37. schôdza

Ja v úvode mojej faktickej poznámky hneď len upozorním na to, že chystám sa vystúpiť aj v ústnej rozprave, ale chcela som si vypočuť kolegov, ako oni reagujú, ako vnímajú pripravený návrh zmeny ústavy. Rada si to vypočujem a potom zhrnutím možno aj doplním svoj postoj, ktorý sa mi podarilo získať na základe komunikácie, či už s aktivizovanými občanmi, ktorí robili petíciu za zákaz predaja vody, alebo aj so skutočným snemom, ktorý si zhŕňal z odborných kruhov tieto poznatky, prípadne aj od Michala Kravčíka, ktorý upozorňuje na úbytok vody. V tejto polohe mnou prijímaná snaha a výzva pred prázdninami zo strany ministra, že sa zakáže predaj vody, vyznieva naozaj ako zradný návrh pripravený do pléna, hlavne s určením dvoch podmienok, ktoré tým, že sa, že odkazujú na následnú úpravu špecifických zákonov, nie sú ničím iným ako bianko šekom. Takže podrobnejšie vystúpim potom v mojom príspevku v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som popravde nepočul všetko, čo tu hovoril pán minister, ale napriek tomu myslím, že viem, čo hovoril. Určite hovoril o tom, že treba tých, ktorí sme proti predaju vody, aby sme podporili tento ústavný zákon. Ono naozaj tento ústavný zákon vyzerá pekne, pretože hovorí, že z ústavy treba zakázať vodu.
Len ja vidím tu určitú jasnú schizofréniu, keď my pred touto ústavou, pred týmto ústavným zákonom urobíme zákon, novelu zákona o vodách, ktorý hovorí aj o možnom predaji, aj možnom spoplatnení predaja vody, rieši dokonca nešťastným spôsobom podzákonnou normou aj, teda nariadením, minerálne vody a dúfam, že to pán minister upraví a zníži tam tú taxu, ktorú tam dal, ale v tom vidím naozaj tú schizofréniu, že keď sme robili novelu tohto zákona, prečo sme neurobili, tú novelu zákona o vodách, prečo sme neurobili celkovú právnu legislatívu regulácie možného predaja vody, napr. aj za tým účelom ako humanitárnym, ako sa píše teraz v novele ústavného zákona, že sa to nebude, samozrejme, týkať humanitárnych aktivít, však Slovenská republika je takisto viazaná určitými medzinárodnými dohovormi, a keby sa, čo ja viem, v susednom Maďarsku, Rakúsku niečo stalo, tak sme povinní zásobovať pitnou vodou toto prihraničné alebo aj ďalej, teda obyvateľstvo týchto štátov. Ale opakujem, všetko toto, ktoré chce ústavný zákon hovoriť, tá novela ústavy o zákaze vody, bolo možné vyriešiť normálnym spôsobom v riadnom zákone, v zákone teda o vodách. Mne sa zdá, že tak ako zákon o vodách bol ekonomickou objednávkou o možnosti predaja vody a svedčí o tom, že vodárenské spoločnosti, hlavne prevádzkové manažmenty sa veľmi tomuto zákonu tešili a veľmi ho podporovali, tak zase táto novela ústavy, ktorá chce zakázať predaj vody po tom, čo sa povolil de facto predaj vody normálnym zákonom, je politickou objednávkou, pretože v tomto prípade sa predkladateľ, ministerstvo životného prostredia alebo vláda Slovenskej republiky zľakla, že by sa to mohlo otočiť proti nej, a na veľké výzvy a tlaky, samozrejme, aj verejnosti, aj novinárskej obce, ale, samozrejme, celej, celej opozície rýchlo pripravila možnosť zákazu vývozu vody, a to rovno bác ho ústavou alebo novelou ústavy.
Ja si tiež myslím ako predrečníčka, že zákaz predaja vody do ústavy alebo do novely ústavy veľmi nepatrí a dá sa riešiť v normálnom zákone, a to v zákone o vodách. A keď už hovoríme o podpore alebo presadení novely ústavy, ktorý by mal hovoriť o zákaze vody, ja by som takú položil otázku, že vlastne s kým politický subjekt SMER jedná o tom, a prečo nejedná, aby teda tú ústavnú väčšinu tých 90 poslancov na presadenie tejto novely ústavy mal. Či to nie je len taká taktovka, že budeme predkladať, nikto nám to nepodporí a potom povieme, že opozícia, ktorá vystupovala za zákaz predaja vody, vlastne nepodporila ústavný zákon a novelu teda ústavného zákona, ktorý by tento predaj zakázal. A pritom ten istý subjekt, SMER alebo tá istá vláda pred novelou tejto ústavy riadnym zákonom, novelou teda zákona o vodách dáva predpoklady, nehovorím, že povoľuje, ale dáva predpoklady na predaj pitnej vody do zahraničia a to už stále dokumentujem s tým podkladom, že k tomu dáva aj taxy, za ktoré by sa táto voda pri predaji do zahraničia predávala. Preto ja takisto chcem deklarovať, že Kresťanskodemokratické hnutie je pripravené rokovať o tom, aby teda voda do zahraničia neprúdila, aby v budúcnosti voda, do zahraničia pitná voda nebola predávaná, ale myslím si, že na to nie je potrebná novela ústavného zákona, ale že je k tomu potrebné vyriešenie tejto problematiky v samotnom zákone o vodách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďalším rečníkom do rozpravy za kluby je Ľudovít Kaník.
Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy, páni, zmena ústavy je vážna vec a o tejto téme sa tu pred letom zviedla naozaj veľmi závažná politická diskusia a ja poviem najprv prvú a jednu dôležitú vec.
Zakončená bola veľkými zásadnými vyhláseniami zo strany SMER-u, zo strany predstaviteľov parlamentu, neviem, či aj konkrétne pána ministra, ale určite premiéra Fica, že prídu s návrhom novely ústavy a budú s opozíciou rokovať o tomto texte, aby každý mal možnosť a aby sme to spoločne dospeli k nejakému textu. A ja sa pýtam, bolo nejaké rokovanie so zástupcami nejakého poslaneckého opozičného klubu? A hneď aj odpoviem, nebolo. Ani žiadna iniciatíva zo strany vlády, zo strany predkladateľa, zo strany klubu poslancov SMER, nie. Totálna ignorácia. My tu dávame novelu a vy za ňu, budete musieť za ňu zahlasovať, lebo ste vtedy vy boli tí, ktorí prišli na to, že sa tu niečo nekalé chystá, a teraz došlo k prudkému prehodeniu výhybky. To je prvá vec.
Takže ja žiadam, žiadam vládu, žiadam premiéra Roberta Fica, žiadam pána ministra, aby nás vyzvali na rokovania, my radi budeme rokovať o tejto novele ústavy, o tomto texte, pretože máme svoje predstavy o tom, akým spôsobom by sa toto mohlo ústavne riešiť, má to širšie súvislosti, ako je v navrhnutom texte. Nejedná sa z hľadiska toho, čo nemáme dobre doriešené, len o vodu, ale aj o nerastné suroviny ako také, sú absolútne nedostatočne a nevýhodne z hľadiska využitia pre občanov našej krajiny riešené v zákonoch a určite by sme vedeli túto tému priniesť do tejto diskusie, takže ja vyzývam opätovne, že chceme rokovať o tejto otázke a chceme konštruktívne prispieť k tomu, aby keď sa má ústava v tejto oblasti meniť, tak nech je to tak, aby to bolo dobre. A vznášam závažnú výhradu, že tu došlo k porušeniu vyhlásenia, sľubov, deklarácií a absolútne bez najmenšieho záujmu o komunikáciu s opozíciou sa tento text vytvoril a vznikol.
Nebudem teraz, keďže sme v prvom čítaní, a myslím, že to sa tomu budú venovať iní rečníci, hovoriť o negatívach, chybách toho textu a spôsobu, akým je to navrhnuté, a o tom, že možno to vôbec nie je v konečnom dôsledku to, čo sa predstavuje, ale možno je to presne naopak z hľadiska, tak ako je to navrhnuté, ale o tom bude času dosť a budeme sa tomu venovať.
No a v závere tohto svojho krátkeho vystúpenia za klub SDKÚ - DS už len poviem, že vďaka tej arogancii, ktorú ste tu predviedli, a vďaka absolútnemu ignorovaniu dobre mienených výziev k tomu, aby sme sa vrátili k normálu, samozrejme, tak ako sme všetci povedali, nezúčastníme sa hlasovania ani o tomto vládnom návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Nechám si potom vysvetliť, ďakujem pekne.
Naozaj, myslíme si, že je škoda, že ste nám nedali príležitosť diskutovať na túto tému tak, ako sme vnímali vašu ponuku. My sme si totižto napríklad nechali spracovať v Parlamentnom inštitúte podrobnú analýzu o tom, ako upravujú ústavy Európskej únie túto problematiku, a napríklad nám vyšlo, citujem, alebo inštitútu teda vyšlo, že väčšina krajín z tých, ktoré odpovedali, to bolo 18 krajín, má v ústave zakomponovanú povinnosť chrániť a zveľaďovať prírodné bohatstvo, šetrne a efektívne ho využívať, rešpektovať princíp trvale udržateľného rozvoja a zachovania hodnôt pre nasledujúce generácie. Myslíme si, že na túto tému by sme vedeli niečo povedať, nielen pokiaľ ide o vodu, ale aj o ďalšie súčasti prírodného bohatstva. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, musím na úvod povedať, my sa s pánom ministrom vieme celkom dobre porozprávať, keď sa stretneme v súkromí, nakoniec sme pôsobili v podobnej oblasti, preberal som po ňom úlohy a kompetencie na ministerstve hospodárstva, ale čo sa týka toho pracovného nasadenia, nezažil som ešte asi taký arogantnejší prístup ako ten úvod k tomuto predloženému návrhu novely dnes, ktorý bol úplným obrátením pravdy a reality z nôh na hlavu a úplným popretím toho, čo sa v skutočnosti stalo. Úplným popretím toho, že keď sa nám tu pred pár mesiacmi podarilo odhaliť pripravovaný kšeft pána ministra životného prostredia v novele vodného zákona, v reakcii na to, aby tento kšeft bol prekrytý, politicky prekrytý tou najsilnejšou kartou, sa spustila lavína reakcií. Prichytený minister dostal po prstoch od svojho najvyššieho šéfa, od predsedu vlády Roberta Fica. Ani ten však neprinútil ministra životného prostredia, aby tú korupčnú, netransparentnú, zlú schému predaja a ťažby slovenskej vody do zahraničia nahradil takou, z ktorej by mohli mať prospech všetci občania Slovenska, a nielen vybrané záujmové skupiny. Naopak, išlo o kšeft taký veľký, že mu rovno nariadil, aby úplne zakázal predaj slovenskej vody do zahraničia. Keď z toho nemôžu mať prospech spriaznení podnikatelia, ktorí by v netransparentnom konaní bez súťaže dostali licencie na ťažbu a prepravu vody za hranice, nech z toho nemá prospech nikto, ani jeden občan Slovenskej republiky! Tak sa zachoval Robert Fico.
Ale ako som už mnohokrát v minulosti povedal, my nepotrebujeme meniť ústavu na to, aby sme zabránili kšeftom jednotlivých ministrov. Ústava nie je trhací kalendár, aby sme ju menili každú chvíľu. Ústava je základným zákonom štátu. Ústava nemá poskytovať presný a detailný postup pri každej situácii, ktorá môže v štáte nastať. Ak by sme mali ku všetkým problémom pristupovať takto ako táto navrhnutá novela ústavy, tak by ústava nemala 155 článkov, mala by tisíce článkov. Úplne by stačilo, ako už povedali aj predrečníci, priamo vo vodnom zákone nastaviť pravidlá pre predaj vody transparentne, aby povolenky na ťažbu a vývoz vody nedostali len spriaznení podnikatelia a aby množstvo a objemy vody, ktoré by mohli byť vyvážané do zahraničia, vychádzali zo skutočných a reálnych čísel toho, čo si Slovensko môže dovoliť bez toho, aby ohrozilo svoje vlastné podzemné zásoby vôd. Avšak takéto myslenie - nastaviť transparentnú schému v súlade s požiadavkami zachovania životného prostredia - zjavne presahuje schopnosti súčasnej vlády.
Minister Žiga, pán minister teda dostal jedinú, aj keď nesprávnu a nezmyselnú úlohu, pripraviť novelu ústavy, ktorá predaj vody zakáže. Som však presvedčený po tom, čo som si túto novelu zákona, novelu ústavy prečítal, že ani takú jednoduchú vec, ako je dvojvetná novela Ústavy s jasným cieľom, ani takú jednoduchú vec nedokázal pán minister pripraviť bez toho, aby z nej netrčal podvod. Na tento fakt upozornili občianski aktivisti zo skutočného snemu, s ktorými komunikujem a spolupracujem. A posúďte sami. Dovoľte mi zacitovať navrhované znenie ústavnej zmeny:
"Odsek 2
Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje;" teraz príde to zaujímavé, "zákaz sa nevzťahuje na pitnú vodu a prírodnú minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a poskytnutie humanitárnej pomoci" a tak ďalej.
Prvá veta tohto návrhu ústavy teda zakazuje vývoz pitnej, teda vývoz vody do zahraničia. Pokračovanie za bodkočiarkou uvádza výnimky z tohto zákazu. Tieto výnimky sú dve. Pitná voda a prírodná minerálna voda balená. Takto naformulovaný návrh zákona, návrh ústavy sa teda dá chápať dvoma spôsobmi. Ak chcete, môžte ho chápať tak, že vyvážať je možné pitnú vodu balenú a minerálnu vodu balenú. Inak sa voda vyvážať nesmie. Ale dá sa vykladať aj tak, že zakázaný je vývoz všetkej vody okrem pitnej vody všeobecne a okrem minerálnej vody balenej. A teda, že všetku pitnú vodu je možné vyvážať úplne bez obmedzenia. Konzultoval som tento text s viacerými odborníkmi na ústavné právo a vzácne sa zhodli na jednej veci. Takto navrhnuté znenie je nejednoznačné a pripúšťa obe možnosti výkladu. Čisto z legislatívneho technického pohľadu je pritom skôr pravdou to, že takéto znenie navrhovanej novely ústavy vývoz vody pitnej do zahraničia nezakazuje.
Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky totiž jasne takúto situáciu upravujú. V ich čl. 6 ods. 3 sa jasne uvádza, že na označenie dvoch odlišných právnych subjektov nemožno používať zjednocujúce označenia akože v zmysle, že je nám to všetkým jasné, čo tým myslíme. Preto sa vždy v právnych predpisoch používa výlučne právnická osoba a fyzická osoba a nikdy nie zjednocujúce označenie právnická a fyzická osoba. Preto sa vždy v právnych predpisoch používa základná škola a stredná škola a nikdy nie len základná a stredná škola. Vždy sa používajú oddelené názvy. Ide totiž o to, že na subjekty právnej úpravy sa môžu vzťahovať rôzne práva, rôzne povinnosti alebo rôzne právom chránené záujmy, a preto je potrebné ich jasné a zrozumiteľné označenie. Podľa tejto logiky, ktorá vychádza zo samotných legislatívnych pravidiel vlády, tak z novely ústavy predloženej ministerstvom životného prostredia jednoznačne vyplýva, že sa zakazuje preprava vody do zahraničia okrem prepravy minerálnej vody balenej a okrem prepravy pitnej vody všeobecne. Všetku pitnú vodu je možné podľa tohto návrhu vyvážať. Keby chceli predkladatelia zakázať vývoz pitnej vody okrem balenej, museli by ho v návrhu pomenovať jednoznačne oddelene tak, akoby to bolo v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády.
Ja si neviem predstaviť lepší dôkaz o tom, že celá kauza vodného zákona je jedným veľkým ťahaním verejnosti i novinárov za nos od jej úplného začiatku, od toho kšeftu, ktorý nám tu bol predstavený, až po terajší koniec. Ministerstvo životného prostredia aj vláda predsa majú dosť skúsených legislatívcov, ktorí poznajú legislatívne pravidlá vlády. Keď sa vytvára takýto zákon, ešte dokonca novela ústavy, ide to cez legislatívu na ministerstve, potom to ide do legislatívnej rady vlády, potom to ide na rokovanie vlády, potom to má odbor legislatívy v parlamente. Naozaj sa tam nenašiel nikto, kto by poznal legislatívne pravidlá vlády a vedel by upozorniť na túto dvojznačnosť výkladu? Som presvedčený, že takýto návrh mohol prejsť cez všetky tieto orgány a inštitúcie len vtedy, ak išlo o zámer predkladateľa urobiť takýto nejednoznačný výklad.
Preto je potrebné sa naozaj pýtať, pretože v tomto prípade to nevieme vylúčiť. Nebol to zámer predkladateľa? Síce akože naoko zachránime svet, teda Slovákom akože zachránime vodu, ale na druhej strane si necháme pootvorené zadné dvierka, aby sa celkom nevylúčila tá možnosť, ktorú pôvodne pán minister navrhoval v tom zákone, ktorý predložil a ktorý celú túto kauzu okolo vody a celú reakciu verejnosti a desaťtisíce podpisov na petíciu spustili.
Ja osobne, ako som deklaroval už predtým a viackrát, nepodporím tento návrh novely ústavy. Nie preto, že je v ňom výkladová nejasnosť, tá by sa nakoniec dala odstrániť pozmeňujúcim návrhom, ak už by sme teda chceli všetku robotu odpracovať namiesto pána ministra, avšak nepodporím túto novelu ústavy preto, lebo ide len o veľmi hrubú záplatu na kauzu, ktorú zrejme za účelom biznisu spustili samotní predstavitelia strany SMER. Nevyšlo im to, a tak sa teraz tvária, že treba niečo na Slovensku zachraňovať. Netreba. A už vôbec nie v ústave. Ak ťažba a súvisiaci predaj vody do zahraničia nemajú upravený administratívny proces, žiadny úrad nikomu nemôže dať povolenie na vývoz vody. Tá už je dnes vo vlastníctve štátu, štát je majiteľom vody podľa ústavy.
Nepodporím tento návrh ani preto, lebo novelizovať ústavu v normálnom štáte znamená najvyššie štádium prípravy. Ústava sa novelizuje vtedy, keď už prebehli všetky ostatné možnosti, výkladové nálezy Ústavného súdu, ústavná prax a podobne. Táto novela je čisto politická. Je veľmi účelová a vznikla na základe obrovskej politickej chyby pána ministra.
Dovoľte mi ukončiť moje vystúpenie na záver takým nostalgickým povzdychom. Predstava, že budeme žiť v krajine, v štáte, kde sa dodržiavajú pravidlá a kde tí, ktorí pravidlá nedodržiavajú, sú trestaní, je dnes Slovensku veľmi vzdialená. Aj vo svetle tých posledných udalostí, ktoré sa odohrali v parlamente včera a dnes, je zrejmé, že strana SMER chápe demokraciu len ako nástroj, kde si so svojou väčšinou môže silovo a na úkor občanov robiť, čo sa jej zachce a ako sa jej zachce. Som nakoniec celkom rád, že takým nechceným dôsledkom slov a činov predsedu parlamentu a jeho pani zástupkyne, ktorí hrubo znásilnili Ústavu Slovenskej republiky a hrubo znásilnili právo poslancov na legislatívnu iniciatívu, že takým nechceným a nezamýšľaným dôsledkom je aj to, že táto zlá, účelová a ešte aj k tomu neporiadne napísaná novela ústavy snáď neprejde. Táto novela ústavy, ktorá by v skutočnosti dovolila zrejme nekontrolovaný vývoz pitnej vody zo Slovenska, čiže pravý opak toho, čo hovoril pán premiér Fico aj pán minister vo svojom úvodnom slove, pretože opoziční poslanci sa zjednotili a dohodli, že zo solidarity k tým, ktorých návrhy boli vyradené z rokovania parlamentu, sa nezúčastnia hlasovania, a preto by sa 90 hlasov na schválenie tohto návrhu nemalo nájsť.
Bohužiaľ, stále platí aj to, že tá predstava, ktorú by sme mali chcieť, tá predstava, že vláda schváli transparentné pravidlá, aby niekedy v budúcnosti mohli všetci obyvatelia Slovenska - a nielen nejaké finančné skupiny blízke ministrom tejto vlády - vďaka predaju rozumného podielu svojho vodného bohatstva prosperovať, tak takáto predstava, že vzniknú takéto transparentné pravidlá a že všetci Slováci, všetci občania Slovenska na tom budú môcť získať, tá zostáva stále vzdialená a nenaplnená.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujeme, ďakujem Martinovi Chrenovi za výborný príspevok, tlieskam a stotožňujem sa s úplne všetkým, čo vo svojom príspevku povedal. Je úplne zbytočné sa hlásiť do rozpravy, čo som uvažoval, že urobím. Jednoducho netreba, pretože Martin povedal úplne všetko. V tom návrhu, v tom návrhu je diera, súhlasím a mám taký pocit, čo teda tiež súhlasím s Martinom, že tu ide o plánovaný a vedomý podvod na občanoch tohto štátu, a aby si snáď ľudia, ktorí aj pred parlamentom demonštrovali proti tomu vodnému zákonu, mysleli, že všetko je v poriadku, ale v poriadku to jednoducho nie je.
Čiže tento návrh ústavy, odhliadnuc od toho, že žiadny nemal byť, je pripravený nekompetentne? Nie, nie, toto je podľa môjho názoru vedomý podvod a prijatie takejto zmeny by sa vypomstilo. No a, samozrejme, ani ja za tento návrh hlasovať nebudem, aj keby som akokoľvek nebodaj chcel teoreticky, platí slovo, ktoré sme dali, a na hlasovaní sa zúčastňovať nebudeme.
Čiže, vážený pán minister, podľa môjho názoru zbytočne tu sedíte, pretože tento návrh ústavy jednoducho za súčasnej konštelácie a stavu demokracie na Slovensku, za čo môže vaša partaj, jednoducho schválený nebude.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, v úvodnom slove pán minister životného prostredia začal tým, že na predchádzajúcej schôdzi bol prerokovaný zákon o vodách, ktorý podľa neho zakazoval vývoz vody.
Tak, pán minister, v tomto máme zásadný spor. V tom zákone bolo v § 17a umožnené vývoz pitnej vody do zahraničia a zároveň prílohou tohto zákona bola vyhláška, ktorá určovala aj cenu takto vyvážanej vody. Preto dva dni tu opoziční poslanci vystupovali a poukazovali a neustále hovorili o tom, že keď vypustíte tento § 17a a túto vyhlášku, tak áno, podľa súčasne platných zákonov nebude možný vývoz vody do zahraničia. Čo sa stalo následne?
Po dvoch dňoch, keď to kritizovali opoziční poslanci a poukazovali na pripravovaný biznis pre vybraných, ktorí takto budú môcť cez licencie ministerstva životného prostredia vyvážať pitnú vodu, prišiel Robert Fico, vyhodnotili to tak, že to neprospieva strane SMER, a postavili ste sa na tlačovú konferenciu aj s premiérom a ohlásili ste návrh novely ústavy, kde sa zakáže vývoz vody. V tom čase ešte plénum rokovalo o zákone o vodách, až následne snemovňa, teda poslanci SMER-u schválili tento zákon o vodách aj s § 17a, aj s priloženou vyhláškou, ktorá umožňuje vývoz vody. To je politická schizofrénia.
Tento návrh novely ústavy, ktorý ste vtedy ohlásili aj s premiérom a ktorý dneska máme na stole, je len politickým marketingom na prekrytie kauzy. Vo svete sa používa v politickom marketingu, sa používa na takéto niečo výraz vrtieť psom. Bol aj taký film, následne to politickí marketéri používajú, keď na nejakú kauzu, aby sa prekrylo, vytiahne sa ešte niečo väčšie. Veľká záplata sa na to vytiahne. Všetci poslanci opozície hovorili, stačí vypustiť § 17a, stačí vypustiť vyhlášku a nebude sa dať vyvážať voda do zahraničia. Táto novela ústavy, ktorá akože má riešiť vývoz vody do zahraničia, toto riešenie mi pripomína, ako keď chcete zabiť komára a vytiahnete na to delo. Ak teda vládna strana SMER bola úprimne presvedčená o tom, že chce novelizovať ústavu a ochrániť vodu v ústave, tak a nedisponuje dneska 90 hlasmi v parlamente, tak mala rokovať s opozičnými stranami. Aj za KDH musím povedať, že k takým rokovaniam nedošlo. A mohlo sa to rozšíriť o ďalšie prírodné zdroje. Za KDH musím povedať, že máme dlhodobo záujem novelizovať ústavu o princíp "jeden mandát stačí" alebo o zrušenie Mečiarových amnestií, ale k žiadnym takým rokovaniam nedošlo. Aj ja som sa vyjadril pre médiá, že úplne stačí v zákone o vodách vypustiť § 17a, ktorý umožňuje vývoz vody, a vyhlášku a neni potrebná novela ústavy, ale ak strana SMER chce s takým návrhom prísť, je zodpovedné rokovať o takomto návrhu, rokovať o takomto návrhu. Nepovedal som, že KDH súhlasí s takýmto návrhom a že tí novinári, ktorí napísali, že KDH alebo ja osobne som povedal, že som za takýto návrh, povedal som, je zodpovedné rokovať o takomto návrhu.
Včera ale sa udiali veci v Národnej rade, keď podľa nášho názoru aj môjho osobne, bol porušený rokovací poriadok, ale aj ústavné práva poslancov Národnej rady a bolo vyradených desať návrhov zákonov z dôvodu pripravovaných komunálnych volieb alebo prípravy komunálnych volieb. Pýtam sa, návrh novely ústavy, to vrtieť psom, ktoré predkladáte, má súvis s parlamentnými voľbami 2016 alebo aj s komunálnymi voľbami? Vždycky sme pred, v demokracii pred nejakými voľbami. Vždycky nás čakajú nejaké voľby a všetky návrhy zákonov, vládnych a aj opozičných, v Národnej rade sa nejakým spôsobom dotýkajú volieb.
Včerajšia arogancia SMER-u v Národnej rade spôsobila, že opozícia prijala určité obštrukcie, to znamená, nebude sa zúčastňovať na hlasovaní o vládnych návrhoch zákona, takže návrhom novely ústavy o zákaze vývozu vody, ktorým ste nás chceli chytiť do pasce, a mysleli ste si, že keď kritizujeme vývoz vody do zahraničia pri zákone o vodách, že týmto návrhom nás chytíte do pasce, včerajšou aroganciou SMER-u ste sa do pasce chytili vy.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dopracovali sme sa naozaj k takej zapetlitej situácii, sám som zvedavý, že ako to dopadne, lebo za dve hodiny bude hlasovanie. Otázka stojí, že čo SMER chcel alebo nechcel, že kto kedy koho dobehol alebo nedobehol, keď nezahlasujeme za novelu ústavy, budeme tí, ktorí nezahlasovali za novelu ústavy. Keď zahlasujeme za novelu ústavy, možno prekvapíme, lebo si mysleli, že nezahlasujeme a budú nahnevaní, lebo to bude v druhom čítaní. (Povedané so smiechom.)
Neviem, čo je silnejšie. Nahlas rozmýšľam, že možno preto s nikým nerokovali, lebo v zásade ani nechceli, aby to prešlo, len aby mohli povedať, že to chceli. No vedeli, že majú toľko, koľko majú. A ani tuná niektorí exoti majú stále jeden hlas. Čiže to vedeli. Možno preto zvolili ten postup, že to chceli, aby to tak dopadlo, aby mohli povedať, my sme to dali, neprešlo. Preto sa vraciame k pôvodnému scenáru, to znamená ideme s tým zákonom o vodách a už s čistým štítom, dá sa povedať. Už im nikto nič nemôže.
Otázka stojí, že ako na túto hru im pristúpime alebo nepristúpime. Nahlas rozmýšľam. Nemám to úplne prerozmýšľané. Celé sa to takto nejakým spôsobom vyvrbilo. Ja si myslím, že niektorí naši kolegovia predbiehajú dobu, lebo dávajú tu také, by som povedal, vyhlásenia, ktoré, poviem to tak diplomaticky, nie celkom sú zodpovedné, lebo mňa sa teda nikto nepýtal, nikomu som nič nepotvrdzoval, či budem alebo nebudem hlasovať. Tu by som naozaj v tomto chcel, aby bolo veciam uvedené na pravú mieru. Ja mám problém nehlasovať za novelu ústavy, aby bola voda chránená, mám problém. Cítim tam tú politiku, ktorá tam v tom je, to nastavenie, ale vnútorný problém s tým mám. Tak jak nemám problém nezahlasovať za novelu ústavy, ktorým mi tu niekto kladie nožík na krk s nejakými inými excesmi. Bolo kopu excesov, ústavných excesov, s ktorými som nemal najmenší problém nezahlasovať. Avšak pri tomto návrhu som naozaj v pomykove v tom, že, nieže či áno, lebo určite áno, ale či kvôli tejto politickej situácii, ktorá je, a aj za tú cenu, že budem možno chápaný ako človek, ktorý kazí rodiacu sa jednotu, ktorá nie je jednotou, poviem to otvorene, lebo to nikdy z takej rozmanitosti jednota nebude, a obzvlášť keď tam je toľko vrhačov tieňa, že nikto nevie, že kto svieti, kto tieni. Takže tam to bude ťažké.
Ja vám, som blízko k tomu rozhodnutiu, že ja o 17.00 hod. budem hlasovať za, či sa niekto na mňa bude hnevať, alebo nie. A v zásade by som aj kolegom dal na zváženie, či naozaj tiež nepristúpia, alebo stále je to do druhého čítania. Možno paradoxne tým zmätieme protivníka. Lebo oni, mám pocit, že kalkulujú s tým, že to neprejde. A potom začnú to, čo začali, lebo tam to mali zakopané, a oni vedia, že to tam mali zakopané. V tom zákone o vodách bola zakopaná mína, ktorá bola, to neboli vreckoví zlodeji z trolejbusu. To nie sú, to je vysoká liga. To je naozaj cez prah, to boli, ako klobúk dole. Však aj že k niektorým veciam bolo to navysoko robené. (Povedané so smiechom.) Ale našlo sa to. Potrebujete si zmyť, zmyť to, čo sme na vás vyliali cez, cez ústavu. Naozaj treba zvážiť, veľmi opatrne a zodpovedne treba zvážiť, čo urobíte, resp. neurobíte.
Ten zákon tu prekvapivo pre mňa nie je napríklad. Všimnite si, že ten zákon o vodách tu nie je. Mal by byť v druhom čítaní, nie je zaradený. Ale SMER-u nemôže robiť najmenší problém si ho do rokovania zaradiť, však? Ak sa nemýlim, ma opravte, ale tu táto, tento. (Reakcia z pléna.) Vždycky sú dve možnosti, schváli sa alebo neschváli. Keď sa neschváli, určite máte aj plán B. Keď sa nechváli, tak čo? Keď sa neschváli, tak neurobíte nič? No vidíte, nakoľko hráte šachy dopredu, pán minister? Aspoň na jeden ťah určite. Čiže viete, čo sa stane, keď, keď nie, viete, čo sa stane, keď áno. Otázka je, že či chceme, alebo nechceme. Neviem, hovorím, som zmätený z toho. Ja si myslím, že z našej strany by bolo zodpovednejšie k tomu pristúpiť zodpovedne, nie unáhlene typu zabalíme to do celého balíka, lebo tu sa hrá naozaj o veľa. Tu sa hrá naozaj o veľa a ten, to, ako zakopali tú mínu, ako sofistikovane, s akou noblesou zakopali mínu do toho, ako sa dostať k vode cez, cez tie, správne právo a neviem čo všetko a to, to je znakom toho, že oproti nám nie sú vreckoví zlodeji z trolejbusu. To je naozaj, že súperíme so súperom a protivníkom, ktorý si zaumienil vylicencovať určité množstvo vody, to množstvo zavrieť cez licencie a už to znamená do kruhu už ani nikoho nepustiť. To znamená, aj v tom trolejbuse už keď jeden je, tak si nepustí ďalšieho. Aj toto je, že či proste ako to zavrieť. Čiže to by malo byť takým signálom, že musíme byť uvážliví v tých rozhodnutiach, ktoré urobíme. A ja mám pocit, že SMER-u by v tejto chvíli viacej vyhovovalo to, že by ústava neprešla. A dokonca si myslím, že sa aj na to tešia, že to takto dopadne.
Takže našou, na zváženie dávam a ja som blízko toho rozhodnutia, že o 17.00 hod. aj napriek, poviem to takto diplomaticky, nie celkom korektnému údaju, ktorý uviedol môj predrečník, že všetci nebudeme hlasovať, ja som blízko toho rozhodnutia, že pravdepodobne zahlasujem, lebo politika nabok. V tomto prípade politika nabok a tu sa jedná naozaj o vážnu vec. Kopu, veľa vážnych vecí sme stratili svojou neschopnosťou, o veľa vecí sme prišli, to málo, čo zostalo, supy krúžia, nebolo by dobré, keby sme proste, jak sa to hovorí, cez brvno nevideli les alebo aj opačne, no proste aby sme, aby nám to zastrelo pohľad na vec, ktorá nás presahuje. Toto je niečo tuná aktuálne, ale to, táto vec presahuje nielen nás, ale presahuje aj generačne a je to záležitosť, naozaj ktorá významným spôsobom môže poznačiť túto krajinu.
Takže treba k tomu pristúpiť zodpovedne a ja o 17.00 hod. nevylučujem to, že tu budem sedieť a budem hlasovať za ústavu. Práve preto, lebo sa bojím toho, aby to nedopadlo zle.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vzhľadom na stav demokratických procesov tohoto parlamentu a možno aj preto, aby si nemusel, Dodo, pán poslanec Hlina, nastavovať svoju vlastnú hruď, by si mohol dať procedurálny návrh, že pre účely tohoto rokovania a tohoto hlasovania by predseda parlamentu mal päť hlasov a dvaja podpredsedovia po tri a tým pádom by si bol tejto svojej dilemy, či máš nasadiť hruď, alebo nie, elegantne zbavený. Ak dokáže v tradícii parlamentarizmu Slovenskej republiky byť vylúčený poslanec alebo vyradených desať bodov z rokovania parlamentu, ktoré pochádzajú od opozície, možnože väčšina tohoto parlamentu pre účely tak dôležitej zmeny nebude mať problém odhlasovať to, aby vedenie parlamentu malo viac hlasov ako všetci ostatní poslanci. Možnože budeš prekvapený. Ďakujem.