38. schôdza

Pán poslanec Brocka.

Samozrejme, viacero zaujímavých informácií zaznelo v príspevku pána poslanca Přidala. Teda tie čísla, to si môže každý nájsť o tých príjmoch z verejných zdrojov.
Ale mňa zarazilo to jedno. Ja som si všimol toho Richarda Rašiho, že Richard Raši bol dnes na tlačovke s predsedom slovenskej vlády a on mal príjem z verejných zdrojov dvakrát tak vysoký ako predseda slovenskej vlády. Tomuto teda nerozumiem. Robert Fico súhlasí s naším návrhom, že to treba obmedziť, ale že šiel na tlačovku s Richardom Rašim, ktorý z verejných zdrojov berie dvakrát toľko ako on, ktorý riadi a má zodpovednosť za túto krajinu, proste tomu nerozumiem. Teda buď Robert Fico naozaj cíti, že toto je škodlivá prax, ktorú tu smeráci zaviedli, a potrebuje to rýchlo nejako zmiesť zo stola, že aj vy v strane SMER to riešite, alebo zároveň chce pomôcť Richardovi Rašimu v tých Košiciach, lebo pravdepodobne tie prieskumy, ktoré majú, hovoria o tom, že asi jeho hviezda zhasína. Nejako to nesedí.
No a ešte nesedí aj ďalšia vec, ktorú ste, pán kolega, povedali, keď ste hovorili, že poslancovi Jarjabkovi to spievanie ide. A ja som vtedy zachytil v sále nesúhlasné reakcie. Tak asi to nesedí.

Pán poslanec Pollák.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, asi nedopatrením nemáte informácie o tom, že každý mesiac rozdávam plat, ktorý poberám ako splnomocnenec vlády pre rómske komunity, na projekty dotýkajúce sa riešenia rómskej problematiky na Slovensku. Možno málo o tom teda Slovensko vie, ale môžete si to pozrieť na mojej webovej stránke. Ja som toho názoru, že ak ktokoľvek vykonáva dve pozície alebo viac pozícií a je financovaný z verejných zdrojov, tak by mal poberať jeden plat. A držím sa tejto zásady od môjho príchodu na tieto verejné pozície. Ako som už spomínal plat splnomocnenca vlády pre rómske komunity každý mesiac darujem na projekty dotýkajúce sa riešenia rómskej problematiky na Slovensku.

Pani poslankyňa Mezenská.

Chcem odobriť tento návrh. Samozrejme, v plnej miere ho podporujem. A ďakujem aj za tento prehľad, ktorý ste nám, pán poslanec Přidal, poskytli. Ja som presvedčená o tom, že takýto zákon mal byť prijatý. Vládna strana, ktorá sa vyznačuje a prezentuje sociálnym rozmerom, je pri moci dva roky, tak neviem, ak ho už doteraz neschválila, neurobila sa táto úprava, načo sa má ešte čakať? Tento zákon treba okamžite schváliť, pretože nie je možné, nie je reálne, aby niekto robil aj poslanca, vykonával zodpovedne a plnohodnotne mandát poslanca a súčasne bol aj starostom alebo primátorom. To je nad ľudské sily. A o tom sa hádam nebude nikto z nás snažiť presviedčať. A ak ma chce niekto o tom presviedčať, tak potom si pozrime ten výsledok, ako fungujú mestá, ako funguje riadenie v našom štáte, aj v tomto parlamente. Svedčia o tom všetky aj makroekonomické ukazovatele. Tento zákon treba čo najskôr prijať, ihneď prijať. Nie je to možné, aby takýto súbeh bol ďalej akceptovaný, hlavne v situácii, keď kopec ľudí na Slovensku živorí, nemá ani tých 300 eur mesačne.

Reakcia, pán poslanec.

Pán kolega Petrák, rozdiel v investičných stimuloch, ktoré sme dávali my a vy ste dávali, je ten, že my sme vytvorili nové pracovné miesta. V Trnave tak vzniklo 3 500 nových pracovných miest. Vy dávate investičné stimuly, ako som povedal, 1,1 mil. ste tak dali U. S. Steelu, ale len za udržanie zamestnanosti na 5 rokov. Takisto v Dusle Šaľa nikto nevie, či tam budú vytvorené nejaké nové pracovné miesta.
Ja som nezabudol na Jána Figeľa, ale možnože som zabudol na vás, pán kolega, sa opýtať, či ste z nejakej zemianskej rodiny, lebo vám sa tak dobre darí, že v majetkovom priznaní máte 26 ostatných plôch plus 2 orné pôdy. Neviem, kedy ste si to kúpili, možnože ste to zdedili, ale naozaj aj to by ma zaujímalo.
Pán poslanec Pollák, ak je to tak, ja som nevedel jednoducho, že túto čiastku dávate svojim, teda rómskej komunite, naozaj si to veľmi vážim a vám za to ďakujem.

Pani poslankyňa Žitňanská do rozpravy. Nie je prítomná.
Pán poslanec Kvasnička.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Milí kolegovia, ja viem, že tá téma je ťažká, ťažko sa o nej komunikuje, ťažko sa počúva a je to nepríjemné, aj keď to má aj takú tú opačnú stránku, že môže to vzbudzovať aj emócie závisti. A za to kedysi boli v stredoveku tvrdé tresty, ľudí dávali do klady, keď ste vzbudzovali závisť. Samozrejme, to bol iný spoločensko-historický kontext.
Ja budem hovoriť veľmi krátko, lebo už som k tej téme vystupoval, hovoril som niečo o tom, čo je to omnipotencia, keď niekto má viac žalúdkov, viac síl, viac možností a snaží sa ich všetky získať, ukoristiť, obávam sa, že je to najčastejšie vo svoj prospech, aj keď, samozrejme, verím aj charitatívnym pohnútkam, aj keď je to vec prudko a spoločensky temer nekontrolovateľná, takže niekedy mi to príde skôr ako výhovorka. Čiže to, čo som hovoril predtým polrokom o omnipotencii a o jej charakteristike, to by som už dneska nehovoril.
Ak ste si všimli, tým kontextom najskôr bola maximalistická podoba úpravy tohto abnormálneho stavu, kde sme sa nemuseli do toho siliť, pretože to máme napísané na našom štíte. Teraz myslím na štít KDH „jeden mandát stačí“. To bola maximalistická požiadavka. Samozrejme, voči takto formulovanej maximalistickej požiadavke a aj návrhu zákona, ktorý sme dali, ste mali výhrady. A sa ukázalo, že je nepriechodný. A obávam sa, že sa to zopakuje aj na tejto mimoriadnej schôdzi. Preto sme prišli aj s minimalistickou, ja to tak pracovne volám, verziou, aby, keď už teda ste omnipotentní a zvládate 5, 6 funkcií, ste z tých verejných prostriedkov naozaj v zmysle toho, ako deklarujete šetriť verejné financie, mali len jeden plat. Znova ale len hovorím, že je to trošku taký výraz možno aj zúfalstva, že sa nedá presadiť jeden mandát, a je to teda také riešenie naozaj minimalistické.
Dnes ma na tej tlačovej konferencii premiéra Roberta Fica zaujal spôsob, akým sa tej našej témy zmocnil on. Konkrétne myslím tú časť, kde hovoril, že ten princíp síce berie a vie, že už sme s tým pokúšali viac rokov, ale že berie ho najmä teda preto, lebo má inú filozofiu výkonu viacerých mandátov. Dokonca povedal na tej tlačovke, že to zlučovanie tých mandátov alebo viacerých funkcií považuje za prednosť, hovoril, že to je filozofia jeho návrhu, pretože taký primátor alebo taký starosta alebo taký župan potom z titulu pôsobenia v Národnej rady Slovenskej republiky môže viacej vybaviť, viac ovplyvniť. A akokoľvek o tom rozmýšľam, nehnevajte sa ale, trošičku mi to vsugerúva diskrimináciu tých primátorov a starostov a županov, ktorí toto privilégium nemajú. Preto ja s tou filozofiou, ako ju formuloval Robert Fico, nesúhlasím. Ja si myslím, a vidím to aj v župných zastupiteľstvách, kde sú napchatí starostovia a potom ten ich vplyv je iný ako vplyv tých starostov, ktorí zúfalo vykonávajú svoj jeden mandát a hľadajú prostriedky, že sú naozaj ukrátení. Obávam sa, že s takouto filozofiou, ako ju formuloval Robert Fico, sa nedá celkom súhlasiť.
Druhá vec, ktorá ma vyrušila na tej tlačovke, bola to, samozrejme, účasť kolegu poslanca Rašiho na nej. Je to smutné, že sa to deje v čase, keď časť opozičných návrhov ste vyradili z rokovania tejto schôdze, resp. predchádzajúcej schôdze s tým, že ide o explicitné predvolebné vystúpenia, a zároveň nemáte problém mediálne predávať explicitnú volebnú kampaň Richarda Rašiho, ešte dokonca v takom brutálnom kontexte, ako je zákon, ktorý nám váš premiér takpovediac ukradol, aj keď teda s iným filozofickým pointovaním. Takže toto je druhá vec, ktorá ma vyrušila na tej tlačovej konferencii, inak keby som mal povedať veľmi otvorene, pánboh zaplať aj za toto, napriek tomu, že tie filozofické východiská vnímame inak.
Posledná vec, ak dovolíte. Možnože to nie je priamo k téme, ale súvisí to s technikou komunikácie nielen o tomto, ale aj iných či opozičných alebo vládnych návrhov zákonov. Ja svojho času som bol veľký ctiteľ a dodnes uznávam jednu takú psychologickú školu, ktorá sa volá transakčná analýza. Je to veľmi zjednoduším, nechcem vás zdržiavať, ale mám pocit, že sa to do techniky komunikácie aj o tomto probléme veľmi hodí. Eric Berne, zakladateľ transakčnej analýzy mal takú predstavu, že všetko, čo človek zažije v detstve, počas výchovy v rodine a v dospelosti, sa v ňom zapisuje ako akési pamäťové stopy, povedal by som, také cédečká v rôznych leveloch jeho života. A tak sa stane, že človek má veľmi silne zafixované svoje detstvo alebo veľmi silne zafixovaného svojho rodiča a ten vplyv rodičovského prostredia, a zároveň sa môže stať, že má veľmi zrelo vybudovaný svoj dospelý pohľad, svoju integritu ako dospelý človek. Môže sa ale stať, a v komunikácii tu v parlamente sa nám to stáva aj pri tomto probléme, že komunikujeme spôsobom, ktorý Eric Berne nazýva prekrížená transakcia. To znamená, že nekomunikujeme na úrovni fifty-fifty, ale komunikujeme napríklad tak, poviem vám príklad, aby to bolo jasné. Môj dospelý, ten záznam dospelý, sa spýta dospelého mojej ženy: „Drahá, nevieš, kde mám tie ja neviem čierno-zelené ponožky?“ A jej dospelý povie: „Ako vždy máš ich v tom vrchnom šuflíku alebo máš ich v skrini.“ Čiže na moju dospelú snahu komunikovať reaguje jej dospelý. Môže však reagovať aj jej dieťa a povedať: „Čo po mne stále vreštíš?“ Alebo môže komunikovať jej dospelý, ktorý ma začne sekírovať a povie: „Keby si bol poriadny, vieš, kde tie ponožky máš.“ Si poviete, že to je somarina, že čo to tu hovorím. Je ale pravda, že táto teória funguje aj v politických komunikáciách. Svojho času, ak si spomeniete, taký explicitný príklad je. Nikita Chruščov na ženevskej konferencii vo chvíli, keď mu voči americkému oponentovi došli argumenty, dal si dole topánku a začal trieskať po stole. Myslíte si, že to bola dospelá komunikácia ruskej strany s dospelou výzvou z americkej strany? Nie, to veľký ruský rodič, prepáčte za výraz, kefoval malé americké dieťa. Obávam sa, že tento spôsob a to neustále vŕtanie si v očiach hrdzavými drôtmi aj tu pestujeme, a obávam sa, že táto komunikácie potom nie je, ako to chcel Eric Berne, ja som okej, ty si okej, ale my sme frajeri, vy ste babráci. Tento dualizmus nám nepomáha.
Aj preto som rád, že aj Lojzo Hlina, aj Alojz Přidal, ale myslím, že aj Alojz sa k tomu dostane, hovoria jedným dychom nielen o poslancoch strany SMER, ale aj o všetkých (áno, aj vrátane nášho Andreja Ďurkovského), ktorí v tomto majú za ušami.
Som na druhej strane rád, že na dnešnej tlačovej konferencii váš premiér Robert Fico konečne prijal možnosť dialógu na úrovni dospelý s dospelým, že sa už nespráva ako rodič, ktorý nás chce buzerovať ako malé deti ani že sa netvári ukrivdene, pretože sme opozícia. Dúfam, že v tomto trende sa to udrží a že konečne sa stane skutkom to, čo aj vaši kolegovia, pretože SMER v tomto nie je homogénny, ocenia. Mnohí z vás, ktorí nie sú v tej pozícii, akú ju máte vy, omnipotentní, majú s vašou omnipotenciou problémy. Čiže neriešime len problém náš úzko opozičný, ale snažíme sa o ňom aj komunikovať dospelo, teda aspoň ja sa o to snažím. Chcem vás vyzvať, aby ste sa o to rovnakým dospelým spôsobom snažili aj vy, pretože to bude raz na obraz spoločného dobra a navyše je to skutočný výraz sociálneho cítenia a možno aj akejsi istoty ako svetla v tuneli. Inak ak to nezvládneme týmto spôsobom, obávam sa, že sme stratení. Ďakujem.