39. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení páni predkladatelia, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opäť, myslím si, že veľmi krátko zareagujem na prebiehajúcu diskusiu, vlastne k dvom zákonom, ktoré boli predstavené včera.
Včera prvý vystúpil pán poslanec Brocka a mala som pocit, že hádam to jeho rozhorčenie je také spravodlivé a správne, ale po vypočutí debaty, ktorá teda už odvčera pretrváva, tak naozaj tá súvislosť, ktorá bola v jeho príspevku naznačená, že ju nevidí, tak mám pocit, že jednak už ju aj on našiel a rovnako aj ja musím povedať, že tá súvislosť, aj keď možno nie celkom úplne presná, alebo tým, že vlastne rozprávame o dvoch rovnakých zákonoch, ktoré sú úplne iné, pretože ide o predstavenie úplne nového Zákonníka práce a v druhom prípade novely pôvodného Zákonníka práce, tá súvislosť tu predsa len je.
Je to taká kuriózna situácia, že pôvodne sme chceli sa venovať vyslovene zmenám pri ADZ-kách, ktoré si, na rozdiel od niektorých kolegov, myslím stále, že svoje opodstatnenie v našom systéme zamestnávania majú práve pri flexibilnom, alebo pri flexibilizácii, alebo pri lepšej flexibilite pracovného trhu. No na druhej strane prišla aj naozaj dosť rozsiahla debata. Teraz je mi ľúto, že som nemohla byť prítomná pri vysvetľovaní svojho pohľadu na Zákonník práce, na nový Zákonník práce, ktorý predstavil pán poslanec Mihál aj v tomto príspevku, ktorý nedávno skončil.
Rovnako si uvedomujem, ako všetci, ktorí sme tu, že obdobie krízy ešte neskončilo. Skôr si myslím, že nastúpi možnože ešte niečo horšie, s čím sme doteraz nemali skúsenosť a práve tá skostnatenosť Zákonníka práce, ktorá bola dovŕšená poslednou novelou Zákonníka práce, spôsobuje tú nezamestnanosť a niekedy nezamestnateľnosť nových ľudí.
Pamätám si, ako pri tej veľkej novele Zákonníka práce nás aj pán minister, aj pani poslankyňa Vaľová veľmi tuho presviedčali, že Zákonník práce nemá priamu súvislosť so zamestnávaním, alebo so zamestnanosťou samotnou, že akoby explicitne nevplýva na zamestnanosť. No ale po roku sa ukazuje, že tieto názory asi nie sú celkom presné, aj keď možno priamo nevplýva na zamestnanosť, určite tým nepriamym pôsobením na zhoršenie podnikateľského prostredia tento vplyv je úplne jasný a myslím si, že nie zanedbateľný.
Takže Zákonník práce podľa môjho názoru a podľa názoru viacerých kolegov má vplyv na podnikateľské prostredie, pretože to práve dokáže podnecovať k zamestnávaniu a opačne. A práve táto vláda podnikateľské prostredie ovplyvňuje značne negatívne už dlhodobo, vlastne od začiatku svojho vládnutia všetky opatrenia, ktoré prijíma, či sa týkajú úprav daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, namiesto ohlasovaného zníženia byrokracie sa deje presný opak. Úrady čím ďalej, tým viac, by som povedala, niekedy až terorizujú podnikateľov. Tak sa ukazuje, že tie zmeny, ktoré prijíma, nie sú v prospech zamestnanosti, ale práve opačne.
V zásade pokiaľ by sme nevedeli o iných možnostiach a pohľadoch na Zákonník práce, keby sme naozaj mali pred sebou len novelu, nevedeli by sme, ako celý Zákonník práce súčasný vyzerá, povedala by som si po prvom prečítaní novely Zákonníka práce z dielne ministrov, že super parádny návrh, ktorý naozaj ide v prospech zamestnancov. Až naozaj, keď sa dostaneme možno trošku pod povrch a začneme vnímať súvislosti, tak si uvedomíme, že opatrenia, ktoré sú pripravené, sa skutočne budú míňať účinku. Opäť zopakujem, že som presvedčená o tom, že agentúry dočasného zamestnávania majú miesto v našej spoločnosti, v zákonníku, je to forma, aj je to forma, ktorá stojí za to, aby sa udržala pre zamestnávanie naozaj kvôli sezónnym prácam, kvôli veľkým firmám, ktorým sa často menia, teda ktorým sa môžu meniť často výrobné programy, alebo zväčšujú sa, zmenšujú sa množstvá výrobkov. V takýchto prípadoch určite tie agentúry dočasného zamestnávania majú svoje opodstatnenie. A rovnako som rada, že ten klondajk, ktorý tu na začiatku po zavedení týchto agentúr bol, je už istým spôsobom obmedzený. Otázka je, že či to obmedzenie, ktoré, ktoré už prichádza niektorý krát, naozaj či má zmysel a že či skutočne pomôže tým zamestnancom, o ktorých v prvom rade by malo vládnej strane SMER ísť podľa toho, ako to prezentuje.
Takže keď si rozoberieme túto novelu na drobné, tak zistíme, že to najhoršie, čo sa mohlo udiať alebo teda to najhoršie, čo sa s týmito zamestnancami môže diať, to zostáva akoby neopomenuté, že zamestnanci, ktorí pracujú cez agentúry dočasného zamestnávania, nebudú mať veľmi, oveľa väčšie istoty, ako mali doteraz. Práve preto, že tie úpravy, ktoré sa zavádzajú, sú nastavené tak, že sa budú dať rôznymi inými spôsobmi obísť.
Ak by som sa v krátkosti ešte pristavila pri bode, ktorý tu už rozvíjal kolega Miroslav Kadúc, a to je teda pri výpovednom dôvode, ktorý z návrhu zákona vypadol, ťažko povedať, či sa k bodu, ktorý bude predstavovať Miroslav Kadúc, ešte v tomto pléne dostaneme vzhľadom na naozaj presne stanovený termín, kedy bude schôdza končiť. Rada by som poznamenala, že toto je, pán minister, naozaj spôsob, ako riešiť nezamestnanosť. Máme tam tisícky pracovných miest, ktoré sú zatiaľ nepovšimnuté. Neviem, že či držíte ochrannú ruku nad ľuďmi, ktorí zároveň poberajú od štátu dôchodok a zároveň od štátu poberajú aj mzdu, že či toto naozaj stojí za to, aby sme možno aj mladým ľuďom, najmä mladým ľuďom dali pocítiť, aký záujem máte o to, aby boli zamestnaní, aby tie pracovné návyky, o ktorých veľmi rád rozprávate, boli skutočne uskutočnené.
Takže z tohto dôvodu by som vás požiadala, aby ste sa veľmi aktívne zaoberali možnosťou, ktorú ste teda na vláde vylúčili z rokovania o tejto novele Zákonníka práce, aby ste to mali naozaj ako možno taký bod do veľmi blízkej budúcnosti, pretože vnímam, že veľmi rád používate slová, ako pomoc mladým, ktorí sú naozaj veľmi ohrozenou skupinou pri nezamestnaní, pri nezamestnateľnosti.
Ak by som sa v krátkosti mohla ešte pristaviť pri Zákonníku práce, ktorý predstavujú kolegovia zo SaS, súhlasím s tým odôvodnením, ktoré používajú, aj som ho veľakrát počula, že je potrebné, aby Zákonník práce bol pružný, aby bol naozaj motorom a naštartovaním zamestnanosti, aby bol garanciou lepších záruk pre zamestnancov a zároveň aj ich vyšších platov. Kiež by sa to udialo. Som presvedčená o tom, že ich záujem je naozaj pozitívny a to, čo robia, povedie k zjednodušeniu. Len tuná by som podotkla, že je veľmi dôležité možno v ľuďoch vypestovať tú morálnu, alebo proste ten pohľad na etiku v zamestnávaní, aby tak, ako chcete Zákonník práce zjednodušiť, aby nebol rovnako veľmi ľahko zneužiteľný. Takže ak by sme mali istotu, že naše súdy rozhodujú naozaj nielen podľa, vyslovene podľa písmen, ktoré sú napísané v zákonoch, ale má to aj taký väčší etický rozmer. Vôbec by som sa nebála prijať taký zákonník, ako navrhujete vy. V dnešnej dobe by som povedala, že je potrebné ho predsa len asi trošku viac obmedziť a zošnurovať. Aj keď tú formu, ktorú zvolil vládny SMER, samozrejme, že tá forma nie je vhodná do dnešnej doby.
Takže vítam nový Zákonník práce, ktorý má možnosť naštartovať zlepšenie situácie pri zamestnateľnosti ľudí. Obávam sa, že istoty, ktoré Zákonník práce, ktorý máme v dnešnej podobe na stole, hovorí o istotách pre zamestnancov, spôsobí, aj spôsobuje, že tí zamestnávatelia nebudú mať absolútne zvýšenú chuť zamestnávať ľudí ako svojich kmeňových zamestnancov. Takže z tohto dôvodu aj keď novela zákona, vládneho zákona je na prvý pohľad veľmi ľúbivou a na prvé prečítanie pôsobí, že ide vládnej strane SMER o zamestnancov, zlepšuje im podmienky, na druhej strane nevidím tam žiadny potenciál, aby tie istoty boli naozaj zaručené. To mi je veľmi ľúto.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani kolegyňa Jurinová, ja chcem reagovať iba na tú jednu vec z vášho vystúpenia, keď ste reagovali na tému zlúčenia rozpravy o dvoch bodoch. No ja som nezmenil názor. Naozaj takýto postup, že je tu návrh ministra Richtera o úplne inej veci a zároveň je tu spoločná rozprava o návrhu poslanca Mihála takisto o úplne inej veci. Vy to považujete, že to je v poriadku. Tie dva návrhy majú len to spoločné, že jeden i druhý je novela Zákonníka práce. Ale veď to keby ste takto postupovali, tak ste mohli zlúčiť rozpravu aj s naším návrhom. Ja s kolegom Přidalom na tejto schôdzi tiež navrhujeme novelu Zákonníka práce. Ako no, ako by to vyzeralo? Veď to je samostatný bod a ja sa budem aj s kolegom Přidalom vás usilovať presvedčiť, že to, čo navrhujeme do Zákonníka práce, je správne, ale zároveň, aby ste diskutovali pri nedeli o agentúrnom zamestnávaní, veď to je schizofrénia.
Čiže ja trvám na tom, že to je, keď to chcem slušne povedať, tak je to mimoriadne neobvyklé a dúfam, že nebudeme takto aj v budúcnosti postupovať. Ak teda by som aspoň trošku chcel pochopiť tú spoločnú rozpravu, tak ak kolega Mihál chcel, aby minister Richter počúval niečo o tom, čo oni navrhli v zákonníku, tak prosím, ak chceli toho ministra dotiahnuť do sály, ale to sa mi zdá byť ako dosť málo. Hovoriť, proste ja som pochválil poslanca Mihála, keď hovoril k návrhu Richtera. Ale to, čo hovoril o jeho Zákonníku práce, to som dokonca kritizoval. Čiže chápete, ako si ja musím stúpať na jazyk pri jednej rozprave?

Ďakujem, pani podpredsedníčka. To vystúpenie bolo fajn, dobre sa počúvalo a ja by som sa opäť pristavil pri tom mojom návrhu a to je zopár premís. Máme tu neúnosne vysoké odvody, jednu z najvyšších, ak nie najvyššiu daň z príjmu v regióne. Rigidný Zákonník práce. Konkurencieschopnosť Slovenska je podľa aktuálnych výsledkov Svetového ekonomického fóra na sedemdesiatom piatom mieste. Všetci sú pred nami. A práve preto, prečo to hovorím. Odvody, dane, rigidný Zákonník práce. Vy nie a nie to zmeniť. Preto musíme bezbreho dotovať veľké podniky, častokrát bez toho, aby bol záväzok vytvoriť nové pracovné miesta. Zároveň vy ste pripravili zmenu pri Zákonníku práce, ktorá bola na vláde, kde bol výpovedný dôvod, ktorým ste mohli pomôcť zamestnanosti. Pretože tu máme, máme tu občanov, máme tu štátnych zamestnancov, vy ste teda chceli pokrývať aj súkromnú sféru, ktorí poberajú aj dôchodok, aj plat. Pri nezamestnanosti takmer 14 % toto je zvrátené. Ten návrh vy ste vyhodili a ten návrh tu ale je opäť. Je bod 54 tejto schôdze, ktorý sa týka iba štátnych zamestnancov, teda tých zamestnancov, o ktorých sa má primárne starať vláda, tento štát. Máte pod nosom vytvorenie niekoľkých tisíc pracovných miest, pán minister. Kľudne, kľudne, ak je treba, aby som zobral nejakého poslanca SMER-u k tomu návrhu, nemám s tým najmenší problém. Mne ide o to, aby tu to riešenie bolo a to riešenie tu je. A aby bol výsledok a to je znižovanie nezamestnanosti.

Hneď v úvode som hovorila, že naozaj ide o kurióznu situáciu, práve to, že prerokúvame dva rozdielne návrhy zákona, ale v konečnom dôsledku si, teda potvrdím to, čo som aj povedala, že je dobré, že aj keď je to nezvyčajné a možnože naozaj viackrát sa to nebude, nestane takéto zlúčenie rozpráv, v konečnom dôsledku je to dobré, pretože naozaj viac zovšeobecna sme prišli k tomu, že novela, ktorú predkladá vládna strana, je naozaj len akoby zástierkou. Za týmto si stojím.
A čo sa týka toho zamestnávania mladých, a nie zamestnávania mladých, ale nového výpovedného dôvodu, o ktorom hovoril vo svojom, vo svojej faktickej poznámke kolega Miro Kadúc, zdieľam presne jeho názor, že tie všetky nepríjemné zmeny, ktoré sa udiali a dostali Slovensko tam, kde v tejto chvíli je, a máte možnosť prijať jedno vylepšenie, ktoré to Slovensko má šancu niekde posunúť a vy túto šancu premrháte, tak to je naozaj na zaplakanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, aj za ústretovosť. Vážený pán minister, predkladateľ, spravodajcovia (zaznievanie gongu), tak ja tak na úvod poviem možno k tej slovnej prestrelke, ktorá tuná je. Mne tiež vadí, že sa zlúčila táto rozprava, hoci ja som hlasoval za to zlúčenie tej spoločnej rozpravy, chcel som vyjsť v ústrety ako kolegom, ale myslím si, že je to naozaj vážny problém, lebo sa tu (zaznievanie gongu), aj keď zdanlivo, spájajú dve témy, ktoré sa síce dotýkajú Zákonníka práce, ale kolega Mihál s pani Kiššovou, keď predkladajú tuná tak závažný zákon, to je v podstate nový Zákonník práce, tak pán kolega, škoda, že si to tak navrhol, že zlúčiť tie rozpravy, lebo táto téma je tak vážna a zasahuje v podstate celú našu krajinu, jak zamestnávateľov, tak zamestnancov, tak táto téma si zaslúži naozaj mimoriadnu diskusiu a samostatnú diskusiu. O Zákonníku práce mohli by sme tuná naozaj rozprávať možno aj, aj celý týždeň a teraz, keď je tu návrh pána ministra, naozaj to, kolega Brocka to správne povedal, že pán minister je v tomto nevinne, lebo však on nedával tento návrh, ale bol to poslanecký návrh zlúčiť túto rozpravu. Do budúcna neurobme to vo vlastnom záujme.
Ja si myslím, že ten Zákonník práce naozaj si zaslúži samostatnú diskusiu a otvára to. No a teraz, keď máme reagovať, tak teraz človek naozaj nevie, že či máme k agentúram dočasného zamestnávania vystupovať, čo je len časť, zlomok z celého Zákonníka práce, alebo hovoriť o Zákonníku práce. Naozaj sa to veľmi ťažko ako diskutuje tu o tom. Hoci ja som toho názoru, že v podstate tie agentúry dočasného zamestnávania, pán minister, naozaj neriešia zamestnanosť na Slovensku. Treba vytvárať podmienky pre zamestnávateľov, samozrejme aj zamestnancov skrz Zákonník práce tak, aby tu boli vytvorené trvalé pracovné miesta. Trvalé pracovné miesta. A polemiku viesť o tom, že či Zákonník práce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som pokračoval v prerušenej rozprave. Pán minister, ja len toľko, lebo tie rozpravy sú tuná spojené, tak ja chcem povedať, že ten váš návrh zákona podporím, pretože vnímam ho pozitívne z toho pohľadu, že isté obmedzenia predsa len pre tie agentúry dočasného zamestnávania sú tuná, čo vnímam ako pozitívnu vec, pretože nie je cieľom určite v našej krajine, aby tým skutočným zamestnávateľom boli agentúry dočasného zamestnania, ale aby zamestnanci pracovali normálne v riadnom pracovnom pomere, v pracovnoprávnom vzťahu a v konkrétnej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, pán poslanec Kuffa je v rozprave. Kto nemá záujem, radšej nech odíde z rokovacej sály.
Nech sa páči, pán poslanec.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem. Preto tento návrh zákona podporím a takisto tiež odsek 3 toho návrhu zákona: "zamestnanca môže počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ". Áno, aby tuná v podstate tie agentúry nezneužívali týchto zamestnancov svojich a v podstate nejak nevykrývali tie pracovné cesty ako len náhrada mzdy a v podstate tá mzda je reálne potom nižšia.
To obmedzenie maximálnej dĺžky dočasného pridelenia a počtu opätovných dočasných pridelení a predĺžení dočasných pridelení.
Potom takisto obmedzenie dočasného pridelenia zamestnania na výkon rizikovej práce zaradenej do IV. kategórie. Teda z tohto pohľadu vnímam ako tento návrh zákona pozitívne a ho podporím.
Chcem sa viac venovať teraz Zákonníku práce, nakoľko tá rozprava je zlúčená, čo som to tak v úvode rozprával. Je to škoda, že to je takto zlúčené, lebo aj jedna, aj teda, aj jedna, aj druhá vec týka sa Zákonníka práce, ale jedna menej, druhá viac, lebo kolega Mihál čo predkladá tuná, tak je to v podstate celý kompletný Zákonník práce, nový návrh zákona. Ja už som to tak ocenil vo faktickej poznámke, kolegu Mihála. Už len jedna vec taká možno do očí ako bijúca, taká navonok možno triviálna, ale už len ten počet tých paragrafov, že sa zredukoval na 173 v Zákonníku práce, aj to je dobrá vec. Zákonník práce čím je flexibilnejší, tak tým je lepší, ja si myslím a má veľký vplyv na mieru nezamestnanosti, aj na tvorbu nových pracovných miest a udržiavanie existujúcich pracovných miest. Zákonník práce je naozaj zákonom, podľa ktorého sa jednak riadia aj zamestnanci, aj zamestnávatelia a sú tu aj odbory.
Niekoľko poznámok, ktorých mám tu poznačených. Áno, kolega Mihál, keď tuná navrhuje tú dobu určitú, aby mohla byť uzatváraná doba určitá na dobu piatich rokov a opätovne, že by sa mohol ten pracovný pomer obnoviť päťkrát. Áno, je to dobrý návrh. Ja s tým sa stotožňujem, súhlasím s tým. A už keď by nebola vôľa, tak už aspoň tak, keď tie dva roky zostanú, tak aby aspoň teda päťkrát bolo možné tú dobu určitú obnoviť. Prečo? Lebo ten zamestnávateľ naozaj veľakrát jednak nevie, aký bude mať objem tých prác. Niekedy v tom podnikaní je to veľmi ťažko odhadnúť niektoré tie veci. Potom sú tú tí dohodári, proti ktorým ako bojujeme. Neviem si to nejak tak vykryť. To je jedna vec, že nevie možno túto vec ako odhadnúť.
A potom ďalšia je taká, keď prijímate zamestnanca a nemáte tú istotu, že či je to naozaj zamestnanec vhodný a súci na výkon tej práce. Možno tie kvalifikačné predpoklady spĺňa, ale máte pochybnosť možno o jeho osobnosti a tie osobnostné, lebo na tie sa tiež prihliada, aby mohol kvalitne vykonávať tú prácu, no tak, aby ten zamestnávateľ naozaj mohol na tú dobu určitú, hej, aj opakovane prijímať toho zamestnanca. Keď u agentúry je to možné a tuná zamestnávateľ to nemá možné, áno, potom sa to v podstate s tými agentúrami takto vykrývalo, čo nie je dobré.
Kolegovia to tuná aj správne postrehli. Ja som si to všimol už aj včera, keď to tuná tak padlo. A kolega Jozef, ty si to tuná tak povedal, že ten príplatok za nedeľu tých 25 %, v duchu som sa tak usmial, nereagoval som na to, ale dovolím si tu teraz v rozprave na to reagovať. Teda za sviatok je teraz 50 %, za nedeľu príplatok nie je a že by sa to rozdelilo, hej, 25 na 25. Ja by som ti aj, kolega, takto aj povedal, že spokojne to prehoďme, že dajme 50 % na tú nedeľu a na sviatok len 25 %, lebo tých sviatkov je menej, tých nedieľ je oveľa viac, keď tak humorne to tak rozpráva. Ale v tom naozaj nie je problém, ale dovolím si povedať, že pred chvíľočkou ten príklad, ktorý si uviedol, tak s tým som nesúhlasil zrovna, keď si spomenul zamestnanca v obchode. Obchod, to nie je čosi, čo musí byť nevyhnutne prevádzkované v nedeľu. Ale, samozrejme, sú tu tie profesie, aby sme sa tak aj vzájomne počúvali, lebo potom zachádzame do tých extrémov, ako iných. Ak ťa bolí zub, alebo máš zdravotný problém, vážne akútny stav, no a teraz je nedeľa, tak lekár nebude pracovať? To je absurdné. Samozrejme, že pracuje. Sú tu profesie také, ktoré sú nevyhnutné. Rovnako ani vlaky sa nezastavia, hej? Sú neodkladné práce, ktoré tuná jednoducho musia byť. Ale spokojne, keby si dal ten návrh, ako kolega to povedal, na 100 % ako príplatok za nedeľu, to by vlastne znevýhodnilo, a to vlastne podporuješ aj ten kádéhácky návrh, ktorý tuná je, lebo keď zamestnávateľ bude mať platiť príplatky 25 % a dokonca možno, sme strieľali až do 100 %, ty si dokonca povedal 300 %, tak jemu sa neoplatí potom prevádzkovať prevádzku, pretože má vysoké náklady na mzdy, má výrazne zvýšené náklady na mzdy.
Takže je tento váš návrh úplne s úsmevom na tvári ho podporím. Podporím ho, lebo ho vnímam ako dobrý aj z toho pohľadu. A môj pohľad je trošku taký iný, ako možno mali tuná ako kolegovia, takže to je úplne v poriadku a môže byť ten príplatok za tú nedeľu aj vyšší.
Faktom je to, že naozaj mnohé rodiny sú v kríze dnes. To myslím, že sa zhodneme. A veľakrát sú v kríze aj preto, že my rodičia sme tak pracovne vyťažení, že nemáme čas na svoje deti, na výchovu svojich detí. A keď ty si v tej prevádzke nonstop a pracuješ, u súkromných podnikateľov je to veľakrát tak, ale to nesúvisí s pracovnoprávnym vzťahom a ty len nonstop sa venuješ ako firme a odrazu zistíš, že ti rodina nefunguje. Tak ja si myslím, že tá nedeľa, naozaj, v tom by sme sa mohli zhodnúť, aby patrila tej rodine. To je čas, kedy by sme sa mali zastaviť. Už to nie je len taký pohľad kresťanský alebo ideologický, ale človek nie je kôň. Skús ťahať nonstop, ale ťahať, každý deň, soboty, nedele a vyskúšaj si taký polrok, rok a uvidíš, ako to je. Prečo je to práve nedeľa? Lebo ten siedmy deň, tak ako je vnútorne človek, aj náš organizmus nastavený, že potrebuje ten oddych. A to či už je za tým, je nejaký náboženský rozmer alebo spirituálny, môžeme sa o tom baviť, ale jednoducho, aj naše ľudské telo, aj psychika je tak nastavená. Potrebuje si človek oddýchnuť. Tak to som si len dovolil taký vstup tuná k tým percentám, ale hovorím, že nemám s tým problém, že by som to podporil.
Áno, tak ako to tu kolegovia niektorí spomenuli, tak v podstate tie sankcie, pokuty, obmedzenia, zaťažovanie podnikateľskej sféry aj daňami, aj odvodmi nerieši nám zamestnanosť. Zhoršujete to podnikateľské prostredie. Jednoznačne myslím si, že v tom sa zhodneme. A to je aj prirodzená cesta, lebo každý zamestnávateľ hľadí na to, aby racionálne využíval všetky tie prostriedky, ktoré má a naozaj je veľmi náročné zamestnávať čo len jedného zamestnanca. Aký problém nastal tuná na Slovensku? Jednoducho zhoršením podnikateľského prostredia, ale je to dlhodobý proces, to nie je posledné, obdobie posledných dvoch rokov, ale je to proces možno už aj pätnástich rokov a mňa to samotného tiež ako mrzí. Preto je potrebné liberalizovať ten Zákonník práce, aby v skutočnosti reálne pracovné miesta, ktoré by mohli byť, teda mohli by vznikať na základe pracovných zmlúv uzatvorených či už na dobu určitú alebo neurčitú, tak jednoducho mnohí zamestnávatelia a veľkí zamestnávatelia, zoberiem ťa zo zamestnania, ale vybav si živnosť. A mnohí zamestnanci pracujú práve na základe živnosti a nie na základe pracovných zmlúv.
Čo z toho vyplýva? No, samozrejme ten zamestnanec, ktorý vykonáva prácu zamestnanca, tak nemá tie výhody, ktoré by mal možno z pozície toho zamestnanca v danom ako podniku, čo veľakrát je to obrovský problém, lebo tí zamestnanci, ktorí tam sú, v podstate pracovníci a majú tie živnostenské listy, koľkokrát nemajú v podstate vyplatené faktúry a odmenu za vykonanú prácu a veľmi ťažko sa domáhajú svojich práv u nás na Slovensku. A oveľa, si myslím, že je jednoduchšie v pracovnoprávnych sporoch sa domáhať svojich práv skrz pracovnoprávny spor, ako keď je to spor medzi ako živnostníkom a veľkou firmou. Obyčajne títo živnostníci neuspejú tuná. A v pracovnoprávnych sporoch, myslím si, že nevyplatenie mzdy je veľmi vážnym priestupkom a v drvivej väčšine takýchto sporov tí zamestnanci uspejú. Toto je jedna vec, ktorá tuná naozaj vznikla a je to dlhodobý, dlhodobý proces.
Rovnako to skončenie pracovného pomeru pri dosiahnutí dôchodkového veku alebo dosiahnutí nároku na dôchodkový vek, myslím si, že toto by tiež sflexibilnilo ten pracovný trh, aby aj dosiahnutie teda toho dôchodkového alebo nároku na dôchodok, tak by som to povedal, že by aj toto mohol byť dôvod pre skončenie pracovného pomeru. To neznamená, že musím skončiť s dôchodcom pracovný pomer, lebo keď som s ním spokojný a vykonáva tú prácu veľmi ako dobre, otázna je tá štátna správa, samozrejme, to je otázne, že či teda to áno alebo nie. My tuná poslanci sa bičujeme, čo všetko, hej, aby nemohol byť starosta, primátor mesta a zároveň aj poslancom a kde čo všetko. A na druhej strane v tej štátnej správe, alebo sú to výsluhové dôchodky a tí zamestnanci, hej, ten odhad je okolo kdesi 20 000 tých zamestnancov a pracuje v tej štátnej správe, tak v podstate uvoľniť ten pracovný trh aj v tej štátnej správe, aby sme dali tuná, vytvorili podmienky a priestor pre mladých ľudí, ktorí, myslím si, že dnes sú veľmi šikovní, aj vzdelaní, niekedy sa mi zdá, že sú až prevzdelaní a nevieme, nedokážeme ich zamestnať a nedokážeme ich ani zaplatiť.
Kolega Mihál včera tuná spomenul tie výhody odborárov. Má to v tom svojom návrhu Zákonníka práce. Tak ja si tiež myslím, že jednoducho tie výhody, ktoré majú zo Zákonníka práce odborári, tak nemyslím si, že by ich mali mať v takom rozsahu, v akom sú. Myslím si, že sú takisto zamestnanci, zamestnávatelia, jak aj iní zamestnanci, samozrejme majú byť do istej miery ako chránení, pretože pri tých vyjednávaniach medzi zamestnancami a teda zástupcami odborov, teda ktorí reprezentujú zamestnancov, a zamestnávateľmi, predsa sú to trecie plochy a vzniká tam napätie, tak do istej miery áno, tá ochrana, ale aby to nebola nejaká v takom neprimeranom rozsahu.
To preškoľovanie tých vodičov, áno, aj mne, tiež som sa s tým ako stretával. Je to obrovský ako problém, lebo naozaj, aký je rozdiel medzi tým, keď ja riadim svoje vlastné súkromné vozidlo a keď je to, ja neviem, podnikové vozidlo? No, žiaden. Hej? A keď si raz získal to oprávnenie na výkon toho šoférovania, tak jednoducho, kedy ho stratíš? Naopak, keď riadiš súkromné, aj služobné vozidlo, tak len získavaš tú väčšiu prax a naozaj, že je to veľakrát, je to na, prebiehajú to na, tieto školenia, na formálnych úrovniach a míňa sa to v podstate efektivite. Čo je ešte jeden z týchto rozmerov veľmi vážny a to je to, že zaťažuje v podstate to podnikateľské prostredie, lebo to preškoľovanie takýchto vodičov samozrejme stojí nejaký ten peniaz.
Prekážky v práci, ktoré boli spomenuté, naozaj, áno, na jednej strane, aby ten zamestnanec mal nárok, hej, trebárs možno naozaj má zdravotné problémy v stredne dospelom veku alebo v staršom, ale aj mladý človek, ale zase musím povedať, že na Slovensku, žiaľ, ešte stále sme nedozreli a nedospeli k tomu, že by sme naozaj boli zodpovední a zodpovedne sa správali rovnako aj, ako tie OČR-ky a starostlivosť o blízku osobu, keď to potrebuje. Veľakrát, naozaj, v tej reálnej praxi sa to zneužíva. Takže to sprísnenie, ktoré tuná by bolo, že by sa to zredukovalo na tie tri dni, myslím si, že je na mieste.
Myslím si, že ten návrh Zákonníka práce kolegu Mihála je dobrý, ja ho podporím, len je mi to ľúto, na záver to spomeniem tak, ako v úvode som to povedal, škoda je to, že sa spojili tieto rozpravy, aj keď obidve problematiky sa týkajú zdanlivo tej istej veci - Zákonníka práce, ale jedna záležitosť, to sú agentúry dočasného zamestnávania, ktoré predkladá pán minister. Je to len dielčí výsek zo Zákonníka práce. Je to asi toľko (rečník gestikuláciou rúk znázornil rozsah) a kolega Mihál predkladá tu toľko (rečník opäť gestikuláciou rúk znázornil rozsah), aj keď je to síce 173 paragrafov, ale obrazne to ukazujem, že toto je problém taký, ktorý rieši tuná v podstate problematiku a návrh kolegu Mihála je naozaj veľmi rozsiahly.
Zákonník práce, ja si myslím, že tu nebude naposledy. Ja to nevnímam tak, ako možno kolegovia niektorí tu, alebo aj kolega Mihál, ktorý to spomínal, že je ľavicový a pravicový pohľad. Veľakrát je konzervatívny a liberálny ten pohľad, ani neni tak ľavicový a pravicový, ale veľakrát liberálny a konzervatívny, ale myslím si, že v mnohých týchto veciach tuná, ktoré sú tie liberálne ako pohľady, aj ja sa s nimi stotožňujem, pretože naozaj, čím flexibilnejší Zákonník práce, tým je to lepšie pre zamestnanosť a trh práce aj u nás, v našej krajine.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Štefan, a znovu k tej práci v nedeľu. Pokiaľ ide o návrh zakázať maloobchodný predaj v nedeľu, tak, keď už teda, ja som to už tu, myslím, hovoril. Keď už teda niekto z poslancov, to je jedno kto, chce zakázať maloobchodný predaj v nedeľu, lebo tie ženy, ktoré sú v tej predajni, by mali byť s rodinami, no dobre. Hovoríme, že sú tie nepretržité prevádzky zdravotníctvo, doprava, železnice, kde je samozrejmé, že tam obmedzovať prácu v nedeľu jednoducho nie je možné z titulu nepretržitej prevádzky alebo charakteru toho povolania, tej práce, to je tiež jasné.
No, ale je tu ešte taký akýsi stred, napríklad, ja neviem, softvérové firmy, akékoľvek výrobné firmy, ktoré tiež nemusia predsa pracovať v nedeľu, keď prijmeme takúto filozofiu. Veď tam im nič neujde, ten program naprogramujú v pondelok, alebo tie železné rúry vytlačia, alebo teda sformujú, alebo ako to robia v tých železiarňach, tak urobia ich nie v nedeľu, keď hoci majú teda množstvo zákaziek, ale urobia to v pondelok alebo v utorok. Však to počká. Keď už tak chcete, chcete, teraz hovorím množným číslom, lebo je vás viac, keď už chcete zakázať prácu v nedeľu, tak to urobte, navrhnite dôsledne, nech aj ten U. S. Steel zastaví prácu v nedeľu, nech aj tie softvérové firmy a ďalšie spoločnosti nemôžu pracovať v nedeľu. Skrátka, urobte to poriadne. Buď to urobte poriadne, alebo ruky od toho preč.

Ďakujem pekne. Ja sa, tiež by som si vybrala len dva body z tvojho vystúpenia, Štefan. Rovnako by som sa dotkla tej práce v nedeľu. Áno, sú dva spôsoby prístupu. Ale chcem povedať, že možnože toto, čo navrhuje pán poslanec Mihál s pani poslankyňou Kiššovou, je zaujímavé pre mňa v tom, v tom smere, že v podstate aj toto opatrenie, teda príplatok za prácu v nedeľu, môže spôsobiť, že tá zamestnanosť v nedeľu naozaj ustúpi. Práve preto, ako to, myslím, že aj Štefan hovoril, že bude potrebné vynaložiť viac finančných prostriedkov a nebude to také rentabilné pre toho zamestnávateľa. Takže v tomto prípade by som sa prihlásila o to, aby sme dali väčší príplatok, aby sa naozaj ten cieľ, ktorý aj mne je blízky, to znamená nepracovať v nedeľu, aby sa naplnil napríklad.
Tiež ešte by som sa dotkla, to som celkom nepočúvala, že čo Štefan k tomu hovoril, ale aj pán Mihál rozprával ako pozitívum, že zrušenie definície závislej práce. Ja sa tohoto opatrenia obávam. Možnože naozaj nie som celkom v tom doma, ale pritom všetkom, ak som aj hovorila vo svojom vystúpení kratučko, že u nás chýba ten etický rozmer riešenia problémov, že u nás sa naozaj prísne dodržiavajú len paragrafové znenia a úplne prísne a striktne a vieme, že veľmi rado sa takéto opatrenie obíde a s veľkou láskavosťou si to zamestnávatelia, obávam sa, prisvoja. Takže v tomto prípade to zrušenie definície závislej práce, áno, je to sflexibilnenie, ale ja osobne by som sa toho obávala a určite by som v druhom čítaní navrhovala zmenu ohľadom tohto opatrenia. Toto ma teda zaujalo na tom Štefanovom vystúpení.
Ďakujem pekne.