37. schôdza

Ďakujem pekne. No, ja by som normálne ani nekomentoval vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej. Jej názory sú známe a nič nové nepovedala, len faktom je, že na mňa ten prejav teraz zapôsobil až šovinisticky. Tak neuveriteľnú predstavu o sebe samej, že som osvietený a že teda tých 20 %, spomínala, ľudí, ktorí majú sympatie ako ona k NATO, a tí všetci, 80 %, ďalší a hlavne ten SMER, to je, to je skupina podľudí, ktorí proste nedosiahnu na tú obrovskú hĺbku a presah, ktorý je u pani Vášáryovej.
Na druhej strane zase čítam v niektorých knihách, že európska civilizácia sa niekam posunula hlavne preto, lebo realizovala heslo: Pochybujem, teda som. V teórii demokracie hovoríme, že kedy inak máme vystaviť kritickému mysleniu práve, práve nás samých. Práve vtedy, keď vládneme. Tak niečo neuveriteľné, to som naposledy počul ani nie už v rokoch ´89, ale v rokoch normalizácie ´93, ´73 až ´78, absolútne jednostranné. Predsa neexistuje zapochybovať. Neexistuje zapochybovať, predsa všetko, čo je z Ameriky, akákoľvek kritika, je hrubý, primitívny, americký primitivizmus a podobne.
Pani poslankyňa, ani elegantné, ani etické, ani inteligentné. Nemôžem si pomôcť, pravdepodobne týmto prejavom nepomôžete ničomu a osobne som z neho skôr smutný.

Ďakujem pekne. Veľmi by som sa vystrašila, keby sa vám to páčilo, pán Číž. Skutočne. A to, že ste smutný, to je váš problém, nie môj.
Chcela by som znovu zopakovať, v roku 1968 nás neobsadili Američania. Nie, obsadili nás Sovieti na 20 rokov. EÚ neposiela vojakov, pán Kuffa, ani pán Petrák. My neposielame vojakov na Ukrajinu. Ja neviem, že by tam bol nejaký slovenský vojak okrem tých jednotlivcov, ktorí sa pridali k ruským separatistom. Ja neviem, či tam vidíte nejakých európskych vojakov. Ja tam nevidím a sledujem tú situáciu denne, prosím vás, toto nie je pravda. Toto je, sú vaše nejaké urojené fantázie alebo čo. Európska únia tam nemá vojakov, prosím vás!
A čo sa týka vyhlásenia, tej rezolúcie, ktorú tu máme prijať, uvedomte si, že tento text, ten pôvodný text vypracovalo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. To znamená, že vaše ministerstvo zahraničných vecí má iný názor, ako máte vy ako poslanci strany SMER.

Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, vážení kolegovia, milí priatelia, dovoľte, aby som aj ja prispel do diskusie, a pokúsim sa nečítať svoj prejav a nehovoriť to isté, čo som hovoril už vo viacerých, na viacerých fórach, či už na výboroch, v televízii alebo podobne, lebo nepríde mi to ako správne, aby som všade zobral jeden papier a prečítal ho, ako to urobil jeden nemenovaný politik v piatok. Budem sa snažiť hovoriť a spomenúť a glosovať niektoré prejavy a zároveň povedať niekoľko svojich názorov, prečo sa diametrálne odlišujem od toho, čo tvrdí opozícia.
V prvom rade, samozrejme, ďakujem všetkým kolegom za to, že sa vyjadrili, to je to dôležité v demokracii, že sa bavíme o týchto veciach, a keď sa tu budeme baviť spôsobom, že ak povieš svoj názor, tak si ruský agent, nikomu to neprospeje. Myslím si, že by bolo vhodnejšie baviť sa spôsobom: ty máš názor, ja mám názor, poďme o tom rozprávať. A vyhrážať sa tu a hovoriť o tom, že kto je aký agent koho, to je naozaj mentalita studenej vojny, ktorú ja som zažil naozaj iba deväť rokov a nepamätám si ju. Čiže mne to naozaj nie je blízke, úprimne vám poviem, že ja proste, keď má niekto názor a veľakrát veľmi silne nesúhlasím s pravicovými kolegami, tak ich nepovažujem za agentov CIA ani agentov Mossadu, ani agentov ničoho, preboha. To bolo, o tom bola studená vojna, že keď ste mali iný názor, tak vás okamžite vyhlásili za amerického imperialistu alebo čo. Ale, preboha, to sme už trošku ďalej hádam, nie? Že budeme sa vedieť baviť aj bez toho, aby sme sa označovali takýmito nálepkami, lebo nikomu to neprospieva.
Ja si dokonca myslím, že Európska únia je veľmi vyspelý celok, ktorý potrebuje diskusiu. A to dneska my ponúkame, iný názor v Európskej únii. Už to dávno nie je sovietske impérium, kde by iný názor bol trestaný, preboha! A Európska únia nepotrebuje aparátčikov, ako predvádzajú niektorí opoziční poslanci, ktorí si myslia, že pokiaľ povedia len trolilinku iné stanovisko, ako má Európska únia, tak okamžite bude nejaká centrála hlásiť alebo niekto bude hlásiť, nejaký špión nejakej centrále v desivom Bruseli, ako to bolo kedysi; takto to nefunguje. Pani Vášáryová možno si myslí, že áno, ale to je práve to, že ona je obeťou tej studenej vojny, naozaj obeťou, že mentálne ešte ostala, ostala v týchto dobách a neviem, asi veľmi trpela teda pani zaslúžilá umelkyňa, keď má tento názor, chápem to. Ale na druhej strane, možnože by sa už oplatilo baviť sa ako v 21. storočí. Máme názor, sme v demokratickej Európe, Európa nepotrebuje aparátčikov, kľudne môžte odtiaľ vyliezť.
Čiže, páni kolegovia, veľmi rád by som ocenil, že máme pred sebou uznesenie zahraničného výboru, ktoré veľmi silne korešponduje s uznesením európskeho výboru, ktoré bolo prijaté ešte pred ním, v ktorom sa tvrdí, že podporujeme mierové riešenia, a toto je kľúčom ku každému vyhláseniu deklarácie, ktoré podporí SMER – sociálna demokracia, že chceme mier, že chceme rokovať, že chceme dialóg a že nechceme vojnu. To je úplný základ, to je základná abeceda každého pacifistu a ja osobne sa považujem za pacifistu. Som proti vojnám, ktoré nie sú spravodlivé. A jediná spravodlivá vojna je obranná vojna. Čiže pokiaľ budeme rešpektovať, že chceme mier, tak verím tomu, že sa vieme dohodnúť, a ja verím tomu, že aj mnohí ľudia v opozícii chcú mier. Pán Kuffa je toho dôkazom, ale ďalší a ďalší, ja verím že v OĽaNO, ktorí chcú mier, v prvom rade mier a ktorí nechcú vnímať každý geopolitický spor ako spor číreho dobra a spor číreho zla ako v nejakom komikse o Batmanovi, preboha. Veď Rusko môže mať svoje chyby, nikto ho tu neobhajuje, nerobte z nás rusofilov, nerobte z nás ruských agentov! Však nikto neobhajuje Putina v jeho konaní.
Mňa osobne chce niekto nazvať rusofilom, čo som tu dva roky obhajoval Európsku úniu, som liberálny človek, mám veľké výhrady voči Putinovmu režimu. Ja som rusofil? Ja iba mám názor, že geopoliticky túto hru rozohrali západné veľmoci, na Majdane urobili štátny prevrat, tam to celé začalo. A Rusko reagovala, to je celý rozdiel, že inak interpretujeme situáciu. Ale, preboha, nie preto, že by sme boli motivovaní nejakými agentskými vzťahmi. Toto ak niekto tvrdí, tak si myslím, že naozaj ostáva v tej boľševickej mentalite priateľ – nepriateľ. Buď si s nami, alebo si proti nám. Ako futbaloví, futbaloví chuligáni. Belasá šľachta proti Spartaku. Toto sú také, také skratky, že naozaj nechcel by som sa venovať týmto spôsobom tomuto sporu, lebo interpretovať tento spor ako spor číreho dobra a číreho zla, ako šírenie veľkých hodnôt slobody a demokracie je jednoducho nepravdivé, jednoducho to nie je pravda. Toto nie je boj Popolvára s deväťhlavým drakom. Naozaj nie, páni kolegovia. Ja viem, že tieto rozprávky chcete vysvetľovať svojim voličom, aj tým mladším, aby to pochopili, ale pokiaľ niekto sleduje geopolitiku, niekto sleduje medzinárodné vzťahy, vie, že to tak nie je. Alebo ak to tak je, tak prečo ste za veľké dobro, veľkú slobodu, veľkú demokraciu nebojovali naozaj aj v tej Rwande? Tam umierali ľudia v státisícoch za pár mesiacov; prečo nie? Prečo ste nehovorili o porušení medzinárodného práva v prípade Iraku? Všetci vieme, že to bolo jasné porušenie medzinárodného práva, že to bola jasná agresia, právne povedané. Ale vy ste podporili tú vojnu. Dokonca ste tam poslali našich vojakov. Juhoslávia, tak isto išlo o porušenie medzinárodného práva, bombardovanie Belehradu, všetci to viete. Ale podporili ste to, otvorili ste náš vzdušný priestor. To nebolo porušenie medzinárodného práva? Tam ste neboli takí spravodliví, tam nešlo o šírenie slobody a demokracie.
Viete, pokiaľ ste v interpretovaní jednotlivých aktov v rámci geopolitiky takíto pokryteckí, tak naozaj nemáte právo moralizovať. To sa nedá počúvať potom, čo hovorí pán Dzurinda, pani Vášáryová. Oni naozaj spôsobili viacero agresívnych vojen vo svete. Nespôsobili, možno sa iba pridali, boli spolupáchateľmi. Ale keď dneska hovoria o slobode a demokracii, tak to jednoducho, tak tomu jednoducho nemožno veriť. Čiže neverím tomu, že tento spor sa dá vyhrať pomocou zákopovej vojny, neverím tomu. A myslím si, že keď budeme túto zákopovú vojnu hrať ďalej a budeme ju hrať roky, tak budú len zomierať nevinní ľudia. Už dnes je v Ukrajine 3-tisíc nevinných obetí. A ja sa odmietam pýtať, že či to sú správni mŕtvi, alebo nesprávni mŕtvi. Odmietam. Sú to mŕtvi ľudia, ktorí mali byť živí. A zomreli preto, lebo Kyjev spustil protiteroristickú akciu namiesto toho, aby sa dohodol s východnými povstalcami. Toto je pointa sporu. Áno, Rusko tam má morálny vplyv. Tak isto, ako má aj Západ morálny vplyv v Kyjeve. O tom nikto nepochybuje. A keď toto niekto celé interpretuje ako geopolitický spor, tak to tak jednoducho je. A ja to nehovorím ako nejaký presvedčený rusofil, presvedčený ľavičiar v tejto chvíli. Ja používam zdroje, ktoré nemajú s ľavicovou interpretáciou nič spoločné. Ja necitujem Chomského, necitujem Orrnsteina, necitujem významných ľavicových autorov. Citujem všetko autorov, ktorí sú realisti. To znamená, ktorí sú veľmi bežne využívaní aj pravicovými, aj ľavicovými rôznymi teoretikmi. Hovorím o Johnovi Mearsheimerovi. Diskutovali sme veľakrát o tom s pánom, s pánom predsedom Šebejom. Hovorím o Kennethovi Waltzovi, hovorím o Hans Morgenthauovi. To sú autori a budem chvíľku možno o nich hovoriť, ktorí interpretujú spory v rámci medzinárodných vzťahov ako spory o moc, ako spory o záujmy, ako spory, ktoré vychádzajú z anarchistického prostredia vo svetovej politike, kde si každý hľadí svoje záujmy a veľmoci, veľmoci bojujú o sféry vplyvu. Takto to proste funguje.
Ak to tak nefunguje, tak sa veľmi čudujem, že z hľadiska demokracie, o ktorej tu hovoril jeden z predrečníkov, že vám tak veľmi silne záleží na demokracii a na tom, aby demokratickú vôľu mohli prejaviť na Majdane; mimochodom, iba veľmi malá časť občanov Ukrajiny, lebo na tom Majdane sa nenapchal celý ukrajinský národ, aby sme náhodou si nemysleli; ale nevadí vám, že povedzme vo Venezuele tak isto demokratickí ľudia vyjadrili svoju mienku väčšinovo, ale tam už odrazu podporujete alebo veľa veľmocí podporuje západných, to, že proti tomuto režimu sa búria ľudia, to už je v poriadku. Alebo keď hovoríte o demokracii, ako je možné, že ste nerešpektovali v Srbsku demokratické právo danej vlády, aby nebolo odtrhnuté Kosovo? To ste už nerešpektovali, tam už to nebolo vhodné, že? Čiže naozaj hovoriť raz o demokracii, raz o..., pokrčiť ramenami a povedať si, že tak dobre, tak Kosovo bude existovať, kedy nebude existovať. To sú naozaj také nezodpovedné a pokrytecké vyhlásenia, že to nemožno brať vážne. Preto naozaj zostáva vám už iba jediné, a to je také to ideologizovanie, hej, že my sme tí ruskí agenti a vy ste tí bojovníci za slobodu a demokraciu.
Keby ste boli aspoň konzistentní. Keby ste buď povedali na jednej strane, že ide nám o idealizmus, dobre. Takže Západ je idealistický a bojuje za šírenie slobody a demokracie. Ale potom musíte tie isté motivácie prisúdiť aj druhej strane, ak chcete interpretovať idealisticky a konzistentne, metodologicky medzinárodnú politiku. To znamená, že potom aj u Ruska musíte hľadať idealistické nejaké hodnoty. Ale tam nie. Tam je to číry realizmus. Presne to tu predvádzal pán Dzurinda. To znamená, Rusi, tým ide iba o moc, o vplyv, o expanziu, imperialisti sú to a tak ďalej. Ale Západ dobručký, chrumkavučký. Západ chce iba slobodu, demokraciu, ľudské práva. Toto je interpretácia, ktorá naozaj, keby ste ju povedali na akomkoľvek vedeckom fóre, tak vás vysmejú, vysmejú. A ja sa v tejto chvíli nesnažím obhajovať Rusko nijakým spôsobom. Ja iba hovorím o tom, že keď chcete byť metodologicky konzistentní, tak si jednoducho vyberte. Buď ste realista, idealista, ale nemôžete na jednu stranu aplikovať idealizmus, na druhú realizmus, lebo ste smiešni. Čiže nejde o boj anjelov a démonov, nejde o boj číreho dobra a zla, nejde o boj Batmana a, kto bol jeho číry nepriateľ? Myslím si, že nejaký Joker; naozaj, tento boj tu takto nesedí. Je to proste geopolitický spor o moc. A tento spor, ja vám teraz ťažko poviem, že kým bol vyvolaný. No ja si osobne myslím, že bol vyvolaný na Majdane zvrhnutím režimu, ktorý bol legitímny. Ja som Janukovyča nijak nemusel. Janukovyčov režim bola oligarchia. Bol to človek s ktorým ja nemám absolútne nič spoločné hodnotovo. Ale bol legitímne zvolený a bol nelegitímne zvrhnutý.
Viete a potom som sa pýtal, si pamätám tú diskusiu na zahraničnom výbore, som sa pýtal pána Šebeja: A to je v poriadku, že potom, čo traja veľkí, vysokí predstavitelia Európskej únie došli na Majdan vyjednávať s Janukovyčom, tak deň nato alebo dva dni nato musel Janukovyč zdrhnúť z krajiny, lebo proste by bol asi zabitý? Lebo nešiel na dovolenku do Ruska, že áno. Tak myslím, že pán predseda Šebej reagoval takto, ako "zlé veci sa dejú", asi takým spôsobom.
Arogancia, arogancia, to bolo to, čo zdobilo v tom čase Európsku úniu, Západ a oni si naozaj mysleli, že Rusi nebudú reagovať. Toto je ten problém. Že tu si mysleli, že do Ruska možno kopnúť a tu narazila kosa na kameň a tu je ten zásadný problém. A tým ja neobhajujem Rusko. Ja len sa zamýšľam nad tým, lebo naozaj ja som Európan, ja som Slovák, ja žijem v Európskej únii, mňa zaujíma Európa. Mňa nezaujíma Rusko. Ja teraz nebudem hovoriť, čo majú Rusi robiť, čo nemajú robiť, to je ich vec. Ja hovorím o tom, čo my máme robiť a nemáme robiť. A my sme v tom čase mali jednať úplne inak. Zodpovedne a rozumne. Myslím teraz Európsku úniu. Európska únia sa mala dohodnúť s Ruskom, bolo to možné. V čase, keď vedela, že asociačná dohoda môže vyrobiť takýto obrovský problém, tak prečo si nesadla s tými Rusmi a nebavila sa s nimi o tom, ako tento problém nejakým spôsobom kompromisne vyriešiť? Prečo? Chceli sme vojnu? V koho záujme je tento spor? Alebo, druhá možnosť, že máme naozaj v Európskej únii takých diletantov, že nevedeli, že Rusko bude reagovať? Ale tomu neverím. Neverím tomu, že európski diplomati sú takíto diletanti, že nevedeli, že Rusko bude reagovať. Lebo to tu na Slovensku vedel každý. Na Slovensku by ste sa spýtali hocijakého baču a ten by vám povedal, že áno, Rusko bude reagovať. A keď to nevedeli páni v Bruseli, tak to by bolo fakt katastrofa aj pre budúcnosť.
Mrzí ma, mrzí ma, že sa tu slovenská pozícia interpretuje ako nejaký osamelý, izolovaný hlas. Čo hovorí Rakúsko, čo hovorí Maďarsko, čo hovorí Česká republika, čo hovorí Fínsko? Sedeli ste niekedy na tých stretnutiach alebo máte odtiaľ správy? To nielen tieto štyri krajiny alebo, a plus Slovensko. Taliansko, Španielsko, južné krajiny, Grécko, Cyprus, to všetko sú krajiny, ktoré veľmi silne tlačia na to, aby sa rokovalo, aby bol mier, aby sme tu neštrngali zbraňami, aby sme nerinčali zbraňami, aby sme ich neštvali do vojny, všetky tieto krajiny. A všimnite si, väčšina týchto krajín je zo strednej Európy. Keď tu pani Vášáryová hovorila o V4. No áno, ona zabudla spomenúť, že Poľsko dneska nestojí proti Slovensku. Poľsko so svojím militantnejším postojom stojí proti Slovensku, Česku a Maďarsku, čiže proti väčšine V4. To nie je chyba nás, že chceme mier. To je možno chyba skôr toho, že Poľsko je zaťažené tak silne svojou históriou s Ruskom, že má toľko predsudkov, že tam naozaj nemožno očakávať nejaký objektívny, objektívny postoj. Ale to je v poriadku. Tak to funguje často v tých sporoch, že sú tam militantnejšie alebo skupiny štátov, ktoré majú iné záujmy, a skupiny štátov, ktoré majú zase opačné záujmy. Ale to je úplne normálne a poďme sa spolu baviť. A nie tu vytvárať naozaj ten boľševický syndróm, ty si triedny nepriateľ, ty si ruský agent a podobne, preboha! Opäť opakujem, toto je to najhoršie, čo by sme mohli spraviť. Lebo to je totalitárne. To je typická totalitárna rovnica. Ak nie si s nami, tak si proti nám. Človek, ktorý je inšpirovaný Marxom, vám musí vysvetľovať, že používate totalitárne schémy, páni kolegovia? Vy by ste zo mňa chceli robiť niekoho, kto nie je demokratický, a sami demokraciu potierate hádam v každom jednom ideovom spore. To je ten problém.
Ďalšia vec. Predstierate záujem o túto tému. Domáhate sa schôdze, domáhate sa plenárneho zasadnutia k tejto téme. Dokonca pán Frešo ako predseda SDKÚ chcel zvolať výbor. Zvolali sme ho, zvolali sme výbor. Pán Frešo neprišiel. Dneska je tu schôdza, pán Frešo tu nie je. Hovorí sa, že je chorý, ale včera som ho videl na tlačovke. Čiže kto má reálny záujem o túto tému? Kolegovia zo SMER-u tu sedia. Kolegovia z opozície sú tu dneska výnimočne asi siedmi, ôsmi, ak dobre rátam. V piatok ich tu bolo, traja, štyria? Teraz nerátam OĽaNO, samozrejme, OĽaNO tu bolo celé. (Smiech v sále.) Rátam, rátam teraz túto časť opozície, OĽaNO som nikdy nepovažoval za úplne celkom, celkom vyhranenú opozíciu tohto typu. Ale pravicová opozícia, pravicová opozícia raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem (obzretie sa na predsedajúceho), osem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
(Reakcie z pléna.) A teraz dobehol pán Švejna urobiť počty, deväť, paráda! Čiže deviati tu sedíte. Výborne, už je to posun, kedysi si pamätám sme riešili veci a bolo vás tu sedem statočných. Deväť ľudí z opozície, páni kolegovia, to je výborné! A to tu naozaj mesiace hovoríte o tom, ako strašne chcete riešiť tú Ukrajinu. To je naozaj úžasné! Toto je pokrytectvo. Toto je proste jednoducho pokrytectvo a v piatok to bolo ešte tragickejšie, tam ste boli naozaj štyria (povedané so smiechom), takže, takže je to úplne, úplne zle. Ale dobre.
Potom sa stanú také veci, že vy navzájom spolu ani nekomunikujete. Ja som zvolal výbor preto, lebo pán Frešo chcel, na stredu a zrazu v médiách sa dozviem od pani Záborskej, europoslankyne KDH, že ako si môžem dovoliť zvolať výbor na stredu, ako chcel pán Frešo, že som to mal spraviť v piatok. No takého veci ja zažívam s vami. Vy ste, za prvé, absolútne nejednotní, absolútne rozbití a nie ste schopní asi sedieť na schôdzach, ktoré ste zvolali. To je úplne... (Potlesk.) Čiže viete, skúste ma nechať dohovoriť a nevykrikovať, naozaj správajme sa, ja som tak isto nechal dohovoriť pána Kaníka. Hovoril veci, ktoré sa mi nepáčili. Nechal som dohovoriť (reakcia z pléna), nechal som dohovoriť naozaj všetkých kolegov, nekričal som po nich, buďme sa, správajme sa ako, ako naozaj dospelí ľudia a nechajme dohovoriť. (Reakcia z pléna.) Ja som tu. (Smiech v sále.)
Takže naozaj sa mi nepáči, nepáči tá diskusia takých tých horlivých aparátčikov, že kto nie je s nami, je proti nám. To si ujednoťme. Toto by sme naozaj mohli raz a navždy odmietnuť. A nechcel by som ani po pravde sa tu teraz venovať vo svojom príhovore presviedčaniu lokálnych provinčných rusofóbov, ale skúsim tento svoj prejav smerovať presne tam, kam patrí. Do diskusie Európy. Chcem prehovoriť k Európanom a prehovoriť k ľuďom. A v tom má pani Vášáryová pravdu. Sú tu veľvyslanci z iných krajín, sú tu a budú o tom informovať. Áno, aj toto je fórum, ako povedať, že Slovensko má takýto názor. A nebáť sa povedať to. Nebáť sa. Vy naozaj stále máte ten strach ešte zo studenej vojny. Ja to chápem. Ja to chápem naozaj, ale my sa nebojíme a to sa mi páči na premiérovi tejto republiky, že sa nebojí povedať svoj názor, že je sebavedomý, aby povedal svoj názor. A keď sankcie idú proti záujmom Slovenskej republiky, tak to povie. Vy by ste sa zase len strčili do diery a iba by ste nasledovali vojnových štváčov. Toto by ste vy robili. Ako v Iraku, ako v Juhoslávii. Slovenská vláda, dnešná slovenská vláda má ďaleko viac odvahy, ďaleko viac zodpovednosti a ďaleko viac sebavedomia. (Potlesk.)
Čiže, viete, poviem vám takto. (Ruch v sále.) Hovoril som aj pánovi Lipšicovi, že vojnové štvanie a vyzývanie a propagácia vojny je trestným činom. Ja som nechcel povedať, že by mal ísť za mreže. To naozaj nie. Ja iba hovorím, čo je realita. A realita je, že podľa § 417 Trestného zákona je toto realitou na Slovensku. Ohrozenie mieru, ods. 1: "Kto v úmysle narušiť mier akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až desať rokov. Ods. 2: Odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa potrestá páchateľ, ak spácha čin uvedený v ods. 1 za krízovej situácie."
Dneska sme, páni kolegovia, v krízovej situácii, len toľko.
A keď niekto vyzýva k vojne, dávajte si na to pozor! Vy už strácate kontrolu. Vy si už myslíte, že môžte tu rinčať so zbraňami, koľko len chcete. Nemôžete. Je to trestný čin. Je to trestný čin. (Reakcie z pléna.)
A pokiaľ tu používate historické analógie s Hitlerom, Chamberlainom, vy si myslíte, že to je nevinné? Čo je implikáciou historickej analógie s Hitlerom a Chamberlainom? No čo, povedzte! No pokiaľ je Putin ako Hitler, čo máme robiť? No bojovať jedine. Vy chcete vojnu. Vy chcete vojnu. Vy týmto vlastne hovoríte, že jediné, čo chcete, je vojna. Vy ste vojnoví štváči a môžte to hovoriť, koľko chcete v nejakých analógiách o Hitlerovi, akože nevinných, akože historických. Tu vyzývate k vojne, lebo jediný spôsob historický, ako bolo čeliť Hitlerovi, bolo bojovať, bolo včas bojovať. Takže vy dneska chcete včas bojovať. Toto vy chcete s jadrovou veľmocou, s Ruskom. Oni chcú vojnu. Oni naozaj propagujú vojnu. Ale snažia sa to zakryť, samozrejme, historickými analógiami a rôznymi inými, zbrojenie, rinčaniami a tak ďalej. Ale pravda je takáto. Oni chcú vojnu a my chceme mier. To je zásadný rozdiel. Jastraby, holubice, taký je zásadný rozdiel. (Ruch v sále.) Tu sú ľudia, ktorí chcú mier, a ľudia, ktorí chcú vojnu. Toto musí vedieť slovenská spoločnosť. O tomto to je. Pán Šebej, pán Dzurinda, pán Kaník, pán Frešo chcú vojnu. Pán Fico a naša vláda, my chceme mier. A to je zásadný rozdiel.
Viete, potom ešte hlúpejšie analógie. Dokonca som počul, že, a to rád používa pán Šebej, že konšpiračné bludy hodné Kotlebu a takéto podsúvačky, ako keby sme my mali názor, ako má Kotleba len preto, že nesúhlasíme s rusofóbiou. Viete, spájať nás na základe toho, že odmietame rusofóbiu, s Kotlebom, je primitívne a tento slovník je naozaj absurdný. Keď chcete v tomto slovníku pokračovať, vieme to použiť aj z opačnej strany, páni kolegovia. Rusofóbia to znamená nenávisť voči Rusku, ktorú predvádzate vy, páni kolegovia z opozície, je vlastná aj rôznym postavičkám v histórii. Napokon Šamiľ Basajev, veľký odporca Ruska, nenávidel Rusko. To je ten, ktorý potom urobil teroristický čin na Beslan. Dmytro Jaroš, ukrajinský fašista a neonacista. Aj ten nenávidí Rusko. Mám vás dávať dokopy s týmto človekom, keď vy nás dávate dokopy s Kotlebom? Mám vás dať dokopy s ľuďmi, ktorí nenávideli Rusko? Tá plejáda tých historických postáv je veľmi, veľmi zvláštna. Je tam napríklad aj Adolf Hitler.
Čiže ak vy začnete bojovať týmito nekalými spôsobmi, tak vy ak z nás budete robiť ruských agentov, tak my z vás môžme robiť ruský..., robiť, robiť amerických agentov. Ak vy z nás budete robiť spojencov Kotlebu, tak my z vás môžme robiť spojencov Basajeva. Aj tak sa dá. Ale ja to nechcem. Ja nechcem tento spor takýmto spôsobom viesť. Ja si myslím, že by sme mali viesť triezvy, racionálny, odborný súboj, kde pokiaľ vy interpretujete veci, že Rusko má nejaké záujmy, bavme sa o tom. Pokiaľ chcete kritizovať Rusko, nie je problém. Ale ja iba hovorím, poďme si sadnúť, poďme hľadať mier a poďme hľadať odborné riešenia. A poďme interpretovať túto vec bez predsudkov a emócií.
Pán Šebej mi to priznal v niektorých z rozhovorov. On má toľko predsudkov od roku ´68 voči Rusku, že on už nedokáže de facto inak vidieť Rusko ako štát, ktorý nás bude vždy chcieť okupovať, ktorý bude chcieť vždy len expanzívne, imperialisticky a neviem čo. Takto to vnímate vy, lebo ste zažili rok ´68. Ja možno rozumiem tejto emócii. Možnože ste naozaj nahnevaný na to Rusko, nahnevaný, máte zlosť, máte hnev a teraz mu to chcete vrátiť, chcete si doňho kopnúť. V poriadku. To je síce nepríjemné, že ste dneska v politike s týmito názormi, ktoré sú zďaleka nie objektívne, ale je to tak. To je realita. Dobre, máte predsudky. Tomuto sa hovorí rusofóbia. Keď mám predsudky, ktoré mi zahmlievajú reálne, objektívne videnie okolností a kontextu, tak máte jednoducho predsudky, je to rusofóbia a váš názor nemá žiadnu cenu.
Ja nie som rusofil. Opakujem to, nie som rusofil, nijakým spôsobom. Ja nehovorím po rusky, dokonca nerozumiem azbuke, nečítam ruských autorov a všetky svoje knihy som napísal s využitím amerických, západných autorov. Som veľmi silný a hrdý Európan, veľmi silne podporujem dokonca európsku federáciu alebo smerovanie k Európskej federácii. Všetci viete, že toto dva roky rozprávam. Čiže zo mňa robiť rusofila je absurdný nezmysel. Absurdný nezmysel!
To isté platí pre túto vládu, ktorá je silne proeurópska, silne prozápadná. Ale keď si niekto dovolí povedať svoj názor a povie, že tento spor jednoducho nie je civilizačný, to nie je spor o hodnotách, to nie je to, že niekto tu chce mať Rusko a ruské hodnoty a ruskú kultúru, to nie je o tomto, páni kolegovia. Toto je spor o geopolitike. O tom, kto čo spravil v kauze Ukrajina. A my tvrdíme, že v kauze Ukrajina urobili chyby aj Európania. Urobili sme chyby aj my ako Západ. Urobili. A nechceme zákopovú vojnu, v ktorej po sebe budeme iba hádzať propagandou a po sebe hádzať ekonomickými sankciami, a to je stále iba táto fáza. Tu naozaj reálne hrozí tretia svetová vojna a vy sa tu odbavujete na Putinovi, ako keby sa nechumelilo. Toto je naozaj nebezpečné a opakujem, je tu jeden Trestný zákon, ktorý by možno mohol byť braný do úvahy.
Dneska už varuje ohľadom vojny aj pápež František; to len spomínam pánom kolegom z KDH, ktorí by mohli tiež počúvať občas svoje autority; ktorý hovorí o tom, že už sa de facto začína tretia svetová vojna, ohnisko viacerých sporov sa už tu nejakým spôsobom šíri po svete a už sa len čaká, kde to vybuchne. Ukrajina je jeden z týchto sporov. Pokiaľ si tí naozaj lídri svetoví nesadnú za stôl a budú naozaj len pokračovať v tejto propagandistickej vojne, ktorá nakoniec vždy končí reálnou vojnou, pokiaľ ľudia nedostanú rozum, tak to povedie naozaj iba k tej tretej svetovej vojne. Ale tá už nebude taká, ani tie predošlé neboli nijakou zábavou, ale s jadrovými hlavicami robiť vojnu, to už je naozaj veľká odvaha.
Čiže vyzývam k realizmu. Realizmus, aby som len pripomenul, realizmus je normálna štandardná medzinárodná škola v medzinárodných vzťahoch, škola medzinárodných vzťahov, kde väčšina autorov, ktorá vyznáva realizmus alebo neorealizmus sú americkí profesori. Jeden zo zakladateľov realizmu v geopolitike bol Hans Morgenthau, čo bol židovský emigrant, ktorý potom pôsobil, pôsobil v Spojených štátoch amerických. Rešpektujem mnohé jeho názory, aj keď v mnohých veciach bol veľmi silne konzervatívny, veľmi silne pravicový. Myslím si, že veľmi, veľmi šmakuje pánovi predsedovi Šebejovi, ale viete, čo hovoril Morgenthau, mimochodom, veľmi silný odporca vojny vo Vietname? On už dávno nežije. Viete, čo hovoril? Hovoril, že križiacke horlenie za nejaké všeľudské hodnoty, princípy a morálku v geopolitike vedie iba k rozvratu, k rozvratu národov a civilizácií. Naozaj, tento idealizmus, že ideme šíriť demokraciu a slobodu do celého sveta, vedie iba k vojnám. Západ si to stále nevie uvedomiť? Že on do toho Iraku na tých tankoch tú demokraciu a slobodu nemôže priniesť? Nedokáže to? Nemá tú moc a ani by nebolo správne, keby všetci sa správali, ako sa chceme, aby sme sa správali my k sebe.
Európa má krásnu civilizáciu. Ja ju obdivujem. Ten racionalizmus, to osvietenstvo, naozaj, aj tie liberálne hodnoty a demokratické hodnoty. Ale vy to nemôžete vnucovať tankami a dronmi celému svetu! Jednoducho nemôžete. Ja viem, že tu je ten komplex toho, komplex bieleho muža, keď sme už od stredoveku sa snažili kresťanské hodnoty cez rôzne križiacke výpravy a neskôr cez kolonizáciu vnucovať celému svetu, lebo my sme boli tí šovinisti, tí najlepší. 19. storočie, imperializmus. Takisto kolonizácia, my sme ukazovali to bremeno bieleho muža, že my tých zaostalých domorodcov všetkých premeníme na nás, na kvalitných západných bielych mužov.
Tieto náboženské a rasistické expanzie už skončili, našťastie. Ale pokračuje to iným, sofistikovanejším spôsobom. Odrazu tu máme inú ideológiu. Ideológiu ľudských práv, slobody a demokracie, v mene ktorej bombardujeme iné štáty a snažíme sa ich zmeniť na svoj obraz. Ale keby sme aspoň toto robili, ale ani to nerobíme vo všetkých prípadoch. Urobíme to v Iraku a v Afganistane, ale nie v Saudskej Arábii, lebo Saudská Arábia je spojenec. Pokrytectvo, pokrytectvo a pokrytectvo, páni kolegovia. A vy tomuto straníte? Trošičku objektívnejšieho pohľadu.
Naozaj, Západ nech nevnucuje svoje hodnoty celému svetu. Rešpektujme iné kultúry, rešpektujme iné civilizácie. Rusko nikdy nebude ako Európa. Ani Čína nebude ako Európa. Snažme sa to rešpektovať. Máte pocit, že by Rusi a Číňania chceli, aby sme tu jedli ryžu, aby sme tu proste mali tie čínske hodnoty, konfuciánske; alebo ruské hodnoty? Chcú to v Európe? Možnože niekde v rámci nejakých extrémnych prúdov. Ale chcú oni, oni zbrojárskym a vojnovým úsilím premeniť našu identitu? Nechcú. Vždy to bol Západ, ktorý sa snažil meniť identitu iných krajín. Takže naša vina na týchto sporoch je markantná. Nehovorím, že iba naša vina, ale musíme si uvedomiť, že tento spor jednoducho nemôžeme vyhrať.
Rusko, viacerí kolegovia hovoria, že to chce podporovať ruské alternatívy. Viete, opakujem, ja som liberálny človek, ja by som bol najradšej, keby, a to sa zhodneme možno s mnohými liberálmi, keby tam v Rusku zavládol nejaký, ja neviem, liberálnejší režim, ktorý by bol oveľa, oveľa povedzme priateľskejší k niektorým menšinám a tak ďalej, v poriadku. Ale preboha, kto je alternatívou Vladimíra Putina? No kto? Pozrite sa na ruský parlament. Zjuganov? Šéf komunistov? Alebo Žirinovskij? Šéf nacionalistov? To sú alternatívy.
Pán kolega Bugár, ešte raz. Skúste ma nechať dohovoriť, skúste sa správať ako triezvy, rozumný, dospelý človek a budete hovoriť až potom, keď ja dokončím! Dobre? Čiže alternatívou Putina sú de facto ešte problematickejší politici pre kolegov z opozície, ako je samotný Putin. Tak potom o čom sa bavíme?
V Rusku nie je žiaden priestor pre prozápadnú, liberálnu demokraciu toho typu, ako vy očakávate. Nie je. Možnože má nejaké dve percentá. Myslím, že ten šachista a Kasparov ani toľko nemal. To sú naozaj nezmyselné alternatívy. Takže keď niekto, dokonca pán Dzurinda tento nezmysel dokázal si napísať do prejavu, keby to povedal v nejakej emócii, ešte to pochopím, v prejave mal napísané, že Rusko sa bojí svojich majdanov? Akých majdanov, preboha? A kto by ich organizoval, tých 15 ľudí, ktorí majú iný názor v Rusku? Preboha, páni kolegovia! Rusko nemá alternatívu inú, ako je Putin. A to je najbezpečnejšia alternatíva. Potom sú tam alternatívy, ktoré sú veľmi malé, ale myslím si, že z vášho pohľadu ďaleko nebezpečnejšie.
Čiže Rusko podľa môjho názoru a podľa názoru viacerých geopolitikov nemožno vnímať ako číre zlo, ako nejakého imperialistického agresora. Alebo ak tak chcete vnímať Rusko, tak tak musíte vnímať každú veľmoc, lebo každá veľmoc bojuje o moc a o sféry vplyvu. To je geopolitický realizmus. To je škola geopolitického realizmu a toto vám povie takisto pán Mearsheimer, ako aj ďalší predstavitelia tejto školy.
Mearsheimer je napríklad jeden z predstaviteľov, ktorý sa často cituje aj dneska, a úplne symptomatické je, že okamžite, ako sa tento pán, to je starý pán profesor, ktorý naozaj nebol nikdy nejak angažovaný v žiadnej politike, to je, a dokonca je veľmi silne konzervatívny, mám pocit, čiže skoro pravicový, a teraz naňho sa útočí, že je to antisemita. V SME-čku vyšiel článok, kde sa snažili ho podkopať ad hominem, to je niečo tak typické pre Slovensko, že, ale že už idete skákať po profesoroch, ktorí len vyjadrili svoj názor? To už nemyslíte vážne. Antisemita? On, áno, v jednej knižke kritizoval zahraničnú politiku Izraela, a preto je antisemita. To je niečo neuveriteľné! A to hovorí dokonca pán predseda Šebej, ktorý je, mimochodom, ďaleko väčší antisemita v tom zmysle, že odmieta Arabov a moslimov, ktorý má také predsudky voči Arabom a moslimom, že je to vyslovený rasista voči týmto etnikám. (Ruch v sále.) Alebo, pán kolega, sa mýlim? Mýlim sa, že, alebo máte radi Arabov? Dobre, tak budem rád, keď poviete, že vy ste ten najväčší fanúšik Arabov a moslimov, lebo ja zatiaľ mám pocit, že ste dosť silný rasista. Toľko, toľko z hľadiska, toľko z hľadiska týchto sporov, lebo vadí mi, vadí mi, pokiaľ sa dokonca zneužívajú ľudia, ktorí sú akademici, ktorí naozaj nemajú nijakým úmyslom vstupovať do politiky, ako je John Mearsheimer alebo Hans Morgenthau, alebo Kenneth Waltz, to sú naozaj realistickí analytici. A títo páni a médiá, ktoré stoja za nimi, ich zosmiešňujú. Slovensko je naozaj niekedy v niektorých sférach a hlavne v tých opozičných mimoriadne provinčné.
Čiže opakujem. Nechcel by som, nechcel by som, aby sme túto diskusiu viedli týmto provinčným spôsobom. A naopak, chcem vyzvať skôr Európu a áno, chcem vyzvať aj kolegov priateľov v Európe, aby sme sa nad týmto sporom zamýšľali realisticky, aby sme ho nevideli cez tú križiacku horlivosť, podľa ktorej my ideme vnucovať celému svetu svoje hodnoty. Toto skončí iba vo vojnách a krviprelievaní a budú zomierať ľudia. No a potom povie pán Dzurinda, však sväté vojny sa nedajú viesť. Čo tam na tom, že zomrelo pol milióna nevinných Iračanov, však sväté vojny sa nedajú viesť. Toto tu povedal.
Viete, to sú už veci, kde naozaj pochybujem o morálke tých ľudí, ktorí toto hovoria. Ja som pacifista. Možno väčší než niektorí z vás. Ale tak isto chápem niečo, ako je spravodlivá vojna a že treba sa brániť, pokiaľ sú dôvody. Ale, preboha, Irak bola spravodlivá vojna? To hádam nikto nemyslíte vážne. A pán Dzurinda povie, že sväté vojny sa nedajú viesť? Bombardovanie Juhoslávie bola spravodlivá vojna? To sú veci, ktoré sa nedajú nijakým spôsobom ospravedlniť a tam naozaj už potom možno hovoriť jedine o vojnových štváčoch a vojnových zločincoch.
Teraz prejdem, už naozaj, už budem končiť, lebo nechcel by som hovoriť príliš dlho, a nehovorím až tak dlho. Dobre. Môžem ešte chvíľočku, že? Čiže prešiel by som teraz k tomu sporu, k tomu sporu, ktorý sa rozohral ohľadom fašizmu na Ukrajine. Viete, na jednej strane všetci považujete ruskú, ruský názor na ukrajinskú vládu za prejav propagandy Ruska, že to sú fašisti a tak ďalej, že to je propaganda. Ale to, že Západ robí tú istú propagandu obrátene už s využitím iného slovníka, že máme slobodu, demokraciu, to už je v poriadku. Tam propaganda je okej. Ale ruská propaganda nie. Ja si osobne myslím, že by sme mali vedieť abstrahovať od každej z týchto propagánd. Nejde ani o slobodu a demokraciu na jednej strane, nejde ani o boj proti fašizmu na druhej strane. Skúsme byť trošičku neutrálni aspoň v tej interpretácii, keď už to nedokážete inak, aby sme získali objektívny obraz. No pravdou objektívnou je, že Rusi si to nemôžu vycucať z prsta a Rusi vychádzajú z niečoho, čo je realitou. A realitou je, že nielen to, že na Majdane fungoval Pravý sektor, čo je čistá neonacistická ozbrojená zložka, ktorá je tak nebezpečná, že sa len veľmi silne čudujem, že ľudia, ktorí sa pýšia tým, že bojujú proti fašizmu, nad týmto zatvárajú oči. Tomu sa naozaj čudujem. A dokonca v ukrajinskej vláde sedí strana Sloboda. Viete, ako sa strana Sloboda volala v 90. rokoch? Národnosocialistická strana Ukrajiny. Viete, ako sa volala Hitlerova strana? Tá Ukrajina tam nebola. Bolo tam Nemecko. To je čistá neonacistická strana. A ak toto chce niekto spochybňovať, tak naozaj robí medvediu službu boju proti fašizmu. A tu už by sme mali zbystriť.
Viete, to sa mi páči, že keď bol v Rakúsku Haider, tak celá Európa sa postavila na nohy, aby povedala, že nie, toto nemôžeme tolerovať, Haider, čo bol inak taký bežný populista, extrémny pravičiar, samozrejme, jeho názory mi boli vyslovene cudzie a vždy som ho odmietal a Európu som podporoval v tom, čo robila. Tam zrazu bolo treba sa postaviť a celá Európska únia v šíku, Rakúsko bolo potrestané za to, že Haider bol v pravicovej vláde v Rakúsku. Ale keď je na Ukrajine Sloboda, neonacistická strana, tak to Európska únia toleruje. A pán Šebej hovorí: No a, však extrémisti sú všade. Však ich vidíte, Jobbik, však? Kde sedí Jobbik vo vláde? Kde sedí Kotleba vo vláde? Kde sedia tieto extrémistické strany vo vláde? Sú vo vláde? Nie. Na Ukrajine je neonacistická strana vo vláde, pán Šebej, neonacistická strana. A vy to obhajujete. Vy to obhajujete. Veľmi nebezpečné. Veľmi nebezpečné najmä preto, lebo tým de facto dávate legitimitu aj neonacistom a fašistom v Európe. A to je tá nebezpečná hra. A kvôli čomu? Kvôli čomu? A to je ten veľký príbeh, ktorý je úplne najlepší. Veľký príbeh ukrajinskej demokracie.
Doteraz tu bola oligarchia, zlý ruský režim plný tých zlých Rusov a zlých putinovcov a tak ďalej. Satani a diabli, démoni všetko. A odrazu príde anjel, krásny spasiteľ Porošenko, ktorý je, mimochodom, ten istý oligarcha ako všetci ostatní, a ten to celé zachráni. Viete, ono by to bolo celkom aj, celkom možno uveriteľné, keby tu nebol už nejaký precedens, že? Oranžová revolúcia, to tu bol iný anjel spásy. Ten sa volal Juščenko a Tymošenková. To je tá pani s tou, viete, na hlave, vianočkou, tak tá mala byť spasiteľkou. A ako to skončilo? Ako to skončilo, páni kolegovia? Tá istá oligarchia, ten istý chaos, ten istý rozvrat. A bol to dokonca Janukovyč, ktorý spustil rokovania o asociačnej dohode s Európskou úniou. Vám to nejako nesedí. Tak kde beriete tú vieru naozaj, že by Ukrajina dneska mohla byť prekvitajúca demokracia na báze západných hodnôt, keď vidíte sami, že tá vláda je naozaj naďalej oligarchická a dokonca v nej sedia fašisti? No úžasné! A tomuto má Európska únia tlieskať, toto má z plnej sily podporovať a kvôli tomuto má riskovať vojnu s jadrovou veľmocou! Gratulujem, to je naozaj tak silný geopolitický postreh, že klobúk dole.
Slovensko upozorňuje na to, že toto nie je správne. To je celé. Slovensko je kolektívny hráč v rámci Európskej únie. A sme päťmiliónový národ. Čiže naša váha v Európskej únii zďaleka nie je taká silná, ako je váha Nemecka, Francúzska a iných mocností. Navyše pri tom našom naozaj potenciáli z hľadiska alebo arzenáli z hľadiska zbrojárstva a tak ďalej nie je šanca, aby sme mohli my niekedy v živote v najbližších galaktických rokoch konkurovať Francúzsku, Británii, Nemecku a tak ďalej. Čiže pochopiteľne, oni budú tí, ktorí budú udávať tón.
Ale dneska je tu Európska únia, už nie je tu sovietske impérium, takže my máme právo povedať svoj názor, pani Vášáryová. Máme toto právo. Nebojte sa, nezavrú vás do gulagu, nezavrú ani mňa, ani kolegov, nikoho. Môžeme povedať svoj názor. Je tu sloboda a demokracia. Za tú sme štrngali, že áno? A teraz nemáme právo povedať svoj názor? Nemáme právo povedať svoj názor, že nesúhlasíme so sankciami, ktoré sú proti našim národným záujmom? Nemáme právo to povedať? Ktoré nikam nevedú, sú iracionálne? Alebo kam vedú? K čomu dokopali Rusko sankcie doteraz? K ničomu. Absolútne k ničomu.
A logicky, Rusko je veľmoc, Rusko je veľmoc, ktorá vydrží odolávať sankciám najbližších 30 rokov. A my s ním chceme najbližších 30 rokov bojovať a oslabovať sa? To chceme? Irán, ďaleko slabšia krajina, izolovanejšia, vydržala odolávať sankciám 30 rokov. Irán. Áno, je tam viacej dneska dopravných nehôd kvôli tomu, že majú sankcie, je tam ďaleko väčšia bieda, ktorá by nemusela byť. V poriadku, ako pokiaľ toto Západ chce, aby sme trestali bežných Iránčanov. Viedlo to k tomu akurát, že Iránčania viac nenávidia Západ. To je celé. A toto isté bude aj v Rusku. Keď budeme viesť tú ekonomickú vojnu a ja dúfam, že to nebude horšia vojna. Keď to budeme viesť 20 – 30 rokov, tak nás budú akurát Rusi viac nenávidieť, bude tu viacej ešte emócií proti Európe, proti Západu a nedospejeme k ničomu inému len k tomu, že Rusi svoju ekonomiku preorientujú na krajiny, ako je Čína, ako je Latinská Amerika a tak ďalej. To je celé. To je celé. A potom naozaj naši podnikatelia budú odtiaľ vytlačení a dojdú tam latinskoamerickí potravinári. A toto sú proste efekty, ktoré vy nedomýšľate, lebo v čírej emócii len proste hurá na Rusko. Ako predtým hurá na Juhosláviu, ako predtým hurá na Irak. Toto ste vy. Rád hovorím slovo pudlík a možno to niekoho uráža, ale tak sa hovorilo kedysi Tony Blairovi, keď robil tú politiku Georgea Busha, ako pudlík Busha. No a u nás sme mali tiež takýchto, takýchto, možnože iné plemená, ale bolo to niečo veľmi podobné. Čiže toto ja odmietam.
Viac sebavedomia, viac sebavedomia, viac racionality, viac objektivity. Toto my musíme, preboha, Slovensku, Slovensku ukázať, že dá sa aj inak, že Európska únia naozaj nie je totalitná a že má zmysel pre diskusiu, má zmysel pre demokraciu a chceme o týchto veciach diskutovať. A už som spomenul. Nie sme sami. Celá stredná Európa. Dokonca Rakúsko, Fínsko. To sú krajiny, ktoré sú vyslovene jedny z našich vzorov z hľadiska usporiadania, čo sa týka sociálnych štátov, čo sa týka kvality demokracie. Toto sú naše vzory. A vy hovoríte o Poľsku. Poľsko áno, Poľsko má naozaj veľmi problematický vzťah celú históriu. Ale pýtať sa dneska Poliakov, prepáčte, alebo niektorých vyhranenejších Poliakov na vzťah k Rusku, to je ako sa pýtať na vzťah k Maďarsku Jána Slotu. To je asi porovnateľné. To naozaj, oni tam majú také silné emócie, že tá objektivita je veľmi, veľmi nízka, a preto by som si skôr zobral za príklad tie krajiny, ktoré tam majú záujmy a ktoré nielen šíria rusofóbiu.
Čiže ten zásadný spor, zásadný spor vidím v spore medzi idealizmom a realizmom a základný problém vidím aj v tom, že Európska únia spravila chyby ešte pred začiatkom podpísania asociačnej dohody. A teraz sa dostanem k tomu, čo ideme vlastne prejednávať, lebo jeden zo základov je nielen vyhlásenie našej diskusie, ale aj asociačná dohoda. Ja si myslím, že v tomto štádiu už naozaj nemožno, nemožno nič ďalej urobiť, ako to formálne schváliť a ideme ďalej. Ale odmietam sa tu nejak vytešovať, ako to som videl v Európskom parlamente, a burácať z toho, že, Ježiš, áno, ukázali sme Rusku a kopli sme ho, kopli sme ho niekam touto asociačnou dohodou. To je smiešne, to je smiešne!
A ja si myslím, že naopak, keď sme si už konečne aspoň niektorí mali možnosť uvedomiť, že asociačnou dohodou bez toho, aby sme sa dohodli s Ruskom, sme spravili chybu, za ktorú dneska pyká 3-tisíc Ukrajincov tým, že stratili svoj život, lebo to to vyvolalo a to sme mali vedieť, tak by sme mali minimálne v tomto štádiu tú asociačnú dohodu neoslavovať a baviť sa ďalej s Ruskom, ako tieto vzťahy znova napraviť. To je naša úloha. V tejto formálnej stránke, že či to už dneska schválime, to už Slovensko nemôže robiť nijakým spôsobom teraz toho, kto bude blokovať celú Európu. To nie. Nemám s tým problém. Už je to dané, už sme to vyjednali, už to poďme. A dneska navyše, keď sme tento boj rozpútali, tak nemôžme v tom nechať Ukrajincov úplne samých. To je samozrejmé. Ale je našou morálnou povinnosťou si sadnúť s tým Ruskom a baviť sa s ním. Baviť sa s ním, baviť sa s ním o tom, ako ďalej nastaviť tie vzťahy. Čiže určite poďme riešiť tento spor kultivovane, sofistikovane, mierovou cestou.
A ja si inak pamätám, že keď sa išla podpisovať asociačná dohoda, tak dokonca vo veľmi, veľmi známom medzinárodnom časopise The Economist, ktorý naozaj väčšinou dáva tie isté názory, ktoré majú vo svete korporácie, neoliberáli, neokonzervatívci, to sú väčšinou tento druh názorov, tak tam vyšiel článok, ja som si to nestihol vyhľadať, a vtedy ma to milo prekvapilo, že oni tam dali článok na jednu stranu, úvahu, že je naozaj, je naozaj Rusko pripravené na to, aby Ukrajina patrila Západu? A tam sa pýtali: Nebudú Rusi náhodou považovať svoju, naozaj svoju historickú kolísku Kyjevskú Rus za niečo, čo je hodné ochrany? Tam sa pýtali. A dokonca tuším Economist tam dospel k záveru, že asi to je teda s tým Ruskom dojednané, asi teda nejak zákulisne sa to s tým Ruskom dojednalo. Nedojednalo! To je to najtragickejšie. Nedojednalo. Ja som bol tiež inak presvedčený, že tí Rusi s tým musia súhlasiť, lebo inak by sme sa do takéhoto dobrodružstva nepúšťali. Naozaj.
Všetci predsa vieme, že tá Ukrajina je rozdelená na dva celky, že je rozdelená na prozápadnú a provýchodnú časť, to znamená proruskú alebo proeurópsku. Všetci to vieme. Všetci vieme to, že jednostranné riešenia by nikto neakceptoval, keby to nebolo dohodnuté, keby to nebolo dohodnuté naprieč. A napriek tomu sa to spravilo. Napriek tomu. A potom tu rozprávajú kolegovia, že nie, Ukrajina nie je rozdelená na dve strany, nie je rozčesnutá. A to sú kolegovia, ktorí pri iných okolnostiach radi citujú Samuela Huntingtona, ale nepozrú si jeho kapitolu o tom, kde celú jednu kapitolu venoval tomu, ako je Ukrajina rozdelená civilizačne. Že proruské, pravoslávne a katolícke a úplne inak orientované prozápadne, západné, západná strana Ukrajiny.
A viete, v krajinách, ktoré fungujú takto, Ukrajina nie je jediná, napríklad Belgicko je rozdelené medzi Flámov a Valóncov. Veľmi silne rozdelená krajina, nie etnicky, ale mentálne, kultúrne a nábožensky. A čo spravili Belgičania? Federáciu. Federáciu. Spravili federáciu, to znamená, že majú tam konsociačný, takzvaný konsociačný model demokracie, že nemôže fungovať čistá väčšina, že tá väčšia časť sa rozhodne, ako to bude s tou menšou. Oni sa musia dohodnúť všetci. Toto je konsociácia. Tak to funguje aj vo Švajčiarsku, v Holandsku a v ďalších prudko rozdelených spoločnostiach.
Ale na Ukrajine malo byť odrazu všetko inak. Tvrdá väčšina. Kyjev a Západ sa rozhodne, čo bude robiť s východom. Ešte im tam aj ohrozuje jazykové práva. A potom sa Kyjev, potom sa východ vzoprie a všetci sa čudujeme. Celá západná tlač sa čuduje, ako je možné, a nemôže to byť predsa východ Ukrajiny. Ide predsa o zlý plán satanského Putina. Za všetko môže Putin. A najväčší dôkaz toho, najväčší dôkaz veľkej invázie Ruska do Ukrajiny je istý pán Strelkov. Istý pán Strelkov, ktorého tu pán Šebej asi už 50-krát spomenul. Ja som v živote o žiadnom pánovi Strelkovi nepočul a dneska sa mi o ňom už pomaly sníva. (Zaznievanie gongu.) Pán Strelkov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Poprosím, poprosím vás o kľud v sále, prosím vás.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
...nechcem nijakým spôsobom degradovať jeho schopnosti, ale pokiaľ nie je nejaký ruský ekvivalent Chucka Norrisa, tak určite nešlo o inváziu Ruska do Ukrajiny. Určite nie. Predpokladám, že jeho schopnosti nebudú také výnimočné.
Čiže Rusko možno morálne zasahuje do Ukrajiny, to áno. Ale to aj Západ zasahuje. A tváriť sa, tváriť sa, že toto je čisto iba jednostranná hra Ruska, kde Západ je tou obeťou, je proste číry ideologický nezmysel, číra báchorka, ktorú môžte naozaj rozprávať iba svojim deťom a ako som dodal, aj to iba do určitého veku. Lebo tie dospelejšie vám už proste neuveria. Svet nefunguje ako boj číreho dobra a zla. A nelieta tu žiaden Superman ani Batman, ktorý by zachraňoval to číre dobro, ako si niekedy asi bežný Američan myslí, že koná jeho prezident. Svet funguje na základe realistických záujmov, záujmov veľmocí, záujmov každého štátu.
A my máme, Slovensko, tiež svoje záujmy, národné záujmy a tie premiér Slovenskej republiky chráni. A to je preto, a preto ho SMER – sociálna demokracia, náš poslanecký klub veľmi silne podporuje. Podporujeme mier, podporujeme naše národné záujmy.
A, páni kolegovia z opozície, vy podporujete všetko možné, len nie Slovensko. A preto myslím si, že tento spor by mal byť riešený chladnou hlavou. A ja len pevne verím, že túto rezolúciu, ktorá vyzýva k mieru, podporíte a konečne ukážete, že máte vôľu myslieť na záujmy nás všetkých Európanov a nielen na záujmy jednej veľkej veľmoci, ktorá je síce fajn, ale je ďaleko, a mám pocit, že nemalo byť naším primárnym záujmom venovať sa Spojeným štátom americkým a jej záujmom.
Čiže ešte raz. SMER – sociálna demokracia je konzistentný. Odsúdili sme anexiu Krymu, odsúdili sme tak isto Kosovo, čo je inak ďalší, ďalší zaujímavý fakt je, že Kosovo mnoho štátov Európskej únie uznalo, uznalo. A tie dneska vykrikujú, že Krym nemôže byť uznaný. Pritom v Kosove tá vôľa bola prejavená iba časťou Srbska a Srbsko ako centrálna vláda nesúhlasilo s oddelením krajiny. Napriek tomu Kosovo existuje a rešpektujú ho krajiny ako Nemecko, Francúzsko. Krym, analogická situácia. Tak isto sa tam rozhodli Krymčania, aby sa odtrhli bez súhlasu Ukrajiny od Ukrajiny. Kde je rozdiel? Choďte vysvetliť pánom z Nemecka, z Francúzska, že na jednej strane dokážu veľmi pokrytecky tolerovať, že existuje Kosovo, uznávať Kosovo, na druhej strane nadávajú na Krym.
Slovensko je konzistentné. Slovensko je konzistentné a v tomto smere veľmi silne podporujem vládu Slovenskej republiky, lebo tak, ako odsúdila aj Kosovo, odsudzuje aj ďalšie, ďalšie porušenia medzinárodného práva. Tak isto ako Irak, tak isto ako Juhoslávia a tak ďalej. Tých sporov vo svete je strašne veľa. A žiaden z nich sa nedeje v mene šírenia demokracie a slobody, žiadne humanitárne bomby neexistujú. Neexistujú žiadne bomby, ktoré by nezabíjali ľudí, a keď nám ide o ľudské životy, keď nám ide o to, aby neboli vojny, tak musíme dneska podporiť to, čo sa deje v Minsku. Prímerie. A musíme podporiť rokovania, dialóg a hlavne podporiť kompromis.
Viete, to je ďalší z tých komplexov Západu, že dohoda je dojednaná iba vtedy, pokiaľ spĺňa predstavy Západu. Oni nie sú pripravení na kompromis. Aj to Rusko má svoje záujmy. A Rusko nikdy nedopustí, aby Ukrajina bola súčasťou západného bezpečnostného bloku, to si proste raz a navždy uvedomte a ak si to neuvedomujete, budete bojovať, budete bojovať a viesť s ním vojnu, v ktorej budú umierať ľudia, takto to proste bude. Už za daných okolností, keď prebieha vojna, umierajú v nej ľudia, tak už naozaj neexistujú dokonalé riešenia, už existujú iba kompromisy. V Juhoslávii sa hľadal ten kompromis roky, medzitým zomrelo toľko ľudí, ktoré naozaj mali na svojich rukách tí, ktorí neboli schopní sa dohodnúť. A dneska v Kryme chceme ten istý scenár? Chceme, aby tam tri roky, štyri roky, desať rokov umierali Ukrajinci? Nie, ja to nechcem, chcem, aby sme sa dohodli, aby sme si sadli za stôl a hľadali kompromis. Ale pokiaľ to vy budete vnímať v tej rovine, ako pred druhou svetovou vojnou, že tu je civilizačný spor číreho dobra a číreho zla, tak si nikdy nesadnete za ten rokovací stôl. Kto by si dneska sadol za rokovací stôl s Hitlerom? No nikto. Ale vo vašej analógii je Putin Hitler a tým pádom ste absolútne nepripravení na dialóg. Jediný dialóg, ktorý je pre vás schopný, je, aby sa Putin kolenačky doplazil a pripustil a povedal, všetko, všetko, všetko ste vyhrali, Európania a západniari; ale takto to proste nebude. Bude z toho vojna, ak budete pokračovať vo vašom vojnovom štvaní.
Takže ja vyzývam, aby sme chceli mier, kompromis, dialóg a hľadali niečo, čo na jednej strane neublíži ani jednej, ani druhej strane viac, než jej bolo ublížené doteraz, a myslím si, že Slovensko, Európa potrebuje Rusko tak isto, ako Rusko potrebuje Európu, a myslím si, že v nikoho, v nikoho racionálnom záujme nie je vojna, v nikoho. Ak ovšem neprevládnu emócie, ktoré cítim zo strany rusofóbov na Slovensku. Nie, toto naozaj nie je správne riešenie. Potrebujeme sa navzájom, Rusko je náš priateľ, Rusko je náš historický záchranca ešte z druhej svetovej vojny a na Slovensku nikdy neprevládne názor, že by boli ruskí naši nepriatelia, nikdy. To som o tom presvedčený. Ale pokiaľ Rusi robia chyby, upozorňujme na ne, pokiaľ Európania robia chyby, upozorňujeme na ne, to je naša úloha v rámci zahraničnej politiky, lebo Slovensko je príliš malé na to, aby to dokázalo zmeniť, ale vie na to upozorňovať. A to robíme a robíte z nás potom ruských agentov? (Ruch v sále.) Necítite sa trošku trápne? Čiže, páni kolegovia, no a pán Beblavý teraz veľmi inteligentne povedal, že "nerobíme, vy ste". Čiže zhruba tento diskurz, ktorý svedčí skôr 8-ročným deťom, by som rád v tejto chvíli opustil.
Ďakujem. (Potlesk.)

Áno, chcem znova navrhnúť, aby pán predseda vlády sa zúčastňoval tohto rokovania, lebo myslím si, že je kľúčovou osobou zahraničnej politiky Slovenska, a tak, ako som to navrhoval a nehlasovalo sa, tak znova navrhujem, aby sme o tom dali hlasovať.

Ďakujem za slovo. Týmto si dovoľujem oznámiť zasadnutie výboru pre financie a rozpočet o 12.00 hodine v miestnosti č. 31. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Nakoľko ste tu neboli, tak, samozrejme, reagujem na pána poslanca Blahu. Pán poslanec, musel som sa prekonať, aby som na vás vôbec reagoval. Viete, musím si vyprosiť v mene opozície, aby ste nás poučovali. A čo je ešte horšie, chcem sa opýtať, či ste vôbec príčetný, keď tvrdíte, že opozícia chce vojnu, že na to sú paragrafy. Ak si to myslíte, tak konajte! Je to vaša psia povinnosť.
Ak niekto nadŕža vojnovému konfliktu, tak ste to vy. Viete, čo ste povedali, že Rusko reagovalo len na Majdan. Anexiou Krymu? Je to absolútne v poriadku, si myslíte? Viete, o čom je rokovanie dnešné aj piatočné rokovanie? O tom, že ministerstvo zahraničných vecí, ale aj pán minister Lajčák má podobný názor na ukrajinsko-ruský konflikt ako opozícia. Len váš predseda premiér Fico má absolútne iný názor, o tom tu rokujeme, o ničom inom, a rokujeme o tom, že ministerstvo zahraničných vecí, samozrejme, aj s predsedami dotyčných výborov prerokovalo a navrhlo nejaké uznesenie, ktoré ste potom vy na výbore zmenili. Zmenili ste to k horšiemu, o tom my rokujeme a nie o vašich výmysloch.

Ďakujem. S konštruktom idealizmus verzus realizmus som sa u teba, pán predseda, stretol už niekoľkokrát a priznám sa, že som z toho trištvrtehodinového púšťania teplého vzduchu čakal tú pointu a tá pointa je, že ako teda budeš hlasovať, či podporíš jednak vyhlásenie a čo s asociačnou dohodou. No a dozvedel som sa, že výrazom toho slovenského realizmu a la Ľuboš Blaha je, že formálne to podporuješ, ale teda nebudeš tlieskať. A potom zaznelo podľa mňa veľmi nekonzistentné, a budem expresívnejší tak ako ty, a veľmi hlúpe púšťanie síry, pretože reinkarnovať v tomto prejave nejaké bremeno bieleho muža a podobne je pre mňa dosť neakceptovateľné v tejto napätej a krízovej dobe. Ja by som chcel povedať, že výrazom zahraničnej politiky Slovenska by mohol byť nejaký naozaj aj kritický názor, ale nesmie sa to diať tak, že sa odkývu sankcie v Bruseli a doma výrazom realizmu bude to, že zaznie silný hlas z Lehoty pod Vtáčnikom od nášho premiéra, ktorý tieto sankcie následne kritizuje.
Čiže ak sa tu niekto baví o nejakej aspoň bazálnej alebo takej tej základnej konzistencii, no tak vy máte celé inštrumentárium vlády tejto krajiny a dokonca aj v rámci formácie Rady EÚ, v rámci bruselského priestoru na to, ak máte niečo proti sankciám, treba to otvárať na fórach, nie v Lehote pod Vtáčnikom, ale na fórach, ktoré sú tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blaha, čím viac máte načítané, tým viac to máte v hlave schaosené. Perličkou vášho vystúpenia bolo práve vyťahovanie paragrafu Trestného zákona o propagovaní vojny, z ktorého obviňujete opozíciu. Ale, pán poslanec, nie je propagáciou vojny obhajovanie agresora, obhajovanie a zatajovanie toho, že došlo k útoku na suverénnu krajinu vojskami susedného štátu, a spochybňovanie tejto zjavnej skutočnosti? To je propagácia vojny a vy sám napĺňate paragraf tohto Trestného zákona, ktorý ste vytiahli, a vaši kolegovia včítane premiéra Fica, ktorí bagatelizujú a popierajú, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu vojenskou silou. To, čo je problém, všetko ste len zahmlievali, ten, podstata, podstata toho problému, ktorý sa snažíte zakryť odbočkami na všetky možné krajiny sveta, je, že Rusko vojenskou silou zmenilo hranice susedného štátu. To je neprípustné. Keď sa s tým zmierime, je koniec mieru a pokoja v Európe, pretože všetky európske hranice sú dané medzinárodnými zmluvami včítane Slovenska. Ohrozujete aj územnú celistvosť týmto Slovenskej republiky.
My nerinčíme zbraňami, ale zavádzame sankcie, pretože sankcie sú jediné mierové riešenie, ktoré môže prinútiť agresora k zmene chovania. Keby sme nezavádzali sankcie, tak by zostávali len tie zbrane. A ustupovaním by, žiaľbohu, bolo čoraz bližšie k takémuto riešeniu, viď Putinové slová, že obsadí aj Varšavu, aj Pobaltie a ďalšie krajiny, čo by už naozaj bola tretia svetová vojna.
Takže politický realizmus vo vašom podaní je akceptovanie útoku na susednú krajinu a zmenu hraníc prostredníctvom vojenskej sily? To nie je vojenský realizmus, politický rea... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Blaha, na vašom prejave ma zaujali dva rozmery. Jeden z nich je obsah a druhý forma. K tomu obsahu toľko, že v podstate ťažko sa v ňom orientovať, ale ak v ňom badať nejaký motív, tak to je opakovanie oficiálnej a neoficiálnej informačnej, informačného nastavenia ruských médií. Zaujímavé na ňom je tiež to, že je v prudkom rozpore so zahraničnou politikou Slovenskej republiky.
A čo sa týka tej formy, no tak tá ma zaujala ako klinického psychológa. My to, keď vnímame emocionálny komponent, myšlienkový trysk, inkonzistenciu a podobne, no tak my to voláme logorea. A logorea je zaujímavý klinický príznak, prosím, nájdite si to, keď už toľko študujete, v slovníku cudzích slov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Blaha, vyčítate nám, Európskej únii, že sme mali, že sme nerokovali dopredu s ruskou stranou, a nevyčítate Rusku, že nerokovalo s nami dopredu. Ja si myslím, že asociácia Ukrajiny s nami má pomerne predvídateľné dôsledky, a teda že vina nie je viazaná na našej strane, ale na strane Ruska v tom, že sa nerokovalo. Asociácia s Ukrajinou má oveľa predvídateľnejšie dôsledky, než bolo predvídateľné, že Rusko pošle vojsko na Ukrajinu. A upozorňujem, že Rusko nielen dopredu nehovorilo, že posiela vojsko, keď bude asociácia pokračovať, ono to poriadne nepovedalo až doteraz.