38. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne povedať niekoľko slov k predloženému návrhu a, samozrejme, aj reakciu na to, čo zaznelo k problémom, ktoré súvisia s prerokovaním tohto návrhu.
Chcem len úvodom povedať, neviem, či sa navrhovatelia stotožňujú s tým intelektuálnym bohatstvom, ktoré predniesol pán poslanec Galko, vrátane teda tých širokých znalostí ústavných systémov. Ja si myslím, že predsa len ústavný návrh je tak vážna vec, že vyžaduje nejaké predpoklady. Jedným z nich je seriózna komparácia. Minimálne máme 15 krajín Európskej únie, kde sa odohráva politický život veľmi dlho. A nepochybne aj otázka viacmandátových pôsobností jednotlivých osobností je predmetom pozornosti aj ústavného práva. No a tak som si vypočul, urobil pán podpredseda taký krátky výpočet. Ale z desiatich krajín, ak som dobre zachytil, ak sa mýlim, ma iste opraví veľmi rád, pri ôsmich krajinách hovoril o nezlučiteľnosti s výkonom štátnej funkcie. Ale ako vieme všetci veľmi dobre, vykonávanie štátnej funkcie v exekutíve je z ústavného zákona o nezlučiteľnosti funkcií zakázané. U nás nikde to nefunguje, nikto nemôže byť prednostnom okresného úradu a zároveň pôsobiť v štátnej správe.
Ďalší znak, o ktorom sa hovorí v ústavnom práve, je o funkciách takýchto, ako sú poslanecké a podobne, že sú to funkcie výberové a reprezentatívne. A ešte ich znakom je, že sa kreujú slobodnými voľbami občanov, ktorí majú na výber posúdiť kvality toho-ktorého kandidáta, samozrejme, ako pôsobí aj to, či bude vykonávať tú funkciu iba jednu alebo ako inú a podobne. V čom asi spočíva tá reprezentatívnosť funkcie starostu, primátora? Samozrejme, je to diferencované na menšiu obec, väčšiu obec, veľké mesto, poslanca parlamentu, poslanca VÚC, predovšetkým otázka strategických rozhodnutí identifikovať základné problémy spravovanej jednotky, poznať ich, mať schopnosť prezentovať potreby svojho kraja v súťaži úplne logickej na centrálnej úrovni. Veď zákon o lobizme a čo ja viem čo všetko sme o povolebnom tu chceli prijímať a neprijali nakoniec. Tie strategické a iné funkcie, reprezentatívne funkcie majú dramaticky iný význam. Občan povie: „Ja chcem radšej poslanca, ktorý v tom má skúsenosti desať rokov a pôsobí v dvakrát, ale potrebujeme ho predovšetkým na to, aby prezentoval tie dosiahnuté skúsenosti.“
Druhá vec je zase, poviem, z nášho klubu, ak dovolíte, nikdy som nekandidoval do samosprávy ani som v nej nemal dve funkcie, sú obrovským obohatením nášho klubu, vážení poslanci z klubov, ktorí máte päť, desať, pätnásť, dvadsať členov. Sú obrovským obohatením. Majú dvojitú legitimitu. Už sú preukázaní v dvoj-, trojnásobných voľbách, že ľudia ich uznávajú za reprezentantov svojich a majú obrovské skúsenosti z práce v oblasti samosprávy. A sú obrovské. Sú ich pripomienky konštruktívne a konštrukty, s ktorými prichádzajú v klube, sú zásadným obohatením našej práce. Čiže to sú veci, ktoré treba zobrať do úvahy. Nepochybne je to aj to, do akej miery potom stíhajú tú každodennú prácu a tak ďalej a tak ďalej. A nepochybne sú to legitímne veci. Ale seriózny konštrukt a seriózne som o tom nepočul nič. Pán kolega Zajac tu spomínal Poľsko. Vieme napríklad to, že v Českej republike, hneď vedľa, sú poslanci parlamentu zároveň aj ministrami? Ako to dokážu? Ako je to možné? Čiže minimálne otvárame niektoré zásadné veci.
Chceme obmedziť pasívne volebné právo niektorých ľudí preto, lebo vykonávajú nejaké funkcie. Tu sme koľko cirkusu narobili, keď sme chceli obmedziť pasívne volebné právo cez vzdelanosti práve u starostov hlavne z toho dôvodu, že vykonávajú prenesený výkon štátnej správy. A teoretický odhad právnych noriem, v ktorých pôsobia samosprávy, je až 40 000. Neviem si to dosť dobre predstaviť, ten starosta zodpovedá za výkon štátnej správy a často je jediným vykonávateľom zákonov. Dokonca tá odborná spôsobilosť na výkon by mala byť predmetom našej pozornosti a sledovaná, ako je vôbec možné, že takýto stav sme vytvorili a tu je. To by bol seriózny záujem o veci. Ten tu necítim. My ako hovoríme na túto tému, hovoríme dobre. Pasívne volebné právo je naozaj citlivou vecou. A dávajme na to pozor.
Poďme sa pozrieť na odmeňovanie. A zas máme niekoľko možností. Nepochybne je tu konflikt s Medzinárodnou organizáciou práce, ale aj s naším všeobecným ústavným princípom, za vykonanú prácu sa platí aj riadna mzda. To znamená, že prichádza do úvahy pravdepodobne, ja som sa k tomu prihováral, že keď sa chceme obmedziť, dobrovoľne sa obmedzme, sme tu všetci politické strany, obmedzme sa, dajme verejné vyhlásenia našej verejnosti, že naši poslanci budú mať obmedzený príjem z druhého a ďalšieho prípadného výkonu poslaneckej funkcie. Poďme o tom diskutovať. Sú to všetko veľmi vážne veci. Ale nezaznieva to tu. Nemáme ani len tú komparáciu, ako je to v iných krajinách.
Ja poznám dobre príslušný francúzsky systém. Hovoria, že až 75 % poslancov Národného zhromaždenia je tam poslancov alebo starostov, primátorov menších miest. (Reakcia z pléna.) Na tú tému nepochybne prebieha celý čas diskusia, ale napriek tomu to tam funguje. A doteraz, páni navrhovatelia, dobre mali ste predložiť informáciu. Verte mi, poviete mi, väčšina krajín Európskej únie má vyznačenú nezlučiteľnosť medzi dvomi volebnými funkciami. Je to tak jednoznačné, nemám za to žiadny problém zahlasovať, ani SMER nemá za to problém zahlasovať, len nikto to tu nepovedal. A preto nejdeme do toho. A teraz viacej nebudem o tom hovoriť, myslím, že to stačí, ale naozaj treba rozlišovať pasívne volebné právo, uvažovať s možnými ústavnými sťažnosťami a tak ďalej, lebo nie iba nás sa to dotýka, ktorí sme tu. Medzi tým je dramatický rozdiel.
Teraz ďalšia vec, právna kultúra a rozmer nášho konania. Prečo došlo k tomuto stavu? Pozrel som sa na to, už dneska je vás tu viacej, ale som tretí vystupujúci. Neviem, či to bolo kvôli mne, ešte predtým, než som začal hovoriť, tu bolo ešte menej poslancov. Som ich narátal z KDH sedem, zo SaS štyroch, troch nezávislých, z SDKÚ tuším nikoho a zo strany MOST dvoch. To je ten obrovský cirkus, čo sme tu robili, že teda toto je tak nesmierne dôležité? Dovoľte mi niekoľko slov povedať teda k tomu, ako my vidíme túto situáciu. Kto sa zaoberá právnou kultúrou a predovšetkým štátnou správou a volebnými systémami, ten isteže vie, že veľmi ostro a veľmi vážne sa prediskutovala otázka, kedy a ako možno meniť podmienky pre realizáciu samosprávnych práv. To znamená, do akej miery kedy možno meniť územné členenie, kedy možno pred voľbami koľko rokov meniť štruktúru zastupiteľstiev, mechanizmus funkcií, ktoré tam sú, názvy ulíc a tak ďalej a tak ďalej. Tá diskusia zastala veľmi rýchlo, ale základné veci sú vo volebných veciach, sú explicitne v našich zákonoch povedané, kde rok pred voľbami nemožno meniť už zákony. Ale v právnej kultúre jeden zo zásadných princípov je, že nemôžem meniť volebné náležitosti základné počas prebiehajúceho zápasu. My sme mali diskutovať teraz o takýchto závažných veciach v čase, keď sa majú konať voľby, pričom ale výsledky týchto zákonov, ktoré by hneď sa prijali, tak sa neprejavia, lebo bude to až niekedy v decembri. To znamená, aký je účel navrhovateľov za týchto okolností? Je to ak nič iné, iba bohapusto zneužiť a zbytočne zneisťovať voličov, pričom dá sa Paľko, ak dovolíte, vážení priatelia, čítať ten záujem, ktorý tam je. KDH má to šťastie, že má dokopy tuším 15 poslancov. A neviem, koľko má počet členov. No my ich máme 15 000, sme veľkou stranou, 16 000, 17 000, možno viac. Máme väčšiny v zastupiteľstvách vo VÚC. V obciach a mestách počet starostov a primátorov nemusím tu vypočítavať. Dramaticky situácia vyzerá u nás ako u vás. Je to problém.
Viete, tá reprezentatívnosť funkcie starostu je aj v tom, že máme aj moderátorov napríklad. Skúsim tento príklad povedať, možno je zlý. Banášová prečo moderuje vo všetkých reláciách? Prečo to nespraví? Nie, možno len jednu z nich by mala ona, a nie kopa ďalších moderátorov, ktorých chcú voliť. Je to výberová funkcia, vážené kolegyne, kolegovia, ju chcú, je dobrá. Politické strany tiež nominujú starostov a primátorov preto na svojich kandidátkach, lebo sú mladí, lebo sú dobrí, lebo sú schopní priniesť hlasy strane. Veď o tom je zmysel politického zápasu. Keď takých nemáte, prečo máte vy problém teda, keď my jednoducho dávame šancu. Ak si dávame na našu kandidátku poslancov a starostov, volič predsa rozhodne, aké je to konanie. Takže tu je ďalší problém.
A ešte dovoľte zlomyseľnosť váženým kolegom a priateľom z KDH povedať, že tu po chodbách sa rozpráva, že robíte to hlavne preto, že vám rastú veľmi vážni nástupcovia, poslanci a možno aj primátori na tých menších mestách a zbytočne aby sa netlačili do toho parlamentu, že len nech vykonávajú tu funkciu dole a aby ste im trošku v tom zabránili, lebo KDH je známe tým, že má dramatickú medzigeneračnú výmenu a podobne. (Reakcie z pléna.) A možno to nie je pravda, odpustite mi to, ale keď majú byť zlomyseľnosti, tak aj takéto sú, aby sme si sem-tam niečo také pripomenuli.
A ešte, vážené kolegyne, kolegovia, k situácii v parlamente. Počúvam, že teda najväčší expert je pán Galko a pán Zajac na ústavu a na rokovací poriadok. Jednu takú vec poviem. Zaregistrovali ste, že program schôdze Národnej rady schvaľujeme. Podľa vášho názoru nemohli by ste vysvetliť, pán Zajac, prečo ho schvaľujeme? Veď za tých okolností je predsa daný. Načo budeme schvaľovať? Daný je, lebo je daný zo zákona a tak ďalej. Nepochybne návrh podaný v Národnej rade musí byť písomne a tak ďalej. A musí sa odôvodniť a neviem čo a musí byť pridelený výboru a musí sa prerokovať a Národná rada musí o tom rozhodnúť. A za tým je čiarka a potom je napísané „ak tento zákon neustanovuje inak“. A neviete, ako on to ustanovuje napríklad? Národná rada môže pri prerokúvaní návrhu programu schôdze na návrh poslanca navrhnutý program doplniť alebo zmeniť. A aby to nestačilo, len zmeniť schválený program, tak dokonca tam potom ešte v odseku 5 máme takéto znenie: „Národná rada môže na návrh aspoň troch poslaneckých klubov aj počas schôdze Národnej rady hlasovaním bez rozpravy zaradiť nový bod programu schôdze alebo vypustiť schválený bod programu schôdze. Iste vám neušlo, že keby sme veľmi v strane SMER chceli, tak urobíme 10 klubov, že je to veľmi ľahké, všetci to vieme vypočítať. Takže pravdepodobne keď sa zamyslíme, čo chcel zákonodarca povedať týmto ustanovením, tak pochopíme, že SMER má právo navrhnúť vypustiť bod programu aj zo schváleného programu schôdze. A na prekvapenie sa to aj stalo. A hlasovali za to viacerí páni poslanci, ktorí sú v tejto sále. A ani zďaleka o tom vtedy nerozprávali. Veľmi iniciatívny bol SaS, pán poslanec Sulík bol známy tým.
Máme ďalší drobný problém ešte v tomto rokovacom poriadku, že napríklad môžeme obmedziť rozpravu (§ 29a). Nechceme sa zamyslieť nad tým, za akých okolností kým a kedy sa táto právna úprava do tohto rokovacieho poriadku dostala? A koľkí z pánov poslancov, ktorí sú prítomní v tejto sále, za to zahlasovali? Ako je možné, že tak nedemokratický SMER, ani si to nepamätám, pravdepodobne vôbec nikdy takúto úpravu nepoužil. A keď ju použil, tak to bolo veľmi dávno. Čo ten SMER, ktorý tuná je tak nedemokratický valec, tu pán Hraško sa bude určite chystať, ten je známy dôsledným vyhodnocovaním vecí a spravodlivosťou a objektivitou, sa k tomu vyjadriť, kedy urobil? Je absolútna logika, tieto zákony, ktoré predkladáte, vážené kolegyne, kolegovia, keby sme chceli byť aspoň minimálne politicky kultúrni, úplne stačí schvaľovať až po voľbách 15. decembra, pretože aj tak, ak chceme byť korektní, musíme tie podmienky pripraviť pre ďalšie voľby. Načo je tento cirkus? Na druhej strane posolstvo máme občanom, ak toto sú hlavné problémy krajiny, tak myslím si, že by sme strane SMER mohli zagratulovať, že tú krajinu spravuje dobre. Ak toto sú hlavné veci, skúste si pozrieť vaše hlavné aktivity v posledných desiatich veľmi zásadných vystúpeniach opozície.
Kolegyne, kolegovia, odpustite mi, musel som pripomenúť tieto veci, aj keď naozaj si myslím, že našou úlohou je skôr rozmýšľať o iných veciach. Máme dvadsať rokov parlamentarizmu za sebou, máme za sebou transformáciu právneho poriadku. Nastáva situácia, že presne ako Rakúsko a iné krajiny európskej pätnástky budeme prijímať ročne 40 až 60 zákonov. Treba sa zamyslieť nad mechanizmom spravovania, fungovania parlamentu. Potrebujeme absolútne kreatívnu spoluprácu medzi poslaneckými klubmi, aby sme vedeli si seriózne sadnúť a pripraviť rokovací poriadok, ktorý je schopný reagovať na novú situáciu, ktorý bude iným spôsobom realizovať aj kontrolnú funkciu Národnej rady. Môžeme sa baviť o politických vystúpeniach, ktoré chcete, ale nezahlcujte Národnú radu nezmyselným počtom zákonov, ktoré nie sú ničím iným, iba obchádzaním zákona, pretože takto sa dá obísť právo väčšiny schváliť program schôdze. A dokonca prijatím vašich stanovísk by to znamenalo, že stačí, aby ste začali robiť akože obštrukciu. Dali ste sem 200 – 300 zákonov a parlament končí. Pritom jeho hlavnou úlohou je predovšetkým sa zaoberať tým, ako sa plní programové vyhlásenie vlády, lebo to je dokument, ktorý určuje, ako sa bude spravovať počas volebného obdobia táto krajina. A vašou úlohou je najmä kritizovať, kontrolovať tento program. Ten ďalší program a program toho, že si chcete vytvárať priestor pre prezentáciu vlastných programov, nech sa páči, áno, nech je, ale vždy doteraz platil prirodzený princíp sebaobmedzenia. Vždycky toho nebolo nikdy viac ako štvrtina, maximálne tretina predložených návrhov, čo sa začalo diať teraz v parlamente, že predloží zákonov vláda 20 a opozícia 60. O čom to je? To nie je obštrukcia?
A ešte jedna vec k tomu, čo sa tu stalo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať môj jeden poznatok z politiky. Ľudia keď hodnotia politika, musia si všímať dve zásadné veci. Z nich prvá je, čo hovorí, aký má program, a druhá je, akými prostriedkami chce ten program vykonávať. Môže vykonávať dobrý program a môže byť dobrým politikom človek, ktorý nedodržuje elementárne pravidlá správania Národnej rady, ktorý nedodržuje pravidlá normálneho kolegiálneho života, ktorý nemá elementárny vzťah k parlamentarizmu, nevníma ho, že už otázka sankcií a iné sem nepatrí, že sem patrí prirodzená forma sebaobmedzenia a rešpektovania výsledkov volieb, aj mieru toho, v akom percente reprezentujeme občanov tejto krajiny? Toto sú veci, ktoré robia normálne parlamenty normálnymi a dobré parlamenty dobrými. A asi toto je priestor, kde sa máme zamerať. Konfrontácie tohto typu, ktoré majú len obštrukčný charakter, ničomu nepomôžu. Atmosféra, ktorá tu naďalej bude taká, aká je, bude to predmetom len formálnej konfrontácie, ešte k tomu o témach, ktoré oceniť verejnosť nedokáže. Zamyslime sa, prosím, všetci nad tým a veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť, že vcelku pokojne ste si ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Číž, začali ste hovoriť tak pomerne pokojne, ale ja som hovoril, že ono to ešte bude gradovať, preto som aj vybehol do rokovacej sály a nesklamali ste tak ako vždy.
Z toho vášho prejavu vyplýva niekoľko vecí, je úplne jasný váš záujem.
Hovorili ste o tom, aby ľudia volili skúsených politikov, to znamená, že skúsený je ten, ktorý je aj v komunále aj vo VÚC-ke, aj v parlamente, aj v podstate napchatý všade. Ale teraz je otázne, skúsenosť je v čom? Je to v kšeftovaní alebo v obchádzaní zákonov, alebo v napomáhaní rozkrádaniu? Tak takto si to ja nepredstavujem, že tak toto by mal byť skúsený politik. A okrem toho aj tí noví sa môžu naučiť skúsenostiam aj v komunálnej politike aj v inej politike, pretože to nie je absolútne žiadny problém.
Hovorili ste aj o tom, kedy treba predkladať zákony, či to má byť pred voľbami. Pred ktorými voľbami to má byť? Stále sme pred nejakými voľbami. Akonáhle sa skončia jedny voľby, tak už sme pred ďalšími voľbami, pričom to je jedno, či sú parlamentné, komunálne, VÚC-karske, europarlamentné alebo a tak ďalej. Pozrite sa, od začiatku 6. volebného obdobia koľko zákonov a ktoré zákony sme predkladali. A tie zákony len pribúdajú, pretože stále nachádzame nové a nové problémy, ktoré ešte nie sú doriešené a ktoré by mali pomôcť našim občanom, nie nám, nie politikom, ale občanom. Ale toto vám asi nič nehovorí. Takže oni len pribúdajú. Preto má teraz opozícia viacej zákonov predložených ako vláda.
A vy hovoríte o spolupráci? Áno, mali sme si možnosť ju vyskúšať. To, čo sa vám páči, si presadíte, ale musí to byť pod vašou hlavičkou, a čo sa vám nepáči alebo sa vám nehodí, to prejde bez vášho povšimnutia. Toto je tá vaša spolupráca, toto je tá vaša diskusia, o ktorej stále hovoríte. Hovorím, zažil som ju viackrát. Na to, čo sa vám páči, poviete si: „Áno, ale musí to byť pod nami.“ A to, čo sa vám nepáči, to jednoducho neprejde. To nie je diskusia, to je mocenské presadzovanie si toho, čo vám vyhovuje a čo sa vám hodí. To nie je žiadna diskusia. Ja si to takto nepredstavujem. Nikde sa to tak nerobí. Ale vy si to takto predstavujete. A vy to máte takto zafixované. A takto to u vás funguje, žiaľ, zle.

Vážený pán kolega Číž, naozaj vaše vystúpenie bolo miestami aj vtipné, ale boli tam aj vážne veci, voči ktorým mám výhrady, a veci, o ktorých sa dá diskutovať.
Najprv poviem to vážne. Ja som vraj nejaký expert na rokovací poriadok. Vy ste čítali z rokovacieho poriadku, ale ani raz som tam nepočul, že by sa dali body schôdze vyradiť. Prečítali ste tam tri-štyri možnosť, ale ani raz tam nebolo to vyradenie. Už to samotné je porušenie rokovacieho poriadku, o ktorom sme hlasovali, o ktorom sa nemalo hlasovať. Priznaním dnešnej schôdze ste si priznali chybu a ja som rád, že rokujeme o týchto bodoch. (Reakcia predsedajúcej: „Prekrúcate.“) Keď ste spomínali našich mladých starostov, ktorým takto máme zabrániť prísť do parlamentu, no to bolo vtipné, naozaj. My nebránime starostom a primátorom za KDH, aby kandidovali do Národnej rady Slovenskej republiky, ale aby sa potom rozhodli, či budú poslancami alebo starostami.
A z vecí, o ktorých sa dá s vami diskutovať naozaj, je, že každá krajina má tento model uplatňovania si viacerých mandátov alebo jedného mandátu iný a je to aj historicky dané v každej krajine. Ten český model ste spomenuli. Ja vám poviem zo svojej skúsenosti s poslancami českými z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že nám veľmi úprimne závidia náš systém, keď ministrovi spočíva mandát v Národnej rade, lebo oni sami vidia, že český minister keď má sedieť na nejakej dlhej schôdzi o rozpočte a zároveň vykonávať funkciu ministra, tak že sa to nedá, že je to ťažké. Ale nastavili si to tak a dneska to majú problém, samozrejme zmeniť. Ale závidia nám tento systém spočívajúceho mandátu, lebo sa to nedá vykonávať. Tak ako to navrhujeme my, dá sa poriadne robiť len jedna robota. Nedá sa 24 hodín sedieť v parlamente a 24 hodín byť starostom.

Na všetko sa nedá reagovať vo faktickej poznámke, ja som si z toho vybral dve veci.
Pán poslanec Číž, vyčítate predkladateľom, nám, prečo to chceme teraz riešiť, že veď predsa takéto veci sa riešia až po voľbách. No ja vám chcem povedať, že po voľbách to nebudeme musieť vôbec riešiť. Pozrite sa, musím byť konkrétny, aby to bolo zrozumiteľné. Aj v roku 2016 pán poslanec Muňko možno bude poslanec Národnej rady po voľbách parlamentných, ale pán poslanec Muňko už nebude riaditeľ Sociálnej poisťovne, lebo ho vláda odvolá. Alebo týka sa to všetkých tých, ktorí boli vymenovaní či ministrom alebo vládou do riadiacich, vedúcich, vysokých, verejných funkcií. Taká prax jednoducho tu nemôže byť. Ale ten problém je tu teraz, my ho preto chceme riešiť, lebo teraz zneužívate verejné funkcie vy zo strany SMER, verejné zdroje.
No a druhá poznámka. Ste sa zastavili pri moderátorke Banášovej, slečne, že prečo moderuje toľko relácií v súkromných televíziách. Tak to, sa priznám, keď sa ona dozvie, tak budete zajtra predmetom jej najbližšej relácie. Veď ona nie je verejný funkcionár, pán kolega Číž, veď ak ju platia súkromné televízie alebo rádiá, veď my vôbec nevstupujeme do toho, do súkromnej sféry. Ak sú vaši ľudia takí šikovní a chcú podnikať, no tak nech podnikajú, im nemôže nikto v tom brániť. Ale my tu hovoríme o tých zberačoch mandátov, že berú viacero platov z verejných zdrojov, keď zastávajú viacero tých mandátov. A to je aj nemorálne, aj nespravodlivé. A vám to škodí, naozaj.

Ďakujem pekne. Pán kolega Číž, dovolím si niekoľko poznámok povedať k vášmu vystúpeniu.
Hovorili ste o vypustení opozičných návrhov preto, že súvisia s volebnou kampaňou. Veď, pán kolega, práve v tom bol ten problém, že vy ste označili len opozičné návrhy tak, že súvisia s volebnou kampaňou. Ale vašich poslancov ste tam nechali zaradených. Nechápem, prečo ste o tom hovorili, lebo to, že dnes o tom rokujeme, je vlastne to, že ste pripustili, že to kampaň nie je a že môžeme o tomto rokovať.
Chcel by som vám poďakovať ale za to, že ste aj pripustili ten problém, o ktorom treba hovoriť. Fakt ak je niekto primátorom a starostom a sedí tu štyri pracovné dni z piatich pracovných dní, tak ako potom vykonáva túto svoju funkciu voleného funkcionára na obci alebo v meste? A som veľmi rád, že ste toto uznali a pripustili, že toto je problém. Isteže, dali ste aj iné prirovnania, ale toto je jeden moment, ktorý nás viedol k tomu, že nemôže takýto funkcionár zodpovedne vykonávať svoju funkciu.
A posledné trošku by som odľahčil, keď aj vy ste odľahčili. Vy ste hovorili, že máte 15 000 členov. Pán kolega, ja som myslel, že ich máte menej, a preto musíte kumulovať funkcie. Ale ak máte dosť členov, tak z nich každý jeden môže vykonávať samostatne jednu funkciu. V tom ten problém potom nie je.

Pán kolega Číž, ja vás mám veľmi rád, len by som vám doporučil, keď rozprávate, či by ste nemohli tak pomalšie hovoriť, lebo ja to nestačím sledovať a sú to také zaujímavé myšlienky, ja by som to chcel sledovať a tak si to teda prežuť. No ale toto mi nejako splývalo a mne sa zdá, že to bola taká spleť podivuhodných sylogizmov s prekvapujúcimi závermi. A neviem, ako ste sa dostali k nejakým mladým KDH-kom, ktorým my tu držíme stoličku. Ja neviem, koľko ste tu vy, ja som tu deviaty rok, neviem, vy ste tu dvadsiaty alebo dvadsiaty piaty rok. Mne sa zdá, že vy sa skôr bojíte. Vy máte šikovných mladých ľudí ako takého Martvoňa a to je ešte aký sexuálne výkonný človek. (Piskot a smiech v sále.) Ja sa bojím toho, že vy sa tohto bojíte, že vás prevalcujú títo ľudia. My sa nebojíme.

Áno, ďakujem za slovo, budem reagovať na pána poslanca Číža. (So smiechom povedané.)
Pán poslanec, myslím si, že je odvážne, ak seba prirovnávate k Adele Banášovej. Teraz neviem, či to bolo prirovnanie fyzického charakteru alebo intelektuálneho výtlaku. Ale trošku mi to možno pripomína, pochopil som váš argument v tom zmysle, že keď ste raz dobrý, tak vás všetci chcú a nepomôžete si s tým. Trošku mi to pripomenulo Vladimíra Mečiara, keď nasadal do taxíku a keď sa ho taxikár pýtal, že pán Mečiar, kam to bude, on povedal, že: „To je úplne jedno, všade ma potrebujú.“ (Imitovanie hlasu expremiéra Vladimíra Mečiara.) Tak takýchto supermanov očividne máte strašne veľa v strane SMER.
No ale ak sa mám vrátiť ešte späť trošku vážnejšie k tej Adele Banášovej, tak jeden dramatický a zásadný rozdiel je v tom, že Adelu Banášovú platia súkromné médiá a súkromné peniaze. Čiže nám môže byť naozaj úplne jedno, či nebude moderovať žiadnu reláciu alebo 100 % relácií, zatiaľ čo volených zástupcov ľudu či už na primátorských stoličkách alebo v našej Národnej rade platí štát. Takže tam je jeden zásadný rozdiel. A chcem, aby ste si ten uvedomili. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Číž, ja by som vám chcel poďakovať za vaše vystúpenie. Ja som si ho so záujmom vypočul. Ja keď som nastúpil sem do tohto parlamentu, tak mi tu kolegovia hovorili, že máme tu jedného poslanca a jeho voláme generátor náhodne vyslovených slov. Ja som nevedel, čo vlastne pod tým myslí. A dneska som to teda plne pochopil, že kto a čo to je, ten generátor náhodne vyslovených slov, lebo tým, čo vy ste tu predviedli, tak vy by ste mohli konkurovať naozaj veľmi výkonnému počítaču.
Pre mňa z tých náhodne vygenerovaných slov, ktoré ste tu vyslovili, tak také tri ucelené myšlienky vznikli. A k tým by som rád povedal pár slov.
Pochopil som to, že by ste radšej videli Adelu Banášovú v strane SMER, ako niekde moderovať nejaké podujatia. No tak v tom vám držím palce, možnože sa vám to podarí, aj keď teda mám vážne pochybnosti o tom.
Čo je ale horšie. Tak som pochopil to, že vám v strane SMER je úplne jedno, koho dovediete do parlamentu a koho dovediete do strany SMER. Vy kašlete na nejaké hodnoty. Pre vás je zaujímavé to, koľko vie kto na seba naviazať hlasov. A to je tá tragédia. Preto máte toľko zlodejov a podvodníkov medzi vašimi nominantmi. Preto máte, pán Číž, toľko škandálov, pretože beriete všetko, čo dokáže naviazať na seba hlasy. Nad tým by ste sa mali zamyslieť.
A, po tretie, som pochopil to, že vy obhajujete to svinstvo, ktoré ste tu urobili, keď ste nám zabránili prerokovať naše návrhy. Dajte, pán Číž, od takýchto vecí ruky preč. Urobili ste chybu, dnes ste si ju priznali. A už ju nikdy nezopakujte. Dajte preč ruky od takýchto silových riešení.
A ešte jedna poznámka k tej právnej kultúre. Pán Číž, práve vy ste ten, ktorý tam neustále vybľakuje zhora a vykrikuje tu na poslancov. Tak najprv si dajte nejaký kurz slušného správania a potom tu môžete mentorovať, potom môžete rozprávať niečo o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No bolo vám to treba, pán poslanec Číž? (Smiech v sále.) Je taká česká pesnička Je nebezpečné dotýkat se hvězd, je nebezpečné dotýkat se nebe. No a mám pocit, že dotkli ste sa toho. Svojho času John Lennon bol vždycky tak populárny a niekedy mal taký pokles popularity a vyhlásil, že je populárnejší než Ježiš Kristus. A to mu teda moc nepomohlo. No a teraz mám pocit, že ste nám chceli teda odkázať, že máte medzi smerákmi ľudí, ktorí sú minimálne tak populárni a tak obľúbení ako jedna hviezda mediálneho sveta. A toto asi podľa mňa nebude celkom v súlade s verejnou mienkou, odhliadnuc od toho, čo si myslia o parlamente a poslancoch ako takých. Čiže nemyslím si, že príklad s Adelou Banášovou je na superfunkcionárov strany SMER ten pravý orechový a že to niekomu pomohlo niečo osvetliť.
Ale v jednej časti ma zamrazilo, zrovna keď ste sa venovali tomu slovičkáreniu medzi otázkami, čo môže a čo nemôže urobiť poslanecký klub strany SMER. A tam teda prišla sila. „Ak sa nám bude chcieť, tak tu naskladáme desať klubov a môžete si ísť pískať." Ani raz ste nepovedali, že v duchu toho zákonodarného ustanovenia sa môže dopĺňať program a je to myslené extenzívne, alebo upratovať, či to bude na 13. mieste alebo koniec. O vyraďovaní aj v duchu toho, o čom sme sa na začiatku volebného obdobia bavili, pričom aj sme rozširovali právomoci predsedu, sme sa nikdy nebavili o tom, že môžete svojvoľne návrhy opozície... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, neviem, či ste dobre počítali, lebo, pokiaľ som dobre počítal, spomenuli ste, že je nás tu sedem z KDH v sále. A počas vášho vystúpenia sme tu boli dvanásti. Takže tak len trochu, aby som vás opravil v počítaní... (Reakcie z pléna).
Teraz, samozrejme, trochu vážnejšie. (S úsmevom povedané.)
Hovorili ste o rokovacom poriadku a ustanoveniach s tým, že ste si mohli dovoliť vyradiť naše navrhované body programu. A citovali ste tam jedno ustanovenie o vypustení schváleného bodu programu, no ale vy ste vyradili neschválený bod programu schôdze, čiže v každom prípade ste porušili ten rokovací poriadok.
Ďalej, čo ma zarazilo. Právo poslanca prichádzať s legislatívnou iniciatívou vy označujete ako obštrukciu v konaní parlamentu. No to je úplne novinka. To sa ma skutočne dotklo. A ja si myslím, že by ste mali viac zvažovať tie slová v súvislosti s tým, v akej demokratickej spoločnosti žijeme, a teda poslanec aké právo má alebo nemá. V podstate to právo nemá od nejakej politickej strany, a teda ani od nejakých týchto inštitúcií, ale od občanov.
No dotknem sa ešte toho, v čom bol problém takisto z vašej strany. A to je, že sme pred komunálnymi voľbami a toto je nejaká kampaň. No neviem, čo bola potom dnešná tlačovka pána premiéra Fica, ktorý prišiel s obdobným návrhom. A to neplatí teda, že to nie je náhodou kampaň pred komunálnymi voľbami. Takže treba porovnávať veci, tak ako sa patrí. Ďakujem pekne.