37. schôdza

Ďakujem pekne kolegovi Jurzycovi. Ja som tiež uvažoval týmto smerom, ale keďže v podstate nie som úplne doma v celej daňovej problematike, tak som si netrúfol komentovať aj tie ostatné dôsledky. Ale, samozrejme, má pán poslanec Jurzyca pravdu od začiatku až do konca v tom, čo povedal. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, daňové zákony naozaj nie sú jednoduchou záležitosťou a vždycky prinášajú nejaké svoje „pre“ a „proti“ a väčšinou sú teda politicky motivované. A tam sú teda politické rozhodnutia, keď ich niekto povie, že takto to bude a hotovo, lebo má z toho niečo do budúcnosti byť.
Ako pán minister povedal, tento zákon bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Je to zaujímavé, pretože sem by práve mali prichádzať zákony, ktoré by mali mať pozitívny dopad na štátny rozpočet. A väčšinou teda v oblasti daní sa to stáva.
Čudujem sa tak trochu, že sa nepristúpilo k zníženiu DPH na základné potraviny alebo vo všeobecnosti, tak ako to bolo deklarované a sľubované v minulosti. Ale dane niekde treba vybrať a vždycky dochádza určitým spôsobom k daňovej optimalizácii. Firmy, ktoré na to majú, tak dane optimalizujú.
Postavil som si otázku, komu má vlastne pomôcť tento zákon. Pán minister tvrdí, že budú z toho výpadky v štátnom rozpočte. Takže štátu asi nepomôže. VÚC-kam, je to tiež polemické pri prerozdeľovaní, v podstate svojím spôsobom tiež asi veľmi nepomôže. Ale môže istým spôsobom pomôcť autodopravcom. Teraz je otázka, ktorých autodopravcov sa to týka, pretože opäť tento zákon je selektívny a niektorých zvýhodňuje a niektorých, naopak, znevýhodňuje.
Hovorí sa tu o spôsobe platenia dane ekologickým spôsobom, alebo teda za ekologický dopad. S tým sa dá, samozrejme, vždy súhlasiť, pretože čím je nižší dopad na životné prostredie, tým by sa za vozidlo mala platiť nižšia daň. A to platí nielen o veľkých autodopravcoch, to isté by malo platiť aj o malých dopravcoch alebo teda o vlastníkoch motorových vozidiel, o bežných občanoch. Neviem si však predstaviť, kde by si dôchodca, ktorý má ešte starú škodovku stodvadsiatku, ktorá chrlí neskutočné olovo do životného prostredia, mal zaplatiť za ňu vyššiu daň oproti tomu, kto má nové auto podľa súčasných najnovších euronoriem. A toto je aj problém tohto zákona.
EURO trieda je emisná kategória, ktorá spĺňa prísne európske environmentálne normy. Kategória EURO V je už na trhu od roku 2005. To znamená, že budúci rok to už bude 10 rokov odvtedy, keď tieto vozidlá začali brázdiť naše cesty. Týchto vozidiel je, samozrejme, veľmi veľa. A hlavne tieto vozidlá má väčšina autodopravcov na Slovensku. Dokážu ešte svoje pojazdiť, pretože sú to pomerne kvalitné vozidlá, niektoré z nich už majú, sú po nejakých opravách, po doplnkoch, ale stále jazdia, ale už majú motory s emisnými normami EURO V. EURO III a EURO IV sú v podstate vo výbehu od roku 2001. Tie sa používajú síce menej, ale hlavne v komunálnych službách – ešte stále, pretože ani mestá a obce nemali na to, aby si nakúpili drahé vozidlá, – ktoré si, samozrejme, zabezpečujú samy, na odvozy a zvozy. To sa týka odpadov, smetí, lokálneho zásobovania, stavebníctva a podobne.
Čiže pri emisných normách EURO III a vyšších podľa tohto navrhovaného zákona budú autodopravcovia platiť o 20 % viac. Je otázne, či si to takíto malí autodopravcovia môžu dovoliť. Oni by možno boli radi, keby si mohli kúpiť nové auto, ktoré je už podľa súčasných emisných euronoriem, ale otázne je, či majú na to, zarobili si na to alebo zarobia si na to. No najlepšie by bolo na to opýtať sa ich. Ja som sa s nimi rozprával a oni mi povedali, že to nie je možné. Pre koho je teda tento zákon určený? No skôr je pre veľké firmy, ktoré si môžu dovoliť nakúpiť nový vozový park. A tým pádom zlikvidujú tých malých, aj vlastne týmto zákonom. To znamená, že jedna tretina autodopravcov teda by mohla byť diskvalifikovaná. Ich jedna tretina už bola v podstate diskvalifikovaná zavedením mýta v roku 2011. Z toho, čo tu ostalo po mýtnej reforme, už jedna tretina je v zahraničí, aj tam ostala.
Hovorí sa tu, že máme úplne iný štandard oproti ostatným okolitým aj členským krajinám Európskej únie. Takže ak ho nebudeme mať aspoň, ako je v Českej republike, tak do konca roka odíde väčšina autodopravcov zo Slovenska. Čiže Slovenská republika na dani z motorových vozidiel môže vybrať veľké nič. To znamená, že všetky cestné dane odídu von a už sa nikdy nevrátia. Plus odídu, samozrejme, aj firmy, ktoré si založia sídla a tam budú platiť dane v zahraničí. Ale v zahraničí si budú musieť zamestnať ľudí. To znamená, že u nás môže poklesnúť aj zamestnanosť. To všetko so všetkým súvisí. A to je práve ten synergický efekt. Synergický efekt môže byť buď pozitívny alebo negatívny. V tomto prípade sa javí, že návrhom takéhoto zákona ten synergický efekt bude ďaleko, ďaleko negatívnejší, ako by si niekto mohol myslieť. To znamená, že aj dôsledky na rozpočty nielen štátu, ale aj v konečnom dôsledku VÚC-ok môžu byť katastrofálne. V Českej republike sú podľa podobného zákona zľavy 48, 42 a 25 % a u nás sa navrhujú 25, 20, 10 %. Podľa niektorých je to šialenstvo a jasný odkaz autodopravcom: „Utekajte von, vás tu nechceme.“ A to sa týka hlavne tých malých autodopravcov, ako hovorím, pretože tým veľkým, ktorí na to majú, aby si kúpili nové autá, to je jedno.
A teraz sa vrátim ešte raz k tomu, pre koho je tento zákon určený. Spomenul som, že je pre tých, ktorí na to majú. Malí podnikatelia si tak nebudú môcť kúpiť nákladné auto, ani na lízing, lebo ho nebudú mať z čoho splácať pri aj súčasných teda zľavách na dani. Ak má malý podnikateľ staršie vozidlo, tak aj doprava napríklad stavebného materiálu by bola lacnejšia. Ale ak budú na trhu len veľkí hráči, budú mať nakúpené drahé autá, tak aj služby poskytujúce budú drahé. Je veľmi jednoduchý príklad. Malý dopravca má auto síce s EURO V, ale kdesi až z roku 2005, zo začiatku, tak bude musieť platiť vyššiu daň. Ale aj napriek tomuto za súčasných podmienok dokázal doviezť, povedzme, piesok na stavbu alebo fúru štrku na betónovanie za úplne iných podmienok ako, povedzme, nejakí veľkí autodopravcovia. To znamená, že ak si teraz vyženieme a vylikvidujeme malých autodopravcov, ktorí nám mohli ten štrk na tú stavbu kdesi doviezť, pretože väčšinou ľudia to riešia takýmto spôsobom, keďže nemajú na to, aby si zaplatili drahé dodávky a komplexné veľkých firiem, tak títo malí autodopravcovia odídu preč a ostanú tu naozaj len tí veľkí, ktorí budú mať drahé autá. No ale za svoje služby si dajú zaplatiť. To znamená, že v konečnom dôsledku ten človek, ktorý si bude chcieť dať doviezť fúru štrku na stavbu, tak bude platiť viacej. A nebude tu ani konkurencia, pretože tí veľkí hráči si budú diktovať ceny a nebude im ich mať kto znižovať práve tou konkurenciou, ktorá tu bola tými malými dopravcami so staršími vozidlami, pozor, nie starými, ale staršími, ktoré už spĺňali určité euronormy, emisné euronormy, ktoré už nechrlia toľko splodín do ovzdušia ako naozaj staré nákladné vozidlá. Takže o koľko sa zdvihnú ceny pre tých drobných ľudí, ktorí si takéto služby budú chcieť zadovážiť? No ťažko povedať. To zistíme časom.
Takže ešte raz otázka: Pre koho je tento zákon určený? Mám taký dojem, že je zase len pre tých veľkých, ktorí tuná už majú svoje firmy, ktorí robia v tejto oblasti dlhé roky, ktoré spolupracujú s veľkými hráčmi na tomto trhu a naozaj majú na to, aby si mohli zadovážiť nové autá. A tým pádom budú platiť potom aj nižšie sadzby dane, pretože majú nové autá s nižšími emisiami. Opäť je to zákon, ktorý znevýhodňuje určitú skupinu, ako som hovoril, znevýhodňuje práve tých malých autodopravcov, ktorí sa kedysi na začiatku snažili o to, aby mali teda dobré auto, ale, žiaľ, súčasná situácia, však medzitým prebehol rok 2008, kríza, predpokladám, je, že asi nemali na to, aby si zarobili na to, aby si kúpili nové vozidlo. To znamená, že stále fungujú s tým, čo majú.
Dal som vám do lavíc aj také porovnávacie tabuľky, ktoré vypracovala Únia nákladných autodopravcov Slovenska. Tam si máte možnosť porovnať tie ceny, ktoré sú v okolitých štátoch a u nás alebo teda v Českej republike. A koniec koncov zrejme to asi bude pravda, keď hovorili, že však pôjdu do Čiech, niektorí možno do Maďarska, možno to tam majú bližšie, niektorí možno do Poľska, ale skutočne tento zákon môže mať ďaleko negatívnejší dopad ako len výpadok 20 mil. v štátnom rozpočte, pretože môžu tak odísť celé firmy, autodopravcovia, zamestnanci, tri aspekty to dokáže ovplyvniť negatívnym spôsobom.
Takže naozaj dávam na zváženie pánovi ministrovi, či tento návrh je naozaj dobrý alebo či radšej treba počkať, alebo to už dostal od niekoho nadiktované a len tu sa tvári, že počúva, číta si noviny pre istotu alebo to len tak listuje. Takže naozaj treba zvažovať, či takýto zákon bude dobrý alebo nebude dobrý pre našu spoločnosť do budúcnosti. Ďakujem.

Ja by som chcela vo faktickej vystúpiť nielen na podporu toho, čo predniesol pán poslanec Hraško, ale aj na argumenty, ktoré predložili zástupcovia Únie autodopravcov. Ja si rovnako myslím, a som presvedčená, že to, že mnohí malí a strední autodopravcovia a podnikatelia v tomto segmente nemodernizujú stav a neinvestujú do ekologickejších vozidiel, nie je výrazom ich nezáujmu. Veď to je neprirodzené. Predsa každý autodopravca má záujem viezť sa a poskytovať služby v modernejšom a ekologickejšom vozidle. To, že nemodernizujú stav svojich vozidiel, je výrazom už i tak výraznej odvodovej aj daňovej záťaže. A presne tak, ako to povedal aj pán Hraško a ako pri tom argumentujú aj zástupcovia Únie autodopravcov, toto opatrenie, ktoré predkladáte, vôbec nie je nastavené na to, aby sa harmonizovali a nejakým spôsobom objektivizovali, vyvažovali možnosti konkurencieschopnosti medzi veľkými, malými a strednými. Práve, naopak, toto opatrenie a táto zvýšená daňová povinnosť pre malých a stredných autodopravcov bude kontraproduktívna. Zvýrazní možnosti a posilní konkurencieschopnosť už i tak silných autodopravcov veľkých spoločností na úkor záujmov a potrieb malých, stredných autodopravcov. Preto budem rada, ak sa v druhom čítaní objavia pozmeňujúce návrhy, ktoré to upravia a zamedzia takémuto rozdielu. Verím, že to bude vládnou stranou podporené. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani podpredsedníčka. Takže úvod som nešťastnou náhodou už mal pri predchádzajúcom zákone, ale pripravoval som sa na toto vystúpenie, takže mi to trošku ušlo. Ale predsa len opäť začnem odznova ten môj príhovor. Potom sa dostaneme aj k tým vyjadreniam, ktoré už boli v rozprave prezentované. Ale musíme sa vrátiť na úplný začiatok. To znamená, ako sa vlastne rodili samosprávne kraje a o čo vlastne nám išlo.
V roku 2001 keď vláda Mikuláša Dzurindu prijímala zákon o vytvorení vyšších územných celkov ako jednu z podmienok Prístupovej zmluvy vstupu do Európskej únie, tak ako predkladateľka táto vláda zároveň ako zákonodarca prišla s návrhom, táto samospráva ako bude financovaná, z akých príjmov to bude a zároveň aké bude mať kompetencie. Preto sa zvolil model, že bude samospráva vyšších územných celkov financovaná na jednej strane z dane fyzických osôb, to znamená nazývané podielové dane, a z daní motorových vozidiel, vychádzajúc z toho, že samosprávne kraje dostali do vienka majetok ciest II. a III. triedy. To znamená sieť, ktorá je pod tou hlavnou sieťou ciest I. triedy, diaľnic a rýchlostných komunikácií. Potom sú to cesty krajské, na ktoré nadväzujú mestské a miestne komunikácie. Už vtedy zákonodarca predpokladal, že dôjde ku nejakej rovnováhe a že dokáže sa tá disproporcia, ktorá je medzi týmito daňami, postupne vyrovnať. Ale dnes sa píše rok 2014 a ukázalo sa, že pri tejto dani z motorových vozidiel sa vtedajší predkladateľ, vláda Mikuláša Dzurindu, výrazne zmýlil. A ja vám vysvetlím, prečo sa zmýlil. Je to preto, že už vtedy nevedel garantovať zákonodarca spravodlivosť výberu tejto dane tým, že nevedel zagarantovať, aby autá, ktoré sú registrované v jednotlivých krajoch, nemohli podnikať v iných krajoch. Nemohol to zagarantovať jednoducho. To dnes je úplne bežné, keď si pozriete, že väčšina firiem je registrovaných v Bratislavskom kraji a má bratislavské značky a chodia a podnikajú po celom Slovensku na území všetkých krajov. Ale pritom dane z motorových vozidiel platia do Bratislavského samosprávneho kraja. Čiže tu chcem povedať, že zákonodarcovi, tak ako uvažoval, jednoducho sa nepodarilo odstrániť túto deformáciu napriek rôznym snahám. A viem, že tie snahy tu boli v parlamente neustále nejakým spôsobom reštrikčne pôsobiť na firmy, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo, že by to bolo kontraproduktívne, pretože firma, ktorá má sídlo v Bratislavskom kraji, asi má malú motiváciu na to, aby išla a, povedzme, registrovala svoje auto v Žilinskom kraji, povedzme, a tam platila dane len preto, aby to bolo spravodlivé. Pre nich bolo úplne prirodzene jednoduchšie zaregistrovať v mieste sídla svojej firmy aj všetky vozidlá.
No a za toto obdobie od roku 2002 až do roku 2014 sa tie nožnice neustále otvárali a ukázalo sa, že, prirodzene, samosprávne kraje museli nejako na to reagovať, pretože majú aj rozdielny systém ciest a predovšetkým dĺžku ciest. A tá sieť tých ciest II. a III. triedy sa líši od 500 kilometrov v Bratislavskom kraji až po 2 500 kilometrov v Banskobystrickom a v Prešovskom kraji. Medzitým sú ostatné kraje, ale všetky poväčšine majú sieť okolo 1 400 kilometrov a viac.
No a aký je ten výsledok, ktorý dnes máme v rozpočtoch samosprávnych krajov. Nuž je taký, že samosprávne kraje na to začali reagovať takým spôsobom, že začali rôzne upravovať tieto dane, nielen tým, že vzniklo množstvo sadzieb, ktoré nie sú zjednotené tak, ako uviedol aj pán minister, a, mimochodom, to kritizujú aj dopravcovia od začiatku, ako vznikla táto daň, ale aj tým, že rôzne bonifikácie vznikali v jednotlivých krajoch, dokonca možno v niektorých nevznikali takmer žiadne. To znamená, niektoré dali, povedzme, nejakú zľavu na poľnohospodárske stroje a niektoré, povedzme, dali nejakú zľavu na vozidlá, ktoré používajú ekologickejšie motory, či už je to EURO V alebo EURO VI. Alebo aj samosprávne kraje, a to úplne prirodzene, pristupovali pri stanovovaní týchto sadzieb aj tak, že vymedzili z toho všetky autobusy prímestskej autobusovej dopravy a rovnako aj všetky autá, ktoré vykonávajú údržbu na cestách II. a III. triedy, čo je logické, pretože vlastne samosprávne kraje by si z jedného vrecka prekladali do druhého vrecka tie peniaze, lebo keďže vybrali daň z motorových vozidiel, darmo by spoplatňovali autobusy, s ktorými majú zmluvu na prímestskú autobusovú dopravu, no a potom zasa ju do druhého vrecka ju prekladali. Ale opäť chcem povedať, že každý samosprávny kraj, prirodzene, podľa stavu ciest a podľa dĺžky cestnej siete, si to prispôsoboval.
Čiže tie nožnice sa roztvárali až po dnešný deň a výsledok bol taký, že Bratislavský kraj, ktorý má dnes okolo 500 kilometrov ciest II. a III. triedy, vyberal z daní motorových vozidiel okolo 33 mil. A pre porovnanie Žilinský samosprávny kraj, ktorý má ich sieť 1 450 kilometrov, vybral z tých daní iba necelých 16 mil., čo je takmer polovica z toho. Je toto správne?
Toto nevyváži ani koeficient, o ktorom tu hovoril pán Šebej, pretože hovoril, že Bratislavský kraj je diskriminovaný tým, že má koeficient na daň z fyzických osôb. V súčasnosti hovoril to číslo 0,9518, pokiaľ si pamätám. (Reakcia z pléna.) Áno, ale však to bola dohoda, ktorá bola na začiatku stanovená nie preto, že to malo súvisieť s daňou z motorových vozidiel, lebo malo to súvisieť s tým, aby sa pomaličky znižovali medziregionálne rozdiely. Ale s daňou z motorových vozidiel tento koeficient nemal absolútne nič spoločné. Ale dnes sa to možno nejakým spôsobom spája.
Čiže summa summarum keď si to celé zhrnieme, tu jednoducho sa zákonodarca výrazne zmýlil a jeho predpoklad sa vôbec nenaplnil. Práve, naopak, vznikli tu obrovské rozdiely. A tieto rozdiely spôsobili aj prirodzenú nespokojnosť dopravcov, ktorú treba absolútne brať do úvahy. A preto ja absolútne nerozumiem vystúpeniu pána poslanca Hraška, ktorý na jednej strane hovorí, že je tu negatívny dopad na rozpočet, tak veď to je niečo zlé, katastrofálne, a na druhej strane hovorí o tom, že tí podnikatelia, ktorí v autodoprave podnikajú, budú likvidovaní a nebudú si môcť dovoliť niečo viacej. No veď to je protirečenie. Tým, že vláda ide teraz zadotovať túto daň pre samosprávne kraje v tom prechodnom období vo výške asi 20 mil., je to uvedené aj v návrhu zákona, je dané to, že sa tá sadzba dane znižuje a zjednocuje na celom Slovensku. A zákonodarca pristúpil k tomu tak, že si zobral ako referenčnú hodnotu najnižšie tie sadzby, ktoré sú v súčasnosti v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Čiže nie sú v Bratislavskom kraji, to chcem poopraviť, ale v Banskobystrickom kraji sú najnižšie sadzby dane z motorových vozidiel. A tieto si zákonodarca teraz, ministerstvo financií berie ako referenčnú vzorku. A to chce vykryť tým výpadkom z daní, o ktorých hovorí, 20 mil. To znamená, inými slovami, v ostatných krajoch okrem Banskobystrického kraja, pán poslanec, budú všetci dopravcovia platiť menej. Toto je realita, ktorú je potrebné si uvedomiť. Ale je dôležité zároveň aj povedať, že už tu nebude môcť hocikto nejakým spôsobom zneužívať a používať argument, že autá, ktoré sú prihlásené v inom kraji, podnikajú v našom kraji, pretože jednoducho to nejde, Slovensko je pomerne malé na to, aby sme takýmto spôsobom to robili, a preto ešte raz zdôrazňujem, tu sa jednoducho zákonodarca pri stanovovaní tejto dane pre samosprávne kraje absolútne pomýlil a je potrebné urobiť nápravu a postupne zavádzať štandardy, ktoré sú aj bežné v iných krajinách Európskej únie. A myslím si, že niektoré kraje to aj využívali, ale nemohli si dovoliť veľa, pretože každý príjem z tejto dane, ktorý získali okrem Bratislavského samosprávneho kraja, využívali prioritne na opravu ciest. Ale môžem zodpovedne povedať, že Bratislavský samosprávny kraj toľko nemá tých ciest a všetky peniaze, ktoré vybral, tých 33 mil., som presvedčený, nedal do ciest, lebo ich musel dať do iných kompetencií na vykrytie toho, čo vykonal. Čiže ani tuto nebola úplná spravodlivosť, ktorú predpokladal zákonodarca na začiatku roku 2001.
Čiže prechodom tejto dane na štát, jej centralizovaním v stanovovaní rovnakých pravidiel pre všetkých dopravcov, prinesením bonifikácií, ktoré sú úplne bežné, to znamená ekologickú bonifikáciu, ktorá je zohľadnená na jednej strane motormi, ktoré produkujú nižšie emisie, a na druhej strane aj určitým tlakom, čo je podľa môjho názoru zasa dobré. Ja si vôbec nemyslím, že tí, ktorí napríklad používajú autobusy na dopravu ľudí, by mali používať autobusy, ktoré majú 20 rokov. Preto aj zákonodarca prichádza s tým, že ak je to vozidlo staršie ako 12 rokov, tak musí zaplatiť tú daň vyššiu, aby ho to motivovalo, že je potrebné si kúpiť niečo novšie, pretože už je morálne zastarané to vozidlo a naviac preváža ľudí. A tu si musíme povedať zodpovedne, že tieto vozidlá musia byť absolútne v stopercentnom stave, čo sa veľmi ťažko dá dosiahnuť pri vozidlách, ktoré sú staršie ako 12 rokov, i keď nechcem tým povedať, že sú výnimky, že by niektorí dopravcovia nedokázali si ich udržať aj v dobrom stave, o čo určite sa snažia.
Ale tieto pozitíva, ktoré sú v tom zakomponované, je potrebné jasne pomenovať. A zároveň je aj potrebné povedať, prečo sa k tomu pristupuje. A hovorím to aj z vlastnej skúsenosti, ktorú máme, a preto aj tá diskusia bola veľmi ťažká, ťažká preto, aby sme si dohodli mnoho otáznikov, ktoré nás čakajú, napríklad to, že čo bude, keď príde, povedzme, ďalšia nejaká recesia, ktorá môže spôsobiť nižší príjem z daní fyzických osôb. Bude samospráva vyšších územných celkov určite na tom horšie ako napríklad obce a mestá, pretože už bude mať len jednu daň, a to podielovú daň na rozdiel od obcí a miest, ktoré majú okrem toho ďalšie dane, dane z nehnuteľností, rôzne poplatky a tak ďalej a tak ďalej.
Ale myslím si, že tu je otvorená diskusia. A určite jej cieľom je, aby sme v budúcnosti diskutovali aj s ministerstvom financií. Tá diskusia bude pokračovať, aby sme, povedzme, rozprávali o nejakých iných daniach, na ktoré by bol samosprávny kraj rovnako zavesený, napríklad ako je to v Poľskej republike, kde sú vojvodstvá, tie sú na úrovni našich krajov (samosprávne kraje), o dani z fyzických osôb. A tým sú aj motivovaní napríklad pomáhať pri získavaní investorov do svojich krajov, čo je podľa mňa celkom zaujímavé. O tomto musíme diskutovať do budúcnosti a musíme nastaviť to naozaj tak, aby to bolo motivačné a týkalo sa to aktivity samotných krajov.
Ja vítam návrh ministerstva teraz aj po dlhej diskusii s dopravcami. A nebolo to len u nás, ako to bolo prezentované. Ale predovšetkým ČESMAD, ktorý zastrešuje podľa môjho názoru väčšinu autodopravcov na Slovensku, s tým prichádza. A je to po dohode s nimi. Pokiaľ mám informáciu, pán minister mi to potvrdí, ČESMAD s týmto návrhom súhlasil. A súhlasil s tým, že bude zakomponovaná do zákona na začiatku táto bonifikácia, ktorú máte v zákone. Je to odstupňované po troch rokoch a je tam bonifikácia 25 %, keď máte auto do troch rokov, keď ho máte do 6 rokov, je to 20 %, keď ho máte do 9 rokov, je to 15 %. Ale na druhej strane ak ho máte staršie ako 12 rokov, tak už to budete platiť viac, čo je podľa mňa správne. Ale priestor je tu na to, aby tá bonifikácia sa týkala napríklad aj tých áut, ktoré sú poháňané či už stlačeným zemným plynom alebo propán-butánovým stlačeným plynom, alebo na vodík.
Máme ešte niektoré otvorené otázky. Som presvedčený, že ich doladíme s ministerstvom financií. Je tam napríklad prechod na budúci rok, kde ostáva nám visieť ešte jeden mesiac december. Myslím si, že v tom nájdeme nejaký kompromis. A rovnako budeme hľadať aj riešenie, ako to zagarantovať v prípade nejakého výkyvu tej dane fyzických osôb a v prípade, že hrozilo by, že by tie príjmy boli nižšie, ako je to potrebné pre vykonávanie kompetencií samosprávnych krajov, aby tam bola aj nejaká garancia.
Ale čo je najdôležitejšie, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, je, že sa ide odstrániť deformácia, ktorá sa za pôsobenie tohto zákona od roku 2011 nestratila, ale, naopak, ešte sa zväčšovala. A som presvedčený, že toto bude nápomocné aj pre dopravcov, že to bude zjednodušením pre dopravcov a že sa tu vytvorí prostredie, po ktorom aj oni volali, a že samosprávne kraje už nebudú mať možnosť možno nejakým spôsobom na seba nazerať tak, že a vy máte viacej daní, my máme menej daní, pretože tie pravidlá týmto vyčisťujeme.
Čiže, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ja podporím tento zákon do druhého čítania. Ešte budeme mať priestor na diskusiu, aby sme vyladili nejaké maličkosti, ale som presvedčený, že po fungovaní tohto zákona od roku 2001 je potrebné ho zmeniť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán kolega, vy ste vystúpili aj ako poslanec Národnej rady, ale, samozrejme, aj ako župan jedného konkrétneho kraja. Nejdem s vami polemizovať vecne, myslím, že to robia iní, a navyše mnohé veci, ktoré ste povedali, sú úplne zmysluplné, skôr vám dám do pozornosti možno to, či ste celkom zvážili dlhodobé a širšie dôsledky všetkých týchto krokov vo vzťahu aj k rozvoju krajov aj vo vzťahu k rozvoju samosprávy, lebo jedna vec, ktorú vieme aj z histórie z iných krajín, je, že rozvoj území sa veľmi ťažko dá dosiahnuť len na výdavkovej strane. Ak obce alebo aj kraje nemajú svoje možnosti ovplyvniť aj svoju príjmovú politiku, svoju daňovú skladbu, ak môžu len rozdávať „cudzie peniaze“, ktoré niekto odovzdá, tak sa stávajú klientmi, stávajú sa niekým, kto nerozhoduje o svojom osude, nemá možnosť vytvárať vlastnú ekonomicko-sociálnu stratégiu, čo je napríklad dôvod, prečo ja odmietam ako poslanec Národnej rady harmonizáciu daní na úrovni Európskej únie, lebo nemôžeme byť len tí, čo rozhodujú o našich výdavkoch, musíme byť schopní rozhodovať aj o svojich príjmoch. Ak vyššie územné celky stratia reálne významné autonómie pri tejto dani, moja otázka nie je, či je to dobré alebo zlé, ale čo to nahradí. Vybojovali ste si s ministerstvom financií a s centrálnym štátom nejakú inú možnosť, ktorú by ste mohli ovplyvňovať, rozvoj svojich území a mať samostatnosť a dokazovať, uplatňovať moc nielen na úrovni rozdávania výdavkov, ale aj na úrovni vyberania daní. Vieme, že výber daní je aj to, čo vytvára zodpovednosť verejných predstaviteľov voči svojim voličom. To znamená, verejný predstaviteľ, ktorý len prerozdeľuje prostriedky, v skutočnosti tie účty až tak skladať nemusí.
A možno pragmaticky na záver. Zvážili ste, či tým nedláždite cestu k tomu, čo, myslím, aj váš predseda, samozrejme, občas ohlasuje? A neviem, či vy ste sa s tým úplne stotožnili, a to je v podstate zrušenie krajskej samosprávy v jej dnešnej podobe. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Šebej.

Ďakujem pekne. Tými poslednými slovami kolegu Beblavého v podstate sa ozvalo to, čo som povedal na konci svojho príspevku, že ja to vnímam ako útok na existenciu samosprávy ako takej, lebo sa jedna veľmi dôležitá právomoc rozhodnúť o dosť zásadnej veci odoberá a prenáša sa na štát.
Ale, kolega Blanár, no keď sa bavíme o spravodlivosti, tak ja ešte raz zopakujem, čo som povedal. Z celkovej sumy 410 mil. eur, ktorá bola vybratá v roku 2013 na dani z príjmov fyzických osôb, sa do Bratislavského kraja vrátilo 32 mil., čo z toho ani nie je desatina, ale možno pätnástina. A keď už sa bavíme o spravodlivosti, tak toto je ale ťažkým a trestuhodným spôsobom nespravodlivé. Takže opakujem znovu, zavádzanie termínu „spravodlivosť“ do týchto debát je vždycky veľmi sporná záležitosť. Ja by som to nechal tak.
A chápem, čo mi hovoríte, a bol by som radšej, keby na mojom mieste tuto diskutoval župan so županom, teda keby tu bol pán kolega Frešo. Ale nie som plne kompetentný ho v celom rozsahu nahradiť, ale za to, čomu rozumiem, čo sa deje v dopravnej komisii, hovorím, že tento návrh zákona poškodí Bratislavský samosprávny kraj spôsobom, ktorý ťažko možno označiť za spravodlivý.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Blanár, skúste mi povedať, čomu ste nerozumeli v tom, keď som rozprával o tom, že malí autodopravcovia nemajú za súčasného stavu šancu kúpiť si nové auto, pretože si naň nezarobia. Nezarobili si naň a ani si naň nezarobia, aj napriek tomu, keby si ho kupovali na lízing.
Čomu ste nerozumeli v tom, keď som hovoril, že keď povedali, že tieto dane budú pre nich likvidačné, tak odídu radšej do zahraničia, nielen teda oni, lebo zoberú si tam celú svoju malú firmu a tým pádom budú musieť tu na Slovensku prepustiť svojich zamestnancov. Čomu ste nerozumeli v tejto časti, to by ma tiež zaujímalo.
A čomu ste nerozumeli v tom, keď som hovoril, že keď odídu zo Slovenska malí dopravcovia alebo teda väčšina z nich, tak naozaj to bude mať negatívny dopad nielen na štátny rozpočet, ale tým pádom aj na tie VÚC-ky, ktoré ste tak hájili, áno, že niekde sa vyberie viac, niekde sa vyberie menej, má sa to harmonizovať. To je síce v poriadku, ale prečo to má byť takýmto spôsobom.
A okrem toho sú tu naozaj polemiky o zmene územnosprávneho členenia, o ktorom hovorí váš predseda a o ktorom sa hovorí, ale úplne iným spôsobom.
A kritizovali ste to, že už od zavedenia tejto reformy samosprávneho systému je to zle nastavené. Tak mi vysvetlite, lebo ja nerozumiem zase tomu, čo ste robili štyri roky vo vláde od roku 2006 a čo ste robili doteraz po týchto dvoch rokoch, keď ste tam doteraz sedeli alebo teda máte tam sedieť. A dokonca ste už jednofarebnými, nikto vám do toho ani nekibicuje. K tomuto ste už mohli pristúpiť dávno. Takže, opäť, je to polemické.
No a o ekologickej bonifikácii som vám vysvetlil, akým spôsobom to je. Tie autá, ktoré boli tak od roku 2005, majú EURO V, to je už celkom prísna norma, a tieto ju majú ešte prísnejšiu, dobre, EURO VI, ale nemyslím si, že je na tom niečo nezrozumiteľné, lebo tie autá sa používajú a naozaj ich používajú skôr tí malí.
Takže mne je jasné, že vy nemôžete ísť proti svojmu vlastnému ministrovi, preto táto rétorika.

Ďakujem za slovo. Áno na začiatku chcem povedať, že je pravda, že prídeme o tú jednu jedinečnú spornú daň, ktorú si samy určujú samosprávne kraje, ale na druhej strane som veľmi rád, a od začiatku som to tvrdil, že treba tú daň zjednotiť, pretože každý kraj ak mal inú daň z motorových vozidiel, nebolo to dobré, pretože tie nákladné automobily nejazdili len v tom danom kraji, ale po celom Slovensku. No a táto daň z motorových vozidiel, áno, sa nahradí daňou z príjmov fyzických osôb, pretože ak si dobre pamätám, len prednedávnom robil Najvyšší kontrolný úrad kontrolu využívania tejto dane z motorových vozidiel, koľko z toho ide naozaj naspäť do cestnej infraštruktúry krajov, čiže do ciest II. a III. triedy. A bolo to naozaj katastrofálne. Najviac použili tieto dane z motorových vozidiel práve Prešovský a Trenčiansky kraj. A potom tá daň z motorových vozidiel, ktorá mala byť určená na opravu infraštruktúry ciest II. a III. triedy, išla úplne niekde inde. Ja znova môžem spomenúť napríklad Bratislavu, keď dokáže dať samosprávny kraj na škôlky niekoľko stoviek tisíc eur ročne, ktoré nie sú ani ich kompetenciou, sú kompetenciou miest a obcí, tak potom tých daní z motorových vozidiel má naozaj tento kraj dosť a tieto finančné prostriedky idú potom úplne niekde inde, ako by mali byť použité. Alebo ja by som tiež bol veľmi rád byť primátorom hlavného mesta Bratislavy a dostať od samosprávneho kraja milión eur na jeho cesty, na jeho cesty v meste. Takže ja som za to, aby táto daň z motorových vozidiel bola nahradená touto daňou z príjmov fyzických osôb. Možno ešte ak by sme s pánom ministrom vedeli dohodnúť nejaké zábezpeky, záruky, ak by nám to DPFO v budúcnosti vypadlo, tak by sme vedeli nejaký mechanizmus spoločne vymyslieť, aby sme na tom naozaj neboli v budúcnosti zle, keď tá ekonomika nepôjde. Ďakujem veľmi pekne.

Pán župan Blanár presne trafil klinček po hlavičke a je vidieť, že má prehľad a vie, o čom hovorí od zlepšenia autoparkov až po zlepšenie životného prostredia, až po spravodlivejšie prerozdelenie daní za motorové vozidlá.