35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 972. Predkladám teda informáciu k tomuto predloženému dobrému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel, ako aj prínos navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc preto z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre európske záležitosti, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam zároveň, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, keďže, dovoľte mi pár slov k tomuto návrhu zákona, kde sa v ňom beriem ja. Neviem, či bolo spomínané v úvodnom slove, že tento návrh zákona sme už raz v tomto pléne preberali, a veľmi oceňujem to, že pán predkladateľ pán Kollár, pán poslanec Kollár otvoril možnosť sa pridať k návrhu zákona. Procesuálne to bolo vyrobené tak, že boli pozvaní viacerí či už predsedovia poslaneckých klubov, alebo aj poslanci, ktorí majú na srdci európske témy, aby sme prijali to, z čoho často býva obviňovaná aj opozičná, alebo hlavne opozičná časť, že ako keby do pléna prichádzali návrhy, ktoré nie sú oddiskutované v rámci politického spektra alebo parlamentu. Myslím si, že sa nedala vytvoriť, nedalo vytvoriť väčšie fórum ako to, že boli pozvaní predsedovia klubov alebo za kluby poslanci, ktorí sa zaoberajú európskymi témami a mohli sa k euroinfozákonu, ak ho tak ľudovo nazvem, pridať.
Mňa zaujali dve zásadné veci, a to je to, s čím súhlasím; na zdravie, je to pravda, či aj duša svedčí, či ako sa to hovorí. A keďže aj v samotnej dôvodovej správe pri predkladaní tohoto zákona sa hovorí, že informácia, že až 80 percent rozhodnutí v legislatívnej oblasti prichádza už z prostredia Európskej únie, bolo by dôležité, aby sme na jednom mieste a veľmi jednoducho dostupné, veľmi jednoducho dostupnom mieste na základe vytvorenia nejakej spoločnej databázy zhromaždili legislatívne akty alebo vôbec akty či legislatívnej, alebo nelegislatívnej povahy z Európskej únie, kde v samotnom návrhu zákona, respektíve v jeho dôvodovej správe sa hovorí, že návrh zákona bude mať mierne negatívny dopad na štátny rozpočet, pretože bude treba vyčleniť dve pracovné sily na zriadenie informačnej databázy v Kancelárii Národnej rady na to, aby takúto databázu tieto dve pracovné sily mohli napĺňať. Koordinátor spracovávania by mohlo byť, alebo navrhujeme, navrhuje pán predkladateľ pán poslanec Kollár ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, a jednalo by sa v podstate o administratívne spracovanie, kde by stačili vnútorné zdroje ministerstva.
Na základe, aj v predchádzajúcich návrhoch zákona, ktorý v rade, toto je asi štvrtý len na tejto schôdzi, už bol spomínaný, už bolo spomínané odstraňovanie demokratického deficitu, bolo spomínané sfunkčnenie mechanizmu žltých a oranžových kariet, bolo spomínané zapracovanie do procesu naozaj a nie iba fingovane eurovýbor a štvrtá iniciatíva, ktorá je označovaná aj samotnou Európskou úniou, ktorá bazálne súvisí s týmto návrhom zákona, je tzv. simplifikácia, resp. zjednodušovanie, zjednodušovanie prístupu k informáciám, ktoré na európskej, na úrovni Európskej únie vznikajú a na základe toho, že tento simplifikačný proces alebo proces zjednodušovania agendy je dôležitý a má ho na srdci či už Komisia, či Európska rada, či Rada Európy, či Európsky parlament, alebo mali by ho mať na mysli aj jednotlivé malé národné rady v národných radách, čiže výbory pre európske záležitosti. Je toto presne jeden z nástrojov, ako simplifikovať, resp. zjednodušovať v tomto prípade zjednodušovať prístup k informáciám, ktoré prichádzajú z Európskej únie.
Preto by som sa prihováral za to, aby sme tento návrh zákona pre túto chvíľu aj stiahli a otvorili to nanovo, to znamená dovtedy, kým nevyhodnotia poslanci, resp. tí, ktorí sa venujú európskym záležitostiam v jednotlivých poslaneckých kluboch aspoň to, že by sa tohoto procesu zúčastnili. A naozaj je podľa mňa neospravedlniteľné to, že pri minimálnych nákladoch nechceme na jednom mieste mať zhromaždené informácie pre, a teraz pre koho, pre obyvateľov Slovenskej republiky, prioritne o Európskej únii, pretože narábať potom s neinformovanou verejnosťou je obžalobou aj tohoto zákonodarného zboru. A preto by som sa veľmi prihováral za to, aby sme sa nad týmto zamysleli, odhodili politické tričká a povedali si, že je dobré, aby sme na jednom mieste zhromaždili údaje a sprístupnili ich v rámci procesu zjednodušovania prístupu k informáciám pre slovenskú verejnosť aj na základe tohoto legislatívneho aktu. Ak toto bude vnímané úzko politicky, tak sa tak pravdepodobne nestane, nechám aj na spolupredkladateľovi, akým spôsobom sa vysporiadame s tým, či to budeme opäť musieť nechať na vládnu stranu, aby v hlavičke bol uvedený ktosi, čomu my sme sa ani, ktosi zo SMER-u, čomu by sme sa prioritne veľmi nebránili, aby naozaj toto jednoduché zriadenie takejto databázy naozaj na Slovensku vzniklo a aby sme sa nemuseli prehrabávať v mnohých registroch a katalógoch, ale mali to zhromaždené na jednom mieste. Nestojí to veľa a je to naozaj, a musím oceniť tú legislatívnu iniciatívu, že by databáza, ktorá vznikne, by mohla byť napĺňaná veľmi jednoducho, a tá miera simplifikácie, ak sa na tú cestu chceme naozaj vydať, je vhodná, by aj týmto návrhom zákona bola reálne napĺňaná. Takže ak bude minimálne, minimálna vôľa toto podporiť, myslím si, že je na každom jednom z vás, aby toto sa dostalo do nášho právneho systému a mohla takáto databáza vzniknúť. Preto vás prosím o podporu a uvidíme po hlasovaní, či sa dohodneme so spolupredkladateľom otvoriť ten proces nanovo a možno prísť s tým návrhom zákona nie v polročnom horizonte, ale v skoršom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja už len doplním, teraz mi napadli dve kľúčové poznámky, tá prvá, jedna vec je mať k dispozícii informácie, ktoré sú dnes na nezaplatenie, pretože ten neinformovaný volič je ľahko manipulovateľný, alebo mať dve iné voľby, buď sa rozhoduje neefektívne, alebo volebný akt ignoruje úplne. A v tejto súvislosti chcem povedať, že dnes sú vlastne dve také, nazvime to, vzorové členské krajiny Európskej únie, ktoré už v tejto oblasti urobili výrazný pokrok. Na jednej strane, ak máte k dispozícii kvalitné informácie, dobre roztriedené, a informácie, o ktorých sa dokáže ten, kto po tých informáciách sa teda chce dopátrať, tak dokáže sa veľmi rýchlo zorientovať, ale druhá vec je potom, ako s týmito informáciami naloží.
A preto chcem spomenúť dva, ako som už hovoril, vzorové príklady alebo dve vzorové krajiny v tejto oblasti, a to je práve Holandsko, ktoré začalo veľmi intenzívne testovať celú európsku legislatívu na princíp proporcionality a subsidiarity a nielen tie právne normy, ktoré už sú prijaté, schválené a platné, ale aj tie, ktoré sú v procese vzniku.
Druhý taký príklad je Veľká Británia, kde priamo pri vláde vznikla jedna pracovná, silná pracovná skupina, ktorá sa volá Business task force, veľmi silný, kvalifikovaný analytický aparát, ktorý testuje komplet celú platnú, ale aj pripravovanú európsku legislatívu práve na princíp, či zvyšuje, alebo znižuje konkurencieschopnosť britskej ekonomiky.
Toto je niečo, čo na Slovensku chýba, čiže otvoriť a vytvoriť tú databázu je len to á, potom je to bé, ako s týmito informáciami ďalej nakladať. Pretože kolega Viskupič si bude iste pamätať jeden z mnohých výborov pre európske záležitosti, na ktorom bol prítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitosti pán Lajčák. Keď som sa ho pýtal, či týmto smerom neuvažujeme aj vo vláde Slovenskej republiky, smerom, mám na mysli Holandsko a Veľkú Britániu, lebo práve v jeho rezorte by mala v budúcnosti vzniknúť takáto silná analytická skupina, ktorá by bola v stave testovať európsku legislatívu práve na princíp, či zvyšuje alebo znižuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, tak odpoveď bola, že nie, že nemáme na to ľudí a nemáme na to peniaze. Toto je práve smutné na súčasnom stave, pokiaľ ide o ten assessment alebo ten impact, proste schopnosť vyhodnotiť vplyv európskej legislatívy na slovenskú ekonomiku, či európske normy, nariadenia a smernice zvyšujú alebo znižujú konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.
Bohužiaľ, ak v tejto oblasti nenastane v krátkej dobe zásadný prelom, zásadný progres, tak sa dostaneme tiež do stavu, že budeme vlastne pápežskejší ako pápež, budeme preberať úplne všetko, čo chodí z Bruselu, a potom ex post s odstupom niekoľkých mesiacov, prípadne rokov zistíme, že vlastne to je niečo, čo konkurencieschopnosť Slovenska výrazne poškodilo. To nemá nič spoločné so žiadnym delením politikov na euroskeptikov, eurooptimistov a podobne, to je nič iné, len racionálny, zdravý rozum. Začali takto postupovať Holanďania a Briti v oblasti informácií v záležitostiach EÚ, susední Rakúšania, hovoril som o tom celkom otvorene na úvod, že sme sa pri príprave tohto návrhu nechali inšpirovať práve susedným Rakúskom. Pýtam sa, prečo si nechceme aj na Slovensku otvoriť oči a ísť presne týmto smerom. Môžeme z toho inkasovať len a len pozitívne efekty, ekonomické efekty s veľkým znamienkom plus pre slovenskú ekonomiku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom návrhu zákona je upraviť a doplniť zákon o samosprávnych krajoch v otázkach, ktoré sa týkajú dvoch orgánov územnej samosprávy, a to podpredsedov samosprávneho kraja a hlavného kontrolóra samosprávneho kraja. V oboch prípadoch sa jedná o menej intenzívne úpravy, ktorých účelom nie je širšia koncepčná a systematická zmena samosprávy vyšších územných celkov, ale, naopak, precizovanie a skvalitnenie existujúceho právneho rámca.
Vo svojom návrhu v skutočnosti reagujem na aktuálny spoločenský stav, ktorý nastal po komunálnych voľbách uskutočnených v novembri v roku 2013. V rámci svojich prvých rokov vo funkcii začali zástupcovia občanov, ktorí boli teda zvolení v týchto voľbách, personálne obsadzovať ďalšie samosprávne orgány. Výsledkom ich uznesení je aj rozličný počet podpredsedov v jednotlivých krajoch, v niektorých stačí jeden, napr. v našej Žiline, alebo teda v Žilinskom kraji, a v ďalšom sú potrební až piati, ako je to napr. v Bratislave.
Keďže som toho názoru, že samospráva by mala smerovať k harmonizácii a znižovaniu aj organizačných rozdielov medzi regiónmi, navrhujem, aby sa v zákone stanovil limit počtu podpredsedov pre všetky samosprávne kraje rovnako. Nepopierateľnou výhodou takéhoto obmedzenia v oblasti personálnej politiky orgánov samosprávneho kraja je aj ekonomická a hospodárska úspora, ktorá nastane v tých krajoch, ktoré budú musieť v dôsledku tohto návrhu zákona znížiť počet poslancov.
Okrem stanovenia maximálneho počtu podpredsedov by som chcel taktiež spresniť právnu úpravu týkajúcu sa hlavného kontrolóra a za týmto účelom sa návrhom zákona menia a dopĺňajú ustanovenia, ktorými sa sprísňujú kvalifikačné podmienky na personálne obsadenie funkcie hlavného kontrolóra samosprávneho kraja a špecifikujú sa procesné postupy pri neúspešnej voľbe hlavného kontrolóra samosprávneho kraja v prípadoch, keď sa o miesto uchádza len jedna osoba.
Predpokladaný, či predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh však nemá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, nevyvolá negatívne sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 973. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.