37. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teraz predložil návrh na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine.
Skôr ako prečítam samotný text vyhlásenia, mi dovoľte informovať vás, že predmetné vyhlásenie prerokoval dňa 17. a 18. septembra tohto roku na spoločnej schôdzi zahraničný výbor a výbor európskych záležitostí a svojím uznesením č. 118 a č. 136 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetné vyhlásenie schváliť.
Teraz mi dovoľte prečítať znenie tohto vyhlásenia.
"Národná rada Slovenskej republiky podporuje všetko úsilie medzinárodného spoločenstva, ktorého cieľom je dosiahnutie mierového riešenia konfliktu na juhovýchode Ukrajiny. Ďalšia studená vojna v Európe nie je v záujme nikoho. Vítame dohodu o prímerí dosiahnutú v Minsku medzi predstaviteľmi vlády Ukrajiny a predstaviteľmi povstalcov v Doneckej a Luhanskej oblasti. Dohoda o prímerí však nie je dostatočná na dosiahnutie udržateľného prímeria.
Národná rada Slovenskej republiky preto apeluje na všetkých účastníkov konfliktu, aby rešpektovali minskú dohodu o prímerí a aby svojím neuváženým konaním nespôsobili obnovenie bojov, zabíjanie ľudí a utrpenie civilného obyvateľstva.
Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že na ceste na dosiahnutie trvalého mierového riešenia konfliktu treba hľadať obojstranne prijateľné kompromisy medzi vládou Ukrajiny a predstaviteľmi povstalcov v Doneckej a Luhanskej oblasti. Národná rada Slovenskej republiky apeluje na strany konfliktu, aby umožnili slobodné rozhodnutie občanov Ukrajiny a vykonanie nerušených, slobodných a demokratických volieb na celom území Ukrajiny ako prioritný výraz tohto kompromisu. Zatiaľ je ešte stále čas na hľadanie dohôd, ktoré pomôžu mierovému riešeniu krízovej situácie na juhovýchode Ukrajiny.
Národná rada Slovenskej republiky od začiatku podporuje diplomatické riešenie súčasnej situácie na Ukrajine dohodou medzi Ukrajinou, Ruskou federáciou, Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, rešpektujúcou zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny.
Slovensko a Ukrajinu spájajú historické, kultúrne a medziľudské vzťahy a ich potenciál treba naďalej využívať. Slovensko si úprimne praje, aby Ukrajina bola slobodná, demokratická a prosperujúca krajina a chce s ňou aj v budúcnosti rozvíjať intenzívny politický dialóg a dynamickú spoluprácu v hospodárskej a iných oblastiach. Slovenská republika vždy podporovala a bude podporovať európsku orientáciu Ukrajiny a je pripravená jej poskytnúť expertnú pomoc. Avšak iba občania Ukrajiny ako zvrchovaný suverén v krajine môžu a musia slobodne rozhodnúť o zahraničnopolitickom smerovaní svojej krajiny."
Toľko, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dlhodobo je prioritou slovenskej zahraničnej politiky najmä západný Balkán a Východné partnerstvo. Preto téma, o ktorej dnes rokujeme, je nesmierne dôležitá nielen pre medzinárodné spoločenstvo, pre Európsku úniu, pre dotknuté krajiny, ale aj pre Slovensko, pre našu zahraničnú politiku. Lebo ratifikáciou asociačnej dohody, povedzme s tromi zo šiestich krajín Východného partnerstva, sa napĺňa aj naša ambícia prispievať, pomáhať týmto krajinám na ich ceste nielen k modernizácii, ale aj približovaniu sa k Európskej únii. Iná situácia je v Bielorusku, iná je v Arménsku, ktoré dalo prednosť Euroázijskej colnej únii s Ruskom, Bieloruskom, Kazachstanom, ale iná situácia je v Azerbajdžane. Ale fakt, že tri zo šiestich krajín Východného partnerstva sú na ceste do Európy, do Európskej únie, je podľa môjho názoru dôležité, významné a aj potešujúce. Preto je aj namieste, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila nielen radosť, ale aj zablahoželala občanom, politickým lídrom týchto troch krajín k tomuto vážnemu míľniku.
Vzhľadom ale na mnohé skutočnosti, ale najmä na fakt, že odmietnutie podpísať ratifikačnú dohodu administratívou prezidenta Janukovyča na Ukrajine došlo k tomu búrlivému vývoju, ktorému dnes čelí nielen Ukrajina, ale celé medzinárodné spoločenstvo, je, myslím, celkom prirodzené, že budeme dnes hovoriť najmä o Ukrajine, o všetkých súvislostiach, ktoré súvisia nielen s asociačnou dohodou, nielen s cestou Ukrajiny do Európskej únie, ale so všetkým, čo sa dnes na Ukrajine, v susedstve, odohráva.
Preto mi dovoľte, aby som aj ja ako výraz svojej zodpovednosti sa k tejto téme vyjadril, podobne ako som to urobil na spojenom rokovaní zahraničného výboru a výboru pre európske veci. Rád by som začal podobne ako na výboroch, lebo som sa takto nad celým týmto príbehom zamýšľal v poslednom období veľmi intenzívne, aby som si sám v sebe zadefinoval, čo sa to vlastne na Ukrajine odohráva, prečo sa to odohráva a, pochopiteľne, najviac treba dnes premýšľať, ako z toho von. Čo by sme mohli robiť ako medzinárodné spoločenstvo, Aliancia, Únia, V4, ale, samozrejme, aj my, Slovenská republika.
Poviem na úvod to, čo považujem za najdôležitejšie a o čom som vnútorne veľmi, veľmi silno presvedčený, a síce, že to, čo sa na Ukrajine dnes odohráva, je nesmierne významná zásadná civilizačná zmena. Zmena, ktorú by som pomenoval tak, že Ukrajina sa rozhodla patriť na Západ. Som o tom hlboko presvedčený, veľmi silno to cítim, pretože pre nás je to niečo ako déja vu. My sme si podobnou cestou na Slovensku prešli.
Pán minister, podpredseda vlády ma síce na výbore šarmantne sa snažil opraviť, keď povedal, že my sme ale mali v ´98. na Slovensku parlamentné voľby, čo ja si aj trošku pamätám, ale ja som nikdy netvrdil, že ten proces je rovnaký, že je identický. To som vo svojom vystúpení nepovedal, pozrel som sa aj potom do poznámok. Ja som doslova povedal, že podobne ako sme sa rozhodli my Slováci alebo na Slovensku v roku ´98, tak sa teraz rozhodla Ukrajina. Ja si tie rozdiely, pochopiteľne, veľmi silno uvedomujem, ale zároveň si uvedomujem nesmierne intenzívne aj paralely. U nás sa to podarilo na dvakrát, na Ukrajine sa to podarilo, dúfajme, na dvakrát. My sme mali svoj ´89., čo nebolo veľmi vzdialené Oranžovej revolúcii. Potom o 9 rokov sme si urobili taký menší reparát na Slovensku. Po rokoch, keď sme vajatali, nechcem to všetko rekriminovať, ale dostali sme sa vlastne do zahraničnopolitickej izolácie. Česi, Maďari, Poliaci vstúpili do NATO, boli pozvaní rokovať do EÚ. Slovensko bolo vylúčené. No, Ukrajinci si v roku 2004 organizovali Oranžovú revolúciu - Majdan 1, nie po 9, ale po 10 rokoch si to zopakovali ako my, majú Majdan 2 a ja len verím, že októbrové parlamentné voľby po úspešných prezidentských voľbách definitívne potvrdia to, o čom hovorím, že Ukrajina prijala zásadné strategické rozhodnutie - patriť na Západ.
Toto považujem za nesmierne dôležitú skutočnosť a myslím si, že je našou povinnosťou, bez ohľadu, či sme smeráci, alebo modrí, alebo akí, hovoriť s občanmi Slovenska veľmi poctivo a otvorene a povedať im, že nejde o nijaké spiknutie ani zlých Američanov, tobôž nie CIA proti Rusku, ale ide o slobodnú voľbu obyvateľov Ukrajiny, ktorú, tak ako som pred chvíľou povedal, vyjadrili nielen na Majdane, ale aj voľbou prezidenta Porošenka a ratifikovaním asociačnej dohody, čo sa dosiahlo obrovskou väčšinou. Ak sa nemýlim, Verchovna rada má 450 poslancov, za bolo 355, proti iba 26, ostatní neboli prítomní, čo je naozaj obrovská, obrovská väčšina.
Znova to zopakujem, a trošku je mi ľúto, že som to nezachytil vo vystúpení pána podpredsedu vlády, ale on mi pomôže, lebo keď som ho počúval pri Moldavsku, tak to povedal veľmi pekne, že asociačná dohoda je výrazom slobodnej voľby občanov. Pevne verím, pán podpredseda vlády, že toto platí aj pre Ukrajinu.
V tejto súvislosti ale som trošku znepokojený s vyhlásením Národnej rady, ktoré sme prijali na rokovaní spoločných výborov a kde predsa len vidím ešte šancu na istú korekciu robiť, a to je v tom odseku, ktorý hovorí, že "Národná rada Slovenskej republiky od začiatku podporuje diplomatické riešenie súčasnej situácie na Ukrajine dohodou medzi Ukrajinou, Ruskou federáciou, Európskou úniou a Spojeným štátmi americkými, rešpektujúcou zvrchovanosť a územnú celistvom Ukrajiny".
Kolegyne, kolegovia, toto je švindeľ. Spojené štáty tam nemajú čo robiť. Predseda zahraničného výboru pán Šebej sa pokúsil to vyargumentovať na spoločnom zasadaní výborov. Myslím si, že budeme miasť verejnosť a budeme klamať, keď sa budeme snažiť rozptýliť zodpovednosť aj na tých, ktorí s ňou nemajú nič spoločného na Ukrajine.
Pán podpredseda vláda Lajčák včera veľmi zaujímavým spôsobom, a chcem povedať, že aj férovým spôsobom, aj keď nie vždy som rozumel možno tej paralele s Kissingerom, ja podpíšem to, čo Henry Kissinger povedal. Rovnako som celkom nerozumel tomu fínskemu príkladu, pretože Fínsko patrí na Západ, aj keď nie je členom NATO, ale tak ako Slovensko je súčasťou Západu, ale v konečnom dôsledku obsah aj tón tej reakcie bol, by som povedal, nielen konštruktívny, ale aj pravdivý, a preto by som bol rád, keby pán podpredseda vlády v tom aj pokračoval a keby povedzme zodpovedal jednu z otázok, ja ich veľa dnes mať nebudem, možno toto bude jediná, či naozaj Spojené štáty patria do tohoto odseku. A ak si myslí, že áno, nesmierne by som ocenil, keby to vyargumentoval, prečo by tam táto zmienka mala zostať. Ja som presvedčený, že je škodlivá, že nás poškodí, pretože je krajne nepravdivá.
Ak dovolíte, dostanem sa teraz k tej druhej časti mojich myšlienkových pochodov týkajúcich sa toho, čo sa dnes na Ukrajine deje, a to je rad otázok, prečo vlastne napríklad bola reakcia Ruska taká ostrá na fakt, že Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu. Prečo bola taká ostrá, keď na Majdane sa odohrávalo to, čo sa odohrávalo. Vychádza mi to tak, a na úvod chcem povedať, a to nie je klišé, lebo viem to aj vyargumentovať, že moje postoje absolútne nemajú nič spoločného s nejakou animozitou voči Rusku. Viem sa dohovoriť po rusky. V Kyjeve minulý týždeň tiež som sa pretĺkal po rusky. Mal som trošku hemungy na kyjevskej Vysokej škole ekonomickej, keď som išiel diskutovať so študentmi, či môžem aj po rusky, či to nie je teraz veľmi nepopulárne. Oznamujem vám, že vôbec nie je nepopulárne sa prihovoriť aj vysokoškolským študentom na Ukrajine po rusky. Nemajú s tým žiaden problém. Hovoria trošku lepšie po rusky jak ja, hovoria perfektne po anglicky, ale perfektne aj po rusky. Ruština, samozrejme, za to nemôže, čo sa dnes na Ukrajine odohráva.
Chcem, aby sme si rozumeli, lebo poviem niektoré tézy, ktoré sa môžu aj zneužívať a možno aj dezinterpretovať. Jedna z týchto téz je téza, že si myslím, že tá reakcia Ruska bola taká ostrá, ako bola, najmä preto, lebo Rusko sa - a dovolím si povedať, že aj celkom prirodzene to chápem - udržať si pozíciu globálnej mocnosti. Komu by, súc globálnou mocnosťou, neprekážala strata vplyvu? Myslím si, že za tou ostrou reakciou je ale aj obava, aby západný vplyv neoslaboval pozíciu vládnucej elity v Rusku. A znovu si myslím, že to nie je nič animózne ani voči prezidentovi, premiérovi, ministrovi Lavrovovi, s ktorými som sa mal aj ja možnosť mnohokrát porozprávať. Prosto myslím si, že toto je problém. Tak ako bol problém, ja neviem, na Slovensku establishment pána Vladimíra Mečiara.
Myslím si, že tá reakcia Moskvy, Ruska bola taká ostrá a aj v prvých fázach veľmi úspešná, pretože Krym bol Moskve takpovediac trvalo k dispozícii. Krymská nomenklatúra, vládnuca politická elita mala vždy mentálne bližšie k Moskve a bola takpovediac dlhodobo politicko-správne vysoko nezávislá na Kyjeve. Na Jaltu som chodieval každý rok, teraz toto fórum, aj pán vicepremiér tam bol, európska stratégia sa konala každé leto na Kryme na Jalte, teraz, samozrejme, to tam nemohlo byť, boli sme v Kyjeve. A vždy som mal ten pocit, aj som videl, aj som počul, aj to na mňa dýchalo, že to, čo som povedal, že autonómna republika Krym bola vždy nesmierne nielen autonómnou, nezávislou, ale mentálne politicky bližšie k Moskve, a preto nebol veľký problém na Krym vojensky preniknúť a narýchlo zorganizovať referendum o želaní obyvateľov Krymu patriť k Rusku. Bolo to jednoduchšie o to viac, že v mysliach a srdciach mnohých Rusov bol Krym takpovediac odjakživa ruský a nehrozilo, že tam budú umierať ruskí vojaci.
Prečo je situácia na Ukrajine dnes taká dramatická? Prečo píšu niektorí ľudia, že už dnes musíme hovoriť o predvojnovej, nie povojnovej Európe? Prečo to niektorí možno zdanlivo aj preháňajú? Prečo to porovnávajú aj s anšlusom alebo zaberaním Sudet a podobnými historickými udalosťami? Nuž myslím, že predovšetkým preto, že po získaní Krymu sa Rusi pokúsili o podobný scenár ako na Kryme aj na Dombase. V časti Luhanskej oblasti, v časti Doneckej oblasti. V tomto prípade sa však Ukrajina rozhodla svoje územie brániť aj za cenu ozbrojených zrážok, aj za cenu toho najcennejšieho - straty ľudských životov. Rusi v Doneckej a Luhanskej oblasti boli prijatí podstatne, dovoľte mi povedať trošku sarkasticky, menej srdečne, ako tomu bolo na Kryme. Následne po rozhodnom postoji Ukrajiny Európska únia a Severoatlantická aliancia sa zjednotili na potrebe zadefinovania tzv. červenej čiary, ktorú prosto už nie je možné prekročiť. Dnes si myslím, že túto čiaru reprezentujú ekonomické sankcie uvalené na Rusko.
Veľmi frekventovanou otázkou aj na našom výbore - a vy to budete počuť od niektorých poslancov vládnej strany - je téza, že bude to iba súboj Ruska a Ukrajiny alebo že ide o geopolitický zápas Ruska a Spojených štátov o Ukrajinu. Nakoniec aj ten odsek, to vyhodenie Spojených štátov, čo by sme radi videli, vlastne dokumentuje to, že mnohí s takouto tézou narábajú, že ide o geopolitický zápas Spojených štátov a Ruska o Ukrajinu.
Absolútne som presvedčený, že tomu tak nie je, ale treba otvorene povedať, prečo sa takejto téze darí presadzovať. Myslím si, že sa jej darí presadzovať preto, lebo ide o širší problém ako iba rusko-ukrajinský, ide totiž o výzvu Ruska Západu. Západ ale nenútil a nenúti Ukrajinu vstúpiť ani do Európskej únie, ani do Severoatlantickej aliancie, a dovoľte mi povedať trošku neskromne, že viem, o čom hovorím, aj preto, že som sa rozprával, aj sa mám možnosť rozprávať s európskymi lídrami.
Západ hovorí presný opak, že bude plne rešpektovať voľbu Ukrajiny. Naopak, neskrývane Rusko ponúkalo, vábilo Ukrajinu, aby rozšírilo tzv. euroázijskú zónu colného obchodu, ktorú dnes reprezentuje Rusko, Bielorusko, Kazachstan a zdá sa, že aj Arménsko. Boli toho plné noviny. To neskrýval nikto, žiadna z týchto strán, ani prezident Janukovyč, ani predstavitelia ruskej vlády.
Chcem vyhlásiť, a znovu sa odvolám aj na moje rozhovory, aj poznanie, že Západ by aj takúto voľbu Ukrajiny akceptoval, patriť do Euroázijskej colnej únie, tak ako, samozrejme, akceptuje, a nehanbím sa povedať, že aj sa teší tomu, ja sa tomu teším, sme radi, že sa Ukrajina tak rozhodla, pre voľbu patriť do Európy a smerovať do Európskej únie. To, čo Západ dal jasne Ukrajine najavo, že sa nedá sedieť na dvoch stoličkách: byť členom Európskej únie a zároveň byť členom Euroázijskej colnej únie. Myslím si, že všetci tomu dobre rozumieme, že to prosto nejde. Nielen z politických, ale aj ekonomických a iných dôvodov.
No a kde vidím problém? Problém vidím v tom, že prezident Janukovyč zrejme s pravdepodobnosťou, ktorá nie je ďaleká od istoty, hral na obidve strany. Myslím si to aj preto, že žiadal Rusko o pôžičky alebo, ak chcete, o tzv. strategické investície. Plné boli toho noviny aj na Slovensku. My dnes nevieme, čím takpovediac garantoval prezident Janukovyč tieto úvery, ale čo sa môžeme domnievať s vysokou pravdepodobnosťou, je to, že vzbudil v Rusku vysoké a zrejme aj nereálne očakávania. Aj preto bola reakcia Ruska taká, aká bola, keď Majdan prezidenta Janukovyča vyhnal. To, že ide o výzvu Ruska Západu, nielen Ukrajine, dosvedčuje nakoniec dnes celý rad signálov. Najvýznamnejšie obmedzovanie dodávok plynu aj do Poľska, aj do Maďarska, aj do Slovenska, hrozba, že tomu tak bude voči Rumunsku a mnohým ďalším krajinám. Ide teda nielen o Ukrajinu, ide teda nielen o strednú Európu, ide o výzvu Ruska Západu. Ak smiem povedať, myslím si, že ide o test, kam až Rusi smú zájsť.
Myslím ale, že táto výzva Západu obsahuje aj veľmi silný odkaz pro domo - dovnútra ruskej spoločnosti, má demonštrovať silu vládnuceho režimu a jeho odhodlanie ubrániť Rusko pred tým, aby hodnoty či idey západného sveta prenikali do Ruska. Zjednodušene povedané, Moskva nechce svoj Majdan.
Druhou rovinou z týchto troch kľúčových je rovina, prečo je dnes teda medzi Ruskom a Západom opäť napätie. Prečo je také veľké napätie, že sa mnohí občania, a myslím, že celkom oprávnene, aj obávame. Základom politickej kultúry Západu je demokracia a jej základným vyjadrením sú slobodné voľby a pluralitná spoločnosť. Základným atribútom slobodných volieb je to, že ak prehrám voľby, tak odovzdám moc. Ale keď vyhrám voľby, tak som ochotný a schopný sa o túto moc podeliť. Umožním opozícii kontrolnú funkciu. Umožním mimovládnym organizáciám, aby mohli fungovať, mať z čoho žiť, nezávislo pôsobiť. Postarám sa o to, aby polícia, prokuratúra, súdy boli naozaj nezávislé. Toto je demokracia rule of law, vláda zákona, ľudské práva.
Problémom Ruska podľa môjho názoru je to, že mu bola takpovediac odjakživa bližšie ako demokracia, azda s výnimkou krátkeho obdobia perestrojky, autorita, vláda autoritatívneho režimu, nie pluralitná spoločnosť a skutočná demokracia. Veď to vieme aj z histórie, ako dlho vládol Rusom cár, potom boľševici, potom, ako som povedal, s istou prestávkou, a myslím, že sa to deje aj dodnes, nomenklatúra, nazývaná za Jeľcina Rodina. Vieme, ako Vladimír Putin sa stal prezidentom, vieme, ako si vymieňa stoličky s pánom Medvedevom, je to vlastne tá istá nomenklatúra.
Táto nomenklatúra bráni demokratizácii s odôvodnením, že popustenie uzdy demokratizácii, liberalizácii, pluralite by viedlo k rozpadu štátu. Je to nesmierne populárna téza aj pre tých, ktorí si ruský autoritatívny režim uvedomujú, ale nechcú ho kritizovať. Nesmierne rozšírená téma, s ktorou ste boli iste konfrontovaní všetci, čo tu sedíte. V skutočnosti ale si treba pokojne povedať, že ide o udržanie si moci, a teda o politiku, ktorá si neraz hľadá vonkajšieho nepriateľa, aby si ľudia nevšímali problémy doma.
Treba objektívne vidieť aj to, že nielen Ukrajina, ale aj Rusko čelí vážnym výzvam, tak vnútorným, ako aj vonkajším. Z tých vnútorných by som zmienil zlý demografický vývoj, zmienil by som ekonomiku, ktorá je závislá na ťažbe a exporte surovín, od pohybu cien energií na svetových trhoch. Je tu ale aj rastúci tlak občianskej spoločnosti na presadzovanie plurality.
Rusko čelí aj vonkajším výzvam. Na konferencii, ktorú som už zmienil, v Kyjeve hovorili niektorí odborníci alebo poukazovali na fakt, že Rusko vníma aj svoje okolie, svoje susedstvo ako nie práve najprijateľnejšie. Z jednej strany z východu je obrovská Čína, z juhu rastúci militantný islam, zo západu rozkladajúce sa liberálne spoločenstvo a zo severu chladné moria, alebo ako jeden účastník konferencie povedal, ľad. A preto z uvedených dôvodov, sú nepochybne aj mnohé ďalšie vážne, udržateľná dohoda s Ruskom bola a zostane pre Západ problémom. Rusko, jeho vládnuca elita sa bude cítiť stále ohrozenejšou, a preto bude aj stále menej vypočítateľnou. Najviac sa bude báť, prirodzene, toho, kto bude najviac ohrozovať jej politický monolit, teda Západu. Poviem to zjednodušene, že rozumiem tomu, že vládnuca nomenklatúra urobí všetko, aby iskra Majdanu neprekročila na Červené námestie.
A teda na záver - čo sa dá robiť? Ako by mal sa správať Západ, ako by sa malo správať Slovensko ako jeho integrálnou súčasťou? Myslím, že máme dve možnosti. Tou prvou je rezignovať na podporu demokratizácie vo svete, rezignovať na podporu Ukrajiny a potom strácať a ustupovať pred autoritatívnymi režimami aj v ďalších častiach sveta, pripúšťajúc si tieto režimy takpovediac stále viacej k telu. Alebo máme druhú možnosť, a to je prijať výzvu Ruska a vybojovať s ním ťažký zápas.
Základom politického zápasu Západu s Ruskom by malo byť presvedčenie občanov Západu a postupne i tých druhých, že Západ nie je pre Rusko hrozbou. Že ak je Západ hrozbou, tak iba ideovou pre politický monolit alebo, keď chcete, pre establishment, alebo, keď chcete, pre nomenklatúru tejto krajiny.
Viem, že paralely sú riskantné, aj pán podpredseda vlády včera mi pripomenul túto známu pravdu, ale nemôžem to neurobiť, hoci každý príbeh je iný a ja nechcem ani nič evokovať, ani žiadne predstavy provokovať, ale chcem povedať veľmi slobodne, lebo to tak cítim, že vždy som bol presvedčený, že ani Spojené štáty, ani Západ ako taký nie je hrozbou pre Afganistan, ale pre Taliban. Že nie je hrozbou pre Irak, ale pre zverstvá, ktorá páchal Saddám Husajn. Tak ako dnes som presvedčený, že Západ nie je hrozbou pre Egypt, ale pre Moslimské bratstvo. Nie je hrozbou pre Líbyu, ale bol pre Saddáma Husajna. (Reakcia z pléna.) Á, pardon, pardon, pre Kaddáfího.
Trošku ma vyrušil kolega Kuffa, ktorý rozhorčene hovorí kolegyniam, že je tam rozvrat. Áno, niekedy sa to tam vidí, že to je rozvrat. Len, pán kolega, treba niekedy hovoriť aj s tamojšími ľuďmi, treba hovoriť s ľuďmi, ktorí chápu, že niekedy aj za cenu bolesti sa rodí niečo, čo má perspektívu, čo smeruje k tomu, že nebude jeden diktátor vládnuť na 100 rokov, zabíjať svojich vlastných ľudí len preto, že on je sunnita, niekto je šiita. Len preto, že je onaký a ten druhý je iný.
Mali by sme mať silu nevidieť veci sploštene a demagogicky, ale načúvať týmto ľuďom. Ja som sa stretol aj s ľuďmi z Iraku aj v Bratislave, aj v zahraničí, treba načúvať týmto ľuďom a nesnažiť sa o sväté vojny, lebo sväté vojny prosto k ničomu nevedú. Preto som si pomýlil Kaddáfího už neviem s kým, s Muammarom, Kaddáfího so Saddámom Husajnom.
Výrazom odhodlania Západu... Máš strašne stiahnuté ústa, nebuď taký zúrivý, máš stiahnuté ústa. (Reakcia z pléna.)
Výrazom odhodlania Západu prijať výzvu Ruska a reagovať na ňu bolo uvalenie ekonomických sankcií na Rusko. A tu treba ľuďom povedať pokojne, ale jasne celú pravdu. A prosím, aby sme sa nad tým zamysleli čo najpokojnejšie, lebo myslím si, že ide o vec.
Ekonomické sankcie na Rusko uvalila Európska únia. Slovensko je jedným z 28 štátov Európskej únie. Ekonomické sankcie na Rusko uvalila aj Slovenská republika. A teda, čo sa týka Slovenska, ekonomické sankcie na Rusko uvalila vláda Roberta Fica. Keď bude treba to povedať stokrát, tak to povieme stojedenkrát. Z dôvodov, o ktorých budem hovoriť o chvíľu.
Nekritizujem rozhodnutie vlády Slovenskej republiky. Nekritizujem toto rozhodnutie, pretože ho vnímam ako zásadnú, principiálnu odpoveď Západu na ruskú výzvu a verím, že nebola k dispozícii odpoveď lepšia. Kritizujem však výroky predsedu vlády na adresu uvalenia aj ním odsúhlasených sankcií. Je vysoko nemorálne a Slovensko poškodzujúce, ak predseda vlády v pondelok v Bruseli odsúhlasí sankcie, ale v utorok ich doma na Slovensku podrobí ostrej kritike. Takéto správanie vedie k prekrúcaniu pravdy, k stavaniu veci z nôh na hlavu, k zamieňaniu si príčiny a následku. To všetko vedie k nárastu primitívneho antiamerikanizmu, k odporu proti Európskej únii a následnej polarizácii, nárastu vášní, ale hlavne k strate dobrej povesti Slovenska.
Nepamätám si, a pohybujem sa vo vrcholovej politike od jari 1991, nepamätám si, možno mi pripomeniete, podobne som sa vyjadril aj na výboroch, ale nepamätám si, kedy veľvyslanec susednej krajiny povedal na adresu predsedu slovenskej vlády to, čo povedal veľvyslanec Ukrajiny na adresu Roberta Fica. Citujem: "Robert Fico hovorí ako zlý sused." Veľmi zlé pre Slovensko.
Ukrajina čelí vážnym výzvam. Najvýraznejšou je ubrániť svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť. Ale je jasné, že sa Ukrajina rozhodla, bráni svoje práva aj za cenu najvyššiu - za cenu ľudských životov. Má na to právo. Som rád, že aj podpredseda vlády už pred mesiacmi sa vyjadril: "Ukrajina má právo brániť svoju územnú celistvosť." Aj preto, že umierajú ukrajinskí vojaci za slobodu svojej vlasti, zato, aby si ubránili svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť, aj preto treba dnes Ukrajine pomôcť, predovšetkým morálne.
Viem, že s tým HDP na obranu je problém, veľmi dobre si to uvedomujem, ale myslím si, že morálne to tak veľa nestojí. A preto aj z tohoto miesta prosím predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, aby už nikdy viac nevyslovil lož o tom, že Ukrajina je v rozklade, že Ukrajina sa rozpadáva. Takéto výroky sú lživé a cynické, nemiestne. Poškodzujú Slovensko a nepomáhajú Ukrajine. Pomáhajú tak akurát agresorom, ktorí, oni, ju chcú rozložiť.
Kolegyne, kolegovia, okrem tejto kľúčovej, doslova životnej výzvy ubrániť sa Ukrajina čelí a bude čeliť aj trom podľa môjho názoru monumentálnym výzvam a viacerým výzvam veľkým. Za doslova monumentálne výzvy považujem tri.
Po prvé modernizovať svoje hospodárstvo, reštrukturalizovať priemysel, stabilizovať menu a finančný sektor tak, aby Ukrajina bola schopná produkovať, exportovať, zapojiť sa do medzinárodného trhu.
Tou druhou je diverzifikovať energetické zdroje.
A tou treťou je vyriešiť svoju obranyschopnosť a bezpečnosť.
Tieto výzvy sú však výzvami aj pre Západ. Ja viem, že nikto neurobí za Ukrajincov to, čo musia urobiť sami. A treba im to pripomínať. Aj my sme trpeli, aj preto sme odmietli pôžičku Grécku, pretože nebolo možné pomáhať iným, kde životná úroveň bola násobne vyššia, bez toho, že by bola tá krajina ochotná siahnuť k takým dramatickým, ťažkým, bolestným reformám, k akým sme siahli na Slovensku my. Treba to Ukrajincom hovoriť. Treba ich hamovať, keď rozprávajú o Marshallových plánoch a o tom, že bude to rýchle, krátke, bezbolestné.
Západ však Ukrajine pomôcť podľa môjho názoru musí v každej z uvedených oblastí. Aj tu chcem povedať, že je chvályhodné a potešilo ma, lebo som mal aj isté obavy, že Slovensko prispelo a zabezpečilo reverzný chod plynu na Ukrajinu. A nerozpakujem sa povedať, že vláda si za to aj zasluhuje pochvalu najmä preto, že tento proces zvládla omnoho skôr, rýchlejšie a hladšie, ako bolo sprvu indikované, kde som od ministra Malatinského počúval, že to bude trvať, neviem, dva či tri roky. Samozrejme, vyhraté zďaleka nie je, o čom nás presviedčajú práve obmedzované dodávky ruského plynu do našich krajín po tieto dni.
No a celkom na záver chcem ešte zmieniť aj niektoré výzvy, ktoré možno nie sú tak monumentálne, ale sú vážne, veľmi vážne. Výzvy, ako skrotiť korupciu, decentralizovať a zefektívniť verejnú správu, skvalitniť školstvo, zdravotníctvo, modernizovať dôchodkový systém a mnohé ďalšie.
Som ale presvedčený, že nielen Západ, ale aj Slovensko ako jeho súčasť má Ukrajine čo ponúknuť. Tak ako som povedal, svoju morálnu a politickú podporu, ale aj to, čo nemajú iní, Nemci, Francúzi, Taliani, Briti, a to sú naše skúsenosti z reforiem, naše skúsenosti z tranzície. Je to aj vo výsostnom záujme Slovenskej republiky, nielen našich východoslovenských regiónov. Som presvedčený, že Ukrajina bude úspešná, teším sa z toho, že urobila prvý významný, evidentne merateľný krok na svojej ceste do Európskej únie, a to je podpis asociačnej dohody a hlbokej komplexnej dohody o voľnom obchode, a som presvedčený, že bude aj s pomocou takých krajín, ako je Slovensko, sa úspešne transformovať, modernizovať a že nakoniec aj svoju ambíciu stať sa členským štátom Európskej únie naplní.
Veľmi pekne vám ďakujem, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem. Chcel by som sa Mikulášovi Dzurindovi poďakovať, bolo to naozaj veľmi dobré a výstižne popísané v celom procese a vo všetkých súvislostiach a naozaj je to veľmi závažná téma, ktorú tu dnes preberáme práve v tých súvislostiach.
Začal by som možno tým, že sa dotknem toho, keď hovoril o tom, že pozície a vyhlásenia predsedu vlády Roberta Fica sú lživé, čo sa týka Ukrajiny. A, áno, mnohokrát, ba dokonca by som povedal, je výnimkou, keď nie sú lživé. A znova zopakujem, že je hanbou, že tu nesedí, že nesedí a nevysvetľuje a neobhajuje svoje postoje, ktoré nielenže sú z nášho pohľadu lživé, ale ony sú priamo v rozpore aj s tým, čo hovorí minister zahraničných vecí jeho vlády, tak ako popisoval napr. situáciu na Ukrajine na zahraničnom výbore a eurovýbore. Ako je potom možné, že predseda vlády hovorí úplne niečo iné?
A tu len upozorním na takú najčerstvejšiu informáciu, ktorá včera vo všetkých, nielen v slovenských, ale aj v európskych denníkoch bola zaznamenaná, a to sú ďalšie úniky komunikácie Putina s Porošenkom, kde nielen hovorí o tom, že keď sa rozhodne, tak aj do Varšavy sa za dva dni dostane a do pobaltských krajín, ale že má medzi európskymi lídrami niekoľkých, ktorí jemu zabezpečia to, aby neprešli kľúčové rozhodnutia Európskej únie voči Rusku namierené.
Čiže takto to je s postojom Roberta Fica. A je hanbou, že tu nesedí. A ja žiadam opäť, aby nebol zbabelec, aby prišiel pred poslancov Národnej rady obhajovať svoje postoje, ktoré sú v priamom rozpore so záujmami Slovenskej republiky.

Ďakujem za slovo. Vážený pán premiér, vaša excelencia, dúfam, že po tejto faktickej poznámke ostaneme priateľmi naďalej, ale dovolím si nesúhlasiť s mnohými vecami. Samozrejme, nie som dvojnásobným premiérom a nebol som ministrom zahraničných vecí, ale mne sa mnohé veci práve tuná v našej krajine nepáčia, že sa tak tendenčne a jednostranne podsúvajú. Dovolím si s mnohými vecami nesúhlasiť, ktoré tu boli odprezentované.
Ak my budeme zamlčiavať tie veci, ja už neviem, či cielene, alebo možno si to ani neuvedomíme, ale na východe Ukrajiny - tak tie správy, ktoré ako prenikajú - vraždia sa tam ľudia, sú tam obete na civilných obyvateľoch, vyše 700-tisíc utečencov je a utekajú do Ruska, do Ruskej federácie. Ja s tým nemôžem súhlasiť, ja som vnútorne, mne je to, zo srdca mi je to odporné, aj celý ten Majdan 2. Ten Majdan 2 sa rovná vraždenie nevinných ľudí na uliciach. Ja to vnímam takto, nemôžem s tým súhlasiť.
A ak by takáto iskra mala preskočiť na to Červené námestie, ako tu bola takáto narážka, tu na jednej strane máme výhrady voči nejakému slovnému spojeniu Národná rada Slovenskej republiky, no proste so Spojenými štátmi severoamerickými a na druhej strane čosi také ako vypovedané. Ja to ani nedokážem v tej faktickej poznámke tuná to vypovedať.
Naopak, ja si myslím, že je tu geopolitický zápas. Logistické centrum má byť neďaleko od môjho rodného mesta Kežmarku v Poprade. Prečo práve teraz logistické centrum pre NATO? Už sú tam rakety namierené. Dobre, možnože to hovorím tak ako prenesene. Ale ak by sa preniesol ten konflikt k nám, však my sme susediaca krajina, susedíme s tou krajinou. Treba vyzývať k pokoju a nie k nepokoju, k vojne. Tam je vojna, vraždia sa ľudia a toto je to zlé, to treba odsúdiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)