39. schôdza

Kolegovia, veľmi vám ďakujem za vaše faktické poznámky, vážim si to.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, možno na úvod, pán minister, prečo toho Mihála nepočúvať? Však tie nápady a to, čo hovorí, majú ratio. Majú opodstatnenie, ktoré chápu aj socialisti. Ja len by som vypichol to s tými kmeňovými zamestnancami. To je práve ten účel a práve cez nástroj, ktorým je Zákonník práce. Ale okej.
Vo svojom návrhu riešite hlavne dočasné zamestnávanie, užívateľských zamestnávateľov, cestovné náhrady, čoho sa dotkol celkom podrobne kolega Vilo Novotný a ja sa zameriam hlavne na, na veľmi, na úvod tak, v akom stave je náš Zákonník práce, aké sú výsledky vašej práce, aké bolo medzirezortné pripomienkové konanie k tomuto zákonu a na záver aj k tomu, čo avizoval pán Jasaň k riešeniu.
Náš Zákonník práce rieši závislú prácu, teda pracovno-právne vzťahy, alebo teda pracovný pomer alebo obdobné pracovné vzťahy. Inými slovami, vytvára nejaké regulačné prostredie pre to, aby sme tu mali dôstojnú zamestnanosť, keď to mám povedať naozaj tak, tak politicky. Zároveň Zákonník práce veľmi významne vplýva na, na nezamestnanosť, na to, či bude vysoká, nízka a či budeme mať zamestnancov, ktorí budú fluktuovať, alebo či budú takí, ktorí budú trvalí. Náš Zákonník práce nie je flexibilný. Slovami odborníkov z pracovného práva je to rigidný Zákonník práce, teda je neflexibilný. Nedáva priestor tým zamestnávateľom a ani zamestnancom vytvárať také pracovné miesta, ktoré vyhovujú obidvom stranám. Zamestnávateľ si veľmi dobre rozmyslí, či príjme zamestnanca, ak mu dáva tie reštrikcie v podobe odstupného, odchodného, prípadne zvýšením právomoci odborových zväzov alebo zástupcov zamestnancov a to ani nehovorím, ktoré by inak pri dobrom nastavení nemuseli pôsobiť zle. Príkladom môže byť sčasti Škandinávia.
Ale, keď už ste sa dotkli odborov, veľmi nešťastne ste to urobili pri zmluvách o vyššom kolektívnom vyjednávaní, kde dôsledky môžu byť radikálne a podľa mňa sa prejavujú už teraz, kedy konkurencieschopnosť Slovenska podľa Svetového ekonomického fóra je, sme na 75. mieste. Nebudem hovoriť, kto je za nami. Pred nami sú všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Všetky, teda okrem nás, my sme na poslednom mieste. A nehovorím o Rakúsku, ktoré je tu, za Dunajom.
Pán minister, za dva a pol roka už sa dá čo hodnotiť, podľa môjho názoru, a výsledky vašej práce neviem, či ste, alebo nie ste s nimi spokojný, ja musím vyjadriť naozaj, som veľmi nespokojný. Keď si zoberieme, že, keď si odmyslíme sezónne zamestnávanie, nezamestnanosť neklesla ani o jedno celé percento a pritom ten priestor na znižovanie, keď si zoberieme, že krajiny aj so 7 % znižujú nezamestnanosť, stále sa im to darí. My ten priestor máme dvojnásobný, dvojnásobný a za 2,5 roka sa budeme chváliť tým, že znižuje sa nezamestnanosť počas leta, čo je úplne samozrejmé a čo sa deje vždy.
Mali ste priestor pre zvýšenie zamestnanosti a to som zachytil v medzirezortnom pripomienkovom konaní a hovoril to pán kolega Mihál. Hovoril, že do medzirezortu išli v zásade dva okruhy. Ja som to zachytil trošku inak a to ma bude celkom zaujímať, pán minister, dúfam, že na to odpoviete. Do medzirezortného pripomienkového konania 1. 7. 2014 prišla hlavne regulácia dočasného zamestnávania, resp. užívateľského zamestnávania a v medzirezorte nebol ten výpovedný dôvod, o ktorom hovoril kolega Mihál, a to je výpovedný dôvod z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný, invalidný, výsluhový dôchodok. Ten tam podľa mojich vedomostí nebol, v medzirezorte, čo je veľmi dôležité, na čo sa častokrát odvolávate ako, čo je štandardné, čo je legislatívne, čo ako by to malo byť. Toto tam nebolo.
Ale už na vládu 20. 8. 2014 prišiel návrh, kde ten výpovedný dôvod bol. Opakujem, bez medzirezortného pripomienkového konania. Už tu sa javí, že išlo o zásah mimo legislatívu a ergo potom mi to tak dáva, dáva náznaky, že išlo o nejaký lobistický ťah alebo plnenie marketingového plánu. Pretože opäť, 24. 9. zasadnutie vlády, kedy tam, stále tam bol ten výpovedný dôvod v tom návrhu, ktorý reálne mohol pomôcť zamestnanosti o, podľa mojich vedomostí, viac ako 10 000 pracovných miest. Ak sa nemýlim, kolegyňa Gibalová hovorila o 20-tisícoch. Tieto čísla poznáte určite vy, ale nebavíme sa o päť, možno sto, bavíme sa o tisíckach pracovných miest, kedy, ja vám zopakujem slová kolegu Mihála, na čo dotujeme veľké firmy, keď máme riešenie pod nosom, keď my môžeme ako štát regulovať niečo, čo nám prinesie bez akejkoľvek dotácie pracovné miesta a zároveň ubudnú sociálne dávky, dávky v nezamestnanosti. Ako hovorím, to riešenie je pod nosom.
Vrátim sa späť k tomu procesu, akým sa prijímal tento zákon, pretože po zasadnutí vlády 24. 9. tento návrh vypadol. Podľa mojich vedomostí ten dôvod tam nebol nejaký relevantný. Ak mi ho poviete, budem veľmi rád, pretože opäť to vyzerá ako niečí nátlak, alebo čoho sa hrozím, že je to plnenie marketingového plánu. Tak ako sú sociálne balíčky, na ktoré ste mali priestor 2,5 roka a ministerstvo vášho rozsahu to má za mesiac zmáknuté všetko. Všetko. Sadnú, mesiac budú makať, 15 opatrení alebo tie, ktoré spadajú pod vaše ministerstvo, sú pripravené za mesiac, ale vy ich budete dávkovať postupne. Postupne, aby ste ukázali ľuďom, že sa to dá, že zalepili im oči, že ukázali, nenachádzam to správne slovo, aby ste nemali náboje pred voľbami. Týmto spôsobom, čoho sa bojím, vy dáte tento výpovedný dôvod rok alebo skôr pred voľbami, aby ste mohli víťazoslávne povedať, my sme vytvorili pracovné miesta, my naozaj pôsobíme na znižovanie nezamestnanosti.
Viete dať verejný záväzok, že to neurobíte, pán minister? Alebo povedzte mi, prečo to nie je možné urobiť teraz, čo nám bráni v tom?
K tomu riešeniu. To riešenie sa nachádza v bode 54 tejto schôdze. Je to riešenie, ktoré navrhujem ja a ktoré je najmenej nebezpečné, najmenej bolestivé. Pretože môj návrh hovorí o tom, že ten, kto poberá starobný dôchodok, ktorý je vo výške 1,5-násobku životného minima aspoň, o tom čísle sa pokojne môžme baviť. Ak dosiahne 63 rokov, v štátnej správe už nemá čo robiť. Ak nemá 63 rokov, je to nový výpovedný dôvod. Schválne zdôrazňujem slová "štátnej správy". Týka sa to zákona o štátnej službe a prác vykonávaných vo verejnom záujme. Osobne si myslím, že štát nemá strkať nos do súkromných vzťahov. Ak, tak iba do pracovných podmienok. To sú mzdy, pracovný čas, no, ak tak mzdy. O tom, to je tiež polemika, ale určite pracovný čas, hygiena, BOZP, prestávky v práci.
Tu vám ponúkam reálny nástroj na to, aby bola znížená nezamestnanosť o tisícky pracovných miest. Ja budem veľmi rád, pán minister, toto je, ja dúfam, že konštruktívny návrh. Ak mi dáte oponentúru, budem veľmi rád. Pokiaľ viem, aj pani Gibalová sa týmto problémom zaoberá niekoľko rokov. Opakujem, my máme to riešenie pod nosom a štát by sa mal starať o nezamestnanosť, resp. zamestnanosť a nerobí to. Radšej dotuje buď veľké firmy, ani nie malé, veľké firmy alebo zamestnancov, ktorí poberajú starobný dôchodok. A aby sme možno hovorili v číslach, ja som mal, vlastne ešte mám priateľa, ktorý bol štátnym zamestnancom, poberal dôchodok 700 euro a plat 1 400 euro. Tento pán išiel do roboty o deviatej a skončil o druhej. Myslel som si, že je to výnimka, ale potom, ako som dal tento návrh, dostal som niekoľko e-mailov, ktoré tu budem, ak sa môj bod dostane na rad, budem tu čítať, kedy naozaj tá realita je taká, ako hovorím a, pán minister, vy to musíte vedieť. V štátnej správe máme priestor na zmenu a to nehovorím o tom, že v Singapure je štátna správa ďaleko špecializovaná, ďaleko užšia, ako naša, ale okej. K tomu sa dostanem pri svojom bode 54 a budem dúfať, že pri tomto bode tá diskusia sa opäť otvorí a tento návrh posunieme do druhého čítania a ak tam budú nejaké problémy, budeme ich riešiť. A riešme ich pokojne spolu, veď od toho sme tu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela doplniť len jednu vec k tomu výpovednému dôvodu, lebo spomínalo sa to tu častejšie a myslím si, že naozaj takýto dôvod by mal byť dôvodom pre možné skončenie pracovného pomeru. Čo tu ale neodznelo, je, že ak by takýto dôvod ako dôvod pre ukončenie pracovného pomeru bol zavedený, neznamená to, že všetci títo ľudia by prišli o prácu automaticky. Bola by to len možnosť pre zamestnávateľa z takéhoto dôvodu ukončiť pracovný pomer s človekom, ktorý teda dosiahol tento dôchodkový vek plus tie tri roky. Čiže len to tu neodznelo. Myslím si, že je dobré si aj toto uvedomiť preto, lebo si myslím, že s príliš veľkou opatrnosťou sa do takéhoto opatrenia ide, ale tie dopady by neboli také, že všetci títo ľudia by prišli o prácu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela len dodať, že naozaj bolo zaujímavým spestrením aj vysvetlenie alebo ozrejmenie celého legislatívneho procesu tohto návrhu. Priznám sa teda, že naozaj, netušila som, že vlastne v pripomienkovom konaní ten návrh, ktorého sa týkala značná časť Mirovho vystúpenia, a týkala sa ako výpovedného dôvodu, vôbec nebol. To je naozaj na zamyslenie a teda ďakujem, že si s touto myšlienkou prišiel, lebo naozaj potvrdzujú sa, potvrdzujú sa viac marketingové ťahy tejto vlády, ako skutočné snahy o riešenie problémov. Osobne si myslím, že tento výpovedný dôvod ak by bol zavedený, tak možnože by sa odstránila aj všeobecne nezamestnanosť mladých, alebo vo veľkej miere, samozrejme, že nie stopercentne, ale vo veľkej miere. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za faktické. Ja len pripomeniem pánovi ministrovi, že by naozaj mohol toto vysvetliť. Je to vhodné, aj keď teda s tým výpovedným dôvodom ja technicky nesúhlasím, teda ani filozoficky, ale minimálne by sa otvorila, otvorila by sa diskusia. Pán minister by potom mohol ukázať, či to myslí, alebo ako to myslí s riadením ministerstva, či naozaj chce alebo nechce znižovať nezamestnanosť, lebo doposiaľ, či sa na mňa pán minister bude hnevať alebo nebude, tie výsledky práce ukazujú, že no, sú žalostné tie výsledky a je mi to úprimne ľúto.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Zákonník práce je veľká téma a preto sa nikto nemôže čudovať, že už, ak dobre počítam, tretíkrát som v tejto rozprave za rečníckym pultom.
V tomto svojom vystúpení chcem sa znovu vrátiť k nášmu návrhu liberálneho Zákonníka práce, ale nebudem teraz hovoriť o tých skutočne liberálnych riešeniach, lebo zase nemám ilúzie o tom, že by sa mi to podarilo na strane SMER-u presadiť, alebo teda u pána ministra, ale chcem hovoriť o niektorých takých skôr technikalitách, ktoré nie sú ani ľavicové, ani pravicové, ani vládne, ani opozičné, ktoré sú jednoducho pragmatické a podľa môjho názoru ich prijatím by sa uľahčil život zamestnancom, zamestnávateľom, všetkým, ktorých táto problematika istým spôsobom zaujíma, alebo sa ich dotýka. Pripomeniem napríklad náš pohľad ešte raz, ktorý som hovoril v úvodnom vystúpení, na prácu v nedeľu. Myslíme si, že práca v nedeľu by nemala byť nejako zo zákona obmedzovaná, tak ako si to naopak myslia naši priatelia z KDH, ale myslíme si, že v našom Zákonníku práce chýba, chýba zvýhodnenie za prácu v nedeľu. Dôvod je ten, že rešpektujeme, rešpektujeme, že nedeľa je tradične dňom pracovného pokoja, dňom, kedy by mali byť rodiny spolu, tráviť voľný čas a preto ten zamestnanec, ktorý chce, musí, alebo môže, to je jedno, aký použijem prívlastok, pracovať v nedeľu, mal by mať určité zvýhodnenie. Zdôrazňujem, že dnes takéto zvýhodnenie takíto zamestnanci žiadne nemajú. Ak má zamestnanec povedzme v obchode pracovný čas rozvrhnutý tak, pracovný čas, zdôrazňujem, rozvrhnutý tak, že pracuje v nedeľu, jednoducho na nedeľu mu pripadne pracovná zmena, lebo napríklad voľný deň má potom v pondelok alebo v utorok, tak takýto zamestnanec nemá na nič iné nárok, len na svoju mzdu. My teda navrhujeme, aby za prácu v nedeľu bol príplatok 25 %, najmenej 25 %. Myslíme si, že týmto spôsobom by sme ocenili tých ľudí, ktorí v nedeľu pracujú, nie nejakými zákazmi, ale takýmto, takýmto spôsobom zvýhodniť tie rodiny, aby keď už teda otec alebo mama nie je v nedeľu pri deťoch, aby aspoň doniesol domov viac peňazí.
No ale poďme k ďalším veciam. My napríklad hovoríme, že spôsob výpočtu nároku na dovolenku v dnešnom Zákonníku práce je strašne ťarbavý a nepraktický. Neviem, kolegovia, či vás trošku nezaťažím, keď vám trochu sa pokúsim vysvetliť, pokúsim, lebo je to ťažké vysvetliť, akým spôsobom súčasný zákonník definuje nárok zamestnanca na dovolenku, resp. na počet dní dovolenky. Čiže poprosím o pozornosť, ak máte chuť, dozviete sa, ak sa mi to teda podarí vysvetliť, ako funguje dnešný systém.
Dnešný systém funguje takto: ak zamestnanec v roku, v kalendárnom roku neodpracuje aspoň 21 dní, čiže odpracuje 1 až 20 dní, tak nemá nárok na dovolenku za takýto rok vôbec. Ak zamestnanec v kalendárnom roku odpracuje, resp. vykonáva prácu, aby som použil presnejší termín, ak vykonáva prácu v rozsahu 21 až 59 kalendárnych dní, teda dní vrátane, tak v takomto prípade má nárok na tzv. pomernú časť dovolenky a to tak, že ak odpracuje, resp. vykonáva prácu v rozmedzí 21 až 41 dní vrátane, má nárok na 1/12 tej celoročnej výmery, ktorá je 4 týždne alebo 5 týždňov do 33 rokov, nad 33 rokov veku, ak vykonáva prácu v rozsahu 42 až 59 dní, má nárok na 2/12 tej celoročnej výmery. Čiže 0 až 20 žiadny nárok, 21 až 41 jedna dvanástina dovolenky, 42 až 59 dve dvanástiny dovolenky.
Teraz čo tí, ktorí vykonávajú v roku prácu aspoň 60 dní a viac? Tak u nich sa postupuje dvoma spôsobmi, podľa toho, či pracovný pomer trval celý rok alebo časť roka. Ak pracovný pomer trval celý rok, tak v takom prípade má zamestnanec nárok na tie 4 alebo 5 týždňov dovolenky, podľa toho, či má do 33 alebo 33 rokov a viac. Štyri alebo päť týždňov dovolenky. Ak zamestnanec nastúpil v priebehu roka do pracovného pomeru, resp. pracovný pomer bol ukončený v priebehu roka, tak v takom prípade má nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok a to podľa počtu celých mesiacov trvania pracovného pomeru. Čiže ak napríklad by nastúpil do pracovného pomeru 15. októbra 2014 a stihne, stihol by, no to nestihne, tých 60 dní nestihne, tak iný príklad, keby nastúpil do zamestnania 15. mája 2014, tak za rok 2014 mu podľa tohto vznikne nárok na 7/12 toho celoročného nároku, čiže 7/12 z doby štyroch alebo piatich týždňov. Neviem, či ma ešte stíhate sledovať, ak áno, tak teraz príde to najhoršie. Takže zoberme si zamestnanca, ktorý vykonával prácu aspoň 60 dní a napríklad pracovný pomer u neho trval celý rok, čiže má nárok na 4 alebo 5 týždňov dovolenky, povedzme päť týždňov, tak to nie je všetko, pretože tu ešte sa musí ten zamestnávateľ pozrieť, koľko potenciálnych dní v tom roku zameškal. Čiže prvý pohľad je, či odpracoval aspoň 60 dní a potom posledný pohľad je, a koľko dní zameškal s tým, že ak vymeškal 100 dní, tak za prvých 100 dní zameškaných sa ten jeho nárok, tých päť týždňov kráti, kráti o 1/12 a potom za každých prípadných ďalších 21 zameškaných dní sa mu ten nárok kráti vždy o ďalšiu dvanástinu.
Takže toto je súčasný systém. Toto svoje vystúpenie mám nacvičené, pretože to pravidelne hovorím na školeniach mzdárkam a myslím si, že celkom úspešne, čiže je to síce komplikované, ale vysvetliť sa to dá, možno aj pochopiť. Ale to, čo my navrhujeme, je omnoho jednoduchšie. Skrátka zoberieme, či zamestnancovi trval pracovný pomer celý rok alebo časť roka, buď má teda nárok, ak pracoval celý rok, na 4 alebo 5 týždňov, alebo na príslušný počet dvanástin, ak pracovný pomer začal, skončil v priebehu roka, to je prvé pravidlo. A druhé pravidlo, za každých 21 zameškaných dní sa ten nárok kráti o 1/12. Bodka. Je to omnoho jednoduchšie a je to spravodlivé. Proti tomu nemôže nikto namietať. Ten spôsob určenia toho nároku toho výpočtu sa značne zjednoduší a všetci budú spokojní, tvrdím, nikto nebude protestovať. Určite nebudú odborári kvôli tomuto hnať ľudí pred ministerstvo práce, aby protestovali.
Tu je ešte subproblém, že ide o tzv. výkon práce. A to, čo sa považuje pri určení nároku na dovolenku za výkon práce, je ďalšia obrovsky komplikovaná zložitosť, pretože napríklad za výkon práce sa považuje materská dovolenka a naopak, za výkon práce sa nepovažuje rodičovská dovolenka. Za výkon práce sa považuje, sa nepovažuje PN-ka, ale považuje sa taká PN -ka, kde došlo k pracovnému úrazu. A takto by som mohol pokračovať. Čiže tých pravidiel je tam neuveriteľne veľa, sú komplikované a nemyslím si, že vždy sú aj logicky správne. Čiže ponúkam, ponúkam takýto návrh, ktorý teda možno aj predložím spolu s kolegynkou Jankou Kiššovou niekedy v budúcnosti ako pozmeňovací návrh. Myslím si, že by kľudne mohol prejsť, pretože opakujem ešte raz, nie je ani pravicový, ani ľavicový, je čiste pragmatický a pomôže veci. Aspoň si to teda myslíme.
Ďalší takýto podobný problém je výpočet priemerného zárobku. Čiže má zamestnanec dovolenku, dobre, už teda vieme, koľko dní má nárok na dovolenku, má teda dovolenku, čerpá si ju, a ďalší problém je, čo má za túto dovolenku dostať, akú náhradu mzdy. Ten výpočet náhrady mzdy sa vlastne robí tak, že sa vždy posúdi jeho mzda za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, čiže zoberie sa, akú mal mzdu, vydelí sa to počtom odpracovaných hodín, vyjde priemer na hodinu a z toho potom priemer na deň a máme teda náhradu mzdy za dovolenku. To nie je ani nejako komplikované a na prvý pohľad, na prvé počutie celkom v poriadku, ale my ponúkame lepší návrh. My hovoríme o tom, že ten priemer mzdy by sa mal vypočítať nie za predchádzajúci štvrťrok, ale za predchádzajúce štyri štvrťroky a to preto, lebo bude spravodlivejší. Poviem prečo.
Zoberte si, že väčšinou vo firmách, ale aj v štátnej správe, samosprávach je prax taká, že v 4. štvrťroku sa vyplácajú odmeny, to je tradičné, kedy inokedy, keď nie na konci roka, jednak sú Vianoce, jednak sa vyhodnotí práca zamestnanca, jeho výkon, jeho prínos za celý rok a zamestnanec, povedzme v novembrovej výplate, dostane nejakú odmenu. To znamená, ale naopak napríklad v 1. štvrťroku - január, február, marec -, kedy sa ten rok len rozbieha, je zimné obdobie, možno sa aj menej pracuje, nie sú také prémie, nie sú také výkonnostné odmeny, v 1. štvrťroku, naopak, takýchto odmien je minimum. Čiže keď si porovnáme ten výpočet priemerného zárobku za 4. štvrťrok a porovnáme si ho s výpočtom za 1. štvrťrok, tak u toho istého zamestnanca tam môžu byť dosť zásadné rozdiely. Čiže iný mu vyjde ten priemer na dovolenku za ten, za ten štvrťrok.
Čo to potom znamená? Pre takéhoto zamestnanca je vcelku výhodné čerpať dovolenku počas toho prvého štvrťroka, pretože sa vychádza z jeho dobrého príjmu, z odmien, ktoré mal za 4. štvrťrok, a naopak, neoplatí sa mu čerpať dovolenku počas 2. štvrťroka, pretože vtedy zase tá náhrada je vypočítaná z toho slabého 1. štvrťroka. Tak to vo väčšine firiem jednoducho je. Namietnete, správne namietnete, že áno, keď niekto dostáva v tom novembri koncoročnú odmenu, tak odmeny ročného charakteru sa podľa súčasného znenia Zákonníka práce majú rozpočítať na štvrtiny. To je dobrá námietka, dobrý argument, ktorý beriem, ale tu práve hovorím, že zbytočne sa ten výpočet potom takto komplikuje. Pretože keby sa postupovalo podľa toho nášho návrhu, tak počas 1. štvrťroka zamestnanec čerpá dovolenku a dostáva náhradu vypočítanú z jeho celoročného príjmu za predchádzajúci rok. Čiže nemusím rozlišovať ani potom, čo bola ročná odmena, čo bola mesačná odmena, čo bol taký príplatok a ako to presne urobiť. Ten výpočet sa zjednoduší a bude spravodlivejší. Keď bude čerpať v 2. štvrťroku dovolenku, tak ten výpočet bude za 2. štvrťrok až tretí, štvrtý predchádzajúceho roka plus 1. štvrťrok aktuálneho roka. Čiže vždycky sa kĺzavo zoberú predchádzajúce štyri štvrťroky. Čiže tvrdím, bude to v prvom rade spravodlivejšie a v druhom rade to bude aj jednoduchšie, lebo pri tých ročných, polročných odmenách sa nebude musieť zamestnávateľ piplať v tom, že čo je čo a ako to má rozdeliť.
Znova, tu ide o návrh, ktorý nemá nič spoločné ani z ľavicou, ani s pravicou, ani s odbormi, ani so zväzmi zamestnávateľov, ide skrátka o ponuku, ako zjednodušiť, zlepšiť Zákonník práce tak, aby to bolo na prospech všetkých strán, ako tí naši americkí priatelia radi hovoria, win-win situácia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jozef, vrátil si do rozpravy zase kus schizofrénie. Tak je tu minister Richter a nerozumiem tomu, načo otvárať témy v opozícii a teda, ale prosím. Spomenul si, že obsahom toho vášho poslaneckého návrhu Zákonníka práce je tá nedeľa a spomenul si náš návrh, teda návrh mňa a kolegu Alojza Přidala. No o tom bude samostatná diskusia, ale keď si to už spomenul, že vy navrhujete zvýhodniť nedeľnú prácu tým osobitným príplatkom 25 %, pán kolega, ja som nie za 25 %, ja som za 100 % zvýšenia príplatku za nedeľnú prácu. Ale ten postup, logicky, musí byť iný. Najprv musíme pomôcť ľuďom, ktorí chcú byť v nedeľu pri svojich rodinách a nemôžu si pomôcť. Keby bol ten príplatok 100 %, tak ten náš, by som povedal, úspech, že presadíme, alebo pomôžeme tým rodinám, alebo tým mamičkám, ktoré chcú byť pri svojich deťoch a manželoch, jednoducho by bol neuskutočniteľný.
Čiže ja navrhujem tento postup, že najprv pomôžme tým, ktorí v nedeľu chcú byť pri svojich rodinách a nechcú prísť o prácu a potom môžeme pomôcť tým, ktorí v nedeľu musia byť v práci, lebo je to nevyhnutné pre chod spoločnosti a tým môžeme pomôcť aj tým príplatkom, ktorý spomínaš naozaj, ktorý vypadol zo Zákonníka práce a môže byť nie 25 %. Päťdesiat, 100 %. Proste naozaj, môžeme im takto pomôcť, lebo je to, je to istá aj obeta ostatným, ktorí môžu tráviť čas iným spôsobom, ako byť v práci. Čiže ten postup my považujeme za správny, ale úplne opačný. Najprv presadiť napríklad obmedzenie nedeľnej práce pre tých, ktorí nemusia pracovať a potom pomôžme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Predstavili sme s kolegom Jozefom Mihálom mnohé zmeny, ktoré sme do tejto novely Zákonníka práce vniesli a Jozef aj teraz podrobnejšie vysvetlil na konkrétnych príkladoch, ktoré z nich považujeme za, za možno nosné alebo najzávažnejšie. Nám je úplne jasné, že takto predstavená novela Zákonníka práce nemá šancu na úspech, tak ako mnohé nami predkladané návrhy zákona. Chcem sa ale spýtať, alebo poprosiť pána ministra, či by sa aspoň nezamyslel nad niektorými z týchto návrhov a neosvojil si aspoň tie, ktoré naozaj nejavia známky pravicovosti alebo ľavicovosti, ktoré len jednoducho zjednodušujú systém a prácu. Ďakujem.

Ďakujem za faktické poznámky a chcem sa, chcem reagovať najmä na kolegu Jula Brocku. Ja by som bol rád, keby diskusia k Zákonníku práce, pokiaľ ide o ten problematický bod - práca v nedeľu - permanentne ďalej prebiehala, určite dnešným dňom sa ten náš názor alebo tá naša diskusia neskončí a bude pokračovať ďalej. My sme predstavili teda náš pohľad - nie cestou zákazov, ale cestou nejakej prirodzenej regulácie toho faktu, že skrátka nedeľa je nedeľa. Je to svojím spôsobom výnimočný deň a preto by zamestnávateľ, ktorý chce, aby zamestnanec pracoval v nedeľu, aby bol zaťažený vyššou, vyššou povinnosťou, vyššou vyplatiť ten príplatok.
Môžeme samozrejme diskutovať, či to má byť 100 %, či to má byť 300 %, či to má byť 25 %, tá diskusia je samozrejme z tohto rozmeru úplne otvorená, ale zdôrazňujem ešte raz, cestou zákazov, lebo vy navrhujete zákaz. Keby to bola výhrada vo svedomí, lebo tak sme dokonvergovali k riešeniu počas našej spoločnej vlády, len sa to nestihlo prejaviť do paragrafového znenia. Keby to bola výhrada vo svedomí, skrátka nechcem, nebudem pracovať v nedeľu a niektorí teda, lebo aj takí sú, adventisti v sobotu, tak dajme tomu, že teda vlastne to riešenie som vtedy prijal. My do toho ponúkame ešte tento ďalší rozmer a myslím si, že by sme mali hľadať riešenie, ktoré by nemalo byť formou zakazovania, prikazovania, ale formou určitej prirodzenej regulácie a vzťahu dvoch slobodných subjektov.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, prítomní poslanci, dovoľte aj mne zaujať v krátkosti postoj k predkladanému a prerokovávanému Zákonníku práce a to hlavne s apelom a zdôraznením jedného konkrétneho praktického návrhu, s ktorým som sa mala možnosť počas výkonu mandátu stretnúť priamo v praxi. Tento konkrétny praktický návrh súvisí a vyplýva z podnetu vodičov kamiónov, ktorí ma upozornili na porušovanie a diskrimináciu ich ako zamestnancov pri vyplácaní cestovných náhrad. Hneď v úvode chcem podotknúť, že mojou snahou bolo riešiť tento prípad na tvári miesta so zamestnávateľom nadnárodného rozmeru a súčasne som o tomto probléme, ktorý sa dotýka, predpokladám, veľkého množstva vodičov kamiónov, snažila som sa tento problém riešiť, upozorniť naň aj štátneho tajomníka pána Ondruša.
Hneď v úvode chcem povedať, že vystupujem v tomto prvom čítaní opisujúc tento návrh, avšak, samozrejme, v druhom čítaní bude predložený aj konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Aby som však nič neostala dlžná aj prerokovávanému Zákonníku práce nejakým takým všeobecným vyhodnotením a zaujatím postoja, dovolím si povedať, že aj napriek tomu, že nie som odborníkom na pracovné právo, na oblasť zamestnávania a už vôbec si netrúfam byť nejakým špecialistom a odborníkom na výklad Zákonníka práce, za čo ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Mihálovi, že nám takýto prehľad, exkurz do tohto zákona urobil aj s poznaním reálií, dovolím si povedať, že pracovný trh je veľmi komplikovaný, neprehľadný a ja si myslím, že túto komplikovanosť si spôsobujeme sami tým, že neprecízne, nekoncepčne a nesystémovo pripravujeme legislatívne návrhy.
Rovnako ako pán poslanec Novotný si myslím, že dnes v takej komplikovanej a napätej atmosfére preberáme tento zákon a riešime ho v dôsledkoch. Rovnako sa zastávam toho jeho postoja, podporujem ho v tom postoji, že je potrebné vrátiť sa k príčinám, prečo tento stav vznikol. A my sa potrebujeme týmto spôsobom vrátiť do leta 2012, kedy bol prerokovávaný zákon o sociálnom poistení, v ktorého dôsledku sa stalo to, že ak sa prijali opatrenia na zvýšenie odvodov, naozaj reálne, či už samostatne zárobkovo činné osoby, alebo aj rôzni iní zamestnávatelia signalizovali aj mne, bola známa táto skutočnosť, že pokladajú živnosti, neoptimalizuje, ale naopak, sťažuje sa ich možnosť zamestnávania nových ľudí, ak vôbec a vôbec sťažujú sa podmienky udržiavania už vytvorených pracovných miest.
Bolo by dobré, aby sme si v tomto momente sebakriticky priznali, že je potrebné zjednať nápravy. Prihováram sa za to, aby sa zoptimalizovali podmienky pre zamestnávateľov, aby sa vyvažovali pracovné vzťahy na pracovnom trhu, a to tak, aby to bolo výhodné pre obe strany, aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov. Ak je potrebné prijať opatrenia, zastávam sa toho, že je potrebné znížiť odvody, lebo je ťažké dnes byť zamestnávateľom a je potrebné vzhľadom na to, že sa ocitáme v hospodárskej kríze, o ktorých príčinách by som vedela hovoriť a často o nich hovorím v parlamente, napriek tomu je potrebné uskutočniť úpravy aj v legislatívnom nastavení poskytovania sociálnych istôt.
Ja by som chcela ešte k tomu povedať, že aj na tému pracovných agentúr sa naozaj žiada, aby tieto pracovné agentúry, ich pôsobenie a zapojenie do pracovného trhu bolo precizované. Domnievam sa, že pracovné agentúry majú predovšetkým poskytovať pomoc pri sezónnom dočasnom zamestnávaní. Určite som proti tomu, aby prostredníctvom pracovných agentúr využívaním rôznych nekalých špekulatívnych praktík boli zamestnávaní u užívateľských zamestnávateľov ľudia, pracovníci, v princípe neformálne zamestnaní, sťaby v trvalom pracovnom pomere.
Myslím si, že naozaj tým, že sa upraví zákon o sociálnom poistení, ak sa vrátime naozaj do tohto zákona, znížime odvody, ak vytvoríme optimálne priaznivé podmienky pre zamestnávateľov, nebude potrebné riešiť otázku udržiavania trvalých pracovných miest. Viem si predstaviť, že pracovné agentúry možno aj v prepojení a v súčinnom pôsobení s úradmi práce vedeli by poskytovať prácu pre tých, ktorí sa nachádzajú v nejakom prechodnom štádiu, keď prišli o prácu a potrebujú si nájsť nejaké alternatívne zamestnanie. Viem si predstaviť, že by sa špecializovali na oblasť zamestnávania ľudí, zamestnancov sezónnymi prácami, ale hlásim sa k tomu, čo tu bolo povedané, predovšetkým ak neobídem ostatných, pánom Mihálom, je potrebné sústrediť našu pozornosť na vytváranie trvalých pracovných miest. Veď je to aj váš volebný záväzok, ako sociálnej strany, sociálnej vlády. Veď ste ľuďom sľubovali istoty. Tak kde? Veď pre ľudí je naozaj najväčšou istotou dnes práca, z ktorej si zabezpečujú príjem vôbec na to, aby dokázali uhradiť primárne potreby. Tak je potrebné ísť touto cestou, byť sebakritický, pokorný a priznať si všetky vecné, pádne, opodstatnené návrhy opozície, obzvlášť ak ich dôvodnosť potvrdzuje samotná skutočnosť, reálny život a prax.
A teraz idem naspäť k tomu môjmu návrhu, ktorý sa týka teda toho obchádzania zákona a ktorý upozorňuje aj na skrytý mobbing a diskrimináciu zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. V § 5 ods. 5 zákona o cestovných náhradách je vytvorený legislatívny priestor pre to, aby mohol zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť zmluvu, ale po vzájomnej dohode o tom, že sa zníži vyplácanie nárokovanej čiastky stravného o 25 %. Mnohí práve vodiči kamiónov ma upozornili na to, že napriek tomu, že sú v niekoľkých turnusoch, v niekoľkých piatich, šiestich týždňoch od svojich rodín, s týmto krátením na svojich právach a vyplácaných diétach sú nespokojní. V princípe sa mesačne jedná o krátenie v objeme 200 - 300 eur. Ja sa plne stotožňujem s touto ich kritikou a nespokojnosťou a chcem naozaj poukázať na nekalosť pôsobenia jednotlivých zamestnávateľov, hlavne nadnárodných spoločností, nadnárodné kamiónové spoločnosti, ktorí naozaj zneužívajú benevolenciu tohto zákona, alternáciu, ktorá je daná práve tým, že možno uzavrieť v pracovnej zmluve toto krátenie o 25 %.
Formálne to naozaj vyzerá tak, že zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť, ale neformálne je to tak, že ak by naozaj nepristúpil zamestnanec na takéto 25-percentné krátenie jeho diét, prišiel by o prácu. Takže je to skrytý mobbing a toto nemôžeme v našej spoločnosti tolerovať. Ako poslanci sme tu na to, aby sme chránili práva našich občanov, práva zamestnancov, ktorí sú takto na svojich právach ukracovaní.
Pán štátny tajomník Ondruš vie o tomto probléme. Do podrobnosti sme ho rozoberali na spoločnom rokovaní. Ja som ho požiadala, aby tento podnet sprostredkoval vám, pán minister, aj vládnym poslancov, ktorí majú možnosť do tohto zasiahnuť a ovplyvniť tento proces, pomôcť takto kamiónovým prepravcom. My darmo budeme udržiavať rodinu cez inštitucionálnu alebo legislatívnu ochranu, cez ústavné zákony formálne na papieri, pokiaľ budeme benevolentní a budeme rezervovaní k úprave takýchto legislatívnych návrhov. Rodiny takto prichádzajú nielen o otcov, manželky o manželov, sú vzdialení kvôli stavu núdze, sú nútení zobrať prácu, aká príde, ale sú ešte ukracovaní napriek tomu o svoje diéty. A pre takúto bežnú slovenskú rodinu 200 - 300 eur určite nie je zanedbateľná čiastka. Už nehovoriac o tom, že samotný podiel vyplácaných súm na stravnom je väčší, ako samotná mzda.
Vážený pán minister, vážení vládni poslanci, vážený pán štátny tajomník, chcem vás veľmi pekne poprosiť o to, že ak si preberiete tento pripravený pozmeňujúci, doplňujúci návrh, budete mu venovať svoju pozornosť a na základe mnou predložených argumentov sa nebudete s ním iba zaoberať, ale ho zapracujete do návrhu predkladaného Zákonníka práce.
Ďakujem.