38. schôdza

Chcem odobriť tento návrh. Samozrejme, v plnej miere ho podporujem. A ďakujem aj za tento prehľad, ktorý ste nám, pán poslanec Přidal, poskytli. Ja som presvedčená o tom, že takýto zákon mal byť prijatý. Vládna strana, ktorá sa vyznačuje a prezentuje sociálnym rozmerom, je pri moci dva roky, tak neviem, ak ho už doteraz neschválila, neurobila sa táto úprava, načo sa má ešte čakať? Tento zákon treba okamžite schváliť, pretože nie je možné, nie je reálne, aby niekto robil aj poslanca, vykonával zodpovedne a plnohodnotne mandát poslanca a súčasne bol aj starostom alebo primátorom. To je nad ľudské sily. A o tom sa hádam nebude nikto z nás snažiť presviedčať. A ak ma chce niekto o tom presviedčať, tak potom si pozrime ten výsledok, ako fungujú mestá, ako funguje riadenie v našom štáte, aj v tomto parlamente. Svedčia o tom všetky aj makroekonomické ukazovatele. Tento zákon treba čo najskôr prijať, ihneď prijať. Nie je to možné, aby takýto súbeh bol ďalej akceptovaný, hlavne v situácii, keď kopec ľudí na Slovensku živorí, nemá ani tých 300 eur mesačne.

Pán kolega Petrák, rozdiel v investičných stimuloch, ktoré sme dávali my a vy ste dávali, je ten, že my sme vytvorili nové pracovné miesta. V Trnave tak vzniklo 3 500 nových pracovných miest. Vy dávate investičné stimuly, ako som povedal, 1,1 mil. ste tak dali U. S. Steelu, ale len za udržanie zamestnanosti na 5 rokov. Takisto v Dusle Šaľa nikto nevie, či tam budú vytvorené nejaké nové pracovné miesta.
Ja som nezabudol na Jána Figeľa, ale možnože som zabudol na vás, pán kolega, sa opýtať, či ste z nejakej zemianskej rodiny, lebo vám sa tak dobre darí, že v majetkovom priznaní máte 26 ostatných plôch plus 2 orné pôdy. Neviem, kedy ste si to kúpili, možnože ste to zdedili, ale naozaj aj to by ma zaujímalo.
Pán poslanec Pollák, ak je to tak, ja som nevedel jednoducho, že túto čiastku dávate svojim, teda rómskej komunite, naozaj si to veľmi vážim a vám za to ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Milí kolegovia, ja viem, že tá téma je ťažká, ťažko sa o nej komunikuje, ťažko sa počúva a je to nepríjemné, aj keď to má aj takú tú opačnú stránku, že môže to vzbudzovať aj emócie závisti. A za to kedysi boli v stredoveku tvrdé tresty, ľudí dávali do klady, keď ste vzbudzovali závisť. Samozrejme, to bol iný spoločensko-historický kontext.
Ja budem hovoriť veľmi krátko, lebo už som k tej téme vystupoval, hovoril som niečo o tom, čo je to omnipotencia, keď niekto má viac žalúdkov, viac síl, viac možností a snaží sa ich všetky získať, ukoristiť, obávam sa, že je to najčastejšie vo svoj prospech, aj keď, samozrejme, verím aj charitatívnym pohnútkam, aj keď je to vec prudko a spoločensky temer nekontrolovateľná, takže niekedy mi to príde skôr ako výhovorka. Čiže to, čo som hovoril predtým polrokom o omnipotencii a o jej charakteristike, to by som už dneska nehovoril.
Ak ste si všimli, tým kontextom najskôr bola maximalistická podoba úpravy tohto abnormálneho stavu, kde sme sa nemuseli do toho siliť, pretože to máme napísané na našom štíte. Teraz myslím na štít KDH „jeden mandát stačí“. To bola maximalistická požiadavka. Samozrejme, voči takto formulovanej maximalistickej požiadavke a aj návrhu zákona, ktorý sme dali, ste mali výhrady. A sa ukázalo, že je nepriechodný. A obávam sa, že sa to zopakuje aj na tejto mimoriadnej schôdzi. Preto sme prišli aj s minimalistickou, ja to tak pracovne volám, verziou, aby, keď už teda ste omnipotentní a zvládate 5, 6 funkcií, ste z tých verejných prostriedkov naozaj v zmysle toho, ako deklarujete šetriť verejné financie, mali len jeden plat. Znova ale len hovorím, že je to trošku taký výraz možno aj zúfalstva, že sa nedá presadiť jeden mandát, a je to teda také riešenie naozaj minimalistické.
Dnes ma na tej tlačovej konferencii premiéra Roberta Fica zaujal spôsob, akým sa tej našej témy zmocnil on. Konkrétne myslím tú časť, kde hovoril, že ten princíp síce berie a vie, že už sme s tým pokúšali viac rokov, ale že berie ho najmä teda preto, lebo má inú filozofiu výkonu viacerých mandátov. Dokonca povedal na tej tlačovke, že to zlučovanie tých mandátov alebo viacerých funkcií považuje za prednosť, hovoril, že to je filozofia jeho návrhu, pretože taký primátor alebo taký starosta alebo taký župan potom z titulu pôsobenia v Národnej rady Slovenskej republiky môže viacej vybaviť, viac ovplyvniť. A akokoľvek o tom rozmýšľam, nehnevajte sa ale, trošičku mi to vsugerúva diskrimináciu tých primátorov a starostov a županov, ktorí toto privilégium nemajú. Preto ja s tou filozofiou, ako ju formuloval Robert Fico, nesúhlasím. Ja si myslím, a vidím to aj v župných zastupiteľstvách, kde sú napchatí starostovia a potom ten ich vplyv je iný ako vplyv tých starostov, ktorí zúfalo vykonávajú svoj jeden mandát a hľadajú prostriedky, že sú naozaj ukrátení. Obávam sa, že s takouto filozofiou, ako ju formuloval Robert Fico, sa nedá celkom súhlasiť.
Druhá vec, ktorá ma vyrušila na tej tlačovke, bola to, samozrejme, účasť kolegu poslanca Rašiho na nej. Je to smutné, že sa to deje v čase, keď časť opozičných návrhov ste vyradili z rokovania tejto schôdze, resp. predchádzajúcej schôdze s tým, že ide o explicitné predvolebné vystúpenia, a zároveň nemáte problém mediálne predávať explicitnú volebnú kampaň Richarda Rašiho, ešte dokonca v takom brutálnom kontexte, ako je zákon, ktorý nám váš premiér takpovediac ukradol, aj keď teda s iným filozofickým pointovaním. Takže toto je druhá vec, ktorá ma vyrušila na tej tlačovej konferencii, inak keby som mal povedať veľmi otvorene, pánboh zaplať aj za toto, napriek tomu, že tie filozofické východiská vnímame inak.
Posledná vec, ak dovolíte. Možnože to nie je priamo k téme, ale súvisí to s technikou komunikácie nielen o tomto, ale aj iných či opozičných alebo vládnych návrhov zákonov. Ja svojho času som bol veľký ctiteľ a dodnes uznávam jednu takú psychologickú školu, ktorá sa volá transakčná analýza. Je to veľmi zjednoduším, nechcem vás zdržiavať, ale mám pocit, že sa to do techniky komunikácie aj o tomto probléme veľmi hodí. Eric Berne, zakladateľ transakčnej analýzy mal takú predstavu, že všetko, čo človek zažije v detstve, počas výchovy v rodine a v dospelosti, sa v ňom zapisuje ako akési pamäťové stopy, povedal by som, také cédečká v rôznych leveloch jeho života. A tak sa stane, že človek má veľmi silne zafixované svoje detstvo alebo veľmi silne zafixovaného svojho rodiča a ten vplyv rodičovského prostredia, a zároveň sa môže stať, že má veľmi zrelo vybudovaný svoj dospelý pohľad, svoju integritu ako dospelý človek. Môže sa ale stať, a v komunikácii tu v parlamente sa nám to stáva aj pri tomto probléme, že komunikujeme spôsobom, ktorý Eric Berne nazýva prekrížená transakcia. To znamená, že nekomunikujeme na úrovni fifty-fifty, ale komunikujeme napríklad tak, poviem vám príklad, aby to bolo jasné. Môj dospelý, ten záznam dospelý, sa spýta dospelého mojej ženy: „Drahá, nevieš, kde mám tie ja neviem čierno-zelené ponožky?“ A jej dospelý povie: „Ako vždy máš ich v tom vrchnom šuflíku alebo máš ich v skrini.“ Čiže na moju dospelú snahu komunikovať reaguje jej dospelý. Môže však reagovať aj jej dieťa a povedať: „Čo po mne stále vreštíš?“ Alebo môže komunikovať jej dospelý, ktorý ma začne sekírovať a povie: „Keby si bol poriadny, vieš, kde tie ponožky máš.“ Si poviete, že to je somarina, že čo to tu hovorím. Je ale pravda, že táto teória funguje aj v politických komunikáciách. Svojho času, ak si spomeniete, taký explicitný príklad je. Nikita Chruščov na ženevskej konferencii vo chvíli, keď mu voči americkému oponentovi došli argumenty, dal si dole topánku a začal trieskať po stole. Myslíte si, že to bola dospelá komunikácia ruskej strany s dospelou výzvou z americkej strany? Nie, to veľký ruský rodič, prepáčte za výraz, kefoval malé americké dieťa. Obávam sa, že tento spôsob a to neustále vŕtanie si v očiach hrdzavými drôtmi aj tu pestujeme, a obávam sa, že táto komunikácie potom nie je, ako to chcel Eric Berne, ja som okej, ty si okej, ale my sme frajeri, vy ste babráci. Tento dualizmus nám nepomáha.
Aj preto som rád, že aj Lojzo Hlina, aj Alojz Přidal, ale myslím, že aj Alojz sa k tomu dostane, hovoria jedným dychom nielen o poslancoch strany SMER, ale aj o všetkých (áno, aj vrátane nášho Andreja Ďurkovského), ktorí v tomto majú za ušami.
Som na druhej strane rád, že na dnešnej tlačovej konferencii váš premiér Robert Fico konečne prijal možnosť dialógu na úrovni dospelý s dospelým, že sa už nespráva ako rodič, ktorý nás chce buzerovať ako malé deti ani že sa netvári ukrivdene, pretože sme opozícia. Dúfam, že v tomto trende sa to udrží a že konečne sa stane skutkom to, čo aj vaši kolegovia, pretože SMER v tomto nie je homogénny, ocenia. Mnohí z vás, ktorí nie sú v tej pozícii, akú ju máte vy, omnipotentní, majú s vašou omnipotenciou problémy. Čiže neriešime len problém náš úzko opozičný, ale snažíme sa o ňom aj komunikovať dospelo, teda aspoň ja sa o to snažím. Chcem vás vyzvať, aby ste sa o to rovnakým dospelým spôsobom snažili aj vy, pretože to bude raz na obraz spoločného dobra a navyše je to skutočný výraz sociálneho cítenia a možno aj akejsi istoty ako svetla v tuneli. Inak ak to nezvládneme týmto spôsobom, obávam sa, že sme stratení. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Zaujalo ma to, čo ste hovorili o transakčnej teórii, pretože je to naozaj dôležitá vec aj v politickej komunikácii. A napríklad taký pán minister Kaliňák je podľa mňa úplne prirodzený v tom, ako sa dokáže hrať s tými rôznymi formami a pozíciami. A je dôležité aj pre nás naučiť sa komunikovať. A v tomto možno len dodám jednu poznámku k tomu, čo ste hovorili, že nejde len o to, ako zareaguje ten jeden subjekt, čiže z pozície dospelého rodiča alebo dieťaťa, ale ide aj najmä o to, či dokáže ten druhý subjekt konverzácie adekvátnym spôsobom potom zareagovať a odpovedať mu tiež buď ako dospelý, ako rodič alebo ako dieťa. A to bude hrozne dôležité aj pri tejto diskusii, aj pri všetkých ostatných diskusiách aj z pohľadu nášho ako opozície.

Ja chcem len jednu vetu zdôrazniť, že pri tomto opozičnom návrhu je to pozitívne, že ten princíp, tá podstata tohto návrhu prejde. Tu prvé dva roky to nebolo také bežné, dokonca teda ani samozrejmé, ale už na tejto septembrovej schôdzi, teda nie na tejto mimoriadnej, ale na septembrovej riadnej bolo 5 sociálnych návrhov ministra Richtera, kde obsahom boli veci, ktoré opozícia opakovane navrhovala, SMER hlasoval vždycky proti návrhom, keď to bolo pred polrokom, pred rokom, a teraz hlasujú za návrhy, lebo je to vo vládnej predlohe. Čiže neostáva nám iné, len sa s touto formou zmien legislatívnych zmieriť v opozícii, lebo je to pozitívne, že sa SMER inšpiruje opozičnými návrhmi. A vlastne my, ktorí máme tú smerácku vládu kontrolovať, tak konštruktívne, aj jej navrhovať isté zmeny, ktoré považujeme za užitočné pre všetkých, takto v tej druhej polovici vládnutia SMER si to osvojuje, nemuseli by sme sa ani veľmi vadiť, lebo teda veď my sme sa už dozvedeli dnes z tej tlačovky, že SMER tento princíp si osvojil a to podporí. Čo je možnože pre SMER nepríjemné, je, že je to znakom, že sa vyčerpali z nápadov, že teda keď už akceptujú aj návrhy opozície, medzitrh práce, vyššie úľavy na odvodoch, študentov brigádnikov, prvé zamestnanie pre absolventov nezamestnaných alebo „jeden plat stačí“, tak že na to sú opozičné návrhy, ale budeme ich prijímať ako vládne predlohy.

Ja len krátko chcem poďakovať obidvom kolegom, ktorí reagovali na mňa, kolegovi Chrenovi, za to, že je senzibilný na tú tému transakčnej analýzy. Vidieť, že sa orientuje, vie, ako sa ľudia hrajú podľa Erica Berneho a naozaj tá komunikácia, keď sa prekríži alebo keď nie je fifty-fifty a nie je komunikácia – ja som okej, ty si okej –, naozaj prináša strašne veľa scenárov. Ďakujem za to, že si to všimol.
Július, pokiaľ hovoríš ty o tom, áno, len principiálne je to rovnaký zákon, len iná je tam filozofia. Ja osobne si myslím, že nie je dobrá filozofia ten istý princíp použiť, aby niektorí primátori, niektorí župani, niektorí starostovia boli privilegovaní z titulu výkonu svojich funkcií alebo svojich mandátov v Národnej rade. Zanáša to nespravodlivosť a diskrimináciu, aj keď teda sa dá povedať, že každý starosta môže byť zvolený, každý župan môže byť zvolený. Ale príde mi to ako také typicky slovenské, hľadám si priestor na presadenie len svojho a využívam všetky možné výhodné pozície a nie je to rovnosť a férovosť tej súťaže starostov a primátorov. To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, ja by som začal takou malou rekapituláciou, ktorá tu podľa mňa v takomto zložení ešte nezaznela. A možno je zaujímavá aj pre tých, ktorí ju sledujú, počúvajú, aj pre médiá.
Dňa 9. septembra krátko poobede na návrh pani podpredsedníčky Laššákovej bolo vyradených niekoľko bodov, 10 bodov programu, niektoré z tých, ktoré prerokovávame aj teraz, aj konkrétne tento bod, a dnes 24. septembra tiež krátko popoludní na schôdzi, ktorá sa začala niečo okolo štvrť na štyri popoludní, boli bez problémov tieto body spustené alebo dovolené na prerokovanie, pričom pripomínam, že ich vyradenie bolo vyargumentované tak, že sú kampaňou pred komunálnymi voľbami, neviem, či sa niečo na tom zmenilo, komunálne voľby neboli zrušené, nepresunuli sa. Sme, naopak, ku nim bližšie, sú uzavreté kandidátky na tieto voľby, to znamená, že sú jasní už aj kandidáti, a zrazu nie je problém, že o nich rokujeme.
Čo sa stalo. Je to veľmi jednoduché. Tiež to tu bolo párkrát tak spomenuté, možno nie v celom tom kontexte časovom. Dnes o 13.45 hodine mal pán premiér tlačovku, na ktorej spolu s pánom primátorom Košíc avizovali, že predložia zákon týkajúci sa platov ústavných činiteľov. Čiže problém nebola kampaň, problém neboli vecné záležitosti, ale to, aby niekto nepredbehol SMER s takouto ľúbivou, lákavou témou. Samozrejme, možnosti na to majú. Otázka je, či je to oprávnené a či je to dôstojné, aby sme aj v Národnej rade hrali takéto hry.
Ak hovoríme už o tej téme kampane pred voľbami, to už bolo spomenuté. Len veľmi krátko sa k tomu vyjadrím. Pán primátor Košíc ak prezentuje takýto návrh v takomto čase, keď sú už aj jasní kandidáti, že nie je to kampaň, tak, samozrejme, je to kampaň.
Chcem pripomenúť, a to tu ešte myslím vôbec nezaznelo, že okrem návrhov, ktoré boli vyradené a týkali sa podaní z Kresťanskodemokratického hnutia týkajúcich sa platov ústavných činiteľov, veľmi podobné v tom istom duchu návrhy sme podali aj my Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Hoci sme túto mimoriadnu schôdzu podporili a pridali sme pod to svoje podpisy a sme radi, že teda aj keď takýmto spôsobom prebieha táto schôdza, my sme zvolili iný postup, sme tie svoje návrhy stiahli, vzali späť a podali sme ich znovu na októbrovú schôdzu. To znamená, že keď aj teraz SMER akoby tak na okraj tejto schôdze dovolil tieto návrhy prerokovať a pravdepodobne ich odmietne, aspoň tak to bolo avizované, tak budeme môcť o nich znova rokovať na októbrovej schôdzi zhruba o tie dva-tri týždne, dúfame, že ten zásah už nebude potrebný, keďže tlačovka pána premiéra už prebehla a bola avizovaná.
Na tej tlačovke ma pobavilo to, že keď sa novinári pýtali pána premiéra, či toto nie je tá kampaň, on hovorí: „Nie, my ten zákon nepredložíme pred komunálnymi voľbami do Národnej rady.“ Som rád, že pán premiér má takú vysokú mienku o znalosti občanov, ktorým je jasné všetko, medzirezortné pripomienkovanie, procedúry v parlamente, či je niečo predložené v prvom čítaní, v druhom čítaní, v treťom čítaní. Super, ale mám taký pocit, že ľudom stačí, že niekto povedal, že taký zákon bude a že ho prisľúbil.
Chcel by som sa tiež vyjadriť k tým pomerom, keď jeden návrh predtým hovoril o obmedzení platov alebo aj teraz ďalší o obmedzení mandátu, to znamená, či je dobrá cesta ísť tým, že nesmie vykonávať ten druhý mandát alebo súbeh tých mandátov ako napríklad poslanec Národnej rady a starosta, alebo či ide o to, že môže ho vykonávať, ale môže za to dostávať plat vo výške minimálnej mzdy. Inak myslím si, mimochodom, že minimálna mzda zas nie je až taká nízka suma, aby, keď niekto má ďalšie dve-tri funkcie, poberal ju, že je to až tak málo vzhľadom na to, ako zarábajú bežní občania.
Ale chcem povedať svoju vlastnú skúsenosť s takým mojím mini dvojitým mandátikom. Keď som bol zvolený za poslanca Národnej rady, tak mi bolo navrhnuté, aby som aspoň na malilinký úväzoček pokračoval ako učiteľ, to bolo moje pôvodné zamestnanie, aby som nestratil kontakt so školstvom. Ja som dal na radu múdrejších. Nijako som to nepociťoval ako potrebu v zmysle zarábania. A tak som spravil to, že po dohode so školou, kde som predtým učil, tak mi do rozvrhu dali pondelky dopoludnia štyri vyučovacie hodiny. Pondelky nie sú rokovacími dňami Národnej rady. Tak som si povedal, že to by som snáď mohol zvládnuť. Tak jeden školský rok, ten nie posledný, ale ešte ten predtým, vlastne prvý v tomto volebnom období, ktorý bol kompletný, som vyučoval v pondelky štyri vyučovacie hodiny. Napriek tomu som pokladal si za povinnosť, že tých cca 50 eur, ktoré som tým zarobil, dať na charitu, pretože som si povedal: „Daj si normálne hranicu, proste ten poslanecký príjem ti stačí, všetko ostatné je fajn, pánboh zaplať, ale môžem tým podporiť niekoho. Nezvykaj si na to, aby si mal príjmy z viacerých zdrojov, pokiaľ si poslancom.“ Napriek tomu som na konci školského roku zaďakoval a povedal som pani riaditeľke, že takto to robiť nebudem, pretože som nemal z toho dobrý pocit, že to nestíham. Zhruba každá druhá vyučovania hodina mi z toho odpadla. Pripomínam, že som mal štyri 45 minútové vyučovacie hodiny za sebou v pondelky. A pripúšťam, že obdivujem ľudí, ktorí dokážu vykonávať napriek tomu, že tu toľko sedávame, mandáty primátorov krajských miest, županov a tak ďalej. Je to na diskusiu. Moja skúsenosť je takáto.
Ďalšia vec. Myslím si, že veľmi často sa operuje pri týchto návrhoch. A mám pocit, že tým operuje aj teraz ten avizovaný vládny návrh. A to je akoby taká závisť, lebo problém nie je príjem sám osebe ani bohatstvo, ani dobrý príjem, ale skôr to, vec či je spravodlivá, či je správna a či sa dá vykonávať poctivo.
Chcem pripomenúť na záver, že okrem návrhov týkajúcich sa platov, mandátu sme ako Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dávali do parlamentu ešte jeden návrh, ktorý sa týkal zmrazenia platov ústavných činiteľov, aby tá suma, ktorú dostávame, zostala na tej úrovni. A aj tento bol vyradený, resp. nebol prerokovaný kvôli tým okolnostiam. Takisto sme ho už znova predložili v októbri. Sme veľmi zvedaví, aký postoj zaujme voči tomuto návrhu SMER, a teda vláda, vládna strana.
Tento návrh zákona my podporíme, veľmi podobný sme predkladali. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja len takú drobnosť spomeniem. Kolega Vašečka tým svojím priznaním o vykonávaní pedagogickej činnosti na symbolický úväzok ma inšpiroval k tomu, aby som sa ja priznal, že mám 10-percentný úväzok na Slovenskej akadémii vied, najmä kvôli doktorandom a nejakým funkciám, ktoré mám v redakčných radách a podobne. Ale priznám sa, že je to aj taký azyl pre mňa. Nehnevajte sa, keď človek sedí tri týždne v tomto prostredí, tak je celkom príjemné trošku si užiť aj iného prostredia a iných ľudí, nič v zlom. Samozrejme, tých približne 90 eur, čo tam takto mesačne zarobím, tak bohato dám na nejaké bohumilé účely.
Ale chcel som sa tiež vyjadriť k tomu, že zámerne som sa zbavil všetkých pedagogických a iných funkcií, dokonca aj funkcií, čo som mal v treťom sektore, pretože si považujem akosi za povinnosť venovať sa prakticky v plnom rozsahu tejto činnosti. A myslím si, že za ten plat, ktorý tu dostávame, a tie odmeny ľudia čakajú, že sa budeme naplno venovať tejto jednej funkcii. A čokoľvek robíme navyše, v poriadku, už aj z hľadiska nejakej kontinuity profesionálnej, je to žiaduce, ale naozaj v takom skôr symbolickom rozsahu, aby sme úplne nestratili kontinuitu, ale rozhodne nie ako nejakú vedľajšiu zárobkovú činnosť a rozhodne nie v takom rozsahu, ako sme toho svedkami.
Takže obidva tieto zákony rád podporím a zdajú sa mi logické, zmysluplné a je najvyšší čas, že sa s nimi prišlo a že sa s touto vecou niečo bude robiť.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť krátky. Trošku ma mrzí proces takej boľševizácie spoločnosti v tom, že máme pocit, že riešenia sú v tom, že auto bude iba do 42 000 eur a bude 35 poslancov, hej. A verím, že sa nájdu ľudia, ktorí budú tlieskať, len si budeme tlieskať cestou do hrobu, lebo naozaj smutná je to krajina, ktorá uverí tomu, že riešením sú naozaj niekedy až často až boľševické návrhy. Netvrdím, že je tento taký. Takto som si dovolil začať.
Chcem upozorniť na iný rozmer tohto celého. Ja som prežil dlhý čas v Číne. A veľa som sa tam naučil a tých průpovídok je veľa. Ale z nich taká v Číne často používaná je, že zadarmo je najdrahšie. Možno to niektorí poznáte z toho anglosaského prostredia, že nič také ako obed zadarmo neexistuje. Proste je toho veľa, čo sa z toho používa. A ide z toho taká určitá obava, že niekto niečo je ochotný alebo ide urobiť zadarmo. Hej, to máte tak, ako keď vám niekto hovorí, že nechce vás oklamať. V dvoch vetách to trikrát povie. Tak vtedy ľuďom odporučím: Dávajte si pozor, idú vás oklamať. Keď to niekto potrebuje takto akcentovať, naozaj v zásade tak funguje aj toto, že bude niekto robiť zadarmo, nie zadarmo, ono je to z pohľadu toho, na aké príjmy to bolo u nich nastavené. A pokiaľ by sa prijal návrh, lebo vyzerá to, že stále ešte vládne SMER, ale už to dlho trvať nebude, tak ten ďalší bude v minimálnej podobe. Vy to navrhujete tak, že to tak nebude. Paradoxne to môže pomôcť tomu, aby sa v zásade nemusel prijať ten prvý zákon, ktorý ste navrhovali. S tým mám trošku problém, nieže úplne problém. Nemám to až tak dorozmýšlané. To ústavné právo kandidovať je podľa mňa právom kandidovať, hej. Ak by sa to nepovedalo, toto by podľa mňa bol elegantnejší spôsob. Ja vám to asi poviem tak. No ak má niekto robiť primátora Košíc za 380 eur, tak poriadny chlap si povie, poriadny primátor si povie, no že to robiť za tie peniaze nebude, viete, fakt nič v zlom, hej. To nie je to, že to sú peniaze. Viete, ja moc nepomáham, ale toto sú naozaj veci. No nehnevajte sa, ja som zvyknutý, že za robotu sú peniaze. Keď robím, tak beriem, keď nerobím, tak neberiem peniaze. To je dosť jednoduché a v zásade by to malo platiť, ak niekto má riadiť mesto ako Košice a poriadne ho riadiť, ale aj trebárs Častkovce. Tam mu príde sused o deviatej zaklopať, že sa mu ja neviem upchal potok. A teraz si niekto povie, že tu bude robiť za 380 eur? Niekto povie, že bude to robiť za to. Ale ja neverím tomu obedu zadarmo. Ja neverím tomu altruizmu.
Teraz sa to aj takou módou stalo, všetci tu robíme na charitu, na neviem čo, tam tiež, ak dovolíte, by som sa pristavil. Úlohou poslancov, ale aj nášho prezidenta nie je ad hoc riešiť nejaký sociálny problém. To je úplne v poriadku, že ad hoc niekto niekomu pomôže. Veď pomôžte. Prosím vás, ja keby som sa tu chválil, kde všade som pomohol. Neurobím to, lebo, poviem pravdu, mne to je až trápne. Úlohou poslancov je vytvárať systémové kroky na riešenie toho problému. No pokiaľ my skĺzneme do polohy, že riešením bude to, že každý si nájde niekoho, no tak to je akože sen, to je nepochopenie tej funkcie. To naozaj takto nemôže fungovať. Preto aj napríklad už určitým spôsobom som vyrušený z toho, že sa máme každý mesiac dozvedať, komu pán prezident prispel, lebo to podľa mňa nie je správne. Veď to oceňujem, hlboko sa pred tým skláňam, komu česť, tomu česť, že to tak je. A na to chcem upozorniť, že nie je našou úlohou, ale našou morálnou povinnosťou, vnútorným presvedčením pomôcť, ak sa dá, ak môžeme. Ale my máme tuná pracovať zodpovedne v tom, že budeme prijímať také zákony, ktoré systémovo tú situáciu budú riešiť, aby takéto prípady nenastávali, ktorým už sa nedá ináč pomôcť ako ad hoc. To znamená, že človek sa o tom dozvie a nárazovo pomôže, že sa nezachytí v tej sociálnej sieti. Toto je podľa mňa systémový nedostatok. Ale vidíte, ako sa tu s týmto existuje. To ma mrzí.
Mrzí ma aj to, že uveríme teraz tomu, že niekto bude robiť primátora Košíc za 380 eur. Tak ja by som sa potom spýtal, tak to nerobí za 380 eur, tak aký má potom z toho iný príjem. Potom sa to možno odhalí. Ak sa niekomu oplatí robiť primátora za 380 eur, no tak asi potom to cashuje z niečoho iného ja neviem, nič v zlom, ja by som za 380 eur primátora Košíc nerobil. To vám poviem otvorene. Aj ja som fajnový, lebo proste je to kus roboty, kus zodpovednosti, energie, času a neviem čo. Nemôžete to robiť zodpovedne za 380 eur. Alebo to potom môžete robiť tak, že poviete, že to robíte za 380 eur, chlapci tak od vás toho veľa aby nečakali. Ja za 380 eur si topánky nezoderiem, hej.
Viete, otvárame naozaj miešané sedimenty, vyťahujeme ten spodok z tých našich duší a bojím sa toho, lebo to môže všelijako skončiť, ale možno paradoxne toto pomôže na riešenie toho, že ten apetít na kumulovanie funkcií sa zníži práve týmto nariadením, lebo pokiaľ ja mám byť poslancom, za poslanecký plat ja tu sedím poctivo. Nech ešte by k tomu niekto niečo povedal. Ale keď niekto robí poctivo poslaneckú prácu, má za ňu dostať plat, hej. A poviem, ja si myslím, že takých robocopov je tu naozaj veľa, že to by malo stačiť z pohľadu mentálnej kapacity, keď sa to má robiť poriadne, hej. A keď teraz sa to nastaví, že síce niekto zvládne aj poslanca a primátora Košíc, tak potom si povie, okej, tak jedno z toho vypúšťa. Viete, to možno je sekundárnym dôsledkom, lebo ak tú druhú funkciu mám robiť, ak mám robiť primátora za 380 eur, tak do toho nejdem. Tak si vyberiem, buď budem poslanec, alebo budem primátor, ja neviem, koľko dostáva plat teraz primátor Košíc. Ale možno je to toľko, ako u poslanca, ak nie viac, hej. Ale to je férové, hej. (Reakcia z pléna.) Tak nech je toho viac. Proste za poriadnu robotu potrebujete dostať peniaze. Druhá vec je, že tu niektorí z vás by nieže mali brať peniaze, ale by mali sem nosiť peniaze, hej, za to, čo tu stvárate.
Ale proste možno pomôže aj ten vlastne smerácky návrh. Pán kolega, tu vy ste inšpirátor, teda vy ste inšpirátori, ale tu vládnu, žiaľ, tí, ktorí tu vládnu. Tak vyzerá to tak, že prejde ten ich návrh. A naozaj možno sekundárnym dôsledkom toho bude, že v zásade nebude možno potrebné prijať ten prvý návrh, lebo si povie čestný poriadny chlap alebo aj teda žena, ktorá tam kandiduje: „Proste tak si vyberiem jednu funkciu a za to budem brať plat. Nebudem tam na smiech, že budú po mne vykrikovať, budú ma ťahať za ruku za 380 eur.“ Proste v tom šípi niečo čudné. Ak niekto robí primátora Košíc za 380 eur, nech sa na mňa nikto nehnevá, nedá sa tomu uveriť, takto to poviem.
Takto skončiť asi je čas, že otvoríme témy, ktorých sme sa báli. Len, prosím vás, neprežeňme to, bojím sa, hrůzim sa parlamentných volieb a tesne obdobia pred nimi, bojím sa, hrůzim sa tých geniálnych nápadov, ktoré sem dovlečú 30 poslancov, 40 poslancov. Viete, ja by som vám to povedal tak, keby som bol, s prepáčením, taký už možno nieže sprostejší, čím menej nás bude, tým rýchlejšie si nás kúpia. Viete, aspoň keď už niekto potrebuje nejakú barličku, prečo to nemá logiku, hej? Tak, prosím vás, naozaj neskáčte na to, že riešením pre túto krajinu sú lacné autá, 5 poslancov v parlamente, lebo to naozaj nie je riešením. Riešením je, že budeme robiť poriadne robotu. Na to sme zabudli, tú nerobí tu nikto, nieže nikto, pardon. Ale je to strašne málo, dokonca to už je aj na smiech, keď si niekto robí poriadne robotu, je tu za iniciatívneho... Tam sú skôr riešenia. A nemusíme sa potom uchýliť naozaj k obskúrnym riešeniam. A tých sa bojím. Toto určite nie je ten návrh. A vyzerá to tak, že budete mať výsledky, pán kolega, môžete si potom zapichnúť vlajku, odfajknete si to na tej vašej tabuli. A sám som zvedavý, ak to dopadne, akože som zvedavý, či pán Raši bude robiť primátora Košíc za 380 eur mesačne. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Hlina, ja mám tiež dve dilemy ohľadne tejto témy. Napríklad jedna z nich je okliešťovanie problému počtu poslancov, prečo na 120, prečo na 130, prečo na 100, prečo to nemá byť 150. Na základe čoho sa vôbec vytvorí nejaké číslo iné ako tých 150, povedzme. Skutočne to neviem. A neviem si to zdôvodniť, čo je to správne číslo, keď to nie je 150. Je to 130? Proste to sú také účelové zmeny. Čo sa tým ušetrí, čo sa tým neušetrí? Súhlasím s tým, že čím poslancov bude menej, tým sú jednoduchšie kúpiteľní, to je pravda.
No a ďalšia vec. Viete, veď ľudia nie sú hlúpi. Keď je niekto dobrý starosta, keď niekto je dobrý primátor a zároveň je poslanec, no kto ho volí do funkcie primátora, keď je poslanec? Sú to opäť len ľudia. Je to na základe opakovania, na základe nejakej roboty, ktorú ten človek ako starosta alebo primátor spravil. Do akej miery a za akých podmienok sa dá obmedzovať právo niekoho voliť a právo byť volený? Veď skutočne tí ľudia volia poslanca, primátora opakovane vedomí si toho, že má nejaký poslanecký plat, má nejaký primátorský plat a predsa ho do tej funkcie volia. Hovorím, nie je mi to jasné, nie je to celkom moja parketa, nemám na to ucelený názor, mám len niekoľko otázok, na ktoré som zatiaľ odpovede nedostal. Ďakujem za pozornosť.