39. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pár slov k tomuto zákonu, k tejto zmene, ktorá sa má urobiť na úradoch práce. Naozaj len pár slov. Necítim sa byť natoľko kompetentný, aby som zasahoval ministrovi do jeho zámerov. Na to má sväté právo ako minister. Samozrejme bude si zodpovedať pred ľuďmi, či to, čo urobil, bolo dobré, bolo na prospech veci alebo nie. Úlohou úradov práce je napríklad to, aby teda ako to bolo povedané, hľadali v prvom rade prácu a nachádzali ju pre tú vysokú armádu, veľkú armádu nezamestnaných a úprimne povedané pochybujem, že sa to takouto kvázi transformáciou nejakým spôsobom zlepší. Tam treba hľadať iné cesty. Napríklad zapojenie alebo vyššie zapojenie súkromných agentúr správne motivovaných ani nie neprimerane, ani nie premrštene, ani nie poddimenzovane. Taký pokus tu vlastne pán minister aj urobil, pokiaľ viem, ale nedotiahlo sa to dokonca. Budem rád, ak sa dozviem v záverečnej reči, že je to inak.
No a toto, čo sa tu má vlastne udiať, je napríklad, môže byť, špekulujem, prepáčte, špekulujem, špekulujem tento raz, môže to byť motivované napríklad tým, že bude sa centrálne obstarávať. A centrálne obstarávanie teda nie je obstarávanie všeličoho po jednotlivých regionálnych 40 úradoch, ale centrálne, z jedného centra. Má svoje výhody, aj nevýhody. A tým som povedal všetko.
A pokiaľ ide o reformu ESO, tak pán minister si možno takýmto spôsobom robí tak trošku alibi, aby si takto zdôvodnil to, že nebude prepúšťať, redukovať počty zamestnancov na úrade práce. A to by som aj podporil, to by som aj podporil takúto snahu, pretože som to zažil na vlastnej koži. Takisto vláda Ivety Radičovej mala smelé záväzky, ako sa bude šetriť vo verejnej správe, ako sa bude šetriť na výdavkovej strane štátneho rozpočtu a jedným z týchto opatrení bola redukcia personálnych výdavkov, mzdových výdavkov atď. o plus-mínus 10 % naprieč všetkými rezortmi. Niektoré rezorty vo vláde Ivety Radičovej, niektorí ministri si túto domácu úlohu plnili, resp. splnili, niektorí možno nie.
Pokiaľ ide o mňa, bol to psychologicky veľmi ťažký moment a rozumiem tomu, že je veľmi ťažké vlastným zamestnancom, tým plus-mínus 10 000 zamestnancom rezortu ministerstva práce prísť a povedať: ty budeš prepustený, ty budeš mať krátené odmeny, ty budeš mať nižší plat, ty prejdeš na polovičný úväzok. Je to veľmi ťažké takto prísť a na tých úradoch to ľuďom hovoriť v podstate z očí do očí. A ja som to teda urobil, ja som to teda urobil, čo sa stretlo prirodzene s kritikou tých, ktorých sa to dotklo a urobil som to aj pri vedomí, že ten priestor tam príliš k dispozícii jednoducho nie je. To je objektívny fakt. A preto rozumiem pánovi ministrovi, že ak teda je nejaká úloha v súčasnej vláde znížiť náklady na mzdy a na ďalšie náležitosti zamestnancov v jednotlivých rezortoch, tak on ten priestor jednoducho naozaj nemá. Práve naopak, v súčasnej situácii, ktorá je na Slovensku, aj rozumiem tej snahe o rozširovaní a zvyšovaní počtu zamestnancov, napríklad na tom tzv. prvom kontakte alebo zamestnancov na tzv. SPO - sociálno-právnej ochrane detí a mládeže, kde to je vyslovene poddimenzované. Čiže ten priestor tam z tohto pohľadu nie je. Možno by sa vytvorilo, keby sa dôsledne implementovali informačné systémy. Zavádzala sa informatizácia a to, čo dnes robia ľudia, by robili stroje, počítače, kvalitné informačné systémy, internet a pod. Ale to je len také želanie, realita je jednoducho iná.
Čiže ešte raz. Rozumiem tomu, rozumiem tej motivácii a nebudem to ani nejako kritizovať, pretože v tomto tá istá kolegialita tu jednoducho je a bude a možno si teda počkáme na ďalšie návrhy pána ministra, ktoré, ktoré pohnú s tou našou nezamestnanosťou ďalej. Žiaľ, zatiaľ to, čo, to, čo zažívame dnes, buď nie je dotiahnuté, buď nie je to urobené poriadne, alebo to nie je urobené vôbec.
Takže nebudem kritizovať tento návrh, považujem ho za niečo, čo je nevyhnutné urobiť, respektíve v súlade s politikou pána ministra a myslím si, že takto by sme k tomuto mali pristupovať.
Ďakujem.

No, ja teda neviem, ale mám pocit, že ak, ak sa pripodobňoval, alebo v rámci šetrenia alebo v rámci programu ESO by sa mali napĺňať nejaké možno zlepšovania a znižovanie zamestnanosti, teda šetrenie vo verejnej správe jednoducho povedané, tak v tomto prípade nedôjde k žiadnemu šetreniu, pretože tí zamestnanci budú naozaj vo výkone.
Ale dovoľte mi zacitovať ešte z dôvodovej správy: "Slovenská verejná správa naďalej zaostáva, pokiaľ ide o kvalitu a efektívnosť. Pretrváva vysoká fluktuácia zamestnancov spojená s politickým cyklom a slabé riadenie ľudských zdrojov.". Toto je uvedené v dôvodovej správe a toto by nás malo teda potešiť a naozaj, že tie politické cykly sa už nebudú teraz opakovať pri vyberaní riaditeľov úradov, pretože naozaj budú dostatočne silne zabetónovaní. To mal aj pán Brocka pravdu, že dôjde k totálnemu zabetónovaniu na dôležitých funkciách na úradoch práce. Bohužiaľ. Takže tento návrh zákona nie je možné hlavne z tohto dôvodu podporiť.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi zareagovať svojím postojom a takým pokusom o porovnanie proklamovaných zámerov a cieľov uskutočnenia reformy verejnej správy v sociálnej oblasti v snahe s porovnaním skutkového a skutočného stavu, aspoň teda toho, ako to vyzerá na Úrade práce a sociálnych vecí v Poprade, teda v mieste, odkiaľ pochádzam.
Predpokladám, že nielen mne, ale aj pánovi ministrovi sa dostal k dispozícii síce anonymný list pracovníčok Úradu práce a sociálnych vecí v Poprade. Tento anonymný list, hneď v úvode chcem poukázať na to, že práve pracovníčky v obave o stratu zamestnania neuviedli konkrétne mená, pretože naozaj je vidieť, že to napätie medzi jednotlivými zamestnancami, zamestnankyňami úradu práce a vedenia je a mohlo by spôsobiť to, že vzhľadom na poukázanie a deklarovanie skutočného skutkového stavu by mohli ešte byť poškodené na svojich právach a mohli by prísť o zamestnanie. Tento list bol prednesený aj prezidentovi Slovenskej republiky, kancelárii ministra vnútra, kancelárii verejného ochrancu práv, kancelárii predsedu vlády Slovenskej republiky, ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušným regionálnym poslancom Národnej rady, teda Monike Gibalovej, mne, pánovi Beblavému, pánovi Matovičovi, za stranu SMER regionálne príslušným poslancom Petrovi Šucovi a poslancovi Ing. Kubánkovi.
Chcem poukázať na ten veľký rozpor, veľkú asymetriu proklamovaných zámerov, ktoré sa uvádzajú aj v dôvodovej správe. Tým primárnym cieľom, ktorý som predniesla ako navrhovateľ, prezentoval aj minister práce, sociálnych vecí, je modernizácia inštitúcií služieb zamestnanosti, modernizácia výkonu štátnej správy, zvyšovanie profesionality sociálnych pracovníkov, zachovanie a aj rozvíjanie adresnosti poskytovaných služieb, ako aj zvýšenie kvality odborných činností v segmente sociálnych služieb.
Chcem však ukázať na to, a tu už si pomôžem tým, že budem priamo z listu citovať. Verím, že budete mať tú trpezlivosť, aby ste si vypočuli všetci, či už opoziční, alebo aj prítomní vládni poslanci, vy, pán minister, pani spravodajkyňa, to, akým spôsobom dopadá reforma verejnej správy ESO hlavne v sociálnej oblasti na priaznivosť, respektíve na zhoršovanie priestorových, technických, hygienických podmienok na Úrade práce a sociálnych vecí, konkrétne v Poprade.
Ten list v časti začína tým, že pracovníci úradu v prácach v Poprade nesúhlasia so spustením pilotného projektu a zlučovania, so zlučovaním štátnej správy v zmysle reformy ESO. Úrad práce, sociálnych vecí v Poprade za posledné dva roky bol zapojený do viacerých aktivít, do viacerých pilotných projektov. Ak zoberú dotyční pisatelia do úvahy počet úradov na Slovensku, pracovníci Úradu práce v Poprade sa domnievajú, že s prihliadnutím na náročnosť ich práce a stáleho tlaku na ich výkon nie sú schopní zapojiť sa do ďalších pilotných projektov. V podstate to vyzerá tak, že čím sa viac zapájajú do rôznych projektov "reformy a modernizácie verejnej správy", tým sú na tom horšie. Tým sa zhoršujú ich pracovné podmienky. Úrad práce, sociálnych, dôvodov, prečo teda túto správu, tento projekt odmietajú, je niekoľko, oni ich zhrnuli do štyroch základných dôvodov.
Po prvé, pracovníci disponujú útržkovitými informáciami o tom, ako sa má úrad práce do tohto projektu ESO zapojiť. Hovorí sa len o zlučovaní agendy a vedenie úradu už začalo podnikať kroky k realizovaniu tohto zlúčenia. Poukazujú na aroganciu zo strany vedenia, ktorá spočíva v tom, že sa rozhodli zmeniť pracovné náplne zamestnancov úradu, ich pracovné zaradenie a vlastne aj organizačnú štruktúru bez toho, aby samotní dotknutí pracovníci boli o takýchto radikálnych krokoch vopred informovaní, aby so zmenami, ktoré sa týkajú priamo ich ako ľudí, vôbec súhlasili. Jednoducho si niekto týchto pracovníkov posúva, ako figúrky po šachovnici. Pýtajú sa, či je vôbec možné, že ak nedochádza k celoslovenskej zmene organizačnej štruktúry, aby sa bez súhlasu pracovníkov mohla zmeniť ich pracovná náplň, ich pracovné zadelenie a takto zlikvidovať ich prax a odborné skúsenosti.
Druhý dôvod, pre ktorý odmietajú takto uskutočňovanú reformu verejnej správy v sociálnej oblasti, uvádzajú: "Už dlhší čas sú pracovníci maximálne zaťažení v zlých pracovných podmienkach v budove, ktorá má malé priestory nevhodné pre kvalitné fungovanie. Všetko sa to odráža hlavne na ich zdraví, pretože zdravotný stav všetkých sa viditeľne zhoršuje a pre vysokú zaťaženosť sú rodiny pracovníkov odstavené na vedľajšiu koľaj. Je potrebné si uvedomiť, že napríklad pracovníčky sociálneho odboru si vďaka svojej nárazovej práci a ďalších bočných agendách, ktoré prináša zlučovanie výkonov sociálnych pracovníkov, nemôžu čerpať ani dovolenku, napríklad v dobe plných desiatich pracovných dní. Ich rodiny žijú «uzávierkou», pretože v čase príprav na výplaty dávok odpracujú toľko práce nadčas, že strácajú vlastné súkromie, rodinu a čas sami na seba. V tomto smere sociálni pracovníci Úradu práce v Poprade nemajú žiadnu psychohygienu, pretože na ňu nemajú absolútne žiaden čas. Naopak, situácia je už tak zlá, že 90 % pracovníkov trpí syndrómom vyhorenia. Pracovníci nemajú žiadnu motiváciu a už vôbec nie na to, aby sa pri tom všetkom púšťali do projektov, ktoré celú situáciu iba zhoršujú. Pri návale nielen vlastnej agendy rôznych ďalších pribúdacích úloh majú nespočetne veľa nadčasov, ktoré nemajú nielen preplatené, ale pojem náhradného voľna v tomto systéme je vôbec nereálny. Je potrebné si konečne uvedomiť," uvádzajú v tomto svojom liste, "že táto práca je finančne zle ohodnotená, pritom je maximálne psychicky náročná."
Tretím dôvodom, pre ktorý odmietajú takto spustenú reformu verejnej správy v sociálnej oblasti, je a dôvodom nesúhlasu so spustením tohto pilotného projektu je aj fakt, že by si už konečne mal niekto všimnúť, v akých priestoroch sa úrad v Poprade nachádza a či je úrad vôbec schopný zabezpečiť dostatočne priestorovo-hygienicky a morálne fungovať tak, aby sa naplnili ciele a zámery projektu. Priestory na prízemí budovy, v ktorej sa v súčasnosti úrad nachádza, na to nie sú vhodné. Už teraz je v priestoroch prvého kontaktu medzi klientmi málo miesta a kvôli tomu vzniká veľké napätie a nervozita. Mnohí klienti nerešpektujú vyvolávací systém, pričom so slovami "ja len toto", hodia pracovníčke prvého kontaktu na stôl potvrdenia mimo poradového čísla, respektíve samovoľne sa pohybujúc po úrade navštívia v kancelárii pracovníčku, ktorá v prípade, že ho vybaví, môže mať problém so samotným vedením. Pýtajú sa teda, aká je predstava vedenia o zabezpečení technického vybavenia spustenia projektu, prebúranie priečok. A čo na to statik? Koľko bude mať, koľko to bude úrad stáť? Dostal niekto odpoveď aj na takéto otázky? Ako je možné, že aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý osobne úrad navštívil a mal sám výhrady k priestorom úradu, ako aj k pracovným podmienkam zamestnancov, dosiaľ neurobil žiaden krok k ich zlepšeniu?
A čo napokon pracovné prostredie zamestnancov? Ak sa bude integrovať na jednom mieste ešte viac klientov, čo sa dá reálne predpokladať, tvrdia, že to bude nezvládnuteľné. Za rok, čo sa úrad zapojil do pilotného projektu "Systém vybudovania klientov formou prvého kontaktu" sa pritom 80 % klientov nedokázalo prispôsobiť novému systému vybavovania. Sťažnosti klientov sa stále množia. Problém je však v tom, že vedenie úradu všetky sťažnosti klientov prekrúca a viní zo všetkého pracovníkov úradu, ktorí sa tým dostávajú do pozície neschopných zvládať v tomto strese, v týchto stresových podmienkach svoju odbornú prácu.
Ako štvrtý dôvod, posledný, uvádzajú, že sociálna práca je o práci s klientom, v žiadnom prípade nemá byť preferované množstvo a rýchlosť vybavovania, ale profesionalita a z nej vyplývajúca kvalita kontaktu s klientom. Len tak sa dá zabraňovať zneužívaniu sociálneho systému, len pri úzkom kontakte klienta a pracovníka je možné dosiahnuť čo najlepšie vyriešenie jeho problémov, ktoré mu umožňuje štát a jeho sociálna politika.
Tento list bol napísaný s úmyslom žiadať o pomoc, nakoľko sa pracovníci úradu práce a sociálnych vecí nemajú ako brániť proti psychickému tlaku a hrozieb straty zamestnania a zároveň nadmernému stresu, ktoré im prináša práve zapájanie do rôznych pilotných projektov, o ktorých majú len útržkovité, kusé informácie. Pritom samozrejme chcú naďalej svoju prácu vykonávať kvalitne a zodpovedne. V liste sa ospravedlňujú za tento anonymný, za to, že je anonymný, ale uviedla som to. Ich obavy sú prirodzené, pretože sa naozaj obávajú o to, že v regióne, akým je aj podtatranský región, stratia prácu, bez ktorej by sa ich život výrazne zhoršil.
Na tomto podtexte, na tomto liste, v ktorom som predniesla, asi v akých podmienkach pracujú zamestnanci Úradu práce v Poprade a predpokladám, že sa to netýka len pracovníkov Úradu práce v Poprade, je možné vidieť veľký kontrast medzi tým, čo ako cieľ má reforma verejnej správy priniesť, modernizáciu, profesionalitu služieb sociálnych pracovníkov. Je možné vidieť túto, tento lesk a biedu, veľkú asymetriu medzi tým, čo sa má dosahovať a čo v skutočnosti sa dosahuje.
Ja verím, že tomuto podnetu, pán minister, budete venovať svoju pozornosť, napokon bol predložený a zaslaný viacerým kompetentným aj ústredným orgánom, aj poslancom a budem očakávať, že v tomto smere sa na, čo sa týka zlepšenia pracovných podmienok pracovníkov úradu práce, niečo zlepší a posunie dopredu. Ja som sa mala možnosť na tvári miesta presvedčiť o tom, že tento úrad práce prešiel takou reorganizáciou a zmenou svojho pôsobiska, ktorá ma naozaj zdesila. Napokon to bolo aj predmetom interpelácie, na ktorú som nedostala žiadnu konkrétnu odpoveď, ktorá by naznačovala kontúry a návrhy zlepšenia pracovných podmienok.
Takže verím, že aj k tomuto listu sa vyjadríte, aj k tomuto podnetu, lebo len na tomto príklade máme možnosť vidieť, nakoľko možno brať vážne reformu verejnej správy aj v takej oblasti, ako je sociálna sféra.
Ďakujem.

Zareagujem na pani kolegyňu Mezenskú, ktorá naozaj má pravdu v tom, že celkovo práca na úradoch práce je veľmi náročná a kladie veľký nápor na psychiku zamestnancov, že tá agenda je tam taká, aká je, že častokrát prichádzajú do kontaktu práve aj s neprispôsobivými občanmi, nezamestnanými, je tam veľká nervozita, nie sú tí ľudia tak zaplatení, možno ako by si zaslúžili, ale to je všade, na všetkých úradoch práce, nielen v Poprade.
Ja ale vidím práve prínos tejto reformy aj v tom, že sa racionalizujú niektoré opatrenia a práveže tu by sa mal posilniť ten prvý kontakt na úradoch práce, čiže tu by mali práve pribudnúť pracovné miesta v prvom kontakte, aby tie pracovníčky úradov práce, ktoré majú napríklad dneska, ja neviem, šesťsto, osemsto klientov v svojej databáze, tak po tejto reforme práve budú personálne presuny v tom zmysle, že títo pracovníci prvého kontaktu budú mať menej klientov vo svojej databáze, čiže im sa práca práve skvalitní. Možnože tam bolo niečo zle odkomunikované zo strany vedenia, ale verím tomu, že to sa bude individuálne riešiť medzi ústredím práce a Okresným úradom práce v Poprade.

Ďakujem pekne. Tak takýchto pánov riaditeľov a pani riaditeľky chcete, pán minister, zakonzervovať na úradoch práce, u ktorých zamestnávatelia, vlastne tie zamestnankyne prvého kontaktu si nemôžu otvoriť ústa a povedať, oficiálnou cestou ísť s tým, aby sa podpísali, lebo sa boja o svoje miesto? Tak teda to máte naozaj nízku ambíciu.
A ešte na margo možnože toho, ak boli nejaké informácie týchto zamestnankýň zle odkomunikované, tak to naozaj svedčí o tom, že potom to riaditeľstvo alebo to vedenie úradu práce urobilo niekoľko, niekoľko vážnych chýb. Verím, že takýmto spôsobom, keď sa táto kauza dostala už vonku, už to nie je len teda niekoľko listov, ktoré dostali niektorí poslanci, vedenie, niektoré naozaj organizácie iba a v tichosti sa to rieši, tak verím, že takýmto spôsobom, keď to bolo odprezentované, že sa veci pohnú a možnože aj tie pracovné podmienky zamestnancov sa vylepšia.
Ďakujem.

Ja zareagujem na pripomienku pani poslankyni Šedivcovej. Ja som sa snažila, možno som na to zabudla v tom mojom prednese uviesť to, že práve vytvorenie centier prvého kontaktu považujú sociálne pracovníčky za zbytočnú administratívnu bariéru, ktorá zbytočne vyvoláva stres a napätie na samotných, už i tak priestorovo a technicky stiesnených úradoch. Nie je tam žiadny zmysel. Žiada sa tu vlastne špecializované, adresné zameranie toho-ktorého úseku úradu práce a sociálnych vecí tak, aby bol adresný v zmysle dosahovaných cieľov reformy ESO v sociálnej oblasti. Takže dôvodiť tým, že práve zvýšením a posilnením pracovných kapacít na centre prvého kontaktu dôjde k lepšiemu riadeniu a vybavovaniu sociálnej agendy, nie je správne.

Ďakujem za slovo. Pripomínam členom výboru pre sociálne veci rokovanie výboru o 19.00 hodine. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel by som poďakovať za tú rozpravu, ktorá tu bola pred tým k tomu návrhu zákona. V podstate som pochopil, že ak sú tu nejaké výhrady, tak sú to skôr politické obavy ohľadom "zabetónovania" terajších pánov riaditeľov na úradoch práce. No, skúsme si povedať, ako je to teraz. Teraz je to tak, príde nová vláda, odvolá jednotlivých úradov, teda riaditeľov úradov práce, no a navrhne svojich. To je terajší stav, i keď klobúk dolu, sú tu riaditelia úradov práce, ktorí sú vo funkciách už aj, ja neviem, desať, pätnásť rokov naprieč jednotlivým vládam. Ale to sú skôr výnimky. To, čo navrhujeme my, áno, je otázka výberového, štandard v štátnej správe ako takej. Ak je toto nejaký zásadný problém, no tak trošku som z toho prekvapený, pretože to, čo navrhujeme, je diametrálne veľmi veľká zmena a nie samoúčelná, ako nerobil by som takúto veľkú zmenu, keby som nebol presvedčený o potrebe a pokúsim sa aj v niektorých konkrétnych číslach vyjadriť prečo.
Prvé, možno úrady práce a právna subjektivita. Prvá negatívna skúsenosť bola, keď som nastúpil a prebral funkciu ministra a následne sa dozvedel o kolektívnych zmluvách, ktoré v zmysle zákona pouzatvárali na jednotlivých úradoch práce odborári s príslušným vedením. Boli okresné úrady práce, kde si takýmto spôsobom schválili 12-mesačné odstupné. Počúvate ma? Dvanásťmesačné odstupné. Viete, akým spôsobom bolo ťažko naštartovať a začať fungovať, pretože s týmto v rozpočte prirodzene nikto nemohol rátať. To ma ubezpečilo o tom, že je tu nejaký vážny problém. Ja nemôžem nadiktovať, do akej miery a ako. Už vtedy som začal uvažovať nad touto otázkou, ale v konečnej miere ten návrh, ktorý je tu teraz, súvisí s niečím úplne iným. Pravidelné správy, kontroly, hodnotenia, OECD, Svetová banka, Medzinárodný menový fond apelujú na skutočnosť, že na Slovensku, na úradoch práce je z hľadiska sprostredkovania zamestnania, strašne veľký počet nezamestnaných na jedného úradníka, sprostredkovateľa na úrade práce. Sú okresy, kde je tá nezamestnanosť veľká a kde sa blíži až k číslu 900. Priemer je niekde na úrovni 600, konkrétne 569. Päťsto šesťdesiat deväť, celý ten styk je veľakrát zabezpečený s tým, že sa robia čiarky z hľadiska účasti, neúčasti. My potrebujeme sa dostať do situácie, že ten sprostredkovateľ bude reálne vykonávať služby, ktoré ten klient od neho očakáva. To znamená, že s ním bude komunikovať, a to žiada ďaleko menší počet tých klientov, aby takéto úlohy vedel zabezpečiť.
Ten počet ľudí na tých úradoch práce aj po istých zmenách za predchádzajúcich ministrov, by som povedal, že je doslova kritický. To znamená, ísť cestou nejakých ďalších úspor nie je možné. Naberanie pri realizácii ESA a vôbec navyšovanie úradníkov štátnej správy nie je nielen populárne, ale ani možné, vzhľadom na rozpočty a ďalšie veci. Preto návrh spočíva v tom, že 750 ľudí, ktorí dnes pôsobia na úradoch práce, dostane opätovnú ponuku pracovať a pôsobiť ďalej, ale s iným obsahom a s inou náplňou. Nechcem nikoho prepúšťať, ale je dôležité zmeniť mnohé pomery. Pri odobratí právnej subjektivity, nepotrebujeme na každom úrade práce mať IT-čkárov, nepotrebujeme mať osobné úrady, jednoducho istý obslužný personál, ktorý je v tom prípade nevyhnutný. Navrhujeme IT-čkárov posunúť do krajského mesta a z krajského mesta obhospodarovať všetky úrady práce v príslušnom kraji, čo sa teoreticky dá, lebo dnes je ten systém vybudovaný a oni v podstate nastupujú len v čase, keď nastanú nejaké konkrétne problémy.
To znamená, že ten postup je zadefinovaný, má svoje etapy a súvisí s tým, že ideme posilniť prvý kontakt a ideme posilniť služby zamestnanosti a samozrejmá vec, že aj sociálnoprávnu ochranu. Máme tu konkrétne varovné signály, kedy je potrebné na ne reagovať. Dvestopäťdesiat problémových rodín na jedného pracovníka, ktorý zabezpečuje sociálku, je strašne veľa. Nie, aby to obišiel, len aby vôbec registroval, aj to sa musí jednoducho zmeniť. To znamená, objektívne skutočnosti nás donútili k tomu, že musíme takúto zmenu robiť.
V prvej fáze chceme zaviesť poskytovanie základných informácií a tu, nevidím tu pani poslankyňu Mezenskú, centrá prvého kontaktu sú úplne inak hodnotené. Tu nikto netvrdí, že v centre toho prvého kontaktu bude absolútne vybavený a obslúžený ten klient, ale dostane tú prvotnú informáciu. Ak to je treba niekde len tlačivo odovzdať, prijať, to vybaví priamo na mieste. Ak je nevyhnutné, potrebné, nejaká odborná konzultácia, no tak ide konkrétne za príslušným referentom, úradníkom, ktorý to má. Ale tie centrá zachytia ten prvý nával a minimálne 50 % ľudí z toho centra nemusí ísť ďalej. To je veľmi dôležité, to plní úlohu. Logická vec, že to nie všetci úradníci vítajú, ako s otvorenou náručou, pretože chce to zmeniť možno niektoré návyky, učiť sa aj niektoré nové veci, ale o tom je život a štátny úradník sa musí vzdelávať, jednoducho celú svoju profesionálnu kariéru. V rámci tej prvej etapy je to vybudovať nové služby pre občana a nové služby pre zamestnávateľa, to znamená, prvé tri veci, ktoré s tým bezprostredne súvisia.
Ďalšia etapa je o posilnení služieb zamestnanosti, to znamená sprostredkovateľov. Chceme dosiahnuť stav, aby z toho priemeru 569 klientov na jedného sprostredkovateľa, alebo použijem výraz úradníka, sme zišli na číslo 300. To už bude dávať úplne inú šancu pracovať s tými nezamestnanými a ponúkať ich na isté návrhy a riešenia. Niečo podobné z hľadiska ďalších fáz sa týka aj sociálok, kde podobným spôsobom chceme tieto veci z hľadiska počtu klientov na jedného referenta zúžiť. Vedel by som o tom hovoriť veľmi dlho, ale myslím, že filozofia a predstava z toho, čo som povedal, je úplne jasná. Je nevyhnutná táto cesta. Dnes informačné systémy sú relatívne také, tak pripravené a vybudované, že netreba do nich nejaké ďalšie investície ani ľudské, ani finančné, to znamená, toto nám splní veľmi dôležitú rolu a úlohu. My nejdeme rušiť, nejdeme zužovať, ani rozširovať počet úradov práce, vrátane ich vysunutých pracovísk. To znamená, v menších okresoch, kde nie je sídlo úradu práce, bude pre ten základný kontakt zabezpečená úradovňa, kde budú zabezpečovať prvý kontakt z hľadiska služieb zamestnanosti aj sociálnych dávok a tých najpotrebnejších vecí, ktoré bežný klient potrebuje, aby nemusel ísť do, ja neviem, vedľajšieho, väčšieho okresného mesta, kde je sídlo vedenia úradu práce ako také.
To znamená, toto je dôležité, k tomuto smerujeme, je to skôr bič na mňa, na predstaviteľov vedenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ale som presvedčený, že je to potrebné. Je to nevyhnutné. O tom je tá efektivita, no a keď hovoríme o tom, že do akej miery to má alebo nemá vplyv aj na otázku zamestnanosti, no nepriamo jednoznačne má. No či sa stará a bude mať v referáte, ja neviem, 600 alebo 900 nezamestnaných, alebo, že bude mať 300, no je to úplne iný spôsob a možnosť, ako s nimi môže v tomto prípade pracovať. Takže áno, jednoznačne nepriamo to má. Nechcem povedať, že idem cez tieto zmeny vytvárať nové pracovné miesta, ale opakujem, máme záujem prostredníctvom týchto zmien zmeniť fungovanie toho úradu, aby sa stalo pružnejším, no a aby sme naplnili aj odporúčania, ktoré berieme veľmi vážne, napr. ohľadom OECD, kde som ubezpečoval, že takáto reforma sa jednoducho uskutoční.
To je možno k tomu, čo tu zaznelo teraz. A teraz tie pochybnosti toho politického charakteru. Viete, takýmto spôsobom môžeme pochybovať o akomkoľvek mieste z hľadiska štátnej správy, kde sa robí bežné výberové konanie. Ale každého vedúceho hospodárskeho pracovníka je možné odvolať vždy, pokiaľ neplní úlohy, tam tá možnosť v zmysle zákona jednoducho je. To znamená, akékoľvek zabetónovanie odmietam.
Pán Mihál naznačil aj isté úvahy, možno nepriame ohľadom obstarávania. Pán poslanec, veľmi dobre viete, že na tomto ministerstve to funguje tak, že sú rámcové zmluvy. V podstate na všetky veci pre celé ministerstvo a tie sa len konkretizujú v konkrétnom časovom období podľa konkrétnych podmienok, toaletného papiera cez, ja neviem, všetky ďalšie ostatné kancelárske potreby a ostatných vecí. To znamená, tuto neexistuje nejaká, akékoľvek spochybnenie vecí, pretože aj teraz sa to centrálne rieši prostredníctvom týchto rámcových zmlúv. Takže absolútne tieto veci nepripadajú v úvahu, že by to malo spojitosť v súvislosti s tým, že by sa odoberala právomoc úradom práce, regionálnym v prospech ústredia. Naopak, zodpovednosť v prospech ústredia bude ďaleko väčšia, ako je tomu doteraz.
K tomu Popradu. Mrzí ma, že tu nie je pani poslankyňa. Ja som ten typ, ktorý, keď dostane takto vážny, hoci anonym, neriešiť to od zeleného stola. Ja som si bol pozrieť priamo v Poprade veci na mieste, išiel som tam neohlásene a išiel som v deň, keď je stránkový deň, aby som sa stretol aj s ľuďmi. Pokiaľ som sa dostal k pánovi riaditeľovi, trvalo to hodinu a pol a prešiel som si jednotlivé poschodia aj kancelárie. Môžem povedať toľko, že ten úrad práce nemá ideálne podmienky z hľadiska priestorov, to priznávam, ale sú to pracoviská, kde sa dá pracovať a pôsobiť. To sme sa zhodli aj s tými pracovníkmi, s ktorými som sa stretol. Treba vidieť jednu vec, že v rámci ESO je záujem urobiť poriadok aj z hľadiska majetku a budov štátu. Dnes vyše tisíc budov je v prenájme štátu a naopak, sú mestá, kde zase štát je v priestoroch, ja neviem, miest prípadne iných subjektov, kde k tomu podmienky nie sú. Poprad je taký, že podľa všetkého aj z hľadiska budúcnosti sa bude uvažovať s výstavbou novej, nazvem to štátnej budovy, kde budú etablované všetky štátne inštitúcie, ktoré v tom okrese pôsobia, pretože tam ten priestor jednoducho nie je. To je vízia, to je perspektíva, asi sa odpredá nejaké zariadenie, máme tam bývalé kasárne, ktoré sú dnes v majetku ústredia práce a sú nepotrebné, to bude možno jeden zo spôsobov, kde sa bude dať etablovať.
Takže toto si uvedomujem, ale na druhej strane sú to porovnateľné podmienky aj s viacerými inými úradmi. V žiadnom prípade tam nie sú nejaké podmienky, ktoré by nespĺňali najzákladnejšie hygienické alebo iné štandardy. Že nie každému "vonia" reforma a úlohy, ktoré s ňou súvisia, s tým súhlasím, ale s tým sa treba popasovať. Uvedomujem si, že ideme v etapách. Bude prvá, druhá, tretia aj z hľadiska časovej, obsahovej postupnosti. Ja som presvedčený, že každý jeden zamestnanec úradu práce, ak príjme túto filozofiu, postaví sa k tomu správne, má zabezpečenú budúcnosť. Opakujem, garantujem každému jednému, že má budúcnosť, že nebude prepustený za predpokladu, že akceptuje nové postavenie a úlohy, ktoré vzhľadom na tieto zmeny, ktoré navrhujem, vzídu pre každého jedného pracovníka.
Uchádzam sa o podporu novely tejto, zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa transponuje čl. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica o činnostiach a dohľade pri inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, smernica o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov a smernica o správach alternatívnych investičných fondov v súvislosti s nadmerným spoliehaním sa na úverové ratingy. Zámerom transpozície smernice je zlepšiť kvalitu investície doplnkových dôchodkových spoločností alebo zamestnaneckých dôchodkových spoločností v rozsahu ich činností vykonávaných na území Slovenskej republiky a ochraňovať tých investorov, preto je vhodné vyžadovať od týchto inštitúcií, aby pri posudzovaní rizík obsiahnutých v ich investíciách predchádzali výhradnému alebo mechanickému spoliehaniu sa na úverové ratingy alebo ich využívanie ako jediného parametra. Zavedením týchto prísnejších požiadaviek sa zníži riziko zlyhania doplnkových dôchodkových spoločností alebo zamestnaneckých dôchodkových spoločností a prispeje k vyššej stabilite finančného systému v rámci Slovenskej republiky, eventuálne aj celej Európskej únie.
Predložená novela bola predmetom rokovania v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie a rozpočet, ako aj vo výbore pre sociálne veci, na ktorom bol pánom poslancom Jasaňom predložený pozmeňujúci návrh, s ktorým sa stotožňujem a podporujem ho.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1120, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci bol určený ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1120.
V zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vyššie uvedeného zákona a návrhy na ďalší postup.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1294 z 10. septembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 485 zo 7. októbra 2014, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 340 zo 7. októbra 2014, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 131 z 9. októbra 2014. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou tejto informácie uvedené v časti IV.
Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výboru ma uznesením č. 135 z 9. októbra poveril v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.