odôvodňovalo nedodržanie zásady subsidiarity alebo proporcionality pri prijímaní legislatívneho aktu Únie, no napriek tomu jedna tretina, väčšinou opozičná, členov tohto výboru, má v tejto veci odlišný názor a domnieva sa, že zásada suverenity, subsidiarity alebo proporcionality by prijatím legislatívneho aktu Únie mohla byť porušená. Takže by sme dostali rokovanie o otázkach, ktoré môže a bude mať tretina výboru názor, že lepšie ich bude upravovať členský štát alebo teda Slovenská republika, ako by sme nejakú takúto kompetenciu alebo normotvorbu v oblasti posúvali na úroveň Európskej únie. Zvýšila by sa informovanosť, zvýšila by sa to, informovanosť členov Národnej rady a dovolím si povedať, že aj všeobecnej verejnosti a tým pádom by sme možno zvýšili aj účasť a vťahovali do hry pri európskych témach aj väčšiu časť slovenskej verejnosti.
K bodu 2. Účelom navrhovanej úpravy je zabezpečiť konanie mimoriadnej schôdze Národnej rady vždy, keď je zvolaná, bez ohľadu na politickú motiváciu väčšiny a umožniť tým priebeh slobodnej parlamentnej diskusii aj v bodoch, s ktorými by väčšina poslancov nemusela a nechcela súhlasiť. Ide iba o diskusiu. Navrhuje sa, aby v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť program schôdze, keďže program schôdze bude a má vyplývať zo samotnej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze. V danom prípade by išlo o žiadosť tretiny členov výboru pre európske záležitosti, pričom program mimoriadnej schôdze by bolo posúdenie súladu návrhu legislatívneho aktu Európskej únie so spomínanou zásadou. Účelovým výkladom popierajúcim význam práva skupiny poslancov zvolať mimoriadnu schôdzu možno dôjsť k záveru, že súčasná právna úprava umožňuje nadpolovičnej väčšine poslancov Národnej rady Slovenskej republiky fakticky blokovať právo na uskutočnenie mimoriadnej schôdze neschválením programu navrhovanej schôdze. Takýto úzus nemožno v žiadnom prípade považovať za vyhovujúci princípom pluralitnej demokracie, na ktorých je, respektíve mal by byť rokovací poriadok vystavaný.
Je to ten štandardný problém, že zvolávame mimoriadnu schôdzu, ale mimoriadna schôdza trvá iba do hlasovania o programe a toto sa už snažili riešiť viacerí poslanci, ja sa snažím pri tomto návrhu, ak sa jedná o akty Európskej únie, vyhnúť možnosti zablokovania pléna pri témach, ktoré sa dotýkajú suverenity Slovenskej republiky v normotvorbe Európskej únie.
V bode 3 navrhujem, aby sa v prípade predkladateľa žiadosti mimoriadnej schôdze, čiže pätina poslancov Národnej rady alebo tretina členov výboru pre európske záležitosti mali záujem program mimoriadnej schôdze meniť alebo doplniť, môžu tak urobiť iba so súhlasom všetkých poslancov, ktorí požiadali o jej zvolanie.
Zdá sa mi, že z hľadiska uvedenia tohoto bodu v prípade aj pri zvažovaní jej možnej podpory, ktorá ešte raz sa dotýka sfunkčnenia mechanizmu prijímania odôvodneného stanoviska v rámci európskej normotvorby, je dôležité ešte povedať, že vykonávanie právomoci Európskej únie, ktoré sa spravujú spomínanou zásadou, Európska únia koná v oblastiach, by mohla, a u nás tým, že sme použili len jedno jediné za celý rok, v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci a to len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu jej členské štáty uspokojivo dosiahnuť na svojej ústrednej úrovni alebo regionálnej či miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na európskej úrovni.
Je veľmi dôležitý tento fakt, pretože často sa v následných diskusiách po prijatí niektorých aktov stretávame s tým, že Európska únia ako keby pôsobila v oblastiach, kde nemá čo robiť a keďže nemáme, naposledy to bol ten príklad s údeným mäsom, kde si Nemci a Česi vyjednali svoju vlastnú výnimku a môžu na základe tradičných postupov v gastro oblasti si tvoriť svoje údené mäso tak, ako boli zvyknutí, kdežto Slovensko, keďže neuplatnilo túto zásadu, tak sa naňho uplatňuje ako keby tá uniálna oblasť a zrovna gastro návyky by mohli byť oblasťou, kedy je odôvodnené stanovisko aj z hľadiska Slovenska a slovenskej normotvorby je dôležitejšie a vie to členský štát upraviť lepšie, ako keď sa tu prijíma nejaká zásada cez dvadsaťosem štátov Európskej únie.
Čiže chcel by som vás, vážení páni poslanci, poprosiť o možnú podporu tohoto návrhu a aby sme sa dostali možno k reálnemu sfunkčneniu mechanizmu, ktorý nám ako keby tvorcovia Lisabonskej zmluvy darovali, ale tak, ako to býva zvykom, na Slovensku sme sa s tým vysporiadali po svojom, a tento návrh alebo tento inštitút sme skôr zamotali do kľučiek a v rokovacom poriadku a dostali sme sa do hodnotenia, že ako keby tomuto plénu na suverenite a oblasti, kde by mali a mohli lepšie pôsobiť naše národné inštitúcie, darovali sme tieto inštitúcie Európskej únii, tieto inštitúty Európskej únii a tým pádom je otázka, akým spôsobom zlepšiť, zefektívniť tento inštitút, aby sme informovali verejnosť a aby sme európsku normotvorbu reálne podrobili možnej kritike a prejaveniu svojho národného názoru tam, kde iné štáty toto robia omnoho efektívnejšie.
Ďakujem.
Neautorizovaný
13:00
Vstup predsedajúceho 13:00
Martin PoliačikPredmetný...
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali: výbor pre európske záležitosti a ústavnoprávny výbor. Za gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Priestor na vlastnú úvahu v tomto prípade nevyužijem, lebo by aj tak nebol som schopný doplniť tak obsiahlo túto problematiku, ako to urobil pán navrhovateľ, takže s ním môžem len súhlasiť. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vstup predsedajúceho
6.6.2014 o 13:00 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Veľmi pekne ďakujem, pani podpredsedníčka. Kolegyne, (hlasy v sále) áno, (povedané so smiechom) takže vážená pani kolegyňa, vážená pani kolegyňa, pani podpredsedníčka, kolegovia, už aj deti odišli, zdravím pána na balkóne, ten je verný, už od včera tam stojí, sedí. Takže dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali: výbor pre európske záležitosti a ústavnoprávny výbor. Za gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Priestor na vlastnú úvahu v tomto prípade nevyužijem, lebo by aj tak nebol som schopný doplniť tak obsiahlo túto problematiku, ako to urobil pán navrhovateľ, takže s ním môžem len súhlasiť. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Neautorizovaný
13:00
Vystúpenie v rozprave 13:00
Jozef ViskupičPri normotvorbe Európskej únie možno viete, že monopol pri navrhovaní legislatívnych aktov má Európska komisia a to je technokratický orgán úradníkov, ktorý, ľudovo povedané, nikto nikdy nevolil a naozaj majú monopol pri tvorbe jednotlivých legislatívnych aktov. Tento technokratický orgán, ktorý sa nazýva Európska komisia pripravuje zákony a keď to teda voľne preženieme, ak naozaj platí, že 70 až 80 % zákonov, ktorými sa, ktorými je atakovaný slovenský právny systém, pochádza z pôdy Európskej únie, tak na začiatku tohoto procesu, okrem procesu prijímania, alebo ktorý sa nazýva proces zelených a bielych kníh a možno v nasledujúcich bodoch sa budem venovať aj tomuto, prichádza v podstate k tomu, že Európska komisia predkladá návrhy legislatívnych aktov, alebo sama ich tvorí pre celý európsky priestor.
V Lisabonskej zmluve bolo definované, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie sa podľa čl. 4 protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad, a teraz sú tu tie slovká: subsidiarity a proporcionality, pripojeného k zmluve o Európskej únii a k zmluve o fungovaní Európskej únie, čiže tých dvoch najzákladnejších dokumentov, ktoré Úniu tvoria, zasiela národným parlamentom. Podľa čl. 6 toho istého protokolu, môže ktorýkoľvek národný parlament do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu, poslať predsedom, predsedovi Európskeho parlamentu alebo Rady Európskej únie alebo Európskej komisie tzv. odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení poslanci národných parlamentov, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Budem stále dopĺňať, jedná sa o suverenitu a suverénne uplatňovanie atribútov národného parlamentu.
Keďže rokovania o niektorých záležitostiach týkajúcich sa členstva Slovenskej republiky v Európskej únii boli v zmysle rokovacieho poriadku prenesené na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ľudovo alebo medzi poslancami často aj volaný "malá Národná rada v Národnej rade", ustanovuje sa, aby najmä tento výbor mal možnosť prijať uznesenie, ktorým by vydal tzv. odôvodnené stanovisko. Čiže stanovisko, že Slovenská republika vie upraviť niektoré inštitúty a niektoré zámery Európskej komisie, ktoré poslali národné parlamenty lepšie, ako si komisia myslí.
Pri prijímaní uznesenia má Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti možnosť vziať do úvahy stanoviská iných výborov Národnej rady, o ktorých zaslanie, čiže tých vecných výborov, tých ako, alebo rezortných, o ktoré zaslanie stanoviska požiadal. Až v prípade, ak Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti neprijme odôvodnené stanovisko vo forme uznesenia, a aj napriek tomu by sa jedna tretina jeho členov domnievala, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie je v protiklade alebo nie je v súlade so zásadou subsidiarity, má právo požiadať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zvolanie schôdze podľa § 17 ods. 2 rokovacieho poriadku. Národná rada Slovenskej republiky zaujme k legislatívnemu aktu Európskej únie, čiže celé toto plénum, odôvodnené stanovisko, ak sa domnieva, že takýto návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Čiže predkladám návrh zákona, ktorý pamätá aj na situácie, keď by mohlo dôjsť k pochybnostiam, a preto sa jednoznačne určuje, že uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa prijalo odôvodnené stanovisko, má prednosť pred uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ktorým sa neprijalo odôvodnené stanovisko.
Čiže toto plénum dostáva právo uplatniť odôvodnené stanovisko, aby sa v nasledujúcom období, keďže v tomto mám za to, že výbor pre európske záležitosti zásadne zlyhal, lebo vydal jedno jediné, aby toto plénum sa mohlo zaoberať otázkami subsidiarity a proporcionality a suverenity, ktoré môžu zasahovať do suverenity Slovenskej republiky ako členského štátu.
Čiže, či už dôjde k prijatiu odôvodneného stanoviska výborom alebo týmto plénom, predseda Národnej rady Slovenskej republiky má povinnosť toto stanovisko zaslať bez zbytočného odkladu vláde, predsedovi Európskeho parlamentu, predsedovi Rady Európskej únie a predsedovi Európskej komisie. Nemožno poprieť fakt, že vydanie odôvodneného stanoviska akýmkoľvek členským štátom Únie, má zásadný vplyv nielen na Slovenskú republiku, ale aj na všetky ostatné štáty Európskej únie, pretože keď sa raz vyskytne nejaký štát, ktorý má s normotvorbou Európskej únie problém, väčšinou sa stane, že niektoré ďalšie štáty Európskej únie sa k tomuto pripoja. Ani toto sa však nedeje na Slovensku, takže ešte raz, stále bude svietiť to jedno jediné odôvodnené stanovisko, na ktoré sa zmohol náš výbor pre európske záležitosti.
Pokiaľ odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých hlasov pridelených Národným parlamentom v zmysle spomínaného protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad, pripojenej k zmluve o Únii a k zmluve o fungovaní Európskej únie, návrh legislatívneho aktu Európskej únie sa musí opätovne posúdiť, a tým sa vlastne uplatňuje tzv. žltá karta. V prípade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v zmysle čl. 76 zmluvy o fungovaní Európskej únie stačí, ak k návrhu takéhoto legislatívneho aktu vyjadrí odôvodnené stanovisko len štvrtina uvedených hlasov následne v týchto orgánoch a tým sa uplatní tzv. oranžová karta.
Čiže ešte raz, máme nástroje tzv. žltej karty, máme nástroje tzv. oranžovej karty. Vieme reálne pri zapracovaní orgánov členského, legislatívnych orgánov, čiže Národnej rady Slovenskej republiky, naozaj reálne pristúpiť k tomu, aby niektoré akty v Európskej únii boli podrobené pripomienkovaniu a aby sme mohli my, ako poslanci Národnej rady, do normotvorby Európskej únie zasiahnuť. Je preto naozaj podľa mňa až nepochopiteľné, že tento reálny nástroj pri obrovskej kritike fungovania Európskej únie a normotvorbe, kedy aj tuná kolega zo strany SaS, mali zásadné problémy s niektorými, ako ste to volali, absurdity alebo niečo, čo Únia robí a pri ani jednej, pretože mechanizmus reálneho uplatňovania tejto zásady v Národnej rade nemáme dobre upravený, sa z pôdy Národnej rady nedostalo na orgány predsedu Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie alebo samotnej Európskej komisie, viac ako jedna pripomienka. Je to zlyhanie procesu, zlyhávanie možno inštitútov rokovacieho poriadku, a tu a teraz je možnosť vtiahnuť do tohoto procesu toto plénum, vtiahnuť aj verejnosť, informovať ich o tom a na základe sfunkčnenia mechanizmu o prijímaní a odôvodňovaní stanoviska, pritiahnuť tú normotvorbu Európskej únie viac k občanom Slovenskej republiky, aby cez svojich volených zástupcov, pretože volených zástupcov máme iba trinásť v Európskom parlamente a stopäťdesiat tu, aby sme reálne spojili úroveň Európskeho parlamentu a úroveň normotvorby členského štátu pri využívaní mechanizmu, ktoré z čl. 4 Protokolu 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality máme k dispozícii. Ak nasledujúce dva roky funkčného obdobia Národnej rady alebo novo kreovaného Európskeho parlamentu bude opäť a zase výsledok, že všetko, čo tvorí Európska únia, okrem jednej jedinej veci, bolo správne, tak potom je naozaj obžaloba slovenských občanov, ktorí hovoria, že Európska únia im zasahuje do oblastí, ktoré oni si sami nepredstavujú a mala by sa venovať iným otázkam, prichádza k reálnemu zlyhávaniu oboch zastupiteľských zborov, aj našich zástupcov na pôde Európskeho parlamentu, ale aj nás samotných.
To znamená, že pri väčšinovom rozhodovaní, či už vo výbore európskych záležitostí, alebo tohoto pléna, je dobré, aby sa o týchto témach viedla širšia a väčšia diskusia a aby si občan pri normotvorbe Európskej únie vedel urobiť lepší názor, kto na akej strane kope, kto je oblečený v akom tričku a čo to teda znamená, že zásady, kedy sa jedná o to, že táto Národná rada alebo naša vláda vie, alebo naše regionálne alebo lokálne parlamenty vedia lepšie upraviť niektoré inštitúty, ako samotná Európska únia a Európska únia s obrovskou chuťou sa púšťa do úpravy mnohých inštitútov normotvorby, od VZN-iek začínajúc, po zákonné úpravy končiac a o vyhláškach ani nehovoriac.
Tak preto by bolo dobré, aby aspoň v niektorých parciálnych veciach sa zaoberalo v prípravnej fáze alebo v tej fáze, kedy ešte tá normotvorba môže uplatniť to, že tu volení zástupcovia, a to som zabudol možno v tom úvode, lebo netýka sa iba volených zástupcov Národnej rady alebo aj regionálnych parlamentov, čiže VÚC-iek alebo aj mestských, že by túto zásadu mohli uplatňovať priamo v procese a možnože by bolo pre občanov lepšie, ak by svojich volených zástupcov mohli atakovať alebo pýtať sa ich na to, čo vlastne z hľadiska normotvorby v Európskej únii pre nich robia. Teraz to vyzerá iba a len tak, že v podstate nechávame všetko na normotvorbu a prípravu Európskej komisie, že to, čo ona robí, je všetko v poriadku a okrem iných štátov Európskej únie a tohoto priestoru sme sa my dostali ku, a teraz to ani nie je priamo kritika, ale je to iba odôvodnené stanovisko, že oblasť, ktorú definuje Európska komisia a chce tam niečo upravovať, by vedel náš národný parlament riešiť omnoho lepšie, ako samotná Európska únia.
Toto zásadné veci, ktoré, a myslím, že sa nebudem veľmi mýliť, ak poviem, že o tomto mnoho občanov Slovenskej republiky ani nevie a nevytvára teda dostatočný a efektívny tlak na svojich volených zástupcov na národnej úrovni, aby sa otázkam uplatňovania týchto zásad venovali lepšie, hlbšie a aby naozaj pri tvorbe zákonov, ktoré k nám prichádzajú z Európske únie bolo jasné, že aj tento parlament má reálne, dobré nástroje na to, aby niektoré veci vedel v procese korigovať, zmeniť, alebo upraviť omnoho lepšie, respektíve nechať ich v tvorbe Národnej rady Slovenskej republiky.
Čiže, ak by som to mal zhrnúť jednoducho, tento zákon sa, alebo tento návrh novely rokovacieho poriadku sa venuje ľudovo pomenovaným žltým a oranžovým kartám. To sú inštitúty, ktoré vedia zefektívniť, zlepšiť, korigovať alebo dokonca zastaviť proces normotvorby Európskej komisie, čiže orgánu, ktorý nie je volený, je menovaný a má monopol, má legislatívnu iniciatívu, ak to tak povieme, pretože asi všetci vieme, že napriek prijatiu Lisabonskej zmluvy ani nasledujúce obdobie Európskeho parlamentu, poslanci Európskeho parlamentu legislatívnu iniciatívu mať nebudú.
Na závere by som možno spomenul, aby ma niekto nenapadol z toho, že som to nepovedal úplne vyčerpávajúco. Áno, Európska komisia má, má monopol. Nie je úplne absolútny, pretože existuje inštitút občianskej iniciatívy alebo anglicky volaný "Citizen initiation", ktorý by mohol aspoň čiastočne a vo veľmi malej miere tento monopol narúšať a znamená to zhruba to, že Lisabonskou zmluvou bol vytvorený inštitút, kedy jednotlivé alebo niektoré návrhy legislatívy môžu iniciovať aj samotní občania. Čiže bol vytvorený inštitút takzvanej Európskej občianskej iniciatívy. Možno v pamäti zostáva takzvaná občianska iniciatíva, ktorá bola úspešná, týkala sa vody. Keď to povieme jednoducho, aby voda bola vyňatá z pôsobnosti, alebo vyňatá z pohľadu, že voda je tovar a stala sa ako keby na základe tejto iniciatívy ľudských právom. Čiže jedna z občianskych iniciatív bola úspešná.
Je však obrovským, obrovskou otázkou, či Európska občianska iniciatíva, tak ako je to napríklad na národnej úrovni u nás petičné právo, by nemalo ísť priamo do Európskeho parlamentu na posudzovanie už samotnými poslancami Európskeho parlamentu, pretože pri súčasnom nastavení akákoľvek občianska iniciatíva posledná, ktorú odchádzajúca Barrosova Európska komisia takpovediac zabila, alebo nedovolila jej úpravu, bola iniciatíva, myslím, že sa volala "one of us", kde 1,7 milióna ľudí sa podpísalo iba pod to, aby Európska komisia sa týmto návrhom zaoberala. Čiže odchádzajúca Barrosova Európska komisia 28. mája hlas 1,7 milióna ľudí cez celý európsky priestor považovala za neodôvodnený a teda tá Európska komisia, ktorá má monopol na normotvorbu, nepustila v procese túto iniciatívu ani do samotného Európskeho parlamentu.
Myslím si, že bude jednou z výziev pre nasledujúce obdobie Európskeho parlamentu, aby nielen toto, ale takzvanú tému demokratického deficitu, v ktorom aj tento, aj táto novela nášho rokovacieho poriadku vie veľa urobiť, pretože vtiahne aj poslancov tohoto pléna, aj keď nie sú členmi európskeho výboru, do rozhodovania o európskych záležitostiach a to vtedy, ak tretina poslancov z výboru zvolá mimoriadnu schôdzu pri prijímaní aktov Európskej únie. Myslím si, že by, ak by táto novela bola prijatá, boli by niektoré témy, ktoré často tvoria možno až mienkotvorné, alebo zaoberajú sa nimi veľké skupiny občanov cez celú Európsku úniu, by sa dostávali na rokovanie tohoto pléna a v tomto bode chcem ešte zdôrazniť to, že akákoľvek téma, ktorá z Európskej únie prichádza, by len a len sme urobili dobre pre vôbec všeobecný politický diskurz, aby toto plénum sa mohlo týmito otázkami zaoberať.
Toľko k predmetnému návrhu zákona rokovacieho poriadku a dúfam, že napriek tomu, že je tu veľmi málo zúčastnených poslancov a pravdepodobne aj vzhľadom na to, že som nemal veľké šťastie, čo sa týka času preberania tohoto, podľa mňa jedného zo zásadných návrhov zákona a dostal som sa tesne v piatok pred koncom rokovania tohoto pléna, si poslanci jednotlivých klubov a budem mať obrovskú snahu vysvetľovať cez kluby, že je to dôležité a možno aj po rozhovoroch s predsedom parlamentu o tejto téme, chystám sa aj na rozhovor síce z iného politického tábora, tak dopadli voľby, aj s predsedom výboru pre európske záležitosti. Či po, a nebránim sa tomu slovu, obžalobe toho, že európske témy nie sú obsahom rokovania, často nie sú obsahom rokovania tohto pléna a že verejnosť má o únii veľmi málo informácií a že ako keby Európska únia prichádzala na pretras iba a len v niektorých parciálnych veciach a väčšinou pred eurovoľbami na nejaký veľmi úzky a krátky čas, by bolo veľmi vhodné sa zamerať na to, ako jednotlivé inštitúty aj pri parlamentnej debate dostať medzi širšiu verejnosť, aby naozaj bolo jasné, aké sú stanoviská jednotlivých či už politických strán alebo poslancov pri prijímaní európskej normotvorby.
Používať Európsku úniu ako výhovorku pri mnohých zákonoch, ktoré sa stávajú platnými v našom právnom systéme, nie je dobré ani z hľadiska stability, pretože otváranie otázky, či je pre Slovenskú republiku výhodné alebo nevýhodné zostávať v Európskej únii, sa častokrát skĺzava do jednoduchých riešení a zjednodušení a potom sa nemôžeme čudovať, že rátané na tretinu možno 20 % spoločnosti má striktne vymedzený názor, že Európska únia nie je dobrým projektom, že by bolo dobré z nej vystúpiť a stále ako keby sa vraciame na začiatok, aj po dekáde zotrvania a bytia v Európskej únii.
Témy zbytočnej adorácie alebo zbytočnej glorifikácie úspechov Európskej únie, neustále omieľanie dokolečka rozbehnutých procesov, kde procesy, ktoré boli dávno pri vstupe Európskej únie naštartované, a to voľný pohyb kapitálu, osôb, tovaru alebo služieb, alebo tým, že Európska únia posadila mnohých "decision make-rov" a mnohých dvadsiatich ôsmich "decision make-rov", alebo, ako to nazvať, predstaviteľov jednotlivých štátov za rokovacie stoly a tým pádom po storočiach konfliktov, ktoré sa diali v Európskej únii, máme možnosť stretávať na ulici 69, 70-ročných ľudí, ktorí nezažili vojnový konflikt aj u nás, je už ako keby "off topic", ako sa hovorí, alebo to, čo európskemu projektu neprináša tú pravú šťavu a ten pravý moment, ktorý by verejnosť chcela a mohla vnímať, pretože verejnosť by potrebovala jednoznačnejšie komunikovať to, kam a čím sa, kam chce Európska únia smerovať a čím sa chce Európska únia "pro futuro" zaoberať. A je otázkou, aká je vízia, pretože motto jednotných rozmanitostí je možno intelektuálnym mottom Európskej únie, ale denný život a takzvané chlebové témy pri normotvorbe Európske únie by mali byť priamo tu obsahom rokovania jednotlivých zámerov a toto sú veci, ktoré by mohol aj tento sfunkčnený mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska vyriešiť, respektíve prispieť k tomu, aby niektoré témy, ktoré Európska únia prináša, sa stali aj témami rozhovorov vo verejnosti, a spomínam to druhýkrát, a aby bolo jasné, že projekty jednotlivých, jednotlivé politické projekty alebo strany, ktoré sú rozpustené vo frakciách Európskeho parlamentu, akým spôsobom sa odrážajú aj do fungovania jednotlivých politických strán a "stay gold-erov" alebo tých ľudí, ktorí prijímajú rozhodnutia aj na národnej úrovni.
Takže, prepáčte mi, že som sa takmer v pol hodinovej rozprave chcel vyjadriť k tomu, že inštitút subsidiarity a proporcionality nie je nejaké zaklínadlo. Je to reálny nástroj, ktorý by mal byť sfunkčnený a prihováram sa za to, aby sme ďalej nechodili okolo horúcej kaše, ale sfunkčnili tento mechanizmus a v podstate dali právomoci tomuto plénu, keď budú dôležité otázky, ktoré sa môžu týkať vízií lebo fungovania Európskej únie, alebo normotvorby, ktorá sa priamo dotýka životov ľudí, sem do tohoto pléna, aby všetci stopäťdesiati poslanci sa mohli vyjadriť k jednotlivým otázkam, ktoré sa Európska komisia na základe fungovania Európskej rady alebo Rady EÚ rozhodla upravovať.
Toľko z mojej strany k tomuto návrhu zákona a dúfam, že než príde k utorňajšiemu hlasovaniu, budem mať možnosť možno cez e-mailing zaslať jednotlivým poslancom do klubov, aby aspoň strávili možno rozmýšľaním nad tým, že tento nie opozično-koaličný alebo opozično-vládny, ale návrh zákona, ktorý dáva vyššie možnosti zúčastnenia sa európskej normotvorby tomuto plénu, je možné prijať. Som ochotný, čo iné mi zostáva, keďže som opozičný poslanec, otvárať túto tému aj s vládnymi predstaviteľmi, či už na eurovýbore alebo vo vedení parlamentu. A ďalšie návrhy, ktoré sú rátané na ďalšie tri sa budú venovať presne tejto otázke, pretože myslím si, že nech sa na to pozrieme z rôznych uhlov, sme na jednej lodi, čo sa týka európskej prítomnosti a myslím si, že naši občania si zaslúžia, aby volení zástupcovia aj tohoto pléna sa zaoberali strážením suverenity tohoto štátu.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
6.6.2014 o 13:00 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Vážený kolega z Trnavy, vážení kolegovia z Klubu KDH a OĽaNO a nezaradený pán poslanec Hlina a pán Herda na balkóne, ja si nedovolím dehonestovať túto tému, pretože si myslím, že je zásadná z hľadiska suverenity Slovenskej republiky, a to tým, že by som sa nevenoval do podrobna tomu, i keď je piatok, i keď je jedna hodina poobede a dovolím si osvetliť, keďže nie je veľa príležitostí, ešte na margo toho, o čom vlastne, keďže pri posudzovaní suverenity sa používajú také cudzie slová, sú zhrnuté do tzv. zásady subsidiarity a proporcionality, chcel by som z tohoto miesta možno osvetliť, že o čom sa vlastne bavíme.
Pri normotvorbe Európskej únie možno viete, že monopol pri navrhovaní legislatívnych aktov má Európska komisia a to je technokratický orgán úradníkov, ktorý, ľudovo povedané, nikto nikdy nevolil a naozaj majú monopol pri tvorbe jednotlivých legislatívnych aktov. Tento technokratický orgán, ktorý sa nazýva Európska komisia pripravuje zákony a keď to teda voľne preženieme, ak naozaj platí, že 70 až 80 % zákonov, ktorými sa, ktorými je atakovaný slovenský právny systém, pochádza z pôdy Európskej únie, tak na začiatku tohoto procesu, okrem procesu prijímania, alebo ktorý sa nazýva proces zelených a bielych kníh a možno v nasledujúcich bodoch sa budem venovať aj tomuto, prichádza v podstate k tomu, že Európska komisia predkladá návrhy legislatívnych aktov, alebo sama ich tvorí pre celý európsky priestor.
V Lisabonskej zmluve bolo definované, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie sa podľa čl. 4 protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad, a teraz sú tu tie slovká: subsidiarity a proporcionality, pripojeného k zmluve o Európskej únii a k zmluve o fungovaní Európskej únie, čiže tých dvoch najzákladnejších dokumentov, ktoré Úniu tvoria, zasiela národným parlamentom. Podľa čl. 6 toho istého protokolu, môže ktorýkoľvek národný parlament do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu, poslať predsedom, predsedovi Európskeho parlamentu alebo Rady Európskej únie alebo Európskej komisie tzv. odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení poslanci národných parlamentov, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Budem stále dopĺňať, jedná sa o suverenitu a suverénne uplatňovanie atribútov národného parlamentu.
Keďže rokovania o niektorých záležitostiach týkajúcich sa členstva Slovenskej republiky v Európskej únii boli v zmysle rokovacieho poriadku prenesené na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ľudovo alebo medzi poslancami často aj volaný "malá Národná rada v Národnej rade", ustanovuje sa, aby najmä tento výbor mal možnosť prijať uznesenie, ktorým by vydal tzv. odôvodnené stanovisko. Čiže stanovisko, že Slovenská republika vie upraviť niektoré inštitúty a niektoré zámery Európskej komisie, ktoré poslali národné parlamenty lepšie, ako si komisia myslí.
Pri prijímaní uznesenia má Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti možnosť vziať do úvahy stanoviská iných výborov Národnej rady, o ktorých zaslanie, čiže tých vecných výborov, tých ako, alebo rezortných, o ktoré zaslanie stanoviska požiadal. Až v prípade, ak Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti neprijme odôvodnené stanovisko vo forme uznesenia, a aj napriek tomu by sa jedna tretina jeho členov domnievala, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie je v protiklade alebo nie je v súlade so zásadou subsidiarity, má právo požiadať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zvolanie schôdze podľa § 17 ods. 2 rokovacieho poriadku. Národná rada Slovenskej republiky zaujme k legislatívnemu aktu Európskej únie, čiže celé toto plénum, odôvodnené stanovisko, ak sa domnieva, že takýto návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Čiže predkladám návrh zákona, ktorý pamätá aj na situácie, keď by mohlo dôjsť k pochybnostiam, a preto sa jednoznačne určuje, že uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa prijalo odôvodnené stanovisko, má prednosť pred uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ktorým sa neprijalo odôvodnené stanovisko.
Čiže toto plénum dostáva právo uplatniť odôvodnené stanovisko, aby sa v nasledujúcom období, keďže v tomto mám za to, že výbor pre európske záležitosti zásadne zlyhal, lebo vydal jedno jediné, aby toto plénum sa mohlo zaoberať otázkami subsidiarity a proporcionality a suverenity, ktoré môžu zasahovať do suverenity Slovenskej republiky ako členského štátu.
Čiže, či už dôjde k prijatiu odôvodneného stanoviska výborom alebo týmto plénom, predseda Národnej rady Slovenskej republiky má povinnosť toto stanovisko zaslať bez zbytočného odkladu vláde, predsedovi Európskeho parlamentu, predsedovi Rady Európskej únie a predsedovi Európskej komisie. Nemožno poprieť fakt, že vydanie odôvodneného stanoviska akýmkoľvek členským štátom Únie, má zásadný vplyv nielen na Slovenskú republiku, ale aj na všetky ostatné štáty Európskej únie, pretože keď sa raz vyskytne nejaký štát, ktorý má s normotvorbou Európskej únie problém, väčšinou sa stane, že niektoré ďalšie štáty Európskej únie sa k tomuto pripoja. Ani toto sa však nedeje na Slovensku, takže ešte raz, stále bude svietiť to jedno jediné odôvodnené stanovisko, na ktoré sa zmohol náš výbor pre európske záležitosti.
Pokiaľ odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých hlasov pridelených Národným parlamentom v zmysle spomínaného protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad, pripojenej k zmluve o Únii a k zmluve o fungovaní Európskej únie, návrh legislatívneho aktu Európskej únie sa musí opätovne posúdiť, a tým sa vlastne uplatňuje tzv. žltá karta. V prípade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v zmysle čl. 76 zmluvy o fungovaní Európskej únie stačí, ak k návrhu takéhoto legislatívneho aktu vyjadrí odôvodnené stanovisko len štvrtina uvedených hlasov následne v týchto orgánoch a tým sa uplatní tzv. oranžová karta.
Čiže ešte raz, máme nástroje tzv. žltej karty, máme nástroje tzv. oranžovej karty. Vieme reálne pri zapracovaní orgánov členského, legislatívnych orgánov, čiže Národnej rady Slovenskej republiky, naozaj reálne pristúpiť k tomu, aby niektoré akty v Európskej únii boli podrobené pripomienkovaniu a aby sme mohli my, ako poslanci Národnej rady, do normotvorby Európskej únie zasiahnuť. Je preto naozaj podľa mňa až nepochopiteľné, že tento reálny nástroj pri obrovskej kritike fungovania Európskej únie a normotvorbe, kedy aj tuná kolega zo strany SaS, mali zásadné problémy s niektorými, ako ste to volali, absurdity alebo niečo, čo Únia robí a pri ani jednej, pretože mechanizmus reálneho uplatňovania tejto zásady v Národnej rade nemáme dobre upravený, sa z pôdy Národnej rady nedostalo na orgány predsedu Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie alebo samotnej Európskej komisie, viac ako jedna pripomienka. Je to zlyhanie procesu, zlyhávanie možno inštitútov rokovacieho poriadku, a tu a teraz je možnosť vtiahnuť do tohoto procesu toto plénum, vtiahnuť aj verejnosť, informovať ich o tom a na základe sfunkčnenia mechanizmu o prijímaní a odôvodňovaní stanoviska, pritiahnuť tú normotvorbu Európskej únie viac k občanom Slovenskej republiky, aby cez svojich volených zástupcov, pretože volených zástupcov máme iba trinásť v Európskom parlamente a stopäťdesiat tu, aby sme reálne spojili úroveň Európskeho parlamentu a úroveň normotvorby členského štátu pri využívaní mechanizmu, ktoré z čl. 4 Protokolu 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality máme k dispozícii. Ak nasledujúce dva roky funkčného obdobia Národnej rady alebo novo kreovaného Európskeho parlamentu bude opäť a zase výsledok, že všetko, čo tvorí Európska únia, okrem jednej jedinej veci, bolo správne, tak potom je naozaj obžaloba slovenských občanov, ktorí hovoria, že Európska únia im zasahuje do oblastí, ktoré oni si sami nepredstavujú a mala by sa venovať iným otázkam, prichádza k reálnemu zlyhávaniu oboch zastupiteľských zborov, aj našich zástupcov na pôde Európskeho parlamentu, ale aj nás samotných.
To znamená, že pri väčšinovom rozhodovaní, či už vo výbore európskych záležitostí, alebo tohoto pléna, je dobré, aby sa o týchto témach viedla širšia a väčšia diskusia a aby si občan pri normotvorbe Európskej únie vedel urobiť lepší názor, kto na akej strane kope, kto je oblečený v akom tričku a čo to teda znamená, že zásady, kedy sa jedná o to, že táto Národná rada alebo naša vláda vie, alebo naše regionálne alebo lokálne parlamenty vedia lepšie upraviť niektoré inštitúty, ako samotná Európska únia a Európska únia s obrovskou chuťou sa púšťa do úpravy mnohých inštitútov normotvorby, od VZN-iek začínajúc, po zákonné úpravy končiac a o vyhláškach ani nehovoriac.
Tak preto by bolo dobré, aby aspoň v niektorých parciálnych veciach sa zaoberalo v prípravnej fáze alebo v tej fáze, kedy ešte tá normotvorba môže uplatniť to, že tu volení zástupcovia, a to som zabudol možno v tom úvode, lebo netýka sa iba volených zástupcov Národnej rady alebo aj regionálnych parlamentov, čiže VÚC-iek alebo aj mestských, že by túto zásadu mohli uplatňovať priamo v procese a možnože by bolo pre občanov lepšie, ak by svojich volených zástupcov mohli atakovať alebo pýtať sa ich na to, čo vlastne z hľadiska normotvorby v Európskej únii pre nich robia. Teraz to vyzerá iba a len tak, že v podstate nechávame všetko na normotvorbu a prípravu Európskej komisie, že to, čo ona robí, je všetko v poriadku a okrem iných štátov Európskej únie a tohoto priestoru sme sa my dostali ku, a teraz to ani nie je priamo kritika, ale je to iba odôvodnené stanovisko, že oblasť, ktorú definuje Európska komisia a chce tam niečo upravovať, by vedel náš národný parlament riešiť omnoho lepšie, ako samotná Európska únia.
Toto zásadné veci, ktoré, a myslím, že sa nebudem veľmi mýliť, ak poviem, že o tomto mnoho občanov Slovenskej republiky ani nevie a nevytvára teda dostatočný a efektívny tlak na svojich volených zástupcov na národnej úrovni, aby sa otázkam uplatňovania týchto zásad venovali lepšie, hlbšie a aby naozaj pri tvorbe zákonov, ktoré k nám prichádzajú z Európske únie bolo jasné, že aj tento parlament má reálne, dobré nástroje na to, aby niektoré veci vedel v procese korigovať, zmeniť, alebo upraviť omnoho lepšie, respektíve nechať ich v tvorbe Národnej rady Slovenskej republiky.
Čiže, ak by som to mal zhrnúť jednoducho, tento zákon sa, alebo tento návrh novely rokovacieho poriadku sa venuje ľudovo pomenovaným žltým a oranžovým kartám. To sú inštitúty, ktoré vedia zefektívniť, zlepšiť, korigovať alebo dokonca zastaviť proces normotvorby Európskej komisie, čiže orgánu, ktorý nie je volený, je menovaný a má monopol, má legislatívnu iniciatívu, ak to tak povieme, pretože asi všetci vieme, že napriek prijatiu Lisabonskej zmluvy ani nasledujúce obdobie Európskeho parlamentu, poslanci Európskeho parlamentu legislatívnu iniciatívu mať nebudú.
Na závere by som možno spomenul, aby ma niekto nenapadol z toho, že som to nepovedal úplne vyčerpávajúco. Áno, Európska komisia má, má monopol. Nie je úplne absolútny, pretože existuje inštitút občianskej iniciatívy alebo anglicky volaný "Citizen initiation", ktorý by mohol aspoň čiastočne a vo veľmi malej miere tento monopol narúšať a znamená to zhruba to, že Lisabonskou zmluvou bol vytvorený inštitút, kedy jednotlivé alebo niektoré návrhy legislatívy môžu iniciovať aj samotní občania. Čiže bol vytvorený inštitút takzvanej Európskej občianskej iniciatívy. Možno v pamäti zostáva takzvaná občianska iniciatíva, ktorá bola úspešná, týkala sa vody. Keď to povieme jednoducho, aby voda bola vyňatá z pôsobnosti, alebo vyňatá z pohľadu, že voda je tovar a stala sa ako keby na základe tejto iniciatívy ľudských právom. Čiže jedna z občianskych iniciatív bola úspešná.
Je však obrovským, obrovskou otázkou, či Európska občianska iniciatíva, tak ako je to napríklad na národnej úrovni u nás petičné právo, by nemalo ísť priamo do Európskeho parlamentu na posudzovanie už samotnými poslancami Európskeho parlamentu, pretože pri súčasnom nastavení akákoľvek občianska iniciatíva posledná, ktorú odchádzajúca Barrosova Európska komisia takpovediac zabila, alebo nedovolila jej úpravu, bola iniciatíva, myslím, že sa volala "one of us", kde 1,7 milióna ľudí sa podpísalo iba pod to, aby Európska komisia sa týmto návrhom zaoberala. Čiže odchádzajúca Barrosova Európska komisia 28. mája hlas 1,7 milióna ľudí cez celý európsky priestor považovala za neodôvodnený a teda tá Európska komisia, ktorá má monopol na normotvorbu, nepustila v procese túto iniciatívu ani do samotného Európskeho parlamentu.
Myslím si, že bude jednou z výziev pre nasledujúce obdobie Európskeho parlamentu, aby nielen toto, ale takzvanú tému demokratického deficitu, v ktorom aj tento, aj táto novela nášho rokovacieho poriadku vie veľa urobiť, pretože vtiahne aj poslancov tohoto pléna, aj keď nie sú členmi európskeho výboru, do rozhodovania o európskych záležitostiach a to vtedy, ak tretina poslancov z výboru zvolá mimoriadnu schôdzu pri prijímaní aktov Európskej únie. Myslím si, že by, ak by táto novela bola prijatá, boli by niektoré témy, ktoré často tvoria možno až mienkotvorné, alebo zaoberajú sa nimi veľké skupiny občanov cez celú Európsku úniu, by sa dostávali na rokovanie tohoto pléna a v tomto bode chcem ešte zdôrazniť to, že akákoľvek téma, ktorá z Európskej únie prichádza, by len a len sme urobili dobre pre vôbec všeobecný politický diskurz, aby toto plénum sa mohlo týmito otázkami zaoberať.
Toľko k predmetnému návrhu zákona rokovacieho poriadku a dúfam, že napriek tomu, že je tu veľmi málo zúčastnených poslancov a pravdepodobne aj vzhľadom na to, že som nemal veľké šťastie, čo sa týka času preberania tohoto, podľa mňa jedného zo zásadných návrhov zákona a dostal som sa tesne v piatok pred koncom rokovania tohoto pléna, si poslanci jednotlivých klubov a budem mať obrovskú snahu vysvetľovať cez kluby, že je to dôležité a možno aj po rozhovoroch s predsedom parlamentu o tejto téme, chystám sa aj na rozhovor síce z iného politického tábora, tak dopadli voľby, aj s predsedom výboru pre európske záležitosti. Či po, a nebránim sa tomu slovu, obžalobe toho, že európske témy nie sú obsahom rokovania, často nie sú obsahom rokovania tohto pléna a že verejnosť má o únii veľmi málo informácií a že ako keby Európska únia prichádzala na pretras iba a len v niektorých parciálnych veciach a väčšinou pred eurovoľbami na nejaký veľmi úzky a krátky čas, by bolo veľmi vhodné sa zamerať na to, ako jednotlivé inštitúty aj pri parlamentnej debate dostať medzi širšiu verejnosť, aby naozaj bolo jasné, aké sú stanoviská jednotlivých či už politických strán alebo poslancov pri prijímaní európskej normotvorby.
Používať Európsku úniu ako výhovorku pri mnohých zákonoch, ktoré sa stávajú platnými v našom právnom systéme, nie je dobré ani z hľadiska stability, pretože otváranie otázky, či je pre Slovenskú republiku výhodné alebo nevýhodné zostávať v Európskej únii, sa častokrát skĺzava do jednoduchých riešení a zjednodušení a potom sa nemôžeme čudovať, že rátané na tretinu možno 20 % spoločnosti má striktne vymedzený názor, že Európska únia nie je dobrým projektom, že by bolo dobré z nej vystúpiť a stále ako keby sa vraciame na začiatok, aj po dekáde zotrvania a bytia v Európskej únii.
Témy zbytočnej adorácie alebo zbytočnej glorifikácie úspechov Európskej únie, neustále omieľanie dokolečka rozbehnutých procesov, kde procesy, ktoré boli dávno pri vstupe Európskej únie naštartované, a to voľný pohyb kapitálu, osôb, tovaru alebo služieb, alebo tým, že Európska únia posadila mnohých "decision make-rov" a mnohých dvadsiatich ôsmich "decision make-rov", alebo, ako to nazvať, predstaviteľov jednotlivých štátov za rokovacie stoly a tým pádom po storočiach konfliktov, ktoré sa diali v Európskej únii, máme možnosť stretávať na ulici 69, 70-ročných ľudí, ktorí nezažili vojnový konflikt aj u nás, je už ako keby "off topic", ako sa hovorí, alebo to, čo európskemu projektu neprináša tú pravú šťavu a ten pravý moment, ktorý by verejnosť chcela a mohla vnímať, pretože verejnosť by potrebovala jednoznačnejšie komunikovať to, kam a čím sa, kam chce Európska únia smerovať a čím sa chce Európska únia "pro futuro" zaoberať. A je otázkou, aká je vízia, pretože motto jednotných rozmanitostí je možno intelektuálnym mottom Európskej únie, ale denný život a takzvané chlebové témy pri normotvorbe Európske únie by mali byť priamo tu obsahom rokovania jednotlivých zámerov a toto sú veci, ktoré by mohol aj tento sfunkčnený mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska vyriešiť, respektíve prispieť k tomu, aby niektoré témy, ktoré Európska únia prináša, sa stali aj témami rozhovorov vo verejnosti, a spomínam to druhýkrát, a aby bolo jasné, že projekty jednotlivých, jednotlivé politické projekty alebo strany, ktoré sú rozpustené vo frakciách Európskeho parlamentu, akým spôsobom sa odrážajú aj do fungovania jednotlivých politických strán a "stay gold-erov" alebo tých ľudí, ktorí prijímajú rozhodnutia aj na národnej úrovni.
Takže, prepáčte mi, že som sa takmer v pol hodinovej rozprave chcel vyjadriť k tomu, že inštitút subsidiarity a proporcionality nie je nejaké zaklínadlo. Je to reálny nástroj, ktorý by mal byť sfunkčnený a prihováram sa za to, aby sme ďalej nechodili okolo horúcej kaše, ale sfunkčnili tento mechanizmus a v podstate dali právomoci tomuto plénu, keď budú dôležité otázky, ktoré sa môžu týkať vízií lebo fungovania Európskej únie, alebo normotvorby, ktorá sa priamo dotýka životov ľudí, sem do tohoto pléna, aby všetci stopäťdesiati poslanci sa mohli vyjadriť k jednotlivým otázkam, ktoré sa Európska komisia na základe fungovania Európskej rady alebo Rady EÚ rozhodla upravovať.
Toľko z mojej strany k tomuto návrhu zákona a dúfam, že než príde k utorňajšiemu hlasovaniu, budem mať možnosť možno cez e-mailing zaslať jednotlivým poslancom do klubov, aby aspoň strávili možno rozmýšľaním nad tým, že tento nie opozično-koaličný alebo opozično-vládny, ale návrh zákona, ktorý dáva vyššie možnosti zúčastnenia sa európskej normotvorby tomuto plénu, je možné prijať. Som ochotný, čo iné mi zostáva, keďže som opozičný poslanec, otvárať túto tému aj s vládnymi predstaviteľmi, či už na eurovýbore alebo vo vedení parlamentu. A ďalšie návrhy, ktoré sú rátané na ďalšie tri sa budú venovať presne tejto otázke, pretože myslím si, že nech sa na to pozrieme z rôznych uhlov, sme na jednej lodi, čo sa týka európskej prítomnosti a myslím si, že naši občania si zaslúžia, aby volení zástupcovia aj tohoto pléna sa zaoberali strážením suverenity tohoto štátu.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
13:27
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:27
Helena MezenskáPreto si vážim túto iniciatívu poslanca Viskupiča, že ju takto predniesol a verím, že aj toto bude takým prvým prvkom a snahou o to, aby sa takéto vážne témy na pôde Národnej rady otvárali, aby im bola v čoraz väčšej miere venovaná veľká pozornosť. Nech sa tento zákon, tento návrh zákona stane aj výzvou pre novozvolených európskych poslancov, ktorí budú naše záujmy, verím, že v dobrej viere a v úprimnej snahe prezentovať aj na európskej pôde. Zatiaľ sa ich činnosť takou nejaví byť naplno.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.6.2014 o 13:27 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Tak mňa naozaj mrzí, že k takémuto veľmi dôležitému zákonu, ktorý je predkladaný, je venovaná minimálna pozornosť. Svedčí o tom aj nízky počet poslancov, ktorí sa nachádzajú v miestnosti, pretože práve tento zákon ja považujem za veľmi vážny a dôležitý prostriedok práve na to, ako ochraňovať národné, politické, hospodárske a finančné záujmy našej krajiny. Faktom je, že v tomto smere má Slovensko veľký deficit a aj samotný, samotná účasť ľudí vo voľbách bola prejavom toho, ako je tomu venovaná minimálna pozornosť, ako zo strany našich reprezentantov v Európskom parlamente, tak aj je to dôkaz, priamy dôkaz o tom, že na národnej úrovni, na národnej pôde témy, ktoré sú úzko spojené s ochranou našej či už energetickej, ekonomickej, potravinovej nezávislosti a suverenity nie sú dostatočne pokrývané.
Preto si vážim túto iniciatívu poslanca Viskupiča, že ju takto predniesol a verím, že aj toto bude takým prvým prvkom a snahou o to, aby sa takéto vážne témy na pôde Národnej rady otvárali, aby im bola v čoraz väčšej miere venovaná veľká pozornosť. Nech sa tento zákon, tento návrh zákona stane aj výzvou pre novozvolených európskych poslancov, ktorí budú naše záujmy, verím, že v dobrej viere a v úprimnej snahe prezentovať aj na európskej pôde. Zatiaľ sa ich činnosť takou nejaví byť naplno.
Ďakujem.
Neautorizovaný
13:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:29
Jozef ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou
6.6.2014 o 13:29 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Nerobil som si veľké ambície, že zaplním plénum pri tejto téme, keďže aj pri tak dôležitej téme, ako bola ochrana rodiny a zmeny v justícii, sme si často prečítali, alebo videli obrázky rokovania tohoto pléna pri minimálnej účasti a na tom som celkom netrval. Ale myslím si, že sú ľudia cez všetky poslanecké kluby, ktorí sa európskym záležitostiam chcú a venujú, a preto podľa mňa bude dôležité možno trpezlivo vysvetľovať to, že použiť zásadu alebo cez inštitút odôvodneného stanoviska prispieť k tomu, aby cez zásadu subsidiarity a proporcionality sme mali na srdci suverenitu Slovenskej republiky omnoho viacej, je témou, ktorá podľa mňa a v dobrej viere to hovorím, zaujíma každého jedného, dúfam, člena a členku tejto poslaneckej snemovne. Dúfam, že pri hlbšom vysvetlení, pretože mnohé termíny jednak metú verejnosť a aj to sa stalo ako keby kritikou Európskej únie, že používa jazyk a samotná Únia to hovorí, že treba jej proces rozhodovania a pôsobenie v európskej verejnosti vysvetľovať a robiť jednoduchšie. Nazývajú to proces simplifikácie. Čiže v rámci tohoto jediné, čo sa v zásade robí, aby žltú a oranžovú kartu v niektorých špecifických prípadoch mohla uplatňovať aj táto snemovňa, nielen výbor pre európske záležitosti. A my dvaja, ktorí v ňom sedíme, vieme, že cez ovládnutie výboru cez... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
13:32
Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:32
Martin PoliačikTým prvým prípadom je Veľká Británia, kde nielenže prebieha veľmi dôsledný audit prerozdelenia kompetencií medzi Európskou úniou a členskými štátmi na úrovni...
Tým prvým prípadom je Veľká Británia, kde nielenže prebieha veľmi dôsledný audit prerozdelenia kompetencií medzi Európskou úniou a členskými štátmi na úrovni každého jedného rezortu a tento audit sa potom týka spätne každého jedného prijímaného pravidla, ktoré zo strany Európskej únie ku členským krajinám prídu. Ale je vyjadrením v podstate toho britského prístupu, že áno, sme tu ako zástancovia spoločného trhu, sme tu ako zástancovia otvorených hraníc, sme tu ako zástancovia toho, že Európa ako, resp. Európska únia ako garant alebo spolu garantspolu so Severoatlantickou alianciou mieru na európskom kontinente má svoje významné zastúpenie, ale základné princípy Európskej únie, medzi ktoré subsidiarita neodškriepiteľne patrí, je potrebné brať vážne a určite sa musíme zamyslieť nad tým, ako ďaleko sa snaha, nazvime to, centrálneho riadenia Únie, vo vzťahu k ovplyvňovaniu diania či už v hospodárstve alebo aj v iných oblastiach, dostala.
Kolega Viskupič spomínal tie tzv. absurdity. Nemá význam si ich tu teraz menovať. Všetci veľmi dobre vieme, že niektoré regulácie a opatrenia, ktoré prichádzajú z Európskej únie nielenže vyznievajú absurdne, ale častokrát dokonca protirečia sebe samým navzájom a určite niečo také, ako audit uskutočniteľnosti a vzájomnej kontradikcie medzi jednotlivými týmito pravidlami, by bolo niečo, čo Európska únia by mala stanoviť ako jednu zo svojich priorít.
Koniec koncov, keď hovoríme o Veľkej Británii, tam sa to stáva naozaj horúcou otázkou. Nigel Farage spolu s UKIP-om sa stali najsilnejšou stranou, čo sa týka zastúpenia Británie v Únii, a napriek všetkej jeho charizme a schopnosti pomenovať, ako sa hovorí, pomenovať veci pravým menom, myslím si, že v Británii musí blikať ten červený alarm, že niečo je potrebné dovysvetliť a niečo je potrebné dopovedať, keď najsilnejší hlas, ktorý zo strany občanov voči Európskej únii v európskych voľbách prišiel, je ten, že my chceme z Únie vystúpiť.
Som úprimne zvedavý, ako dopadnú najbližšie parlamentné voľby vo Veľkej Británii. Som úprimne zvedavý ako dopadne referendum Škótska o oddelení sa od Veľkej Británie. A obávam sa, že čo sa týka ostrovov, na ktorých som mal možnosť stráviť jeden rok svojho pomerne pestrého života, ešte sa dočkáme mnohých zaujímavých situácií, ktoré budú testovať nastavenie Únie ako takej. Koniec koncov to, že David Cameron pripustil po ďalších parlamentných voľbách referendum o vystúpení Veľkej Británii z Európskej únie, je takisto veľmi vážnym signálom o tom, že niečo treba v Únii zmeniť.
Tým ďalším signálom, samozrejme, môžu byť vyjadrenia či už Angely Merkelovej alebo francúzskeho prezidenta po európskych voľbách, ktoré začali pripúšťať, že to, čo tu nazývame euro realistickým postojom, sa musí stať mainstreamovým myšlienkovým prúdom v Európe, že sa musíme vážne zamyslieť nad tým, či potrebujeme toľko úradníkov, že sa musíme vážne zamyslieť nad tým, či tie regulácie nepresiahli udržateľnú mieru a či náhodou sa nám tu nestáva, že je vytvorený moloch, ktorý už ani sám seba nie je schopný zvládnuť. Že ono to máte ako v kybernetike, už v podstate dneska existujú samoučiace sa mechanizmy a programy, ktoré ani samotní programátori nedokážu už vystopovať, že ako na niečo prišli. Oni tým, že testujú jednu vec miliónkrát a na tom sa niečo naučia, tak vlastne sa to nedá ani vystopovať do tých pôvodných algoritmov. Aj možnože Únia sa nám stala takýmto samoučiacim sa mechanizmom, ktorý zrazu prichádza na tak absurdné konce, keďže jeho časti nie sú dokonalé mikročipy, ale sú to nedokonalí úradníci, že vlastne sa nám tu vytvoril nejaký Hlava 22 moloch, ktorý je potrebné znovu upratať do nejakých zmysluplných medzí.
Keď som hovoril o dvoch precedensoch, čo sa týka prehodnocovania prístupu Únie k členským štátom, tým druhým by mohlo byť Holandsko. Holandsko schválilo nedávno obsiahly nejaký okolo 50-stranový materiál, ktorý hovoril o, pri jednotlivých rezortoch o všetkých oblastiach, ktorých podľa holandskej vlády, to bol vládny materiál, Únia prekračuje hranice svojich vlastných právomocí a zasahuje do jednania členských štátov nad úmernú, nad únosnú mieru. Potom sa, potom sa tá rétorika holandskej strany v určitom momente trošku zmiernila a už to nebolo o tom, že tuto by sme mali zatlačiť proti Únii, už to bolo iba o potrebe auditu a vysvetľovania.
Ale zaujímavý zážitok bol, keď tu bola predsedníčka Holandského senátu na návšteve v parlamente a pýtala sa nás presne na využívanie tých žltých a oranžových kariet, o ktorých hovorí kolega Viskupič a pýtala sa nás, ako to zvládame, že už nemáme kontrolu nad svojím vlastným badžetom, nad svojím vlastným rozpočtom. A my sme zrazu ostali krčiac plecami a hovoríme: no, toto s parlamentom nemá nič spoločné, to všetko jedná vláda. Náš výbor pre európske záležitosti je "puppet plays", proste to je, to je výbor, ktorý predstiera svoju dôležitosť, ale v zásade reálnym výkonom práce ju nenapĺňa.
V Holandsku je úplne bežné, že legislatíva, ktorá sa pripravuje na úrovni Európskej komisie, sa dostáva na prerokovanie výboru ešte predtým, než sa dostane do Európskeho parlamentu, že holandský parlament a senát pripomienkujú návrhy legislatívy na úrovni pracovných skupín a výborov ešte predtým, než vôbec sa bude o nich rozhodovať, či už na úrovni komisie alebo na úrovni Európskeho parlamentu. A tak sa to má diať, takto to má byť. Toto je reálna subsidiarita, že členské štáty pripomienkujú už pracovné návrhy, že sa zapájajú do tvorby legislatívy ešte vtedy, keď sa to dá. Lebo všetci dobre vieme, že v momente, keď sa to dostane na rokovanie a hlasovanie Európskej komisie, alebo keď sa to dostane na rokovanie a hlasovanie Európskeho parlamentu, tak už sa na tom väčšinou nedá zmeniť ani čiarka. A my môžme vtedy iba povedať áno alebo nie a keď povieme nie, tak zrazu si všetci myslia, že sme hlasovali nesprávne. Častokrát v Európskej únii existuje len jeden spôsob hlasovania a to je ten správny, podľa toho, ako to príde na stôl.
A potom máme príklad, napríklad smernice o uchovávaní dát, kedy sa nám stane, že členské štáty na začiatku niečo prepásnu, smernica je prijatá a zrazu máme na ústavných súdoch po Európe smernicu a ústavné súdy sa musia vyjadriť, či je tá smernica vôbec v súlade s ich vlastnou ústavou. Medzitým parlamenty pod hrozbou sankcie musia túto smernicu vniesť do svojho vlastného právneho poriadku, do svojej legislatívy napriek tomu, že mnohí môžu byť presvedčení o tom, že je to protiústavné v ich vlastnom štáte. Keby to nevniesli do svojho vlastného zákona, tak hrozia sankciám a musí sa dlhé roky čakať, kým sa celá smernica dostane na Európsky súd pre ľudské práva a v momente, až keď Európsky súd pre ľudské práva povie, táto smernica je v rozpore so základnými princípmi, na ktorých je Európska únia postavená a smernicu zruší, tak až potom my, ako členský štát, môžeme povedať, okej, my sme to hovorili, doteraz sme s tým nemohli nič spraviť, my to teraz nejakým spôsobom z toho zákona dostaneme.
U nás konkrétne to vyzerá tak, že vďaka podaniu, ktoré sme dali na Ústavný súd pred rokom a pol, bolo možné aspoň zo stany Ústavného súdu tie časti zákona o telekomunikáciách, ktoré mali napĺňať znenie tejto smernice, pozastaviť. Tým pádom oni v momente, v tomto momente sú síce súčasťou zákona, ale nevykonávajú sa. A na to, aby sme mohli vlastne tú smernicu zo zákona vyškrtnúť, tak sa teraz bude čakať na rozhodnutie nášho Ústavného súdu, ktorý nemôže urobiť nič iné, alebo by som bol veľmi prekvapený, keby urobil niečo iné, než zopakovať argumentáciu, ktorá bola predložená na Európskom súde pre ľudské práva.
Aby som to zhrnul. Eurorealizmus, reálny pohľad na fungovanie Únie a členských štátov môže začať pri kritike, ale musí pokračovať prácou. Môže začať pri pomenovaní problémov, ale musí pokračovať snahou o ich vyriešenie. Môže hovoriť o tom, čo sa pripravuje zle, ale musí pokračovať využívaním reálnych a legálnych a legitímnych spôsobov na to, aby sa tomu dalo zabrániť. Pevne verím tomu, že tento návrh zákona takéto riešenie poskytuje a keďže hodnotím prebehnutú rozpravu, myslím, že všetko podstatné v nej odznelo.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.6.2014 o 13:32 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že je vskutku na mieste povedať, o akej dôležitej téme sa tu rozprávame. Ja som mal možnosť stretnúť sa s dvoma, s dvoma príkladmi toho, že kde sa princípy subsidiarity vlastne berú vážne a nie sú to ojedinelé prípady, čo sa týka Európskej únie.
Tým prvým prípadom je Veľká Británia, kde nielenže prebieha veľmi dôsledný audit prerozdelenia kompetencií medzi Európskou úniou a členskými štátmi na úrovni každého jedného rezortu a tento audit sa potom týka spätne každého jedného prijímaného pravidla, ktoré zo strany Európskej únie ku členským krajinám prídu. Ale je vyjadrením v podstate toho britského prístupu, že áno, sme tu ako zástancovia spoločného trhu, sme tu ako zástancovia otvorených hraníc, sme tu ako zástancovia toho, že Európa ako, resp. Európska únia ako garant alebo spolu garantspolu so Severoatlantickou alianciou mieru na európskom kontinente má svoje významné zastúpenie, ale základné princípy Európskej únie, medzi ktoré subsidiarita neodškriepiteľne patrí, je potrebné brať vážne a určite sa musíme zamyslieť nad tým, ako ďaleko sa snaha, nazvime to, centrálneho riadenia Únie, vo vzťahu k ovplyvňovaniu diania či už v hospodárstve alebo aj v iných oblastiach, dostala.
Kolega Viskupič spomínal tie tzv. absurdity. Nemá význam si ich tu teraz menovať. Všetci veľmi dobre vieme, že niektoré regulácie a opatrenia, ktoré prichádzajú z Európskej únie nielenže vyznievajú absurdne, ale častokrát dokonca protirečia sebe samým navzájom a určite niečo také, ako audit uskutočniteľnosti a vzájomnej kontradikcie medzi jednotlivými týmito pravidlami, by bolo niečo, čo Európska únia by mala stanoviť ako jednu zo svojich priorít.
Koniec koncov, keď hovoríme o Veľkej Británii, tam sa to stáva naozaj horúcou otázkou. Nigel Farage spolu s UKIP-om sa stali najsilnejšou stranou, čo sa týka zastúpenia Británie v Únii, a napriek všetkej jeho charizme a schopnosti pomenovať, ako sa hovorí, pomenovať veci pravým menom, myslím si, že v Británii musí blikať ten červený alarm, že niečo je potrebné dovysvetliť a niečo je potrebné dopovedať, keď najsilnejší hlas, ktorý zo strany občanov voči Európskej únii v európskych voľbách prišiel, je ten, že my chceme z Únie vystúpiť.
Som úprimne zvedavý, ako dopadnú najbližšie parlamentné voľby vo Veľkej Británii. Som úprimne zvedavý ako dopadne referendum Škótska o oddelení sa od Veľkej Británie. A obávam sa, že čo sa týka ostrovov, na ktorých som mal možnosť stráviť jeden rok svojho pomerne pestrého života, ešte sa dočkáme mnohých zaujímavých situácií, ktoré budú testovať nastavenie Únie ako takej. Koniec koncov to, že David Cameron pripustil po ďalších parlamentných voľbách referendum o vystúpení Veľkej Británii z Európskej únie, je takisto veľmi vážnym signálom o tom, že niečo treba v Únii zmeniť.
Tým ďalším signálom, samozrejme, môžu byť vyjadrenia či už Angely Merkelovej alebo francúzskeho prezidenta po európskych voľbách, ktoré začali pripúšťať, že to, čo tu nazývame euro realistickým postojom, sa musí stať mainstreamovým myšlienkovým prúdom v Európe, že sa musíme vážne zamyslieť nad tým, či potrebujeme toľko úradníkov, že sa musíme vážne zamyslieť nad tým, či tie regulácie nepresiahli udržateľnú mieru a či náhodou sa nám tu nestáva, že je vytvorený moloch, ktorý už ani sám seba nie je schopný zvládnuť. Že ono to máte ako v kybernetike, už v podstate dneska existujú samoučiace sa mechanizmy a programy, ktoré ani samotní programátori nedokážu už vystopovať, že ako na niečo prišli. Oni tým, že testujú jednu vec miliónkrát a na tom sa niečo naučia, tak vlastne sa to nedá ani vystopovať do tých pôvodných algoritmov. Aj možnože Únia sa nám stala takýmto samoučiacim sa mechanizmom, ktorý zrazu prichádza na tak absurdné konce, keďže jeho časti nie sú dokonalé mikročipy, ale sú to nedokonalí úradníci, že vlastne sa nám tu vytvoril nejaký Hlava 22 moloch, ktorý je potrebné znovu upratať do nejakých zmysluplných medzí.
Keď som hovoril o dvoch precedensoch, čo sa týka prehodnocovania prístupu Únie k členským štátom, tým druhým by mohlo byť Holandsko. Holandsko schválilo nedávno obsiahly nejaký okolo 50-stranový materiál, ktorý hovoril o, pri jednotlivých rezortoch o všetkých oblastiach, ktorých podľa holandskej vlády, to bol vládny materiál, Únia prekračuje hranice svojich vlastných právomocí a zasahuje do jednania členských štátov nad úmernú, nad únosnú mieru. Potom sa, potom sa tá rétorika holandskej strany v určitom momente trošku zmiernila a už to nebolo o tom, že tuto by sme mali zatlačiť proti Únii, už to bolo iba o potrebe auditu a vysvetľovania.
Ale zaujímavý zážitok bol, keď tu bola predsedníčka Holandského senátu na návšteve v parlamente a pýtala sa nás presne na využívanie tých žltých a oranžových kariet, o ktorých hovorí kolega Viskupič a pýtala sa nás, ako to zvládame, že už nemáme kontrolu nad svojím vlastným badžetom, nad svojím vlastným rozpočtom. A my sme zrazu ostali krčiac plecami a hovoríme: no, toto s parlamentom nemá nič spoločné, to všetko jedná vláda. Náš výbor pre európske záležitosti je "puppet plays", proste to je, to je výbor, ktorý predstiera svoju dôležitosť, ale v zásade reálnym výkonom práce ju nenapĺňa.
V Holandsku je úplne bežné, že legislatíva, ktorá sa pripravuje na úrovni Európskej komisie, sa dostáva na prerokovanie výboru ešte predtým, než sa dostane do Európskeho parlamentu, že holandský parlament a senát pripomienkujú návrhy legislatívy na úrovni pracovných skupín a výborov ešte predtým, než vôbec sa bude o nich rozhodovať, či už na úrovni komisie alebo na úrovni Európskeho parlamentu. A tak sa to má diať, takto to má byť. Toto je reálna subsidiarita, že členské štáty pripomienkujú už pracovné návrhy, že sa zapájajú do tvorby legislatívy ešte vtedy, keď sa to dá. Lebo všetci dobre vieme, že v momente, keď sa to dostane na rokovanie a hlasovanie Európskej komisie, alebo keď sa to dostane na rokovanie a hlasovanie Európskeho parlamentu, tak už sa na tom väčšinou nedá zmeniť ani čiarka. A my môžme vtedy iba povedať áno alebo nie a keď povieme nie, tak zrazu si všetci myslia, že sme hlasovali nesprávne. Častokrát v Európskej únii existuje len jeden spôsob hlasovania a to je ten správny, podľa toho, ako to príde na stôl.
A potom máme príklad, napríklad smernice o uchovávaní dát, kedy sa nám stane, že členské štáty na začiatku niečo prepásnu, smernica je prijatá a zrazu máme na ústavných súdoch po Európe smernicu a ústavné súdy sa musia vyjadriť, či je tá smernica vôbec v súlade s ich vlastnou ústavou. Medzitým parlamenty pod hrozbou sankcie musia túto smernicu vniesť do svojho vlastného právneho poriadku, do svojej legislatívy napriek tomu, že mnohí môžu byť presvedčení o tom, že je to protiústavné v ich vlastnom štáte. Keby to nevniesli do svojho vlastného zákona, tak hrozia sankciám a musí sa dlhé roky čakať, kým sa celá smernica dostane na Európsky súd pre ľudské práva a v momente, až keď Európsky súd pre ľudské práva povie, táto smernica je v rozpore so základnými princípmi, na ktorých je Európska únia postavená a smernicu zruší, tak až potom my, ako členský štát, môžeme povedať, okej, my sme to hovorili, doteraz sme s tým nemohli nič spraviť, my to teraz nejakým spôsobom z toho zákona dostaneme.
U nás konkrétne to vyzerá tak, že vďaka podaniu, ktoré sme dali na Ústavný súd pred rokom a pol, bolo možné aspoň zo stany Ústavného súdu tie časti zákona o telekomunikáciách, ktoré mali napĺňať znenie tejto smernice, pozastaviť. Tým pádom oni v momente, v tomto momente sú síce súčasťou zákona, ale nevykonávajú sa. A na to, aby sme mohli vlastne tú smernicu zo zákona vyškrtnúť, tak sa teraz bude čakať na rozhodnutie nášho Ústavného súdu, ktorý nemôže urobiť nič iné, alebo by som bol veľmi prekvapený, keby urobil niečo iné, než zopakovať argumentáciu, ktorá bola predložená na Európskom súde pre ľudské práva.
Aby som to zhrnul. Eurorealizmus, reálny pohľad na fungovanie Únie a členských štátov môže začať pri kritike, ale musí pokračovať prácou. Môže začať pri pomenovaní problémov, ale musí pokračovať snahou o ich vyriešenie. Môže hovoriť o tom, čo sa pripravuje zle, ale musí pokračovať využívaním reálnych a legálnych a legitímnych spôsobov na to, aby sa tomu dalo zabrániť. Pevne verím tomu, že tento návrh zákona takéto riešenie poskytuje a keďže hodnotím prebehnutú rozpravu, myslím, že všetko podstatné v nej odznelo.
Ďakujem.
Neautorizovaný
13:44
Uvádzajúci uvádza bod 13:44
Jozef ViskupičČo znamená, aby som to len osvetlil, čo znamená, že prichádza, a ja som to viackrát kritizoval na, do eurovýboru takzvaný materiál definovaný tým, že majú byť k nemu zaslané takzvané ministerské stanoviská alebo stanoviská a zároveň anotácie. Výbor pri prijímaní uznesenia tieto legislatívne akty, a teraz sa podržte, ich schvaľuje. Ako my máme tvrdo vymedzené, ako v tejto miere má eurovýbor pracovať. A ak to teda, a keďže som sa tomu venoval na minulej schôdzi, tak to iba zhrniem.
Čiže deje sa to tak, že výbor berie na vedomie tieto legislatívne akty, čím ich vlastne schvaľuje. A mne sa stalo niekoľkokrát, že z osemdesiatich siedmich sto dva legislatívnych aktov v rámci päť, šesťtýždňového procesu poslanci eurovýboru, vždy zo strany, vládnej strany berú na vedomie stanoviská jednotlivých ministerstiev, ktoré neexistujú. Tam je 102 legislatívnych aktov a stanoviská sú možno k siedmim až dvanástim v priemere. Čiže náš eurovýbor a to, čo kritizovala pani Zvolenská, bolo presne toto, že akým spôsobom my sa staviame k tomu prípravnému konaniu, k tomu kedy tomu úradníkovi, ktorý drží to pero a píše tú legislatívnu normu, kde odchádza na formácie Rady EÚ, alebo má existovať nejaké ministerské stanovisko, ktoré neexistuje. Poslanci výboru pre európske záležitosti berú na vedomie niečo, čo neexistuje, lebo sú tam.
Čiže keby som to pripodobnil k tomuto nášmu legislatívnemu procesu, tak sem by prišiel predkladateľ návrhu zákona, postavil by sa do tohoto kec pultu a povedal by, ako sa legislatívna norma volá, ale nepovedal by, čo v nej je. A tuná poslanci by schválili zákon, ktorý by sa volal tak, ako jednotliví ministri povedia, o nadobúdaní majetku alebo o hocičom, len by sme to paragrafové znenie, čiže to stanovisko našich vládnych predstaviteľov a keďže, a to bolo správne pomenované, u nás tá normotvorba je len a len v rukách exekutívy a zákonodarný zbor je takýmto, týmto spôsobom vyautovaný absolútne z procesu.
Ďalej by som, mne sa podarilo možno tri, štyrikrát presvedčiť výbor, že by sme potrebovali stanoviská, a to som si dovolil párkrát teda do toho zahrnúť ministerstvo, ale je obrovským problémom zahrnúť vôbec vecný výbor. Pri, spomínam si, pri autorskom zákone, aby som si vyžiadal stanovisko vecného výboru pre média a kultúru, tak je to, toto musí schváliť výbor. Čiže zase je to pod väčšinovou. Čiže ten mechanizmus nie je dobrý a myslím si, že mali by sme ho naozaj upraviť.
To, čo predkladám, ide v príkrej, v priamej logike tohoto a chcel by som predostrieť ctenému plénu to, že čakám na stanovisko Európskej centrálnej banky a keďže by som chcel aj vedenie parlamentu požiadať, chcel by som, pravdepodobne by mohlo v najbližších dňoch prísť - pondelok, utorok - tak asi v rozprave už potom to stanovisko Európskej centrálnej banky k tomuto konkrétnemu návrhu zákona budem mať k dispozícii a verím, že v utorok, ak budeme pokračovať, by som ho vedel aj predostrieť plénu. Mám ale, disponujem stanoviskom Slovenskej národnej banky, a poviem to úvodom, predkladanie tohoto návrhu zákona. Národná banka a jej predstavitelia po rokovaní, kde sme sa zúčastnili, náš právny expert pán Vetrák a ktorý pracoval na tomto návrhu zákona a spolu s mojím spolupredkladateľom Jozefom Kollárom aj rokovania na pôde Národnej banky Slovenska. Zároveň presne s touto istou normou som išiel aj za predsedom parlamentu poprosiť o podporu. A chcem len predostrieť, že nie je veľmi politický a opravuje rokovací poriadok v oblasti, kde poslanecké návrhy a je to naozaj diera v rokovacom poriadku, poslanecké návrhy, ktoré sa venujú menovej problematike, čiže problematike eura, vynechávajú z procesu Národnú banku Slovenskej republiky. A toto sa nepáči Európskej centrálnej banke.
Ak by som zacitoval teda z dôvodovej správy, keďže tam sa mi to podarilo spolu s kolegami zhrnúť, tak cieľom návrhu zákona je naozaj odstrániť nedostatky z rokovacieho poriadku Národnej rady, na ktoré aj terajšieho predsedu Národnej rady už v minulosti upozornil prezident Európskej centrálnej banky. Tieto nedostatky spočívajú v absencii úpravy záležitostí súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii pri prijímaní dôležitých návrhov zákonov predkladaných poslancom Národnej rady alebo výbormi, čiže samostatnými poslancami, ale aj výbormi Národnej rady. Totižto podľa primárneho práva Európskej únie, ktoré je pre Slovenskú republiku záväzné, podliehajú niektoré návrhy zákonov takzvaným povinným konzultáciám. Povinným konzultáciám aj pri tak dôležitej otázke, ako je menová politika. Čiže v tomto prípade sa dotýkame eura, kde podľa prieskumu, ktorý sme urobili, sme jedinou krajinou eurozóny, ktorá tento mechanizmus v rokovacom poriadku alebo v ďalších iných, možno kompetenčných zákonoch upravený nemá. Čiže tieto konzultácie, ktoré sa, kde musí byť Národná banka vtiahnutá, ak sa týkajú návrhov zákonov poslancov a tieto návrhy sa dotýkajú menovej politiky alebo eurovýborov. V tomto prípade hlavne eurovýboru pre rozpočet, financie, menu, nemáme upravený mechanizmus a vynechávame, podľa mňa, najdôležitejší orgán z legislatívneho procesu v tejto oblasti a to je Národná banka Slovenskej republiky. Ako spomínam ECB, myslím, že šesťkrát upozorňovala vedenie Národnej rady, aby sme toto upravili. Dokonca existuje priamo list aj súčasnému, ale je to z predchádzajúceho volebného obdobia, súčasnému predsedovi parlamentu, aby dohliadol na to, že táto úprava bude čím skôr. A to bolo, myslím, že z roku 2009 upravené, čo znamená, že päť rokov sa nedeje nič a preto sme si dovolili konzultácie s Národnou bankou, konzultácie s predsedom parlamentu a pripravili sme tento návrh zákona.
Čiže tieto konzultácie v závislosti od problematiky, ktorý daný návrh zákona rieši, by sa mali konzultovať a uskutočňovať s príslušnou inštitúciou a s príslušnou inštitúciou aj Európskej únie, v tomto prípade Národnou bankou a Európskou centrálnou bankou, čo súčasný rokovací poriadok neumožňuje. Povinné, a tu sme neni v oblasti, že poslanec alebo výbor by sa ako keby vybral na dobrovoľnú konzultáciu. Táto konzultácia z hľadiska primárneho práva je povinná. Čiže povinným konzultáciám s Európskou centrálnou bankou podľa článku 127 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ústavy, podliehajú návrhy právnych predpisov členských štátov EÚ v oblastiach pôsobnosti Európskej centrálnej banky. Čiže to definuje naozaj to primárne právo, teda pre predovšetkých oblasti, a tam je prvé uvedené: mena, platobný prostriedok národných centrálnych bánk, vybraných druhov štatistiky v oblasti platobného styku, vrátane platobných zúčtovacích systémov a v oblasti platných pravidiel pre banky a iné inštitúcie, pokiaľ podstatne ovplyvňujú stabilitu finančných inštitúcií a trhov. Čiže povinným konzultáciám s Európskou komisiou podliehajú návrhy zákonov, ktoré sú aj technickými predpismi podľa zákona č. 264/1992 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky o posudzovaní zhody, patenty, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to v zmysle čl. 7 až 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34//ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti. Inak tie smernice by sa mohli volať aj trošička jednoduchšie.
Čiže, aby nedošlo k prijatiu vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré by boli nezlučiteľné alebo nezosúladené s cieľmi a právnymi predpismi Európskej únie a jej inštitúcií, povinné konzultácie sa musia uskutočniť v takom štádiu legislatívneho procesu, nazvime ho prípravným, aby bolo možné ich stanovisko zohľadniť. Čiže, ak tu niekto príde s pozmeňovacím návrhom a dotýka sa oblasti meny, platobných prostriedkov, národných centrálnych bánk a šesťkrát sa to počas našej pôsobnosti v Európskej únii alebo v eurozóne už stalo, tak by sme mali mať reálny a povinný inštitút oslovovať Národnú banku alebo prostredníctvom nej aj Európsku centrálnu banku. Čiže, aby nedošlo k prijatiu vnútroštátnych predpisov, ktoré sú nezlučiteľné alebo nezosúladené s cieľmi a právnymi predpismi Únie, tieto povinné konzultácie by sme mali čím skôr zapracovať do nášho rokovacieho poriadku a prijatím tohto návrhu zákona, touto novelou rokovacieho poriadku by sa tak stalo.
Čo sa tým udeje? Umožní sa konzultačný postup o takýchto návrhoch zákonov, ktoré podľa práva Európskej únie podliehajú povinnej konzultácii s inštitútmi vrátane podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov poslancov alebo jednotlivých výborov. Zabezpečil by, aby Národná rada, resp. poslanci a výbory Národnej rady dostali stanovisko príslušnej inštitúcie Únie priamo v procese k nimi predkladaným návrhom zákonov. Teraz sa tak nedeje.
Toto sú ako keby dva najdôležitejšie inštitúty, že ak sa, teraz nevychádzame z nejakých východísk do budúcnosti, ale to sa niekoľkokrát už v tejto Národnej rade stalo, kde Európska centrálna banka zaslala priamo list predsedovi. Našťastie pri tých "sajt" konzultáciách, resp. tých nepovinných sa ako keby podarilo vyhnúť negatívnym dopadom toho, že tá normotvorba, ktorá prichádzala od poslancov alebo jednotlivých výborov, priamo nenarúšala normotvorbu Európskej únie a nebola v jej rozpore. Aby sme sa teda tomu vyhli, chcel by som predostrieť a počkať na, a v rozprave sa prihlásiť, počkať na to stanovisko Európskej centrálnej banky, čo si ten najvyšší orgán o tejto téme myslí. Zároveň aj stanovisko Národnej banky Slovenska, pretože by priamo táto téma nemusela chytiť, ako sa hovorí, vo futbalovej terminológii "falš", a do nejakej tvrdej politiky a dúfam, že aj po konzultácii s vedením parlamentu, Národnej banky a možnože aj ministerstvo financií by k tomu pristúpilo takým spôsobom, že toto je reálne presaditeľná oprava nášho rokovacieho poriadku priamo v úprave, že povinnosť konzultovať tieto veľmi a tvrdo odborné veci, ktoré sa dotýkajú fungovania eurozóny, a ak teda sa niektorý poslanec alebo výbor rozhodne prijímať, podať pozmeňovací alebo doplňujúci návrh, tak bude presne vedieť, že nielen exekutívna zložka štátu má povinnosť oslovovať niektoré zainteresované orgány, ale samotný poslanec tú povinnosť má, ale zároveň získava tým aj právo alebo tú povinnosť, aby mu ten dotknutý orgán priamo odpovedal.
Čiže prihováram sa v tomto úvodnom slove k zamysleniu sa nad tým, že máme časovú kapacitu do utorka, tak som otvorený poskytnúť konzultácie, resp. zaslať aj nejaké písomné materiály, ako sme sa k tomuto návrhu zákona, tejto novele rokovacieho poriadku dopracovali a či je naozaj vhodné, aby sme mali upravené tak dôležité otázky, ako sú otázky meny.
Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
6.6.2014 o 13:44 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Keďže nás tu vyrušujú nejakí europoslanci, tak zase eurotéma. V rámci prípravy možno, keďže tie body vyšli tak za sebou, ja sa ešte trošička pri tom zhrnutí zastavím, pretože to možno aj priamo súvisí s predkladaným návrhom zákona a to je, že jeden jediný bod, že áno, v Holandsku vypracovávali 50-stranový ako keby audit, keď to tak mám ľudovo nazvať. Ale aj u nás máme mechanizmus. Ja som to predkladal na minulej schôdzi, že pri normotvorbe a možno tu mi bude svedkom kolegyňa z eurovýboru, v rámci toho "pappet plays", alebo v rámci toho, ako ten náš eurovýbor naozaj funguje, my ako keby sme čiastočne mali byť vtiahnutí pri prijímaní legislatívnych aktov Európskej únie a to tým, že pri tých pol hodinových alebo hodinových rokovaniach výboru v obedných pauzách nám v päť, šesť týždňovom cykle pristane na stoloch taký dosť hrubý materiál, ktorý sa nazýva, že Legislatívne akty Európskej únie. My máme tvrdo vymedzené, čo má s týmto eurovýbor robiť. Kolegyňa Mezenská to drží v ruke. Ak by som mohol pána spravodajcu požiadať, možno pre záznam by bolo pekné ukázať, čo sú Legislatívne akty Európskej únie na jeden výbor. Čiže A4-ková takáto.
Čo znamená, aby som to len osvetlil, čo znamená, že prichádza, a ja som to viackrát kritizoval na, do eurovýboru takzvaný materiál definovaný tým, že majú byť k nemu zaslané takzvané ministerské stanoviská alebo stanoviská a zároveň anotácie. Výbor pri prijímaní uznesenia tieto legislatívne akty, a teraz sa podržte, ich schvaľuje. Ako my máme tvrdo vymedzené, ako v tejto miere má eurovýbor pracovať. A ak to teda, a keďže som sa tomu venoval na minulej schôdzi, tak to iba zhrniem.
Čiže deje sa to tak, že výbor berie na vedomie tieto legislatívne akty, čím ich vlastne schvaľuje. A mne sa stalo niekoľkokrát, že z osemdesiatich siedmich sto dva legislatívnych aktov v rámci päť, šesťtýždňového procesu poslanci eurovýboru, vždy zo strany, vládnej strany berú na vedomie stanoviská jednotlivých ministerstiev, ktoré neexistujú. Tam je 102 legislatívnych aktov a stanoviská sú možno k siedmim až dvanástim v priemere. Čiže náš eurovýbor a to, čo kritizovala pani Zvolenská, bolo presne toto, že akým spôsobom my sa staviame k tomu prípravnému konaniu, k tomu kedy tomu úradníkovi, ktorý drží to pero a píše tú legislatívnu normu, kde odchádza na formácie Rady EÚ, alebo má existovať nejaké ministerské stanovisko, ktoré neexistuje. Poslanci výboru pre európske záležitosti berú na vedomie niečo, čo neexistuje, lebo sú tam.
Čiže keby som to pripodobnil k tomuto nášmu legislatívnemu procesu, tak sem by prišiel predkladateľ návrhu zákona, postavil by sa do tohoto kec pultu a povedal by, ako sa legislatívna norma volá, ale nepovedal by, čo v nej je. A tuná poslanci by schválili zákon, ktorý by sa volal tak, ako jednotliví ministri povedia, o nadobúdaní majetku alebo o hocičom, len by sme to paragrafové znenie, čiže to stanovisko našich vládnych predstaviteľov a keďže, a to bolo správne pomenované, u nás tá normotvorba je len a len v rukách exekutívy a zákonodarný zbor je takýmto, týmto spôsobom vyautovaný absolútne z procesu.
Ďalej by som, mne sa podarilo možno tri, štyrikrát presvedčiť výbor, že by sme potrebovali stanoviská, a to som si dovolil párkrát teda do toho zahrnúť ministerstvo, ale je obrovským problémom zahrnúť vôbec vecný výbor. Pri, spomínam si, pri autorskom zákone, aby som si vyžiadal stanovisko vecného výboru pre média a kultúru, tak je to, toto musí schváliť výbor. Čiže zase je to pod väčšinovou. Čiže ten mechanizmus nie je dobrý a myslím si, že mali by sme ho naozaj upraviť.
To, čo predkladám, ide v príkrej, v priamej logike tohoto a chcel by som predostrieť ctenému plénu to, že čakám na stanovisko Európskej centrálnej banky a keďže by som chcel aj vedenie parlamentu požiadať, chcel by som, pravdepodobne by mohlo v najbližších dňoch prísť - pondelok, utorok - tak asi v rozprave už potom to stanovisko Európskej centrálnej banky k tomuto konkrétnemu návrhu zákona budem mať k dispozícii a verím, že v utorok, ak budeme pokračovať, by som ho vedel aj predostrieť plénu. Mám ale, disponujem stanoviskom Slovenskej národnej banky, a poviem to úvodom, predkladanie tohoto návrhu zákona. Národná banka a jej predstavitelia po rokovaní, kde sme sa zúčastnili, náš právny expert pán Vetrák a ktorý pracoval na tomto návrhu zákona a spolu s mojím spolupredkladateľom Jozefom Kollárom aj rokovania na pôde Národnej banky Slovenska. Zároveň presne s touto istou normou som išiel aj za predsedom parlamentu poprosiť o podporu. A chcem len predostrieť, že nie je veľmi politický a opravuje rokovací poriadok v oblasti, kde poslanecké návrhy a je to naozaj diera v rokovacom poriadku, poslanecké návrhy, ktoré sa venujú menovej problematike, čiže problematike eura, vynechávajú z procesu Národnú banku Slovenskej republiky. A toto sa nepáči Európskej centrálnej banke.
Ak by som zacitoval teda z dôvodovej správy, keďže tam sa mi to podarilo spolu s kolegami zhrnúť, tak cieľom návrhu zákona je naozaj odstrániť nedostatky z rokovacieho poriadku Národnej rady, na ktoré aj terajšieho predsedu Národnej rady už v minulosti upozornil prezident Európskej centrálnej banky. Tieto nedostatky spočívajú v absencii úpravy záležitostí súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii pri prijímaní dôležitých návrhov zákonov predkladaných poslancom Národnej rady alebo výbormi, čiže samostatnými poslancami, ale aj výbormi Národnej rady. Totižto podľa primárneho práva Európskej únie, ktoré je pre Slovenskú republiku záväzné, podliehajú niektoré návrhy zákonov takzvaným povinným konzultáciám. Povinným konzultáciám aj pri tak dôležitej otázke, ako je menová politika. Čiže v tomto prípade sa dotýkame eura, kde podľa prieskumu, ktorý sme urobili, sme jedinou krajinou eurozóny, ktorá tento mechanizmus v rokovacom poriadku alebo v ďalších iných, možno kompetenčných zákonoch upravený nemá. Čiže tieto konzultácie, ktoré sa, kde musí byť Národná banka vtiahnutá, ak sa týkajú návrhov zákonov poslancov a tieto návrhy sa dotýkajú menovej politiky alebo eurovýborov. V tomto prípade hlavne eurovýboru pre rozpočet, financie, menu, nemáme upravený mechanizmus a vynechávame, podľa mňa, najdôležitejší orgán z legislatívneho procesu v tejto oblasti a to je Národná banka Slovenskej republiky. Ako spomínam ECB, myslím, že šesťkrát upozorňovala vedenie Národnej rady, aby sme toto upravili. Dokonca existuje priamo list aj súčasnému, ale je to z predchádzajúceho volebného obdobia, súčasnému predsedovi parlamentu, aby dohliadol na to, že táto úprava bude čím skôr. A to bolo, myslím, že z roku 2009 upravené, čo znamená, že päť rokov sa nedeje nič a preto sme si dovolili konzultácie s Národnou bankou, konzultácie s predsedom parlamentu a pripravili sme tento návrh zákona.
Čiže tieto konzultácie v závislosti od problematiky, ktorý daný návrh zákona rieši, by sa mali konzultovať a uskutočňovať s príslušnou inštitúciou a s príslušnou inštitúciou aj Európskej únie, v tomto prípade Národnou bankou a Európskou centrálnou bankou, čo súčasný rokovací poriadok neumožňuje. Povinné, a tu sme neni v oblasti, že poslanec alebo výbor by sa ako keby vybral na dobrovoľnú konzultáciu. Táto konzultácia z hľadiska primárneho práva je povinná. Čiže povinným konzultáciám s Európskou centrálnou bankou podľa článku 127 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ústavy, podliehajú návrhy právnych predpisov členských štátov EÚ v oblastiach pôsobnosti Európskej centrálnej banky. Čiže to definuje naozaj to primárne právo, teda pre predovšetkých oblasti, a tam je prvé uvedené: mena, platobný prostriedok národných centrálnych bánk, vybraných druhov štatistiky v oblasti platobného styku, vrátane platobných zúčtovacích systémov a v oblasti platných pravidiel pre banky a iné inštitúcie, pokiaľ podstatne ovplyvňujú stabilitu finančných inštitúcií a trhov. Čiže povinným konzultáciám s Európskou komisiou podliehajú návrhy zákonov, ktoré sú aj technickými predpismi podľa zákona č. 264/1992 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky o posudzovaní zhody, patenty, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to v zmysle čl. 7 až 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34//ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti. Inak tie smernice by sa mohli volať aj trošička jednoduchšie.
Čiže, aby nedošlo k prijatiu vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré by boli nezlučiteľné alebo nezosúladené s cieľmi a právnymi predpismi Európskej únie a jej inštitúcií, povinné konzultácie sa musia uskutočniť v takom štádiu legislatívneho procesu, nazvime ho prípravným, aby bolo možné ich stanovisko zohľadniť. Čiže, ak tu niekto príde s pozmeňovacím návrhom a dotýka sa oblasti meny, platobných prostriedkov, národných centrálnych bánk a šesťkrát sa to počas našej pôsobnosti v Európskej únii alebo v eurozóne už stalo, tak by sme mali mať reálny a povinný inštitút oslovovať Národnú banku alebo prostredníctvom nej aj Európsku centrálnu banku. Čiže, aby nedošlo k prijatiu vnútroštátnych predpisov, ktoré sú nezlučiteľné alebo nezosúladené s cieľmi a právnymi predpismi Únie, tieto povinné konzultácie by sme mali čím skôr zapracovať do nášho rokovacieho poriadku a prijatím tohto návrhu zákona, touto novelou rokovacieho poriadku by sa tak stalo.
Čo sa tým udeje? Umožní sa konzultačný postup o takýchto návrhoch zákonov, ktoré podľa práva Európskej únie podliehajú povinnej konzultácii s inštitútmi vrátane podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov poslancov alebo jednotlivých výborov. Zabezpečil by, aby Národná rada, resp. poslanci a výbory Národnej rady dostali stanovisko príslušnej inštitúcie Únie priamo v procese k nimi predkladaným návrhom zákonov. Teraz sa tak nedeje.
Toto sú ako keby dva najdôležitejšie inštitúty, že ak sa, teraz nevychádzame z nejakých východísk do budúcnosti, ale to sa niekoľkokrát už v tejto Národnej rade stalo, kde Európska centrálna banka zaslala priamo list predsedovi. Našťastie pri tých "sajt" konzultáciách, resp. tých nepovinných sa ako keby podarilo vyhnúť negatívnym dopadom toho, že tá normotvorba, ktorá prichádzala od poslancov alebo jednotlivých výborov, priamo nenarúšala normotvorbu Európskej únie a nebola v jej rozpore. Aby sme sa teda tomu vyhli, chcel by som predostrieť a počkať na, a v rozprave sa prihlásiť, počkať na to stanovisko Európskej centrálnej banky, čo si ten najvyšší orgán o tejto téme myslí. Zároveň aj stanovisko Národnej banky Slovenska, pretože by priamo táto téma nemusela chytiť, ako sa hovorí, vo futbalovej terminológii "falš", a do nejakej tvrdej politiky a dúfam, že aj po konzultácii s vedením parlamentu, Národnej banky a možnože aj ministerstvo financií by k tomu pristúpilo takým spôsobom, že toto je reálne presaditeľná oprava nášho rokovacieho poriadku priamo v úprave, že povinnosť konzultovať tieto veľmi a tvrdo odborné veci, ktoré sa dotýkajú fungovania eurozóny, a ak teda sa niektorý poslanec alebo výbor rozhodne prijímať, podať pozmeňovací alebo doplňujúci návrh, tak bude presne vedieť, že nielen exekutívna zložka štátu má povinnosť oslovovať niektoré zainteresované orgány, ale samotný poslanec tú povinnosť má, ale zároveň získava tým aj právo alebo tú povinnosť, aby mu ten dotknutý orgán priamo odpovedal.
Čiže prihováram sa v tomto úvodnom slove k zamysleniu sa nad tým, že máme časovú kapacitu do utorka, tak som otvorený poskytnúť konzultácie, resp. zaslať aj nejaké písomné materiály, ako sme sa k tomuto návrhu zákona, tejto novele rokovacieho poriadku dopracovali a či je naozaj vhodné, aby sme mali upravené tak dôležité otázky, ako sú otázky meny.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
9:02
Tú predškolskú výchovu, ja len veľmi krátko by som na to reagoval. Myslím si, že mala by byť predovšetkým na báze dobrovoľnosti, nie na báze povinnosti a jednoducho zavádzať tuná od veku 3 rokov tú predškolskú výchovu ako povinnú dochádzku kvázi akoby školskú alebo predškolskú, ako to nazveme, nemyslím si, že to je tá najlepšia forma do 3 rokov veku dieťaťa, vtedy sa vštepujú už aj vrátane prenatálneho obdobia v podstate zvyky a návyky správania, formuje sa osobnosť človeka.
Samozrejme, aj ten vek po, potom po tých troch rokoch do šiestich, do siedmich rokov a v podstate aj celý zvyšok života, aj celý čas, tak ten človek je formovateľný. Myslím si, že predovšetkým rodina je tou najlepšou. Áno, nie všetci vo svojom živote máme práve to šťastie, aby sme vyrastali v normálnej harmonickej rodine. Áno, chápem aj túto vec. Ale niekoho vytrhávať, by som povedal, pod tlakom zákona z kontextu rodinnej výchovy, ja s tým nejako sa nestotožňujem, aj keď viem, že veľakrát to prostredie môže byť veľmi problematické v týchto rodinách.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, navrhovateľka, predkladateľ, dovoľte mi niekoľko slov, že je to nejaký ten čas, asi druhý týždeň, čo sme to tu mali v pléne Národnej rady. Ja som len toľko chcel podotknúť, že v podstate pri tej výchove a formovaní mladého človeka a zvlášť detí sú potrební rodičia a potrebná je rodina. Koľkokrát sa tuná tak zamýšľam nad tým, možno kolegovia liberáli sa budú na mňa hnevať, ale veľakrát možno predkladajú tuná také návrhy zákonov, s ktorými ja vnútorne nesúhlasím, a na druhej strane tiež sa čudujem veľakrát, že ako liberáli predkladajú tuná zákony, akoby chceli uberať možno práva tým prvotným, primárnym vychovávateľom, ako sú rodičia.
Tú predškolskú výchovu, ja len veľmi krátko by som na to reagoval. Myslím si, že mala by byť predovšetkým na báze dobrovoľnosti, nie na báze povinnosti a jednoducho zavádzať tuná od veku 3 rokov tú predškolskú výchovu ako povinnú dochádzku kvázi akoby školskú alebo predškolskú, ako to nazveme, nemyslím si, že to je tá najlepšia forma do 3 rokov veku dieťaťa, vtedy sa vštepujú už aj vrátane prenatálneho obdobia v podstate zvyky a návyky správania, formuje sa osobnosť človeka.
Samozrejme, aj ten vek po, potom po tých troch rokoch do šiestich, do siedmich rokov a v podstate aj celý zvyšok života, aj celý čas, tak ten človek je formovateľný. Myslím si, že predovšetkým rodina je tou najlepšou. Áno, nie všetci vo svojom živote máme práve to šťastie, aby sme vyrastali v normálnej harmonickej rodine. Áno, chápem aj túto vec. Ale niekoho vytrhávať, by som povedal, pod tlakom zákona z kontextu rodinnej výchovy, ja s tým nejako sa nestotožňujem, aj keď viem, že veľakrát to prostredie môže byť veľmi problematické v týchto rodinách.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
9:05
Počet detí, ktoré, počet detí na Slovensku, ktoré prešli predškolským zariadením, klesá a veľmi výrazne, a to na rozdiel od všetkých ostatných členských štátov Európskej únie. Pred piatimi rokmi sme mali viac ako 93 percent detí v materských škôlkach, dnes je to zhruba na úrovni 81 percent. My nemáme etnické dáta, ale veľmi dobre vieme od samospráv, vieme to od primátorov, vieme to od starostov, že tie deti, ktoré nám v tých škôlkach chýbajú, sú tie, ktoré to najviac potrebujú, a to sú tie nešťastné deti, ktoré sa rodia do tých osád. Jednoducho rodičia z osád absolútne zlyhávajú, pokiaľ ide o to, zobrať to dieťa, ktoré aj má podmienky na to, aby navštevovalo tú materskú škôlku, a dať ho do tej materskej škôlky.
Prakticky zo všetkých analýz, ktoré som si robila ja, a zo všetkých analýz, ktoré robila napríklad aj Svetová banka, vyplýva, že je úplne jednoznačné, že pokiaľ to nebudeme mať povinné, tak my tie deti do škôlok nedostaneme. Môžeme ich motivovať, akokoľvek chceme, ale my ich do tých škôlok nedostaneme, a to, že ich v tých škôlkach potrebujeme, to je opäť absolútne zrejmé z rôznych analýz, ktoré robili rôzni experti na rôznych úrovniach, naposledy to boli práve experti zo Svetovej banky, ktorí sa pozerali na dáta zozbierané z osád a prišli na to, že to dieťa z osady, ktoré má dokončenú materskú škôlku, teda navštevovalo materskú, predškolské zariadenie predtým, ako nastúpilo do školy, je presne to isté dieťa, ktoré je neskôr, v neskoršom veku schopné si urobiť strednú školu. Dokončiť si stredoškolské vzdelanie a uspieť na pracovnom trhu práce. Tam je absolútne presná korelácia medzi týmito dvoma číslami a práve preto by nám malo záležať na tom, aby sme tie deti do tých škôlok dostali. To nie je opatrenie, ktoré je proti nim, to je opatrenie, ktoré je pre nich.
Samozrejme, je to dlhodobý problém, s ktorým tento štát dlhodobo nič nerobí, a faktom je - a to mám ako od učiteliek z Dobšinej, tak od ďalších učiteliek, ktoré učia na základných školách, kde je veľký počet detí rómskych z osád -, tak je úplne zrejmé, že tie rómske deti, ktoré nechodia do tých škôlok, nedokážu zvládnuť základnú školu, nedokážu zvládnuť náš vzdelávací systém. Akokoľvek sa potom snažíme úplne nezmyselne vybudovať nulté ročníky, kde ich rok prakticky za veľmi vysoké normatívy učíme, čo je vidlička, čo je lyžička, čo je splachovací záchod a že ruky si treba umyť, toto do školy jednoducho nepatrí, toto je presne to, čo by sa to dieťa malo naučiť v tej škôlke. A akokoľvek sa snažíme v tých prípravných ročníkoch, jednoducho to absolútne zlyháva. A to vám potvrdí každý jeden učiteľ v škole, kde teda je slušný alebo pomerné zastúpenie detí z osád na takejto základnej škole, že ten vzdelávací systém jednoducho nebol nastavený tak, aby to tie deti zvládali, a z rôznych príčin.
Ja som si pripravila názor pedagogičky, ktorá sa dlhodobo zaoberá začleňovaním rómskych detí do škôl a aj z psychologického hľadiska, a tá tvrdí, že rómske deti, ktoré prichádzajú do prvého ročníka bez predškolskej prípravy, trpia nedostatkami, ako sú chudobná slovná zásoba, slabá jemná motorika, slabé všeobecné vedomosti, deti nepoznajú základné farby, nevedia počítať ani do päť. Nemajú vypracované žiadne sociálne normy správania, zlý štart dieťaťa v základnej škole je začiatkom reťazca, ktorého koncom často býva neukončené základné vzdelanie, nemožnosť uplatniť sa na trhu práce a problémy s jeho sociálnym začlenením. To, že tie slová pani pedagogičky a psychologičky Evy Balonovej sú pravdivé, na to poukazujú teda rôzni ďalší pedagógovia. Mám tu Základnú školu v Boliarove, kde tamojší riaditeľ hovorí, že tunajšie deti nevyhnutne potrebujú zaškolenie v materskej škole, pretože ich materinským jazykom je rómčina a väčšina detí po príchode na základnú školu ani neovláda slovenský jazyk, ani tie základy, čo spôsobuje ich neskoršie zaostávanie vo vzdelávacom procese.
Často, samozrejme, sú potom zaraďované práve do špeciálnych základných škôl. Na to poukázala niekoľkokrát aj pani ombudsmanka, hlavne teda v tej poslednej správe, a naozaj je to dôsledkom toho, že tým deťom chýba tá predškolská výchova. Ja som si stopercentne istá, tak ako mnoho odborníkov, tu nejde o mňa, tu ide o názory odborníkov. Sú si stopercentne istí, že ak by sme tie deti dostali do tých škôlok, tak by nám nekončili v špeciálnych základných školách. Potom je naozaj realita taká, že 15-ročný alebo 16-ročný vyjde zo šiesteho ročníka špeciálnej základnej školy, on sa nevie ani podpísať a my od neho očakávame, aby išiel a začlenil sa na trhu práce so všetkými tými hendikepmi, ktoré si ten mladý človek so sebou nesie.
Podľa Svetovej banky, a toto je naozaj zaujímavé číslo, Slovensko veľmi výrazne zaostáva vo vzdelávaní rómskych detí, hlavne teda v predškolských zariadeniach. Nás už predbehli aj krajiny ako Rumunsko, Bulharsko, o Maďarsku ani nehovoriac. V Maďarsku chodí do škôlky 80 % rómskych detí, to je myslené rómske deti z osád. V Bulharsku je to takmer 50 %, v Rumunsku 40 %, v Česku viac ako 30 % a u nás to nie je ani 25 % rómskych detí, ale tieto, tých 25 %, to je vrátane integrovaných Rómov. Tak si predstavte, že koľko to asi tak vychádza na tie rómske deti, ktoré sú v osadách.
Z analýzy Svetovej banky tiež vyplýva - to je to, čo som už spomínala, ale ešte raz to poviem, chcem to podčiarknuť -, že deti, ktoré chodili do škôlky, boli potom schopné dokončiť si stredoškolské vzdelanie. Kým deti bez škôlky podľa štatistík teda dokázali presný opak, oni nie sú schopní sa začleniť ani na klasickú základnú školu.
Pozrime sa na to, aké plány má pán minister školstva. No on by chcel od štvrtého roku veku dieťaťa dať škôlky zadarmo ako plošné opatrenie. Samozrejme, že sa o tom môžeme baviť, je tu veľmi veľa rodín, ktoré napr. nám nepatria do toho sociálne znevýhodneného prostredia, pretože o päť eur napr. zarábajú viacej, ako poďme sa baviť o tom, že aké úľavy urobiť pre tieto deti. Ale nemyslime si, nebuďme takí naivní, že keď urobíme takéto opatrenia, že skutočne dôjde k tomu, že práve tie deti, ktoré tam potrebujeme dostať, to znamená rómske deti, začnú do tých škôlok chodiť. Pretože ja vám teraz prečítam, aké sú skutočné dôvody toho, prečo rómske deti do škôlok nechodia:
Rodičia nepovažujú za vhodné platiť za starostlivosť mimo domu. Majú relatívne veľkú vzdialenosť do škôlky, nízke vzdelanie rodičov, ktoré znižuje vnímanie významu vzdelania pre ich deti. Samozrejme, to veľmi často zaznieva, načo by malo chodiť do škôlky, načo by malo chodiť do školy. Citové väzby medzi rodičmi a deťmi, rómski rodičia majú spravidla obavy zveriť dieťa cudzej osobe, teda učiteľke. No a, samozrejme, v neposlednom rade je to veľmi vysoká nezamestnanosť, oni si myslia, že keď sú nezamestnaní a sú doma, tak sa o to dieťa postarajú. Žiaľbohu, oni sa možnože v istých ohľadoch aj postarajú, ale v tom základnom, čo to dieťa potrebuje, absolútne zlyhávajú a, samozrejme, to si uvedomujeme všetci asi, že to nie je úplne ich problém.
Takže keď chce toto urobiť pán minister školstva, aby dostal prevažne teda deti z rómskych osád do škôlok, tak jeho opatrenie zlyhá. Minie veľmi veľa peňazí a jednoducho sa to minie účinku. Myslím si, že keby sa častejšie pán minister rozprával s učiteľmi, ktorí učia na základných školách, kde chodia rómske deti z osád, a keby sa rozprával napr. aj s učiteľmi, ktorí učia na tých špeciálnych základných školách, tak poprípade by si mohol sadnúť aj so splnomocnencom Pollákom, lebo tuto sa s Pollákom vzácne zhodujeme, že ak nebude povinná predškolská výchova, tak jednoducho tie deti tam nedostaneme. Tak si myslím, že by možno prišiel s takýmto opatrením, lebo faktom je, že splnomocnenec v tomto stojí za ním, je to najsilnejší splnomocnenec s najsilnejšou parlamentnou podporou, akého sme kedy mali na Slovensku, a bolo by strašne fajn, keby minimálne v tomto ho pán minister počúval, pretože to prinesie svoje.
Skúste si predstaviť také, častokrát hovoria ľudia, že science fiction, ale to už nie je science fiction. O pár rokov to budú práve tie rómske deti z osád, ktoré si dnes nedokážu, sa nedokážu ani podpísať častokrát, že sú analfabeti, to budú práve tieto deti, ktoré budú mať na pleciach to bremeno - udržať náš dôchodkový systém, oni budú musieť robiť, pretože majorita to, čo porodí, to je málo a aj to málo, čo porodí, tak odchádza za hranice. Proste nezostávajú tu tí mladí ľudia, tí, čo tu zostávajú, to sú práve tie deti z tých osád a my keď sa nespamätáme veľmi rýchlo a nezačneme to chápať ako obrovský sociálno-ekonomický problém tejto krajiny, tak sa obávam, že to bude mať fatálne dôsledky.
Ešte by som chcela povedať niečo k tomu, povedzme k tej finančnej stránke. Samozrejme, že do toho bude treba investovať, samozrejme, že tie škôlky bude treba dobudovať, ale nie všade. Sú škôlky, ktoré napr. sú poloprázdne len preto, že tam deti nemajú záujem, a to sú spravidla tie škôlky, ktoré sú pri rómskych osadách. Ale povedzme, že by sa do toho muselo investovať, zoberte si, spomínal to aj splnomocnenec Pollák, že dnes to nie je až také obrovské, obrovská finančná záťaž a ani časové bremeno postaviť škôlku, pretože máme tie veľkokapacitné kontajnerové škôlky, ktoré sa naozaj postavia za chvíľu a je to otázka pár desiatok tisíc eur, neviem, koľko to vychádzalo, myslím, že aktuálne, čo postavili škôlku s pomerne veľkou kapacitou, tak ich to vyšlo na nejakých 200-tisíc. Toto je určite vec, do ktorej sa oplatí investovať.
A pokiaľ ide o tú druhú časť toho návrhu, ktorý predkladám, to je výchova k zodpovednému rodičovstvu. Ja tu nedávam v tom návrhu ako niečo, čo by bolo povinné vo vzťahu k školám, nie, školy budú mať možnosť si vybrať tento predmet, výchova k zodpovednému rodičovstvu, ale ak si ho škola vyberie, tak vo vzťahu k žiakovi sa stane tento predmet povinný. Čo sa s tým, čo sa tým snažím vyriešiť, aj keď si nemyslím, že to ako dokonale vyrieši ten problém, ten obrovský fenomén, že deti majú deti. Na Slovensku sa to skutočne deje, tínedžerské matky, ja chodím pravidelne za učiteľkami do Dobšinej, ktoré majú klub takýchto tínedžerských matiek. Rozprávala som sa tam s mnohými deťmi, rozprávala som sa s 13-ročnou, myslím, že sa volala Evička. Evička ani nevedela, že čo sa jej prihodilo, ako sa jej prihodilo, ale Evička ide mať dieťa. A takýchto Evičiek je tam veľmi veľa, ony skutočne nevedia, že čoho sa dopúšťajú.
To vysvetlenie je veľmi zaujímavé, to som ani ja nevedela, že prakticky to dievča z tej osady v tých dvanástich-trinástich rokoch, keďže dospievajú teda pomerne rýchlo, ide na nejakú, ide sa socializovať niekde a tam k nej pristúpi povedzme 19-ročný, 20-ročný mladík, povie, ty si krásna, to je presne tých 5 minút slávy, ktoré ona zažíva v tom svojom hroznom živote, ktorý si dobrovoľne nevybrala. To je to, čo ony volajú láska a prepadnú tomu, a potom sa domov vrátia a už v nich drieme život. No a samozrejme, keď sa takéto deti týmto mladým matkám narodia, a to nie je jedna Evička, tých Evičiek je veľmi veľa, to neviem, aké sú štatistické čísla, myslím, že je to okolo 2,5-tisíca aktuálne, takže všetky tieto mladé matky, keď prídu domov, ony, samozrejme, neriešia nejakú interrupciu alebo niečo, takže ony to dieťa porodia. To dieťa sa narodí do rovnako katastrofálnych podmienok, ako sa narodili ony. Tá mladistvá matka si už nikdy nedokončí svoje vzdelanie, nikdy. A v Amerike, u nás sa také prieskumy nerobia, čo je veľká škoda, ale v Amerike robili takýto prieskum a ten prieskum hovorí jednoznačne o tom, že keď deti majú deti, tak to spôsobuje, že tí rodičia detí si nedokončia vzdelanie, z prieskumu vyplýva, že tie deti, ktoré sa narodili tým deťom, nikdy nedosiahnu ani stredoškolské vzdelanie. Ony majú problém si dokončiť základné vzdelanie, ony sa stanú rodičmi vo veľmi nízkom, ešte nižšom veku, ako ich mladí rodičia. Potom robili zaujímavý prieskum, z ktorého vyplynulo, že si predstavte, že tie deti, ktoré sa narodia deťom, rodičom, častokrát končia vo väzení, tam je dokonca priama úmera. Jednoducho 90 % z tých detí, ktoré sa narodia týmto mladistvým rodičom, vo vyššom veku končia buď v reedukačnom zariadení, alebo končia vo väzení.
No a, samozrejme, v neposlednom rade sa na to treba pozerať aj z pohľadu ekonomického. Tí ľudia, keďže si nie sú schopní dokončiť vzdelanie, nie sú schopní sa postarať ani o svoje deti, s najväčšou pravdepodobnosťou ich vychováva štát, či už v detskom domove, neskôr v reedukačke, alebo teda v tom väzení, tak do konca života takáto rodina je závislá na štáte, je závislá na tom, čo im tento štát dá. A ja si, samozrejme, nemyslím, že keby zrovna aj všetky školy si adoptovali ten program výchovy k zodpovednému rodičovstvu, že by sme nemali 13-ročnú Evičku, ktorá ide rodiť svoje zatiaľ prvé dieťa, ale myslím si, že by to výrazne pomohlo, a nie je to o tom, že si to myslím ja, ale že sú o tom presvedčení niektorí veľmi schopní pedagógovia, ktorí robia maximum a domov si nosia blchy a vši a svraby a neviem čo všetko len preto, že si jedného dňa povedali, že keď už štát kašle na tie deti, ktoré majú deti, tak to budú aspoň jednotlivci, ktorí sa pokúsia pomaly tento systém meniť; a za to im patrí obrovská vďaka; konkrétne teraz hovorím teda o učiteľkách z Dobšinej.
Ja som to chápala tak, že je mojou úlohou ako niekoho, kto má možnosť ovplyvniť legislatívu, aby sme sa nad tým aspoň zamysleli, hovorím, nie je to nič povinné. Kolegovia, ktorí sú konzervatívne založení, sa nemusia báť, že by na školy prišla sexuálna výchova len tak lusknutím prsta, škola si to bude musieť vybrať a vyňali sme cirkevné školy z toho.
Takže veľmi pekne vás poprosím, aj keď je vás tu teda ako šafranu, aby ste sa zamysleli nad tým, čo hovorím aj v tej dôvodovej správe, aj v tejto krátkej záverečnej reči, a dali tomu návrhu šancu. Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, milí kolegovia, keďže kolegyne tu nie sú, ja sa pokúsim vám tak veľmi v skratke povedať, že prečo vlastne robím to, čo by možnože liberál nemal robiť, a to je odpoveď na tú Štefanovu ako rétorickú otázku, že prečo predkladám ako členka liberálnej strany návrh na povinnú predškolskú výchovu, ale iba pre istú skupinu obyvateľstva, a to sú tí, ktorí sú zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Počet detí, ktoré, počet detí na Slovensku, ktoré prešli predškolským zariadením, klesá a veľmi výrazne, a to na rozdiel od všetkých ostatných členských štátov Európskej únie. Pred piatimi rokmi sme mali viac ako 93 percent detí v materských škôlkach, dnes je to zhruba na úrovni 81 percent. My nemáme etnické dáta, ale veľmi dobre vieme od samospráv, vieme to od primátorov, vieme to od starostov, že tie deti, ktoré nám v tých škôlkach chýbajú, sú tie, ktoré to najviac potrebujú, a to sú tie nešťastné deti, ktoré sa rodia do tých osád. Jednoducho rodičia z osád absolútne zlyhávajú, pokiaľ ide o to, zobrať to dieťa, ktoré aj má podmienky na to, aby navštevovalo tú materskú škôlku, a dať ho do tej materskej škôlky.
Prakticky zo všetkých analýz, ktoré som si robila ja, a zo všetkých analýz, ktoré robila napríklad aj Svetová banka, vyplýva, že je úplne jednoznačné, že pokiaľ to nebudeme mať povinné, tak my tie deti do škôlok nedostaneme. Môžeme ich motivovať, akokoľvek chceme, ale my ich do tých škôlok nedostaneme, a to, že ich v tých škôlkach potrebujeme, to je opäť absolútne zrejmé z rôznych analýz, ktoré robili rôzni experti na rôznych úrovniach, naposledy to boli práve experti zo Svetovej banky, ktorí sa pozerali na dáta zozbierané z osád a prišli na to, že to dieťa z osady, ktoré má dokončenú materskú škôlku, teda navštevovalo materskú, predškolské zariadenie predtým, ako nastúpilo do školy, je presne to isté dieťa, ktoré je neskôr, v neskoršom veku schopné si urobiť strednú školu. Dokončiť si stredoškolské vzdelanie a uspieť na pracovnom trhu práce. Tam je absolútne presná korelácia medzi týmito dvoma číslami a práve preto by nám malo záležať na tom, aby sme tie deti do tých škôlok dostali. To nie je opatrenie, ktoré je proti nim, to je opatrenie, ktoré je pre nich.
Samozrejme, je to dlhodobý problém, s ktorým tento štát dlhodobo nič nerobí, a faktom je - a to mám ako od učiteliek z Dobšinej, tak od ďalších učiteliek, ktoré učia na základných školách, kde je veľký počet detí rómskych z osád -, tak je úplne zrejmé, že tie rómske deti, ktoré nechodia do tých škôlok, nedokážu zvládnuť základnú školu, nedokážu zvládnuť náš vzdelávací systém. Akokoľvek sa potom snažíme úplne nezmyselne vybudovať nulté ročníky, kde ich rok prakticky za veľmi vysoké normatívy učíme, čo je vidlička, čo je lyžička, čo je splachovací záchod a že ruky si treba umyť, toto do školy jednoducho nepatrí, toto je presne to, čo by sa to dieťa malo naučiť v tej škôlke. A akokoľvek sa snažíme v tých prípravných ročníkoch, jednoducho to absolútne zlyháva. A to vám potvrdí každý jeden učiteľ v škole, kde teda je slušný alebo pomerné zastúpenie detí z osád na takejto základnej škole, že ten vzdelávací systém jednoducho nebol nastavený tak, aby to tie deti zvládali, a z rôznych príčin.
Ja som si pripravila názor pedagogičky, ktorá sa dlhodobo zaoberá začleňovaním rómskych detí do škôl a aj z psychologického hľadiska, a tá tvrdí, že rómske deti, ktoré prichádzajú do prvého ročníka bez predškolskej prípravy, trpia nedostatkami, ako sú chudobná slovná zásoba, slabá jemná motorika, slabé všeobecné vedomosti, deti nepoznajú základné farby, nevedia počítať ani do päť. Nemajú vypracované žiadne sociálne normy správania, zlý štart dieťaťa v základnej škole je začiatkom reťazca, ktorého koncom často býva neukončené základné vzdelanie, nemožnosť uplatniť sa na trhu práce a problémy s jeho sociálnym začlenením. To, že tie slová pani pedagogičky a psychologičky Evy Balonovej sú pravdivé, na to poukazujú teda rôzni ďalší pedagógovia. Mám tu Základnú školu v Boliarove, kde tamojší riaditeľ hovorí, že tunajšie deti nevyhnutne potrebujú zaškolenie v materskej škole, pretože ich materinským jazykom je rómčina a väčšina detí po príchode na základnú školu ani neovláda slovenský jazyk, ani tie základy, čo spôsobuje ich neskoršie zaostávanie vo vzdelávacom procese.
Často, samozrejme, sú potom zaraďované práve do špeciálnych základných škôl. Na to poukázala niekoľkokrát aj pani ombudsmanka, hlavne teda v tej poslednej správe, a naozaj je to dôsledkom toho, že tým deťom chýba tá predškolská výchova. Ja som si stopercentne istá, tak ako mnoho odborníkov, tu nejde o mňa, tu ide o názory odborníkov. Sú si stopercentne istí, že ak by sme tie deti dostali do tých škôlok, tak by nám nekončili v špeciálnych základných školách. Potom je naozaj realita taká, že 15-ročný alebo 16-ročný vyjde zo šiesteho ročníka špeciálnej základnej školy, on sa nevie ani podpísať a my od neho očakávame, aby išiel a začlenil sa na trhu práce so všetkými tými hendikepmi, ktoré si ten mladý človek so sebou nesie.
Podľa Svetovej banky, a toto je naozaj zaujímavé číslo, Slovensko veľmi výrazne zaostáva vo vzdelávaní rómskych detí, hlavne teda v predškolských zariadeniach. Nás už predbehli aj krajiny ako Rumunsko, Bulharsko, o Maďarsku ani nehovoriac. V Maďarsku chodí do škôlky 80 % rómskych detí, to je myslené rómske deti z osád. V Bulharsku je to takmer 50 %, v Rumunsku 40 %, v Česku viac ako 30 % a u nás to nie je ani 25 % rómskych detí, ale tieto, tých 25 %, to je vrátane integrovaných Rómov. Tak si predstavte, že koľko to asi tak vychádza na tie rómske deti, ktoré sú v osadách.
Z analýzy Svetovej banky tiež vyplýva - to je to, čo som už spomínala, ale ešte raz to poviem, chcem to podčiarknuť -, že deti, ktoré chodili do škôlky, boli potom schopné dokončiť si stredoškolské vzdelanie. Kým deti bez škôlky podľa štatistík teda dokázali presný opak, oni nie sú schopní sa začleniť ani na klasickú základnú školu.
Pozrime sa na to, aké plány má pán minister školstva. No on by chcel od štvrtého roku veku dieťaťa dať škôlky zadarmo ako plošné opatrenie. Samozrejme, že sa o tom môžeme baviť, je tu veľmi veľa rodín, ktoré napr. nám nepatria do toho sociálne znevýhodneného prostredia, pretože o päť eur napr. zarábajú viacej, ako poďme sa baviť o tom, že aké úľavy urobiť pre tieto deti. Ale nemyslime si, nebuďme takí naivní, že keď urobíme takéto opatrenia, že skutočne dôjde k tomu, že práve tie deti, ktoré tam potrebujeme dostať, to znamená rómske deti, začnú do tých škôlok chodiť. Pretože ja vám teraz prečítam, aké sú skutočné dôvody toho, prečo rómske deti do škôlok nechodia:
Rodičia nepovažujú za vhodné platiť za starostlivosť mimo domu. Majú relatívne veľkú vzdialenosť do škôlky, nízke vzdelanie rodičov, ktoré znižuje vnímanie významu vzdelania pre ich deti. Samozrejme, to veľmi často zaznieva, načo by malo chodiť do škôlky, načo by malo chodiť do školy. Citové väzby medzi rodičmi a deťmi, rómski rodičia majú spravidla obavy zveriť dieťa cudzej osobe, teda učiteľke. No a, samozrejme, v neposlednom rade je to veľmi vysoká nezamestnanosť, oni si myslia, že keď sú nezamestnaní a sú doma, tak sa o to dieťa postarajú. Žiaľbohu, oni sa možnože v istých ohľadoch aj postarajú, ale v tom základnom, čo to dieťa potrebuje, absolútne zlyhávajú a, samozrejme, to si uvedomujeme všetci asi, že to nie je úplne ich problém.
Takže keď chce toto urobiť pán minister školstva, aby dostal prevažne teda deti z rómskych osád do škôlok, tak jeho opatrenie zlyhá. Minie veľmi veľa peňazí a jednoducho sa to minie účinku. Myslím si, že keby sa častejšie pán minister rozprával s učiteľmi, ktorí učia na základných školách, kde chodia rómske deti z osád, a keby sa rozprával napr. aj s učiteľmi, ktorí učia na tých špeciálnych základných školách, tak poprípade by si mohol sadnúť aj so splnomocnencom Pollákom, lebo tuto sa s Pollákom vzácne zhodujeme, že ak nebude povinná predškolská výchova, tak jednoducho tie deti tam nedostaneme. Tak si myslím, že by možno prišiel s takýmto opatrením, lebo faktom je, že splnomocnenec v tomto stojí za ním, je to najsilnejší splnomocnenec s najsilnejšou parlamentnou podporou, akého sme kedy mali na Slovensku, a bolo by strašne fajn, keby minimálne v tomto ho pán minister počúval, pretože to prinesie svoje.
Skúste si predstaviť také, častokrát hovoria ľudia, že science fiction, ale to už nie je science fiction. O pár rokov to budú práve tie rómske deti z osád, ktoré si dnes nedokážu, sa nedokážu ani podpísať častokrát, že sú analfabeti, to budú práve tieto deti, ktoré budú mať na pleciach to bremeno - udržať náš dôchodkový systém, oni budú musieť robiť, pretože majorita to, čo porodí, to je málo a aj to málo, čo porodí, tak odchádza za hranice. Proste nezostávajú tu tí mladí ľudia, tí, čo tu zostávajú, to sú práve tie deti z tých osád a my keď sa nespamätáme veľmi rýchlo a nezačneme to chápať ako obrovský sociálno-ekonomický problém tejto krajiny, tak sa obávam, že to bude mať fatálne dôsledky.
Ešte by som chcela povedať niečo k tomu, povedzme k tej finančnej stránke. Samozrejme, že do toho bude treba investovať, samozrejme, že tie škôlky bude treba dobudovať, ale nie všade. Sú škôlky, ktoré napr. sú poloprázdne len preto, že tam deti nemajú záujem, a to sú spravidla tie škôlky, ktoré sú pri rómskych osadách. Ale povedzme, že by sa do toho muselo investovať, zoberte si, spomínal to aj splnomocnenec Pollák, že dnes to nie je až také obrovské, obrovská finančná záťaž a ani časové bremeno postaviť škôlku, pretože máme tie veľkokapacitné kontajnerové škôlky, ktoré sa naozaj postavia za chvíľu a je to otázka pár desiatok tisíc eur, neviem, koľko to vychádzalo, myslím, že aktuálne, čo postavili škôlku s pomerne veľkou kapacitou, tak ich to vyšlo na nejakých 200-tisíc. Toto je určite vec, do ktorej sa oplatí investovať.
A pokiaľ ide o tú druhú časť toho návrhu, ktorý predkladám, to je výchova k zodpovednému rodičovstvu. Ja tu nedávam v tom návrhu ako niečo, čo by bolo povinné vo vzťahu k školám, nie, školy budú mať možnosť si vybrať tento predmet, výchova k zodpovednému rodičovstvu, ale ak si ho škola vyberie, tak vo vzťahu k žiakovi sa stane tento predmet povinný. Čo sa s tým, čo sa tým snažím vyriešiť, aj keď si nemyslím, že to ako dokonale vyrieši ten problém, ten obrovský fenomén, že deti majú deti. Na Slovensku sa to skutočne deje, tínedžerské matky, ja chodím pravidelne za učiteľkami do Dobšinej, ktoré majú klub takýchto tínedžerských matiek. Rozprávala som sa tam s mnohými deťmi, rozprávala som sa s 13-ročnou, myslím, že sa volala Evička. Evička ani nevedela, že čo sa jej prihodilo, ako sa jej prihodilo, ale Evička ide mať dieťa. A takýchto Evičiek je tam veľmi veľa, ony skutočne nevedia, že čoho sa dopúšťajú.
To vysvetlenie je veľmi zaujímavé, to som ani ja nevedela, že prakticky to dievča z tej osady v tých dvanástich-trinástich rokoch, keďže dospievajú teda pomerne rýchlo, ide na nejakú, ide sa socializovať niekde a tam k nej pristúpi povedzme 19-ročný, 20-ročný mladík, povie, ty si krásna, to je presne tých 5 minút slávy, ktoré ona zažíva v tom svojom hroznom živote, ktorý si dobrovoľne nevybrala. To je to, čo ony volajú láska a prepadnú tomu, a potom sa domov vrátia a už v nich drieme život. No a samozrejme, keď sa takéto deti týmto mladým matkám narodia, a to nie je jedna Evička, tých Evičiek je veľmi veľa, to neviem, aké sú štatistické čísla, myslím, že je to okolo 2,5-tisíca aktuálne, takže všetky tieto mladé matky, keď prídu domov, ony, samozrejme, neriešia nejakú interrupciu alebo niečo, takže ony to dieťa porodia. To dieťa sa narodí do rovnako katastrofálnych podmienok, ako sa narodili ony. Tá mladistvá matka si už nikdy nedokončí svoje vzdelanie, nikdy. A v Amerike, u nás sa také prieskumy nerobia, čo je veľká škoda, ale v Amerike robili takýto prieskum a ten prieskum hovorí jednoznačne o tom, že keď deti majú deti, tak to spôsobuje, že tí rodičia detí si nedokončia vzdelanie, z prieskumu vyplýva, že tie deti, ktoré sa narodili tým deťom, nikdy nedosiahnu ani stredoškolské vzdelanie. Ony majú problém si dokončiť základné vzdelanie, ony sa stanú rodičmi vo veľmi nízkom, ešte nižšom veku, ako ich mladí rodičia. Potom robili zaujímavý prieskum, z ktorého vyplynulo, že si predstavte, že tie deti, ktoré sa narodia deťom, rodičom, častokrát končia vo väzení, tam je dokonca priama úmera. Jednoducho 90 % z tých detí, ktoré sa narodia týmto mladistvým rodičom, vo vyššom veku končia buď v reedukačnom zariadení, alebo končia vo väzení.
No a, samozrejme, v neposlednom rade sa na to treba pozerať aj z pohľadu ekonomického. Tí ľudia, keďže si nie sú schopní dokončiť vzdelanie, nie sú schopní sa postarať ani o svoje deti, s najväčšou pravdepodobnosťou ich vychováva štát, či už v detskom domove, neskôr v reedukačke, alebo teda v tom väzení, tak do konca života takáto rodina je závislá na štáte, je závislá na tom, čo im tento štát dá. A ja si, samozrejme, nemyslím, že keby zrovna aj všetky školy si adoptovali ten program výchovy k zodpovednému rodičovstvu, že by sme nemali 13-ročnú Evičku, ktorá ide rodiť svoje zatiaľ prvé dieťa, ale myslím si, že by to výrazne pomohlo, a nie je to o tom, že si to myslím ja, ale že sú o tom presvedčení niektorí veľmi schopní pedagógovia, ktorí robia maximum a domov si nosia blchy a vši a svraby a neviem čo všetko len preto, že si jedného dňa povedali, že keď už štát kašle na tie deti, ktoré majú deti, tak to budú aspoň jednotlivci, ktorí sa pokúsia pomaly tento systém meniť; a za to im patrí obrovská vďaka; konkrétne teraz hovorím teda o učiteľkách z Dobšinej.
Ja som to chápala tak, že je mojou úlohou ako niekoho, kto má možnosť ovplyvniť legislatívu, aby sme sa nad tým aspoň zamysleli, hovorím, nie je to nič povinné. Kolegovia, ktorí sú konzervatívne založení, sa nemusia báť, že by na školy prišla sexuálna výchova len tak lusknutím prsta, škola si to bude musieť vybrať a vyňali sme cirkevné školy z toho.
Takže veľmi pekne vás poprosím, aj keď je vás tu teda ako šafranu, aby ste sa zamysleli nad tým, čo hovorím aj v tej dôvodovej správe, aj v tejto krátkej záverečnej reči, a dali tomu návrhu šancu. Ďakujem.
Autorizovaný