36. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ďakujem za slovo. Zhodou okolností novelu zákona o ovzduší navrhujeme v tomto príjemnom piatočnom popoludňajšom ovzduší v komornej atmosfére. Je to už druhý raz po asi trištvrte roku, čo prichádzame s týmto návrhom spolu s kolegom Mičovským.
V zmysle platného zákona o ovzduší, ale v širšom zmysle aj v intenciách Ústavy Slovenskej republiky ovzdušie musí byť chránené pred vnášaním znečisťujúcich látok, a to najlepšími dostupnými technológiami alebo technikami. Na tom sa zrejme všetci zhodneme, že je žiaduce chrániť ovzdušie pred znečisťujúcimi látkami. Tento právny stav u nás platí už niekoľko desaťročí napriek početným novelizáciám zákona o ovzduší. Túto zásadu naša spoločnosť logicky akceptuje.
Čo je určitý paradox, medzi znečisťujúce látky sa nepočítajú v zmysle zákona zapáchajúce látky, hoci majú tiež nemalý vplyv na znižovanie kvality života obyvateľov našej krajiny, najmä v niektorých regiónoch alebo v niektorých lokalitách, pričom tento negatívny vplyv sa týka nezanedbateľného počtu obyvateľov, a preto sme presvedčení, že prísť s takouto novelou zákona je žiaduce a že tým reálne môžme pomôcť mnohým našim spoluobčanom, ktorí sú touto skutočnosťou obťažovaní.
Možno dôvodom, prečo sa zatiaľ jednoznačne ani na celoeurópskej úrovni a tobôž už na slovenskej úrovni táto problematika legislatívne neupravovala, je to, že zapáchajúce látky vo väčšine prípadov nemusia mať bezprostredne negatívny alebo výrazne negatívny dosah na zdravie ľudí, dotknutých obyvateľov, avšak už samotný fakt, že zapáchajúce látky znepríjemňujú život, obťažujú, obťažujú každodenný život, v niektorých prípadoch vytvárajú priam neznesiteľné prostredie, je, myslím, dostatočným dôvodom na to, aby sme túto problematiku konečne riešili a dostali do zákona o ovzduší také ustanovenia, ktoré aj umožnia efektívne znižovať produkciu a následne potom dosah zapáchajúcich, zapáchajúcich látok.
Čomu sa venujeme v tomto našom návrhu? V prvom rade tým cieľom je, ako sme už povedali, obmedziť koncentrácie pachových znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia. Náš návrh sa týka len stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, a to opäť len časti z nich, a to veľkých a stredných zdrojov znečistenia.
Keď sme predkladali prvý raz ten návrh niekedy v septembri, tak médiá sa zaujímali o rôzne také pikantérie, čo všetko sa tam bude akosi rátať, medzi tie zapáchajúce látky. Malo to trošku taký bulvárny nádych, ale zrejme si títo páni a dámy žurnalisti neprečítali tú dôvodovú správu a znenie návrhu, z ktorej by sa boli dozvedeli, že sa to týka naozaj len veľkých a stredných zdrojov znečistenia.
No a ďalším tým cieľom je vytvoriť právny mechanizmus účinnej a efektívnej ochrany a obrany ľudí bývajúcich alebo pracujúcich v oblastiach, v ktorých dochádza k obťažovaniu zápachom.
Netajíme sa tým, že návrh zákona je aj reakciou na početné požiadavky občanov z týchto dotknutých oblastí, ktorí sa mnohokrát na nás obrátili s množstvom podnetov súvisiacich s obťažujúcim zápachom v ovzduší, produkovaných teda látok týmito stacionárnymi zdrojmi znečisťovania. No a práve tento obťažujúci, miestami až znečisťujúci, neznesiteľný, pardon, zápach je v niektorých lokalitách a regiónoch dôvodom zníženej kvality života, obmedzuje niektoré každodenné aktivity a niekedy môže byť aj príčinou toho, že ľudia sú nútení tieto lokality dočasne alebo natrvalo opustiť.
Ide o to, aby sme ochránili obyvateľov pred neprípustnou mierou obťažovania zápachom. Postavené je to na predstave, že ak minimálne 20 obyvateľov dotknutej lokality považuje zápach za obťažujúci alebo neznesiteľný, môže dať podnet na konanie obvodnému úradu životného prostredia, ktorý je v zmysle zákona o ovzduší oprávnený konať a prípadne uložiť pokutu prevádzkovateľovi tohto veľkého alebo stredného zdroja znečistenia. Na to, aby sa tento celý proces do istej miery objektivizoval, je však potrebný súhlas príslušného obecného zastupiteľstva, ktoré kvázi zobjektivizuje tento podnet zo strany 20 a viac dotknutých občanov.
Čiže tento cieľ, cieľ tohto nášho návrhu je kontinuálne zlepšovanie stavu ovzdušia vo vzťahu k zapáchajúcim látkam, minimalizovanie negatívnych vplyvov zápachu a následne zlepšovanie kvality života obyvateľov Slovenska.
My sme tu mali ten prvý raz, keď sme predkladali návrh, pripravenú aj takú názornú agitáciu, pretože, ako sa hovorí, sýty hladnému neverí, a preto aj väčšina z nás, ktorí žijeme v prostredí, ktoré nie je až tak postihnuté zapáchajúcimi látkami z týchto zdrojov znečistenia, môže mať problém si predstaviť, ako je to žiť v takomto prostredí, tak sme pripravili také vzorky zapáchajúcich látok, niektorí z vás ste si ich prevzali. To bola taká neškodná provokácia. Dnes sme to už nestihli zopakovať, ale kolega Mičovský to snáď nejako, aspoň verbálne, znova vám priblíži.
A, naozaj, ak máte pochybnosť o tom, nakoľko je to nepríjemné, tak stačí načas navštíviť, ja neviem, napríklad miestnu časť Ružomberka Hrboltovú alebo celý rad iných lokalít na Slovensku, a veľmi rýchlo sa presvedčíte, že takýto návrh zákona je potrebný.
Takže vám vopred ďakujem za podporu a verím, že v rozprave sa vyjadria ďalší k tejto téme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu k uvedenému zákonu, je to tlač 1042. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa rokovacích pravidiel, legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor ústavnoprávny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014. Gestorským výborom navrhujeme Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám v úvode prečítal jeden veľmi krátky list. On tu už zaznel, ale myslím si, že v tomto prípade nielen opakovanie je matka múdrosti, ale aj opakovanie je veľmi potrebné.
"Vážení páni poslanci Národnej rady, v týchto dňoch bude v Národnej rade predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, ktorí predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba a Ján Mičovský. Chceme vás poprosiť o podporu zákona, ktorý by zaväzoval znečisťovateľov ovzdušia zápachom urobiť opatrenia, ktoré by obmedzili jeho vypúšťanie a zlepšili kvalitu života, pracovného prostredia občanov žijúcich, pracujúcich blízko zdroja vypúšťajúcich takéto látky.
Žiadame o podporu všetky poslanecké kluby, pretože zápach poškodzuje a znepríjemňuje život občanov bez rozdielu politickej príslušnosti.
S pozdravom starostovia obcí pani Marcela Pčolinská, obec Nižný Hrabovec, Štefan Kovaľ, starosta obce Hencovce, pán Tadeáš Malý, starosta obce Poša, a pán Juraj Tomáš, starosta obce Nižný Hrušov."
Priznám sa, tento list nie je práve aktuálny k tomuto predloženiu, pretože on bol vypracovaný alebo zaslaný do Národnej rady ešte pri prvom predkladaní, ktoré spomínal kolega pán Mikuláš Huba, sa udialo pred trištvrte rokom. Napriek tomu sa nič nezmenilo na fakte, že zápachy niektorých obyvateľov v niektorých obciach trápia oveľa viacej, ako sa my môžme domnievať. Ak nám dačo smrdí, no tak zatvoríme nos alebo pobehneme ďalej a problém je vyriešený. Ale takto ho riešiť nemôžu tí, ktorí bývajú v lokalitách, kde dlhodobo, nie dni alebo týždne, ale mesiace a roky existujú v ovzduší silné zápachy, ktoré tých ľudí veľmi, veľmi znepokojujú a majú veľmi rôzne dopady.
Dovolím si pripomenúť ten príbeh, ktorý sme použili už pred tými ôsmimi mesiacmi, keď sme tento zákon prvýkrát predkladali so žiadosťou o jeho nielen prerokovanie, ale aj urgentné schválenie, pretože je naozaj urgentný a aktuálny.
Bol to príbeh o dvojici mladých, šťastných ľudí, ktorí mali už aj svoju rodinu, my sme aj nazvali tú rodinu, že je to rodina Šťastných, ktorá sa presťahovala do obce Nevoňavá. Oni sa tam presťahovali kvôli tomu, že ako mladí ľudia mali to šťastie, že zdedili tam malý domček a to bolo teda také terno, ani veľmi nerozmýšľali, že teda čo je to za prostredie, ale ten domček ich veľmi potešil. Dokonca sa nezamýšľali ani nad tým, že ho zdedili práve kvôli tomu, že ich príbuzní obidvaja zomreli v relatívne mladom veku na choroby, ktoré boli spojené s dýchacími starosťami, a ocenili, že takáto možnosť pre nich bola životom ponúknutá, napriek tomu smutnému pôvodu takto získaného domčeka.
Až keď sa tam presťahovali, tak zistili, že voľajako pričasto začínajú deti chorľavieť, že ich dosť často škriabe aj ich v krku a obyčajne to súviselo s tým, že keď bol zápach z neďalekej továrne, citeľný nadpriemer, tak vtedy to škrabanie prichádzalo. Zrazu im prišla aj taká rada, ktorú predtým nedostali od susedov, že v noci radšej nevetrajte, lebo v noci vypúšťajú toho najviac. Divné, ale takúto skúsenosť mali tí, čo tam bývali v tejto obci už dávno predtým. Alebo že vetrajte veľmi rýchlo a krátko aj cez deň a hlavne iba vtedy, keď je slnečno a tlak vzduchu je vysoký, lebo akonáhle je pod mrakom, tak tie okná netreba mať dlho otvorené. Tá mladá pani tomu ani veľmi neverila, ale po čase zistila, že je to naozaj pravda a že poťahové látky na nábytku a na kobercoch sa veľmi rýchlo napustili niečím, čo je veľmi nevábne z hľadiska pachových skúseností.
A aby som to skrátil.
Tak oni dostali sa pomerne rýchlo k poznaniu a k rozhodnutiu, že sa musia stadiaľ odsťahovať, že tam jednoducho neriskujú, aby boli vystavení oni aj ich malé deti takémuto riziku dlhodobo. No išli do realitky, pretože ten domček sa rozhodli predať, stretli sa s úsmevom ironickým majiteľa realitky: "Vy to chcete predať v Nevoňavej? Na to zabudnite. Tam je dopyt nulový. Tam nikto si nechce ísť kúpiť domček, pretože tam jednoducho ten zápach je známy."
Nuž urobili druhý pokus. Idú skúsiť vybaviť si aspoň pôžičku na to, aby mohli sa presťahovať mimo tejto lokality, zapáchajúcej obci Nevoňavá, a pokúsili sa získať úver. Takisto nepochodili v banke, pretože im povedali, že tam takúto realitu veľmi ako zálohu na hypotekárny úver neprijmú, pretože je známe, že jej bonita je veľmi nízka.
Takže to je ten krátky príbeh, ktorý som zopakoval a ktorý je síce vymyslený, ale zároveň pravdivý. Je naozaj množstvo ľudí na Slovensku, ktorí žijú v lokalitách, kde tento problém reálne existuje. Dosť ťažko to pochopiť nám, ktorí máme to šťastie, že bývame v lokalitách, ktoré takýmto zápachom nie sú zaťažené.
A z toho vyplýva naozaj dôležitá a jednoznačná žiadosť a prosba zároveň, vyberte si, ktoré slovo je vhodnejšie. Už druhýkrát tento zákon je tu predložený a je naozaj veľmi potrebné buď ho schváliť, lebo nikoho nepostihuje takým spôsobom, že by to bolo neakceptovateľné, len rieši to, aby znečisťovatelia využili tú technológiu, ktorá je v súčasnosti alebo v danej dobe na trhu dostupná, a aby nešetrili na tejto technológii. Alebo ak teda takto títo znečisťovatelia neurobia, aby zaplatili v tom prípade pokutu. Nuž ak na to sa logicky pozreme, asi aj z ich pohľadu, ak takýto zákon by bol prijatý, celkom oprávnene je možné očakávať, že sa rozhodnú pre využitie technológií, ktoré sú na trhu dostupné a ktoré by naozaj umožnili ľuďom v takýchto lokalitách prežívať, tak ako my ostatní, ktorí máme šťastie, že nebývame v takýchto obciach, dedinách, mestách, mestečkách.
Spomínal som tu v tom liste niekoľko obcí, ktoré sú v okolí Vranova nad Topľou, ale verte tomu, že to nie je len prípad a problém tejto lokality. Ružomberčania, časť Hrboltová, boli sme tam, tí ľudia sú naozaj znepokojení. A tá otázka je tu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, reálne vo vzduchu. Ona nesmrdí, ale je tu. No alebo, alebo sa ozaj dohodneme, že ten zákon je potrebné schváliť, aby znečisťovatelia využili tú technológiu, ktorú trh ponúka, no alebo potom povedzme tým ľuďom, že nás ich problém netrápi, že to naozaj nie je problém poslancov Národnej rady a že nech urobia, čo vedia a čo môžu, pretože my nemáme záujem takýto zákon funkčný, relatívne jednoduchý, ktorý by im mohol pomôcť, schváliť.
Ak dokážeme túto otázku zodpovedať tak, že naozaj nie je našou úlohou takýto zákon prijať, ak im to dokážeme povedať do očí, ak im to dokážeme povedať v obci Nižný Hrabovec, Hencovce, Poša, Nižný Hrušov, ak to dokážeme povedať obyvateľom miestnej časti Hrboltová v Ružomberku, ak im dokážeme vysvetliť, že to škriabanie v krku nie je naším škriabaním v krku, že ten zápach, pred ktorým treba zatvárať okná, nie je naším problémom, že je to pričasté vyskytovanie sa vážnych onemocnení, keď vám aj miestni na matrike povedia, že tie úmrtné listy voľajako ozaj často, veľmi často obsahujú dôvody úmrtí, ktoré predtým akosi možno v tej lokalite pred tým, než boli takéto zápachy, možno nepoznali, no tak ak im to dokážeme takto do očí povedať, tak ho potom neschváľme. Predložme ho ešte s pánom poslancom Hubom aj tretíkrát, aj štvrtýkrát, možno ešte stihneme, nejaké tie minúty oferujme na diskusiu alebo aspoň na jeho predloženie, a zmierme sa s tým, že nekonáme to, čo sa od nás očakáva, nepomáhajme ľuďom, pretože nepovažujeme takúto pomoc za potrebnú.
Často sa tu stadiaľto ozýva, že ak to považujete len za problém v tom, že sú to politici alebo poslanci, ktorí majú tú smolu, že sú z nesprávneho tábora, tak naozaj ten zákon jednoduchý treba prevziať vládnucou stranou a povedať: Dobre, vložíme doňho naše ešte nejaké myšlienky, ale v zásade rozumieme ľuďom, ktorí majú tento problém. Pretože týka sa to, ja viem, mnohých zákonov, ale v tomto prípade je to možno také uchopiteľné ešte viac ako v mnohých iných, že predsi tu nemožno rozlišovať, kto to predkladá, ale naozaj treba čítať vety, ktoré sú v tom v zákone. Vety, ktoré ani toho znečisťovateľa, veď chápeme, že on je zamestnávateľ, nechceme ho stadiaľ vyhnať, my mu nechceme znemožniť jeho činnosť. Len v záujme ľudských životov a zdravia ho chceme týmto zákonom požiadať, aby vynaložil tie finančné prostriedky, ktoré vynaložiť je možné a potrebné na existujúcu technológiu, pretože nie je možné argumentovať tým, že je to pridrahé, lebo iste sa zhodneme na tom, že pridrahé sú predovšetkým ľudské životy. A preto si myslím, že keby som tú akademickú otázku tu ešte ja raz jasne naformuloval a žiadal vás na ňu o odpoveď, teda že či dokážeme ľuďom vysvetliť, že nám na nich nezáleží a že problém zápachov nie je naším problémom, tak že sa táto 150-ka určite zhodne na tom, že nenájdeme medzi sebou nikoho, kto by to do týchto obcí išiel ľuďom takto povedať. Pretože by to nebola pravda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to naša povinnosť, tento zákon dokáže ľuďom reálne pomôcť. Prosím vás, pomôžme tým ľuďom. Je to skutočne v našich spoločných silách a bude veľmi dobré, ak sa zhodneme, že tento krok urobíme teraz už pri tomto druhom čítaní, resp. pri jeho druhom predložení, tohto zákona, a nebudeme čakať, tak ako sme sa to dozvedeli aj včera, aj keď nešlo priamo o životy ľudí ani o zápachy, ale iba o stromy, že napokon dôjde k poznaniu, že je tu predsi len akýsi záujem a že uzná strana SMER, že je to predsi len dobré, keď sa takýto zákon prijme.
Takže, prosím, nečakajme, vážení kolegovia a kolegyne zo SMER-u, prijmime tento zákon. Ja vám za to dopredu úprimne ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem ti, že si to presne pomenoval v tvojom vystúpení v rozprave.
Pýtam sa, čo má najväčší význam pre nás, pre splnomocnených zástupcov občanov Slovenskej republiky, ak nie ich zdravie? My tu chceme mať aký národ? My tu chceme mať aké výdavky na to zdravotníctvo? Neponižovať, ale navyšovať? Veď to nemá logiku, vážení.
Neviem, ako sa môže zdôvodniť, a budem veľmi rád, keď mi niekto povie, akým spôsobom to chce riešiť. Pretože kolega Mičovský spomenul iba niektoré obce, ktoré momentálne, akože dostal ten list. Koľko je takýchto obcí?
Ja som už v minulom období, keď sme to predkladali, a bol som, mal som tú česť vystúpiť v rozprave, tak som mu spomínal môjho kolegu, ktorý pochádzal z Ružomberka, a keď sa presťahoval do Prešova, tak on sa dusil. On mal problém, pretože jeho organizmus bol už tak navyknutý na tie zápachy, ktoré tam mali, že on proste bral, že jeho to zadusí. Po pol roku mu to prešlo a teraz funguje. A hovorím, že, človeče, ty si prišiel do zdravého životného prostredia, hoci nehovorím, že v Prešove máme super nejaké prostredie, aj u nás máme problémy. Ale hovorím, že to je to, že proste my to vidíme, reálne je to tam a my to neriešime. A to neni otázka roka. To sú desaťročia a možnože aj stáročia, čo na našom území sa s týmito zápachmi deje, resp. nedeje, a ako občania sú bezmocní, alebo sú mocní a môžu to riešiť.
Myslím, že sme tu na to, aby sme našich ľudí voči takýmto stresom a voči takýmto anomáliám im maximálne mohli vyjsť v ústrety a pomôcť, pretože sme ich zástupcovia a máme sa zaoberať v prvom rade ich zdravotným stavom a ďalšou generáciou, aká bude zdravá alebo chorá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Martin, ďakujem ti. Ja len chcem veriť, že tvoja reakcia, tvoj hlas bol reakciou celého pléna, že takto cítime a vari budeme tak aj konať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Základnou myšlienkou predkladaného návrhu zákona je stanovenie povinnosti zverejňovať osobné údaje, najmä životopisné údaje a ďalšie informácie, aj o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, t. j. kandidátov na verejnú funkciu.
Návrh zákona vychádza z čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je zaručené právo na informácie. Predložený návrh zákona predstavuje snahu o optimalizáciu zákonného rámca, pričom sa zameriava na konkrétny problém, ktorý vzniká v aplikačnej praxi, keď sa ani na základné informácie o kandidátoch na verejnú funkciu nezverejňujú s odvolaním sa na pravidlá o ochrane osobných údajov.
Navyše nie je neobvyklé, že sa stretávame s nomináciami, kedy sa až príliš neskoro ukáže, že osoba, ktorá bola zvolená alebo vymenovaná do verejnej funkcie z viacerých objektívnych dôvodov nevhodná, v rámci procesu voľby alebo vymenovania existovali aj lepší kandidáti.
Prijatím návrhu zákona by sa čiastočne podarilo eliminovať uvedené negatíva a preventívne zamedziť tomu, aby sa k verejným funkciám dostali nevhodné osoby, keďže by sa otvoril priestor verejnej kontrole. Občianska kontrola verejných vecí je nezanedbateľnou súčasťou moderných demokratických štátov.
Nutným predpokladom jej existencie v prvom rade je zabezpečenie transparentného prístupu k čo najväčšiemu množstvu relevantných informácií. Obsahom predkladaného návrhu je teda také doplnenie zákona, ktoré umožňuje plnohodnotne realizovať predmetné ústavné politické právo.
Návrh zákona pritom vychádza z pôvodnej fundamentálnej idey, čo nie je tajné, je verejné, ktoré je aj proklamovanou súčasťou aktuálneho Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, teda súčasnej vlády, kde sa píše: "Vláda Slovenskej republiky si je vedomá toho, že otvorený prístup verejných inštitúcií k občanom je dôležitou súčasťou vytvárania priestoru pre nastolenie dôvery občanov v štát a jeho inštitúcie. Vláda Slovenskej republiky bude preto presadzovať maximálnu transparentnosť činnosti verejných orgánov a inštitúcií, aby princíp "čo nie je tajné, je verejné", s ktorým bol v roku 2001 prijímaný zákon o slobodnom prístupe k informáciám, bol reálne napĺňaný. Vláda SR presadí rozšírenie platnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám na všetky subjekty, ktoré sú reálne súčasťou verejného sektora."
Čo by som ešte k zákonu povedal, je, že návrh zákona reaguje na premiérov striktný pozitivistický výklad práva adekvátnym spôsobom, teda zmenou interpretovaného právneho predpisu. Podstatou tejto zmeny je stanovenie povinnosti sprístupniť a zverejniť na účely informovania verejnosti osobné údaje takej fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o funkciu vymedzenú funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovanú na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby, alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov. Keďže návrh zákona zároveň presne vymedzuje nielen účel, ale aj rozsah a zoznam spracovaných ÚSO osobných údajov na verejnú funkciu, a je to o okruhu dotknutých osôb, ako aj okruh tretích strán, teda osôb, ktorým sa tieto osobné údaje sprístupňujú, nebude potrebné pred zverejnením osobných údajov kandidátov na verejnú funkciu požadovať od týchto osôb ich súhlas a takýmto zverejnením v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Takže, naozaj, tento zákon len precizuje niektoré články, ktoré už sú v podstate v súčasnosti zaručené, akurát naozaj stransparentňuje celý proces a informovanie občanov o kandidátoch na verejné funkcie. Koniec koncov prečítal som z ustanovenia programového vyhlásenia vlády, takže vládna strana by s týmto asi nemala mať problém, keďže to má priamo zapísané vo svojom v programovom vyhlásení vlády.
V každom prípade by som poďakoval za podporu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám spravodajskú informáciu k poslaneckému návrhu zákona na novelizáciu zákona o slobodnom prístupe k informáciám (tlač 1044).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 4., resp. 8. septembra 2014.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som znovu už druhýkrát v poradí predložil návrh zákona spolu s kolegami, kolegom Hubom a kolegom Mičovským, týkajúci sa novely zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z.
Tento zákon o ochrane prírody, ako viete, bol v minulom roku novelizovaný a mnoho úprav, ktoré, myslím si, že boli v ňom dobre zakotvené, novela zákona z neho vypustila a samozrejme, že odborná verejnosť na to adekvátne reagovala. Reagovala podnetmi, ktoré prichádzali ako na náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, konkrétne bývalému predsedovi kolegovi Hubovi, tak aj mne, aj ďalším kolegom, a preto tento pozmeňujúci návrh. Dovoľte, aby som ho v krátkosti uviedol.
Takže hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zlepšiť postavenie hlavne stráže prírody Slovenskej republiky, zvýšiť jej autoritu v očiach verejnosti, zlepšiť využívanie jej potenciálu vo verejnom záujme, zabezpečiť jej dôstojné podmienky na vykonanie výnimočnej činnosti pri ochrane prírody a krajiny a prinavrátiť jej možnosť nosenia rovnošaty a presne že zadefinovať jej postavenie, právomoci, kompetencie v tomto zákone.
Ako som už spomínal, poslednou novelou, ktorá mala, zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorá mala č. 506/2013, sa odobrala možnosť stráži prírody nosiť rovnošatu. Táto rovnošata bola hradená z verejných prostriedkov a momentálne máme za to, že ponížila sa týmto autorita týchto strážcov ochrany prírody. Možnože niektorí budete, niektorí nebudete so mnou súhlasiť, ja tvrdím, že vizuálny kontakt na človeka, ktorý má niečo chrániť a je nejakým spôsobom definovaný, a je definovaný dajme tomu aj tým oblečením, má už preventívny dosah. Keď uvidíte policajta, hoci iba jeho maketu, niekde na nejakom úseku, ktorý je nehodový, a z diaľky neviete označiť, či je to maketa, alebo či je to živý človek, okamžite máte výstražné hodiny a hovoríte, pozor, musím znížiť rýchlosť, musím ju prispôsobiť pravidlám cestnej premávky. A to by sme chceli, aby bolo aj v reálnom živote pri ochrane prírody a krajiny, ktorú, myslím, že na Slovensku máme ešte v dosť dobrom stave a mali by sme ju ochrániť. Preto aj tá rovnošata, ktorú znova zavádzame, aby bola u strážcov ochrany prírody zavedená a aby sme našli v rozpočte na ňu peniaze. Pretože myslím si, že iné výdavky sa týmto štátom hradia, nieto u mňa podľa mňa takáto vec, ako nenájsť niekoľko možno desiatok tisíc eur na rovnošaty pre týchto strážcov prírody.
Ďalším dôvodom je aj, prečo je predkladaný, sú aj dlhodobé požiadavky týchto strážcov ochrany prírody, členov stráže ochrany prírody, ktorí hovoria, že by dobré bolo zvýšiť aj okruh ich právomocí. Vlastne pokúšame sa odstrániť nejaké dlhodobé aplikačné problémy.
Súčasne sa snažíme zaviesť nový typ stráže prírody, a to stráž prírody Slovenskej republiky, skratka SPSR, ktorú ďalej členíme na dobrovoľnú stráž a profesionálnu stráž prírody. Táto stráž prírody bude poriadkovou zložkou Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá by tým, že bude začlenená do jedného odboru, a to do odboru stráže prírody Slovenskej republiky, mala pri ochrane prírody a krajiny významne pomáhať. Vyhneme sa tým aj súčasnému stavu, kedy stráž prírody tak, ako je zriaďovaná podľa znenia doterajšieho platného zákona, máme tu dobrovoľnú a profesionálnu stráž prírody, pričom jedni sú riadení Štátnou ochranou prírody a druhí sú riadení okresnými úradmi. Je to, dá sa povedať, podľa mňa disharmónia a ich činnosť v konkrétnom reálnom, pri výkone činnosti v teréne, je mnohokrát nekoordinovaná, a tým pádom aj neni dostatočne ten ich výkon v teréne viditeľný.
Návrhom zákona napríklad ďalej rozširujeme kompetencie pri kontrole tých vozidiel pre túto stráž, u užívateľov, u ktorých je podozrenie z odchytu chránenej zveri, ako aj kompetencie napríklad pri kontrole skládok divokých, ktoré máme teraz v našej krajine neskutočne veľa. Podľa posledného odhadu je to 20-tisíc skládok - 20-tisíc skládok divokých -, a to ešte nehovorím o tých, ktoré možnože nespĺňajú to kritérium tej skládky, lebo aj tam musí byť určitý objem. Takže aj to je v náplni práce týchto strážcov prírody.
Ďalej pri kontrole vypaľovania trávnych porastov. Aj tam rozširujeme ich právomoci, aby mohli zasiahnuť, aby nám nehoreli hrady, zámky a iné objekty. Možnože aj nášho, nie že možno, ale stopercentne nášho kultúrneho dedičstva.
A, samozrejme, aby následne mohli ukladať pokuty za porušenie týchto zákazov, ktoré sú tam dané a ktoré v prvom rade oni majú kontrolovať. Lebo my v tejto krajine asi tak často nie sme, ale oni to majú v náplni práce, takže myslím si, že stráž prírody má tu svoje opodstatnenie a musíme si našu krajinu chrániť.
Od prijatia tohto návrhu zákona neočakávame len zlepšenie postavenia strážcov prírody, odstránenie aplikačných problémov, ktoré zhoršujú výkon ich činnosti, ale aj predovšetkým zlepšenie celkovej ochrany prírody krajiny na území našej krásnej Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Má však pozitívny vplyv na nich. Mierne negatívny bude mať na rozpočet, samozrejme, verejnej správy, ale myslím, že nebude to ruinujúci dopad.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie tiež v súlade.
Takže, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, chcel by som vás naprieč politickým spektrom požiadať o schválenie a súhlas s postúpením tohto zákona do druhého čítania, pretože v prvom čítaní tento problém nastoľujem, a nenastoľujem ho prvýkrát, nastoľujem ho už druhýkrát a budem ho nastoľovať stále, pretože vyplýva z reálneho života strážcov prírody pri ich reálnom výkone, a nie je to náš výplod, výplod poslancov Národnej rady, ale je to reálny výkon, ktorý pociťujú ako anomáliu, že nie sú docenení strážcovia prírody.
Vážené kolegyne, kolegovia, ešte raz by som vás chcel požiadať naprieč politickým spektrom o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku ako spravodajca predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že navrhnutý návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, dámy a páni, ja budem celkom stručný. Už sme na túto tému hovorili za uplynulý rok pomerne veľa, nechcem sa opakovať, ale nadviažem na to, čo tu bolo opakovane aj v dôvodovej správe, aj v rozprave k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny povedané včera.
Možno si spomeniete, pokiaľ ste tu boli, viackrát sa tu opakoval fakt, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je dlhodobo výrazne finančne i kapacitne poddimenzovaná. Čo v situácii, kedy sa v našej prírode, a to dokonca aj v tých jej častiach, ktoré sú formálne vyhlásené za chránené, stretávame čím ďalej, tým viac s prejavmi, by som povedal, anarchie a nedodržiavania právneho stavu. Mnohé z tých prejavov tuná už zrekapituloval kolega Fecko, opäť nechcem opakovať. Tak v tejto situácii je tento stav Štátnej ochrany prírody alarmujúci, samozrejme, budeme aj pri návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok žiadať zmenu tohto stavu, ale zase nerobíme si ilúzie, že sa tak v dostatočnom rozsahu a v dostatočne krátkom čase aj skutočne stane.
No a práve aj vo svetle tejto skutočnosti sme presvedčení, že zvýšiť autoritu stráže prírody vrátane jej dobrovoľnej zložky a využiť tento potenciál dobrovoľníctva, úprimného záujmu ľudí monitorovať dianie v našej prírode a postihovať negatívne skutky voči chránenej prírode, tak využiť tento potenciál a tak pomôcť aj Štátnej ochrane prírody a krajiny na Slovensku je nesmierne aktuálne, užitočné, zmysluplné.
A sme presvedčení, že tie minimálne nároky na štátny rozpočet, ktoré, naopak, môžu byť vykompenzované zvýšením povedzme príjmov z pokút a podobne, ak táto stráž prírody bude adekvátne fungovať a ak sa jej autorita adekvátne zvýši, tak si myslíme, že tieto drobné obete určite sa nám mnohonásobne pozitívne vrátia v prípade prijatia tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť a apelujem na podporu.