Ja by som chcel krátko reagovať teda na spravodajcu. Áno, táto drobnosť tam možno ušla, ale myslím, že to sa veľmi ľahko dá riešiť krátkym pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní.
Vážené dámy a páni, ja by som sa vrátil najprv k článku 5 ústavného zákona o konflikte záujmov, kde v tomto článku 5 je definovaná nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a činností a v odseku 1 sa hovorí, že verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky.
Zaujímavý je tam odsek 2, kde je tá dikcia toho odseku taká, že verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. A teraz to príde: Verejný funkcionár nesmie podnikať, to sa však nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.
Ja som tu pôvodne sľúbil, keď sme tu pred pol rokom prerokovávali tie platy, že prídeme s novelou tohto zákona, ale uvedomujem si, že KDH tu má zákon o nezlučiteľnosti funkcií, ktorý je známy, je prediskutovávaný, je v našej agende. A prišiel som na to, že jednoducho nemusím ísť do ústavného zákona, ale stačí, keď pôjdem do zákona o advokácii a vyriešime teda najprv advokátov.
Chcel by som vám povedať, že som sa rozprával s novinármi, či mám nejaké konkrétne príklady, kde by takýto konflikt verejného a osobného záujmu klienta alebo advokáta bol nejaký patričný alebo zrejmý, tak by som chcel hovoriť o dvoch prípadoch a by som chcel, pani podpredsedníčka, keby ste ma nechali hovoriť o dvoch kauzách. Tá jedna kauza je kauza paroplynu v Bratislave, kde štát môže prísť o 26 mil., možno o 30 mil. eur. Týka sa Bratislavského paroplynového cyklu, ktorý vyrába elektrinu a teplo vďaka spaľovaniu zemného plynu. A tieto prostriedky, možno tých 30 mil. eur vyplatí spoločnosti Paroplyn Holdings Limited so sídlom na Cypre štátom ovládaná akciová spoločnosť Bratislavská teplárenská. Je to už jedenásťročný spor medzi teplárňou a Paroplynovým cyklom a zdá sa, že sa blíži k záveru, teda možno maximálne jeden rok.
Ako sa to celé začalo. Paroplynový cyklus v Bratislave sa rozhodla postaviť vláda Vladimíra Mečiara v roku 1996. Vtedy akcionármi v tomto zdroji energetickom boli Západoslovenské energetické závody, Slovenský plynárenský priemysel a Slovenské elektrárne. Všetky tieto spoločnosti boli pod úplnou kontrolou štátu.
Celý problém začal vznikať v roku 1999 počas vlády Mikuláša Dzurindu. Štátny podnik Západoslovenské energetické závody vtedy uzatvoril s Bratislavským paroplynovým zmluvu o odbere tepla. Firmy ju podpísali za účelom zabezpečenia cash flow a s tým spojeného splácania úveru poskytnutého Európskou investičnou bankou na výstavbu Paroplynu. Bola podpísaná na princípe take or pay. Čiže Západoslovenské energetické závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď od Bratislavského paroplynu teplo neodoberali. Všetko to bolo v poriadku, pokiaľ štátne podniky nezačali sa deliť na nové subjekty a do hry nevstúpila privatizácia.
Dôležitým míľnikom v tejto kauze je rok 2001. Vtedy sa totiž štátny podnik Západoslovenské energetické závody rozdelil na tri akciové spoločnosti: Bratislavská, Trnavská teplárenská a Západoslovenská energetika. No a už spomínanú zmluvu o odbere tepla zdedila Bratislavská teplárenská. Tá s ňou mala problémy už od začiatku a nesúhlasila s ňou. Vnímali sme tie zmluvné dojednania inak, ako ich vnímal majoritný akcionár Bratislavského paroplynu, spoločnosť Západoslovenské energetické závody. Už sme boli kvázi v konkurenčnom postavení, mali sme vlastné výrobné zdroje, na ktorých sme boli schopní nahradiť výrobu tepla v rozsahu, v akom sme potrebovali, a hlavne by sme nemuseli platiť Paroplynu aj za neodoberané teplo, a tak znižovať svoj zisk. Pre portál o energetike toto povedala hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková. Tú zmluvu sa snažili bratislavskí teplári zrušiť alebo ju aspoň modifikovať. To sa im však nepodarilo. A v roku 2002 začali viesť spoločnosti čiže Bratislavská teplárenská a Paroplynový cyklus súdne spory.
V roku 2004 počas vládnutia druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa Bratislavský paroplyn sprivatizoval, do podniku sa dostala finančná investičná skupina Penta. Tá celkom pochopiteľne nemala prečo súhlasiť s mimosúdnym vyrovnaním, keď sa na ňom predtým nepodarilo dohodnúť dvom štátom vlastneným podnikom. A tak požadovala zo strany bratislavských teplárov dodržanie zmluvných podmienok a plynulo pokračovala v súdnych sporoch. V médiách sa v tom čase dokonca špekulovalo o tom, že práve sporná zmluva o odbere tepla na princípe take or pay bola jednou z hlavných lákadiel pre potenciálnych investorov, a tak sa začal spor a boj teplárov. Bratislavskej teplárenskej sa podarilo vyhrať prvý súdny spor. Ešte v roku 2005 prvostupňový súd uložil Bratislavskej teplárenskej povinnosť zaplatiť Bratislavskému paroplynu žalovanú sumu vo výške 9 mil. eur, avšak odvolací súd mal iný názor a v roku 2006 žalobný návrh Paroplynu zamietol. V roku 2007 dokonca Najvyšší súd zamietol dovolanie žalobcu, teda spoločnosti Paroplynový cyklus a bratislavskí teplári sa už videli ako víťazi, lenže spoločnosť Paroplynový cyklus sa nemienila vzdať.
Všetko toto zmenil Ústavný súd. Bratislavský paroplyn vlastnený skupinou Penta po neúspešnom prvom boji rozohral druhý boj na Ústavnom súde, na ktorom akcionára Paroplynu zastupoval známy kandidát na prezidenta Radoslav Procházka. Ústavný súd konštatoval porušenie základných ústavných pravidiel žalobcu, t. j. Paroplynového cyklu. A okrem toho zrušil rozsudok Najvyššieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. V roku 2008 zastupoval Procházka PPC v konaní pred Ústavným súdom. „Môžem potvrdiť, že spoločnosť Paroplynový cyklus zastupovala Advokátska kancelária Radoslava Procházku,“ povedal hovorca Penty Martin Danko.
No a všetko sa to začalo odznovu. Následne súdy zrušili svoje rozhodnutia z roku 2011, prvostupňový súd vyhlásil rozsudok v neprospech Bratislavskej teplárenskej. Tá následne prehrala spor aj na druhostupňovom odvolacom súde. „V záujme právnej ochrany sa naša spoločnosť bránila podaním dovolania na Najvyšší súd, ktorý ako odvolávací v tejto veci rozhodol tak, že rozsudok odvolacieho súdu z roku 2012 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,“ toľko k tomu povedala hovorkyňa Galandáková.
No a na ostatnom pojednávaní v roku 2013 krajský súd rozhodol o doplnení dokazovania. Nariadil vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Stanovil za znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva na Žilinskej univerzite. Ten dal za pravdu spoločnosti Paroplynový cyklus... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj to nemá súvis s prerokovaným návrhom.
Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Má to súvis...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán Procházka nie je v parlamente. Bol to váš poslanec za vašu politickú stranu.
Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Nie je to náš poslanec za našu politickú stranu...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nominovali ste ho.
Takže poprosím vás, aby sme prerokúvali...
Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Pani podpredsedníčka Národnej rady, je to tak vážna kauza, ktorá sa týka skupiny Penta, morálnych aspektov tejto kauzy. Prosím vás, nechajte ma dohovoriť. Tu vstúpil do hry už generálny prokurátor. Naozaj ide o to, či štát príde alebo nepríde o 30 mil. eur. To sú veľké peniaze. Ale teda, dobre, pokúsim sa to zrýchliť. (Reakcia predsedajúcej: „Ďakujem.“)
Bratislavská teplárenská sa obrátila na Fond národného majetku ako svojho stopercentného akcionára. A do sporu o to, či Bratislavská tepláreň uhradí finančnej skupine sumu, ktorú nemá, vstúpil aj prokurátor. Štátna tepláreň pod správou Fondu národného majetku sumu vyplatiť nechce. „Vec rozhodnutie krajského súdu preskúmalo. A urobilo všetky právne kroky, aby nemusela platiť.“ To povedal teda z Fondu národného majetku pán Bačík. Najvyšší súd odpísal, že nateraz vec pridelil podľa zákona náhodným výberom zákonnému senátu, ktorý vo veci rozhodne pravdepodobne do jedného roka. Penta sa však neobáva, že celý spor prehrá. A podľa finančnej skupiny sa môže týmto postupom dlh teplárne len zvýšiť.
No a teraz by som sa chcel dostať k pánovi Procházkovi. Čerpám z článku Ekonomika v SME, kde Rado Procházka, niektorým sa to nepáči, zastupoval Pentu a Bratislavský paroplyn, konštatujem, že žiadny zákon neporušil. Ale reakcia Rada Procházku bola: „Dostalo sa mi do uší, že niekto ma chce škandalizovať, škandalizovať fakt, že som koncom minulej dekády ako advokát zastupoval na Ústavnom súde v konaní o ochranu základných práv a slobôd Paroplynový cyklus a tuším jednu penťácku spoločnosť. Nejde ani tak o to, že advokát bez splnenia zákonných dôvodov nemôže klientovi odmietnuť poskytnutie právnej služby, o to teraz vôbec nejde.“ Toto napísal Procházka a tvrdí, že je hrdý na to, že túto robotu dostal a všetky podania na súde vyhral. Na portáli Pravdy v jednom rozhovore s Radom Procházkom bola otázka: „Ako vysvetlíte voličom, že v kauze Gorila ste vystupovali proti praktikám, ktoré opisuje, a pritom ste právne zastupovali finančnú skupinu aj bývalého policajta, v byte ktorého na Vazovovej ulici sa stretávali policajti s podnikateľom?" „Nie je to pravda, zastupoval som na Ústavnom súde účastníka konania nejakú spoločnosť, kde malo dôjsť pri súdnom procese k porušeniu práva, a spravodlivý súd. Mojou špecializáciou je ústavné právo. Ústavný súd povedal, že právo na spravodlivý súd bolo porušené preto, lebo neboli dodržané základné procesné pravidlá Občianskeho súdneho poriadku. Týmto sa pre mňa začala aj skončila celá kauza.
Pozrime sa ešte na to, ako sa pozerá komentátor Hospodárskych novín Dag Daniš na túto kauzu. A budem ho citovať: „Účasť Procházku na úspechoch a zárobkoch Penty by nebola v ničom zlá, keby tu neboli dva významné faktory, ktoré posúvajú vec z roviny právnej do roviny morálnej a politickej. Po prvé, Procházka v tom čase nebol len ústavný právnik a advokát, bol aj verejne angažovaný advokát, ktorý rád ukazoval morálne postoje a politické ambície. Po druhé, Penta v tom čase nebola len finančná skupina, bola to kontroverzná finančná skupina, ktorá vynikala v jednej čarovnej schopnosti, robiť z verejných peňazí súkromné peniaze. Oba faktory sa zvýraznili po roku 2010. Procházka vyletel do politiky ako jeden z lídrov zmeny a očisty. Procházkovi treba uznať jednu vec. Ako advokát môže pracovať pre koho len chce a nikoho vraj nemôže bezdôvodne odmietnuť. Je to postoj sporný, ale legitímny. Sú aj takí advokáti, ktorí pracujú pre hocikoho, v poriadku. Lenže ako politik je teraz Procházka v spore štát verzus Penta inde, na druhej strane. Tlačí svojich ľudí do bratislavských komunálnych volieb aj do veľkej politiky s cieľom získať po voľbách vládnu moc. Vyhrnul si rukávy a prihlásil sa do služby, tento raz nie do služby Penty, ale do služby verejnosti. Preto by mal ako politik prevziať zodpovednosť za následky svojej advokátskej práce.“ A Dag Daniš dáva Radovi Procházkovi tri otázky: Stotožňuje sa Procházka s následkami svojich právnych služieb pre Pentu a považuje závery súdov o 26-miliónových majetkových nárokoch Penty a o exekúcii proti štátnej teplárni za spravodlivé? Bude politik a právnik Procházka v budúcnosti zastupovať záujmy Fondu národného majetku a štátnej teplárne alebo bude zastupovať záujmy Penty? Alebo ohlási konflikt a v tejto kauze sa stiahne? No a práve k tomuto som chcel dospieť. V tom prípade, keď príde náš zákon, Rado Procházka, respektíve Slovenská advokátska komora mu pozastaví výkon advokácie a nebude môcť zastupovať Pentu. Rado Procházka neporušil žiadny zákon, ale na tieto otázky Daga Daniša, si myslím, by mal odpovedať.
No a teraz druhá vec. Včera na tlačovke Robert Fico povedal, že náš zákon o advokácii nepodporí, lebo že má naň iný názor. Dámy a páni, ja nepovažujem Roberta Fica za imbecila. Ale pripomeniem tlačovku pána poslanca Abelovského a Drgonca z 20. septembra 2005. Fico ako konkrétny príklad klientelizmu uviedol prípad Miroslava Abelovského, ktorý získa časť z miliónov korún, ktoré štát doplatí za pozemky pod automobilku Kia Motors a závodom Hyundai Mobis. Podľa Drgonca vzťah advokáta a klienta môže za klientelistický označiť len imbecil. Novinárom na tlačovke Drgonec povedal: „Neprizval som vás sem, aby som šíril informácie o imbecilite docenta Fica. On imbecilitu iba predstiera z toho dôvodu, že veľmi dobre vie, že nie je žalovateľný za výroky, ktoré povedie ako poslanec Národnej rady.“ Dámy a páni, teda Robert Fico označil vzťah advokátov a poslancov, vtedy jedného z nich, ktorý, myslím, bol predsedom ústavného výboru, za klientelistický. Aká bola odmena týchto pánov, to neviem. Provízia podľa príslušného článku bola menšia ako 30 mil. A bolo to vtedy v korunách. A poslanec Abelovský o tejto svojej odmene, s ktorou majitelia pozemkov súhlasili v zmluvách o právnom zastupovaní, sa vyjadril ako o ľudovej. A na otázku, či nemá zastupovať ako poslanec týchto ľudí zadarmo, povedal: „Nemám dôvod, nemal som dôvod prijať takýto socialistický záväzok. To prenechávam pánovi Ficovi.“ Členka petičného výboru ich majiteľov Margita Mravcová takisto nechce presnú výšku advokátskej provízie zo sumy, ktorú od vlády v spore získali, prezradiť. Ten spor bol o 380 mil. A ona tvrdí, že to bolo menej ako 8 %. Naozaj vtedy hovorkyňa Roberta Fica Silvia Glendová povedala: „Pre nás je očividným príkladom klientelizmu, ak vláda najprv dlhodobo odmieta vyrovnanie cien za pozemky pre investíciu Kia a potom s tým súhlasí, čím vlastne umožní dvom nezávislým poslancom získať zo štátom vyplatenej sumy niekoľko desiatok milión korún. Trvá tak na svojom hovorkyňa pani Glendová.
Blížim sa pomaly k záveru. Dámy a páni, tak ako som povedal, okrem poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí už sú zároveň starostami, primátormi, viceprimátormi, vicežupanmi, riaditeľmi, zamestnancami samosprávnych krajov, sú tu i poslanci advokáti, ktorí pri výkone funkcie poslaneckého mandátu podnikajú. Ale sú tu aj takí poslanci, ktorí ako advokáti si pozastavili výkon advokátskej funkcie. Jednoducho sú tu takí poslanci advokáti, ktorí podnikajú, vykonávajú tento výkon, a to aj z radov strany SMER i z radov opozície. No a týmto naším návrhom, keby ten návrh prešiel, sa odstráni čo i len tieň podozrenia, že niektoré subjekty si advokátov, aby ich zastupovali v právnych sporoch, advokátov poslancov vyberajú z dôvodu, ja nehovorím, že je to len z toho dôvodu, ale i z toho dôvodu, že sú poslancami vládnej koalície, resp. vládnej strany, teda v súčasnosti strany SMER, možno i z toho dôvodu, že veria, keď sú to advokáti z radov opozičných poslancov, že títo môžu byť raz štátnymi tajomníkmi, ministrami, no a možno môže z týchto advokátov byť premiér a možno i prezident. Ja chcem vylúčiť možnosť, opakujem, chcem vylúčiť možnosť korumpovania, Robert Fico tu hovoril o klientelizme, advokátov svojimi klientmi. Na Slovensku je dosť iných kvalitných advokátov neposlancov, na stránke Slovenskej advokátskej komory ich nájdete 5 501.
No a v závere uvediem tzv. iné príjmy poslancov, ktoré môžete nájsť i vy, aj občania na stránke Národnej rady. Zatiaľ čo príjem poslanca z výkonu verejnej funkcie bol okolo 24 000 eur, iné príjmy poslancov advokátov boli od 30 000 po 126 000 eur za rok. V sume iných príjmov, bohužiaľ, to musím priznať, neviem odlíšiť príjmy za advokátsku činnosť od zárobkovej činnosti v pedagogickej, vedeckej, literárnej či umeleckej oblasti, proti ktorej v zásade nič nemám.
Rekordérom, rekordérom zarábajúcim advokátom je poslanec zo strany SMER JUDr. Róbert Madej, advokát, ktorého príjmy za rok 2012 boli 25 000 eur z výkonu verejnej funkcie a 126 000, 126 000 eur príjmy iné. A obdobne to bolo aj v roku 2013. V roku 2012 to bolo len za výkon advokátskej funkcie, v roku 2013 pravdepodobne vyučoval aj na Univerzite Komenského. V korunách tento advokát teda v roku 2012 zarobil 4,5 mil. Sk. Nemalé iné príjmy, skoro 80 00 eur, teda skoro 2,5 mil. korún mal aj poslanec Daniel Lipšic. Zatiaľ čo boli príjmy docenta JUDr. Ivana Gašparoviča 97 000 eur, docenta Roberta Fica, premiéra, 40 000 eur z výkonu verejnej funkcie, iné príjmy nula, príjmy Ivetty Macejkovej 41 000 eur z výkonu verejnej funkcie a 2 400 eur príjmy iné, tak príjmy poslanca Madeja, predsedu ústavnoprávneho výboru, boli o 50 000 eur vyššie ako príjmy prezidenta republiky a o 110 000 eur vyššie ako príjmy premiéra a predsedníčky Ústavného súdu za rok 2012. Jednoducho tento poslanec bol schopný za rok 2012 zarobiť 4-krát viac ako premiér Robert Fico, aj ako predsedníčka Ústavného súdu.
Opakujem, je to i preto, že Ústava Slovenskej republiky prezidentovi, predsedovi a členom vlády a členom Ústavného súdu podnikať nedovoľuje. Som presvedčený, že poslanec si musí vybrať, či chce podnikať alebo vykonávať mandát poslanca.
Páni a dámy, som presvedčený, že poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky stačí jeden príjem. Ďakujem za pozornosť.
