39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. No kolegovia, ja si myslím, že je ambíciou tohto zákona, aby pomohol mladým a začínajúcim farmárom a aj malým farmárom, aby sa nejakým spôsobom mohli dostať k pôde, k štátnej pôde. To ste všetci v podstate ocenili.
Je mi len ľúto jednej veci, že sa nedostatočne, alebo, ja neviem, ako by som to povedala, vyberajú sa z návrhu zákona aj zo spoločnej správy len útržky, ktoré chceme vybrať, a nepovieme a), ale povedať treba aj b). V tej dôvodovej správe je veľmi pekne vyčíslené aj vyfarbené podľa okresov, kde koľko pôdy bude k dispozícii. Zákon jasne hovorí, že koľko pôdy musí mať abo mal by mať ten mladý začínajúci farmár, ktorý hospodári, a koľko pôdy mu je štát ochotný prispieť, aj kde ju chce zobrať.
Postupovať v poľnohospodárstve systémom omyl – pokus je ten najhorší spôsob, aby sa, niekto nezačal hospodáriť a potom sa dostane ešte do horšieho stavu, v akom je, pretože v súčasnosti podnikať alebo pôsobiť v poľnohospodárstve je jedno z najťažších spôsobov obživy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.
Vládnym návrhom zákona sa aktualizuje terminológia súvisiaca s činnosťou vnútroštátneho správcu vychádzajúca z nového nariadenia komisie. Transponujú sa ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve. Aktualizujú sa ustanovenia, na ktoré je uplatniteľné nariadenie Komisie o určení práv používať medzinárodné kredity. Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré upravujú obchodovanie s emisnými kvótami znečisťujúcich látok, takzvaný systém obchodovania. Aktualizujú sa ustanovenia o obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov v Slovenskej republike, takzvaná schéma obchodovania, a aktualizujú sa ustanovenia týkajúce sa kompetencií orgánov miestnej štátnej správy podľa reformy verejnej správy.
V čl. II sa mení živnostenský zákon v časti viazanej živnosti a v čl. III sa mení zákon o správnych poplatkoch v súvislosti s prechodom na systém akreditácie overovateľov. A v čl. IV sa novelizuje zákon o Environmentálnom fonde.
Verím, že tento vládny návrh zákona podporíte a posuniete do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredia za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1211).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novela zákona, ktorá rieši pripomienky Európskej komisie týkajúce sa potreby prepojenia procesu posudzovania s povoľovacími konaniami a účasti verejnosti v týchto konaniach, bola prerokovaná v piatich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Hlavnými obsahovými cieľmi predkladaného návrhu je prepojenie posudzovania vplyvov s povoľovaním činností tak, aby nedochádzalo v priebehu konania k zmenám, ktoré by neboli posúdené v zmysle smernice EIA.
Zároveň sa zabezpečuje právo verejnosti na vyjadrenie sa k podkladom povolenia, ako aj právo na súdny prieskum správnych rozhodnutí. Povolenia vydávané v rámci posudzovania vplyvov budú rozhodnutiami vydávanými v správnom konaní.
Predložený materiál je zákonom, ktorého prijatie predpokladá jedna z podmienok, ktoré musí členský štát Európskej únie splniť, aby mohol čerpanie z fondov Európskej únie pre ďalšie programovacie obdobie.
Novela zákona o EIA novelizuje v nadväznosti na navrhované zmeny aj ďalšie zákony, ako stavebný, banský, atómový zákon a zákon o ochrane prírody a krajiny.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Verím, že navrhovaný zákon schválite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1296 z 10. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1089), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy spolu s odporúčaniami gestorského výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 86 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 296 zo 14. októbra 2014.
V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky,
Poprosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, predsedajúci Národnej rade, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V prvom rade dovoľte, aby som povedal, že som osobne presvedčený, že tento návrh zákona, tak ako je predložený, čo sa týka posudzovania, ide kdesi nad rámec požiadavky Európskej únie a neslúži v prvom rade záujmom občanov tejto krajiny.
K čomu ale chcem vystúpiť, je viac-menej spoločná správa a návrhy, ktoré sa ako zvyčajne z dielne SMER-u dostali do tohto návrhu zákona v spoločnej správe, ako to už býva pomaly, pomaly zvykom, preto by som mal hneď na úvod, kým nezabudnem, dve pripomienky.
Poprosil by som, keby sme o bode 76 spoločnej správy hlasovali osobitne, a dávam procedurálny návrh, aby sme materiál vrátili predkladateľovi na prepracovanie.
Teraz k bodu 76. Tento bod predložil kolega Puci na výbore. Bol dosť rozsiahly, pozmeňujúce návrhy, myslím, že jedenásť strán. Minulý týždeň, škoda, že som nebol pochopený zo strany kolegov, aby sme rozpravu prerušili a pokračovali o ňom tento týždeň, pretože by sme si to mohli celé vydiskutovať skôr na výbore a nie tu v pléne v druhom čítaní. Za bod č. 76, má jedenásť ďalších bodov, teda jedna až jedenásť. Chcem sa vyjadriť viac-menej k bodom 8 a 7, teda k bodu 76 spoločnej správy.
V prvom rade chcem povedať, že mnohí z nás problém zámeny pozemkov vo Vysokých Tatrách s J&T sledujú už roky. Ono, ak ma pamäť neklame, bolo to horúcou témou pred voľbami v roku 2010. Niekoľkokrát sa to opakovalo a ťahá. Tak ako si spomínam, tak samotné J&T minulý rok zverejnilo, že chce zameniť pozemky v štvrtom, piatom stupni ochrany so štátom. Dnes ale dostávame v tejto spoločnej správe návrh na zmenu zákona o ochrane prírody a krajiny, kde sa do zákona dostáva, citujem: "Pozemok, ktorý sa nachádza v zóne A a B a nie vo vlastníctve štátu a nedochádza na ňom" (opakujem, nedochádza na ňom) "k obmedzeniu bežného obhospodarovania, môže organizácia ochrany prírody prenajať, vykúpiť alebo zameniť za účelom zabezpečenia celistvosti zóny. Na nájom, výkup alebo zámenu takéhoto pozemku sa primerane vzťahujú postupy, ako keď dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania."
Kolegyne, kolegovia, kde nevznikne skutočne obmedzenie z bežného obhospodarovania? V štvrtom a piatom stupni určite na úrovni kosodreviny a nad kosodrevinou môže vlastník povedať, že z titulu ochrany prírody nemôžem hospodáriť, ale keď podľa metodiky, ktorú vypracovalo ministerstvo pod vedením kolegu Žigu, dopracuje sa k číslu, že škoda alebo náhrada je nula. Pretože síce vlastník môže chcieť, že vyťaží stade les, ktorý tam nerastie, tak za to žiadna náhrada nepatrí.
Jediný problém je v tom, že na týchto pozemkoch nie je lyžiarsky svah. Lyžiarska trať je na pozemkoch, ktorú vlastní štát. Spoločnosť za využívanie lyžiarskych tratí platí štátu nemalé nájomné ročne. Keď zameníme pozemky, kde štát nemusí platiť za pozemky, kde súkromník platí štátu, jediný, ktorý na tom získa, nebude štát, ale bude súkromník. Keď, pýtam sa, keď minulý rok toto spoločnosť takto verejne deklarovala, pretože každý sa môže to dočítať v médiách, tak nie je to náhodou tak, že SMER robí zákony podľa požiadaviek finančných skupín? Nenasvedčujú tieto kroky práve tomuto konaniu? Nie je toto konanie, nenavodzuje dojem rovnako, ako v prípade to bolo, myslím, že SPP, kde samotný materiál o privatizácii SPP bol pripravený na počítačoch J&T? Pýtam sa, SMER aký cieľ sleduje? Koho záujem sleduje? Už dnes som vyzval a bol by som nesmierne rád, keby Národná rada tento bod 76, ktorý som vyňal na osobitné hlasovanie, neschválila preto, aby takýto návrh neprešiel.
V tejto chvíli nebudem hovoriť, že to je návrh ministra Žigu, pretože tak ako som uviedol, bol predložený vo výbore kolegom Pucim. Je faktom, že na Slovensku, kde sa robí zonácia, to sú len Vysoké Tatry. Pán minister, je to tak? (Reakcia predkladateľa.) Kde ešte? Ale viac-menej týka sa to tak či tak tých Vysokých Tatier, lebo tam je zóna A a zóna B a tam sú tie pozemky, ktoré sa dlhodobo snaží spoločnosť J&T zameniť. Je to napísané práve na to. (Reakcia predkladateľa.) Pán minister, fikcia, to možnože dneska fikcia je, ale do konca vlády Roberta Fica táto fikcia sa stane realitou. Pýtam sa, predseda parlamentu, prvý medzi rovnými, hovoril, že do Národnej rady prichádzajú z dielne SMER-u, teda vyvodzujem, keď opozícia predkladá návrhy, ktoré neslúžia občanom, tak vláda predkladá, vládni poslanci predkladajú také návrhy, ktoré slúžia občanom: kde je tu záujem občana tejto krajiny? No nikde. To je záujem finančnej skupiny a vláda vyhovuje požiadavkám finančnej skupiny. Celé toto konanie navodzuje takýto dojem. A práve preto vás vyzývam, aby ste takéto konanie nerobili a tento bod neschválili.
Musím povedať, že pri samotnom prijímaní zákona o ochrane prírody a krajiny minulý rok boli tu obdobné vzťahy. Vtedy to neprešlo. Dúfam, že pud sebazáchovy aj v tomto momente prevládne v poslaneckých laviciach hlavne u vládnych poslancov SMER-u, pretože ťarcha a zodpovednosť je v prvom rade na ich pleciach.
Ďalej bod, ktorý kritizujem, je nenápadný, síce v spoločnej správe sa hovorí, že v zákone o ochrane prírody sa vypúšťa tretia veta § 54 ods. 13. Dovolím si vám prečítať túto vetu, ktorú navrhuje táto spoločná správa vypustiť z dnes platného zákona o ochrane prírody a krajiny. "Spracovaniu projektu ochrany predchádza rokovanie vyhotoviteľa projektu so známymi vlastníkmi, správcami, nájomcami pozemkov dotknutými zamýšľanou ochranou."
Kolegovia a kolegyne, nedá mi si položiť otázku, prečo chceme obmedziť, aby vlastník, užívateľ a nájomca sa dozvedel o tom, že pozemky, ktoré on vlastní alebo užíva, štát mieni obmedziť vyhlásením chráneného územia? Prečo je to problém? Prečo nemôže tento bod zostať tak, ako je dnes, že ten projektant, ktorý robí a vyhotovuje ten projekt, príde za tými vlastníkmi, prerokuje s nimi? V zákone neni povedané, že musí sa dohodnúť. Musí prerokovať, ale to, že prerokuje, znamená, že ten proces je transparentný a nedeje sa nikomu, žiadnemu vlastníkovi, užívateľovi, nájomcovi, sa nedeje poza chrbát. Pýtam sa, aký je záujem na tom, aby sme znestransparentnili tento proces? Komu to vyhovuje? Pokiaľ naozaj chceme robiť transparentne a pokiaľ pán minister naozaj tlačí na svojich podriadených, aby neschválili žiadne nové chránené územie bez toho, aby nemali na to krytie, na platenie majetkovej ujmy, tak potom pre mňa je absolútne nepochopiteľné, prečo zo zákona takýto transparentný krok chceme vypustiť. Toto je ďalší dôvod, prečo žiadam, aby sme bod 76 spoločnej správy neprijali.
Keď kolegovia chcú, tak nech opravia bod, článok 76 spoločnej správy alebo bod 76 spoločnej správy a tieto dve časti minimálne z toho návrhu zákona vypustia, pretože toto nie je v záujme občanov, nie je v záujme transparentnosti posudzovania celého vplyvu vyhlasovania chránených území, lebo toto absolútne nepomôže.
Toto znenie alebo táto veta sa dostala do zákona po kritike, kolegovia a kolegyne, po kritike, že sa mnoho chránených území vyhlasuje zo strany Štátnej ochrany prírody tak, že to, vlastník o tom ani nevie. Preto je, že mnoho chránených území hlavne Natury, kde majú byť vyhlásené, vlastník dnes ani netuší, že k čomu sa Slovenská republika viac-menej zaviazala, že chce tam vyhlásiť. A keď tu máme už dnes povinnosť, že to treba s tým vlastníkom prerokovať ,tento zámer, tak my to ideme zrušiť, lebo ŠOP-ka si to môže urobiť, alebo ten projektant, ktorý to bude robiť, si to môže urobiť. Prosím, toto nie je záujem občanov tejto krajiny, aby sme takýmito pokútnymi spôsobmi ich pripravili o hodnotu majetku alebo sa skrývali a prijímali rozhodnutia a potom im natlačili na krk, že tu máte a toto si musíte do dna vypiť, kalich horkosti, lebo toto sme prijali.
A pre toto za tento návrh zákona hlasovať nebudem. A ešte raz chcem vás veľmi pekne poprosiť, kolegyne, kolegovia, minimálne ten bod 76 spoločnej správy neschváliť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, prekvapuje ma krátka pamäť. Natura 2000 schválená vládou Mikuláša Dzurindu. László Miklós zaslal do Bruselu Naturu 2000, kde nemáte nič schválené, jeden hektár pôdy. Čiže keď ste dali do Natury 2000 alebo do chránených území, musíme mať súhlas urbariátu vlastníkov. Nemáte nič. To je prvá záležitosť, aby sme si povedali, že to je jedna vec.
Takže nehovorme teraz o finančných skupinách, pretože tí, tí, prakticky štvorku, päťku ste si vymysleli, pretože zonáciu nemôžte ani zmeniť, páni, len vy si to vysvetľujete, to, čo tu prijímate, že sa zonácia zmeniť dá. Zonácia sa zmeniť nedá, lebo bola v 2002, v 2000 v Nature schválená, 2008 bola Bruselom znova potvrdená do roku 2014. A keď chcete zmeniť zonáciu, tak si ju musíte požiadať a môže vám ju, musia vám ju odsúhlasiť Francúzi, ktorí majú z Bruselu jediní povolenie z hľadiska EIA a z hľadiska zmeny.
Takže by som poprosil, keby sme to dali na správnu mieru, pán Simon.
Vy to veľmi dobre viete. Nehovoriac o tom, že za vášho ministrovania v 2002
– 2006 bolo, cez 30 % je v chránených územiach, pričom do dnešného dňa nevyplácame nič. Samozrejmá vec, vyhlasujeme a vyhlásili sme, lebo to sme vyhlásili ešte predtým, chránené územia, ktoré tlačíme, a ,samozrejmá vec, Brusel tlačí na nás, aby sme tie chránené územia, ktoré by boli bez toho, že by ste mali súhlas vlastníkov urbariátu,, proste dané, znova ste ich dali do Bruselu. No dneska je situácia taká, aká je.
Ešte keď som bol štátny tajomník a prepočítal som si veškeré záležitosti, ktoré boli k náhrade, k tej nízkej sume, ktorú vypracovalo ministerstvo životného prostredia, vtedy tam bola ešte pani Jusková, tak to bolo zhruba 4 mld. slovenských korún. Čiže to je 130 zhruba miliónov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No ja hlavne zareagujem na to, čo tu uviedol pán poslanec Simon vo vzťahu k tomu článku alebo bodu 76 spoločnej správy. Chcem vás touto formou vyzvať, pán minister, aby ste sa vyjadrili k tomu podnetu a podozreniu, ktoré uviedol pán poslanec. Lebo ak je to skutočne tak, že skôr ako ministrom a ochrancom našich hospodárskych záujmov ste advokátom finančných skupín, tak je potom veľmi vážne sa zamyslieť nad tým, či ďalej ste oprávnený zotrvať v svojej pozícii? Budem rada, ak sa mi objektívne, vecne k tomuto vyjadríte, lebo nemám dôvod po tom všetkom, čo sme tu zažili, či s vodou, či s pôdou, pôdou nie, ale tými dotáciami aj pre U. S. Steel a tak ďalej, mám naozaj dôvod sa domnievať, že to podozrenie, o ktorom dnes hovoril a na ktoré upozornil pán poslanec Simon, je dôvodné. Vyzývam vás touto formou, aby ste sa k tomu vyjadrili.
Aj z poznania ľudí, ktorí sa venujú oblasti cestovného ruchu v Tatrách, mám svoje poznatky aj podklady k tomu, že dochádza k prepojeniu medzi finančnými skupinami a zástupcami vládnych strán pri obhajobe ich záujmov. A to je nežiaduce. My sme zástancami verejného záujmu. Máme chrániť verejný záujem, nie záujmy finančných skupín. A je to smutné, že ja ako radová poslankyňa vás na to musím upozorňovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Muňko, len pre osvieženie pamäti. Ten celý proces som napádal aj vo vzťahu k môjmu vtedajšiemu kolegovi Lászlóovi Miklósovi, výsledkom ktorého bolo, že v zákone sa zjavila veta, že všetky tieto rokovania o vyhlasovaní musia prerokovať s vlastníkmi. Dnes, k čomu som vás vyzval, je nič viac a nič menej, aby to tam zostalo. Aby sa to nedialo pokútnym spôsobom, že niekto to vyhlási, ale aby to bolo transparentným spôsobom.
To, čo sa týka zámeny pozemkov, no, kolegyne, kolegovia, mne to nedá inak. Pozemky, ktoré sa nachádzajú v zóne A alebo B Vysoké Tatry, nie sú vlastníctvom štátu, J&T, nie sú obmedzené, kosodrevina a vyššie? Štvrtý a piaty stupeň ochrany môže Štátna ochrana prírody prenajať, vykúpiť alebo zameniť za účelom zabezpečenia celistvosti zóny. Čo sa stane štátu, keď v tej zóne A bude súkromný vlastník, ktorý tam bude mať pozemok? Jedine to, že on tam dneska tak či tak nič neprodukuje, lebo na kosodrevine žiadnu guľatinu nevyprodukuje. Len akurát jediná nevýhoda, lyžiarsky vlek je na nesprávnom kopci, a preto to treba zameniť, lebo dnes za lyžiarsky kopec treba platiť a štát z toho má peniaze a udržuje lesné chodníky v Tatrách. Nič viac. (Potlesk v sále.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, najskôr mi dovoľte trochu histórie. Inštitút posudzovania vplyvov činnosti na životné prostredie, známy pod skratkou EIA, sa vo svete používa viac ako 40 rokov. Neskôr k nemu pribudol aj Inštitút strategického environmentálneho hodnotenia, konkrétne koncepčných rozvojových dokumentov, stratégií, politík, programov a plánov, skrátene SEA.
Do nášho právneho poriadku sa EIA dostala prijatím ešte federálneho zákona o životnom prostredí, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom roku 1992. Samostatný, teda už slovenský zákon o EIA bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky v roku 1994. Išlo o zákon č. 127/1994 Z. z. K tej procedúre SEA, sa v ňom, v tomto zákone 127, týkal len jeden stručný paragraf, myslím, že to bol § 35. Odvtedy bol tento zákon viackrát novelizovaný. Až v roku 2006 bol prijatý nový zákon o EIA pod č. 24, o ktorom teraz rokujeme, keďže ho ideme novelizovať. Medzitým bol aj tento zákon už niekoľkokrát novelizovaný. Niekto vyrátal, že tých novelizácií bolo spolu 12 dosiaľ. Navyše, ako sme informovaní z ministerstva životného prostredia, pracuje sa na novom zákone o EIA, čiže táto malá novela mu, mu len predchádza.
Hneď na úvod vystúpenia chcem povedať, že to ako sa inštitút EIA na Slovensku uplatňuje, má veľa slabých miest. Jeho uplatňovanie je veľmi nedokonalé. Nie je to iste len problém samotného zákona. Je to problém aj jeho realizácie. A je fakt, že ďaleko zaostáva to, aplikácia tohto zákona, za očakávaniami tvorcov toho pôvodného ešte zákona o EIA, medzi ktorých sa mám tú česť počítať. Už z toho, čo bolo povedané, logicky vyplýva, že určité zmeny v tomto zákone sú žiaduce a potrebné, a preto je aj logické, že k novelizácii tohto zákona prichádza. Navyše nás k tomu núti aj infringement Bruselu z 31. marca 2013, ktorý nás upozorňuje vo viacerých bodoch na nesprávnu aplikáciu zákona. Čiže ďalší dôležitý dôvod, prečo sa tu na túto tému stretávame a rozprávame.
Zároveň chcem hneď na úvod povedať, že niektoré pozitívne zmeny, či už pod tlakom Bruselu, ale nemenej aj pod tlakom mimovládnych organizácií, ktoré predložili k nemu hromadnú pripomienku, zaštítili ich najmä VIA JURIS a Združenie Slatinka, ktoré, viaceré tieto pozitívne zmeny sa do návrhu napokon dostali, čo kvitujem. Aby som bol trošku konkrétnejší, mimovládky za takúto pozitívnu zmenu považujú napríklad skutočnosť, že záverečné stanovisko, ktoré je výsledkom posúdenia vplyvov na životné prostredie, prestane mať len odporúčací charakter, ale bude pre ostatné orgány záväzné. Novela zároveň zakotvuje možnosť verejnosti odvolať sa a podať žalobu priamo proti priebehu a výsledku procesu EIA, čo dosiaľ nebolo možné a čo tiež vnímam ako pozitívnu zmenu. Ak napríklad v záverečnom stanovisku bude uvedené, že vyrúbanie parku v centre mesta nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, môže verejnosť proti tomuto konštatovaniu podať žalobu na súd. To vzbudzuje určitú nádej, že dotknutí občania sa budú môcť skutočne efektívnejšie domáhať ochrany svojho životného prostredia. Avšak ani mimovládky, ktoré veľmi aktívne a kompetentne pripomienkovali celý proces prípravy tejto novely, netvrdia, že sa dostáva do Národnej rady v ideálnej podobe, a okrem niektorých pretrvávajúcich problémov hmotnoprávnej povahy upozorňujú aj na viaceré nedostatky procesného a legislatívno-technického charakteru.
Všeobecným problémom ministerského vzťahu k novelizácii právnych noriem sa stáva akási schizofrénia medzi skutočne malou novelou a novým zákonom. Po skúsenostiach napríklad so zákonom o odpadoch, kde ministerstvo napokon pochopilo, že nový zákon nie je schopné predložiť a najmä presadiť v priebehu pár mesiacov, ako sa zo začiatku nazdávalo a zvolilo podľa mňa celkom rozumnú taktiku reagovať len na bezprostredné výhrady Bruselu a ísť cestou malej novely a na prípravu skutočne nového zákona si dať dostatok času, tak v tomto prípade sa to nestalo a sme svedkami akéhosi hybridu medzi malou novelou a veľkým zákonom a sme tu presviedčaní o tom, že ide vlastne o malú novelu, hoci ten elaborát, ktorý sme na stôl dostali, má 38 strán a pozostáva z desiatok novelizačných bodov, pričom podľa nielen môjho názoru nerieši dôsledne potrebu zosúladenia s platným právnym poriadkom ani na európskej, ani na národnej úrovni, ale na druhej strane prináša viacero ustanovení, ktoré sa v spomínanom infringemente nespomínajú alebo nezdôrazňujú.
Z početných výhrad, pre ktoré, podobne ako aj môj predrečník, navrhujem vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, spomeniem aspoň niektoré. Zákon dostatočne nerieši previazanosť s inými právnymi normami, ktoré v sebe zahŕňajú inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže smernica EIA v Slovenskej republike nie je transponovaná len do zákona č. 24/2006 Z. z. Asi najviac sa to týka stavebného zákona, ktorý, ako vieme, je v súčasnosti ešte len v štádiu prípravy a bolo by žiaduce, aby sa obe tieto právne normy práve vďaka tej transpozícii smernice o EIA pripravovali spoločne. Časť odbornej verejnosti má problém aj s tým, ako zákon navrhuje riešiť záväznosť záverečného stanoviska z procesu posudzovania. Vzhľadom na to, že sa vlastne celý proces obmedzuje striktne len na vplyvy na životné prostredie a zdravie, čo nakoniec korešponduje aj s názvom a pôvodným zameraním zákona, neskôr sa však problematika vyvinula tak, že sa v záujme aplikácie koncepcie trvalo udržateľného rozvoja rozširovalo toto vnímanie posudzovanej reality aj na niektoré ďalšie aspekty a súvislosti, ekonomické, sociálne, kultúrne a podobne. Musím však povedať, že v tomto ani odborná verejnosť nie je, nie je za jedno a ani ja sa nechcem hrať na nejakého arbitra, či ten doterajší stav alebo ten navrhovaný stav je správnejší.
K tým niektorým konkrétnejším pripomienkam. V § 19 ods. 2 je podľa mňa žiaduce upraviť druhú vetu, ktorá znie, citujem: "Odôvodnený písomný podnet je oprávnený podať ktokoľvek." Terminus technicus "ktokoľvek" znie na prvé počutie možno ľúbivo, ale z pohľadu práva a legislatívneho jazyka dosť znie insitne a neurčito. Na vyjadrenie tohto zámeru predkladateľa si viem predstaviť napríklad trošku gramotnejšiu formuláciu "ktorákoľvek právnická a, alebo fyzická osoba", prípadne nejakú podobnú.
V § 23 ods. 4 je potrebné upraviť text, citujem: "Ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. "Koniec citátu. Takéto znenie vyvoláva vážne obavy, či budú výsledné záverečné stanovisko a vybraný variant objektívne, ak sa bude prihliadať na takéto nezaslané písomné stanoviská ako na súhlasné. Treba takéto znenie zmeniť a uviesť konkrétne, napríklad nevyjadril sa, respektíve stanovisko nezaslal a podobne. Ak by sme na túto skutočnosť aplikovali parlamentnú prax, tak by sme mohli použiť prirovnanie k tomu, ako keby niekto tvrdil, že ten, kto sa zdržal hlasovania, vlastne s návrhom súhlasí, čo je samozrejme zjavný nonsens. Ale k tomu sa dostanem v mojom pozmeňovacom návrhu ešte trošku konkrétnejšie.
K § 30 ods. 2. Zrušili sa ustanovenia o počtoch predkladaných dokumentácií, zámer, správa, hodnotenie, oznámenie, čo spôsobí nejednoznačnosť výkladu v aplikačnej praxi a problémy najmä pre príslušný orgán i pre obec. Definícia pojmu strategický dokument vo vzťahu k procedúre SEA bola výrazne a podľa mňa veľmi nešťastne zúžená na plány a programy, namiesto doterajšieho stavu, kedy obsahovala aj stratégie a politiky. Ak by k tomu došlo, ak by sme prijali takúto zmenu, bola by to určite citeľná devalvácia súčasnej právnej úpravy.
V novelizačnom bode 4 sa hovorí o tom, že za určitých podmienok môžu byť z procesu posudzovania vyňaté niektoré povinne posudzované činnosti, čo zaváňa posilnením inštitútu výnimiek.
Podobne v bode 8 sa hovorí o možných výnimkách z požiadavky na variantné riešenie, čím sa spochybňuje samotný zmysel procedúry EIA, respektíve SEA, ktorá je vyslovene založená na viac variantnom posudzovaní.
V bode 10 chýba požiadavka, aby obec, ktorá prevádzkuje webovú stránku, bola povinná informáciu o posudzovanom zámere uverejniť aj na nej. Asi sa nemusíme presviedčať, že internet je dnes asi najefektívnejším šíriteľom informácií. Ja viem, že nie úplne všetky obce na Slovensku majú zriadené webové stránky, ale dalo by sa to riešiť tak, že naozaj by tam bola požiadavka stanovená pre tie obce, ktoré ich prevádzkujú.
V bode 12, a to aj v dôvodovej správe, chýba zdôvodnenie kreovania a ďalších záležitostí v súvislosti so splnomocnencom občianskej iniciatívy. Je to pomerne nový pojem a chcelo by to dozvedieť sa bližšie náležitosti kreovania a fungovania takéhoto subjektu.
Pripomienky k novele zákona z hľadiska dodržiavania požiadaviek legislatívnych pravidiel vlády. Po prvé, podľa čl. 2 legislatívnych pravidiel vlády "cieľom legislatívnych prác je pripraviť a schváliť taký zákon, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku zlučiteľného s právom Európskej únie". Predložený návrh novely zákona, o ktorom tu teraz rokujeme, uvedené požiadavky podľa časti odbornej komunity nespĺňa. Po druhé., podľa prílohy II legislatívnych pravidiel vlády v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy sa novelizácia právneho poriadku robí spravidla vtedy, ak ide o zmeny a doplnenia menšieho rozsahu, alebo ak ide o právny predpis, ktorý nebol už predtým viackrát novelizovaný. Predkladaná novela má, ako sme už konštatovali, rozsah 38 strán a navyše je to dvanásta novela tohto všeobecne záväzného právneho predpisu, čiže nespĺňa ani jednu z vládou postulovaných požiadaviek na tzv. malú novelu. Po tretie, návrh právneho predpisu musí byť podľa legislatívnych pravidiel vlády terminologicky presný, jazykovo a štylisticky správny a majú sa v ňom používať rovnaké pojmy a termíny vždy v tom istom význame a na označenie rovnakých právnych inštitútov. V navrhovanej novele sa pritom navrhujú niektoré nové pojmy, ktoré sú v rozpore s existujúcimi a nie sú presnejšie zadefinované. Za všetky spomeniem napríklad "fyzické aspekty lokality" v § 3.
Teraz pár pripomienok k formálnej úprave novely zákona. Právny predpis treba členiť prehľadne a dbať pri tom na vnútornú súvislosť a správny sled dôležitých a menej dôležitých vecí. Predkladanou novelou sa na niektorých miestach čiastočne narušila štruktúra platného právneho predpisu, napríklad do tretej časti zákona sú zahrnuté niektoré spoločné ustanovenia o konaní podľa tohto zákona, pričom ďalšie spoločné ustanovenia sú zaradené aj v šiestej časti zákona. Alebo oznámenie, ktoré sa predkladá pri zmene navrhovanej činnosti, nemá svoj samostatný paragraf, ale je zamiešané do § 29 zisťovacie konanie a podobne.
A teraz, keď už sme sa pustili do takej skutočne rozsiahlej novely, ktorú sme ešte obohatili tými 86 bodmi spoločnej správy, tak by už bolo naozaj žiaduce riešiť aj niektoré zásadné problémy, ktoré sa, alebo ďalšie zásadné problémy, ktoré sa s aplikáciou zákona EIA a smernice EIA v Slovenskej republike spájajú. A to, čo je kameňom úrazu a dlhoročne znižuje efektívnosť uplatňovania tohto zákona v praxi, je zásadný problém súčasnej previazanosti navrhovateľa a posudzovateľa. Čiže navrhovateľ činnosti, na vysvetlenie, v podstate financuje toho, kto tento návrh posudzuje, čiže vzniká tam určité priame prepojenie, nechcem to nazvať otvorene konfliktom záujmov, ale v krajinke rozmerov Slovenska, kde, ako sa hovorí, každý každého pozná, je dvojnásobne dôležité, aby sa toto prepojenie rozpojilo, lebo asi každý posudzovateľ, ktorý by si dovolil nesúhlasiť s nejakou činnosťou, by veľmi riskoval, že nabudúce si ho už žiadny navrhovateľ za posudzovateľa, ako sa hovorí, nenajme.
Pritom v zahraničí v nejednej krajine sa s týmto problémom vyrovnali a aj v hromadnej pripomienke mimovládok sa spomína model, ktorý by toto pomerne efektívne riešil. A ten model vyzerá asi takto: vytvoril by sa osobitný fond, fond financovania procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý by bol financovaný poplatkami zo strany navrhovateľov činností podliehajúcich EIA vo výške odvíjajúcej sa od súčasných priemerných nákladov na vypracovanie, na vypracovanie zámeru a správy o hodnotení EIA odborne spôsobilou osobou. Čiže nejde tu o to, aby sa bremeno toho financovania presúvalo na štát, v žiadnom prípade. Samozrejme, to bremeno by malo zostať na navrhovateľovi činnosti, ale mal by saturovať istý, istý fond, z ktorého by sa potom po tomto posudzovanie financovalo. A tento fond spravovaný ministerstvom životného prostredia by slúžil na financovanie, spracovania dokumentácie EIA odborne spôsobilými osobami, ktoré by sa vyberali náhodným výberom, ktorý by rovnako zabezpečilo ministerstvo životného prostredia.
Takýto spôsob financovania výberu spracovateľov dokumentácie by zásadným spôsobom pretrhol väzby medzi navrhovateľom a spracovateľom dokumentácie. Spracovateľ by tým pádom už nebol priamo závislý od finančného ohodnotenia navrhovateľa a mal by teda omnoho širšiu mieru slobody pri spracovaní zámeru a správy o hodnotení, keďže zadávateľom by nebol navrhovateľ činnosti, ale ministerstvo. Ministerstvo by zároveň manažovalo vyplácanie odmien za vypracovanie zámeru a správy o hodnotení, ak by boli splnené zákonné požiadavky. A začatie samotného procesu EIA by bolo podmienené zaplatením poplatku do fondu EIA zo strany navrhovateľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené pripomienky, ktoré sa však ani z ďaleka netýkajú všetkých nedostatkov návrhu, o čom svedčí fakt, že spoločná správa obsahuje 86 pripomienok, čo je pri tzv. malej novele zákona skutočne pozoruhodný počet, a to ešte nehovoríme o tom, že mnohé tie takto číslované pripomienky, ako to aj kolega Simon spomínal, pozostávajú z celého radu ďalších, takpovediac, podpripomienok, čiže spolu je tých pripomienok hodne vyše stovky, by bolo najvhodnejšie vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, čo aj touto cestou navrhujem. Zároveň by bolo veľmi žiaduce koordinovať časovo i vecne práce na príprave avizovaného nového zákona o EIA a SEA s prípravou iných zákonov, najmä nového stavebného zákona.
Pre prípad, že by tento môj návrh nebol prijatý, predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa snažím odstrániť aspoň dva z vyššie uvedených nedostatkov navrhovanej novely. Dovoľte, aby som ho predniesol.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh... Vážení, môžem vás popýtať o trochu strpenia? Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1089.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. Paragraf 3 písm. d) znie, citujem:
"d) strategický dokument je návrh politiky, rozvojovej koncepcie, plánu alebo programu, vrátane takých, ktoré sú spolufinancované Európskou úniou, ako aj akákoľvek ich zmena, ktoré sa pripravujú a schvaľujú na štátnej a regionálnej úrovni, alebo ktoré sú pripravované na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky, zastupiteľstvom vyššieho územného celku, mestským zastupiteľstvom alebo vládou Slovenskej republiky a ich príprava vyžaduje všeobecne záväzný právny predpis, rozhodnutie alebo uznesenie orgánu, pre ktorý sa pripravuje na schválenie,". Koniec citátu.
Odôvodnenie: Zmena definície pojmu "strategický dokument", tak ako je predpokladaná v predloženej novele zákona č. 24/2006 Z. z., do značnej miery zužuje súčasné vymedzenie tohto pojmu. V dosiaľ platnom znení predmetného zákona sa za strategický dokument považuje okrem návrhu programov a plánov aj návrh politiky či návrh rozvojovej koncepcie, avšak v navrhovanom znení zákona to už výslovne uvedené nie je. Pre naplnenie účelu zákona, ktorým je v zmysle jeho ustanovenia § 2 písm. a), citujem, "včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia", koniec citátu, je potrebné, aby pri príprave dokumentov, ktoré určujú rozvoj jednotlivých oblastí záujmu štátnej politiky, bola zohľadnená aj ochrana životného prostredia a navrhovanej štátnej politiky na životné prostredie. Ak by napríklad došlo k tomu, že celoštátna politika, respektíve rozvojová koncepcia napríklad v oblasti energetiky by nezahŕňala posudzovanie jej vplyvov na životné prostredie, avšak následne by konkrétny plán či program, ktorý by určoval konkrétne ciele v niektorej z energetických oblastí už posudzovanie vplyvov na životné prostredie zahŕňal, mohlo by dôjsť k tomu, že celoštátna rozvojová koncepcia by bola v rozpore s konkrétnym plánom v niektorej energetickej oblasti. Je preto žiaduce, aby v zákone zostalo explicitne uvedené, že aj rozvojové politiky a iné rozvojové dokumenty strategického charakteru musia byť považované za strategické dokumenty, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.
A druhý bod môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu znie:
V § 23 ods. 4 sa vypúšťajú tieto slová na konci vety (citujem): "ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné". Koniec citátu. Bodkočiarka vo vete sa nahradí bodkou.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie novelizačného bodu č. 11. Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Novelizačný bod zakladá právnu fikciu súhlasného stanoviska v prípade nedodržania stanovenej lehoty na podanie stanoviska orgánu verejnej správy. Takáto úprava prinesie výrazné zhoršenie štandardu ochrany životného prostredia v prospech rýchlosti konania. Je nepochybné, že skutočnosť, že ak dotknutý štátny orgán verejnej správy, ktorý má obhajovať konkrétny záujem ochrany životného prostredia, zmešká stanovenú lehotu, neznamená to automaticky jeho súhlas s posudzovanou činnosťou. Môže sa pritom stať, že z objektívnych príčin nebude možné lehotu dodržať a vtedy dotknutý orgán nebude mať možnosť, ako obhajovať ním chránené verejné záujmy. Záujem na ochrane životného prostredia nemôže ustúpiť záujmu o zrýchlenie konania, a preto je potrebné uvedený novelizačný bod vypustiť.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Vy máte, myslím, pani spravodajkyňa, ten pozmeňovák. Ešte by som povedal k tomu hlasovaniu, že žiadam, aby sa hlasovalo osobitne o týchto dvoch bodoch.
Ďakujem.