36. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.6.2014 o 16:14 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Z množstva tých tém, ktoré boli otvorené, ma takisto zaujala otázka kultúrnych fondov, pretože sme čakali pri možnej kreácii, ja som to hovoril v tej poznámke predtým, že samotný návrh zákona má ako keby ambíciu hovoriť o časti prostriedkov a mňa by naozaj zaujímalo, podobne ako vás, čo s ostatnými kultúrnymi fondmi, či tie, tá zdrojovosť tých fondov, ktoré myslím, že je to ešte vystavané z roku 1993, kde ako keby si nikto nevšimol, že tu máme fungujúci duálny systém a že nemusí, nie sú na Slovensku používatelia iba média verejnej služby, ale mohli by do fondov vznikať zdroje aj z duálneho systému a z používaní diel napríklad aj z vysielateľov z licencie. Jedna malá poznámka.
Druhá vec, ktorá ma ale zaujala takisto, je možno v tom, že ja som nikdy nezachytil, že niekto tu hovoril o rušení fondov. Bola tu jedna iniciatíva dvojpercentného odvodu, ktorá sa dala riešiť pri téme dennej správy do LITA, a to si pamätám, ale o rušení kultúrnych fondov sa nehovorilo.
Druhá, druhá poznámka smeruje k tomu, že nech budeme hovoriť akokoľvek o tom a či to budeme odsúvať do druhého čítania, kde som teda odkázaný vzhľadom na chybu, že som stlačil iný gombík a veľkorysosti kolegov sa poďakujem, predsa podpisujem aj tú prvú časť, že bavme sa teda tu a teraz, či naozaj tá filozofia nezávislosti a odpojenia aj hlavne zo zdrojovosti, či naozaj ten komerčný svet, lebo ja to tam v tom zákone nevidím, bude mať dôveru nejakým spôsobom vkladať finančné prostriedky pri viaczdrojovosti tohoto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
Vystúpenia
16:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:14
Jozef ViskupičDruhá vec, ktorá ma ale zaujala takisto, je možno v tom, že ja som nikdy nezachytil, že niekto tu hovoril o rušení fondov. Bola tu jedna iniciatíva dvojpercentného odvodu, ktorá sa dala riešiť pri téme dennej správy do LITA, a to si pamätám, ale o rušení kultúrnych fondov sa nehovorilo.
Druhá, druhá poznámka smeruje k tomu, že nech budeme hovoriť akokoľvek o tom a či to budeme odsúvať do druhého čítania, kde som teda odkázaný vzhľadom na chybu, že som stlačil iný gombík a veľkorysosti kolegov sa poďakujem, predsa podpisujem aj tú prvú časť, že bavme sa teda tu a teraz, či naozaj tá filozofia nezávislosti a odpojenia aj hlavne zo zdrojovosti, či naozaj ten komerčný svet, lebo ja to tam v tom zákone nevidím, bude mať dôveru nejakým spôsobom vkladať finančné prostriedky pri viaczdrojovosti tohoto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.6.2014 o 16:14 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Z množstva tých tém, ktoré boli otvorené, ma takisto zaujala otázka kultúrnych fondov, pretože sme čakali pri možnej kreácii, ja som to hovoril v tej poznámke predtým, že samotný návrh zákona má ako keby ambíciu hovoriť o časti prostriedkov a mňa by naozaj zaujímalo, podobne ako vás, čo s ostatnými kultúrnymi fondmi, či tie, tá zdrojovosť tých fondov, ktoré myslím, že je to ešte vystavané z roku 1993, kde ako keby si nikto nevšimol, že tu máme fungujúci duálny systém a že nemusí, nie sú na Slovensku používatelia iba média verejnej služby, ale mohli by do fondov vznikať zdroje aj z duálneho systému a z používaní diel napríklad aj z vysielateľov z licencie. Jedna malá poznámka.
Druhá vec, ktorá ma ale zaujala takisto, je možno v tom, že ja som nikdy nezachytil, že niekto tu hovoril o rušení fondov. Bola tu jedna iniciatíva dvojpercentného odvodu, ktorá sa dala riešiť pri téme dennej správy do LITA, a to si pamätám, ale o rušení kultúrnych fondov sa nehovorilo.
Druhá, druhá poznámka smeruje k tomu, že nech budeme hovoriť akokoľvek o tom a či to budeme odsúvať do druhého čítania, kde som teda odkázaný vzhľadom na chybu, že som stlačil iný gombík a veľkorysosti kolegov sa poďakujem, predsa podpisujem aj tú prvú časť, že bavme sa teda tu a teraz, či naozaj tá filozofia nezávislosti a odpojenia aj hlavne zo zdrojovosti, či naozaj ten komerčný svet, lebo ja to tam v tom zákone nevidím, bude mať dôveru nejakým spôsobom vkladať finančné prostriedky pri viaczdrojovosti tohoto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
16:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:16
Miroslav ČížČo v tejto súvislosti vlastne chcete vy, netuším. Teda s čím teda má ten minister viac rozhodovať alebo teda majú absolútne rozhodovať tie rady. Odhliadnuc od toho, že tie malé problémy majú aj tie, pretože ak ich tam mávali, tie v podstate už nezodpovedajú nikomu. Mechanizmus odvolania v podstate nefunguje. Ak, tuším, nejaký člen za celú históriu odvolaný bol, tak spravidla, že kompetenčné konflikty, že mal tam nezlučiteľnosť nejakú mieru, inak to nefungovalo. Čiže čo teda reálne? A minister hovorí práve rozdelenú zodpovednosť. Necháva si nejakú mieru kasačného princípu. Nominuje piatich, ale musí byť jeho ambíciou, aby nominoval čo najreprezentatívnejších ľudí, je to jeho meno. Naozaj takých, ktorých akceptuje obec a tak ďalej, a tak ďalej. Takže hovoriť o tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.6.2014 o 16:16 hod.
JUDr.
Miroslav Číž
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. No ja chcem byť samozrejme konštruktívny. A ako som len najlepšie vedel, tak som vás počúval pozorne, len neviem to celkom dešifrovať, že čo bolo teda tým hlavným posolstvom. Ja si to ešte raz pustím, ale v dobrom, čo by som povedal, no. Nechcem, Vilikovský je pravdepodobne teda naozaj dobrý, dobrý spisovateľ, k tomu ja nechcem. Len venoval som sa profesionálne ako fungovaniu štátu, inštitúcie, ktoré používa napríklad na prerozdeľovanie peňazí, odvetvové samosprávy, ich fungovanie a tak. No a hovorili ste o Baumannovi, o tekutej modernite a teda spätne, tekutej zodpovednosti a podobne. No tak jediná forma stopercentnej zodpovednosti, že na tých peniazoch bude sedieť ten minister a tam je jasné, kto je zodpovedný za ich rozdelenie. Mechanizmy, ktoré tú sú k dispozícii od absolútnej samosprávy, dáte vy, zvolíte, necháte umeleckú obec, aby definovala svojich zástupcov, dajú sa do rady. Autonómne rozhodujú a minister sa pozerá, čo sa deje. Samozrejme hovoriť o zodpovednosti ministra je nezmysel, čiže treba hľadať nejaké medzimechanizmy. Niekde sa konštruujú takéto rady ako poradné orgány, čiže v konečnom dôsledku zostáva ministrovi právo rozhodnúť, ale usiluje sa politicky prirodzene o čo najväčší súzvuk s reprezentantmi obce a aby teda dosiahol čo najvyššiu mieru zhody pri tom, ako sa tie peniaze rozdelia.
Čo v tejto súvislosti vlastne chcete vy, netuším. Teda s čím teda má ten minister viac rozhodovať alebo teda majú absolútne rozhodovať tie rady. Odhliadnuc od toho, že tie malé problémy majú aj tie, pretože ak ich tam mávali, tie v podstate už nezodpovedajú nikomu. Mechanizmus odvolania v podstate nefunguje. Ak, tuším, nejaký člen za celú históriu odvolaný bol, tak spravidla, že kompetenčné konflikty, že mal tam nezlučiteľnosť nejakú mieru, inak to nefungovalo. Čiže čo teda reálne? A minister hovorí práve rozdelenú zodpovednosť. Necháva si nejakú mieru kasačného princípu. Nominuje piatich, ale musí byť jeho ambíciou, aby nominoval čo najreprezentatívnejších ľudí, je to jeho meno. Naozaj takých, ktorých akceptuje obec a tak ďalej, a tak ďalej. Takže hovoriť o tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
16:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:18
Pavol AbrhanA druhú poznámku, ktorá sa týka času, súvisí aj s tým, že vlastne zistíme účinky tohto návrhu až v druhej vláde. Sú to záväzky pre ďalšiu vládu, lebo fond začne pracovať a začne fungovať až od roku 2016. Čiže až potom budeme vedieť zistiť, že aký krok sme týmto návrhom vlastne urobili.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.6.2014 o 16:18 hod.
Ing.
Pavol Abrhan
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja by som chcel poďakovať pani poslankyni Vášáryovej, že vo svojom príspevku poukázala na riziká, ktoré tento návrh prináša. Ona nehovorila, že ten návrh je celý zlý, alebo že neposúva, alebo že nemôže posúvať veci dopredu v oblasti kultúry. Ona len chcela zvýrazniť momenty a body, ktoré sú v tomto návrhu a ktoré môžu byť do budúcna rizikové. Veď sama povedala, že či je to obrovský krok alebo menší, to ukáže až čas. Ale práve preto, myslím si, že je dôležité, ak diskutujeme o tomto návrhu, aby sme si uvedomovali pri všetkej tej pozitivite, ktoré môže posúvať v oblasti kultúry takýto fond, aj na riziká, ktoré jednoducho sú v tom návrhu obsiahnuté.
A druhú poznámku, ktorá sa týka času, súvisí aj s tým, že vlastne zistíme účinky tohto návrhu až v druhej vláde. Sú to záväzky pre ďalšiu vládu, lebo fond začne pracovať a začne fungovať až od roku 2016. Čiže až potom budeme vedieť zistiť, že aký krok sme týmto návrhom vlastne urobili.
Neautorizovaný
16:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:19
Magdaléna VášáryováViete, pán Číž, hlavné posolstvo...
Viete, pán Číž, hlavné posolstvo tohto je, aby sa rozvíjala slovenská kultúra. To je absolútne ten najväčší princíp, to je ten najväčší cieľ a ja ho sledujem už dlhodobejšie. Neviem, ako vy. Ja nie som proti tomu, aby pán minister zodpovedal za kvalitu diel, ktoré vzniknú za rozdelené peniaze. Nakoniec, španielsky minister kultúry zodpovedá absolútne svojou hlavou za to, ako funguje PRADO a PRADO má asi 7-násobne, ak nie 8-násobne viacej peňazí, ako má celý rozpočet ministerstva kultúry na celý rok. Čiže ja nie som proti tomu. Ja len chcem vedieť, kto je zodpovedný a to je tá rozmytá, tá tekutá zodpovednosť a ja o tom diskutujem s pánom ministrom už dlho. Vy sa toho nezúčastňujete. No, ale teraz ste ma počúvali, čo ma veľmi teší. Čiže ja som, myslím, že mala vystúpenie k prvému čítaniu. To znamená, hovorila som o tom, ako je tento návrh zaradený do našej vôbec legislatívy, čo sa týka kultúry, akým spôsobom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.6.2014 o 16:19 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom. Zaujímavé, že sex sa najviac vyskytuje v jazyku poslancov KDH. To je už aj taká štatistika. A čo sa týka pána predsedu výboru, ja viem, že vy na mňa vždy osobne útočíte, ale dovoľte, že ja nebudem útočiť. Ja len vravím, že ja zastupujem voličov. Ja nezastupujem umelcov. Ja zastupujem svojich voličov, ktorí majú právo na kultúru. To je všetko a nie som odborová organizácia.
Viete, pán Číž, hlavné posolstvo tohto je, aby sa rozvíjala slovenská kultúra. To je absolútne ten najväčší princíp, to je ten najväčší cieľ a ja ho sledujem už dlhodobejšie. Neviem, ako vy. Ja nie som proti tomu, aby pán minister zodpovedal za kvalitu diel, ktoré vzniknú za rozdelené peniaze. Nakoniec, španielsky minister kultúry zodpovedá absolútne svojou hlavou za to, ako funguje PRADO a PRADO má asi 7-násobne, ak nie 8-násobne viacej peňazí, ako má celý rozpočet ministerstva kultúry na celý rok. Čiže ja nie som proti tomu. Ja len chcem vedieť, kto je zodpovedný a to je tá rozmytá, tá tekutá zodpovednosť a ja o tom diskutujem s pánom ministrom už dlho. Vy sa toho nezúčastňujete. No, ale teraz ste ma počúvali, čo ma veľmi teší. Čiže ja som, myslím, že mala vystúpenie k prvému čítaniu. To znamená, hovorila som o tom, ako je tento návrh zaradený do našej vôbec legislatívy, čo sa týka kultúry, akým spôsobom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
16:19
A ďalší princíp, ktorý si musíme naozaj povedať, a na to je dobré možno prvé čítanie, alebo o ňom uvažovať, je tá zodpovednosť, ktorou ste začali. Dali ste príklad a použili ste pojem rozbitá zodpovednosť. (Reakcia poslankyne.) Rozbitá ste povedali, rozbitá, áno. A povedali ste, niečo riaditeľ, niečo komisia, každý niečo a ja hovorím, to je rozdelená zodpovednosť a tak to má byť. Môžu tam byť možno nejaké vady, ale veď to je predsa princíp, dokonca aj politického systému demokratického, že zodpovednosť je rozdelená. Každý niečo, za niečo nesie zodpovednosť a samozrejme, že nemôže mať riaditeľ fondu na starosti aj schvaľovanie projektov, aj ich rozhodovanie, o nich proste. Je to rozdelená zodpovednosť. Ak sa na tomto stotožníme, môžeme ísť ďalej.
A ešte poznámku k tomu Audiovizuálnemu fondu, lebo sa ním samozrejme operuje, keďže ja som ho takisto uvádzal aj v predkladacej správe a je to logické, veď sme sa ním aj inšpirovali. A možnože aj ja som to nenastavil úplne šťastne, že som hovoril aj o poučení sa z Audiovizuálneho fondu, z istých chýb a potom sa ako keby tu začali zmieňovať hlavne kritiky, ako to tam zle funguje.
Ale dve veci. Prečítajte si napríklad správu o audiovízii za rok 2013, ktorú nepísalo ministerstvo kultúry, akým spôsobom sa audiovízia rozvíja a ako je hodnotený príspevok práve Audiovizuálneho fondu na aj kvantitatívnom vzraste filmov aj na digitalizácii kín a na všetkom možnom. Chcem povedať, Audiovizuálny fond suma sumárum s detskými chorobami je veľký prínos pre audiovíziu a čo sa týka, a takisto to súvisí, rôznej kritiky, bola to Transparency International, organizácia, ktorú najmä opozícia veľmi uznáva, ktorá ohodnotila práve Audiovizuálny fond ako za najtransparentnejšiu organizáciu medzi verejnými inštitúciami. To si pozrite. To je fakt. Čiže ja nehovorím, že tam chyby nie sú, len chcem upozorniť, toto bol určite dobrý krok a pevne verím, že aj zriadenie tohto fondu bude posun, dobre, ja som vďačný aspoň za slovo posun, keď nie obrovský, aj to je samozrejme pre mňa ako, povedal by som, veľmi dobré východisko, ktoré prijímam a na ňom určite budem stavať aj potom v druhom čítaní.
Ďakujem.
Ďakujem. Pani poslankyňa, musíme sa dohodnúť, že či ideme presadzovať princíp primeraného odstupu, alebo absolútne kompetencie španielskeho ministra kultúry, ktorý riadi PRADO. Na tom sa musíme dohodnúť, či (reakcia poslankyne) či ideme, no ale tak pre debatu na túto tému to je veľmi dôležité. Vy ste začali tým, že hovorili ste, že mal najprv prísť zákon o kultúre, ktorý by nám ukázal, čo máme robiť, ako máme robiť. Ak som ja správne vás pochopil, vy ste svojím spôsobom hovorili skôr k stratégii. Pretože to, čo ste vy hovorili, to nie je úlohou normotvorby a tú stratégiu my sme vypracovali. Vám sa nemusí páčiť. Môžete ju kritizovať, veď to aj viem. Každopádne táto stratégia vznikala veľmi participatívne, bol priestor na verejné konzultácie a vznikol materiál, ktorého obsahom je aj potvrdenie správnosti zriadenia takéhoto fondu. Čiže ja si myslím, že v tejto veci postupujeme systematicky, systémovo. Keby ste boli vy na mojom mieste, prídete s nejakým zákonom, my sme pripravili stratégiu rozvoja kultúry do roku 2020.
A ďalší princíp, ktorý si musíme naozaj povedať, a na to je dobré možno prvé čítanie, alebo o ňom uvažovať, je tá zodpovednosť, ktorou ste začali. Dali ste príklad a použili ste pojem rozbitá zodpovednosť. (Reakcia poslankyne.) Rozbitá ste povedali, rozbitá, áno. A povedali ste, niečo riaditeľ, niečo komisia, každý niečo a ja hovorím, to je rozdelená zodpovednosť a tak to má byť. Môžu tam byť možno nejaké vady, ale veď to je predsa princíp, dokonca aj politického systému demokratického, že zodpovednosť je rozdelená. Každý niečo, za niečo nesie zodpovednosť a samozrejme, že nemôže mať riaditeľ fondu na starosti aj schvaľovanie projektov, aj ich rozhodovanie, o nich proste. Je to rozdelená zodpovednosť. Ak sa na tomto stotožníme, môžeme ísť ďalej.
A ešte poznámku k tomu Audiovizuálnemu fondu, lebo sa ním samozrejme operuje, keďže ja som ho takisto uvádzal aj v predkladacej správe a je to logické, veď sme sa ním aj inšpirovali. A možnože aj ja som to nenastavil úplne šťastne, že som hovoril aj o poučení sa z Audiovizuálneho fondu, z istých chýb a potom sa ako keby tu začali zmieňovať hlavne kritiky, ako to tam zle funguje.
Ale dve veci. Prečítajte si napríklad správu o audiovízii za rok 2013, ktorú nepísalo ministerstvo kultúry, akým spôsobom sa audiovízia rozvíja a ako je hodnotený príspevok práve Audiovizuálneho fondu na aj kvantitatívnom vzraste filmov aj na digitalizácii kín a na všetkom možnom. Chcem povedať, Audiovizuálny fond suma sumárum s detskými chorobami je veľký prínos pre audiovíziu a čo sa týka, a takisto to súvisí, rôznej kritiky, bola to Transparency International, organizácia, ktorú najmä opozícia veľmi uznáva, ktorá ohodnotila práve Audiovizuálny fond ako za najtransparentnejšiu organizáciu medzi verejnými inštitúciami. To si pozrite. To je fakt. Čiže ja nehovorím, že tam chyby nie sú, len chcem upozorniť, toto bol určite dobrý krok a pevne verím, že aj zriadenie tohto fondu bude posun, dobre, ja som vďačný aspoň za slovo posun, keď nie obrovský, aj to je samozrejme pre mňa ako, povedal by som, veľmi dobré východisko, ktoré prijímam a na ňom určite budem stavať aj potom v druhom čítaní.
Ďakujem.
Neautorizovaný
16:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:25
Magdaléna VášáryováČiže my nevieme, nakoľko sme vynaložili peniaze efektívne a nakoľko nie. My len vieme, že sme čiastočne uspokojili nároky týchto a týchto osôb. Ja nehovorím, že sa slovenskí umelci neuspokoja aj s takouto situáciou, ale pán minister, ja bojujem za to, aby sme vykreovali osoby, ktoré budú veľmi viditeľné a reprezentujúce pre slovenskú kultúru, lebo to potrebujeme ako, ako soľ. Slovenská kultúra je v tomto zmysle neviditeľná. Veď my nemáme ani Nobelovu cenu za literatúru a to už má naozaj skoro každý. Takže, verte mi, že mám dobré intencie a snažím sa proste posúvať myslenie v kultúre týmto smerom aj v tom kultúrnom kyslíku, ktorý tam teraz začala vydávať.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.6.2014 o 16:25 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán minister, za taký skutočne konštruktívny prístup aj k môjmu vystúpeniu, na rozdiel od niektorých kolegov. Ale viete k čomu ja, pán minister, vždy smerujem. Ja smerujem k tej evaluácii. Pretože my nemáme toľko peňazí, aby sme mohli financovať, aby sme si mohli dovoliť veľa chýb alebo veľa zlých projektov. To je jedna zo základných vecí. To znamená, to je kritické myslenie. A to, čomu vy hovoríte rozdelená zodpovednosť, to sa netýka vôbec demokratického princípu alebo čo, nie, to zas, pán minister, to zas nie. My nemáme evaluáciu, o tom sme už hovorili my dvaja a sám ste hovorili, že proste to nemáme.
Čiže my nevieme, nakoľko sme vynaložili peniaze efektívne a nakoľko nie. My len vieme, že sme čiastočne uspokojili nároky týchto a týchto osôb. Ja nehovorím, že sa slovenskí umelci neuspokoja aj s takouto situáciou, ale pán minister, ja bojujem za to, aby sme vykreovali osoby, ktoré budú veľmi viditeľné a reprezentujúce pre slovenskú kultúru, lebo to potrebujeme ako, ako soľ. Slovenská kultúra je v tomto zmysle neviditeľná. Veď my nemáme ani Nobelovu cenu za literatúru a to už má naozaj skoro každý. Takže, verte mi, že mám dobré intencie a snažím sa proste posúvať myslenie v kultúre týmto smerom aj v tom kultúrnom kyslíku, ktorý tam teraz začala vydávať.
Neautorizovaný
16:27
Vystúpenie v rozprave 16:27
Igor HraškoBolo tu už spomínané, ja poviem aj z vlastnej skúsenosti, respektíve zo skúsenosti toho, čo som mal možnosť nahliadnuť bližšie, grantový systém ministerstva kultúry rozdeľoval určitý balík peňazí a samozrejme tých žiadostí, ktoré tam prichádzali na ministerstvo kultúry, bol vždycky ďaleko, ďaleko väčší. To znamená, že tie dotácie, ktoré tam boli vyčlenené na podporu projektov, nedosahovali ani tretinu požadovaných dotácií z jednotlivých projektov častokrát. To znamená, že aby sa uspokojila čo najväčšia časť žiadateľov, tak sa prideľovali na niektoré projekty veľmi malé sumy. Stretával som sa však s takou odozvou organizátorov, ktorí mi povedali, no a čo z toho mám urobiť? Áno, je naplánovaný nejaký projekt, povedzme nejaký festival, nejaké podujatie, na ktoré je požadovaná dotácia 7-tis. eur, väčšinou sú do toho zahrnuté náklady na stravovanie, dopravu účinkujúcich prípadne zabezpečenie ubytovania nejakého hosťa, ktorý by mal byť ťahúňom, aby sa časť, povedzme nákladov, aspoň vrátila, keď si návštevníci zaplatia nejaké to symbolické euro za vstup na toto podujatie a potom sú tam, samozrejme, aj ozvučovacia technika, postavenia pódia a tak ďalej, to sú náklady, ktoré sú tam, ktoré sa jednoducho nie vždy dajú okresať.
Keď potrebujete zvukovú techniku a potrebujete javisko, tak tam sa nedá dohodnúť tak, že no, má mi prísť vystupovať 30-členný súbor s hudbou a nemôžem tam postaviť javisko 8 x 8, musím postaviť javisko 4 x 6, lebo mi to na viacej nevydá. No keď bude mať to 4 x 6, no tak ten súbor sa mi tam nezmestí a môžem z toho spraviť figu borovú. Čo sa dá okresať, povedzme, to sú honoráre za vystúpenia a potom ale musím robiť korekcie v rámci podujatia, poviem si, že nemôžem zavolať súbor z druhého kúta Slovenska, ktorý je pre mňa zaujímavý, prípadne je to z družobnej obce, pretože im poviem, že no viete, na honorár mi nevyšlo. A potom im poviem, viete čo, nemôžem vás zobrať, lebo nevyjde mi to ani na cestu, musím zobrať súbor, ktorý je zo susedného okresu maximálne, pretože na toho mám.
Čiže toto boli nedostatky súčasného grantového systému, že aj napriek podanej žiadosti a aj napriek splneniu kritérií a vyhoveniu žiadosti sa dostávali veľmi malé symbolické sumy. A okrem toho tiež som bol v tom rozčarovaný, že niektoré podujatia podobného charakteru s podobným zastúpením, s podobnou veľkosťou obce, s podobným zastúpením účinkujúcich, jedno podujatie dostalo vyššiu dotáciu, druhé podujatie dostalo nižšiu dotáciu. Prečo, keď boli takmer totožné, len v inom kúte Slovenska? To bol ďalší rozpor.
Ďalšie, kolektívy niektoré pracujú na tom, aby zdokumentovávali svoju kultúru v obci. Zozbierajú nejaké pesničky, chcú to vydať na CD. A teraz, keď som si pozrel grantový systém, zistil som, že CD v náklade, ja neviem, tisíc kusov, čo je taký zhruba štandard, sú požadované dotácie zhruba na rovnakej úrovni, ale jeden žiadateľ dostane plnú taxu a ďalších šesť dostanú ani nie štvrtinu z požadovaných dotácií. Potom sa pýtam, že ako sa dá potom vydať to CD? Náklady na vylisovanie a nahratie toho CD s potrebnou technikou sú jasné. Tam sa jednoducho hýbať nedá, pretože keď si obehnete niekoľko firiem, ktoré vám to dokážu natočiť, tak jednoducho tam sa so sumou nepohnete, možno ich ukecáte na nejakú zľavu, ale to je bezvýznamné v porovnaní s tým, čo to teda obnáša. Tak potom ako, že niekto dostane plnú dotáciu požadovanú a niekto dostane len chabú štvrtinu? Tak ideme naozaj podporovať to vydanie toho CD, alebo sa ideme teda hrať na to, že niekto dostane plnú taxu a okrem toho neúmerne vyššiu, ako tie ostatné, ktoré požadovali o čosi menej? Takže toto boli tie rozpory, ktoré sa, ktoré boli v tom dotačnom systéme ministerstva kultúry.
Predpokladám však, že fond na podporu umenia bude naozaj podporovať a bude podporovať plnou sumou, pokiaľ daný žiadateľ splní všetky kritériá. Neviem si totižto predstaviť, že keď bude nejaký umelecký súbor požadovať na choreografiu alebo na nejaký choreografický celok a jeho prezentáciu niekde nejakú sumu a bude tam mať, ja neviem, nákup povedzme hudobného nástroja, ktorý sa doteraz nevyskytoval, zistilo sa, že historicky patrí do daného regiónu, ale je potrebné ho zakúpiť. A keď, povedzme, je len jediný výrobca na Slovensku a ten má proste stanovenú cenu a budem požadovať tú cenu, že naň dostanem len polovicu. No nekúpim polovicu toho nástroja, pretože mi je na nič.
Takže predpokladám, že nový systém v rámci prerozdeľovania alebo prideľovania financií z fondu pre umenie vlastne tento hendikep zmaže. Samozrejme, je tam potom otázka teda, že koho podporiť, koho nepodporiť. Zaskočila ma potom suma, ktorá sa podávala za žiadosti, ale zistil som, že to sú zanedbateľné čiastky, takže s tým môžem úplne súhlasiť.
Poďme však teda ku tým konkrétnym veciam, o ktorých sme sa tu rozprávali. Pán minister, ja som vám teda položil otázku vo faktickej, máte tuná v § 5 zloženie rady a členstvo v rade, že má 9 členov a 5 z nich vymenúvate vy. Chcem sa opýtať, dá sa tento pomer ešte istým spôsobom do druhého čítania upraviť? Povedzme štyroch budete menovať vy a piatich dosadia tie organizácie, ktoré zastupujú istým spôsobom oblasti umenia. A poviem vám hneď aj konkrétne. Povedzme, že jeden člen rady by mohol byť za oblasť kultúrneho dedičstva. Lebo máme tam hudbu, máme tam divadlo, máme tam literatúru, máme tam výtvarné umenie, ale chýba mi tam istým spôsobom zastúpenie kultúrneho dedičstva. A to sa týka hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva.
Nie všetko, lebo keď som si to prebiehal celé, kto môže byť žiadateľom, tak môžu byť žiadatelia aj tí, ktorí žiadali vlastne v pôvodnom grantovom systéme ministerstva kultúry. Pokiaľ sú teda postavené kritériá tak, ako som čítal v jednotlivých bodoch, že kto môže byť teda žiadateľom a načo sa dá žiadať vlastne dotácia, tak si myslím, že by tam čisto teoreticky mohol takýto člen byť.
Pán minister, teraz sa vás opýtam, či by to bolo možné do budúcnosti takto uvažovať, alebo chcete mať naozaj zastúpenie, päť členov vymenujete vy a len štyroch si určia organizácie, lebo je to dosť dôležité, hej? Dobre. V tomto by to v podstate mohlo byť aj s tým vysvetlením, ktoré podal pán minister, keď sa vyjadroval vlastne tu za rečníckym pultom v rozprave. Keďže naozaj sú financie prideľované z rozpočtu ministerstva kultúry, takže potrebuje mať na to určitý dosah. To je v podstate pochopiteľné.
Keď som si prechádzal ďalšie paragrafy, to sú štandardné, bežné veci, s ktorými sa dá súhlasiť. Zaznela tu však aj poznámka z ďalšej časti, čo ešte by som vyzdvihol, tak je § 17, ktorý poníma o odborných komisiách a tam je najmä pre mňa veľmi dôležitý bod č. 3 a tá jeho druhá časť: "Člen odbornej komisie, ani jemu blízka osoba nesmie byť v priamom realizačnom vzťahu k projektu, ktorý je predmetom žiadosti predloženej odbornej komisie na posúdenie a hodnotenie. Priamym realizačným vzťahom sa na účely tohto zákona rozumie najmä autorský alebo iný realizačný podiel na projekte alebo majetkový podiel v rámci právnickej, teda právnickej osobe, ktorá je žiadateľom vo vzťahu k príslušnej žiadosti.".
Stávalo sa totiž to, že člen komisie grantového systému bol súčasne aj realizátorom daného projektu, prípadne vystupoval možno nie ako priamy alebo teda člen vo vedení, ale ako člen združenia, ktoré požadovalo financie a zaujímavé, že dostal plnú výšku podpory a nie na jednu žiadosť, ale na dve žiadosti. Takže vítam tento paragraf a dúfam, že sa naozaj bude dodržiavať, pretože mal by byť zárukou naozaj toho, že si tam niekto klientelisticky nepridelí finančné prostriedky pre svoj vlastný projekt.
Ďalšia poznámka, ktorú by som teda chcel podporiť, ale už to povedala kolegyňa Vášáryová, je v § 18 v časti alebo teda v bode č. 8: "O poskytnutí finančných prostriedkov rozhodne riaditeľ do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti, ktorá je úplná a to na základe hodnotenia odbornej komisie. Finančné prostriedky možno poskytnúť..." atď.
Chcem sa opýtať, ak príde žiadosť, do 60 dní by mala vlastne zasadnúť komisia, ktorá to prehodnotí a predloží riaditeľovi vlastne na podpis. Je to tak? To znamená, že aj komisia vlastne má len 60 dní na to, aby zasadala. Je to zase trošku zvláštne, lebo keď si zoberieme, že termín podávania žiadosti je november, alebo teda bude prvýkrát november 2015, keď prídu všetky žiadosti, tak do 60 dní to máme v podstate, lebo 15. november, 15. december, 15. január a potom ešte v ďalšom bode má rada 30 dní na to, aby teda posunula zmluvu na žiadateľa, to znamená, že to už je 90 dní. Chápem túto 60-dňovú lehotu, pokiaľ v tom čase zasadá komisia a má, alebo teda bude musieť byť stanovené, že naozaj do tých 60 dní musí predložiť riaditeľovi stanovisko a ten rozhodne. Ale chcem sa opýtať, či by sa dala skrátiť tá lehota, tých 30 dní, keď už riaditeľ rozhodne, myslím si, že zmluvy budú štandardizované a nie je problém upraviť drobné detaily v tých zmluvách priamo pre konkrétny projekt, či by sa tá 30-dňová lehota tej rady nedala skrátiť, povedzme na 7 dní, alebo, no, 7 dní, pretože 15 dní to už je vlastne len polovica z toho a zase sa predlžuje, zase sa predlžuje ten čas, kedy sa môže teda žiadateľ rozhodnúť teda, či to akceptuje alebo nie a potom až zahájiť vlastne realizáciu projektu.
To sú také drobné veci, ako som povedal, § 21 administratívny poplatok za spracovanie žiadosti, myslím si, že to je seriózne 0,1 % z požadovaných finančných prostriedkov nie je veľa, minimálne 20, najviac 1 000 eur aj pri veľkých, povedzme podpora kultúry vycestovania do zahraničia, povedzme si, že nejaký súbor, kolektív ide reprezentovať slovenskú kultúru do zahraničia a potrebuje na vycestovanie, ja neviem, 25-tisíc, tak z toho táto čiastka je 25 eur, čo si myslím, že nie je veľa. Samozrejme, mohli by sa potom uraziť tí, ktorí požadujú na svoju umeleckú cestu, ja neviem, 1 000 eur a to je 10 eur zaplatenia, musia doplácať ďalších 10, lebo tam je minimum 20 eur, ale to by sa dalo, zase to nie sú také horibilné sumy. Takže s tým sa tiež dá stotožniť.
To by bola tá prvá časť toho zákona, to znamená, že časť o fonde na podporu umenia. Teraz sa však dostávame k tej druhej časti a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. A tu som bol upozornený na dva body, ktoré sa dostali do návrhu tohto zákona. V čl. 2 bod 5 sa píše, že v § 3 sa za ods. 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú: "Dotáciu na obnovu národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je bytovým domom, možno poskytnúť vlastníkom bytov a nebytových priestorov prostredníctvom žiadateľa, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba vykonávajúca správu bytového domu.". S tým by sa dalo súhlasiť, pretože v mnohých mestách sa v historických zónach nachádzajú kultúrne pamiatky, v ktorých bežne bývajú ľudia, to znamená, že je to bytovým domom, ale väčšina z nich sú povedzme staršieho veku, ktorí už nemajú na to, aby sa poskladali na nejakú nákladnú rekonštrukciu v zmysle ustanovenia pamiatkového zákona, to znamená, že vyjadrením pamiatkarov, pretože sa tam musia dodržať určité veci, ktoré pamiatkari vyžadujú.
Čo je však dôležité a teraz pre mňa sporné, je ten druhý bod, bod 5 alebo ods. 5: "dotáciu na obnovu národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je stavbou dorzálneho charakteru, historickou zeleňou, archeologickou lokalitou alebo národnou kultúrnou pamiatkou technického charakteru, možno poskytnúť žiadateľovi podľa ods. 1 písm. e), f), a h) zabezpečujúcemu obnovu zrúcaniny, aj keď nie je vlastníkom alebo správcom národnej kultúrnej pamiatky". V tomto prípade by som si tak nejako trošku protirečil, pretože som obviňoval premiéra, že rozhadzuje financie na futbalové a zimné štadióny, alebo teda na hokejové štadióny a nepodporuje kultúrne pamiatky. Tu je to priamo zakotvené, že je to určené aj na obnovu kultúrnych pamiatok, aj napriek tomu, že niekto nemusí byť majiteľom kultúrnej pamiatky. Avšak to, na čo som bol upozornený, čiže nie je to z mojej hlavy, špekulanti sa nájdu vždy a jeden špekuloval a povedal, že no, je možné, že ministerstvo v nejakom čase, a to je práve ten čas do roku 2016, môže niektoré kultúrne pamiatky nejakým spôsobom prideliť na ochranu niekomu a tí si potom požiadajú grantový systém o rekonštrukciu. Takže v tomto prípade, nemusí to tak byť, bol by som rád, keby to tak nebolo, ale budem to sledovať, by mohlo ísť o pridelenie kšeftov určitým firmám, ktoré by mohli participovať na rekonštrukcii takýchto národných kultúrnych pamiatok.
Takže toto je jediná taká problematická vec, ktorá by mohla byť dôvodom neprijatia takto sumárne koncipovaného zákona. K tej prvej časti nemám nič výhradného, ako som už povedal, to sú drobné veci, na ktorých sa vieme dohodnúť, pretože o nich vieme diskutovať, avšak druhá časť, novela štyristotridsať štvorky je sporná najmä v tom bode č. 5. Ak mi, pán minister, zagarantujete, že naozaj nejde o pripravené kšefty pre vybrané firmy, ktoré by to mohli robiť, budem spokojný. Ale vidíte, že nájdu sa ľudia, ktorí hneď v tom vidia, no nazvime to konšpiráciu, a tom som, hovorím, neprišiel som na to ja, bolo mi to avizované, že mohlo byť, za tým byť aj toto. Takže budem to pozorne sledovať a uvidíme teda, ako sa k tomu vyjadríte vy, hovorím, nemusí to byť zlý úmysel, ale bol som na to upozornený, že aj takáto alternatíva tu je. Takže treba si dať naozaj na to pozor, aby k takýmto veciam do budúcnosti nedochádzalo.
Takže toľko k predloženému návrhu zákona a ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prišiel nám tu nový návrh zákona alebo teda návrh úplne nového zákona, zákon o fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Celkovo sa dá povedať, a debata tu už vlastne o tom odznela, že filozofia tohto návrhu zákona je dobrá. Takýto fond už by som povedal, že je nevyhnutný a bol nevyhnutný už niekoľko rokov. Zo skúseností prideľovania dotácií v rámci dotačného systému ministerstva kultúry boli určité veci, ktoré neboli v tomto systéme dobré a predpokladám, že tento fond na podporu umenia ich vylepší určitým spôsobom.
Bolo tu už spomínané, ja poviem aj z vlastnej skúsenosti, respektíve zo skúsenosti toho, čo som mal možnosť nahliadnuť bližšie, grantový systém ministerstva kultúry rozdeľoval určitý balík peňazí a samozrejme tých žiadostí, ktoré tam prichádzali na ministerstvo kultúry, bol vždycky ďaleko, ďaleko väčší. To znamená, že tie dotácie, ktoré tam boli vyčlenené na podporu projektov, nedosahovali ani tretinu požadovaných dotácií z jednotlivých projektov častokrát. To znamená, že aby sa uspokojila čo najväčšia časť žiadateľov, tak sa prideľovali na niektoré projekty veľmi malé sumy. Stretával som sa však s takou odozvou organizátorov, ktorí mi povedali, no a čo z toho mám urobiť? Áno, je naplánovaný nejaký projekt, povedzme nejaký festival, nejaké podujatie, na ktoré je požadovaná dotácia 7-tis. eur, väčšinou sú do toho zahrnuté náklady na stravovanie, dopravu účinkujúcich prípadne zabezpečenie ubytovania nejakého hosťa, ktorý by mal byť ťahúňom, aby sa časť, povedzme nákladov, aspoň vrátila, keď si návštevníci zaplatia nejaké to symbolické euro za vstup na toto podujatie a potom sú tam, samozrejme, aj ozvučovacia technika, postavenia pódia a tak ďalej, to sú náklady, ktoré sú tam, ktoré sa jednoducho nie vždy dajú okresať.
Keď potrebujete zvukovú techniku a potrebujete javisko, tak tam sa nedá dohodnúť tak, že no, má mi prísť vystupovať 30-členný súbor s hudbou a nemôžem tam postaviť javisko 8 x 8, musím postaviť javisko 4 x 6, lebo mi to na viacej nevydá. No keď bude mať to 4 x 6, no tak ten súbor sa mi tam nezmestí a môžem z toho spraviť figu borovú. Čo sa dá okresať, povedzme, to sú honoráre za vystúpenia a potom ale musím robiť korekcie v rámci podujatia, poviem si, že nemôžem zavolať súbor z druhého kúta Slovenska, ktorý je pre mňa zaujímavý, prípadne je to z družobnej obce, pretože im poviem, že no viete, na honorár mi nevyšlo. A potom im poviem, viete čo, nemôžem vás zobrať, lebo nevyjde mi to ani na cestu, musím zobrať súbor, ktorý je zo susedného okresu maximálne, pretože na toho mám.
Čiže toto boli nedostatky súčasného grantového systému, že aj napriek podanej žiadosti a aj napriek splneniu kritérií a vyhoveniu žiadosti sa dostávali veľmi malé symbolické sumy. A okrem toho tiež som bol v tom rozčarovaný, že niektoré podujatia podobného charakteru s podobným zastúpením, s podobnou veľkosťou obce, s podobným zastúpením účinkujúcich, jedno podujatie dostalo vyššiu dotáciu, druhé podujatie dostalo nižšiu dotáciu. Prečo, keď boli takmer totožné, len v inom kúte Slovenska? To bol ďalší rozpor.
Ďalšie, kolektívy niektoré pracujú na tom, aby zdokumentovávali svoju kultúru v obci. Zozbierajú nejaké pesničky, chcú to vydať na CD. A teraz, keď som si pozrel grantový systém, zistil som, že CD v náklade, ja neviem, tisíc kusov, čo je taký zhruba štandard, sú požadované dotácie zhruba na rovnakej úrovni, ale jeden žiadateľ dostane plnú taxu a ďalších šesť dostanú ani nie štvrtinu z požadovaných dotácií. Potom sa pýtam, že ako sa dá potom vydať to CD? Náklady na vylisovanie a nahratie toho CD s potrebnou technikou sú jasné. Tam sa jednoducho hýbať nedá, pretože keď si obehnete niekoľko firiem, ktoré vám to dokážu natočiť, tak jednoducho tam sa so sumou nepohnete, možno ich ukecáte na nejakú zľavu, ale to je bezvýznamné v porovnaní s tým, čo to teda obnáša. Tak potom ako, že niekto dostane plnú dotáciu požadovanú a niekto dostane len chabú štvrtinu? Tak ideme naozaj podporovať to vydanie toho CD, alebo sa ideme teda hrať na to, že niekto dostane plnú taxu a okrem toho neúmerne vyššiu, ako tie ostatné, ktoré požadovali o čosi menej? Takže toto boli tie rozpory, ktoré sa, ktoré boli v tom dotačnom systéme ministerstva kultúry.
Predpokladám však, že fond na podporu umenia bude naozaj podporovať a bude podporovať plnou sumou, pokiaľ daný žiadateľ splní všetky kritériá. Neviem si totižto predstaviť, že keď bude nejaký umelecký súbor požadovať na choreografiu alebo na nejaký choreografický celok a jeho prezentáciu niekde nejakú sumu a bude tam mať, ja neviem, nákup povedzme hudobného nástroja, ktorý sa doteraz nevyskytoval, zistilo sa, že historicky patrí do daného regiónu, ale je potrebné ho zakúpiť. A keď, povedzme, je len jediný výrobca na Slovensku a ten má proste stanovenú cenu a budem požadovať tú cenu, že naň dostanem len polovicu. No nekúpim polovicu toho nástroja, pretože mi je na nič.
Takže predpokladám, že nový systém v rámci prerozdeľovania alebo prideľovania financií z fondu pre umenie vlastne tento hendikep zmaže. Samozrejme, je tam potom otázka teda, že koho podporiť, koho nepodporiť. Zaskočila ma potom suma, ktorá sa podávala za žiadosti, ale zistil som, že to sú zanedbateľné čiastky, takže s tým môžem úplne súhlasiť.
Poďme však teda ku tým konkrétnym veciam, o ktorých sme sa tu rozprávali. Pán minister, ja som vám teda položil otázku vo faktickej, máte tuná v § 5 zloženie rady a členstvo v rade, že má 9 členov a 5 z nich vymenúvate vy. Chcem sa opýtať, dá sa tento pomer ešte istým spôsobom do druhého čítania upraviť? Povedzme štyroch budete menovať vy a piatich dosadia tie organizácie, ktoré zastupujú istým spôsobom oblasti umenia. A poviem vám hneď aj konkrétne. Povedzme, že jeden člen rady by mohol byť za oblasť kultúrneho dedičstva. Lebo máme tam hudbu, máme tam divadlo, máme tam literatúru, máme tam výtvarné umenie, ale chýba mi tam istým spôsobom zastúpenie kultúrneho dedičstva. A to sa týka hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva.
Nie všetko, lebo keď som si to prebiehal celé, kto môže byť žiadateľom, tak môžu byť žiadatelia aj tí, ktorí žiadali vlastne v pôvodnom grantovom systéme ministerstva kultúry. Pokiaľ sú teda postavené kritériá tak, ako som čítal v jednotlivých bodoch, že kto môže byť teda žiadateľom a načo sa dá žiadať vlastne dotácia, tak si myslím, že by tam čisto teoreticky mohol takýto člen byť.
Pán minister, teraz sa vás opýtam, či by to bolo možné do budúcnosti takto uvažovať, alebo chcete mať naozaj zastúpenie, päť členov vymenujete vy a len štyroch si určia organizácie, lebo je to dosť dôležité, hej? Dobre. V tomto by to v podstate mohlo byť aj s tým vysvetlením, ktoré podal pán minister, keď sa vyjadroval vlastne tu za rečníckym pultom v rozprave. Keďže naozaj sú financie prideľované z rozpočtu ministerstva kultúry, takže potrebuje mať na to určitý dosah. To je v podstate pochopiteľné.
Keď som si prechádzal ďalšie paragrafy, to sú štandardné, bežné veci, s ktorými sa dá súhlasiť. Zaznela tu však aj poznámka z ďalšej časti, čo ešte by som vyzdvihol, tak je § 17, ktorý poníma o odborných komisiách a tam je najmä pre mňa veľmi dôležitý bod č. 3 a tá jeho druhá časť: "Člen odbornej komisie, ani jemu blízka osoba nesmie byť v priamom realizačnom vzťahu k projektu, ktorý je predmetom žiadosti predloženej odbornej komisie na posúdenie a hodnotenie. Priamym realizačným vzťahom sa na účely tohto zákona rozumie najmä autorský alebo iný realizačný podiel na projekte alebo majetkový podiel v rámci právnickej, teda právnickej osobe, ktorá je žiadateľom vo vzťahu k príslušnej žiadosti.".
Stávalo sa totiž to, že člen komisie grantového systému bol súčasne aj realizátorom daného projektu, prípadne vystupoval možno nie ako priamy alebo teda člen vo vedení, ale ako člen združenia, ktoré požadovalo financie a zaujímavé, že dostal plnú výšku podpory a nie na jednu žiadosť, ale na dve žiadosti. Takže vítam tento paragraf a dúfam, že sa naozaj bude dodržiavať, pretože mal by byť zárukou naozaj toho, že si tam niekto klientelisticky nepridelí finančné prostriedky pre svoj vlastný projekt.
Ďalšia poznámka, ktorú by som teda chcel podporiť, ale už to povedala kolegyňa Vášáryová, je v § 18 v časti alebo teda v bode č. 8: "O poskytnutí finančných prostriedkov rozhodne riaditeľ do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti, ktorá je úplná a to na základe hodnotenia odbornej komisie. Finančné prostriedky možno poskytnúť..." atď.
Chcem sa opýtať, ak príde žiadosť, do 60 dní by mala vlastne zasadnúť komisia, ktorá to prehodnotí a predloží riaditeľovi vlastne na podpis. Je to tak? To znamená, že aj komisia vlastne má len 60 dní na to, aby zasadala. Je to zase trošku zvláštne, lebo keď si zoberieme, že termín podávania žiadosti je november, alebo teda bude prvýkrát november 2015, keď prídu všetky žiadosti, tak do 60 dní to máme v podstate, lebo 15. november, 15. december, 15. január a potom ešte v ďalšom bode má rada 30 dní na to, aby teda posunula zmluvu na žiadateľa, to znamená, že to už je 90 dní. Chápem túto 60-dňovú lehotu, pokiaľ v tom čase zasadá komisia a má, alebo teda bude musieť byť stanovené, že naozaj do tých 60 dní musí predložiť riaditeľovi stanovisko a ten rozhodne. Ale chcem sa opýtať, či by sa dala skrátiť tá lehota, tých 30 dní, keď už riaditeľ rozhodne, myslím si, že zmluvy budú štandardizované a nie je problém upraviť drobné detaily v tých zmluvách priamo pre konkrétny projekt, či by sa tá 30-dňová lehota tej rady nedala skrátiť, povedzme na 7 dní, alebo, no, 7 dní, pretože 15 dní to už je vlastne len polovica z toho a zase sa predlžuje, zase sa predlžuje ten čas, kedy sa môže teda žiadateľ rozhodnúť teda, či to akceptuje alebo nie a potom až zahájiť vlastne realizáciu projektu.
To sú také drobné veci, ako som povedal, § 21 administratívny poplatok za spracovanie žiadosti, myslím si, že to je seriózne 0,1 % z požadovaných finančných prostriedkov nie je veľa, minimálne 20, najviac 1 000 eur aj pri veľkých, povedzme podpora kultúry vycestovania do zahraničia, povedzme si, že nejaký súbor, kolektív ide reprezentovať slovenskú kultúru do zahraničia a potrebuje na vycestovanie, ja neviem, 25-tisíc, tak z toho táto čiastka je 25 eur, čo si myslím, že nie je veľa. Samozrejme, mohli by sa potom uraziť tí, ktorí požadujú na svoju umeleckú cestu, ja neviem, 1 000 eur a to je 10 eur zaplatenia, musia doplácať ďalších 10, lebo tam je minimum 20 eur, ale to by sa dalo, zase to nie sú také horibilné sumy. Takže s tým sa tiež dá stotožniť.
To by bola tá prvá časť toho zákona, to znamená, že časť o fonde na podporu umenia. Teraz sa však dostávame k tej druhej časti a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. A tu som bol upozornený na dva body, ktoré sa dostali do návrhu tohto zákona. V čl. 2 bod 5 sa píše, že v § 3 sa za ods. 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú: "Dotáciu na obnovu národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je bytovým domom, možno poskytnúť vlastníkom bytov a nebytových priestorov prostredníctvom žiadateľa, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba vykonávajúca správu bytového domu.". S tým by sa dalo súhlasiť, pretože v mnohých mestách sa v historických zónach nachádzajú kultúrne pamiatky, v ktorých bežne bývajú ľudia, to znamená, že je to bytovým domom, ale väčšina z nich sú povedzme staršieho veku, ktorí už nemajú na to, aby sa poskladali na nejakú nákladnú rekonštrukciu v zmysle ustanovenia pamiatkového zákona, to znamená, že vyjadrením pamiatkarov, pretože sa tam musia dodržať určité veci, ktoré pamiatkari vyžadujú.
Čo je však dôležité a teraz pre mňa sporné, je ten druhý bod, bod 5 alebo ods. 5: "dotáciu na obnovu národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je stavbou dorzálneho charakteru, historickou zeleňou, archeologickou lokalitou alebo národnou kultúrnou pamiatkou technického charakteru, možno poskytnúť žiadateľovi podľa ods. 1 písm. e), f), a h) zabezpečujúcemu obnovu zrúcaniny, aj keď nie je vlastníkom alebo správcom národnej kultúrnej pamiatky". V tomto prípade by som si tak nejako trošku protirečil, pretože som obviňoval premiéra, že rozhadzuje financie na futbalové a zimné štadióny, alebo teda na hokejové štadióny a nepodporuje kultúrne pamiatky. Tu je to priamo zakotvené, že je to určené aj na obnovu kultúrnych pamiatok, aj napriek tomu, že niekto nemusí byť majiteľom kultúrnej pamiatky. Avšak to, na čo som bol upozornený, čiže nie je to z mojej hlavy, špekulanti sa nájdu vždy a jeden špekuloval a povedal, že no, je možné, že ministerstvo v nejakom čase, a to je práve ten čas do roku 2016, môže niektoré kultúrne pamiatky nejakým spôsobom prideliť na ochranu niekomu a tí si potom požiadajú grantový systém o rekonštrukciu. Takže v tomto prípade, nemusí to tak byť, bol by som rád, keby to tak nebolo, ale budem to sledovať, by mohlo ísť o pridelenie kšeftov určitým firmám, ktoré by mohli participovať na rekonštrukcii takýchto národných kultúrnych pamiatok.
Takže toto je jediná taká problematická vec, ktorá by mohla byť dôvodom neprijatia takto sumárne koncipovaného zákona. K tej prvej časti nemám nič výhradného, ako som už povedal, to sú drobné veci, na ktorých sa vieme dohodnúť, pretože o nich vieme diskutovať, avšak druhá časť, novela štyristotridsať štvorky je sporná najmä v tom bode č. 5. Ak mi, pán minister, zagarantujete, že naozaj nejde o pripravené kšefty pre vybrané firmy, ktoré by to mohli robiť, budem spokojný. Ale vidíte, že nájdu sa ľudia, ktorí hneď v tom vidia, no nazvime to konšpiráciu, a tom som, hovorím, neprišiel som na to ja, bolo mi to avizované, že mohlo byť, za tým byť aj toto. Takže budem to pozorne sledovať a uvidíme teda, ako sa k tomu vyjadríte vy, hovorím, nemusí to byť zlý úmysel, ale bol som na to upozornený, že aj takáto alternatíva tu je. Takže treba si dať naozaj na to pozor, aby k takýmto veciam do budúcnosti nedochádzalo.
Takže toľko k predloženému návrhu zákona a ďakujem pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
16:45
Vystúpenie v rozprave 16:45
Alojz HlinaProsím vás, takto, k tomuto návrhu, čo by som teda chcel povedať aj znajúc pomery v tejto krajine, lebo my sme taká krajina, aká sme, však to si nenahovárajme, hrozí niečo, mne to tak z toho vychádza, ale nevylučujem, že sa mýlim, že prijatím tohto návrhu vytvoríme, ja neviem, tak ma rýchlo napadá, Borgiu alebo joj, nedajbože, že Hitlera, ale že niekoho, kto bude stáť nad umením a bude kontrolovať tie peniaze, lebo ja mám obavu z toho návrhu, že pozícia riaditeľa je enormne silná, enormne silná. Proste je volený na štvorročné obdobie a odvolať ho, lebo tam je exaktne uvedené, že prečo, v zásade ho nemôžete odvolať, pokiaľ ja neviem čo, hej, neurobí nejaký trestno-právny, no však asi neurobí, ale nemôžete ho odvolať z príčin, ktoré by teda, že je nejaký bôľ, že naozaj sa to tak valí, valí, že cítite, aj ten, tá rada toho fondu, ktorá ho teoreticky môže odvolať, zisťuje, že je toho tak veľa, že je dôvod ho odvolať. Oni ho môžu odvolať len v prísne definovaných podmienkach.
A právomoci riaditeľa, a teraz nevylučujem, že sa mýlim, lenže my máme kauzu Gašparovič verzus Čentéš, keď to takto nazvem, hej, že tam my sa musíme hrať so slovami a riaditeľ fondu, to je ináč zaujímavé, že nie rada fondu, tu aj bol problém, že či deviati a koľkí menujú, ja s tým nemám problém, že piati menujú od ministra, no však nech preberú zodpovednosť, nemám, s tým nemám principiálny problém. Ale tá rada fondu a jej kompetencie sa mi zdajú relatívne slabé z pohľadu toho absolútneho výkonu, lebo na konci sú peniaze, vždycky ide o peniaze, hej, a že kto vlastne zabezpečí, že sa ku niekomu dostanú a nejaká knižka sa možno vydá alebo nevydá, ale peniaze prídu, a nechcem, ale však sú aj u nás ešte akí takí poctiví ľudia a tam zverujeme obrovskú moc do rúk riaditeľovi, ktorý rozhoduje. V zákone je presne uvedené, že rozhoduje a rozhodnúť môže na základe paragrafu, myslím 17 alebo 18 ods. 8, ktorý ho iba viaže tým, aby som teda bol presný, iba tým, že on môže rozhodnúť a znova hovorí, a znova je ten, to ustanovenie 8 hovorí, že rozhodne. Čiže znova vy dávate možnosť rozhodnúť a podmieňujete to rozhodnutie, tam je, že zohľadňuje skutočnosti, to hodnotenie odbornej komisie.
Čiže čo sa môže stať? Keď odborná komisia povie, že nesúhlasí, riaditeľ nemôže povedať, že súhlasí. Ale pokiaľ odborná komisia povie, že súhlasí, riaditeľ môže povedať: "súhlasí" a rozhodne, že áno, ale len pošle, rade fondu sa iba posiela zmluva pred podpisom, hej, ale nemá, rada fondu nemá s tým, zásadne nemôže mu povedať, že Fero neblbni, ale nemôže mu to formálne zastaviť, alebo môže a na to chcem upozorniť, môže povedať riaditeľ, že nie. To znamená, odborná komisia povie áno a riaditeľ rozhodne, že nie. A v zásade nie je viazaný, viete, otázka stojí, že a to možno je právnická, že nakoľko, lebo ako dôvod odvolania neexistuje, že by nezohľadňoval trebárs stratégiu fondu, hej, že fond definuje, i keď, viete, vy máte stratégiu, že budujete most, tam sa dá dobre robiť stratégia a plány, lebo však vidíte alebo nevidíte, ťažko sa robí stratégia pri, ja neviem, literatúre a kultúre, tam to je, no ale sú aj takí, čo to vedia, držím im palce, ale ťažko sa, ale ona vôbec nie je ničím nejakým spôsobom viazaným nejakým rozhodnutím tým strategickým rozhodnutím. Čiže on môže v zásade a vždycky aj ten systém práce by mal byť taký, že nakreujme najhoršiu možnú variantu, zabezpečme aj riešenie v rámci nej a tešme sa, že nenastala, ale vieme o nej a viete, môžete tam naozaj, že principiálne bude odmietať všetky a dôjde k paralýze toho fondu, teoreticky to môže nastať, lebo nie je viazaný, môže rozhodnúť a fond ho nemôže odvolať.
Na to riziko by som prípadne chcel upozorniť, že či nestojí za to medzi možnosti odvolania, lebo je to fakt silne monokratický systém, proste ja neviem, keď tam bude 20 mil. eur, tak ten riaditeľ bude na nich sedieť, preto som začal s tým Borgiom hej, že proste on rozhodne, komu dá a komu nedá, no "ungefér" je to tak, približne to tak sedí. Je viazaný len, že nemôže ísť proti rozhodnutiu komisie, ale môže ho vetovať, môže im aj rozhodnutie komisie kladné neakceptovať. A to mi príde dosť nenáležité, to dávam na zváženie. A takisto by som dával na zváženie aj to, že pokiaľ by sme našli systém, že riaditeľa máme akým spôsobom nieže donútiť, ja viem, že ste všetci na to strašne citliví, ale že nájsť mechanizmy, že musí aj rozhodovať a rešpektovať aj tie stanoviská, tak stále mám pocit, že nie som s tým úplne komfortný a možno by tam stálo za to, že to definovať cez nejakú sumu, hej, že teda tie komisie, postupnosťou, komisia a riaditeľ rozhoduje o nejakom príspevku do nejakej sumy xy a od sumy xy, ja by som predsa len dal ako návrh, že by to malo ísť do rady fondu, lebo tá je reprezentatívnejším orgánom z pohľadu výkonu, alebo toho, kto dáva, i keď nedáva svoje, dáva štátne, ale aj preberá zodpovednosť a cez to my vás budeme sledovať, pán minister, síce vás už asi nie, ale toho ďalšieho, že načo dáva, hej? Možno zistíme, že dáva na River Park a budeme tam pozerať pápeža v podprsenke a všetci sa budeme tešiť, že aké je to veľké umenie, ale potom môže niekto povedať, že to nie je umenie a môžeme tu o tom dve hodiny diskutovať alebo dva dni, nevadí. Ale proste nejaký dosah by na to mal byť, hej, že ten nominant, štát si dal a cez niečo to vieme uchopiť.
Takže ten môj návrh by bol v tom, že nie som priateľom tej obrovskej moci riaditeľa fondu, lebo ak on tam štyri roky bude, to znamená to bude Borgia, hej to bude na štyri roky Borgia na Slovensku, ktorý určí, kde čo pôjde a čo kde bude sa tvoriť, alebo nebude, s tým komfortný nie som a rovnako si tiež nemyslím a vzhľadom na skutočnosti, a je tu aj pani Zmajkovičová, že by ste neverili, čo sa podarilo, pán minister, vám to poviem. My sme už do tela zákonu dostali, už nechýba veľa, že o chvíľu v tele zákona bude J&T. Teraz sa to maskuje, tu je predložená novela stavebného poriadku, tá bilbordová sa pracovne tomu hovorí. Ja vám k tomu niečo poviem potom neskôr, ale to je tak brutálna vec, že to by jeden nepovedal, že čo boli schopní vymyslieť, ale okrem iného, do tela zákona zapracovali, že kto môže byť účastníkom v konaní a byť dokonca, štát zverí právomoc, že on môže manipulovať s majetkom niekoho iného, môže ho demontovať, môže ho zobrať, teda scudziť a viete, čo tam je definované, pán minister? By ste neverili, že musí mať 6 300 bilbordových plôch, z toho 1 200 nad 5 metrov, no proste je to ušité, ušité totálne na mieru... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Renáta, Zmajkovičová, podpredsedníčka NR SR
128.
Pán poslanec, budete mať možnosť potom k novele k tomuto zákonu, takže nech sa páči, vráťme sa k tomuto návrhu zákona a ja vás budem veľmi pozorne potom počúvať.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
129.
Však, keď ma necháte dohovoriť, ja vám poviem, v čom je mostík. Proste už to tu je, pán minister, už tu je taký návrh, ktorý v tele zákona cizeluje, že kto je vlastne tým účastníkom konania, nenazýva to priamo tá asociácia, kde je "big médiá", kde sú chlapci a kde všetko kontrolujú, len to nazýva cez počty, ktoré iný nikto nemôže dosiahnuť. A to je, vy to máte celkom kulantne, tam máte, máte tú reprezentatívnosť nastavovanú cez sto, sto ľudí, hej, že no. To je ako keby ste vy sem doniesli, že majú mať sto, ale z toho jeden musí byť blondín alebo jedna musí byť blondína a štyria musia byť ľavorukí, neviem, no neviem ako narýchlo, absurdita nenapadá, ja viem, že vy by ste to sem nedoniesli, ale jeden nikdy nevie. Čiže aj, čo tým chcem povedať, že tá určitá reprezentatívnosť toho, tých komisií môže byť časom spochybňovaná a ja sa, ja to, žiaľ, poviem, ja sa toho bojím, lebo my už tu, by už jeden nechápal, kde všade tie chápadlá sú a po čom všetkom šmátrajú, tak ktovie, či by im ešte nezachutilo tých dvadsať miliónov eur a v zásade je k nim cesta ľahká cez komisie a cez riaditeľa. A majú, viete, tak jak a nechcem vás zaťažovať. Nad tou obludnosťou toho systému, že k čomu sme sa dopracovali, rozum stojí, ale nechcem tu zdržiavať.
Čiže keby som povedal, že je tam určité riziko o reprezentatívnosti alebo a teda to som si zase ja nepomohol, že budem tu spochybňovať niekoho, ale nechajme tam ten reverz, tú poistku, že pri určitej sume toho rozhodnutia prejde síce cez komisiu, prejde cez riaditeľa a teda tá rada fondu pokiaľ uznáme, že je tým najvyšším orgánom, tak tiež má nad tým konečné slovo. Mne sa nie celkom páči, keď som si to čítal, že tam robí štatistiku. Vyhlasuje stratégie a viete, takých stratégií sú plné šuflíky, hej? To je, stratégie môžte napísať, ráno jednu, večer druhú. Stále je to stratégia a koho zaujíma, najdôležitejšie sú tie peniaze na konci a že kto ich dá a od koho ich dostanete. A tam je ten kľúčový, v tomto je naozaj kľúčový riaditeľ.
A skončím s tým, čo som chcel povedať, že ja nehovorím, že niekto má pracovať v tých komisiách zadarmo, hej, však zadarmo je koniec koncov vždycky najdrahšie, ale, ale zase, že nastaviť to tak, že tri percentá z tej prevádzky sa mi zdá znova ako dosť, hej? Šesto, šestotisíc euro to je nejakých, koľko je to, počítajte so mnou, osemnásť miliónov korún ročne za, viete, v praxi celý fond je, je, je s komisiami možno dvadsaťpäť, tridsať ľudí, ktorí sa niekde stretnú, dajú si kávu, jeden sa ide vycikať, no toaletný papier treba, niečo do kopírky, viete, že to neni, oni nestavajú mosty, hej? Preto ma prekvapila aj suma tristoosemdesiattisíc na tovary a služby. Hej to je tiež nejakých dvanásť miliónov korún, ľudia, ktorí sedia, hodnotia, pijú kávu, potrebujú dvanásť miliónov, to znamená, milión korún mesačne na tovary a služby. A to je, v dobrom hovorím, neviem, čo tam je zakopané, hej, lebo môžu kľudne sedieť u vás, podľa mňa miesta máte dosť, tú kávu im toľko navaríte, to nemôže stáť toľko. Čiže tá záverečná výhrada moja je, že sa mi zdá neprimerané, neprimerané na to, že čo to má robiť, čo to obnáša, čo to vlastne je, celá tá rada, čo činí, aby, aby hodnota jej prevádzky bola na úrovni troch percent z celkových peňazí, čo tu v tých vašich dôvodov, keď bolo niekde na úrovni šestotisíc euro. To sa mi zdá, to sa mi zdá veľa.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja moc k vašim návrhom nevystupujem, nie, pri vás si špeciálne dávam pozor, lebo ja mám takú dôveru, že vás treba obchádzať, lebo ešte, ešte niečo dokážete, lebo možno ste ešte ten jeden z tých hodnotových, no, ale možno sa mýlim, neviem. (Reakcia z pléna.) K samotnému návrhu, prosím? (Reakcia navrhovateľa.) Som vám nepomohol, čo? (Povedané so smiechom.) Ale ste dosť silný na to, že to ustojíte.
Prosím vás, takto, k tomuto návrhu, čo by som teda chcel povedať aj znajúc pomery v tejto krajine, lebo my sme taká krajina, aká sme, však to si nenahovárajme, hrozí niečo, mne to tak z toho vychádza, ale nevylučujem, že sa mýlim, že prijatím tohto návrhu vytvoríme, ja neviem, tak ma rýchlo napadá, Borgiu alebo joj, nedajbože, že Hitlera, ale že niekoho, kto bude stáť nad umením a bude kontrolovať tie peniaze, lebo ja mám obavu z toho návrhu, že pozícia riaditeľa je enormne silná, enormne silná. Proste je volený na štvorročné obdobie a odvolať ho, lebo tam je exaktne uvedené, že prečo, v zásade ho nemôžete odvolať, pokiaľ ja neviem čo, hej, neurobí nejaký trestno-právny, no však asi neurobí, ale nemôžete ho odvolať z príčin, ktoré by teda, že je nejaký bôľ, že naozaj sa to tak valí, valí, že cítite, aj ten, tá rada toho fondu, ktorá ho teoreticky môže odvolať, zisťuje, že je toho tak veľa, že je dôvod ho odvolať. Oni ho môžu odvolať len v prísne definovaných podmienkach.
A právomoci riaditeľa, a teraz nevylučujem, že sa mýlim, lenže my máme kauzu Gašparovič verzus Čentéš, keď to takto nazvem, hej, že tam my sa musíme hrať so slovami a riaditeľ fondu, to je ináč zaujímavé, že nie rada fondu, tu aj bol problém, že či deviati a koľkí menujú, ja s tým nemám problém, že piati menujú od ministra, no však nech preberú zodpovednosť, nemám, s tým nemám principiálny problém. Ale tá rada fondu a jej kompetencie sa mi zdajú relatívne slabé z pohľadu toho absolútneho výkonu, lebo na konci sú peniaze, vždycky ide o peniaze, hej, a že kto vlastne zabezpečí, že sa ku niekomu dostanú a nejaká knižka sa možno vydá alebo nevydá, ale peniaze prídu, a nechcem, ale však sú aj u nás ešte akí takí poctiví ľudia a tam zverujeme obrovskú moc do rúk riaditeľovi, ktorý rozhoduje. V zákone je presne uvedené, že rozhoduje a rozhodnúť môže na základe paragrafu, myslím 17 alebo 18 ods. 8, ktorý ho iba viaže tým, aby som teda bol presný, iba tým, že on môže rozhodnúť a znova hovorí, a znova je ten, to ustanovenie 8 hovorí, že rozhodne. Čiže znova vy dávate možnosť rozhodnúť a podmieňujete to rozhodnutie, tam je, že zohľadňuje skutočnosti, to hodnotenie odbornej komisie.
Čiže čo sa môže stať? Keď odborná komisia povie, že nesúhlasí, riaditeľ nemôže povedať, že súhlasí. Ale pokiaľ odborná komisia povie, že súhlasí, riaditeľ môže povedať: "súhlasí" a rozhodne, že áno, ale len pošle, rade fondu sa iba posiela zmluva pred podpisom, hej, ale nemá, rada fondu nemá s tým, zásadne nemôže mu povedať, že Fero neblbni, ale nemôže mu to formálne zastaviť, alebo môže a na to chcem upozorniť, môže povedať riaditeľ, že nie. To znamená, odborná komisia povie áno a riaditeľ rozhodne, že nie. A v zásade nie je viazaný, viete, otázka stojí, že a to možno je právnická, že nakoľko, lebo ako dôvod odvolania neexistuje, že by nezohľadňoval trebárs stratégiu fondu, hej, že fond definuje, i keď, viete, vy máte stratégiu, že budujete most, tam sa dá dobre robiť stratégia a plány, lebo však vidíte alebo nevidíte, ťažko sa robí stratégia pri, ja neviem, literatúre a kultúre, tam to je, no ale sú aj takí, čo to vedia, držím im palce, ale ťažko sa, ale ona vôbec nie je ničím nejakým spôsobom viazaným nejakým rozhodnutím tým strategickým rozhodnutím. Čiže on môže v zásade a vždycky aj ten systém práce by mal byť taký, že nakreujme najhoršiu možnú variantu, zabezpečme aj riešenie v rámci nej a tešme sa, že nenastala, ale vieme o nej a viete, môžete tam naozaj, že principiálne bude odmietať všetky a dôjde k paralýze toho fondu, teoreticky to môže nastať, lebo nie je viazaný, môže rozhodnúť a fond ho nemôže odvolať.
Na to riziko by som prípadne chcel upozorniť, že či nestojí za to medzi možnosti odvolania, lebo je to fakt silne monokratický systém, proste ja neviem, keď tam bude 20 mil. eur, tak ten riaditeľ bude na nich sedieť, preto som začal s tým Borgiom hej, že proste on rozhodne, komu dá a komu nedá, no "ungefér" je to tak, približne to tak sedí. Je viazaný len, že nemôže ísť proti rozhodnutiu komisie, ale môže ho vetovať, môže im aj rozhodnutie komisie kladné neakceptovať. A to mi príde dosť nenáležité, to dávam na zváženie. A takisto by som dával na zváženie aj to, že pokiaľ by sme našli systém, že riaditeľa máme akým spôsobom nieže donútiť, ja viem, že ste všetci na to strašne citliví, ale že nájsť mechanizmy, že musí aj rozhodovať a rešpektovať aj tie stanoviská, tak stále mám pocit, že nie som s tým úplne komfortný a možno by tam stálo za to, že to definovať cez nejakú sumu, hej, že teda tie komisie, postupnosťou, komisia a riaditeľ rozhoduje o nejakom príspevku do nejakej sumy xy a od sumy xy, ja by som predsa len dal ako návrh, že by to malo ísť do rady fondu, lebo tá je reprezentatívnejším orgánom z pohľadu výkonu, alebo toho, kto dáva, i keď nedáva svoje, dáva štátne, ale aj preberá zodpovednosť a cez to my vás budeme sledovať, pán minister, síce vás už asi nie, ale toho ďalšieho, že načo dáva, hej? Možno zistíme, že dáva na River Park a budeme tam pozerať pápeža v podprsenke a všetci sa budeme tešiť, že aké je to veľké umenie, ale potom môže niekto povedať, že to nie je umenie a môžeme tu o tom dve hodiny diskutovať alebo dva dni, nevadí. Ale proste nejaký dosah by na to mal byť, hej, že ten nominant, štát si dal a cez niečo to vieme uchopiť.
Takže ten môj návrh by bol v tom, že nie som priateľom tej obrovskej moci riaditeľa fondu, lebo ak on tam štyri roky bude, to znamená to bude Borgia, hej to bude na štyri roky Borgia na Slovensku, ktorý určí, kde čo pôjde a čo kde bude sa tvoriť, alebo nebude, s tým komfortný nie som a rovnako si tiež nemyslím a vzhľadom na skutočnosti, a je tu aj pani Zmajkovičová, že by ste neverili, čo sa podarilo, pán minister, vám to poviem. My sme už do tela zákonu dostali, už nechýba veľa, že o chvíľu v tele zákona bude J&T. Teraz sa to maskuje, tu je predložená novela stavebného poriadku, tá bilbordová sa pracovne tomu hovorí. Ja vám k tomu niečo poviem potom neskôr, ale to je tak brutálna vec, že to by jeden nepovedal, že čo boli schopní vymyslieť, ale okrem iného, do tela zákona zapracovali, že kto môže byť účastníkom v konaní a byť dokonca, štát zverí právomoc, že on môže manipulovať s majetkom niekoho iného, môže ho demontovať, môže ho zobrať, teda scudziť a viete, čo tam je definované, pán minister? By ste neverili, že musí mať 6 300 bilbordových plôch, z toho 1 200 nad 5 metrov, no proste je to ušité, ušité totálne na mieru... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Renáta, Zmajkovičová, podpredsedníčka NR SR
128.
Pán poslanec, budete mať možnosť potom k novele k tomuto zákonu, takže nech sa páči, vráťme sa k tomuto návrhu zákona a ja vás budem veľmi pozorne potom počúvať.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
129.
Však, keď ma necháte dohovoriť, ja vám poviem, v čom je mostík. Proste už to tu je, pán minister, už tu je taký návrh, ktorý v tele zákona cizeluje, že kto je vlastne tým účastníkom konania, nenazýva to priamo tá asociácia, kde je "big médiá", kde sú chlapci a kde všetko kontrolujú, len to nazýva cez počty, ktoré iný nikto nemôže dosiahnuť. A to je, vy to máte celkom kulantne, tam máte, máte tú reprezentatívnosť nastavovanú cez sto, sto ľudí, hej, že no. To je ako keby ste vy sem doniesli, že majú mať sto, ale z toho jeden musí byť blondín alebo jedna musí byť blondína a štyria musia byť ľavorukí, neviem, no neviem ako narýchlo, absurdita nenapadá, ja viem, že vy by ste to sem nedoniesli, ale jeden nikdy nevie. Čiže aj, čo tým chcem povedať, že tá určitá reprezentatívnosť toho, tých komisií môže byť časom spochybňovaná a ja sa, ja to, žiaľ, poviem, ja sa toho bojím, lebo my už tu, by už jeden nechápal, kde všade tie chápadlá sú a po čom všetkom šmátrajú, tak ktovie, či by im ešte nezachutilo tých dvadsať miliónov eur a v zásade je k nim cesta ľahká cez komisie a cez riaditeľa. A majú, viete, tak jak a nechcem vás zaťažovať. Nad tou obludnosťou toho systému, že k čomu sme sa dopracovali, rozum stojí, ale nechcem tu zdržiavať.
Čiže keby som povedal, že je tam určité riziko o reprezentatívnosti alebo a teda to som si zase ja nepomohol, že budem tu spochybňovať niekoho, ale nechajme tam ten reverz, tú poistku, že pri určitej sume toho rozhodnutia prejde síce cez komisiu, prejde cez riaditeľa a teda tá rada fondu pokiaľ uznáme, že je tým najvyšším orgánom, tak tiež má nad tým konečné slovo. Mne sa nie celkom páči, keď som si to čítal, že tam robí štatistiku. Vyhlasuje stratégie a viete, takých stratégií sú plné šuflíky, hej? To je, stratégie môžte napísať, ráno jednu, večer druhú. Stále je to stratégia a koho zaujíma, najdôležitejšie sú tie peniaze na konci a že kto ich dá a od koho ich dostanete. A tam je ten kľúčový, v tomto je naozaj kľúčový riaditeľ.
A skončím s tým, čo som chcel povedať, že ja nehovorím, že niekto má pracovať v tých komisiách zadarmo, hej, však zadarmo je koniec koncov vždycky najdrahšie, ale, ale zase, že nastaviť to tak, že tri percentá z tej prevádzky sa mi zdá znova ako dosť, hej? Šesto, šestotisíc euro to je nejakých, koľko je to, počítajte so mnou, osemnásť miliónov korún ročne za, viete, v praxi celý fond je, je, je s komisiami možno dvadsaťpäť, tridsať ľudí, ktorí sa niekde stretnú, dajú si kávu, jeden sa ide vycikať, no toaletný papier treba, niečo do kopírky, viete, že to neni, oni nestavajú mosty, hej? Preto ma prekvapila aj suma tristoosemdesiattisíc na tovary a služby. Hej to je tiež nejakých dvanásť miliónov korún, ľudia, ktorí sedia, hodnotia, pijú kávu, potrebujú dvanásť miliónov, to znamená, milión korún mesačne na tovary a služby. A to je, v dobrom hovorím, neviem, čo tam je zakopané, hej, lebo môžu kľudne sedieť u vás, podľa mňa miesta máte dosť, tú kávu im toľko navaríte, to nemôže stáť toľko. Čiže tá záverečná výhrada moja je, že sa mi zdá neprimerané, neprimerané na to, že čo to má robiť, čo to obnáša, čo to vlastne je, celá tá rada, čo činí, aby, aby hodnota jej prevádzky bola na úrovni troch percent z celkových peňazí, čo tu v tých vašich dôvodov, keď bolo niekde na úrovni šestotisíc euro. To sa mi zdá, to sa mi zdá veľa.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
16:58
Uvádzajúci uvádza bod 16:58
Marek MaďaričAle prečo on je kľúčový? Lebo, a to je o tej našej krajine, to je o tom Slovensku, my musíme nájsť človeka, ktorý bude kultúrny, organizačne schopný, svojou povahou spravodlivý, veľkorysý a ktorý nebude skupinkár, lebo to je jeden z veľkých hriechov a tragédii slovenskej kultúry a ktorý bude rešpektovanou autoritou. To bude, to bude kľúčová vec a keď takého správneho človeka rada nájde, on musí nejaký projekt napísať, tak nám to vyrieši podľa môjho názoru množstvo rôznych možností, ktoré zákon dáva alebo nedáva. A ak ho nenájdeme, ak tam rada dá nesprávneho človeka, tak aj tie dobré veci, ktoré v tom zákone sú, tak môžu, môžu ísť veľmi rýchlo ku dnu.
Táto inštitúcia, nebudem už dlho hovoriť, je navrhovaná na princípe primeraného odstupu od štátu. A my by sme mali asi v tom druhom čítaní a vo výboroch diskutovať o tom, čo je v prípade Slovenska (zaznievanie gongu) odstup primeraný a prínosný súčasne. Tí, ktorí sa v tej kultúre pohybujú, vedia, o čom hovorím a napokon tak, ako som pri príprave tohto zákona diskutoval s kultúrnou obcou, ako sme vychádzali aj z najlepších európskych skúseností a praxe, tak určite som pripravený diskutovať aj s poslancami, aby som získal pre zákon širšiu podporu, to sa týka mnohých otázok, ktoré tu boli nastolené. Nechcem v tejto chvíli ja dávať konkrétne prísľuby, len hovorím o prísľube debatovať kľudne aj o tej rade, ak sa toto stane nejakým, povedal by som, kardiálnym problémom podpory alebo ne podpory tohto zákona, určite v druhom čítaní si viem predstaviť naozaj diskusiu alebo možno ešte pred prerokovaním vo výboroch, aby sme nejaké zmeny, ktoré budú pre vás prijateľné, mohli spoločne prijať a aby zákon, ktorý sa týka kultúry a nie politických strán, našiel širšiu podporu, lebo to považujem za najpodstatnejšie.
Ďakujem.
Ďakujem za slovo. Je to zákon, ktorý je aj o peniazoch, takže ja to absolútne prijímam, dôveruj alebo nedôveruj a preveruj, to je jedno, takže ja aj prejdem s právnikmi takéto aspekty, ktoré tu boli vznesené. K tej torzálnej architektúre, samozrejme, mňa to ani nenapadlo, pán poslanec, nerozmýšľam takýmto spôsobom a skôr si myslím, že to je určené pre rôzne združenia dobrovoľnícke, ktoré nie sú ani vlastníkmi, ani správcami a dnes nemajú možnosť, hoci veľmi chcú, povedzme, nejaký, nejaký hrad opravovať. Ale tiež si to preverím, ale naozaj to by mi nenapadlo, že by som si takýmto spôsobom chystal nejaký, nejaký, nejaký kšeft. Najviac sa diskutovalo o rade fondu a preto chcem zdôrazniť, že rada o individuálnych projektoch nerozhoduje. To je veľmi dôležité. A svojím spôsobom, aj keď sa tomu asi odborne pán poslanec tuná nevenuje, ale vypichol niečo, čo som aj ja chcel upozorniť, už keď sa bavíme, kto by kde v tom fonde čo mohol a nemohol, kľúčovou otázkou bude, kto sa stane riaditeľom fondu. A ani nie tak z hľadiska tých kompetencií, ktoré má, pretože my sme nad tým vychádzali z nejakých iných európskych skúseností, nevymýšľali sme niečo nové, ja takisto sa budem tým zaoberať, či ešte môžeme niekde niečo poistiť, ale všetko sa dá nakoniec zneužiť.
Ale prečo on je kľúčový? Lebo, a to je o tej našej krajine, to je o tom Slovensku, my musíme nájsť človeka, ktorý bude kultúrny, organizačne schopný, svojou povahou spravodlivý, veľkorysý a ktorý nebude skupinkár, lebo to je jeden z veľkých hriechov a tragédii slovenskej kultúry a ktorý bude rešpektovanou autoritou. To bude, to bude kľúčová vec a keď takého správneho človeka rada nájde, on musí nejaký projekt napísať, tak nám to vyrieši podľa môjho názoru množstvo rôznych možností, ktoré zákon dáva alebo nedáva. A ak ho nenájdeme, ak tam rada dá nesprávneho človeka, tak aj tie dobré veci, ktoré v tom zákone sú, tak môžu, môžu ísť veľmi rýchlo ku dnu.
Táto inštitúcia, nebudem už dlho hovoriť, je navrhovaná na princípe primeraného odstupu od štátu. A my by sme mali asi v tom druhom čítaní a vo výboroch diskutovať o tom, čo je v prípade Slovenska (zaznievanie gongu) odstup primeraný a prínosný súčasne. Tí, ktorí sa v tej kultúre pohybujú, vedia, o čom hovorím a napokon tak, ako som pri príprave tohto zákona diskutoval s kultúrnou obcou, ako sme vychádzali aj z najlepších európskych skúseností a praxe, tak určite som pripravený diskutovať aj s poslancami, aby som získal pre zákon širšiu podporu, to sa týka mnohých otázok, ktoré tu boli nastolené. Nechcem v tejto chvíli ja dávať konkrétne prísľuby, len hovorím o prísľube debatovať kľudne aj o tej rade, ak sa toto stane nejakým, povedal by som, kardiálnym problémom podpory alebo ne podpory tohto zákona, určite v druhom čítaní si viem predstaviť naozaj diskusiu alebo možno ešte pred prerokovaním vo výboroch, aby sme nejaké zmeny, ktoré budú pre vás prijateľné, mohli spoločne prijať a aby zákon, ktorý sa týka kultúry a nie politických strán, našiel širšiu podporu, lebo to považujem za najpodstatnejšie.
Ďakujem.
Neautorizovaný
17:30
Uvádzajúci uvádza bod 17:30
Marek MaďaričCieľom predkladaného návrhu zákona je transpozícia predmetnej smernice a...
Cieľom predkladaného návrhu zákona je transpozícia predmetnej smernice a zavedenie právnej úpravy týkajúcej sa takzvane obchodne nedostupných diel. Knižnice, školy, múzeá, archívy a galérie sa zúčastňujú na masovej digitalizácii svojich zbierok a prispievajú tak k ochrane kultúrneho dedičstva štátu. Nová právna úprava vychádzajúca zo smernice má vytvoriť základný právny rámec na umožnenie jednoduchšej digitalizácie a šírenia autorsko-právne chránených predmetov, pri ktorých však nie je možné určiť, alebo nájsť autora, resp. iného nositeľa práv, to znamená, to sú tie tzv. osirelé diela. V takýchto prípadoch nie je v praxi možné získať predchádzajúci súhlas nositeľa práv na použitie, pretože nositeľa práv nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy.
Za osirelé dielo sa v zmysle návrhu považuje slovesné dielo v písomnej forme napríklad časopis, noviny, kniha, ale napríklad aj ilustrácia či fotografia, pokiaľ je súčasťou tohto diela, notový záznam hudobného diela a audiovizuálne dielo. Na základe smernice sa pre tieto účely zavádza nová zákonná výnimka z povinnosti získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti. Osirelé dielo tak bude môcť bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnica, škola, múzeum, galéria, archív a zákonný depozitár, Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Súčasne sa chránia práva autora, ktorý bude mať právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a právo na primeranú odmenu za použitie jeho diela.
Predkladaný návrh taktiež rieši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v obchodných kanáloch, nie je možné ich teda nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva, aj keď je možné kúpiť ich napr. z druhej ruky alebo v antikvariáte. Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín, ale aj napríklad ilustrácia alebo fotografia, ak je ich súčasťou. Získanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny obchodne nedostupného diela, sprístupňovanie tejto rozmnoženiny verejnosti a jej rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva sa bude realizovať prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
Navrhovaná účinnosť zákona k 29. októbru 2014 zabezpečuje splnenie lehoty na transpozíciu podľa čl. 9 ods. 1 smernice, podľa ktorého členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 29. októbra 2014. Návrh zákona bol prerokovaný v dočasnej pracovnej skupine k rekodifikácii autorského práva v Slovenskej republike, Rady vlády Slovenskej republiky pre kultúru.
Ďakujem.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o autorskom práve na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorým bola určená jeho zodpovednosť za prebratie a aplikáciu Smernice Európskeho parlamentu z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je transpozícia predmetnej smernice a zavedenie právnej úpravy týkajúcej sa takzvane obchodne nedostupných diel. Knižnice, školy, múzeá, archívy a galérie sa zúčastňujú na masovej digitalizácii svojich zbierok a prispievajú tak k ochrane kultúrneho dedičstva štátu. Nová právna úprava vychádzajúca zo smernice má vytvoriť základný právny rámec na umožnenie jednoduchšej digitalizácie a šírenia autorsko-právne chránených predmetov, pri ktorých však nie je možné určiť, alebo nájsť autora, resp. iného nositeľa práv, to znamená, to sú tie tzv. osirelé diela. V takýchto prípadoch nie je v praxi možné získať predchádzajúci súhlas nositeľa práv na použitie, pretože nositeľa práv nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy.
Za osirelé dielo sa v zmysle návrhu považuje slovesné dielo v písomnej forme napríklad časopis, noviny, kniha, ale napríklad aj ilustrácia či fotografia, pokiaľ je súčasťou tohto diela, notový záznam hudobného diela a audiovizuálne dielo. Na základe smernice sa pre tieto účely zavádza nová zákonná výnimka z povinnosti získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti. Osirelé dielo tak bude môcť bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnica, škola, múzeum, galéria, archív a zákonný depozitár, Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Súčasne sa chránia práva autora, ktorý bude mať právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a právo na primeranú odmenu za použitie jeho diela.
Predkladaný návrh taktiež rieši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v obchodných kanáloch, nie je možné ich teda nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva, aj keď je možné kúpiť ich napr. z druhej ruky alebo v antikvariáte. Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín, ale aj napríklad ilustrácia alebo fotografia, ak je ich súčasťou. Získanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny obchodne nedostupného diela, sprístupňovanie tejto rozmnoženiny verejnosti a jej rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva sa bude realizovať prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
Navrhovaná účinnosť zákona k 29. októbru 2014 zabezpečuje splnenie lehoty na transpozíciu podľa čl. 9 ods. 1 smernice, podľa ktorého členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 29. októbra 2014. Návrh zákona bol prerokovaný v dočasnej pracovnej skupine k rekodifikácii autorského práva v Slovenskej republike, Rady vlády Slovenskej republiky pre kultúru.
Ďakujem.
Neautorizovaný