37. schôdza

Vážený pán kolega Blaha, rovnako ako zrejme by bolo naivné očakávať, že len preto, že môj syn si dal na obed písmenkovú polievku, tak z druhej strany vylezie Kollárova Slávy dcéra, rovnako je naivné pri vašom objeme vzdelania očakávať za 45 minút nejaké rozumné slovo. Ja som ho popravde čakal, ale presne veci, na ktoré ste apelovali, v tom prejave neboli. Lebo ak vy hovoríte o objektivite a zároveň pri tzv. objektívnom pomenovaní faktov hovoríte, že Rusko má len morálny vplyv na Ukrajine, tak to objektívne určite nie je, lebo objektívne Rusko na Ukrajine zasahuje vojensky. Ak pri svojich vzoroch, napríklad Che Guevarovi, hovoríte o tom, čo on všetko dobré urobil pre Latinskú Ameriku a Kubu, a zabúdate na to, že v očiach mnohých to bol terorista a mnohým a mnohých ľudí to stálo život, je to tak isto iba selektívne vyberanie toho, čo mi vyhovuje, čo mi nevyhovuje, a potom o preberaní len tej verzie sveta, ktorú chcem vidieť. A presne podľa tohto princípu preberania verzie sveta, ktorú chcem vidieť, pristupujete aj k tejto téme. Objektivita jej absolútne chýba, objektivity sa dožadujete, len keď posudzujete akty a činy iných mocností, iných krajín, iných ľudí z minulosti, ale akonáhle vám to nepasuje do toho vášho ideologického videnia sveta, tak hovoríte o morálnej prítomnosti Ruska, o tom, že sa s ním treba dohodnúť a ono sa v zásade len bráni. Toto objektivita celkom určite nie je, a preto je aj celý váš výstup, ktorý ste tu predviedli, pokrivený.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Blaha, ste obviňovaný a budete obviňovaný po tomto vašom vystúpení z mnohých vecí, samozrejme, aj z toho, že nerešpektujete, teda vraj nerešpektujete nastavenie zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky. Ja si dovolím zacitovať, podľa čl. 1 Atlantickej charty sa zmluvné strany zaväzujú, že budú všetky medzinárodné spory urovnávať pokojnými prostriedkami, aby nebol ohrozený mier. Toto sú hodnoty, v mene ktorých sme vstúpili do organizácie NATO, a ja sa domnievam, že je našou povinnosťou ctiť si naše medzinárodné záväzky a predovšetkým žiadať aj ich dôsledné napĺňanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne sa k tomuto vyjadriť. No, prvý fakt je, že pán Blaha nie je len poslancom parlamentu, ale aj predsedom výboru pre európske záležitosti, to znamená, že aj reprezentuje aj nás, parlament, resp. minimálne výbor. No, na rozdiel od pána kolegu, ja viem po rusky a veľakrát som bol v Rusku, na Ukrajine mám veľa kamarátov a veľmi podrobne sledujem situáciu priamo v ruštine na sociálnych sieťach. Jednu poznámku, ktorá tu nebola povedaná, že treba jasne oddeliť Rusov občanov a vládu a s kľudom, čo sa týka občanov, tak mi môžte povedať, nie že som rusofób, ale rusofil. Pretože ja s Rusmi nemám problém, tak isto ani s Ukrajincami a je dosť smutné, keď kolega predseda výboru sa teda stavia do pozície, že je expert na ukrajinsko-ruské vzťahy, a nevie, kto je to Strelkov. Strelkov je hlavná alebo prinajmenšom jeden z, najhlavnejšia figúra práve v tomto konflikte ukrajinsko-ruskom. No, na záver mi dovoľte ešte povedať, tejto poznámky, že, naopak, ja som solidárny s Rusmi, s Rusmi a hlavne s ruskými rodinami, ktorých členovia musia bojovať s Ukrajincami a nie sú tam dobrovoľne v tom boji.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dámy a páni, bolo to dobré vystúpenie už len preto, že existujú tuná rôzne oponentské názory. Rozprávať sa treba aj o takejto ťažkej téme, ako je Ukrajina, rozprávať sa treba, lebo keď sa prestane rozprávať, tak sa začnú, tak začnú štrngať zbrane. Ľuboš Blaha určite nebude ten, ktorý bude na výplatnej páske niektorých západných propagandistických centrál, ako sa o to tuná usilujú vo veľkej miere – či už menej, alebo viac úspešne – kolegovia z pravej strany, hlavne tí, ktorí už určite v tomto parlamente v tých ďalších voľbách nebudú. No z niečoho potrebujú byť živí, tak sú schopní všetkého. A tuná len počujeme hlúpe reči za jeden obyčajný judášsky groš.
Dámy a páni, rozprávať sa treba, rozprávať sa treba preto, lebo keď sa prestaneme rozprávať, začnú štrngať zbrane. Na Ukrajine sa prestalo rozprávať, preto sa tam bojuje. Ľudia zabudli, že si môžu mnohé povedať, aj to najhoršie si môžu povedať kdekoľvek, aj na námestiach. Pokiaľ prestanú, začnú štrngať zbrane. Berme si z tohto trošku aj nejaký príklad aj pre našu budúcnosť a buďme radi, že v tomto parlamente sú aj takéto debaty. Tie debaty sú ostré, ale stále sú len debatami. A to je dobré, a preto Ľuboš, ja ti ďakujem za tento diskusný príspevok preto, lebo aspoň vieme, čo máme na pravej strane. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Tiež chcem zvýrazniť jednu, jeden z momentov a podčiarkujem, Rusko nie je naším nepriateľom. Rovnako ako aj Ukrajina. Aj my, naša krajina predovšetkým, aby aj my sme to ukázali, ale aj v tých verbálnych vyhláseniach tuná, že sme ich priateľmi. Rovnako aj Ruska, aj Ukrajiny. To, že sa tam vraždia ľudia na Ukrajine, s tým sa naozaj nedá súhlasiť. Ja som sa na rozdiel možno od mojich kolegov s mnohými vecami predrečníka stotožnil a nedá sa reagovať úplne na všetko, lebo ten príspevok bol veľmi rozsiahly. Ale napríklad ten postoj našich bezprostredných susedov – Čechov, Rakúšakov, Maďarov – nie je taký, ako my tuná to sa snažíme odprezentovať, že Rusko je tým najväčším nepriateľom. Rovnako aj Taliani, Španieli, Gréci a Cyprus, záleží im na tom, aby na Ukrajine bol mier. Možnože naozaj si to neuvedomuje, ale aj tie, neuvedomujeme, ale aj tie naše vyhlásenia, koľkokrát také, by som povedal, možno aj protiruské a zasadzujúce sa za nastolenie možno demokracie a mieru násilnou formou, naozaj dávame podnet pre vážny konflikt.
Ja tiež rovnako nesúhlasím s Irakom, kde v podstate demokracia alebo tzv. demokracia bola nastolená formou sily. Dnes v Iraku je 2 mil. utečencov, to sme chceli? Hovorí sa o príprave, že sa táto krajina bude bombardovať bezpilotnými lietadlami. Ja s tým nesúhlasím, keď naozaj vidím, že nevinní ľudia zomierajú, nedá sa s tým súhlasiť.
A tie majdany že by sme schvaľovali a možno mať narážky ako smerom ku Rusku, Pán Boh nech nás uchráni od týchto majdanov. To, čo som videl v Kyjeve, je násilie, ktoré ja odsudzujem. Balkán, a to otvorene, ja sa prihlásim aj do rozpravy, lebo nestihnem toto dopovedať, má mrzí dodnes.

Pán predseda výboru pre európske záležitosti, v tvojom prejave niekoľkokrát zazneli slová, ako hľadať kompromis a slovo mier. Áno, na Ukrajine pretieklo už veľmi veľa krvi a mier sa tam dá dosiahnuť len a len rokovaním a hľadaním kompromisu. Takže ďakujem ti za tvoj prejav, ktorý je naozaj o mieri a hľadaní kompromisu.

Ďakujem pekne, najmä kolegom, ktorí reagovali zo strany SMER, pretože väčšina kolegov z opozície ma proste len osobne urážala. To je vaša vizitka, osobné urážky, čo som tu počúval od pána Viskupiča, teplý vzduch, pán Kaník, že čím viac mám načítané, tým viac chaosené. Pán Kaník, vy máte v hlave úplný poriadok, ako typický závodný koník, proste mám nepriateľa, klapky, nenávidím Rusko, vybavené. Áno, vy tam máte poriadok, lebo nečítate, presne tak. Takže možnože by ste si mohli niekedy prečítať, to určite odporúčam, teda okrem teda takých tých vecí, kde ste naozaj odborník, ako je privatizácia, tam vám to ide, hej, keď môžete rozkrádať národný majetok, že?
No a z hľadiska ďalších kolegov, pán Šebej dokonca našiel chorobu, chorobu, ktorou vraj trpím. Ja som veľmi rád, že mňa ešte neohrozuje senilita, to som veľmi vďačný.
Čo sa týka pána Poliačika, viete, keď stredoškolský učiteľ ide hovoriť o vysokoškolskom učiteľovi, že mu chýba vzdelanie, tak kde berie tú odvahu? Pán Poliačik, preboha, ja chápem to, že niektoré látky spôsobujú viacej odvahy, ako je zdravé, ale možnože by ste tie látky mali už prestať konečne brať. Ja naozaj tento druh diskusie nepotrebujem, nechcem ho, môžeme si tu navzájom nadávať, že sme ruskí agenti, agenti CIA, môžeme si nadávať, akí sme hlupáci atď., pokiaľ toto chcete, s radosťou, pretože mám naozaj načítané viac ako vy a s radosťou vám budem ukazovať, akí ste hlupáci, ale ak toto chcete, neni problém, ale ja by som chcel triezvu, racionálnu diskusiu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, poprosím vás.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
... ktorá bude odborná a ktorá bude zmysluplná. Čiže posledná vec, ktorú by som chcel povedať, ide tu naozaj o veľmi vážnu krízu, takúto krízu, takejto kríze ešte svet nečelil od kubánskej krízy. Naozaj tu hrozí svetová vojna, je tu spor dvoch veľmocí, ktoré majú veľmi veľa jadrových zbraní, a v takejto situácii nemôžete jednoducho hazardovať s mierom. Slovensko chce mier a to chcem aj ja a to chcú aj moji kolegovia, čiže to je náš odkaz: kompromis, mier a dialóg, nechceme svetovú vojnu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, veľa tu už zaznelo v piatok i dnes o téme, ktorá je naozaj aktuálna, horúca, nielen politická, v tom užšom slova zmysle aj geopolitická z hľadiska vývoja vo svete. A sme toho nielen blízko, ale sme toho súčasťou, pretože konflikt na Ukrajine súvisí aj s témou Európy, európskej integrácie. A aj odpoveď naň súvisí s touto istou agendou.
Dovoľte mi niekoľko poznámok k tým dvom návrhom, ktoré sú spojené v rozprave, lebo jedným je vyhlásenie Národnej rady a druhým je súhlas s ratifikáciou asociačnej dohody s Ukrajinou. Ja som presvedčený, že diskusia, ktorá tu bola v jari, marci a bola vážna, kritická a konzekventná, priniesla spoločný postoj, ktorý tomuto parlamentu svedčí. Naozaj to, čo sa dialo v jari, si vyžadovalo našu nielen pozornosť, ale aj istú primeranú reakciu. Aj vtedy sme veľmi otvorene poukazovali na porušovanie medzinárodného práva a hrubé použitie sily pre zmenu hraníc, na to, že odtrhnutie Krymu bolo anexiou. Aj keď vládna väčšina s tým nesúhlasila, je to fakt. A takto sme argumentovali a aj hlasovali napríklad aj pri téme Kosova, teraz myslím parlament, Národná rada Slovenskej republiky, roky predtým.
Je dobré a dôležité mať konzistentné, čitateľné, ba až predvídateľné postoje, lebo medzinárodné vzťahy si to zaslúžia, ak má byť 21. storočie lepším časom, než to predchádzajúce. A preto aj vyhlásenie, ktoré je pripravené alebo navrhované, je dôležitým. Ono nezmení vývoj, ale je svetlom alebo svedectvom o nás a zároveň postojom k udalostiam na Ukrajine.
Som rád, že bola diskusia na dvoch výboroch otvorená pre verejnosť. A ona už naznačila, že tie pohľady sa veľmi líšia v našom parlamente na to, čo sa tam deje a čo by mohlo byť riešením krízy na Ukrajine.
Už sa nebudem vracať k vlastným argumentom na týchto rokovaniach, ale skôr chcem do toho, do tej súvislosti, ktorá tu odznieva, priniesť nový pohľad, lebo ide tu aj o hodnoty, aj o záujmy. Nie je to buď – alebo, ide tu aj o civilizačné záležitosti, aj o geopolitiku. Nie je to buď – alebo. A ide tu o Ukrajinu, ale aj o nás, lebo sme aktérmi vývoja Európy, ku ktorej Ukrajina s plnou vážnosťou a všestranne patrí. Nie je to len zemepis, je to oveľa viac.
Som presvedčený, že fakty usvedčujú a potvrdzujú, že to, čo sa dialo na Ukrajine, osobitne od augusta, bol aj konflikt Ukrajiny a Ruskej federácie. Nakoniec to priznávajú všetci aktéri a každý deň sa to naplno a nanovo prejavuje v tom, čo prichádza ako správy, ako udalosti. Preto tu nejde len o nejaké morálne alebo záujmové vtiahnutie, angažovanie sa Ruskej federácie, ale priame vojenské, cez vojenské sily, cez vojakov, už nehovoriac o technike alebo ďalších spôsoboch podpory toho konfliktu, ktorý sa rozpútal na juhovýchode Ukrajiny.
Preto som presvedčený, že by to malo naše vyhlásenie veľmi jasne odrážať. A aj preto sa hlásim k tomu, čo navrhoval predseda zahraničného výboru ako dodatok k textu pripravenému ministerstvom zahraničných vecí. Bola to jasná formulácia, jasný apel alebo výzva na Ruskú federáciu. Podporujem toto doplnenie vyhlásenia. Ak by nebolo prijateľné, tak navrhujem doplnenie o ten text, ktorý bol na návrhu zahraničného výboru, resp. textu, ktorý bol pre zahraničný výbor pripravený. A záverečná veta znie, prečítam ju: "Národná rada Slovenskej republiky apeluje na Ruskú federáciu, aby prispela k stabilizácii, k deeskalácii situácie a rešpektovala územnú celistvosť Ukrajiny."
Ak by tento zmiernený text neprešiel, tak som presvedčený, že pre prijateľnosť takéhoto dokumentu potom je aj logické, aj nevyhnutné, hovorím za seba a za mnohých, vypustiť zmienku o Spojených štátoch amerických, v texte, ako tej krajine, ktorá má byť štátom pre rešpektovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, lebo to tam nepatrí, lebo v Minsku rokovali tí, ktorých sa to týka, s podporou, pomocou Európskej komisie, resp. Európskej únie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. My sme preto súčasťou týchto inštitúcií a organizácií, aby ony napomáhali spoločným záujmom. Vťahovať do toho USA umelo z pohľadu Slovenska je nenáležité, nesprávne, škodlivé. Inak nebudeme môcť hlasovať za vyhlásenie, ktoré je, ktoré by bolo nevyvážené a nepravdivé voči situácii a možnému riešeniu.
A tým možným riešením je v podstate druhý bod programu a to je pridruženie, priblíženie Ukrajiny k priestoru, ktorý je stabilný, otvorený a nielen to, ale aj perspektívny z hľadiska rozvoja a vývoja.
Priatelia, tu naozaj ide o spoločnú Európu, pretože ona je odpoveďou, nie Východ – Západ, alebo verzus, ale spoločenstvo postavené na báze práva a hodnôt a rozvíjajúce ich členské oprávnené záujmy. Záujmy nemusia byť v rozpore s hodnotami, dokonca sú logické a potrebné na báze hodnôt, lebo len to môže priniesť iné storočie pre Európu a pre svet spolu s Európou.
Európska integrácia je realita už vyše polstoročie a je atraktívna, a to je dobre. Nehovorím o teórii, hovorím o praxi, ktorá je odpoveďou pre západný Balkán, ktorý sme nevedeli alebo nedokázali, alebo neriešili, alebo zle riešili, alebo boli svedkami krvavého konfliktu, krvavých nových hraníc, masových hrobov nedávno a neďaleko, nedávno a neďaleko a teraz čosi podobné aktuálne a neďaleko sa deje na východ. Ak nebude odpoveďou spoločná Európa aj pre Ukrajinu, tak inú, lepšiu nemáme, my nevieme ponúknuť nič lepšie. A som rád, že to môžeme ponúknuť, lebo je to v plnom odkaze alebo v súlade s odkazom Roberta Schumana. Ja si ho dovolím zacitovať preto, lebo voľakedy som ho citoval vo vzťahu k Slovensku. Dosť dávno, ale je veľmi aktuálny. Robert Schuman ešte v 50. rokoch minulého storočia hovoril o tom, že, citujem: "Musíme vytvoriť Európu nielen v záujme slobodných národov, ale aj pre uvítanie národov z Východu, ktoré po uvoľnení z útlaku, ktorému sú vystavené, nás požiadajú o prijatie a o našu morálnu podporu. Považujeme za integrálnu časť živej Európy všetkých, ktorí si želajú pripojiť sa k nám vo vytvorenom spoločenstve. Vzdávame úctu ich odvahe a ich vernosti, ako aj ich utrpeniu a obetiam."
Môže to znieť sentimentálne, ale podľa mňa to je výsostne, výsostne aktuálne aj vzhľadom na obete, ktoré mnohí spomínajú a ich počet stúpa. A preto politické pridruženie a ekonomická integrácia Ukrajiny s Európskou úniou je slobodnou a potrebnou a podľa mňa rozumnou účasťou Ukrajincov, Ukrajiny na spoločnom projekte. Na tom spoločnom dome, o ktorom hovorili iní, možno vám niečo povie Michail Gorbačov, on používal termín "spoločný európsky dom". Pred ním to spomínal veľmi často Robert Schuman. Nech to nie sú naozaj pocity, ale presvedčenie, že existujú odpovede, ktoré sú lepšie, sú funkčné a sú aj pre Ukrajinu, nielen pre tých, ktorí sme toho súčasťou dnes. A to je naplnenie toho, aby Ukrajina bola vládkyňou svojho osudu, aby o Ukrajine nerozhodoval ani Washington, ani Moskva, ani iní, ale vlastní, tak ako my rozhodujeme o sebe, možno nie vždy dobre alebo presne, ale slobodne, my.
A to bol ten princíp, aby Európa vládla nad svojím osudom, takisto Moldavsko, Gruzínsko, ktoré sme už potvrdili v ratifikačnom procese dnes dopoludnia, a Ukrajina príde na rad, keď skončí táto rozprava. Európska integrácia napriek všetkým slabinám, otáznikom, zlyhaniam alebo nedokonalostiam v tom, čo by mala byť, je reálny proces a je odpoveďou, nie je problémom samým osebe alebo otáznikom aj pre otázky bezpečnostné, ekonomické, environmentálne alebo iné. Neidealizujem, je to realita a to je realizmus, to je naozaj realizmus, ktorý potrebujeme aj v politike, aj v medzinárodných vzťahoch, a Slovensko je dnes toho aktérom. Bez nášho hlasu sa to nestane, čím nechcem hovoriť o centrálnom postavení Slovenska, ale o bezprecedentnej váhe našej krajiny či v eurozóne, či v Európskej únii, alebo v iných inštitúciách pre súčasnosť a budúcnosť aj iných národov a krajín. Táto sila príťažlivosti dnes pomáha aj Slovensku a ostatným vplývať na Ukrajinu, aby sa uplatnili pravidlá, ktoré prinesú nielen prímerie, ale aj mier a konkrétne a seriózne riešenia. Neviem, či žiaľ alebo chvalabohu, ale je to tak. Európska integrácia je stále vo svojom základe o mieri v Európe. To je stále o mierovom projekte, ktorý nie je automatický, samozrejmý, ale je možný a potrebný.
A na záver mi dovoľte povedať, že pridruženie Ukrajiny k nášmu priestoru – a teraz to nemyslím geograficky, teraz to myslím skôr v iných dimenziách – je aj v našom záujme. Aj východného Slovenska, celého Slovenska, strednej Európy, Vyšehradskej skupiny. A ak je niečo v záujme Slovenska, tak na tom pracujme. Korektne a vytrvalo. Je to o ekonomike, o obchode, o bezpečnosti, o životnom prostredí, priemysle, podnikaní, doprave, finančných službách, cestovnom ruchu, o poľnohospodárstve, zamestnanosti, sociálnej politike, o kultúre. Tam môže získavať aj Slovensko. Tak ako iní získavali, keď rozšírenie bolo témou a zostáva, tak aj my. Nie je to jednosmerka, je to vzájomné. A ja to hovorím preto, aby sme nešpekulovali, či a kedy, ale napomáhali procesu, ktorý už začal a ktorý, žiaľ, ale znovu súvisí s konfliktom v Európe.
Ja som presvedčený, dámy a páni, že ten proces pôjde ďalej tak, ako má ísť. A opakujem, nepôjde len tak, ak nebudeme na tom pracovať rozumne, postupne, a že príde čas, že aj Rusko sa prihlási k spolupráci strategickej.
Pridruženie neznamená členstvo. Európska únia má devätnásť pridružených krajín. Členstvo je možné len pre európske krajiny. Ale to, že je dnes sila príťažlivosti Európy reálna, konkrétna, svojím spôsobom až globálna, je pravda a to je výhoda pre nás. A raz príde čas, keď aj Rusko bude chcieť mať strategické vzťahy s Európskou úniou, keď možno zóna voľného obchodu bude od Lisabonu až po Vladivostok, od Atlantiku až na druhú stranu po Pacifik. Je to možné. Je to rozumné. A prídu raz aj predstavitelia Ruska, ktorí povedia, že je to aj potrebné a bude to vzájomne výhodné. Ale dovtedy je dôležité, aby sme pracovali s tými, ktorí sú presvedčení o svojej európskej ceste. A zmluva alebo dohoda o pridružení Ukrajiny je takýmto nástrojom. Ak vyhlásenie je skôr postojom, tak zmluva je cestou a oveľa viac ovplyvní vývoj, než v tejto chvíli mnohí z nás možno si vedia predstaviť.
Samozrejme, klub KDH bude hlasovať za ratifikáciu tejto dôležitej medzinárodnej európskej zmluvy s Ukrajinou.
Ďakujem pekne.

Ja už som svojím, so svojím postojom vystúpila viackrát a teraz znova zopakujem. Ja si, vážený pán podpredseda, vôbec nemyslím, že jediná správna a stabilná cesta pre Európu, ako to ukazuje aj súčasný reálny stav a situácia na Ukrajine, je prozápadná, proeurópska orientácia. Práve naopak. Naša novodobá história, ale aj dávnejšia minulosť ukazuje, že nie je správne jednosmerne, jednostranne orientovať ani vnútroštátnu, ani zahraničnopolitickú orientáciu. Zato, že sme boli v područí Východu, ako krajina sme zaplatili, mali sme sa ponaučiť. Ale aj dnes sme v područí Západu. My nemôžme o Slovensku hovoriť ako o suverénnej a rovnocennej krajine, ktorá je členskou krajinou Európskej únie. Ak k tomu chcete dôkazy a fakty z poznania života bežných ľudí, rada ich prednesiem vo svojom vystúpení. O akej slobode a modeli Európy vy tu dnes hovoríte? Akú slobodu a slobodný model Európy ponúkate, ak už dnes za ňu zaplatilo tritisíc Ukrajincov svojimi životmi? Aká je to sloboda? Aká idea a hodnota slobody, ak je poliata krvou obyčajných ľudí?

Áno, my sa nevieme ani poučiť na tých masových hroboch, ktoré sú neďaleko naozaj reálne od našej krajiny smerom na juh, a rovnaká hrozba, ktorú ja vnímam, je tuná aj na východ od našej krajiny. Navyše Ukrajina je naším bezprostredným susedom, máme spoločnú hranicu, kus veľkej spoločnej hranice a, žiaľ, musím povedať, že sme veľmi vzdialení odkazu Roberta Schumana a Konrada Adenauera. A my akosi by sme to naše snaženie a tá integrácia tých ďalších ako krajín do európskeho spoločenstva, prosím, zamýšľam sa aj ja nad tým, môžu ísť. Ale tu ruka v ruke ide aj to rozširovanie Severoatlantickej aliancie. NATO nemôže ísť ďalej smerom na Východ. Je to veľká hrozba, ktorú vníma naozaj Rusko, a z toho, aj keď to možno dnes podceňujeme, ale naozaj hrozí veľký konflikt, nemôžme to podceňovať. Ľudstvo dnes je naozaj veľmi, veľmi blízko, veľmi blízko obrovského konfliktu a mrzí ma to, keď aj mnohí kolegovia tuná tak ľahkovážne tuná sa vyjadrujú k tejto veci, ako by sa nás nedotýkala. Dotýka sa nás. Bytostne sa nás týka. Keď som sa pred chvíľočkou cez prestávku stretol s mladými ľuďmi tuná na chodbe parlamentu, tak som si tak pozrel tých mladých ľudí, akí sú nádherní, a áno, ja budem zápasiť a bojovať aj za týchto ľudí, aby tuná v našej krajine bol mier, aby neboli sme zatiahnutí do konfliktu. Naše nerozvážne rozhodnutia, ktoré tu budú, a vyhlásenia, ak tuná budú, naozaj môžu priviesť tuná nepokoj a vraždenie nevinných ľudí. Ak by ti zomreli najbližší tí ľudia, vtedy precitneš a uvedomíš si, že čo to je hrozba vojny.