39. schôdza

Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, prítomní poslanci, dovoľte aj mne vyjadriť sa svojím postojom aj možným návrhom k predkladanému a prerokovávanému návrhu zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch a s tým súvisiacim zákonom o nájme poľnohospodárskych pozemkov.
Mňa na obsahu aj forme v rozsahu predloženého zákona najviac mrzí to, čo sa nepodarilo v zákone obsiahnuť, a to je integrácia aj iných alternatívnych, nie neformálnych, neinštitucionalizovaných foriem možnosti využívania poľnohospodárskych pozemkov. V rámci takej neformálnej exkurzie alebo aj misie nás, poslancov, mňa a pána Mičovského, myslím aj pána Fecka, sme sa zúčastnili obhliadky už teraz existujúcich foriem voľného hospodárenia mnohých rodín, ktoré majú záujem využívať pôdu, rozvíjať rastlinnú a živočíšnu produkciu nie za účelom podnikania, ale za účelom sebestačného zabezpečenia chodu svojej rodiny. Hlavne teraz, keď prežívame, Slovensko prechádza krízovým obdobím, v štádiu, keď vlastne vláda upozorňuje na problémy nezamestnanosti, na problémy spojené s potrebou zabezpečenia energetickej a aj potravinovej sebestačnosti, vzhľadom aj na to, že aj v tomto materiáli sa poukazuje na nevyužitie a záujem správneho racionálneho efektívneho využívania voľnej poľnohospodárskej pôdy, by som chcela dať do pozornosti prípravu projektu, ktorý by akceptoval takúto spoločenskú požiadavku mnohých rodín, ktoré už do foriem rozvíjania a udržiavania tzv. rodových osád jednoducho nabehli.
Takéto rodiny máme, máme príklady takýchto osád. Spomenula by som napríklad osadu Zaježovú, prípadne osadu, ktorá sa nachádza pri Prešove, pri obci Malý Šariš. My sme sa mali možnosť pozrieť na to, ako žijú títo ľudia. V prevažnej miere ide o práve nezamestnaných ľudí, ktorí nemajú dostatok peňazí, ktorí poukazujú na to, že z objektívnych dôvodov pre obmedzené objektívne podmienky, možnosti majú problém sa zamestnať. Ja si myslím, že v kontexte snáh vlády, verím, že aj ministra práce, sociálnych vecí, ministra pôdohospodárstva, ministra hospodárstva, a ak naozaj medzi priority rozvoja hospodárstva patrí aj rozvoj poľnohospodárstva, rozvoj domácej produkcie, udržateľnosť rodiny, záujem v čo najväčšej miere využívať poľnohospodárske pozemky, myslím si, že naprieč týmito ministerstvami by bolo potrebné zaoberať sa možnosťou prípravy, ale aj uskutočnenia projektu, kde by takéto požiadavky a potreby ľudí, ktorí sú v núdzi, ktorí sú nezamestnaní a ktorí vzhľadom na to, v akom teritóriu sa nachádzajú, nemajú ani možnosť sa rýchlo zamestnať, by sa pripravil takýto a naplánoval takýto proces, takýto projekt, ktorým by sa umožnilo prispieť jednak k potravinovej sebestačnosti, jednak k zvýšeniu zamestnanosti a jednak aj k čo najefektívnejšiemu a racionálnemu využitiu pôdy.
Ja si rovnako myslím, že tento zákon skôr, ako mal byť predložený do pléna na prerokovanie a mal naozaj byť uskutočniteľný, reálne uskutočniteľný, mal obsahovať nejakú dopadovú štúdiu, ktorá by obsahovala ďaleko viac podrobných konkrétnych údajov. Naozaj aj ja sa domnievam, že sú tu reálne obavy o to, na, čo naznačili opoziční poslanci, ktorí tento návrh zákona podriadili kritike. A síce poukázali na to, že ten cieľ umožnenia a vytvorenia priaznivých podmienok pre sprístupnenie poľnohospodárskej pôdy od veľkých poľnohospodárov, od veľkých podnikov k tým malým poľnohospodárom, mladým poľnohospodárom, mikropoľnohospodárom, bude ťažko uskutočniteľný. Ja sama neviem, asi akej rozsiahlej cieľovej skupiny sa to dotkne. A som presvedčená o tom, že ak hlavne kolegovia upozorňovali na to, že záťaž administratívna a možno aj daňová je, sa predpokladá, že bude neúnosná, je dosť možné, že tento zákon bude mať skôr deklaratórny ako praktický konkrétny prínos.
Ja sa teda v tomto mojom vystúpení nezastávam iba toho, aby sa vytvorili čo najoptimálnejšie, najpriaznivejšie podmienky pre prevod poľnohospodárskej pôdy od veľkých poľnohospodárov k tým malým, prípadne mikro, ale prihováram sa z tohto miesta aj za podporu práve tých mladých rodín, možno aj rodín v strednom veku, ktoré sú v núdzi a ktoré už teraz podnikli túto cestu vytvárania tzv. rodovej osady, ktorá by nijakým spôsobom nezaťažovala štát. To znamená, v prípade tých malých poľnohospodárov, stredných poľnohospodárov alebo mikrohospodárov, ktorí by užívali, či už požívali, či už finančnú alebo inštitucionálnu pomoc zo strany štátu, súhlasím, nech sa páči, nech sú podporení, nech sú viazaní aj záväzkami štátu, čo sa týka daní, čo sa týka odvodov. Ale v prípade tých skupín núdznych, nezamestnaných, ktorí by mali byť zahrnutí do zoznamu uchádzačov o voľnú poľnohospodársku pôdu, v prípade ich záujmu žiť neformálne, neinštitucionálne, ale to neznamená, že živelne, v súlade samozrejme s rešpektovaním všetkých prírodných cyklov, procesov, prírodných zákonov, sa veľmi prihováram, aby sme takéto spoločenské objednávky akceptovali, aby sme ich zahrnuli do prípravy zákonov.
Naozaj tieto skupiny obyvateľstva reálne existujú, poukazujú a preukázali sa vlastným úsilím a snahou robiť všetko pre to, aby mohli existovať a sebestačne žiť, aby boli spôsobilí aj formou rozvoja permakultúry, či už zabezpečovať chod svojej domácnosti energeticky aj potravinovo sebestačne. Myslím si, že takéto príklady rodín môžu byť vzorom pre celý rad nezamestnaných skupín obyvateľstva, ktoré by sa chceli v našej krajine vydať takouto cestou. A pritom chcem upozorniť na to, že štát by to nijako finančne nezaťažovalo, hlavne keď apelujeme a stále poukazujeme na to, ako je obmedzená možnosť štátnej podpory, ako máme obmedzený štátny rozpočet pre podporu takýchto programov. Hlavne v situácii, keď nemožno rátať ani s európskymi fondmi, pretože pre to, aký stupeň korupcie sa v nich preukázal, sú tieto fondy nedostupné. Aj práve preto, že viem si predstaviť, aké úsilie musí vyvinúť naša diplomacia, respektíve naši politickí predstavitelia v Bruseli, aby zrovnoprávnili možnosti finančnej podpory a pomoci pre poľnohospodárov v našej krajine oproti predimenzovanej a možno v niektorých prípadoch preexponovanej, nerovnomernej, nerovnocennej podpore v iných starých, tzv. starých členských krajinách. My určite takýto návrh do druhého čítania pripravíme, návrh, ktorý by vytvoril podmienky pre inštitucionálnu a legislatívnu, myslím nie finančnú, podporu už aj vytvorených rodových osád, neformálnych rodových osád. A touto formou verím, že sa nájdu prostriedky a nástroje, ako budeme môcť motivovať k takémuto spôsobu sebestačného zabezpečenia rodín aj ďalších možných uchádzačov z radov nezamestnaných.
Ja ešte na záver a na okraj chcem podotknúť, že aj petičná akcia, ktorá prebiehala na prelome jari a leta, keď sme prerokovávali zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, pri prerokovávaní tohto zákona bola spustená petičná akcia, ktorej ústredným a takým hlavným cieľom bolo zamedziť predaju rozsiahlych poľnohospodárskych pozemkov cudzozemcom, cudzozemným subjektom, ale v podstate takým pridruženým, ak nie práve rovnocenným zmyslom, úmyslom a cieľom tejto spustenej petičnej akcie bolo aj vzhľadom na to, že zabránime, v dôsledku toho, že zabránime rozpredaju našej pôdy cudzozemným subjektom, vytvoriť priaznivé podmienky pre čo najprístupnejšie a čo najmenej záťažové využívanie poľnohospodárskej pôdy našimi občanmi. A v zásade je to jedno, či ide o malých, stredných, alebo mikropoľnohospodárov, je jedno, či v tomto smere by išlo aj o podporu a pomoc ľuďom, ktorí sa rozhodli pre neinštitucionalizované, neformalizované, voľné využívanie poľnohospodárskej pôdy a sebestačné zabezpečenie chodu rodín a sebestačné zabezpečenie samotného vidieka alebo vzniknutej osady. Tieto formy hospodárenia sa nedajú vylúčiť.
Ja viem, že sa im nevenuje pozornosť v tomto našom inštitucionálnom svete. Viem, že sú to v mnohých prípadoch možno až revolučné návrhy. Inovatívne, ja ich považujem samozrejme za inovatívne, priekopnícke a novátorské. To však, že im nevenujeme pozornosť, neznamená, že o takéto formy sebestačného zabezpečenia chodu rodín, života ľudí v našej krajine nebude vzrastať záujem. V mene týchto ľudí ja dnes predstupujem pred vás, pán minister, a touto, týmto mojím vstupom vás chcem uviesť do možnosti podpory prípravy návrhu, pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu, ktorý verím, že bude zapracovaný aj do predkladanej a prerokovávanej novely.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne Mezenskej sú dve faktické poznámky.
Nech sa páči, Magda Košútová s prvou.

Ďakujem pekne za slovo. No, pani kolegyňa, ja neviem o tom, že by Slovenský pozemkový fond disponoval nejakou voľnou poľnohospodárskou pôdou. Všetka pôda, ktorou Slovenský pozemkový fond disponuje, je prenajatá. A v tých vašich návrhov, ktoré sa týkajú, ktoré ste tu teraz predkladali, v zákone 504/2003 existuje možnosť nájmu na nepodnikateľské účely, tak ho treba iba využiť.
Ďakujem.

Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Spomenutý zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, ktorý sme tu pred nedávnom mali, pán minister, ja som vtedy tak veľmi aktívne vystupoval proti. No dúfam, že ste mi to už aj odpustili medzi tým, ale dodnes s ním nemôžem súhlasiť a nemôžem sa s ním stotožniť, pretože tak ako kolegyňa Helenka Mezenská to tu spomenula, že cieľom bolo ako zamedzenie predaja poľnohospodárskej pôdy cudzincom, a tá hystéria, ktorá nás tu zachvátila, túto krajinu, ja som ju považoval za hysterickú. A z jednoduchého triviálneho dôvodu. Ten dôvod je taký, že tí, ktorí, tí cudzinci a Angličania či Holanďania alebo Belgičania, Francúzi, tú poľnohospodársku pôdu, pán minister, majú. Ale tento zákon v podstate ten cieľ, ak bol tento úmysel, tak ho neplní. Neplní ho. Opak je pravdou. Pravdou je to, že poľnohospodársku pôdu nemôžu nadobúdať naši ľudia, naši ľudia. A keď, tak len strašne komplikovane, tak komplikovane, že je to takmer nenadobudnuteľné. Pán minister, ono keď tí ľudia budú postupne na to prichádzať, aj tí, ktorí budú chcieť predať pôdu, a tí, ktorí budú chcieť kúpiť pôdu, ja som to povedal, budú nadávať na nás, na poslancov, na všetkých, aký to zákon ste prijali. Ten zákon nie je dobrý. Treba ho naozaj zmeniť. Ja si dovolím tu povedať, aj to dokonca tvrdiť, že tento zákon je protiústavný, ale je to môj osobný názor a taký ho môžem mať.
A pozemkový fond keď zverejňuje na webovom sídle zoznam mladých poľnohospodárov a potom zase pozemkový fond mladého poľnohospodára zo zoznamu vymaže po uzavretí nájomnej zmluvy a opakovanom odmietnutí, to je dobre. Jedna podmienka mi tam chýba k tomu bodu 1, a to viazanie na špeciálnu či už živočíšnu alebo rastlinnú výrobu. Tak isto to obmedziť tou dobou určitou, kedy vlastne uplynie tá doba, aby ten mladý poľnohospodár nebol na celý ten nájom viazaný tou špeciálnou výrobou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, s reakciou pani Helena Mezenská.

Tak ja len na pripomienku pani Košútovej, ja som veľmi rada, že ma teda upozorňujete na to, že pôdu v podstate, ktorú zase nemáme, to vidím ako protirečivé, môžu využívať ľudia na nepodnikateľské účely. Tak teraz by som bola rada, že by ste to aj v rámci vášho vystúpenia uviedli na správnu mieru, lebo v takejto podobe, priznám sa, pani poslankyňa Košútová, tomu celkom dobre nerozumiem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Týmto sme vyčerpali všeobecnú rozpravu, ktorú týmto vyhlasujem za skončenú.
Pán minister, ako navrhovateľ chcete sa vyjadriť?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Asi by bolo dobré, aby som sa vyjadril k niektorým tým podnetom, ktoré tu padli počas rozpravy po prvom čítaní. Bolo toho dosť, vlastne až sedem prihlásených do rozpravy, z toho jedno vystúpenie bolo viac také teatrálne ako k samotnému zákonu, ale to už patrí vždy k povahe.
Mali ste rôzni diskutujúci rôzne pohľady na tento zákon a v mnohých veciach ste sa opakovali. A vlastne som rozmýšľal, že či je to len využitie toho opozičného trička, alebo je to nedostatok informácií, ktoré ste mali pri formovaní vášho vystúpenia. Vlastne asi tu je, tu je problém. Aby sme si povedali úplne na rovinu, tento zákon nie je koncepciou rozvoja malých a mladých poľnohospodárov. Tento zákon je vyústením a reaguje na vypracovanú koncepciu podpory mladých, začínajúcich malých a rodinných fariem. A len jedno z opatrení, ktoré je v rámci týchto koncepcií formulované, hovorí aj o tom, že je nutné urobiť úpravu zákona o pozemkovom fonde, lebo keď necháme v existujúcom stave zákon, mladí ani noví začínajúci poľnohospodári sa nikdy nemôžu zo zákona dostať k tejto pôde. Jedine so súhlasom existujúceho nájomcu, čo asi by sme nikdy nedosiahli. Čiže preto vznikol tento zákon.
Predpokladal som, že bude znalosť o tejto koncepcii, ale dobre, dávam do pozornosti, určite je to už na našej internetovej stránke. Ja som chodil osobne prednášať túto koncepciu a bola prednáška v Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre a Dunajskej Strede. Pán Simon, veď vy ste to zriadili, tam agrárnu komoru, ale bol som tam a bolo to celkom úspešne tam prijaté. Na rozdiel od pána poslanca Simona tí ľudia z agrárnej komory prijali túto koncepciu a povedali, že konečne sa niekto objavil, kto hovorí aj v prospech malých, začínajúcich poľnohospodárov.
V tejto koncepcii my sme zadefinovali tri skupiny ľudí, a to sú aj začínajúci poľnohospodári. Povedali sme, kto je mladý poľnohospodár, ale ešte raz opakujem, nielen existujúci, ale aj začínajúci. Potom sme si povedali, nemôže byť predsa diskvalifikovaný len do, teda zvýhodnený len do štyridsať rokov a nad štyridsať rokov diskvalifikovaný, tak sme povedali, musíme k tomu pridať aj malého poľnohospodára. A potom je všeobecne používaný pojem rodinná farma, ktorú legislatíva Európskej únie nepozná. V Európskej únii nemáte v žiadnom štáte definované, čo je to rodinná farma, ale všetci používame a používate tento názov, pritom nie je žiadna definícia rodinnej farmy, ale my sme teda aj navrhli definíciu rodinnej farmy. Čiže je v tomto materiáli aj definícia rodinnej farmy.
A teraz len v krátkosti, čo tá koncepcia hovorí. Rieši tri základné veci pre začínajúcich, mladých, malých a rodinných farmárov.
Za prvé, ako sa dostať k výrobnému prostriedku, to je pôda a súčasťou tejto prvej tézy je aj novela tohto zákona.
Druhý aspekt, ktorý rieši táto koncepcia, je, čo s kapitálom? Ako sa dostať k štartovaciemu kapitálu, prevádzkovému kapitálu, ako sa dostať k investíciám. Tu boli mnohé otázky, či majú tí poľnohospodári, noví, začínajúci nárok. Áno, majú na všetko nárok, ako aj tí ostatní. Aj sa dostať k budovám, aj si vybudovať nové maštale, aj si vybudovať nové hnojiská a budú môcť byť financovaní minimálne 50 %, okrem toho, že im dávame nejaký benefit pri štartovacom kapitále.
A posledná vec je otázka ako realizovať svoju produkciu, kde tá koncepcia znovu hovorí, že asi ten malý, mladý by nemal ísť do hypermarketu predávať, ale musí realizovať tú svoju produkciu na regionálnom trhu, a vtedy má tam znovu podporné nástroje. Lebo, dámy, páni, nejak zabúdame, že sme zatiaľ jediná krajina v Európskej únii, ktorá má znotifikovanú národnú potravinu. My máme zadefinovanú slovenskú potravinu. Veľa razy ste ma tu mastili za to, že rozprávam, rozprávam a také nič nie je a že sa nám to nepodarí presadiť v Komisii. Tak môžem vám povedať, od augusta myslím, že máme jediní v Európskej únii aj znotifikovanú slovenskú potravinu a dneska môžme slovenskú potravinu používať, slovenský výrobok, ale čo sa týka malých, regionálnu a farmársku potravinu. Čiže to je takisto veľmi dôležité, a to je ten pomocný nástroj.
No a teraz k samotnému podnikaniu, prečo to nemôže dostať každý, ale prečo tam musí byť nejaký výrobok. Prosím vás, nemôže ani v poľnohospodárstve fungovať systém, keď som chodil prednášať, dostal som niekoľko takých otázok: som mladý, nemám peniaze, nemám vzdelanie, nemám kapitál a chcem byť mladý farmár, tak mi v tom pomôžte. No tak, takto to asi nepôjde, lebo zabudol aspoň jedno povedať, že mám aspoň myšlienku, v čom chcem podnikať a ako. Čiže na to, aby sa vôbec dostal niekto do sita tých poľnohospodárov, musí mať nejakú predstavu, ideu, ktorú musí naformulovať, a musí byť z toho jasné, že pôjde podnikať v poľnohospodárstve. A znovu vytvoriť malého alebo mladého poľnohospodára, ktorý bude pestovať hustosiate obilniny alebo energetické plodiny, nemá význam. Veď ten to predsa ekonomicky neutiahne, to je nezmysel. On môže robiť tam, kde si vlastne nie tak zakalkuluje vlastnú prácu. A preto my hovoríme, dostane podporu ten, kto bude robiť ovocie, tam, kde sa ovocie oplatí. Čiže je to do 500 metrov nadmorskej výšky, vyššie sa mu to neoplatí robiť. Kto bude chcieť pestovať zeleninu, znovu len do 300 metrov nadmorskej výšky, lebo inak je to nezmysel. A tí ostatní, čo sú vyššie, živočíšnu výrobu. Veď sú to väčšinou sťažené podmienky, väčšinou tá pôda je v elefáčkach, čiže tam hovoríme, poďme do rastlinnej výroby, do živočíšnej výroby. Čiže tu musí byť jeho predstava, kde pôjde a takýto mladý, začínajúci alebo existujúci môže teda požiadať o prostriedky. On okrem možnosti na pôdu dostane aj kešové peniaze. Podľa posledných negociácií vôbec nie je pravda, čo pán Simon povedal, že to nemáme odsúhlasené. Práve komisia nám navrhla, aby sme ten príspevok jednorazový pre tých začínajúcich zdvihli zo 40- na 50-tisíc euro. Čiže pán Simon je absolútne mimo, mimo tohto diania. Čiže už je to až 50 000 euro, čo je zaujímavé, myslím si, že na štartovací kapitál. A tá tranža mu môže byť vyplatená v dvoch krokoch – na začiatku, a potom, keď sa preukáže, že ten podnikateľský zámer plní.
Teraz ďalšia otázka tam bola, že prečo 28 hektárov? Môže to byť 25, 24, 320, to je údaj, na ktorom sa dohodneme. My sme zvolili 28 hektárov preto, že je to priemerná výmera plochy poľnohospodárskeho podniku na Slovensku. To znamená, keď zoberiete všetky fyzické a právnické osoby dokopy, podelíte celkovú výmeru poľnohospodárskej plochy počtom tých zhruba 17 000 subjektov, ktoré podnikajú, tak vám vyjde 28 hektárov. Preto sme dali 28 hektárov. Ale keď sa dohodneme na 25 alebo 4, nič. Čiže vysvetlenie: preto to je 28 hektárov, lebo je to priemerná veľkosť. Ale ešte raz, je to len polovica. A prečo, teda on dostane vždy len polovicu, to je maximálna hodnota, ktorú dostane. A tých bude veľmi málo, osobne si myslím. To budú 2-, 3-, 5-hektároví, ktorí dostanú podporu. Lebo viete si predstaviť, že niekto úplne nový začne podnikať na 56 hektároch? No to by som ľúbil vidieť, za prvé, tie investície, ktoré musí do toho dať, a za druhé, kde by urobil ten odbyt ako nový, začínajúci? Čiže on musí začať od mala. A preto aj ten výpočet, ktorý tu niekto predniesol, že je to 390 nových subjektov, no to je také jednoduché, matematické vydelenie, čo nezodpovedá vôbec pravde. My predpokladáme, že väčšinou to budú podstatne menšie plochy, ktoré budú podporované. Ale oni dostanú ten štart, oni dostanú napr. možnosť si odkupovať tú pôdu, lebo tak ako bol úspešný projekt "Moja pôda", ten bankový produkt, 20 mil. fuklo za pol roka bez problémov a máme sedemnásobne vyššie záujmy o nákup pôdy, ako sme mali v starých bankových ponukách alebo tých podporách v projektoch, ktoré banky dávali bez projektu "Moja pôda". A robíme projekt pre mladých "Moja pôda pre mladých", čiže tam budú znovu mäkké úvery, znovu zaťaženie len cez nakupovanú pôdu. Čiže toto všetko dostáva, to je všetko v tej koncepcii spomenuté.
Ďalšia vec je, že 1. januára spadne klec a kto tam nebude, nebude. Úplný nezmysel. Veď si uvedomte, nie je odsúhlasené PRV-éčko. My, nám síce končia zmluvy so starými a my nemôžme skôr podporovať mladých, pokiaľ nebudeme mať odsúhlasené PRV-éčko. My nevieme, či to bude v decembri, či to bude v januári alebo to bude v apríli budúceho roku. Čiže 1. januára sa nič nedeje, 1. januára sa maximálne môžu zoraďovať do nejakého poradia títo záujemci, a my predpokladáme na pozemkovom fonde, že na celých päť rokov bude otvorená kaucia na tieto pozemky. Čo znamená, my máme, keď odpočítame tie podmienky, že bude tam mať nejakú zaťaženosť na veľké dobytčie jednotky, že sa mu odpočíta tá plocha na rastlinnú výrobu plus 50 %, pán Radošovský, nie že 50 % musí mať zaťaženie rastlinnej výroby, ale on má napr. 10 hektárov rastlinnej výroby a my mu odpočítame 20 hektárov, lebo on musí rotovať tú plodinu. Čiže takto je tých 50 % myslené. A plus sú tam trvalé trávnaté porasty a trvalé porasty, ako sú ovocné sady, vinice, chmeľnice, a tak ďalej, čo sa všetko odrátava.
A teraz bude sa jednať zhruba o 500 subjektov, aby sme si otvorene povedali, kde to asi pôjde. My máme presne po okresoch, po katastroch máme zmapované, kde je to vôbec reálne. Tu treba povedať, že nie každý bude mať nárok na pridelenie pôdy z SPF-ka, lebo tam, v tom katastri, keď SPF-ko pôdu nemá, no tak nemáte čo vydať. A to je zas trošku demagógia od pána Simona, ktorý tu začal splietať, že sa musí urobiť nútený podnájom. To nikde ten zákon ani koncepcia nehovorí. Čiže nútený, nútený podnájom najatej pôdy. To je nezmysel, to tu vôbec nikde nie je spomínané ani to nie je pravda. Čiže, bohužiaľ, štát môže prenajímať pôdu len tam, kde tú pôdu bude mať. A môžem vám povedať, sú okresy, kde môžme urobiť štyridsať mladých poľnohospodárov, a máme okresy kde neurobíme žiadne alebo dvoch. Jednoducho tá pôda tam nebude. Ale to neznamená, že tam nemôže mladý poľnohospodár vzniknúť. Môže. On dostane všetky podpory okrem tej pôdy z SPF-ka, ale na všetko ostatné má nárok. Čiže môže teoreticky aj tam vzniknúť, ale len bez pôdy, ktorú my máme.
Čiže ešte raz, netreba sa vôbec nejak stresovať, päť rokov bude v zmluvách pre tých 500 subjektov klauzula, že v prípade, že sa objaví záujem, pre mladého poľnohospodára alebo malého poľnohospodára pozemkový fond má právo túto pôdu prenajať prednostne tomuto novému subjektu.
Otázka bola ako, ktoré parcely, švíky. Áno sú tam spoločné vlastníctva neznámych vlastníkov. To nám je úplne jasné. Ideálny stav je, pokiaľ by sa ten nový uchádzač s existujúcim nájomcom dohodol, a to bude aj prvý krok, že my budeme žiadať, aby došlo k dohode. Pokiaľ nedôjde k dohode, vytýči túto konkrétnu plochu SPF-ko na pozemkoch, ktoré má k dispozícii. Tam potom riskuje aj ten existujúci, že mu zoberieme napríklad pôdu, ktorá je vysoko lukratívna, lebo na hornom konci a na dolnom konci tá istá bonita pôdy nemusí byť. Čiže tam riskuje a musí si on zvážiť, či sa dokáže s tým novým, mladým dohodnúť alebo sa nedokáže, lebo potom mu SPF-ko môže zobrať najlukratívnejšiu pôdu, ktorú SPF-ko má k dispozícii. Takže preto veríme, že nebude to až také hrôzostrašné, ako sa to tu celé predstavuje.
Pozerám, že čo som ešte zabudol. Viete, to, že predať pôdu, lesy, vodu (rečník nesúhlasne kýva hlavou), ja s tým nesúhlasím. Tam mám úplne iný, iný názor a už tu niekto aj povedal, že my máme dosť veľké problémy so súkromným sektorom. A zoberte si, len čo nám robia obchodné reťazce, tak že: a čo tam chcete urobiť? Nič. Obchodné reťazce nám za chvíľu vymažú prvovýrobu, niektoré odbory prvovýroby, lebo tak teraz zneužili hospodársku, ruské sankcie, že napríklad chovatelia ošípaných sú na kolenách. Predajú zrejme chovy, ktoré majú dneska, ale nenasadia nové várky, lebo za euro pätnásť sa im to absolútne neoplatí. Jednoducho na čo to bude chovať, keď to má hlboko pod cenu predať? Takže súkromný sektor nie je vždy, vždy celkom fajn.
Začínajúci sa... Pani Mezenská tu niečo, zamestnanosť, daňové zaťaženie. No daňové zaťaženie bude také ako u každého iného podnikateľa. Každý si bude musieť svoje podnikateľské zámery plniť, ale my vybavujeme napríklad, za prvé, povedal som, on dostane 50 000 štartovací kapitál, on dostane mäkký prevádzkový úver. Veď my ideme prevádzkové úvery vybavovať, ale cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, cez štátnu, kde máme dosah. A boli by sme radi, pokiaľ bude realizovať nákup pôdy znovu cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Tam máme, tam máme garancie, to vieme ovplyvniť. Čiže myslím si, že ten mechanizmus sa snaží za prvé, zvýšiť zamestnanosť, za druhé, dať šancu absolventom stredných a vysokých škôl poľnohospodárskeho zamerania, samozrejme dáva šancu vytvoriť si vlastné podnikanie aj pre ľudí, ktorí nemajú síce takého zameranie, ale sú ochotní cez už, neviem, ročné alebo dvojročné, dvojročnú rekvalifikáciu si doplniť poľnohospodárske vzdelanie, aby mohli podnikať. Ale zas to nemôžu byť úplne dobrodruhovia z ulice, ktorí jednoducho zneužijú systém, ako sa napríklad teraz zneužíva, a musím to povedať, zneužíva systém pri nájme poľnohospodárskej pôdy, kde si malí, kvôli platbám, ktoré boli vynikajúce, doteraz z priamych platieb si jednoducho vyberali to, túto pôdu, zinkasovali peniaze a v podstate sa prestali starať o tú pôdu. Čiže toto nie náš záujem.
Dámy, páni, ja doporučujem skôr, keď budete robiť pozmeňovacie návrhy, skúste si tých zhruba 50 strán prečítať aj o tej koncepcii podpory malých, mladých a rodinných farmárov a možno tam mnohé odpovede dostanete na otázky, ktoré ste sa ma dneska spýtali.
Ďakujem pekne za pozornosť.