39. schôdza

Ďakujem za faktické poznámky a chcem sa, chcem reagovať najmä na kolegu Jula Brocku. Ja by som bol rád, keby diskusia k Zákonníku práce, pokiaľ ide o ten problematický bod - práca v nedeľu - permanentne ďalej prebiehala, určite dnešným dňom sa ten náš názor alebo tá naša diskusia neskončí a bude pokračovať ďalej. My sme predstavili teda náš pohľad - nie cestou zákazov, ale cestou nejakej prirodzenej regulácie toho faktu, že skrátka nedeľa je nedeľa. Je to svojím spôsobom výnimočný deň a preto by zamestnávateľ, ktorý chce, aby zamestnanec pracoval v nedeľu, aby bol zaťažený vyššou, vyššou povinnosťou, vyššou vyplatiť ten príplatok.
Môžeme samozrejme diskutovať, či to má byť 100 %, či to má byť 300 %, či to má byť 25 %, tá diskusia je samozrejme z tohto rozmeru úplne otvorená, ale zdôrazňujem ešte raz, cestou zákazov, lebo vy navrhujete zákaz. Keby to bola výhrada vo svedomí, lebo tak sme dokonvergovali k riešeniu počas našej spoločnej vlády, len sa to nestihlo prejaviť do paragrafového znenia. Keby to bola výhrada vo svedomí, skrátka nechcem, nebudem pracovať v nedeľu a niektorí teda, lebo aj takí sú, adventisti v sobotu, tak dajme tomu, že teda vlastne to riešenie som vtedy prijal. My do toho ponúkame ešte tento ďalší rozmer a myslím si, že by sme mali hľadať riešenie, ktoré by nemalo byť formou zakazovania, prikazovania, ale formou určitej prirodzenej regulácie a vzťahu dvoch slobodných subjektov.

V rozprave vystúpi pani poslankyňa Mezenská.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, prítomní poslanci, dovoľte aj mne zaujať v krátkosti postoj k predkladanému a prerokovávanému Zákonníku práce a to hlavne s apelom a zdôraznením jedného konkrétneho praktického návrhu, s ktorým som sa mala možnosť počas výkonu mandátu stretnúť priamo v praxi. Tento konkrétny praktický návrh súvisí a vyplýva z podnetu vodičov kamiónov, ktorí ma upozornili na porušovanie a diskrimináciu ich ako zamestnancov pri vyplácaní cestovných náhrad. Hneď v úvode chcem podotknúť, že mojou snahou bolo riešiť tento prípad na tvári miesta so zamestnávateľom nadnárodného rozmeru a súčasne som o tomto probléme, ktorý sa dotýka, predpokladám, veľkého množstva vodičov kamiónov, snažila som sa tento problém riešiť, upozorniť naň aj štátneho tajomníka pána Ondruša.
Hneď v úvode chcem povedať, že vystupujem v tomto prvom čítaní opisujúc tento návrh, avšak, samozrejme, v druhom čítaní bude predložený aj konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Aby som však nič neostala dlžná aj prerokovávanému Zákonníku práce nejakým takým všeobecným vyhodnotením a zaujatím postoja, dovolím si povedať, že aj napriek tomu, že nie som odborníkom na pracovné právo, na oblasť zamestnávania a už vôbec si netrúfam byť nejakým špecialistom a odborníkom na výklad Zákonníka práce, za čo ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Mihálovi, že nám takýto prehľad, exkurz do tohto zákona urobil aj s poznaním reálií, dovolím si povedať, že pracovný trh je veľmi komplikovaný, neprehľadný a ja si myslím, že túto komplikovanosť si spôsobujeme sami tým, že neprecízne, nekoncepčne a nesystémovo pripravujeme legislatívne návrhy.
Rovnako ako pán poslanec Novotný si myslím, že dnes v takej komplikovanej a napätej atmosfére preberáme tento zákon a riešime ho v dôsledkoch. Rovnako sa zastávam toho jeho postoja, podporujem ho v tom postoji, že je potrebné vrátiť sa k príčinám, prečo tento stav vznikol. A my sa potrebujeme týmto spôsobom vrátiť do leta 2012, kedy bol prerokovávaný zákon o sociálnom poistení, v ktorého dôsledku sa stalo to, že ak sa prijali opatrenia na zvýšenie odvodov, naozaj reálne, či už samostatne zárobkovo činné osoby, alebo aj rôzni iní zamestnávatelia signalizovali aj mne, bola známa táto skutočnosť, že pokladajú živnosti, neoptimalizuje, ale naopak, sťažuje sa ich možnosť zamestnávania nových ľudí, ak vôbec a vôbec sťažujú sa podmienky udržiavania už vytvorených pracovných miest.
Bolo by dobré, aby sme si v tomto momente sebakriticky priznali, že je potrebné zjednať nápravy. Prihováram sa za to, aby sa zoptimalizovali podmienky pre zamestnávateľov, aby sa vyvažovali pracovné vzťahy na pracovnom trhu, a to tak, aby to bolo výhodné pre obe strany, aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov. Ak je potrebné prijať opatrenia, zastávam sa toho, že je potrebné znížiť odvody, lebo je ťažké dnes byť zamestnávateľom a je potrebné vzhľadom na to, že sa ocitáme v hospodárskej kríze, o ktorých príčinách by som vedela hovoriť a často o nich hovorím v parlamente, napriek tomu je potrebné uskutočniť úpravy aj v legislatívnom nastavení poskytovania sociálnych istôt.
Ja by som chcela ešte k tomu povedať, že aj na tému pracovných agentúr sa naozaj žiada, aby tieto pracovné agentúry, ich pôsobenie a zapojenie do pracovného trhu bolo precizované. Domnievam sa, že pracovné agentúry majú predovšetkým poskytovať pomoc pri sezónnom dočasnom zamestnávaní. Určite som proti tomu, aby prostredníctvom pracovných agentúr využívaním rôznych nekalých špekulatívnych praktík boli zamestnávaní u užívateľských zamestnávateľov ľudia, pracovníci, v princípe neformálne zamestnaní, sťaby v trvalom pracovnom pomere.
Myslím si, že naozaj tým, že sa upraví zákon o sociálnom poistení, ak sa vrátime naozaj do tohto zákona, znížime odvody, ak vytvoríme optimálne priaznivé podmienky pre zamestnávateľov, nebude potrebné riešiť otázku udržiavania trvalých pracovných miest. Viem si predstaviť, že pracovné agentúry možno aj v prepojení a v súčinnom pôsobení s úradmi práce vedeli by poskytovať prácu pre tých, ktorí sa nachádzajú v nejakom prechodnom štádiu, keď prišli o prácu a potrebujú si nájsť nejaké alternatívne zamestnanie. Viem si predstaviť, že by sa špecializovali na oblasť zamestnávania ľudí, zamestnancov sezónnymi prácami, ale hlásim sa k tomu, čo tu bolo povedané, predovšetkým ak neobídem ostatných, pánom Mihálom, je potrebné sústrediť našu pozornosť na vytváranie trvalých pracovných miest. Veď je to aj váš volebný záväzok, ako sociálnej strany, sociálnej vlády. Veď ste ľuďom sľubovali istoty. Tak kde? Veď pre ľudí je naozaj najväčšou istotou dnes práca, z ktorej si zabezpečujú príjem vôbec na to, aby dokázali uhradiť primárne potreby. Tak je potrebné ísť touto cestou, byť sebakritický, pokorný a priznať si všetky vecné, pádne, opodstatnené návrhy opozície, obzvlášť ak ich dôvodnosť potvrdzuje samotná skutočnosť, reálny život a prax.
A teraz idem naspäť k tomu môjmu návrhu, ktorý sa týka teda toho obchádzania zákona a ktorý upozorňuje aj na skrytý mobbing a diskrimináciu zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. V § 5 ods. 5 zákona o cestovných náhradách je vytvorený legislatívny priestor pre to, aby mohol zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť zmluvu, ale po vzájomnej dohode o tom, že sa zníži vyplácanie nárokovanej čiastky stravného o 25 %. Mnohí práve vodiči kamiónov ma upozornili na to, že napriek tomu, že sú v niekoľkých turnusoch, v niekoľkých piatich, šiestich týždňoch od svojich rodín, s týmto krátením na svojich právach a vyplácaných diétach sú nespokojní. V princípe sa mesačne jedná o krátenie v objeme 200 - 300 eur. Ja sa plne stotožňujem s touto ich kritikou a nespokojnosťou a chcem naozaj poukázať na nekalosť pôsobenia jednotlivých zamestnávateľov, hlavne nadnárodných spoločností, nadnárodné kamiónové spoločnosti, ktorí naozaj zneužívajú benevolenciu tohto zákona, alternáciu, ktorá je daná práve tým, že možno uzavrieť v pracovnej zmluve toto krátenie o 25 %.
Formálne to naozaj vyzerá tak, že zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť, ale neformálne je to tak, že ak by naozaj nepristúpil zamestnanec na takéto 25-percentné krátenie jeho diét, prišiel by o prácu. Takže je to skrytý mobbing a toto nemôžeme v našej spoločnosti tolerovať. Ako poslanci sme tu na to, aby sme chránili práva našich občanov, práva zamestnancov, ktorí sú takto na svojich právach ukracovaní.
Pán štátny tajomník Ondruš vie o tomto probléme. Do podrobnosti sme ho rozoberali na spoločnom rokovaní. Ja som ho požiadala, aby tento podnet sprostredkoval vám, pán minister, aj vládnym poslancov, ktorí majú možnosť do tohto zasiahnuť a ovplyvniť tento proces, pomôcť takto kamiónovým prepravcom. My darmo budeme udržiavať rodinu cez inštitucionálnu alebo legislatívnu ochranu, cez ústavné zákony formálne na papieri, pokiaľ budeme benevolentní a budeme rezervovaní k úprave takýchto legislatívnych návrhov. Rodiny takto prichádzajú nielen o otcov, manželky o manželov, sú vzdialení kvôli stavu núdze, sú nútení zobrať prácu, aká príde, ale sú ešte ukracovaní napriek tomu o svoje diéty. A pre takúto bežnú slovenskú rodinu 200 - 300 eur určite nie je zanedbateľná čiastka. Už nehovoriac o tom, že samotný podiel vyplácaných súm na stravnom je väčší, ako samotná mzda.
Vážený pán minister, vážení vládni poslanci, vážený pán štátny tajomník, chcem vás veľmi pekne poprosiť o to, že ak si preberiete tento pripravený pozmeňujúci, doplňujúci návrh, budete mu venovať svoju pozornosť a na základe mnou predložených argumentov sa nebudete s ním iba zaoberať, ale ho zapracujete do návrhu predkladaného Zákonníka práce.
Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne nie sú.
Teraz vystúpi v rozprave pani podpredsedníčka Jurinová.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení páni predkladatelia, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opäť, myslím si, že veľmi krátko zareagujem na prebiehajúcu diskusiu, vlastne k dvom zákonom, ktoré boli predstavené včera.
Včera prvý vystúpil pán poslanec Brocka a mala som pocit, že hádam to jeho rozhorčenie je také spravodlivé a správne, ale po vypočutí debaty, ktorá teda už odvčera pretrváva, tak naozaj tá súvislosť, ktorá bola v jeho príspevku naznačená, že ju nevidí, tak mám pocit, že jednak už ju aj on našiel a rovnako aj ja musím povedať, že tá súvislosť, aj keď možno nie celkom úplne presná, alebo tým, že vlastne rozprávame o dvoch rovnakých zákonoch, ktoré sú úplne iné, pretože ide o predstavenie úplne nového Zákonníka práce a v druhom prípade novely pôvodného Zákonníka práce, tá súvislosť tu predsa len je.
Je to taká kuriózna situácia, že pôvodne sme chceli sa venovať vyslovene zmenám pri ADZ-kách, ktoré si, na rozdiel od niektorých kolegov, myslím stále, že svoje opodstatnenie v našom systéme zamestnávania majú práve pri flexibilnom, alebo pri flexibilizácii, alebo pri lepšej flexibilite pracovného trhu. No na druhej strane prišla aj naozaj dosť rozsiahla debata. Teraz je mi ľúto, že som nemohla byť prítomná pri vysvetľovaní svojho pohľadu na Zákonník práce, na nový Zákonník práce, ktorý predstavil pán poslanec Mihál aj v tomto príspevku, ktorý nedávno skončil.
Rovnako si uvedomujem, ako všetci, ktorí sme tu, že obdobie krízy ešte neskončilo. Skôr si myslím, že nastúpi možnože ešte niečo horšie, s čím sme doteraz nemali skúsenosť a práve tá skostnatenosť Zákonníka práce, ktorá bola dovŕšená poslednou novelou Zákonníka práce, spôsobuje tú nezamestnanosť a niekedy nezamestnateľnosť nových ľudí.
Pamätám si, ako pri tej veľkej novele Zákonníka práce nás aj pán minister, aj pani poslankyňa Vaľová veľmi tuho presviedčali, že Zákonník práce nemá priamu súvislosť so zamestnávaním, alebo so zamestnanosťou samotnou, že akoby explicitne nevplýva na zamestnanosť. No ale po roku sa ukazuje, že tieto názory asi nie sú celkom presné, aj keď možno priamo nevplýva na zamestnanosť, určite tým nepriamym pôsobením na zhoršenie podnikateľského prostredia tento vplyv je úplne jasný a myslím si, že nie zanedbateľný.
Takže Zákonník práce podľa môjho názoru a podľa názoru viacerých kolegov má vplyv na podnikateľské prostredie, pretože to práve dokáže podnecovať k zamestnávaniu a opačne. A práve táto vláda podnikateľské prostredie ovplyvňuje značne negatívne už dlhodobo, vlastne od začiatku svojho vládnutia všetky opatrenia, ktoré prijíma, či sa týkajú úprav daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, namiesto ohlasovaného zníženia byrokracie sa deje presný opak. Úrady čím ďalej, tým viac, by som povedala, niekedy až terorizujú podnikateľov. Tak sa ukazuje, že tie zmeny, ktoré prijíma, nie sú v prospech zamestnanosti, ale práve opačne.
V zásade pokiaľ by sme nevedeli o iných možnostiach a pohľadoch na Zákonník práce, keby sme naozaj mali pred sebou len novelu, nevedeli by sme, ako celý Zákonník práce súčasný vyzerá, povedala by som si po prvom prečítaní novely Zákonníka práce z dielne ministrov, že super parádny návrh, ktorý naozaj ide v prospech zamestnancov. Až naozaj, keď sa dostaneme možno trošku pod povrch a začneme vnímať súvislosti, tak si uvedomíme, že opatrenia, ktoré sú pripravené, sa skutočne budú míňať účinku. Opäť zopakujem, že som presvedčená o tom, že agentúry dočasného zamestnávania majú miesto v našej spoločnosti, v zákonníku, je to forma, aj je to forma, ktorá stojí za to, aby sa udržala pre zamestnávanie naozaj kvôli sezónnym prácam, kvôli veľkým firmám, ktorým sa často menia, teda ktorým sa môžu meniť často výrobné programy, alebo zväčšujú sa, zmenšujú sa množstvá výrobkov. V takýchto prípadoch určite tie agentúry dočasného zamestnávania majú svoje opodstatnenie. A rovnako som rada, že ten klondajk, ktorý tu na začiatku po zavedení týchto agentúr bol, je už istým spôsobom obmedzený. Otázka je, že či to obmedzenie, ktoré, ktoré už prichádza niektorý krát, naozaj či má zmysel a že či skutočne pomôže tým zamestnancom, o ktorých v prvom rade by malo vládnej strane SMER ísť podľa toho, ako to prezentuje.
Takže keď si rozoberieme túto novelu na drobné, tak zistíme, že to najhoršie, čo sa mohlo udiať alebo teda to najhoršie, čo sa s týmito zamestnancami môže diať, to zostáva akoby neopomenuté, že zamestnanci, ktorí pracujú cez agentúry dočasného zamestnávania, nebudú mať veľmi, oveľa väčšie istoty, ako mali doteraz. Práve preto, že tie úpravy, ktoré sa zavádzajú, sú nastavené tak, že sa budú dať rôznymi inými spôsobmi obísť.
Ak by som sa v krátkosti ešte pristavila pri bode, ktorý tu už rozvíjal kolega Miroslav Kadúc, a to je teda pri výpovednom dôvode, ktorý z návrhu zákona vypadol, ťažko povedať, či sa k bodu, ktorý bude predstavovať Miroslav Kadúc, ešte v tomto pléne dostaneme vzhľadom na naozaj presne stanovený termín, kedy bude schôdza končiť. Rada by som poznamenala, že toto je, pán minister, naozaj spôsob, ako riešiť nezamestnanosť. Máme tam tisícky pracovných miest, ktoré sú zatiaľ nepovšimnuté. Neviem, že či držíte ochrannú ruku nad ľuďmi, ktorí zároveň poberajú od štátu dôchodok a zároveň od štátu poberajú aj mzdu, že či toto naozaj stojí za to, aby sme možno aj mladým ľuďom, najmä mladým ľuďom dali pocítiť, aký záujem máte o to, aby boli zamestnaní, aby tie pracovné návyky, o ktorých veľmi rád rozprávate, boli skutočne uskutočnené.
Takže z tohto dôvodu by som vás požiadala, aby ste sa veľmi aktívne zaoberali možnosťou, ktorú ste teda na vláde vylúčili z rokovania o tejto novele Zákonníka práce, aby ste to mali naozaj ako možno taký bod do veľmi blízkej budúcnosti, pretože vnímam, že veľmi rád používate slová, ako pomoc mladým, ktorí sú naozaj veľmi ohrozenou skupinou pri nezamestnaní, pri nezamestnateľnosti.
Ak by som sa v krátkosti mohla ešte pristaviť pri Zákonníku práce, ktorý predstavujú kolegovia zo SaS, súhlasím s tým odôvodnením, ktoré používajú, aj som ho veľakrát počula, že je potrebné, aby Zákonník práce bol pružný, aby bol naozaj motorom a naštartovaním zamestnanosti, aby bol garanciou lepších záruk pre zamestnancov a zároveň aj ich vyšších platov. Kiež by sa to udialo. Som presvedčená o tom, že ich záujem je naozaj pozitívny a to, čo robia, povedie k zjednodušeniu. Len tuná by som podotkla, že je veľmi dôležité možno v ľuďoch vypestovať tú morálnu, alebo proste ten pohľad na etiku v zamestnávaní, aby tak, ako chcete Zákonník práce zjednodušiť, aby nebol rovnako veľmi ľahko zneužiteľný. Takže ak by sme mali istotu, že naše súdy rozhodujú naozaj nielen podľa, vyslovene podľa písmen, ktoré sú napísané v zákonoch, ale má to aj taký väčší etický rozmer. Vôbec by som sa nebála prijať taký zákonník, ako navrhujete vy. V dnešnej dobe by som povedala, že je potrebné ho predsa len asi trošku viac obmedziť a zošnurovať. Aj keď tú formu, ktorú zvolil vládny SMER, samozrejme, že tá forma nie je vhodná do dnešnej doby.
Takže vítam nový Zákonník práce, ktorý má možnosť naštartovať zlepšenie situácie pri zamestnateľnosti ľudí. Obávam sa, že istoty, ktoré Zákonník práce, ktorý máme v dnešnej podobe na stole, hovorí o istotách pre zamestnancov, spôsobí, aj spôsobuje, že tí zamestnávatelia nebudú mať absolútne zvýšenú chuť zamestnávať ľudí ako svojich kmeňových zamestnancov. Takže z tohto dôvodu aj keď novela zákona, vládneho zákona je na prvý pohľad veľmi ľúbivou a na prvé prečítanie pôsobí, že ide vládnej strane SMER o zamestnancov, zlepšuje im podmienky, na druhej strane nevidím tam žiadny potenciál, aby tie istoty boli naozaj zaručené. To mi je veľmi ľúto.
Ďakujem veľmi pekne.

S faktickými poznámkami jeden poslanec, dvaja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Brocka.

Pani kolegyňa Jurinová, ja chcem reagovať iba na tú jednu vec z vášho vystúpenia, keď ste reagovali na tému zlúčenia rozpravy o dvoch bodoch. No ja som nezmenil názor. Naozaj takýto postup, že je tu návrh ministra Richtera o úplne inej veci a zároveň je tu spoločná rozprava o návrhu poslanca Mihála takisto o úplne inej veci. Vy to považujete, že to je v poriadku. Tie dva návrhy majú len to spoločné, že jeden i druhý je novela Zákonníka práce. Ale veď to keby ste takto postupovali, tak ste mohli zlúčiť rozpravu aj s naším návrhom. Ja s kolegom Přidalom na tejto schôdzi tiež navrhujeme novelu Zákonníka práce. Ako no, ako by to vyzeralo? Veď to je samostatný bod a ja sa budem aj s kolegom Přidalom vás usilovať presvedčiť, že to, čo navrhujeme do Zákonníka práce, je správne, ale zároveň, aby ste diskutovali pri nedeli o agentúrnom zamestnávaní, veď to je schizofrénia.
Čiže ja trvám na tom, že to je, keď to chcem slušne povedať, tak je to mimoriadne neobvyklé a dúfam, že nebudeme takto aj v budúcnosti postupovať. Ak teda by som aspoň trošku chcel pochopiť tú spoločnú rozpravu, tak ak kolega Mihál chcel, aby minister Richter počúval niečo o tom, čo oni navrhli v zákonníku, tak prosím, ak chceli toho ministra dotiahnuť do sály, ale to sa mi zdá byť ako dosť málo. Hovoriť, proste ja som pochválil poslanca Mihála, keď hovoril k návrhu Richtera. Ale to, čo hovoril o jeho Zákonníku práce, to som dokonca kritizoval. Čiže chápete, ako si ja musím stúpať na jazyk pri jednej rozprave?

Pán poslanec Kadúc.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. To vystúpenie bolo fajn, dobre sa počúvalo a ja by som sa opäť pristavil pri tom mojom návrhu a to je zopár premís. Máme tu neúnosne vysoké odvody, jednu z najvyšších, ak nie najvyššiu daň z príjmu v regióne. Rigidný Zákonník práce. Konkurencieschopnosť Slovenska je podľa aktuálnych výsledkov Svetového ekonomického fóra na sedemdesiatom piatom mieste. Všetci sú pred nami. A práve preto, prečo to hovorím. Odvody, dane, rigidný Zákonník práce. Vy nie a nie to zmeniť. Preto musíme bezbreho dotovať veľké podniky, častokrát bez toho, aby bol záväzok vytvoriť nové pracovné miesta. Zároveň vy ste pripravili zmenu pri Zákonníku práce, ktorá bola na vláde, kde bol výpovedný dôvod, ktorým ste mohli pomôcť zamestnanosti. Pretože tu máme, máme tu občanov, máme tu štátnych zamestnancov, vy ste teda chceli pokrývať aj súkromnú sféru, ktorí poberajú aj dôchodok, aj plat. Pri nezamestnanosti takmer 14 % toto je zvrátené. Ten návrh vy ste vyhodili a ten návrh tu ale je opäť. Je bod 54 tejto schôdze, ktorý sa týka iba štátnych zamestnancov, teda tých zamestnancov, o ktorých sa má primárne starať vláda, tento štát. Máte pod nosom vytvorenie niekoľkých tisíc pracovných miest, pán minister. Kľudne, kľudne, ak je treba, aby som zobral nejakého poslanca SMER-u k tomu návrhu, nemám s tým najmenší problém. Mne ide o to, aby tu to riešenie bolo a to riešenie tu je. A aby bol výsledok a to je znižovanie nezamestnanosti.

Pani podpredsedníčka Jurinová s reakciou.