36. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni navrhovatelia, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, chcel by som uviesť pár poznámok vzhľadom na to, že naozaj sme začali o tejto téme hovoriť včera. A sa nám preklopila až do poobedňajších hodín. Dnes zaznela obrovská miera argumentov a tak trošička sa rozkošatila tá diskusia od ideologických pohľadov až cez možnú obhajobu a taký argumentačný súboj, ktorý chcel byť a, dúfam, bol viac-menej o číslach. No a to, čo by som ja chcel vidieť ako nie veľmi pozitívne, čo sa nám niekedy deje, a nechcem to povedať, že to je tak dobre, že je emočná debata a podobne. Ale skĺzavame často do útokov tzv. ad hominem a keďže to nie je len logická chyba, ale je to veľmi nekorektný spôsob argumentácie, chcel by som, aby sme sa možno aj v prípade tohto príspevku toho zdržali, pretože nikam sa neposúvame. A keď budeme hovoriť, že niekto nemá právo komentovať tento návrh zákona, pretože položí vládu alebo mal nejaký názor na drogovú problematiku, tak to sú presne tie útoky alebo argumenty, ktoré k poctivej a priamej diskusii by nemali patriť.
Ako som avizoval, ja by som chcel dať aj verejný prísľub, že do najbližšej schôdze spolu s kolegami, a dúfam, že sa nás na to nájde viacej, vypracujeme návrh, ktorý bude naozaj riešiť bez ideologických apriórnych pohľadov situáciu, ktorú ja pri vašom úprimnom záujme o ochranu pracujúcich, či už sú to matky alebo iné súčasti rodín, u ktorých chcete, aby boli v nedeľu spolu, viem pochopiť a viem akceptovať. Ale myslím si, že máme omnoho elegantnejší nástroj, ako používať zákaz úzkeho okruhu činností, aj podnikateľských činností, zákaz maloobchodného predaja v nejakom konkrétne vymedzenom čase. Vybrali ste si na to nedeľu.
Chcem sa troška pripojiť aj k tomu, čo hovoril Janko Mičovský, a, ako sa hovorí, komu česť, tomu česť, treba uznať, že popretkávanie tejto témy takými odbočkami, ktoré či už by sa mohli zapáčiť verejnosti alebo vôbec by boli takým spôsobom troška korením pri tejto téme, toto ste zvládli a zvládate možno často veľmi dobre.
Chcel by som povedať tri veci, ktoré v tej debate mne sa zdajú ako nepoctivé a čo tvorilo ako keby buď obal, alebo, často sa mi to aj zdalo, aj kostru tej argumentácie.
A prvá vec je, často sa tu spomínali nákupné strediská, hypercentrá, kultúra konzumu, kultúra dvadsiateho prvého storočia, nechcel som tu použiť iný termín, ktorá má mnohé vyjadrenia, ktoré ako keby z vášho pohľadu nezasievali dobré predpoklady spravovania či už rodinného života alebo vôbec celej spoločnosti. Áno, hypercentrá sa stali symbolom možno nástupu po posledných dvadsiatich rokoch. A netešia sa moc veľkej obľube obyvateľstva, a to z rôznych príčin, nielen kvôli tomu, že tam veľké množstvo ľudí trávi veľké množstvo času, lebo zmenili našu krajinotvorbu alebo aj celý pohľad na urbanizmus a podľa mňa vykonali v mnohých mestách a sídlach vyslovene jazvy až šrámy na tom, ako naše mestá vyzerajú. Možno my z okolia Trnavy teraz sa boríme v Trnave s tým, aby v jednej tretine našej trnavskej fakultnej nemocnice nevyrástlo, niektorí máme taký názor, nákupné centrum, či už Kaufland alebo Tesco, pretože riaditeľ nemocnice sa presne developerovi, ktorý takéto nákupné strediská stavia, rozhodol pre to napriek tomu, že územný plán to nedovoľuje doteraz. A dúfam, že to ani nedovolí do budúcna a developer odíde s dlhým nosom, pretože tam to nákupné stredisko nemá čo robiť. Čiže, áno, veľa ľudí má výhrady k nákupným strediskám, jednu z nich spomínal aj Janko, ja sa tam cítim inak veľmi podobne. To znamená neosobné priestory. Idem niekedy až vyčerpaný, keď tam musím stráviť nejaký čas. A ste zapracovali aj do tohto vášho návrhu túto zlú emóciu, že developeri, ktorí nastavali, kam sa im chcelo, škaredé stavby, krabicové, zhyzdili niekedy aj centrá miest. A ľudia ako keby si tak ex post všimli, že nie celkom dobre tento proces, ktorý tu naštartoval, možno v poslednom desaťročí viac-menej do obrovských rozmerov, sme zvládli. Lenže tu by sme mali meniť tým pádom úplne iný zákon a baviť sa teda o tom, že keď máme problém, má ho možno niekto emočný, možno architekt odborný a podobne, že pri zákone, ktorým by sme chceli ísť naozaj nejakým spôsobom k našim centrám miest a k urbanistickým plánom, plánom územným, by sme mohli určiť iné parametre, aby nám tieto nákupné strediská v takom množstve a v takej architektonickej kvalite vznikali. Ale pri ochrane nedele sa aj tento negatívny moment dostal. A preto si myslím, že toto nie je veľmi poctivé púšťať do tejto debaty.
Okrem toho v návrhu sa to selektuje iba na maloobchodný predaj. A vychádza to podľa mňa z definície jednej zo živností, aké pozná, živnostenský zákon. A to je, že definujete maloobchodný predaj. Ja sa chcem spýtať, čo s METRO-m, čo s DISCONT-om alebo inými obchodnými prevádzkami, ktoré predávajú síce v malom, ale majú aj tzv. veľkoobchodné ceny. Čiže nie je celkom tá kvalita toho priamo návrhu. Pravdepodobne docieli to, čo by ste chceli. A to je, že nejaké množstvo ľudí a tuná v maloobchode iba predavačky a predavači, aj ten sexizmus by sme už mohli opustiť v tejto téme, pri jej závere, by teda v nedeľu nemohli pracovať.
Myslím si, že matky, otcovia alebo rodina sa v tomto prípade stali rukojemníkmi témy. A tu si dovolím troška preskočiť aj do politiky. Viem a zistil som z tej atmosféry, pokiaľ tá debata beží, že tento návrh pravdepodobne nezíska podporu a vládna strana sa zapojila do tej debaty, mám pocit, dvomi ľuďmi. A to bol pán poslanec Kolesík a pán poslanec Martvoň. Takže neprejde. A my sme tu mohli aspoň určiť tuná z opozície nejaké tie ideové roviny. A preto by bolo dobré, keby aspoň z tej debaty vyšlo to, že je teda reálne riešenie, párkrát som ho spomenul. A to je výhrada vo svedomí a naozaj reálne chrániť ľudí, ktorí nechcú alebo nemôžu pracovať v tom čase. A tu už môžeme ísť na pôdu aj náboženských dôvodov, aj dôvodov, či nechcú alebo nemôžu pracovať v nedeľu. Proste na základe výhrady vo svedomí bude pracovnoprávna zmluva po jej uzavretí, to je veľmi dôležité, obsahovať doložku výhrady vo svedomí a takto upravme pracovné právo. A následne, keď už to vieme, tak už vie tá budúca predavačka, budúci predavač, ale aj ktokoľvek pracujúci v službách, čiže okrem toho, čo vy spomínate v návrhu zákona, je to tam ods. 1 písm. a), čiže okrem tých, tak ako ste to vy sám definovali, nevyhnutných prípadov by si mohli uplatniť výhradu vo svedomí. A tým pádom by naozaj chránil tých slabších oproti tomu zamestnávateľovi tak, že ak ja si uplatním výhradu vo svedomí, či som Žid, kresťan, evanjelik alebo ktokoľvek a či pracujem v maloobchode, veľkoobchode, službách, dokonca si tu viem predstaviť prácu vo fabrikách, no tak nedeľnú prácu mi nikto nemôže prikázať ani sa na nej nemôžem dobrovoľne dohodnúť a som tým pádom nevyhoditeľný.
Tá výhrada vo svedomí, samozrejme, sa dotýka aj iných povolaní, nielen pracovnoprávnych zmlúv, ale tuná si viem predstaviť riešenie, s ktorým by nemal mať, ad jedna, sociálnodemokratický SMER žiadny problém. Nemal by s ním mať žiadny problém ani liberál. A ani to tak nebude, z jeho pohľadu je to rozšírenie miery slobody aj pri uplatňovaní pracovnoprávnych vzťahov. Nemal by s ním mať problém ani konzervatívec, lebo by pod týmto vedel ochrániť tú nedeľu, ktorú ja vnímam tak, že toto je ako keby ten spúšťací moment z hľadiska kresťanskej demokracie tuná, a tým pádom takisto strana MOST – HÍD úplne podobne, keďže má tam aj liberálov, aj konzervatívcov, a rovnako aj SDKÚ. Takže neviem si predstaviť okrem potom už tvrdých politických argumentov, že ak by sme neurobili chybu, že to predložíme iba my z opozície, ale podarilo by sa tam vtiahnuť nejakých poslancov strany SMER, tak že by bol reálny odpor, argumentačný a racionálny odpor proti tomu, aby sme v rámci pracovnoprávnych vzťahov umožnili zamestnancom uplatniť výhradu vo svedomí z dôvodov či už konfesných, náboženských alebo akýchkoľvek, ktoré môžeme potom v tom zákone špecifikovať.
Toto je podľa mňa ten poctivý návrh, ktorý navrhujem. A dávam teda verejný záväzok, že do septembrovej schôdze by sa tu mohol objaviť, a preto nieže sa budeme obviňovať z liberalizmu a z neoliberalizmu, si viem predstaviť, že túto debatu posunieme ďalej. A preto ja v súčasnej podobe pri tomto návrhu zákona, majúc na mysli, že chceme chrániť ľudí, aby nemuseli pracovať naozaj vtedy, kedy nechcú, sa zdržím hlasovania. Čiže nechcem iba chrániť pracujúcich v úzkom sektore maloobchodného predaja, ale umožniť toto aj v iných službách, pretože aký rozdiel je medzi zamestnankyňou práčovne, ktorá pracuje v hypercentre, a dokonca niektorá je tam nonstop a nonstop aj v nedeľu, oproti tej pokladníčke, ktorá sedí vo veľkých hyperpotravinách, ktoré prevádzkuje TESCO? No nie je žiaden. Aký rozdiel je medzi zamestnankyňami v kaviarni, fotolabe, kine, detskom kútiku, stávkovej kancelárii a podobne? Čiže ak nám vznikne v pracovnoprávnom vzťahu alebo v pracovnom práve reálna ochrana cez všetky tieto profesie, tak, áno, zamestnávateľom, ktorých by ste nazvali vykorisťovateľmi a podobne, vznikne reálny problém, pretože budú musieť vo svojich HR, tak sa teraz tomu moderne hovorí, „human resource" z ľudských zdrojov vytvoriť predpoklad, že budú musieť mať ľudí, ktorí budú pracovať a ochotní pracovať cez pracovný týždeň, a budú musieť selektovať tých, ktorí vedia pracovať v nedeľu. Moja skúsenosť, keďže som aj bol zamestnávateľom, bola, dá sa na tom dohodnúť a dá sa kľudne akceptovať to, že niekto si vyhradí, keď je ten zamestnávateľ normálny, tak to zoberie v rámci nejakej atmosféry vo svojej vlastnej firme ako daný fakt, nezamestnáva niekoho v nedeľu. Stojí ho to možno o jeden inzerát viacej, pretože niektorí ľudia naozaj chcú pracovať v nedeľu. A dá do toho inzerátu iba text, že hľadá proste brigádnika alebo niekoho, kto v nedeľu chce pracovať.
A tuto sa vrátim do východiska.
Čiže ak by sme išli po ceste výhrady vo svedomí, a tá téma je rovnako blízka vám, ako aj mne, by sme sa vyhli obmedzeniam, ktoré vy chcete zaviesť zákazom. A to je, že obmedzujeme teda zamestnávateľov, z vášho pohľadu otrokárov alebo vykorisťovateľov. Iba by sme im tak dali povinnosť, že sa musia správať k ľuďom ako k ľuďom možno. A tým, že by chceli mať svoj voľný deň z dôvodu konfesie napríklad, nedeľu by museli akceptovať. Tuto naozaj ochráňme tých ľudí, ktorí pracujú, a zamestnávateľovi dajme tú povinnosť, že to bude musieť evidovať a z týchto alebo ďalších podobných dôvodov nemôže nikoho vyhodiť. Dokonca tam, kde tieto pracovnoprávne predpoklady súhlasia, nazval by som to takými poloodbormi, pretože ten zamestnanec je potom veľmi ťažko vyhoditeľný, pretože ťažko sa bude zamestnávateľovi argumentovať, či o prácu prichádza preto, že si niekto uplatňuje výhradu vo svedomí, tak tá miera ochrany je omnoho vyššia.
Druhé obmedzenie. Ak by sme prijali takýto plošný zákaz pre maloobchod, obmedzili by sme tých pracujúcich, ktorí v tento čas pracujú, pracovať chcú. A to, neviem, nechám na posúdenie možno aj verejnosti. A určite je časť verejnosti, ktorá mi dá za pravdu, že, áno, chce, a určite je veľká časť verejnosti, ktorá bude hovoriť o tom, že, nie, nemá možnosť v súčasnom nastavení povedať, že nechce pracovať v nedeľu. A preto dajme tam iné pravidlo, nie obmedzenie, aby sa nám tu zase nevyrojila druhá skupina s tým, že už si nemôže zarobiť ani v tú nedeľu, lebo z parlamentu jej to zakázali.
No a to obmedzenie najväčšie je aj také, ako keby sme sa ho tak trošička báli a kde by sme mohli a mali odpracovať najviac roboty. Týka sa to tých samotných kupujúcich, pretože ja mám pocit, že nemôžeme robiť, myslím, že kolega Chren to nazval, hlasovanie nohami. Čiže my asi máme reálny dopyt, keďže často tu zaznievajú argumenty o tom, že teda ľudia tam vtedy nakupovať chcú a vidíme plné tie centrá. Takže by sme aj týmto návrhom predsa len tých budúcich kupujúcich, tých spotrebiteľov obmedzovali. No a nemyslím si, že je nutné toto spraviť takým spôsobom, že zakážeme predaj. Ale vypreparujeme, máme na to reálny nástroj, tých ľudí, ktorí proste nechcú reálne v tú nedeľu pracovať, spôsobom tým, že uplatníme výhradu vo svedomí.
Chcel som ešte povedať jednu vec. Myslím, že to hovoril pán podpredseda parlamentu Figeľ, že ste mali ako keby veľké rokovania s Konfederáciou odborových zväzov, Nezávislými kresťanskými odbormi, pracovníkmi obchodu a cestovného ruchu a cirkvami. Mňa by zaujímalo, či oni preberali tento váš konkrétny návrh alebo sa tam jednalo všeobecne o nedeľnej práci, pretože nesmeruje moja podaná ruka tak, aby sme tú voľnú nedeľu teda ľuďom, ktorí ju chcú, priznali, či sa preberala aj z tohto uhla pohľadu alebo konkrétne k tomuto konkrétnemu návrhu zákona o obmedzení maloobchodného predaja bola preberaná týmito organizáciami. Ja sa po tom neviem dopátrať. Možnože či už predkladatelia alebo podpredseda parlamentu nejakým spôsobom doloží aj tieto slová, pretože jednu z tých organizácií (pracovníci obchodu a turistického ruchu) by som chcel vidieť, pretože jeden sektor maloobchodu vytrhávate oproti celému sektoru služieb a podobne, veľkoobchodu dokonca. Tak toto by ma veľmi zaujímalo.
Chcel by som ešte teda úplne na záver dodať, že dúfam, že v tej téme sa pohneme ďalej, lebo mám pocit, že niekedy politici skĺzavajú do takých dobrozdaní, že my tu teraz teda obhajujeme nejakú ochranu ľudí, ktorí sú v slabšej situácii oproti zamestnávateľom. A chceli by sme od vás my, verejnosť, aby ste si to všimli. Chceli by sme, aby ste si to všimli a hlavne to zhodnotili potom následne vo voľbách. Nechcem si myslieť, že to je tento prípad. Ale mnohé znaky toho, akým spôsobom sa tu argumentovalo, toto proste mne svedčí, a preto si dovolím ísť s konštruktívnym návrhom, preto si dovolím povedať jasné stanovisko, že mne sa nepáči z tých troch príčin to, čo je predložené, a dúfam, že sa zhodneme na tom, že naozaj v tomto pléne by nemal existovať žiaden poslanec ani žiadna poslankyňa proti uplatneniu toho, že naozaj budeme chrániť pracujúcich, ktorí sa môžu rozhodnúť pri pracovnoprávnej ochrane uplatniť výhradu vo svedomí. A toto by bolo to riešenie a nemal by tu byť poslanec, ktorý by za to nezahlasoval. Takže prajem teda tomuto vášmu návrhu nie celkom úspech v tejto podobe, ale tematicky si viem predstaviť zhodu a dúfam, že sa vyberieme touto cestou. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Viskupič, my sme za výhradu vo svedomí, dokonca nielen cez tento zákon, môžeme o tom diskutovať. My sme aj za podpísanie osobitnej zmluvy o výhrade vo svedomí, ktorú predpokladá Základná zmluva s Vatikánom a s registrovanými cirkvami. Pýtam sa vás, podporíte výhradu vo svedomí i u tých lekárov, ktorí chcú vykonávať svoju profesiu v súlade so svedomím i v ochrane života pred narodením? A viete, ako by to skončilo, keby si tá matka, žena, predavačka, predavač uplatnil výhradu vo svedomí a povedal by, že v nedeľu nechce pracovať? Ja som si istý, že na 90 % by ju ten zamestnávateľ prepustil z iných dôvodov, že by si ich našiel. A som presvedčený o tom, že keby sa tá výhrada vo svedomí uplatňovala pred podpísaním pracovnej zmluvy, jednoducho že by si vyberal takých, ktorí si tú výhradu vo svedomí neuplatnia.
Čo sa týka počtu pracovných miest, tak si nemyslím, že by výrazne klesol počet pracovných miest, pretože objem tovaru jednoducho ostane predaný ten istý, len by sa nepredávalo sedem dní, ale šesť dní. A jednoducho v piatok a sobotu, keď je predpoklad väčších nákupov by nebolo otvorených päť alebo šesť pokladní, ale by bolo otvorených osem, desať pokladní a jednoducho tie ženy by robili nie sedem dní, ale šesť dní.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja, vážený pán kolega Viskupič, úprimne oceňujem tvoj trvalý taký dosť široký politický aj spoločenský rozhľad. A ozaj mnohokrát je čo sa od teba naučiť. A dnes chcem k tomu pridať aj poďakovanie za možno to, na čo u teba nie sú kolegovia vždy zvyknutí, istú ústretovosť a takú podanú ruku. Ak predstavuješ často taký punc liberalizmu a istej nekompromisnosti pri niektorých ideových zameraniach, tak teraz si urobil niečo, čím si ako keby trocha prekročil ten vlastný tieň. Ak to neodhadujem dobre, tak mi odpusť, nechcem hodnotiť. Ale chcem oceniť práve to, že z tvojho vystúpenia zaznela práve tá snaha, to, čo som aj ja ocenil, diskutovať a hľadať riešenie. A ja predpokladám, že toto by mal predkladateľ oceniť. A pokúsme sa vyťažiť z tejto pozitívnej atmosféry, nájsť riešenie, ktoré bude naozaj dobré. Možno by som ťa len poprosil a opýtal sa ťa tak, aj keď ozaj nepoznám a iba odhadujem šancu na úspech, či by si nechcel zmeniť to rozhodnutie a z toho rozhodnutia byť neutrálny, to neskúsiť posunúť, podporiť ako prejav dobrej vôle, že hľadáme riešenia, že nie sme tí, ktorí vždy stojíme na brehu absolútneho nesúhlasu, a že vieme uchopiť tému, ktorá je toho hodna práve s istým nadhľadom, že poprieme možno v sebe niektoré tie motívy, ktoré sú pre nás také typické, a budeme v záujme toho, čo tu je základná povinnosť, hľadať dobré riešenia pre občanov, ozaj túto svoju úlohu plniť aj vtedy, keď nám to možno nepripadne ako úplne v súlade s obrazom, ktorý sme o sebe vytvorili. Ale v tom je možno cena takejto diskusie. Ďakujem ti.

No tu budem ja skôr oponovať. Na všetko nestihnem reagovať z toho vystúpenia, možno niečo k tomu poviem v záverečnom slove.
Pán kolega, najprv nám vyčítate, že chceme vôbec regulovať maloobchodný predaj, a potom vzápätí na to nám vyčítate, že prečo ide iba o maloobchodný predaj. Tak tomu nerozumiem. Tak vy chcete ísť ešte ďalej ako my? Vy chcete teda regulovať ešte aj to, že bude zatvorená zoologická záhrada alebo divadlá alebo kiná? Toto nie je naša iniciatíva. Nechápem, kam posúvate túto diskusiu alebo tento problém.
Potom kladiete otázky, že aký je rozdiel medzi predavačkou v pokladni obchodu a medzi predavačkou v pokladni v kine, no veď to je taká istá práca a prečo jednej to nedovoliť a druhej to dovoliť. Prepáčte, no veď preto existujú verejné služby, lebo sme sa na tom dohodli, že to je v záujme spokojného alebo riadneho chodu spoločnosti, preto je pohotovostná lekárska služba, lebo keď vás na Vianoce začne bolieť zub alebo žlčník, tak proste existuje tu možnosť, ako vám pomôcť pri vašich problémoch. Keď potrebujete ísť za rodinou a musíte natankovať svoje auto, tak preto sú benzínové pumpy a každý to toleruje, že sú otvorené. Ale to, že obchod s obchodníčkami a s tými pokladníčkami nebude v nedeľu otvorený, to je aké obmedzenie verejných služieb, keď je otvorený 6 dní v týždni a 24 hodín. Veď to je také, by som povedal, drobné násilie, ak to chápete ako násilie na vás, že to je to minimum, čo je potrebné urobiť v obrane tých slabých.
Ale ste sa pýtali aj, že ako sme to rokovali s tými odbormi. To v záverečnom slove dopoviem, lebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, pán Přidal, keď má byť výhrada vo svedomí, tak nech je do dôsledkov, samozrejme, lebo to rozširuje mieru slobody a nemali by sme nútiť niekoho, kto to vykonávať nechce. Čiže odpovedám na tú vašu prvú otázku jasne áno.
Čo sa týka prepustenia po uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu, to znamená, to som niekoľkokrát zdôraznil. Čiže, áno, výhrada vo svedomí uplatnená po uzavretí pracovnoprávneho vzťahu s vysokou mierou ochrany potom toho zamestnanca, pretože to asi bude potrebovať, je to riešenie, na ktorom by sme sa mohli dohodnúť.
Janko Mičovský, nie, nemôžem ho zmeniť, pretože ho považujem za zlý, pretože zákazy nikdy nikam neviedli a otváracie hodiny určuje obchodník na základe vzťahu obchodník – zákazník a do toho proste zákonodarca naozaj nemá čo hovoriť a to je zlé na tomto návrhu zákona.
No a, pán Brocka, to je absolútne nepochopenie. Vy ste si ma asi pomýlili s pánom Chrenom. Ja som nič nerozširoval. Podľa mňa medzi predavačkami popcornu a coca-coly nie je žiadny rozdiel. Týka sa to aj verejných služieb. Ten popcorn predáva predavačka pred kinom. Tam ona blokuje veci ohľadom nákupu mlieka a podobne v potravinách. Je to isté u tej, čo je zamestnaná v práčovni, to isté u tej v detských centrách. Sú v rovnakých pracovnoprávnych vzťahoch a môžu si uplatniť aj v týchto službách výhradu svedomia, tam to rozšíriť. Ja nehovorím, aby tam bolo vtedy zavreté. Ak sa nájdu zákazníci, ak sa nájdu ľudia, ktorí to chcú v nedeľu vykonávať, tak proste otvorené tam vtedy bude a nebudú ale zároveň pracovať ľudia, ktorí nechcú v nedeľu pracovať. To je uplatnenie výhrady vo svedomí pri pracovnoprávnych vzťahoch a to je to, kam by sa to rozšíriť mohlo bez toho, aby sme niekomu niečo zakazovali. Ďakujem.

Pokúsil som sa priebežne reagovať v tej rozprave na diskutujúcich, ale predsa len na to, na čo som nestihol, tak by som sa pokúsil zareagovať teraz.
Pán poslanec Viskupič sa pýtal, že by ho zaujímalo, teda ako to rokovanie s tými odbormi alebo s Konfederáciou odborových zväzov prebiehalo. Každý poslanec Národnej rady dostal, myslím, lebo mne to prišlo do pošty v Národnej rade, list. Je to otvorený list od Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu podpísaný predsedom odborového zväzu Jozefom Zadňanom:
„Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu si vás dovoľuje požiadať v mene žien, matiek a zamestnancov pracujúcich v obchode, ako aj v mene ich manželov, manželiek, partnerov, partneriek, detí a ďalších príbuzných o podporu návrhu novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov na úpravu § 94 ods. 5, ktorým sa rozšíri zákaz výkonu práce na všetky nedele a sviatky, predloženého poslancami Národnej rady Slovenskej republiky za Kresťanskodemokratické hnutie pánom Júliusom Brockom a Alojzom Přidalom. Jeho prijatie bude jedným z krokov na upevnenie rodinných zväzkov, ktoré v tejto chaotickej dobe často podliehajú deštruktívnym vplyvom aj z dôvodov nedostatku spoločných aktivít. Taktiež môže viesť ku kvalitnejšiemu formovaniu osobnosti, detí a mládeže a určite prispeje k väčšej výkonnosti zamestnancov na pracovisku.
Nie je možné neustále podporovať len potreby trhu a rast ziskov obchodných spoločností, ale treba si všímať aj zamestnanca a jeho oprávnené potreby.
Tvrdenia, že počas zatvorených nedieľ a sviatkov budú spotrebitelia nakupovať v ostatných okolitých krajinách, sú zavádzajúce. Napríklad v Rakúsku sú obchodné prevádzky počas nedieľ a sviatkov zatvorené. Pokiaľ ide o okolité krajiny, kde sú tovary lacnejšie ako na Slovensku, tam spotrebitelia budú nakupovať aj mimo nedieľ a sviatkov.
Slovenský spotrebiteľ má len určitý príjem na nákup tovarov a tento príjem nie je závislý od počtu otvorených dní v obchodoch. Zatvorenie prevádzok počas nedieľ a sviatkov nebude mať dopad na maloobchodný obrat.
Našu požiadavku o prijatie návrhu legislatívnej zmeny podporuje aj organizácia zamestnávateľov skupiny COOP Jednota a taktiež sa opierame o stanovisko ekonomických analytikov, ktorí tvrdia, že zatvorenie obchodov by nemalo mať výrazný vplyv na slovenské hospodárstvo ani na maloobchodné tržby.
Za podporu vám v mene zamestnancov v obchode ďakujeme, s pozdravom Jozef Zadňan, predseda odborového zväzu.“
Toto je list tých, odborového zväzu s tým dodatkom, že ja si myslím na rozdiel od pána Zadňana, že prijatie tohto návrhu niežeby nemalo mať výraznejší vplyv na slovenské hospodárstvo. Bude to mať pozitívny vplyv, ja si myslím, samozrejme, aj na situáciu v rodinách.
Pán poslanec Poliačik zaspomínal si, keď bol v Británii, že on si aj v nedeľu nakúpil a teda že si nespomína, že by tam boli zatvorené obchody. Tak nedeľný predaj je vo Veľkej Británii povolený s obmedzeniami. Supermarkety tam vtedy môžu byť otvorené 6 hodín.
Vyššia nezamestnanosť. Ja si myslím, že bude viac práce v tých obchodoch. Napríklad oni to hovoria, že najväčšie tržby majú v piatok a v sobotu. No tak pri pokladniach nebude možno 5, ale možno 10 pokladničiek. A to znamená, že budú musieť viac ľudí zamestnať v tom čase tých 6 dní, keď by tento predaj povolený bol.
A teraz v tom poradí, ako mi ešte zostalo zareagovať, to bude taká reakcia na tie vyjadrenia oponentov, keď boli spojené s takými ideologickými predsudkami voči KDH, že teda aká je tá naša predstava o trávení nedele a prečo náboženstvo zaťahujeme do našej legislatívy a podobné výrazy, nechcem použiť pejoratívne slovo.
Pani Eva Čobejová svojho času napísala, keď sa tento náš návrh objavil, že zakazovať ľuďom obľúbené pôžitky je politicky citlivé, volič by si mohol zašomrať, taký krok už chce naozaj silné presvedčenie a hodnotovú výbavu. Chcem povedať, že nebol to zámer môj ani môjho kolegu Přidala, ani KDH. Nechceme ľuďom zakazovať obľúbené pôžitky. Niekto tu dokonca spomínal aj spálne a podobné veci. My chceme skôr chrániť slabých a zraniteľných, pretože to je zmyslom Zákonníka práce. My len rozvíjame to, čo v Zákonníku práce už je. A chceme to rozšíriť aj na tých, ktorí sú dnes Zákonníkom práce nie dostatočne chránení. A som rád, že na čele tých obrancov je odborový zväz príslušný, Odborový zväz obchodu a cestovného ruchu. Ale nie sú to len oni.
Pán bývalý prezident Ivan Gašparovič pred mesiacom 11. júna mal svoju záverečnú reč tu v parlamente. Mohli by sme to chápať ako jeho istý závet. A ja som si zapamätal, ako nám on hovoril, že je potreba na Slovensku humanizovať ekonomiku, že je naozaj nedôstojné a je urážajúce ľudskú dôstojnosť, keď niekto, kto chodí do práce celý mesiac a poctivo pracuje, tak zo svojho príjmu neuživí svoju rodinu. Čiže preto je môj postoj aj k minimálnej mzde, pán Chren alebo pán Poliačik, ale nie sú tu. Čiže môžem sa len takto rečníckymi otázkami na nich obracať. Naozaj ak oni sú nútení pre to, aby prežili, ísť do práce aj v nedeľu, nielen raz, ale aj dvakrát do mesiaca, tak je to nehoráznosť a takých zamestnávateľov ja nebudem podporovať ani zlepšovať ich podmienky, aby mohli ďalej takto zneužívať a využívať lacnú pracovnú silu na Slovensku. Nerobia to u nich doma a po dvadsiatich piatich rokoch od novembra 1989 by to nemali robiť ani u nás.
V tomto kontexte, keď už spomínam aj pani Čobejovú, aj pána prezidenta Gašparoviča, spomínali sa tu aj mená pápežov žijúcich dvoch dnes, z ktorých bude držať každý inému futbalovému mužstvu palce vo finále majstrovstiev sveta. Ale toho jedného, Benedikta XVI., predsa len spomeniem. Dámy a páni, on pred tromi rokmi, to bolo na svetovom stretnutí rodín v Miláne, povedal veľmi peknú vetu. A ja som si ju pre túto príležitosť aj vyhľadal. Citujem ju: „Trojuholník rodina, práca a sviatok, tieto tri božie dary, dimenzie našej existencie, musia znovu dospieť k harmonickej rovnováhe, aby bolo možné budovať spoločnosť s ľudskou tvárou.“ Myslím si, že to vystihol, je to aj pekne aj pravdivo povedané. A k budovaniu takejto spoločnosti s ľudskou tvárou chceme prispieť aj my týmto návrhom.
Pán kolega Mičovský, už som to spomenul, tu ponúkol istý návrh, ako by mohli nájsť zhodu aspoň tí, ktorí nie sú a priori z ideologických dôvodov proti tomuto návrhu, že by sme mohli upraviť tento návrh trochu inak a v takom prípade že by to bolo prijateľnejšie pre viac ľudí, že by to nerozdeľovalo spoločnosť. Ja si dokonca myslím, že ono to ani spoločnosť nerozdeľuje, tak možno vyzerá pohľad na diskusiu liberálov a konzervatívcov. V spoločnosti ten pohľad a tá štatistika je taká výrazná. Veď je tu to stanovisko z odborového zväzu, neviem si predstaviť že okrem nich, ktorí najlepšie rozumejú a poznajú pomery v obchode, keď sa takto jednoznačne postavia za túto požiadavku, tak kto to môže ešte spochybňovať, že sú nekompetentní, keď také niečo podporujú alebo žiadajú. Čiže pán poslanec Mičovský nás vyzval alebo respektíve vyzval, že je možné robiť isté úpravy. Ale to sa dá robiť len v druhom čítaní. Čiže ak by ste prijali tento návrh, tak by som vás poprosil, keby ste hlasovali za tento návrh do druhého čítania.
K poslancom strany SMER. Dámy a páni, už tu v istej zúženej forme sme hlasovali o tom návrhu a už aj moji predrečníci, myslím, aj Alojz Přidal, aj Ján Figeľ, spomínali, ako celý prítomný poslanecký klub, 55 poslancov strany SMER hlasovalo za návrh zmeny v § 94 ods. 5, že nebude možné nariadiť prácu v maloobchode počas sviatkov okrem nedele. Tento návrh, ktorý prešiel v gestorskom výbore, v sociálnom výbore a bol v spoločnej správe, získal podporu všetkých prítomných poslancov strany SMER. Čiže ja si myslím, že poslanci strany SMER keby boli konzistentní s týmto postojom a by hlasovali tak ako pred tromi rokmi, tak by sa aj predkladatelia zmierili s takou výslednou podobou tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ešte, ak dovolíte, keď som spomínal pápeža Benedikta XVI., nedá mi, aby som nespomenul pápeža Františka. Ten o tom hovoril minulý týždeň v sobotu. Bol na návšteve regiónu Molise na juhu Talianska. A je to poľnohospodársky región v srdci južného Talianska, kde je nezamestnanosť už chronicky vysoká. Je tam veľmi vysoká nezamestnanosť. A pápež hovoril, že chudobní ľudia potrebujú prácu, aby si uchovali dôstojnosť. Ale naznačil, že otváranie obchodov v nedeľu ako spôsob na vytváranie pracovných miest nie je pre spoločnosť prospešné. Čiže František uviedol, že prvoradá by nemala byť ekonomická stránka, ale ľudská. Plne sa pod to podpisujem a súhlasím s ním, aj keď sme s ním osobne nerokovali... Pápež povedal, že tráviť časť s rodinou a priateľmi je tou správnou, morálnou voľbou aj pre veriacich aj pre neveriacich.
Teraz by som ešte rád povedal niečo pánu poslancovi Chrenovi. Na časť jeho vystúpenia som zareagoval už po jeho vystúpení vo faktickej poznámke. A som si povedal, že časť reakcie na neho dopoviem až v záverečnom slove, lebo som to povedať nestihol. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Áno, ďakujem pekne. Pán poslanec Chren vo svojom vystúpení hovoril, že nepočul o tom, že, teda prvá strana je tento návrh zákona, ktorým regulujeme alebo chceme regulovať maloobchodný predaj, by na druhej strane KDH neocenilo prácu žien v domácnosti. Tak tu mu chcem len pripomenúť, veď on sa tu naposledy, keď sme rokovali o dôchodkovom zákone, tak pasoval za otca dôchodkovej reformy a on nevie, že súčasťou našej legislatívy je vec, ktorú som ja navrhol ako podmienku, že inak KDH nepodporí dôchodkovú reformu, že štát platí za matku, ktoré je pri zdravom dieťati do troch rokov, pri zdravotne postihnutom dieťati je to dlhšie, myslím, do šesť, na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý je 60 % priemerného platu v národnom hospodárstve. To znamená, každej matke, ktorá je pri dieťati do troch rokov, tak sa obdobie starostlivosti o deti počíta na dôchodok oveľa výhodnejšie, ako keby chodila do práce za mzdu, ktorá je menšia ako 60 % priemerného platu v národnom hospodárstve. To je dnes skoro 500 eur. To znamená, pre všetky tie predavačky alebo zamestnankyne obchodov, ktoré sú na materskej alebo čerpajú rodičovskú dovolenku, tak to obdobie bude výhodnejšie z hľadiska ich budúcich dôchodkových nárokov, ako je, keď chodia do Tesca do roboty. Viete si predstaviť ten rozdiel. No a to je návrh, ktorý presadilo KDH. To bol môj návrh, pán kolega Chren, ale, samozrejme, boli tu aj iné návrhy.
Vrátim sa k tomu záveru alebo ešte jednej veci. Predsa len mi nedá nespomenúť ešte niečo, pretože som to dostal ako informáciu od ľudí, ktorých táto diskusia veľmi zaujíma. A hovorili mi, že nezachytili vo verejnoprávnom rozhlase žiadnu informáciu o tom, že Národná radu už druhý deň rokuje o voľnej nedeli pre každého, teda obrazne povedané, ako tento návrh nálepkujeme my predkladatelia. Tak sa mi to nezdá byť náhoda. Predstavte si, že verejnoprávny rozhlas nepovedal ani slovo o tom, o čom parlament rokuje. Čiže to vyvoláva dojem, ako keby ste boli na dovolenke, ako keby sme nepracovali. Hovorím to preto, lebo pred piatimi dňami bola v Slovenskom rozhlase diskusia vo večernom Rádiožurnále, kde redaktor diskutoval o tomto zákone s dvomi ľuďmi. Z nich jeden bol generálny riaditeľ spoločnosti NAY Slovensko Martin Ohradzanský ako zástupca zamestnávateľov, ktorý je proti tomuto návrhu. A ten hovoril také bludy, že o 15 % budú musieť znížiť po tomto schválení zamestnanosť. No naozaj s trpezlivosťou som si to vypočul, aj keď sa mi zdala tá diskusia nevyvážená, pretože tam neboli tí, ktorí by mohli oponovať práve tomu generálnemu riaditeľovi, lebo predstava, že v nedeľu v NAY ľudia najviac nakupujú elektroniku, sa mi zdá byť nepredstaviteľná, keď aj oni dnes hovoria, že majú najväčšie tržby v piatok alebo v sobotu a najmenšie v nedeľu, ale v NAY ich majú najväčšie v nedeľu. Čiže Slovenský rozhlas ak by chcel dobehnúť zameškané, tak minimálne by mal informovať občanov, že poslanci ešte nemajú prázdniny a že ešte tvrdo diskutujú a pracujú.
A teraz úplne na záver záverečné slovo. Dámy a páni, v tejto diskusii sa stretli rôzne záujmy, predkladatelia so zámerom chrániť slabých, potom tu boli niektorí, ktorí chránili podnikateľské prostredie a podnikateľov, potom tu niektorí bránili individuálnu slobodu bez hraníc, a pritom tento návrh len v drobnej veci a v malom výseku chce regulovať maloobchodný predaj. Myslím si, že Slovensko nepotrebuje viac nedeľnej práce. To naše prvenstvo, že sme na prvom mieste v Európe, že každý piaty Slovák v nedeľu pracuje, a neviem či každý Slovák je ten, ktorý chce v nedeľu pracovať, je smutné prvenstvo a nemuseli by sme na ňom trvať. Prijatím tohto návrhu mohli by sme to zmeniť.
A ja sa na záver prihováram za postup, ktorý tu navrhol pán poslanec Mičovský, že aby sme urobili istý kompromis. A tento kompromis by mohol byť realizovaný v druhom čítaní, že by sme urobili isté zmeny. Sme predkladatelia naklonení akceptovať návrhy, ktoré akýmkoľvek spôsobom vylepšia súčasný stav. To znamená, že bude viac voľna pre rodiny s deťmi, že bude menej tej nútenej práce, ktorá v maloobchode existuje. A dokonca si viem predstaviť, že by v tom mohol byť aj nejaký šábes. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som tretíkrát predniesol návrh zákona o tom, aby trestným činom bolo stáčanie tachometrov.
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., predkladám spolu s kolegom Jánom Hudackým.
Cieľom návrhu je rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť za neautorizovanú a nedovolenú činnosť falšovania a pozmeňovania počítadiel ubehnutých kilometrov (takzvaných tachometrov) motorových vozidiel.
V súčasnosti Trestný zákon obsahuje v rámci skupiny trestných činov proti majetku v § 220 „Falšovanie a pozmeňovanie identifikačných údajov motorových vozidiel“ skutkovú podstatu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorových vozidiel. Táto skutková podstata obsahuje však len konanie takých páchateľov, ktorým falšujú alebo pozmeňujú identifikačné číslo motorového vozidla, výrobné číslo motora, výrobný štítok motorového vozidla alebo výrobné číslo súčastí motorového vozidla. Údaje o stave ubehnutých kilometrov na tachometri motorového vozidla nie sú identifikačným údajom motorového vozidla, a preto nie je možné touto skutkovou podstatou postihovať spoločensky nežiaduci stav – neautorizovaný a nedovolený zásah do počítadiel najazdených kilometrov. Podľa neoverených odhadov sa na Slovensku predá 30 až 60 % ojazdených automobilov, ktoré majú zmanipulované údaje svojich tachometrov. Udávajú teda menší počet kilometrov, ako predávané auto v skutočnosti ubehlo. Tento jav môžeme pokojne nazvať masovým. Nie je to nová módna vlna, tachometre sa pretáčali aj v minulosti, ale rozvoj techniky spôsobil tento masový nárast tejto činnosti.
Predložený návrh zákona rozširuje skutkovú podstatu trestného činu aj o činnosť falšovania alebo pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov motorových vozidiel. V rámci návrhu zákona môže byť potrestaný aj ten, kto pripravuje takýto trestný čin, pri ktorom vyhotoví, zaobstará sebe alebo postúpi inej osobe počítačové programy, ktorých účelom je spáchanie takéhoto skutku. Tu sa falšovaním rozumie akékoľvek neoprávnené vykonanie zmien, úprav a zásahov do technického zariadenia, takzvané pretáčanie čísiel uvedených ako stav celkovo najazdených kilometrov motorového vozidla, pozmeňovanie znamená vykonávanie akýchkoľvek neautorizovaných a nedovolených zmien na originálnom zariadení počítadla najazdených kilometrov motorových vozidiel, čim sa dosiahne zmena pravdivých údajov stavu celkovo najazdených kilometrov motorového vozidla.
Oproti tomu, čo sme tu prednášali v apríli, sme vylepšili tento náš návrh po určitých rokovaniach a pripomienkach o to, aby nedochádzalo k posudzovaniu jedného a rovnakého protiprávneho konania dvoma trestnými činmi (§ 269a „Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi“ a § 220 Falšovanie a pozmeňovanie identifikačných a iných údajov motorového vozidla), čo by inak mohlo spôsobiť právnu nejasnosť a neistotu pri duplicite ustanovenia obdobne podobného trestného činu. Tak § 269a sa navrhuje rozšíriť o nový odsek, ktorý hovorí, že ustanovenie uvedeného paragrafu sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin falšovania a pozmeňovanie identifikačných a iných údajov motorového vozidla podľa § 220.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko uvedenie návrhu zákona. Ďalšie podrobnosti potom vyjadrím v rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim.

Ďakujem. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zmysle rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh v druhom čítaní výbory do 4. septembra a gestorský výbor do 8. septembra 2014. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Pán predseda, prosím, otvorte k návrhu zákona všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda Národnej rady, dámy a páni, pretáčanie tachometrov je možné už teraz klasifikovať ako skutkovú podstatu trestného činu podľa ustanovenia § 269a „Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi“ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Dámy a páni, ale nerobí sa to. V tejto chvíli musím spomenúť až tragikomický prípad, keď ministerstvo obrany nakúpilo vojenské sanitky v objeme určite nie malom a potom zistilo, že tie vojenské sanitky mali stočené kilometre.
Náš návrh je inšpirovaný nemeckou právnou úpravou. Nemecká úprava zakazuje manipuláciu s tachometrami, ktorá by najviac vyhovovala prostrediu Slovenskej republiky. Túto právnu úpravu sme pripravovali so Spolkom na ochranu vlastníkov automobilov (v skratke SOVA). Majú spracovanú aj vlastnú analýzu postihu za pretáčanie tachometrov vo svete, z ktorej vyplýva, že tento náš bežný podvod je v súčasnosti trestaný v Nemecku, Veľkej Británii, Francúzsku, Belgicku a Spojených štátoch.
Manipulovanie s tachometrami dnes pritom nie je žiaden problém, na to stočenie stačí notebook, softvér stiahnutý z internetu a pripojenie na elektronický systém auta. Podvodníci si dokážu požadovanú hodnotu nastaviť za pár sekúnd. Ak zas nie sú celkom technicky zruční, pomôžu im niektoré servisy. Dokonca sú také, ktoré túto činnosť inzerujú. Podľa prieskumu na internete dvadsať až dvadsaťpäť firiem ponúka takúto činnosť (stočenie kilometrov). Viaceré televízie alebo médiá sa o tom presvedčili v priamom prenose, keď zavolali do takej firmy. A bolo im povedané, kedy majú prísť a požadovanú hodnotu im stočia za pár minút. Oficiálne sa to uvádza ako, samozrejme, nevyhnutný úkon. Niektoré automobily už modernejšie majú ale aj nezvislé počítadlá kilometrov. Ale tie „lepšie firmy“ dokážu stočiť aj ten nezávislý počítač, ktorý počíta kilometre. Podľa štatistík spoločnosti Cebia, ktorá sa zaoberá preverovaním vozidiel, je ročne predaných približne 130 tisíc vozidiel, ktoré majú uvedený nepravdivý počet najazdených kilometrov na tachometri. Hovoríme tu o vozidlách na Slovensku, ktoré sa predajú za rok. Ešte raz, dámy a páni, 130 tisíc ojazdených automobilov ročne podľa odhadov odborníkov, ktorí sa tomu venujú, má stočený kilometer. Takže môžeme hovoriť o 130 tisíc podvedených občanoch Slovenska ročne, ktorí sú oklamaní a podvedení. Táto škoda, ktorá je im takto spôsobená, je podľa týchto výpočtov odhadnutá, samozrejme, na viac ako 65 miliónov eur. Tak je to 130 tisíc oklamaných a podvedených občanov, škoda zhruba 65 miliónov eur.
Ale, pozor, pretáčanie tachometrov nespôsobuje tým novým majiteľom len finančné škody. Ale to, že majitelia nepoznajú skutočný počet kilometrov na svojom aute, môže im spôsobiť aj technické problémy a môže to byť príčinou havárií kvôli neznalosti skutočného opotrebovania niektorých veľmi dôležitých súčiastok automobilov. Vedeli by o tom rozprávať v niektorých autorizovaných servisoch, kde ľudia prídu v domnienke, že majú auto, ktoré má najazdených 100 tisíc kilometrov, prídu na technickú prehliadku a odrazu sa zistí, že viaceré súčiastky toho auta už sú opotrebované tak, že skutočný stav jeho nabehaných kilometrov je okolo 250 tisíc a že naozaj hrozia vážne dopravné nehody. Som tu rozprával pred mesiacom pri uvádzaní zákona o STK-čkach. Tak podľa nemeckých štatistík v Nemecku až 10 % závažných dopravných nehôd spôsobí zlý technický stav auta. Na Slovensku podľa našich štatistík je to len 0,5 %. Kde je pravda? Pravdepodobne sa tu jedná o rôznu metodiku výpočtu v Nemecku a u nás. Takže odborníci aj na Slovensku aj Česku hovoria okolo 6 % závažných dopravných nehôd, ktorých príčinou bol zlý technický stav auta. Nehovorím, že je to všetko príčinou toho, že majitelia áut nepoznali skutočný stav tachometra. To by som si nedovolil. Ale ak by sa malo jednať len o niekoľko závažných dopravných nehôd, pri ktorých niekto prišiel o život, tak je to veľmi vážny problém. Na porovnanie v Českej republike sa pretočením tachometrov oklamú obyvatelia takto o 164 miliárd českých korún.
Dámy a páni, keď sme tu v apríli prednášali tento návrh zákona, tak od viacerých kolegov zo strany SMER sme počuli, že sa im tento návrh páči, ale bolo nám povedané, že by bolo vhodné rokovať o tom s odborníkmi z ministerstva spravodlivosti a vnútra. A preto sme ten návrh v apríli stiahli. A vďaka pani podpredsedníčke parlamentu pani Laššákovej takéto stretnutie sa uskutočnilo. Tak jej za to takto aj verejne ďakujem. Takže sme sa stretli, predkladatelia, s odborníkom z ministerstva spravodlivosti, z ministerstva vnútra za účasti pána Petrusa, šéfa spoločnosti SOVA a rokovali sme o takomto návrhu zákona. Prvé, čo sme sa tam dozvedeli, to sme trošku očakávali, lebo tento postoj legislatívcov z ministerstva spravodlivosti bol aj v minulosti podobný, bol taký, že legislatívci nemajú záujem rozširovať skutkovú podstatu trestných činov. Ďalej bolo povedané, a to bolo aj v minulosti znova povedané, že by mohlo dôjsť ku duplicite, že by takýto trestný čin, ktorý by bol vyšetrovaný, mohol byť postihovaný podľa toho § 269, ale aj podľa nami navrhovaného § 220. To sme akceptovali a v dnešnom návrhu zákona sme vylúčili túto duplicitu. Keď odborníci zo spoločnosti SOVA ukázali odborníkom z ministerstva spravodlivosti, že hovoríme o 130 tisícoch áut ročne, čo sú síce odhadované množstvá, ale vývoj na trhu s ojazdenými autami im dáva za pravdu, že to začína mať abnormálnu stúpajú tendenciu, ak videli, že sa jedná o takéto množstvo, tak sa lepšie pozreli na náš návrh a povedali, že keď sa to má riešiť, ak sa to teda má riešiť, tak nech je to v tom paragrafe, v ktorom to navrhujeme. Po ďalšie povedali, že je veľmi dobré, že do toho paragrafu sme dali aj prípravu, výrobu a distribúciu počítačových programov a zariadení, ktoré by umožnili také stáčanie. A poradili nám, že ak taký návrh pripravíme, aby sme vylúčili duplicitu. Samozrejme, odborníci z ministerstva vnútra sa viac-menej bránia, aby bola rozširovaná trestná činnosť aj na stáčanie tachometrov, lebo podľa ich názoru, a ja ho akceptujem, takáto činnosť sa veľmi ťažko dokazuje. A je to pravda. Ale, dámy a páni, povedzte mi, ktorá trestná činnosť sa dokazuje ľahko, od drobných krádeží až po tie najťažšie zločiny, poviem aj vraždy. Všetka sa dokazuje veľmi ťažko.
Dámy a páni, od toho apríla, keď sme tu uviedli tento návrh zákona, sa udialo na poli s ojazdenými autami niekoľko skutočností, niektoré skutočnosti na Slovensku, niektoré v susednej Českej republike a, nech je mi odpustené, spomeniem aj tie z Českej republiky, lebo ten stav je podobný aj v Českej republike. Takisto v Českej republike dneska nemajú explicitne zadefinované stáčanie tachometrov ako trestný čin. Po nástupe novej vlády pán nový minister obchodu a priemyslu Jan Mládek vyhlásil, že ide pripraviť návrh zákona, kde stáčanie tachometrov bude trestný čin. Idúc v aute asi pred mesiacom a pol a počúvajúc najpočúvanejšiu motoristickú reláciu, ktorá na Slovensku už beží desaťročia, „Pozor, zákruta!“ som odrazu počul ako redaktor volal alebo teda poslucháči mohli volať do tejto relácie priamo. A bola tak otázka, jednoduchá: Je na Slovensku stáčanie kilometrov trestným činom? Poslucháči tam volali s tým, že ním nie je. Povedali im následne: „Áno, máte pravdu, vyhrávate nejaké tričko a podobne.“ Naozaj som to počul na vlastné uši. Takže medzi ľuďmi naozaj panuje názor, že to trestným činom nie je.
Prečítam vám rozhovor, teda časť rozhovoru, nech vás dlho nenaťahujem, so šéfkou najväčšieho autobazára na Slovensku a v Čechách. Názov článku je „Pretočené kilometre? Skupujeme, nie je to trestný čin.“ Odpoveď na tú otázku je: „Skupujete aj vozidlá, ktoré majú pretočené kilometre?“ „Nie je to na Slovensku trestný čin, preto ich skupujeme. Na tento fakt kupujúceho, ktorý má o takéto auto záujem, upozorníme. Ak má stočené desiatky tisíc kilometrov, tak to odmietneme,“ ako vravím, takých áut je 65 %, predstavte si, kde tieto autá končia, je to v menších autobazároch alebo v inzercii, to sú slová šéfky najväčšieho autobazára na Slovensku.
Pre tých, ktorí by mali záujem o túto problematiku, odporúčam vypočuť si reláciu „Máte slovo“, ktorá odznela asi pred tromi týždňami, pani Jílkovej v Českej televízii. Táto relácia je pomerne sledovaná aj na Slovensku, pretože naozaj rozoberá aktuálne témy. A volá si do tejto relácie ľudí, ktorí tejto problematike rozumejú. Naozaj aj ona mala v tejto relácii zástupcu zo spoločnosti Cebia, zástupcu zo spoločnosti SOVA, pána ministra priemyslu a obchodu Mládka, zástupcu Asociácie autobazárov, zástupcu spotrebiteľov. No pozrite si tú veľmi živú diskusiu. Pani moderátorka sa neustále vracala k tomu slovami: „A prečo to nemáme explicitne zadefinované ako trestný čin stáčania tachometrov.“ Na to sa pýtala aj pána ministra, ktorý hovoril, že už má na to pracovnú skupinu, ktorá to pripravuje. Na Slovensku s touto iniciatívou sme prišli my, prepytujem, sme opoziční politici, uvedomujeme si tento náš hendikep, ale tu nejde o politiku pri ojazdených autách, pri ochrane občanov Slovenska, ktorí sú podvádzaní dennodenne a oklamaní, tu ide o životy občanov Slovenska, tu by nemalo ísť o to, kto je opozičným a kto je vládnym, tu by nám malo ísť o riešenie veci.
A keď som pri Českej republike, ajhľa, minulý týždeň, dámy a páni, že pretáčanie tachometra v Česku pri predaji je trestné, povedal Najvyšší súd Českej republiky. (Reakcia z pléna.) Áno, už mi to ukazujete. Na jednej strane Najvyšší súd v Českej republike povedal, že je to trestný čin, aj keď ho nemajú explicitne zadefinovaný v Trestnom zákone. A je to trestný čin podvodu. Na druhej strane povedal, že je to trestný čin, ak sa jedná o podvod, ktorý navýši ojazdené auto o čiastku 5 000 českých korún, čo je pri prepočte nás na eurá 182 eur. Cez to všetko ministerstvo priemyslu a obchodu pripravuje, aby to bolo v Trestnom zákonníku samostatne explicitne zadefinované ako trestný čin.
Prečo to pripravujeme a prečo to chceme aj my? Bol som tu v apríli obviňovaný, že chcem, aby desaťtisíce ľudí boli na Slovensku vyšetrované a podobné nezmysly alebo že niekto stočí 100 kilometrov a budú ho trestať. Sú to nezmysly. Ide aj o preventívny, výchovný a odstrašujúci účinok takého návrhu, ktorý bude samostatne zadefinovaný v Trestnom zákone. Čo to spôsobí, že to bude mať svoje zadefinovanie samostatné, keď má to takéto masové rozmery? Čo to spôsobí v Trestnom zákone? Pýtali sme sa na to aj odborníčky z ministerstva spravodlivosti. V podstate nemala voči tomu výhradu a vlastne končila tým, že ak bude na to politická vôľa politikov riešiť takýto problém v návrhu zákona samostatne, tak nech to tam je. Takže o túto politickú vôľu sa tu dnes uchádzame.
Nedá mi, aby som vám neprečítal jeden e-mail, ktorý som dostal dneska doobeda od jedného občana, ktorý mal záujem o kúpu automobilu, aj ho tu definuje, nechcem robiť reklamu, ale rok jeho výroby bol 2006. Pri kontrole stavu tachometra zistil, že tento automobil mal 2. 11. 2010 po štyroch rokoch jazdenia 206 tisíc kilometrov. Ale 2. 7. 2014 mal tento istý automobil, čiže o 4 roky neskôr, ten stav 163 tisíc. Nejakým logickým výpočtom, ak mu to auto najazdilo pomaly skoro až 50 tisíc kilometrov ročne, mu vyšlo, že skutočný stav takého tachometra na tomto aute je možno až 375 tisíc. A takýto automobil niekto predáva s udaním tých 163 tisíc kilometrov. Dámy a páni, o koľko je navýšená čiastka takého auta? Nedovoľujem si to v tejto chvíli ani ja povedať. Ale ak by to bol trestný čin a bude to niekto posudzovať, tak odborník na vozidlá to vie vypočítať, odhadnúť, zadefinovať.
Ak by sa niekomu zdalo, že naozaj by bolo treba rozdeliť pretočenie kilometrov o pár sto a o niekoľko tisíc, tak je tu návod z Českej republiky. Naozaj môžeme, ak bude politická vôľa, posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, v druhom čítaní ho vylepšiť a povedať, že sa bude jednať o trestný čin od čiastky, keď sa navýši cena automobilu napríklad o tých 182 eur. Takýto návrh by sme mohli zapracovať do takého návrhu zákona, ale najprv musí byť politická vôľa zadefinovať stáčanie tachometrov ako trestný čin samostatne v návrhu zákona.
Dámy a páni, politici majú riešiť problémy občanov a ak na Slovensku sa predá ročne 130 tisíc ojazdených automobilov, ktoré majú stočené tachometre a máme tu 130 tisíc oklamaných a podvedených občanov, je našou povinnosťou takýto problém riešiť, a preto tretíkrát predkladám takýto návrh zákona a uchádzam sa o jeho podporu. Ďakujem pekne.