35. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol predložený do legislatívneho procesu s cieľom vykonať legislatívnu úpravu určitých problémových okruhov, ktoré vyplynuli z uplatňovania zákona v praxi a pripomienok z podnikateľskej obce, taktiež zefektívnenie niektorých postupov a inštitútov.
Predkladané zmeny budú mať pozitívny dopad na spotrebiteľa ako hlavného adresáta výhod plynúcich z dobre fungujúcej hospodárskej súťaže. Hlavné zmeny sa týkajú zefektívnenia konania v oblasti koncentrácii, a to najmä zmenou plynutia lehôt v procese posudzovania koncentrácií v prospech účastníkov koncentrácie, teda podnikateľov.
V oblasti dohôd obmedzujúcich súťaž a zneužívania dominantného postavenia sa zmeny týkajú najmä zosúladenia znenia príslušných ustanovení s európskych právom. Zmena nastáva aj v zložení rady úradu, ktorá je orgánom rozhodujúcim o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. V budúcnosti predseda úradu už nebude súčasťou tohto kolektívneho orgánu rozhodovania, ale bude zodpovedný za prvostupňové konanie.
Novým v zákone je inštitút urovnania, ktorý umožňuje zníženie pokuty za priznanie sa k protisúťažnému konaniu. Jeho využitie sa navrhuje pre všetky protisúťažné praktiky, t. j. dohody obmedzujúce súťaž, zneužívanie dominantného postavenia, porušenia v oblasti koncentrácii a iné nedovolené formy obmedzovania súťaže.
Úplne novým ustanovením v zákone je možnosť získania odmeny pre fyzickú osobu oznamovateľa, ktorá predloží úradu dôkazy o existencii kartelu, ktorý je jedným z najzávažnejších porušení pravidiel hospodárskej súťaže s negatívnym dopadom na spotrebiteľa.
Takúto odmenu môže získať len jeden, a to prvý oznamovateľ za poskytnutie rozhodujúcich dôkazov o karteli. Odmena sa navrhuje vo výške 1 % z pokuty, ktorá bola uložená rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, maximálne vo výške 100-tisíc eur. Vyplatenie tejto odmeny je podmienené taktiež právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia úradu, jeho potvrdením súdom, pokiaľ o ňom rozhodoval, a zaplatením pokuty.
Tento návrh zachytáva nové trendy v boji proti kartelom. Podobný inštitút už bol zavedený napr. v Maďarsku alebo vo Veľkej Británii. Jeho uplatňovanie prispieva k znižovaniu cien, keďže kartely podľa viacerých štúdií významným spôsobom poškodzujú ekonomiku a majú za následok zvyšovanie cien.
Ďalšou z dôležitých zmien je úprava ustanovení o náhrade škody v nadväznosti na už niekoľko rokov fungujúci program zhovievavosti, ktorý umožňuje upustenie alebo zníženie pokuty v prípade spolupráce podnikateľa pri odhaľovaní kartelov. Snahou je opäť podpora tohto programu a zvýšenie motivácie podnikateľov k jeho využitiu.
Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj päť vykonávacích predpisov. Dňa 6. mája bol zákon prerokovaný v gestorskom výbore, ktorým je Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy týchto výborov z 13. mája 2014, akceptujeme.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci vzhľadom na význam navrhovaných zmien, ktoré sú v prospech spotrebiteľa a podnikateľského prostredia, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uvedený vládny návrh zákona. Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 347/90 o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/63 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 897, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/96 v rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením z 19. marca 2014 č. 1069 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:
- ústavnoprávnemu výboru a
- Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 419 zo 6. mája 2014, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 292 zo 6. mája 2014.
Z uznesení Výboru Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča vo všetkých bodoch spoločnej správy hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedený pod bodom III tejto správy, odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136 o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona č. 347/1990 o organizácii ministerstiev a ostatných úradov ústredných v štátnej správe Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 13. mája 2014 č. 303.
Týmto uznesením ma výbor poveril predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem. Dovoľte mi, aby som predložil krátky pozmeňujúci návrh. Ide o legislatívno-technickú úpravu názvu zákona v nadväznosti na doplnenie ďalších článkov do návrhu zákona. Teda návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Bagačku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 897:
"V názve zákona sa slová "ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami "ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony".
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Ja sa pri predloženom návrhu návrhu zákona, ktorý podľa mojej mienky súvisí, kontinuálne súvisí s nato nadstaveným ďalším predkladaným zákonom o podmienkach prevodu majetku štátu, teda kde ide o privatizáciu Slovak Telekomu, chcem priamo pána ministra opýtať, aký bude mať konkrétny účinok platnosť tohto zákona, napríklad pri odhaľovaní tých kartelových dohôd, keď už teraz viem o tom, že výkonnosť a účinnosť pôsobenia Protimonopolného úradu v riadnych oznámeniach, kde samotní občania alebo dotknuté subjekty poukazovali na porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže, činnosť tohto úradu sa vyznačovala veľkou nečinnosťou. Z pohľadu aplikačnej praxe, ale aj takto nastaveného návrhu zákona, ako aj konkrétnych informácii z vyplývajúcej dôvodovej správy, ja nemám istotu, že štát ju, keď je sociálnou vládou privatizovaný, strategický, či už energeticky, alebo telekomunikačný sektor, segment, kedy sa teda posilňuje pozícia nadnárodných, či už operátorov, alebo energetických spoločností, bude štátom, ktorý, naopak, stráca vplyv v týchto strategických segmentoch, natoľko účinný, a či bude vôbec vyhodnocované akékoľvek porušenie, či už hospodárskej súťaže, alebo aj nastavenie kartelových dohôd, ktoré bude negatívne ovplyvňovať spotrebiteľský sektor.
Ja by som naozaj chcela poznať konkrétny postup, konkrétne analógie, ktoré by ma presvedčili a verím, že nielen mňa, ale aj spotrebiteľov v praxi, alebo aj dotknuté podnikateľské subjekty o tom, že ak sa teda oslabuje pozícia a činnosť štátu v regulácii a v dohľade pred možným zneužívaním dominancie rôznych subjektov, či tento zákon bude účinným prostriedkom, aby tomu zamedzil. Pretože tak ako som si naštudovala aj ďalší súvzťažný zákon, ktorý bude predkladaný hneď po tomto zákone, o prevode majetku štátu, kde dochádza k privatizácii Slovak Telekomu, mne z toho naozaj jasne vyplynulo, že už teraz štát nie je schopný, či už na energetickom trhu a v energetickom segmente, alebo v telekomunikačnom segmente, sa účinne brániť voči vplyvu a dominantnej pozícii majorite existujúcich a na našom trhu objavených nadnárodných spoločností. Ak sa štát nedokáže brániť voči takýmto kartelových dohodám, voči silnejúcemu vplyvu a majorite týchto subjektov, ako to má dokázať občan? A ako týmto zákonom, ktorý predkladáte, ktorý ak nemá len formálny ráz, formálny charakter, tomu konkrétne chcete zamedziť? Konkrétne aspoň dva-tri príklady, na základe ktorých budeme vedieť aj v praxi, v aplikačnej praxi ponúknuť konkrétne postupy, analógie, ako občania - zisťujúci či už kartelové dohody, alebo zneužívanie majority - budú môcť sa či už na ministerstvo spravodlivosti, alebo na kontrolné orgány s týmto upozornením obrátiť. Ja si naozaj neviem predstaviť ako obyčajný občan, ako obyčajný spotrebiteľ bude mať možnosť preniknúť do uzatvárania kartelových dohôd, ktoré, sám dobre viete, ako tu všetci sedíme, dobre vieme, prebiehajú v utajenej komornej atmosfére, ku ktorej nemajú prístup, dovolím si povedať, ani čelní predstavitelia tohto štátu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len krátko zareagujem, samozrejme, na vystúpenie pani poslankyne, aby mala predstavu, že vlastne akým spôsobom to má fungovať. V prvom rade chcem povedať, že ministerstvo spravodlivosti je len predkladateľ, ale nie gesčne zodpovedný a kompetenčne, čiže keďže Protimonopolný úrad nemá možnosť predkladať zákony, tak, samozrejme, ministerstvo spravodlivosti a ja som prevzal túto úlohu, aby som tento zákon predložil, ale nie ministerstvo spravodlivosti bude tento zákon uplatňovať, na to je naozaj určený Protimonopolný úrad. Čiže to si treba v prvom rade uvedomiť. Čo sa týka budúceho uplatňovania, resp. konkrétnych príkladov, máte pravdu, že odhaľovanie kartelov je jedna z najzložitejších vôbec činností, práve tak ako ste to poznamenali, že ide to v utajenom režime a nikto s tým verejne nepôjde ako s bubnom na zajace a práve preto sa zavádzajú tie rôzne inštitúty oznamovania a zvýhodňovania oznamovateľov tak, aby sa zjednodušil, zjednodušilo odhaľovanie kartelových dohôd. Čiže ja pevne verím, že sa bude podstatne viac dariť tieto kartelové dohody odhaľovať a práve to je účelom, aby sa tieto dohody neuzatvárali a myslím si, že tento zákon prispeje k tomu. Takže toľko stručne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci. Vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, predkladám za účelom vytvoriť zákonné predpoklady pre možnosť realizácie predaja cenných papierov štátu a Fondu národného majetku formou verejnej ponuky na kapitálovom trhu takzvanou formou IPO. Nakoľko aktuálne platný zákon navrhovaný postup neupravuje a existujúce formy privatizácie pri predaji akcií cez IPO sú neaplikovateľné. Najpreferovanejšou alternatívou predaja majetkových účastí štátu a Fondu národného majetku v spoločnosti Slovak Telekom, a. s., je predaj akcií prostredníctvom kapitálových trhov a subsidiárne v závislosti od viacerých faktorov ovplyvňujúcej vyhliadky na úspech IPO, priamy predaj, prípadne ich kombinácia. Z hľadiska verejného záujmu pri nakladaní s majetkovými účasťami štátu, resp. aj Fondu národného majetku sa predaj majetkových účastí prostredníctvom kapitálových trhov formou IPO javí ako najtransparentnejší postup a vytvára predpoklady na naštartovanie fungovania kapitálového trhu, ktorého absenciou slovenská ekonomika dlhodobo trpí. Potreba prijatia navrhovanej legislatívnej úpravy vyplynula z jednotlivých úloh, ku ktorým bolo ministerstvo hospodárstva v spolupráci s Fondom národného majetku zaviazané vládou Slovenskej republiky. Predložený vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Predložený materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne a poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 301 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 974.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory:
- ústavnoprávny výbor,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Takže už ako som predtým uviedla v náväznosti na predkladaný návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže, je tu predložený zákon o prevode majetku štátu, ktorý, nič netajac ani v tomto pléne, ja považujem za účelový, tendenčný, je to zákon, legislatívny zámer, ktorým sa má ošetriť a zlegitimizovať prevod alebo, lepšie povedané, privatizácia spoločnosti Slovak Telekom. Okrem toho, že takto sme opäť svedkami zneužívania legislatívnej činnosti pre privatizáciu a pre štát nevýhodný predaj majetkov v strategickom odvetví, akým telekomunikačný trh nesporne je, chcem poukazovať na, poukázať opäť ako pri SPP na nesprávnosť nastaveného trendu jednorazového príjmu získaného, nielen jednorazového, ale aj prvoplánového príjmu, získaného v mnohých prípadoch aj v tomto prípade zo zahmleného prevodu, zo zahmlenej privatizácie. Ja tento trend, ako som už povedala pri privatizácii, resp. pri privatizácii iných subjektov alebo pri predaji zásob, núdzových zásob ropy považujem za naozaj veľmi účelový príjem prostriedkov, prvoplánových prostriedkov, ktoré majú slúžiť na konsolidáciu verejných financií i v tomto prípade, avšak za cenu straty udržania dlhodobých príjmov, zdravých verejných financií, o čom tu dnes pri programe stability prebiehala pomerne dlhá diskusia. Okrem toho, že takto predložený zákon je účelový a tendenčný, je šitý na objednávku záujmov nadnárodnej spoločnosti Slovak Telekom, Deutsche Telekom, chcem poukázať na záujem a snahu deklarovať a maskovať možnosti predaja alebo prevodu majetku štátu, už spomenutých foriem rozšírením vlastne tých možností z verejnej súťaže, verejnej dražby, priameho predaja alebo kupónovej privatizácie aj na novovzniknutý inštitút, teda formou verejnej ponuky akcií na kapitálovom trhu v takom domnení alebo v snahe vytvoriť zdanie snahy o čo najvýhodnejší predaj pre štát. Naozaj o tomto, o úprimnosti tohto záujmu pochybujem už aj preto, že samotná príprava alebo podpis memoranda o porozumení a spoločnom postupe štátu so Slovak Telekomom sa odohrávala za tajuplných okolností, napokon dodnes, pokiaľ viem a mám správne informácie, korektné informácie, toto memorandum a jeho obsah nebol vôbec zverejnený. Chcem poukázať na to, že aj keď sa tu prejavuje snaha rozšíriť možnosti prevodu štátneho majetku, resp. privatizácie o formu verejnej ponuky akcií na kapitálovom trhu aj napriek tomu, že sa týmto zákonom nastaví pre privatizáciu SPP kombinovaná formy možností ponuky na burze na kapitálovom trhu určitej časti a určitej časti v kombinovanej forme formou priameho predaja určite o kúpu takýchto akcií zo strany potenciálnych subjektov, nadobúdateľov nebude výrazný záujem pretože, samozrejme, rozložený podiel štátu, celkový podiel 49 %, ak sa rozdelí, či už v pomere 20 a 29, o tento podiel, nepredpokladám, že bude mať niektorý z potenciálnych subjektov okrem Slovak Telekomu záujem, uvedomujúc si, že takýto subjekt, nadobúdací subjekt nebude mať priamy vplyv z toho dôvodu na rozhodovanie a zmenu pomerov alebo pozícií v tejto spoločnosti s poukazom na to, že nedisponuje potrebným - či už manažérskym, alebo kontrolným - balíkom, takže naozaj túto snahu viesť privatizáciu alebo prevod podielu štátu Slovak Telekomu formou rozšírenej kváziverejnej ponuky akcií na kapitálovom trhu považujem za takú formálnu snahu o to, aby sme presvedčili obyvateľov občanov, že je tu snaha získať čo najväčší príjem, inkasovať čo najväčší príjem za predaj podielu štátu v Slovak Telekome. Rovnako chcem poukázať na to, čo, samozrejme, táto vláda nemala možnosť ovplyvniť, keď sa privatizovali Slovenské telekomunikácie, chcem poukázať na, samozrejme, nezmysel takéhoto postupu za vlády Mikuláša Dzurindu, kedy, samozrejme, nastavenie pomeru podielu zahraničného akcionára a štátu 51 ku 49 % k podielu štátu bol, samozrejme, dá sa povedať, z pohľadu ochrany národných, finančných, ekonomických záujmov trestuhodných počin, bol to počin, ktorý, samozrejme, je neobhájiteľný, je rovnako nepochopiteľný a nelogický, to, samozrejme, táto vláda nemá snahu nejak spätne opraviť, avšak myslím si, že bola pri moci, či už prvé vládne obdobie, alebo aj teraz, dva roky, summa summarum šesť rokov, a mohla učiniť konkrétne opatrenia, ktorými by vyjednala a napravila túto nesprávnu privatizáciu telekomunikačného priestoru alebo vôbec Slovenských telekomunikácií. Takýmto spôsobom podstate i teraz i predtým, či už za jednej, alebo druhej vlády, sa štát sám v svojich strategických podnikoch pripravuje o možný zisk v kľúčových odvetviach, ale spolu s tým sa pripravuje aj o to, čo je možno ešte svojím významom zásadnejšie, pripravuje sa o schopnosť dohľadu a regulácie pred možným zneužívaním majority a dominancie subjektov, ktoré posilňujú svoje pozície, či už na energetickom, alebo telekomunikačnom trhu, a toto mi pripadá z pohľadu sociálnej vlády, sociálnej strany, ktorá sa vždy pred voľbami zaliečala pred občanmi snahou o zvyšovanie vplyvu štátu v takýchto kľúčových strategických odvetviach ako ľstivé a veľmi nezodpovedné riešenie. Ja som presvedčená, že i v tomto prípade, ak by naozaj štát a vláda hrala na bránky verejného záujmu, určite by hľadala v kontexte svojich prísľubov, volebných prísľubov, vďaka ktorým mnohí občania tejto vláde dali svoj mandát, určite by hľadala riešenia, ktorými by posilnila vplyv štátu, či už na energetickom, alebo aj v tomto prípade telekomunikačnom trhu.
Ja už som poukázala na to, že pre mňa je nepochopiteľné, prečo memorandum, ktoré bolo podpísané s Deutsche Telekomom o porozumení a spoločnom postupe pri prevode majetku, nebolo zverejnené, chcem sa pri tomto mojom výstupe opýtať, či zverejnené bude, akým spôsobom sa budeme môcť o obsahu tohto verejného dokumentu dozvedieť. Som presvedčená o tom, že pokiaľ ide o prevod verejného majetku, pokiaľ ide verejné financie, som presvedčená, že takéto dokumenty memorandá alebo aj spoločné dohody jednoznačne podliehajú povinnosti informovania a zverejnenia širokej verejnosti.
Na záver chcem uviesť, že všetky uvedené rozporné skutočnosti, ktoré som uviedla v mojom príspevku, vo mne vzbudzujú, a to si dovolím tvrdiť, oprávnené dohody, že privatizácia a prevod majetku štátu, resp. jeho podielu v spoločnosti Slovak Telekom nie je čistou hrou a že na pripravovaných postupoch vláda a jej predstavitelia nechránia dostatočne, ak vôbec, verejný záujem.
Chcela by som ešte v závere uviesť pár otázok a vysvetliť a nechať vysvetliť vôbec to, prečo pristupuje štát a sociálna vláda, z akého dôvodu, pádneho dôvodu pristupuje vôbec k tejto privatizácii, prečo je potrebná, rada by som poznala, lebo doteraz som sa neoboznámila s nejakými uznaniahodnými, pádnymi alebo relevantnými argumentmi, ktoré by mali vytvárať predpoklad pre privatizáciu Slovak Telekomu, už poukazujúc aj na politickú zodpovednosť a dané predvolebné sľuby, kedy sa zdôrazňovalo, že úlohou sociálnej demokracie a vlády strany SMER je zvyšovať vplyvy štátu, predovšetkým v strategických odvetviach.
Rovnako ma zaujíma, čo konkrétne strana SMER a vláda už počas prvého vládneho obdobia aj teraz počas tých dvoch rokov urobila preto, aby zrovnoprávnila, vyvážila a vyrovnala podmienky a pozície štátu voči Slovak Telekomu, ktoré vyplývali vlastne z predtým kritizovanej a nesprávnej privatizácie, teda zaujímajú ma, naozaj aké sú konkrétne kroky, aké konkrétne kroky za prvej vlády boli učinené, vykonané v mene a v prospech zrovnoprávnenia pozícií štátu a podmienok štátu zastúpeného v Slovak Telekome, no a, samozrejme, že ma zaujíma, ako je možné, že ak vláda prijíma opatrenia na to, že kupuje napríklad svoj podiel alebo no svoj podiel, zvyšuje svoj podiel kúpou akcií v neziskovej materskej SPP, ako je to možné, že sa vzdáva a je pripravená privatizovať, nechať privatizovať podiel v ziskovom odvetví v Slovak Telekome. Slovak Telekom sa vyznačuje aj významnou sumou, čo sa týka aktív, aj čo sa týka priamych ziskov. Ako je možné, že štát nebol a vláda nebola schopná vyjednať pozície tak, aby boli ku prospechu nášho štátu, či už formou vyplatených dividend, alebo aj inými formami. Som presvedčená o tom, že v takomto ziskovom odvetví, v takejto ziskovej spoločnosti ak štát chce ustrážiť udržateľný príjem a získavať z takejto spoločnosti, volí iné postupy, iné opatrenia, ako nechá takýto sektor, takúto spoločnosť a svoj podiel prevádzať na súkromnú spoločnosť.
No a v neposlednom rade sa chcem opýtať, že pokiaľ sa ponechá na predaj a prevod tento 49-percentný podiel štátu, a ak, a ako sa ukázalo, nebola schopná vláda ustáť majoritu a dominanciu nadnárodnej spoločnosti Deutsche Telekom, akým spôsobom ma chce presvedčiť táto vláda, že bude schopná vedieť regulovať a prijať účinné opatrenia voči tomu, ak Slovak Telekom pri predaji aj toho podielu štátu, 49-percentného podielu štátu, nebude zneužívať svoju dominanciu a majoritu voči spotrebiteľom, a že to nebude negatívne dopadať na vývoj spotrebiteľských cien.
To by boli asi také základné požiadavky, ktoré pri predložení tohto zákona by som potrebovala, pán minister, zodpovedať. Naozaj, nebolo sprístupnené memorandum. Kedy teda, sa chcem opýtať, bude jeho obsah sprístupnený? Vysvetliť aj politickú, aj vecnú zodpovednosť za privatizáciu tak kľúčovej spoločnosti v tak strategickom segmente, akým je telekomunikačný trh. A potom, samozrejme, vysvetliť, prečo, ak vláda alebo štát kupuje neziskové odvetvia materskú SPP, ktorá nevytvára zisk, takýmto spôsobom, prevodom majetku, prevodom podielu v prospech komerčného subjektu prichádza o svoj podiel v ziskovej spoločnosti. A akým spôsobom, ak takýmto spôsobom štát stráca svoj vplyv na regulácii telekomunikačného trhu, akým spôsobom bude vedieť účinne zakročiť voči majorite a dominancie Slovak Telekomu, ak ju bude v tejto svojej silnej pozícii, posilnenej pozícii, zneužívať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, chcel by som podotknúť, že súhlasím s mnohým tým, čo ste povedali, hlavne v úvode svojho vystúpenia.
Po prvé treba povedať, že, áno, Slovak Telekom pri tej svojej pôvodnej privatizácii nebol sprivatizovaný práve najšťastnejším spôsobom. Možno ani tak nejde o percentuálne podiely akcií, ale o to, že štát si v minoritnom postavení nezachoval niektoré základné práva a neurobil niektoré základné dohody, ako napríklad na dividendovej politike, a potom sme dlhé roky mali problém vôbec dostať sa k akýmkoľvek dividendám zo strany Slovak Telekomu pre štát. Súhlasím aj s tým, že ten pokútny postup privatizácie zvyšného podielu štátu v Slovak Telekome vyvoláva naozaj otázniky a podozrenia. A ja sám osobne neverím, že nakoniec tento podiel skončí na burze, aj keď je prijímaný tento zákon.
Možno len jedna malá oprava. To memorandum privatizačné už zverejnené bolo. Nebolo však zverejnené z iniciatívy vlády. Bolo zverejnené preto, lebo sa táto informácia o jeho podpísaní prevalila a dostala na verejnosť, a potom tí, ktorí ho podpísali, nemali už inú možnosť, len ho zverejniť. A ten postup privatizácie, ako doteraz prebieha vyvoláva otázniky aj napríklad práve kvôli tomuto memorandu, pretože dnes tu pri prejednávaní sa ukazuje, že možno je to memorandum samo nezákonné, pretože štát sa v ňom zaväzuje k veciam, ktoré, ak nebude schválený tento zákon, tak ich nemôže naplniť, a zaviazal sa k tým veciam ešte pred schválením samotného tohto zákona. Čiže išiel, konal jednoznačne nad rámec samotného zákona. A v neposlednom rade, keď sa pozrieme aj na výber investičných poradcov, ktorých, a to už nie je, ale otázka na pána Malatinského, ale skôr na pána ministra financií, ktorí boli vybratí, tak každý z troch investičných poradcov je v silnom konflikte záujmov pri tejto transakcii.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž, Helenka, veľa otázok si tam položila. Samozrejme, budeme zvedaví na odpovede. Niektoré už zhrnul môj predrečník Martin Chren vo faktickej poznámke. V každom prípade je tuná zase otázka, komu vlastne má pomôcť a akým spôsobom má pomôcť privatizácia Slovak Telekomu. V prvom rade je otázka, že prečo SMER alebo teda predseda vlády Fico, ktorý tak búšil do toho, že prebehla nejaká privatizácia, je proti privatizácii, bol proti privatizácii a odrazu privatizuje aj on. To znamená, že vtedy, keď sa mu to hodí. Pred chvíľkou tuná bol minister Kažimír, ktorý hovoril o konsolidácii financií. Nuž tak jedným z nástrojov je, ako sa hovorí, vyžrať plnú chladničku, ktorá ešte je, a privatizácia Slovak Telekomu je jednou z možností. Ja som sa chcel dozvedieť v správe predsedu vlády, akým spôsobom budú použité tieto financie, že či budú použité naozaj na to, čo boli pôvodne avizované, teda na projekt jednej zdravotnej poisťovne. No ale keďže ten je voľajaký odchádzajúci, tak zrejme nebudú. Preto je dôležité vedieť, že kam teda budú použité tieto financie. Ale zrejme na konsolidáciu rozpočtu, pretože vláda inak nevie konsolidovať a tým pádom aj tieto financie použije na to, že nevie hospodáriť dobre. Takže uvidíme, aké budú odpovede na tvoje otázky, ktoré boli položené. A mňa to bude naozaj tiež zaujímať, pretože táto vláda len ukazuje, ako nevie vládnuť, ako nevie narábať racionálne a zodpovedne s financiami občanov Slovenskej republiky.