38. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda, a ďakujem aj vám, ctené dámy, vážení páni, za umožnenie rokovania o bodoch, ktoré považujeme za vážne, dôležité a potrebné pre Slovensko ako parlamentnú demokraciu. Jedným alebo prvým z nich je zrejme najvplyvnejší, a to ústavný návrh zákona, resp. návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorý súvisí so snahou o naplnenie transparentnosti a nezávislosti výkonu poslaneckého mandátu.
Posilnenie regulácie ohľadne plurality, násobnosti mandátov si v ostatnom čase uvedomuje a realizuje viacero štátov hlavne v európskom priestore, reštrikcie sú motivované záujmom zabezpečiť, aby poslanci mali k dispozícii aj dostatočný čas, aj podmienky na náležitý a riadny výkon svojich mandátov. V prípade Slovenskej republiky sa pridružuje aj skutočnosť klesajúcej dôvery v parlamentné inštitúcie, resp. v pluralitný systém demokracie. Máme nízku participáciu, účasť na volebných a rozhodovacích procesoch. Posledný príbeh je z mája, keď Slovensko zaznamenalo európsky rekord pri 13-percentnej, 13-percentnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. Našou snahou je posilniť demokraciu, zvýšiť dôveru v systém na národnej, ale aj regionálnej úrovni.
Ako predmet úpravy navrhujeme zásah do článku 69 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa navrhuje nezlučiteľnosť funkcií starostu a predsedu vyššieho územného celku s funkciou poslanca Národnej rady alebo Európskeho parlamentu. Predkladatelia návrhu sú presvedčení, že tak funkcie v samosprávnych orgánoch na jednej strane, ako aj funkcie zvlášť v národnej zastupiteľskej demokracii, teda v tomto parlamente, resp. v európskom sú mimoriadne náročné a nie je možné ich vykonávať súbežne bez ujmy na profesionálnej úrovni.
Pre mnohých občanov na Slovensku sa zdá nespravodlivé, ak poslanec národného parlamentu pôsobí aj v ďalších verejných funkciách a je pritom prirodzené, že ich súbeh je časovo aj obsahovo odlišný a objektívne nezvládnuteľný v plnom slova zmysle. Toto ľudí demotivuje k účasti na voľbách a zvyšuje negatívne nálady voči verejnej službe a politikom.
Väčšina štátov formuluje nezlučiteľnosť poslaneckého mandátu oveľa podrobnejšie ako Slovensko, podrobnejšie. Nedá sa však povedať, že je to vždy reštriktívnejšie. Nepodarilo sa nájsť príklad, kde by bol explicitne zakotvený princíp „jeden mandát stačí“. Je však zjavný objektívne viditeľný posun v legislatívach jednotlivých krajín, ktorý smeruje k takejto právnej úprave, a to najmä z hľadiska skvalitnenia výkonu mandátu poslanca. Zaujímavé je to napríklad v Slovinsku, kde je stanovené, že poslanec nesmie zastávať funkciu v miestnych orgánoch na profesionálnej úrovni. Podobne je to aj v Írsku. Poslancami národného parlamentu a súčasne regionálnych zhromaždení nemôžu byť poslanci v Taliansku, v Španielsku a s výnimkou 21 senátorov ani v Belgicku. V Maďarsku nemôžu poslanci zastávať verejné posty, úrady, vedúce pozície buď v štátom vlastnených spoločnostiach, vo verejnom sektore či v spoločnostiach vlastnených obcami alebo v podnikateľských organizáciách, kde má podiel štát alebo obec. V Rumunsku je poslanecký mandát nezlučiteľný s výkonom akejkoľvek verejnej funkcie s výnimkou člena vlády, ak poslanec vykonáva funkciu nezlučiteľnú s výkonom funkcie poslanca, musí rezignovať do 10 dní. V Bulharsku v Národnom zhromaždení zasa nemožno zastávať podľa ústavy iný štátny post a ani sa nemôže poslanec angažovať v iných aktivitách, ktoré sú definované ako nezlučiteľné. V Litve, v Estónsku poslanec nemôže zastávať nijaký štátny úrad a mandát je nezlučiteľný so všetkými inými službami v štátnych organizáciách, poslanec nemôže prijímať nijaký iný plat s výnimkou platby za tvorivé aktivity.
Dámy a páni, týmto návrhom ústavného zákona len potvrdzujeme všeobecný trend, že nezlučiteľnosť funkcií pre občana na úrovni poslancov a tým pádom aj starostov a županov je zárukou nezávislosti a profesionality výkonu mandátu, že ich chráni od toho, aby sa stali závislými či už verejných autorít a ich príkazov alebo od regionálnych či súkromných záujmov. Nezlučiteľnosť funkcií by mala byť ubezpečením, že iná funkcia neovplyvňuje ich úlohu a poslanie ako voleného zástupcu.
Chcem potvrdiť a dodať na záver tohto úvodu, že Kresťanskodemokratické hnutie uplatňuje tento princíp už od roku 1994 interne na svojich predstaviteľov a považujeme to za síce náročné, ale potrebné aj pre slovenskú či európsku politiku. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, pánovi poslancovi Hrušovskému. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som z poverenia výboru ústavnoprávneho ako poverený spravodajca k predkladanému návrhu ústavného zákona vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní a uistil vás o tom, že z formálnoprávnej stránky predložený návrh zákona spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a je v súlade aj s legislatívnymi pravidlami pre tvorbu a navrhovanie zákonov.
Pán predseda Národnej rady podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku svojím rozhodnutím určil, aby návrh prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A zároveň pán predseda rozhodol, aby gestorským výborom pri rokovaní o návrhu ústavného zákona bol výbor ústavnoprávny a aby od jeho prerokovania v prvom čítaní výbory ním určené prerokovali zákon do 30 dní a do 32 dní prerokoval návrh zákona výbor gestorský.
Zároveň odporúčam, aby po prerokovaní návrhu zákona a po skončení rozpravy Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním rozhodla, že návrh zákona odporúča prerokovať v druhom čítaní.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Chcem vás, panie poslankyne, páni poslanci, informovať, že hlasovať budeme po prerokovaní všetkých návrhov zákonov, ktoré sú predmetom programu mimoriadnej schôdze.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia pán poslanec Petrák, Viskupič, Číž. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán spravodajca sa hlási do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, v posledných týždňoch alebo mesiacoch prebieha vo verejnosti, ale aj medzi nami búrlivá diskusia, často plná populizmu, arogancie, podozrievania sa jeden druhého, či ide alebo nejde o účelové predkladanie návrhov zákonov súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu alebo plnením si povinností vyplývajúcich z ďalších verejných funkcií. Prebieha polemika, či to riešenie nevedie aj cez ustanovenie, ktoré by zakazovalo pri volených funkciách poberať iba jeden plat, alebo či to riešenie by nebolo lepšie cez navrhovaný inštitút „jeden mandát stačí“. Priatelia, osobne som toho názoru, že tento návrh, ktorý predstavil a odôvodnil pán podpredseda Národnej rady ako navrhovateľ, je tým definitívnym riešením a všetky tie ostatné považujem za čiastkové, ale rovnako dobré. A tešil by som sa, keby ktorékoľvek z tých ustanovení, resp. tých zmien, ktoré páni kolegovia poslanci predkladajú, boli v Národnej rade aj schválené.
Sám som sa ocitol po novembri 1989 v situácii, keď som aj ja vykonával dva mandáty, ako poslanec Federálneho zhromaždenia a vtedy ako vymenovaný prednosta Okresného úradu v Nitre. Priatelia, nejde to. Ani to nešlo. Jednoducho nedá sa to zvládnuť fyzicky, aj keď možno rozumovo, mentálne, ale aj s vynaložením enormného úsilia možno sa zdá, že, áno, dá sa to, ale keď tu rokujeme a pozerám sa do lavíc medzi nás a vidím tu sedieť primátorov, starostov a županov dva týždne alebo tri týždne, kladiem si otázku, ako môžu fungovať či už samosprávy alebo vyššie územné celky bez svojho štatutára. Áno, môžeme hľadať rôzne dôvody, však je tam náš zástupca, je tam úrad, ktorý má svojho vedúceho. Ale jednoducho to nejde. Tak ako Národná rada bez svojho predsedu, tak ako vláda bez svojho predsedu, tak ako krajina bez svojho prezidenta nemôže dobre fungovať, rovnako som toho názoru, že nemôže akýkoľvek samosprávny celok dobre fungovať bez svojho predsedu, starostu alebo primátora. Preto by som chcel aj ja vás poprosiť, aby sme sa zamysleli všetci nad tým. A naozaj nehľadajme za tým len brutálnu politiku alebo nejaké za každú cenu populárne riešenia, hľadajme za tým kus zodpovednosti a rozumu zato, ako spravovať veci verejné a ako vrátiť dôveru verejnosti všetkým voleným predstaviteľom tejto krajiny. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána spravodajcu nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Petrák, máte slovo. (Reakcia z pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec, s procedurálnym návrhom.

Pani podpredsedníčka, ja nemôžem súhlasiť s tým, že budeme hlasovať po skončení rozpravy, pretože také nič sme si nedohodli. Navrhujem, aby sme... (Reakcia z pléna.) Nebol s tým všeobecný súhlas, pani podpredsedníčka sa na to nepýtala. Navrhujem, aby sme hlasovali tak, ako je to zvykom, aká je tu všeobecná dohoda, teda o 17.00 hodine o tých návrhoch zákonov, ktoré budú prerokované, a zajtra o 11.00 hodine o tých ostatných po ich prerokovaní.

Pán poslanec, môžem vám k tomu povedať, že toto je mimoriadna schôdza, uvidíme, aký bude mať priebeh, takže mali by sme tak postupovať, ja som dala takýto návrh. (Reakcia z pléna.)
Dali ste procedurálny návrh, aby sme hlasovali o 17.00 hodine? (Reakcia z pléna.) Dobre, budeme hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. Poprosím prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie: Prítomných 32 poslancov.) Národná rada nie je uznášaniaschopná. O vašom návrhu budeme hlasovať, keď bude Národná rada uznášaniaschopná.
Nech sa páči. pán poslanec Petrák, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, tak dopracovali sme sa až k ústavnému návrhu zákona, ktorý by mal obmedzovať možnosť kandidovať na niektoré funkcie, lepšie povedané, ktorý zadefinuje nezlučiteľnosť niektorých funkcií.
Opozícia kričala viac ako týždeň, možno dva týždne, možno tri týždne, že nejde o obyčajnú predvolebnú rétoriku v komunálnych voľbách. Ja dávam do pozornosti iba jeden, jediný fakt, článok II návrhu ústavného zákona: „Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.“ Zopakujem to, tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016. Ja sa pýtam, čo je také neuveriteľne nutné, aby sme ho prerokovali práve v tejto chvíli, keď nadobudne účinnosť o jeden a pol roka. Nejde o predvolebnú kampaň v komunálnych voľbách preto, aby sme nejakým spôsobom zviditeľnili našich kandidátov? Ak ste o tom doteraz pochybovali, tak tie pochybnosti boli oprávnené a ja s nimi stotožňujem.
Ďalšia vec, ktorá tu odznela aj v prvom diskusnom príspevku pána poslanca Hrušovského, je, aby sme nehľadali za týmto brutálnu politiku. Dámy a páni, toto je brutálna politika, ktorá je vyjadrená dátumom účinnosti návrhu zákona, a toto je brutálna politika aj preto, lebo nepostihuje problém v celej šírke.
Pán predkladateľ povedal v úvodnom slove, že princíp jeden mandát a dosť uplatňuje Kresťanskodemokratické hnutie od roku 1994, pokiaľ som dobre počúval. Ja pripomeniem len meno Andrej Ďurkovský, primátora Bratislavy a poslanca Národnej rady. Vtedy vám to nevadilo? Prečo ste pána Ďurkovského dali na kandidátnu listinu alebo prečo ste ho nepožiadali, aby sa vzdal mandátu primátora Bratislavy? Je mandát primátora Bratislavy natoľko zaujímavý pre Kresťanskodemokratické hnutie, že bolo ochotné pošliapať aj princípy, na ktorých je de facto založená jeho činnosť? Ja osobne si myslím, že mali by ste si dať na túto otázku odpoveď sami.
Prejdem k zneniu dôvodovej správy.
Predkladaný návrh novely ústavy je snahou o naplnenie transparentnosti a nezávislosti poslaneckého mandátu. V čom je súbeh funkcií starostu, primátora a poslanca Národnej rady netransparentný? Bol transparentne a slobodne zvolený vo voľbách väčšinou hlasov tých, ktorí mu dali dôveru? V oboch prípadoch áno. Bolo známe pri kandidatúre konkrétnych ľudí, že kandidujú za poslanca Národnej rady v čase, keď boli starostami a primátormi? Áno. Je dnes všeobecne verejne známe, že kandidáti na starostov a primátor, ktorí kandidujú, sú poslancami Národnej rady? Áno. Čo je na tom netransparentné? Od čoho je poslanec Národnej rady závislý v prípade, že je aj poslancom Národnej rady? Od ničoho. Čiže aj toto je minimálne nepravda, ak to nechcem nazvať tvrdšie.
Snahou predkladateľov je posilniť priamu demokraciu. A v čom posilňujete priamu demokraciu, keď všetci sú zvolení v priamych, rovných a slobodných voľbách? Neposilňujete ju takto absolútne v ničom.
Chcete zvýšiť dôveru v systém na národnej, ale aj regionálnej úrovni. V čom je systém nedôveryhodný, ak jeden človek zastáva viac funkcií? A tu vám opätovne musím pripomenúť aj iné meno, cteného kolegu pána Osuského. Aký je rozdiel medzi vicestarostom, ktorý poberá za výkon tejto funkcie plat, aký je rozdiel medzi poslancom vyššieho územného celku, ktorý poberá za výkon tejto funkcie odmenu, a starostom alebo primátorom, ktorý poberá v malej obci výrazne menší príjem ako spomínaný pán Osuský? Aký je v tom rozdiel? Prečo pán Osuský bude môcť naďalej vykonávať funkciu vicestarostu, ktorá je platená, a ja neviem kolega Bublavý nemôže vykonávať funkciu starostu na menšej obci za ten plat, ktorý berie? Aký je v tom rozdiel? Tu už nehľadáte rovnosť, transparentnosť, nezávislosť? Prečo?
Ďalšia otázka, ktorú chcem položiť, je otázka, ako je vykonávaný mandát verejných funkcií. A dám to do súvisu so vzdelanostným cenzusom pri výkone funkcií starostov a primátorov. V KDH zhodou okolností nie sú tí, ktorí podpísali podnet na Ústavný súd, ale iná časť opozície tak urobila. Budem citovať: „Predkladatelia návrhu sú presvedčení, že funkcie samosprávnych orgánov sú mimoriadne náročné, a preto nemôže byť ich súbeh.“ Ale môžu ich vykonávať ľudia s neukončeným základným vzdelaním. V tomto prípade už tie funkcie nie sú mimoriadne náročné? Tam hľadáme princíp, ako budeme bojovať za demokraciu a voľný mandát a pasívne volebné právo? Tu už princípy platia nejakým iným spôsobom? Dámy a páni, ja si myslím, že toto je pomýlený obraz, ktorý chcete predostrieť verejnosti.
A na samý záver. Nepodarilo sa nájsť príklad, kde by bol explicitne zakotvený princíp „jeden mandát a stačí“. Je však zjavný posun v legislatívnych krajinách, v legislatíve jednotlivých krajín, ktoré vraj smerujú k takejto úprave. Čiže nepodarilo sa to nájsť, ale je tu osvietené KDH od roku 1994 s výnimkou pána Ďurkovského a možno ďalších vicestarostov, viceprimátorov, poslancov vyšších územných celkov, na ktorých sa to nemá vzťahovať, to nebude platiť, ale my budeme pápežskejší ako pápež. Ďakujem pekne.