37. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení občania na balkóne. Dnešný deň by som nazval ako súmrak slovenského parlamentarizmu. Z troch dôvodov. Už dnešný ústavnoprávny výbor pred začiatkom tejto schôdze predznačil, ako to vládni poslanci myslia s našou krajinou, že reforma justície, ktorú s veľkou pompou ohlasovali, je vlastne deforma. Odvolaním sudcu Čima zo Súdnej rady dali jasne najavo, že tam nechcú slušných ľudí, slušných odborníkov, ktorí tam patria. Dnešné vyradenie 11-ch bodov z tejto schôdze, dámy a páni, to je cynizmus najhrubšieho zrna, ak niekto povie, že je to kvôli komunálnym voľbám. Reforma justície tu bola kvôli prezidentským voľbám. Kvôli ničomu inému. Cynizmus najhrubšieho zrna, dámy a páni a hlavne pani podpredsedníčka. Je mi to úprimne ľúto, ste pani doktorka práva. A tretím dôvodom je aj toto skrátené legislatívne konanie, na ktoré podľa môjho názoru nie je dôvod. Pán minister je taktiež doktor práva a ja mu veľmi rád vysvetlím, čo je napísané v § 89 rokovacieho poriadku. A dúfam, že mi vysvetlí, kde sú tie mimoriadne okolnosti.
Začnem krátko, vecne k tomu, čo je dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. Dámy a páni z vládnej strany, opäť raz robíte populistické rozhodnutia. Záplaty namiesto riešení. Chlieb a hry namiesto systémovej pomoci tým, ktorí to skutočne potrebujú. A aj preto sa Slovensko nachádza tam, kde sa nachádza, že mladí ľudia len ťažko nachádzajú svetlú budúcnosť v tejto krajine. Som presvedčený, že poskytovanie sociálnych istôt musí byť zodpovedné. Inými slovami, to, čo robíte vy, je nezodpovedné, aj keď tentokrát pri tomto návrhu s náznakom spravodlivosti. Vianočný príspevok je len špičkou ľadovca, ktorá sa síce môže javiť sociálne, no z dlhodobého pohľadu majú podobné riešenia efekt takmer žiadny, ak nie negatívny. Beriete peniaze tým, ktorí môžu byť produktívni, a to je stredná vrstva, to sú mladí, šikovní ľudia, ktorí tiež by si zaslúžili nejaké príspevky predsa. Ja nieže by som nedoprial dôchodcom. Doprial by som. Mám dve babky, jedna babka to naozaj potrebuje, ale o tom to nie je. Myslím, že by sme mali poskytnúť trvalé riešenia. O to viac, ak Štatistický úrad aj Eurostat hovorí o tom, že ohrození chudobou nie sú dôchodci, najviac ohrozené chudobou sú mladé rodiny, slobodné mamičky a v prvom rade, pán minister, nezamestnaní. Armáda 14 % nezamestnaných. Takmer 400 000 ľudí. Aj tým dáte príspevky? Toto, čo robíte zavedením v roku 2006 za vašej vlády, je síce pekné, ale je to nesystémové. A toto je ten problém.
Ako som predznačil, uznávam jednu vec, že váš návrh sa javí spravodlivý v tom, že nedávate už príspevky úplne všetkým dôchodcom, ale bez ohľadu na to, že sa to môže javiť ako diskriminačné, toto riešenie v tejto chvíli je naozaj potrebné. Ale apelujem na vás, poďme riešiť náš štát tak, aby sme nemuseli poskytovať jednorazové príspevky, ale aby sme mali dravú ekonomiku, ktorá tie príspevky vygeneruje sama, vyššie dôchodky, vyššie platy.
Teraz k tomu samotnému skrátenému konaniu. Dovolím si prečítať § 89 zákona rokovacieho poriadku. Skrátené legislatívne konanie: "Za mimoriadnych okolností", to je veľmi dôležité, nie inokedy, iba "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv alebo slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona." Odsek 2: "O skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov..." V dôvodovej správe sa dočítame, že tento návrh zákona na skrátené legislatívne konanie je z dôvodu ods. 1 a to sú tie mimoriadne okolnosti. Boli tieto podmienky splnené, pán minister? Pretože ak nie, ide o neoprávnené a teda nezákonné skrátené legislatívne konanie so všetkými príslušnými dôsledkami. A to nehovorím o tom, čo už hovorili aj kolegovia, že ministerstvo so svojím aparátom malo dostatok času na to, aby tento zákon pripravilo. Áno, Vianoce chodia každý rok. Tento návrh zákona tu mal byť omnoho skôr, ak to teda chceli dať.
Mám tu jednu pikošku. Dovoľte mi prečítať jedno vystúpenie z roku 1998, ktoré sa týkalo veľmi podobnej situácie skrátených konaní pri troch zákonoch. Pôvodne som nechcel hovoriť o tom, kto mal toto vystúpenie, ale bol to pán súčasný premiér, pán Robert Fico, ktorý slovami, ktoré prečítam, reagoval na skrátené konanie, veľmi podobné, ako tu teraz prejednávame. Prvý deň rokovanie 47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky z 12. mája 1998. Poslanec Robert Fico okrem iného povedal a zároveň položil predsedovi parlamentu a ministrovi niekoľko otázok, na ktoré, ktoré si inak prekvapivo osvojujem a dúfam, že mi ich pán minister, prípadne pani predsedajúca vysvetlia.
Citujem pána Roberta Fica: "Prvá otázka, ktorú mám pre pána ministra, je, prečo vláda Slovenskej republiky predkladá návrhy na skrátené legislatívne konanie, ak má k dispozícii celý aparát legislatívy a dostatok času na to, aby zákony mohli prechádzať normálnym legislatívnym spôsobom? Druhá otázka, chcem sa opýtať pána predsedu, pán predseda Národnej rady, ako môžeme rokovať o niečom, čo je v príkrom rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady?" Pán Robert Fico ´98: "Zastávam názor, že všetky návrhy na skrátené legislatívne konanie sú v príkrom rozpore s § 89." Ak nie sú splnené podmienky, to dodávam ja. Pokračujem v citácii pána Roberta Fica: "Tento paragraf rokovacieho poriadku je celkom jasný. Uvádza iba tri dôvody, kedy môže Národná rada hlasovaním povoliť skrátené legislatívne konanie. Prvý dôvod je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti. Druhý dôvod je hrozba značných hospodárskych škôd. Tretí dôvod – rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov. Tieto dôvody nie je možné rozširovať." Pokračujem v slovách Roberta Fica: "Ale ani jeden z predložených návrhov na skrátené legislatívne konanie nespĺňa jedno z troch uvedených kritérií v § 89." S týmto sa plne stotožňujem s pánom premiérom, ktorý tieto slová povedal, treba si to dohľadať. "Čo ma mrzí," to hovorí stále Robert Fico, "je, že vláda si nedala ani toľko práce, aby sa na návrhoch na skrátené legislatívne konanie pokúsila vysvetliť, riadne vysvetliť existenciu jedného z troch dôvodov predkladaných v § 89 zákona o rokovacom poriadku." Je to úplne totožná situácia. "Tieto návrhy považujem za nekvalifikovane pripravené a v žiadnom prípade nemali byť predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky nemôže hlasovaním nahrádzať nezákonnosť," povedal Robert Fico a pokračuje ďalej: "Postup je celkom zrejmý podľa zákona o rokovacom poriadku. Najskôr musí existovať dôvod na skrátené legislatívne konanie, ktoré nikto nespochybňuje. Tieto dôvody som uviedol. Potom môže Národná rada hlasovaním rozhodnúť, či súhlasí alebo nesúhlasí s tým, aby prebehlo skrátené legislatívne konanie. Opačný postup znamená, že si hlasovaním zavádzame štvrtý dôvod, neexistujúci zákonný dôvod, čo jednoducho nie je možné. Preto prosím, aby predkladajúci vysvetlili, v čom je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti a v čom je hrozba značných hospodárskych škôd." Áno, v tej dôvodovej správe, teraz pokračujem vlastnými slovami, je naznačené, že ide o ohrozenie dôstojnosti, s čím úplne súhlasím. Ale ako hovorím, mali sme postupovať rovnako aj k ostatným viac ohrozeným, ako sú dôchodcovia. Ale jeden dôvod tu chýba, a to je  - mimoriadne okolnosti. Pán minister, je to právna hypotéza tejto normy. Bez tejto hypotézy nemôže nastať dispozícia. Vy nemôžte predložiť takýto návrh zákona. Pán Robert Fico ešte pokračoval: "Domnievam sa, že hrubo porušujeme rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda má dostatok síl aj dostatok času, aby predkladala návrhy zákonov v normálnom čase a normálnym spôsobom. Nevidím dôvod, prečo by sme mali akceptovať takéto značné porušovanie rokovacieho poriadku." Koniec citácie pána súčasného premiéra.
Ja teraz nechcem polemizovať o tom, či pán premiér bol neúprimný alebo vtedy klamal. Dôležité je to, ako zahlasujete vy, páni kolegovia, najmä z vládnej strany. Či zahlasujete podľa svojho svedomia a presvedčenia, ako vám káže imperatív ústavy, alebo podľa toho, či sa zachováte ako hlasovacie stroje, a to len preto, že to dostanete príkazom. Alebo preto, že je to ľúbivé a že vám to zabezpečí politické body. Musím povedať, že je to populizmus, či to chcete, alebo nechcete, a týmto spôsobom si vlastne kupujete vašich voličov. Neponúkate im reálne riešenia ich problémov a svojím hlasovaním dáte zároveň najavo, že pre vás buď neplatí zákon, alebo slová vášho predsedu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa dotknem tej, toho ohrozenia straty dôstojnosti. Ja teda s tým vôbec nesúhlasím, čo sa píše v tej dôvodovej správe, lebo by som sa chcela opýtať pána ministra, že čo to je za dôstojnosť, ktorú si môžem kúpiť za 12 eur? To by som rada takú dôstojnosť niekde našla.
Ďakujem.

Ďakujem za reakciu. Ja len by som ešte naozaj rád zdôraznil, že keby pán minister naozaj vysvetlil tie dôvody, lebo bez vysvetlenia týchto dôvodov pôjde o nezákonne skrátené konanie, pán minister, a naozaj to môže mať rôzne následky. Jako ja by som to neriskoval. Ja sa ani nevyhrážam, len, viete, ak budeme vytvárať neprávny stav, v konečnom dôsledku tí dôchodci o ten príspevok môžu dôjsť. Fakt, v dobrom to myslím.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní. Tak sme sa vlastne dozvedeli, my sme sa vlastne dozvedeli vo vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie, že pán minister si nerobí načas domáce úlohy. Vianočný príspevok je, ako všetci dobre vieme, takou vlajkovou loďou politiky SMER-u. Vianočné príspevky, zaviedli ste to v roku 2006, je to naozaj populárny spôsob ako vylepšiť dôchodcom aspoň čiastočne ich príjmovú situáciu v období pred Vianocami, aby bolo na nejaké tie darčeky. Je to vaša vlajková loď, vy ste vlastne od svojho nástupu celý čas vždy zdôrazňovali vianočné príspevky, vianočné príspevky zvýšite, nájdete peniaze. Aj ste ich našli. Ste jednofarebná vláda, čiže nemáte problém sa dohodnúť s ministrom financií. A tu na veľké prekvapenie, keď ste teda našli ďalšie peniaze na jednorazové zvýšenie vianočných príspevkov o tých 12 eur, nie ste schopní tak včas doručiť tento návrh zákona do Národnej rady, aby nebolo ohrozené, podľa toho, čo píšete, respektíve to, čo vláda uvádza v dôvodovej správe, aby nebolo ohrozené vyplatenie týchto jednorazových vyšších vianočných príspevkov.
Vážení priatelia z Jednoty dôchodcov, vidíte, akého máte ministra, neschopného človeka, ktorý nie je schopný načas doručiť zákon do Národnej rady. (Reakcia v sále.)
Dobre. Teraz sa ale pozrime na vec z druhej strany. V dôvodovej správe, respektíve v odôvodnení k skrátenému legislatívnemu konaniu sa píše, že navrhovanými opatreniami, to znamená, tým jednorazovým zvýšením vianočného príspevku o 12 celá niečo eur, ale nie pre všetkých dôchodcov, len pre tých, ktorí majú dôchodok do približne 400 eur, sa vláda Slovenskej republiky snaží znížiť možné riziko chudoby a prispieť k naplneniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti u tejto skupiny poberateľov dôchodku v uvedenom teda v predvianočnom období. Čiže tých 12 eur, ktoré dostanú dôchodcovia s dôchodkom do 400 eur mesačne, má znamenať naplnenie práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Čiže keď niekto dostane 12 eur jednorazovo raz do roka, raz do roka, zdôrazňujem, tak to má prispieť k naplneniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti. To o akej ľudskej dôstojnosti, prosím vás, hovoríte? Dvanásť eur, to sa rovná zachovanie ľudskej dôstojnosti? Keby išlo o 300, 400, tisíc eur, nepoviem. Dvanásť eur? Robíte si z tých ľudí srandu?
Áno, ak si myslíte, že 12 eur znamená zachovanie práva na ľudskej dôstojnosti, ak ste to postavili na tomto predpoklade, potom je návrh na skrátené legislatívne konanie vlastne v poriadku. (Reakcia z pléna.) Je, je, pán kolega, pretože, pretože, ako potom vláda správne uvádza v návrhu, môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, čo teda je v súlade s § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku, keď prijmeme tento argument, pretože podľa ústavy paragraf 8, pardon, čl. 19 ústavy ods. 1 hovorí: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti." Čiže ešte raz, ak ľudská dôstojnosť sa rovná sume 12 eur, ak to prijmeme, tento váš argument, koľko, akú cenu majú tie hodinky pána premiéra? Tak ak teda 12 eur je cena ľudskej dôstojnosti, tak potom áno, potom to berme, prosím vás, vážení kolegovia z opozície, berme to, je naozaj ohrozená, sú ohrozené základné ľudské práva, tých 12 eur, takže mali by sme tento návrh podporiť. Prosím vás, vyzývam vás k tomu, sú ohrozené základné ľudské práva; 12 eur, to sú základné ľudské práva, takže treba to podporiť.
Dobre, tretí pohľad na vec. Hovoríte, že by sa to nestihlo, že by sa to nestihlo. Vážení priatelia, neviem, či ste si študovali ten samotný návrh, o čo tam vlastne ide. V zákone o vianočnom príspevku, skúsim byť teda trošku stručný, asi tak osem viet poviem k tomu, v zákone o vianočnom príspevku je nadefinovaný vzorec, matematický vzorec, nie príliš komplikovaný, ako sa má vyplatiť, ako sa má vypočítať výška vianočného príspevku v závislosti od výšky dôchodku toho dôchodcu. Veľmi jednoduchý vzorec. Že ten sa mierne mení, solidárnejšie sa to tak mení, však o tom potom, to si povieme, keď budeme hovoriť k samotnému návrhu, a plus tam ešte je ťažká matematika, a plus 12 eur niečo, ak ten dôchodok je do 400 eur. Takže tento vzorec sa vlastne novelizuje takýmto spôsobom.
A Sociálna poisťovňa, keby tento zákon šiel riadnym spôsobom a keby tento zákon bol schválený na októbrovej schôdzi, čo ja viem, niekedy okolo povedzme 30. októbra, tak Sociálna poisťovňa si myslíte, že do toho 2. decembra by tí programátori Sociálnej poisťovne neboli schopní preprogramovať tento jeden úplne triviálny vzorec? Tie obálky, tie adresy, že kam to ide, kto do dostane. A že poštou tie procesy sú od roku 2006 rozbehnuté, na tom sa nemení vôbec nič, vôbec nič. Len sa mení ten spôsob výpočtu, ktorý vlastne sa mení každý rok už len samotnou valorizáciou. Čiže ten spôsob výpočtu, čo mám na to povedať, 30 dní je na to, aby sa to preprogramovalo s tým, že tí ľudia to už vedia, lebo to tu je, hej, to tu je. Čiže oni to už majú dávno naprogramované v tej Sociálnej poisťovni, už to testujú, či to náhodou nenaprogramovali zle. To je veľmi falošný dôvod, že sa to jednoducho nestihne. Ak sa to nestihne, tak poprosím vymeniť pána generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, pretože je zrejme neschopný a nie je schopný si uriadiť svojich programátorov, a tak ďalej a tak ďalej.
Ja viem, pán minister, čo si vy teraz píšete. Vy si píšete, že to nie je len o tom vzorci. Pozor, vážení kolegovia, kolegyne, to nie je len o tom vzorci, to je o tom, že do zákona pribúda nová filozofia. A to filozofia, že sa odteraz bude prihliadať aj na dôchodok poberaný z cudziny, a teda tí ľudia, ktorí ten poberajú z cudziny, musia mať dostatočný čas, aby to tej Sociálnej poisťovni nahlásili. No ja teraz sa ospravedlňujem, lebo zachádzam do vecnej podstaty trošku samotného návrhu a chcem túto zmenu pochváliť. To je dobrá zmena.
Ale ak by toto, toto malo byť dôvodom na skrátené konanie, že ste tento zlepšovák vlastne vymysleli a chcete ho ešte rýchlo uplatniť tohto roku, tak to tam potom napíšte: hrozia závažné škody štátu, lebo 100 alebo 200 dôchodcov neoprávnene v zmysle tejto logiky dostáva vianočný príspevok a nebude po novom. Podľa môjho názoru keby ste chceli, keby ste naozaj, pán minister, chceli, tak potom túto pozitívnu zmenu jednoducho posuniete z hľadiska účinnosti na budúci rok, keď sa už tohto roku nestihne, a hotovo. Tých 200 ľudí alebo tých vianočných príspevkov, ktoré takto zachránite, na veci nič zásadné nezmenia. Pravda, pán generálny riaditeľ? Takže argumentácia... Pán generálny, čo poviete, vaši programátori sú schopní za 30 dní naprogramovať jednoduchú zmenu vzorca a + b = c? Čo myslíte? Tvárite sa tak neurčito. Možno, že naozaj nie sú, no je mi to potom ľúto. Niekde je chyba.
No dobre, pozrime sa ešte, poprosím, na to, akým spôsobom prebiehal legislatívny proces, pokiaľ ide o zákon o vianočnom príspevku doteraz, keďže zrazu, zrazu táto novela musí byť prijímaná v skrátenom konaní, lebo sa to nestihne, a tak ďalej a tak ďalej. Takže samotný zákon má č. 592/2006, bol prijatý prvou vládou Roberta Fica v roku 2006. Zákon ako taký, ako nový prvok v systéme, ako úplne nová vec pre Sociálnu poisťovňu, ktorá to musela zvládnuť, ako bol prijímaný? Bol prijímaný tak, že prvé čítanie, žiadne skrátené legislatívne konanie, kolegyne, kolegovia, pekne-krásne, prvé čítanie bolo 6. septembra 2006 a druhé čítanie a tretie čítanie na ďalšej schôdzi v októbri, 24. októbra 2006 bol schválený samotný zákon o vianočných príspevkoch. A Sociálna poisťovňa mala, ja neviem, päť týždňov času na to, aby úplne nový zákon implementovala a rozbehla všetky procesy. Čiže neporovnateľne iná záťaž pre Sociálnu poisťovňu ako táto triviálna zmena a vtedy to vedelo ísť v normálnom konaní.
Ďalej zoberme si priamu novelizáciu tohto zákona novelou 463/2008, poslanecká novela pána kolegu Madeja. Prvé čítanie – 17. september 2008, druhé a tretie čítanie na ďalšej schôdzi riadnym procesom 6. novembra, 6 novembra 2008. A všetko sa stihlo. Ďalej, ďalej sme prišli my, prišiel som ja ako minister, a pretože mi záležalo na tom, aby bolo vo vianočných príspevkoch všetko v poriadku a aby sa zmenil systém na princíp vyššej solidarity, a ja som vlastne zaviedol prvýkrát ten vzorec vyšší vianočný príspevok pre nižšie dôchodky a, naopak, nižší vianočný príspevok pre tých dôchodcov, ktorí sú na tom lepšie. A ako sme túto novelu, pán minister, vtedy robili? Robili sme ju tak, že prvé čítanie prebehlo 19. mája 2011, čiže v dostatočnom čase, aby ten vzorec bol zapracovaný do zákona a implementovaný Sociálnou poisťovňou. Druhé a tretie čítanie prešlo 12. júla v riadnom procese a 12. júla. Čiže dostatočne dopredu som myslel na dôchodcov, dostatočne dopredu som tú novelu pripravil a dostatočne včas a v riadnom procese za vašej účasti, Jednoty dôchodcov, v pripomienkovom konaní, tieto procesy regulárnym spôsobom prešli a nikto sa nemohol ani náznakom sťažovať.
No a teraz poďme do finále. Kolegyne, kolegovia, možno si pamätáte, že aj vlani na jeseň bola novela zákona o vianočných príspevkoch. A možno, že si pamätáte, že jej pointou bolo zase menenie vzorca a zvýšenie tej výslednej sumy, ktorú dôchodcovia dostali. Ako prebiehal ten proces vlani? Prebiehal v riadnom legislatívnom konaní, prvé čítanie bolo na septembrovej schôdzi 6. septembra 2013, druhé a tretie čítanie bolo 16. 10., na októbrovej schôdzi 16. 10. 2013. Čiže žiadne tajtrlíkovanie so skráteným legislatívnym konaním, žiadne výhovorky, žiadne chameleónstvo, žiadna faloš a žiadna propagácia, pretože vtedy neboli žiadne komunálne voľby. (Potlesk.)

Ďakujem. To bolo skvelé vystúpenie, toto bol skvost a podľa mňa, že sme v priamom prenose teraz videli, že aký je rozdiel medzi kompetentným a nekompetentným ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny.

No skutočne chcem povedať, že je aj rozdiel vidieť medzi kompetentným a nekompetentným poslancom, veľmi vážny. A ja by som chcela iba tak povedať jednu otázku na pána Mihála. Pán Mihál, koľko bola u vás ľudská dôstojnosť, keď ste zvyšovali príspevok 2,43 percenta? Čiže vy tu idete porovnávať nejakú ľudskú dôstojnosť, či niekomu pridáme peniaze, alebo nepridáme?
Ja si myslím, že u človeka, ktorý má naozaj dôchodok, všetky peniaze sú preto, aby sme mu zvyšovali, ako ste to vy nazvali, že sme tam napísali ľudskú dôstojnosť. Ešte raz chcem povedať, nie je to žiadna predvolebná kampaň, žiadna, že je normálne, od roku 2006 sme zaviedli inštitút vianočných príspevkov. A od roku 2006 ste ich nezrušili, od roku 2006 rovnako ste participovali, rovnako sme vám nevykrikovali, že je to vaša volebná kampaň, ste pokračovali, lebo ste toto považovali za správne riešenie, pretože viete, že sú rôzne nezrovnalosti medzi dôchodkami, medzi starodôchodcami, medzi novodôchodcami, ktoré málokto vie odstrániť. Ani vaša vláda, ani naša vláda, lebo sú to veľmi ťažké veci, ktoré zachádzajú už do histórie.
Tak, prosím vás pekne, nerozprávajme o kompetenciách, nekompetenciách ministra. Mali ste vládu v rukách. Čo ste urobili? No jednoducho ste ju položili. A teraz tu rozprávate o tom... (Reakcia z pléna.) Ste ju položili, ste položili tú vládu a skončili ste. A teraz keď my opäť pokračujeme v koncepčných veciach, ktoré sme začali od roku 2006, tak nás tu idete obviňovať v nejakých voľbách? Ja si myslím, že každá vláda plní svoj volebný program. A my ho dostatočne plníme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Mihál, ja mám teda celkom rád vaše vystúpenia, sú zrozumiteľné, sú odborné, vždy sú podložené nejakými argumentami, čo je dobré, a, lebo sú v podstate pravdivé, a tam je ťažko argumentovať. A potom argument typu, že toto bolo koncepčné riešenie, vyznie celkom smiešne, si myslím. Ale jednu výtku by som predsa len mal. My aj keď prijmeme, že ľudská dôstojnosť má cenu 12 euro, nikdy nenaplníme § 89 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o právnych podmienkach, ktoré sú mimoriadne okolnosti. Povedal to pán Osuský a ja to zopakujem. Mimoriadne okolnosti sú také okolnosti, ktoré sú nepredvídateľné, ktoré sa nedali očakávať, ktoré proste prišli, lebo proste prišli. Vianoce chodia každý rok. Príspevok, ako bolo povedané, je zavedený od roku 2006. Osem rokov. Toto nie je mimoriadna okolnosť. Preto toto skrátené legislatívne konanie bude nezákonné. A ešte raz, tí dôchodci, ak sa do toho niekto obuje, môžu o tie dôchodky v konečnom dôsledku prísť, lebo tento proces nie je v poriadku.