39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Úprimne zo srdca ďakujem všetkým, ktorí počúvali a ktorí aj zareagovali napriek istej protichodnosti, ktorá nie je zanedbateľná tejto diskusie, tak ako sa vyvíja. Ja som presvedčený, že dnešný deň má význam preto, aby sa v tejto krajine začalo dýchať o niečo lepšie a aby tie Edisonove žiarovky to temno presvietili trocha lepšie, pretože je stále veľké.
A žiada sa mi, veľmi pekne ďakujem aj pánu profesorovi Hubovi, aj všetkým, ale žiada sa mi veľmi konkrétne zareagovať na pani poslankyňu Žitňanskú.
Áno, presne tak, je to jeden čriepok, ako ste povedali, pani poslankyňa, tak ako som ja povedal, že je to jedno písmenko z abecedy. Dlhá cesta ešte bude k tomu, aby to bolo inak. Ale predsi, ak chceme mať mozaiku, tak musíme každý jeden čriepok chytiť do rúk a vyskladať z toho ten nový obraz, ktorý hľadáme. Tak verím, že tento zákon, tento návrh zákona z dielne SMER-u je takým čriepkom, ktorý by sme mali dnes uchopiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcel by som oznámiť členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že bude schôdza výboru o 12. hodine v miestnosti č. 147. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pripomínam kolegom, že o 12. bude zahraničný výbor, ktorý zasadne ako gesčný výbor k vládnemu materiálu tu v miestnosti č. 183. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, napriek tomu, že môj príspevok má dve časti, myslím si, že bude kratší ako tie predchádzajúce.
Dovoľte mi v prvej časti predniesť pozmeňovací návrh k tomuto zákonu. Je to návrh, kde rád využívam ako poslanec Národnej rady právo teda zákonodarnej iniciatívy, hoci nie som autorom tohto návrhu. Jeho autorom je pán doktor Nechala, ktorý na ňom spolupracoval, pokiaľ viem, a konzultoval ho aj s príslušnými ministerstvami, a pokiaľ ma informoval, mala by tam byť aj nejaká miera súznenia, ale to už ponechávam na pána predkladateľa.
Takže hoci sa ja k tomuto návrhu hlásim, nebudem, keď už sme tu dneska v takom móde autorských práv od rána, tak nebudem si nárokovať autorské práva na tento návrh.
Ten návrh je, že v čl. XII sa vkladá druhý bod, ktorý znie:
Bod 2. V § 9 ods. 2 na konci druhej vety sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená."
Predchádzajúci text sa označuje ako bod 1.
Ja to len stručne zdôvodním. Je to technická zmena, ktorá ale môže mať dosť vážne dôsledky pre konkrétnych oznamovateľov. Ide v podstate o to, že ak dnes sa v rámci antidiskriminačného zákona súdi takto postihovaný zamestnanec so svojím zamestnávateľom, tak súdy majú tendenciu zrovnať dnešný právny stav, otázku neplatného skončenia pracovného pomeru odsúvať na separátnu žalobu a vlastne nútiť týchto ľudí, aby podávali ešte separátnu žalobu podľa Zákonníka práce. Toto je technický návrh, ktorý by to vyriešil a umožnil tieto veci spojiť. Veľmi viac k tomu okrem toho, že ho rád podávam, aj keď som ho nenapísal, povedať neviem.
A dovoľte mi druhý, veľmi stručný príspevok, možno všeobecnejší k tomuto zákonu. Keď som tu dnes ráno o deviatej sedel, keď pán predkladateľ začínal vysvetľovať a predkladať tento zákon, tak tu bola taká zvláštna situácia, lebo pán minister, teda myslím, že asi nikdy v svojom živote netrpel nedostatkom sebadôvery a vnútorného pokoja, ale dnes z neho išlo nefalšované uvoľnenie, keď predkladal ten zákon, nebol ani napätý, ani nejakým spôsobom silený, bol uvoľnený a prezentoval ho, by som povedal, úplne v pohode, čo je v niečom veľmi zvláštne. Lebo sme v situácii, kde naozaj v tak závažnej téme, ako je otázka korupcie a širšie zneužívanie verejného úradu, verejnej moci, verejného postavenia, sme v situácii, kde by člen vlády zodpovedný za túto problematiku mal byť skôr nervózny, keď prichádza do parlamentu, lebo náš parlament je pomerne liberálne postavený v tom, ako umožňuje poslancom k zákonom vystupovať a aj s predkladateľmi polemizovať, a dalo by sa očakávať, že sa tu naozaj na pána ministra ako gestora tejto témy zosypú aj veľmi nepríjemné poznámky o súčasnom reálnom stave v slovenskej politike.
Už len o nedávnych krokoch, teraz nebudem hovoriť a nebudem vyťahovať, v 2004 ste vyrobili toto a v 2007 sme urobili my toto, ale v nedávnych dňoch a týždňoch sme, doslova za posledný týždeň, sme boli svedkami napríklad toho, že predseda vlády sa dopustil brutálneho politického klientelizmu úplne vedome a v priamom prenose, kde začal vydierať 5,3 mil. občanov Slovenskej republiky okrem tých, ktorí sú obyvateľmi Žiliny, tým, že ak nebudú správne hlasovať v komunálnych voľbách, tak nebude vláda im pomáhať tak, ako pomohla Žiline. Strhla sa k tomu aj verejná diskusia, ale tá zjavne pokoj a vnútorné uvoľnenie pána ministra zatiaľ nijako neovplyvnila.
Takisto sme boli svedkom len tento týždeň toho, že strana SMER odmietla zaradiť na pevný rokovací deň tejto schôdze návrh zákona o konflikte záujmov a zároveň veľmi jasne povedala, že ho ani nepodporí, a zároveň ani žiadny vlastný návrh nepodporila a nepredložila, a to napriek tomu, že takýto záväzok podpísala pred parlamentnými voľbami so všetkými ostatnými parlamentnými stranami. A to napriek tomu, že si ten záväzok dokonca dala aj do programového vyhlásenia do časti, za ktorú je zodpovedný práve pán minister.
Napriek tomu, že táto schôdza je posledná možnosť, ako taký zákon presadiť tak, aby majetkové priznania boli zverejnené podľa neho už pred parlamentnými voľbami v budúcom roku, napriek tomu sa to nestalo a nedeje, napriek tomu, že predseda parlamentu ten návrh sľúbil, sľúbil jeho účinnosť najprv k 1. januáru minulého roku, teraz k 1. januáru budúceho roku, a napriek tomu poslanci vládnej strany úplne s úsmevom odpovedali novinárom, že keď sa ich pýtali, že kedy to teda bude predložené, že niekedy, uvidíme.
Takisto len za ostatný týždeň sa v tomto parlamente koná viacero mimoriadnych schôdzí parlamentných výborov k otázke štrukturálnych fondov v jednotlivých operačných programoch, kde audítori Európskej komisie konštatovali na jar tohto roku, že základné systémy kontroly auditu v tomto štáte o používaní finančných prostriedkov nefungujú. Nefungujú na úrovni jednotlivých ministerstiev, ale nefungujú ani na úrovni ministerstva financií ako strešného orgánu. Na základe toho má Slovenská republika dneska pol miliardový hotovostný schodok vo vzťahu k Európskej únii za nepreplatené faktúry. Na základe toho už máme 250 mil. eur trvalej korekcie, stáleho krátenia, a je možné očakávať, že sa to číslo bude ešte významne zvyšovať v najbližších týždňoch.
Toto všetko sú veci, naozaj som vytiahol za posledný týždeň, pri ktorých politik, ktorý je zodpovedný za tieto otázky, by mal byť nervózny nie možno preto, že či má, alebo nemá čisté svedomie, osobne to už je vec pána ministra, ale skôr preto, že nikoho, a ani politika, neteší, ak prichádza do snemovne a môže očakávať, že sa naňho zosype takáto veľká vlna legitímnej kritiky, keď už nie osobnej, tak skupinovej politickej zodpovednosti.
A pán minister napriek tomu bol uvoľnený, a mal pravdu. Lebo to, čo sme tu zatiaľ videli v tej rozprave, boli len veľmi platonické pokusy pomenúvať určitú formu politickej zodpovednosti, a namiesto toho sme sa tu zosypali do vzájomnej polemiky v rámci toho, čo sa dnes nazýva opozícia. Jeden publicista to skôr nazýva, a podľa mňa asi dneska presnejšie, že mimovládne strany, teda strany, ktoré neparticipujú na vláde. Pretože slovo opozícia podľa mňa obsahuje v sebe, aj keď to tak nemusí byť, určitú mieru kohézie a spoločného cieľa, ktorý zjavne dnes chýba dokonca aj v takejto veci.
Takže pán minister sa usmieval oprávnene v tom zmysle, že naozaj ho tu nežhavíme, netýrame, nevyhadzujeme na oči veci, ktoré by sa štandardne mali diať, a namiesto toho sme sa tu utápali v slovách ako udavačstvo a, ah, nebudem ani tie ďalšie spomínať radšej.
Takže toľko chcem povedať za seba, že toto nie je správne. Nie je to správne preto, či človek má rád, alebo nemá rád stranu SMER, alebo aj pána ministra osobne. Nie je správne preto, že to vysiela signál, a veľmi silný signál, že je možné pokračovať ďalej tak, ako sa konalo doteraz. To znamená, že stačí pracovať na rozdelení opozície alebo mimovládnych strán, stačí poctivo odignorovať každý škandál, ktorý vznikne, a stačí predkladať zákony, ako je tento, ktoré síce veľa skutočnej zmeny neprinesú, ale napriek tomu umožňujú odfajfkávať plnenie vládneho protikorupčného programu.
Toto sa mi zdá na tej dnešnej rozprave pre mňa aj najdôležitejšie a v niečom aj najsmutnejšie a myslím, že to je to, čo potrebujeme zmeniť. Lebo v opačnom prípade tí z nás, ktorí budú kandidovať a budú zvolení v marci 2016, tu budú v apríli 2018 alebo v januári 2019 sedieť úplne rovnako, v rovnakej konštelácii. A to si myslím, že nebude to najlepšie pre Slovensko.
No a teraz k samotnému zákonu. Zákon osobne podporím a budem zaňho hlasovať, pokiaľ prejde teda vo verzii, ktorá v zásade zodpovedá tomu, čo už tu dneska máme, a k tomu, čo je dohodnuté. A nepredpokladám, že nejakým šokujúcim prekvapeniam sa ešte v tej rozprave v tomto smere dočkáme.
A skúste, dovoľte mi, prosím vás, len stručne vysvetliť, prečo naozaj stručne, lebo chcel by som do jednej, dvoch minút skončiť, aby som nenaťahoval čas.
Najdôležitejší argument podľa môjho názoru je ten, ktorý tu už zaznel, a to je, že ak je dneska na Slovensku potrebné niečo podporiť, tak je naozaj potrebné podporiť hrdinstvo jednotlivcov, ktorí sa neboja. Lebo tých ľudí je málo a čelia veľmi vážnym problémom. Bol tu spomínaný prípad pána učiteľa Žarnaya, ktorého si veľmi vážim, a chcel by som možno len k tomu prípadu dodať, že tu nejde len o peniaze. O to, či pán učiteľ Žarnay z akých, koľko sto eur mesačne žije, hoci to samo osebe je veľmi nepríjemné a nedôstojné. A plne súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Mičovský. Ale títo ľudia čelia aj tomu, že si vo svojom regióne nikdy svoju profesiu možno neužijú, pretože akurát sú vo veciach, v oblastiach, ktoré sú politicky ovplyvniteľné, čo napríklad v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou je dneska takmer všetko. Tak on čelí nielen tomu, že žije v chudobe alebo žije z nízkych príjmov, čo mu vieme kompenzovať finančne aj napríklad takýmto zákonom, on čelí tomu, že už možno nikdy nebude učiť. Nikdy nebude vykonávať profesiu, ktorej sa oddal a ktorej sa - myslím, že by veľa učiteľov, sa zhodneme - neoddával kvôli finančným ziskom. Takže tzv. whistlebloweri, alebo teda oznamovatelia protispoločenskej činnosti, aby som pomenoval náš neelegantný preklad, je niečo, čo sa určite dá zneužiť, ja sa k tomu o chvíľku vrátim. Všetko je zneužiteľné, a preto zákony musia byť postavené aj proti tomu. Ale vo všeobecnosti, ak existuje potreba vyslať nejaký signál, tak je to ten, že zákon a štát sa viac ako doteraz chce postaviť na stranu týchto ľudí, preto za ten zákon budem hlasovať.
Na druhej strane musím súhlasiť s dvoma výčitkami na adresu tohto zákona, ktoré tu zazneli a ktoré mňa osobne nezastavia v jeho súhlase, ale je ich potrebné poctivo pomenovať.
Jedna z nich je naozaj úplné, až zbytočné a neadekvátne regulačné bremeno na súkromné subjekty. V situácii, kde vo všetkých rebríčkoch podnikania klesáme, kde sa zhoršuje administratívna záťaž, tak vláda namiesto toho, aby hľadala spôsoby, ako odbúravať zbytočnú byrokraciu, pridáva ešte niekoho. Lebo ak si tu niekto úprimne myslí, že určovanie zodpovedných osôb vo veľkých firmách je ten skutok, že to, že nie sú určené, je ten skutočný problém ohlasovania korupcie na Slovensku, tak sa priznám, že asi sme, potom naozaj žijeme v paralelnom vesmíre a mali by sme sa niekde stretnúť v skutočnej slovenskej realite.
To znamená, že táto výčitka je oprávnená, a myslím, že by sa zákon takmer s identickou účinnosťou dal prijať aj s oveľa menším administratívnym bremenom. Ale rešpektujem, že pán minister alebo vláda sa rozhodli takto zákon prijať, a ja ako opozičný poslanec mám možnosť hlasovať v konečnom dôsledku áno alebo nie, som ochotný ho dnes podporiť aj s touto výčitkou.
Druhá vec, ktorú k tomu cítim potrebu povedať, a tam má poslanec Hlina tiež plnú pravdu a neviem, nebudem ho presne citovať a budem ho parafrázovať, že, aj pán poslanec Simon o tom hovoril, že v prípade nefunkčnosti a nečinnosti inštitúcií, najmä orgánov činným v trestnom konaní a justície, prokuratúry, alebo ich nedostatočnej formalistickej činnosti prijímame pomerne komplikovaný, občas aj drahý a zneužiteľný, v podstate mŕtvo narodené dieťa. Lebo takýto zákon môže vytvoriť, aj keď je dobrý, môže vytvoriť určitú formu dočasného štítu, ktorá sa rozprestrie nad tou osobou, ale dočasne. A pokiaľ zvyšok inštitúcií, zákonov nefunguje tak, aby sa to celé dotiahlo, tak žiadny dočasný štít nepomôže.
Môže sa stať, ak niekto zistí, že jeho nadriadený, a teraz nebudeme riešiť, či v škole, alebo v súkromnom podniku, že kradne, keď to tak jednoducho poviem, a on sa to nebojí nahlásiť, ho s tým konfrontovať, tak takýto štít môže mať svoj zmysel, ak poskytne nadriadeným tohto nadriadeného, majiteľom firmy, poslancom povedzme, ktorí, ak hovoríme o škole mestského zastupiteľstva, ak im poskytne priestor na to, aby tú vec vyšetrili, zistili a vyriešili, ak poskytne priestor polícii, prokuratúre na to, aby urýchlene konali, tak môže takýto dočasný štít nad hlavou oznamovateľa mať svoj reálny efektívny zmysel. Ak on naozaj zostane hrdinom alebo minimálne niekým, kto si koná svoju povinnosť, ak vymenia jeho šéfa, a nielenže ho vymenia, ale vymenia ho nie, by som povedal, preto, lebo už sa inak nedá, lebo médiá o tom píšu a opozícia alebo niekto do toho bije, ale vymenia ho preto, že tí samotní majitelia, top manažéri alebo politici nechcú takýchto ľudí vo verejnej službe, tak potom ten štít môže mať svoj zmysel.
Ale pokiaľ ten štít je to jediné, čo budeme poskytovať, pokiaľ sa všetky podozrenia zahrajú do autu, najlepšie s niektorou so slávnych výziev typu "zákon nebol porušený", "vec bola odložená", "nie je dôvod konať inak", pán minister by nám vedel určite ešte lepšie povedať tie najčastejšie průpovídky našich orgánov kontrolných a orgánov činných v trestnom konaní, tak hádam si nemyslíme, že keď tam ten nadriadený zostane, a dokonca keď aj odíde, ale jeho nadriadený ho vlastne mali radi a sú za ním a nie za tým oznamovateľom, že ten človek bude tým štítom ochránený reálne. Možno o pol roka, možno o rok, možno o rok a pol, možno o dva roky ho pekne-krásne vyhodia a nikto už mu nepomôže.
Takže z tohto dôvodu tento zákon je tehlička, naozaj tehlička určitého typu ochrany, ktorá je aj potrebná, a preto ju podporím, ale nemala by vytvárať ilúziu toho, že ak všetko okolo je málo funkčné v oblasti kontrolno-represívnych mechanizmov voči korupcii, najmä vysokej korupcii, takže tento zákon nejakým významným spôsobom zmení realitu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno len doplnil jednu myšlienku, pretože nechcem vystupovať v rozprave a naťahovať čas, keďže dosť príkro v rozpore s demokraciou nám čas na tejto schôdzi na naše poslanecké návrhy bol obmedzený rozhodnutím predsedu Národnej rady.
Ja nebudem hlasovať za tento návrh zákona, pretože tento návrh zákona bol predložený tak, aby bol v skutočnosti neúčinný.
Bol predložený tak, ako Robert Fico kedysi predložil farmársky zákon, s veľkým humbugom okolo toho, akože rieši tému, ktorú riešiť treba, ale v skutočnosti tak, aby bol absolútne nevyužiteľný a nepoužiteľný. Bol predložený úplne rovnako ako zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Tiež sa tváril, že niečo rieši, ale v skutočnosti nevyriešil nič a v skutočnosti bol úplne bezzubý.
A tento zákon, ktorý je udavačský, ktorý umožňuje udávať aj za veci, ktoré nie sú ani trestný čin, ani priestupok, tento zákon, ktorý dáva polícii tri mesiace na to, aby vôbec začala konať, čo je doba, za ktorú sa dajú zahladiť všetky stopy, všetky dôkazy nejakého protispoločenského konania, tento zákon je zase len taký, tvárme sa, že sme niečo vyriešili, ale v skutočnosti sme nevyriešili nič. A preto sa zdržím pri hlasovaní o ňom.

Ďakujem pekne. Keďže bola len jedna faktická poznámka, budem stručný.
Vašim dôvodom, pán kolega Chren, rozumiem a myslím, že medzi tým, čo som hovoril v rozprave, a tým, čo ste hovorili, nie je nejaká veľká vzdialenosť. Naozaj asi to konečné rozhodnutie, keď nechám bokom politiku, je o tom, že či kľúčový signál, ktorý chceme vyslať, je ten, že chceme podporiť týchto ľudí, chceme podporiť ľudí, ktorí sú dnes ochotní sa postaviť proti svojmu nadriadenému okoliu, a politickému často okoliu, alebo nie sme. A to je ťažké rozhodnutie a ja vám určite do toho nebudem hovoriť.
Plne súhlasím s vami v tom, že ten zákon, ja som sa to tiež snažil povedať, v praxi asi veľa nezmení, aj keď ja si myslím, že ani nie preto, ako je on napísaný, hoci určite čiastkové veci by sme tam mohli riešiť, ale skôr v tom, že naozaj takýto zákon v nefunkčnom prostredí nemôže nič zmeniť, aj keby bol úplne dokonalý. Z toho pohľadu si myslím, že ten zákon je relatívne štandardný, ale jeho okolie a prostredie, v ktorom bude implementovaný, štandardné nie je, a preto asi ani nepovedie k takým výsledkom, aké sa k nemu propagujú. V tom si myslím, že máte pravdu.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, na úvod len možno pár poznámok.
Žiaden zákon nevytvorí zázrak. A každý zákon, pokiaľ nezmeníme celý systém, bude pôsobiť v nejakom prostredí. Aj konflikt záujmov by pôsobil v nejakom prostredí. Čiže táto námietka podľa mňa je akademicky zaujímavá, ale prakticky ma pomerne malý dosah, ak nechceme hovoriť, čo by sme mohli, ale asi nie pri tejto téme, o zmene systému ako takého. A zase tých veľa návrhov na zmenu systému v tomto parlamente veľa nepadlo. Ani vo vzťahu k justícii, ani vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní, takže to by som len možno predoslal.
A, áno, je dôležité, aby opozícia hovorila aj o konkrétnych kauzách, ktoré sa týkajú politickej korupcie, aj mne niekedy chýba, aj keď možnože zo strany iných poslancov, žeby sa k niektorým témam pridali. Či to bola kedysi kauza PPC pred dvomi rokmi, keď tiež niektorí poslanci boli ticho, zaplať Pán Boh, nie všetci, alebo nedávny prípad, keď sme odvolávali ministra spravodlivosti za kauzu Olejník, vtedy tiež z mne nepochopiteľných dôvodov niektorí poslanci návrh nepodpísali.
Ale dobre. Áno, mali by sme o konkrétnych kauzách hovoriť a nenechať vládu len tak ľahko z témy korupcie sa vyvliecť predložením návrhu zákona, ktorý je dobrý. Aj keď je to malý kamienok do mozaiky.
Ja nechcem tiež hovoriť akademicky o tom, že aký by mal byť pomer medzi prevenciou a represiou korupcie. Prevencia aj represia sú strašne dôležité. Faktom je, že v obidvoch položkách v posledných rokoch zaostávame. Ja si nepamätám za dva roky jeden závažnejší prípad korupcie, ktorý by bol na Slovensku trestne stíhaný. A nehovorím to s radosťou. Keby tie prípady boli, by som sa im úprimne tešil. Niekto môže povedať: "No, možnože preto, že tá korupcia tu nie je." Ale to nikto, ani z vládnej strany, nepovie, lebo by ho poslali asi na vyšetrenie duševného stavu ľudia.
Problém je, že korupcia tu je, len, žiaľ, áno, to nastavenie systémové orgánov činných v trestnom konaní - a nemyslím len ministerstva vnútra, ale aj prokuratúry - je také, že sa, teraz to poviem v tom širšom slova zmysle, korupčné delikty závažnejšie nestíhajú. Keď boli spomínané posledné prípady, tak poviem možnože zo dva tiež z posledných mesiacov: kauza emisie, zastavené trestné stíhanie prokuratúrou. Nechcem ísť do podrobností, však môžme v rozprave potom ísť aj do podrobností.
Jeden z dôvodov bol, že ale veď ani iné krajiny nepredávali emisné kvóty nakoniec drahšie, tie peniaze nakoniec nemajú, lebo ich mali cez nejaké zelené programy viazané. Ale Interblue predal drahšie o 40 mil. Japoncom! Predal a dostal tie peniaze. To nie je hypotetická vec, to je fakt. Napriek tomu trestné stíhanie zastavené.
Druhý prípad bol spred pár týždňov, otázka analýz na stavbu diaľnic PPP, kde bolo preukázané skutkovo, že analýza bola sfalšovaná pre účely rozhodovania ministerstva financií, aj vlády. Ale napriek tomu prokurátorka povedala, pomerne v absurdnom uznesení, že to nevadí, že to bolo sfalšované, pretože vláda tým nebola viazaná. A rozhodla sa, mohla sa rozhodnúť aj tak, že to nebude akceptovať. No to je pravda, ale bol to pokus podvodu jak vyšitý!
Ak niekto na aute stočí tachometer, aby dosiahol vyššiu cenu toho motorového vozidla, ale ten kupujúci ho nekúpi, tak je to pokus podvodu, aj keď ten kupujúci možno bol niečím iným motivovaný. Možno zvažoval ešte aj farbu auta, ja neviem, typ a rok výroby. Ale pokus o podvod to bol, aj keď nebol dokonaný.
Tá právna argumentácia je úplne absurdná! A teda, áno, súhlasím s tým, že v tom toto prostredie je nastavené zle, len sa asi možno líšime v tom, že ako to napraviť. A podľa mňa, pokiaľ sa neurobia výrazné personálne zmeny a systémové zmeny v justícii, bez toho to nepôjde. Bez tohto to podľa mňa nikdy nepôjde. A hovorme, ja už som viackrát navrhoval viaceré návrhy tu, ale hovorme o ďalších.
Ten problém pri tomto zákone je ale ten, že má ambíciu a tá ambícia je správna, ja ten návrh podporím, chrániť tých, ktorí podľa mňa konajú morálne a čestne a odvážne. A u nás sa toto konanie zatiaľ považovalo za nenormálne, ale podľa mňa toto konanie je normálne. Tých konkrétnych príbehov, kedy za svoju odvahu boli postihnutí ľudia, ktorí upozorňovali na nezákonnosť, je strašne veľa.
Aj v tomto parlamente bol príbeh pred niekoľkými rokmi, keď jeden poslanec, ktorý zjavne mal vypité viac, ako mal mať vypité, inzultoval policajtku na Západnej terase na garážach a nakoniec ona bola, nakoniec to bolo riešené dohodou, ale ona bola nakoniec tá prvá, ktorá bola na rane, že ako si toto mohla dovoliť.
Ja poviem, ešte pred tým, ako sa o týchto zákonoch uvažovalo, iný príbeh, ktorý som aj zastupoval, a tam chcem trošku, trošku možno rozviesť. Počas môjho pôsobenia na ministerstve spravodlivosti sme riešili, polícia riešila, justícia riešila, jeden veľký prípad organizovaného zločinu, tzv. kauzu olejári. Možno vám to matne niečo viacerým hovorí. Bolo tam veľmi veľa obvinených, mali mnohí ex offo obhajcov a jedna advokátka, ktorá bola obhajkyňa jedného z obvinených, doktorka Mešencová, tak ju kontaktoval obhajca iného spoluobvineného v tej kauze a ponúkol jej peniaze za to, aby zabezpečila zmenu výpovede svojho klienta v prospech jeho klienta. Ona urobila to, čo urobiť mala, išla na políciu a povedala, že bola vlastne požiadaná o to, aby za úplatok zneužila svoje postavenie a presvedčila svojho klienta, aby krivo vypovedal. Následne táto advokátka bola ustanovená ako agentka podľa Trestného poriadku, to znamená, tá transakcia toho preberania úplatku bola monitorovaná, ten advokát, ktorý jej úplatok dával, bol pristihnutý pri čine, bol zatknutý, bol odsúdený. A túto advokátku Advokátska komora vyhodila z komory, lebo konala neeticky. To bol jej kolega advokát, a tak mala možno to povedať komore. Lenže v akej by bola ona situácii? Výpoveď proti výpovedi. Ešte by sama seba vystavila hrozbe trestného stíhania pre krivé obvinenie. Ona urobila jediné, čo mohla urobiť, bolo to správne, bolo to zákonné, bolo to morálne. Komora ju vyhodila pôvodne z komory a prišla o svoje živobytie.
A teraz ten príbeh v tomto, tým, že to je aktuálne, tak to musím povedať, vtedy ja som začal uvažovať, v 2006. roku, že čo s takýmito prípadmi robiť. Boli sme už vtedy pred voľbami, už vtedy KDH vystúpilo z koalície, čiže ja som bol poslancom, a pamätám si, keď ten príbeh som počul prvýkrát v rozhlase. Bol som, hral som squash s jednou mojou bývalou kolegyňou asistentkou, ktorá ma na to upozornila a povedala: "Poďme s tým niečo robiť." S Andreou Kalavskou, ktorá pred pár dňami tragicky zomrela. A ona ma upozornila, že nestačí len niečo kritizovať, ale skontaktujeme sa s doktorkou Mešencovou, skúsme jej reálne pomôcť.
A tak sme sa skontaktovali, zastupoval som ju na Najvyššom súde. Ten spor dopadol takou remízou, by som povedal, že vylúčenie z komory je neplatné, čiže môže ďalej vykonávať advokáciu, ale advokát nemôže byť agentom. Čím dal návod všetkým ľuďom v justícii, že ak za ním príde advokát, môžte byť absolútne v pohode, lebo to agent nie je určite. Aký signál sme tým vyslali? A ja v tomto aj teda do záznamu chcem poďakovať Andrei Kalavskej, že ma na to, že musíme pomáhať takýmto ľuďom skutkami a nie len rečami, upozornila.
Bolo tu viackrát spomínané potenciálne zneužitie tohto inštitútu a ja príbehy o zneužití tu počúvam, uf, 12 rokov, keď sme zavádzali agenta, keď sme zavádzali korunného svedka, spolupracujúceho obvineného, vždy z tejto snemovne boli silné hlasy: "Ale to je zneužiteľné."
Kolegyne, kolegovia, všetko na svete je zneužiteľné. Všetko na svete je zneužiteľné. Otázka, samozrejme, je, že našou úlohou je minimalizovať tú možnosť zneužitia, ale zneužiteľné je všetko. Mne to pripomína proste snahu alebo povedať, že pokiaľ nevieme zabezpečiť napríklad dopravný systém pozemnej komunikácie tak, aby nedochádzalo k smrti, len nehodám na cestách, tak ho nemajme. Bude vždy prichádzať k smrteľným nehodám. Môžme robiť všetko pre to, aby ich bolo čo najmenej, proste vynucovať pravidlá, bezpečnostné pásy, airbagy, ale vždy bude aj možnosť takýchto tragédií. Ale to nie je dôvod pre to, aby sme nechodili autami.
A to mi pripomína rovnako tá snaha poukazovať: "Ale to je zneužiteľné možno, á, tak radšej neurobme nič." To je argument, ktorý ja odmietam. A z mojej skúsenosti naviac sa ukazuje, že častokrát, keď bol používaný ten argument, tak realita ukázala niečo iné. Dnes korunný svedok a spolupracujúci obvinení sú tak významné nástroje odhaľovania a organizovania trestnej činnosti, že bez nich si neviem predstaviť odstíhať a odsúdiť žiadnu zločineckú skupinu. Žiadnu! A, áno, áno, sú to ľudia, ktorí sú z prostredia podsvetia. Boli aj prípady, kedy krivo vypovedali. Boli a sú trestne stíhaní, ale ten pozitívny efekt jednoznačne po 9-10 rokoch od účinnosti tých zmien je úplne evidentný.
Ja teda za ten návrh zákona budem hlasovať, lebo si myslím, že aj vysiela dobrý signál ten zákon, že chrániť musíme tých, čo majú odvahu na nezákonnosti upozorňovať, a nie tých, ktorí ich páchajú.
Ja sa do debaty nezapojím o tom, kde návrh zákona vznikal a nevznikal a koľko percent kto od koho odfotil a odkopíroval, pretože návrhy zákonov nie sú chránené autorským právom a, samozrejme, som rád, že tá predloha, ktorá vznikala za bývalej vlády, si zobrala dnešná vláda. To je dobré. Ja to nevnímam akože nič zlé. Mohlo to prísť podľa mňa skôr, si myslím, ako po dva a pol rokoch. To hovorím otvorene. Lebo tá predloha, ten návrh zákona bol pripravený na ministerstve vnútra v paragrafovanom znení, čo sa teraz rozšírilo, sú správne delikty a plus teda povinnosti zamestnávateľa. Ale to nemuselo dva a pol roka trvať, si myslím. Mohlo to byť v parlamente skôr.
A ja ešte raz hovorím, myslím si, že ten návrh zákona je, vždy môže byť lepší, ale je dobrý, a keď ho vláda súčasná aj ešte rozšírila a o niečo vylepšila, to je fajn. U každého z nás proste múdrosť prichádza postupne a niekedy nepríde vôbec, ale proste to nie je dôvod na odmietnutie. Len jediné, čo ma mrzí, že dva a pol roka je predsa len trošku dlhá doba na vylepšenie návrhu zákona, ktorý na ministerstve vnútra pripravený bol. Ale, samozrejme, radšej teraz ako nikdy.
Takže ja návrh zákona určite podporím a pevne verím, že pomôže aspoň v jednotlivých prípadoch ľuďom, ktorí dnes, keď prejavia odvahu, sú postihnutí.
Ja som spomínal vo faktickej poznámke príbeh zamestnankýň oddelenia kontroly Katolíckej univerzity, ktoré poukázali na nezrovnalosti na jednotlivých fakultách v účtovníctve. Dali trestné oznámenia. Vedú sa trestné stíhania za viaceré skutky. Ako dopadnú, ja neviem, ale vedú sa. A teraz sú v situácii, že im hrozí kvôli novému vedeniu Katolíckej univerzity prepustenie zo zamestnania. Reálne im to hrozí. To sú príbehy konkrétnych ľudí, konkrétnych osudov a takýto zákon im môže pomôcť, môže pomôcť zachovať si vlastné zamestnanie. Tie ženy konali, ja ten prípad poznám, ja som sa s nimi stretol, som o ich prípade s nimi hovoril. To sú čestné ženy, to nie sú žiadne politické celebrity, ktoré si konali svoju povinnosť. Ony mali povinnosť, ak videli, že sa dejú nezákonné transakcie s majetkom, na to upozorniť. Ak majú kvôli tomu prísť o zamestnanie, tak to by som považoval za nespravodlivé.
Ja nikoho nebudem považovať za človeka, ktorý je za korupciu, keď nebude za návrh zákona hlasovať. Nebudem. Ale chcem vás, kolegov, ktorí sú proti návrhu zákona, len požiadať, aby ste vážili slová, keď hovoríte o tom, že to budú udavači a neviem proste. To si myslím, že by ste mali vážiť slová, lebo ide znovu o konkrétnych ľudí, ktorí majú nejakú nielenže dôstojnosť, ale ja si myslím, to je môj názor, mali aj odvahu tieto veci pomenovať, povedať a myslím, že by sme ich mali za ich odvahu si vážiť. Nemala by ich spoločnosť perzekvovať.
A druhá vec je, že to má aj veľký preventívny účinok. Lebo ak budeme nastavení tak, ľudia budú vedieť, že kto sa ozve, kto poukáže na korupciu, na neprávosť, bude sankcionovaný, bude vyhodený, príde o živobytie - no, samozrejme, každý si dobre zváži, či to nabudúce urobí tiež.
Čiže ak vieme vytvoriť zákon, nie dokonalý, nič proste to nevyrieši systémovo korupciu na Slovensku, určite nie, tú ambíciu ani ten zákon nemá podľa mojej mienky, ale ak vieme vytvoriť systém, ktorý týchto ľudí podrží možno nedokonale, možno nie všetkých, ale niekoľkých, tak tým môžme dať aj signál ďalším, ktorí dnes zvažujú, či by do toho išli. Signál, kde preváži u nich odhodlanie a odvaha nakoniec nezákonnú činnosť oznámiť.
Takže z týchto dôvodov ja návrh zákona podporím.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Daniel, ja súhlasím so všetkým, čo si povedal, a súhlasím aj s tým účelom a súhlasím aj s tým, že potrebujeme takúto právnu normu. Hlasoval som vždy za všetky návrhy, či boli z dielne KDH, hlasoval a kedykoľvek by som podporil ten tvoj návrh.
Problém s týmto návrhom mám v tom, že som presvedčený, že on nesplní ten účel, že je napísaný tak, aby bol úmyselne nefunkčný, aby sa len tváril, že ten účel splní, ale v skutočnosti neposlúžil tomu účelu, ktorý naplniť má. A to vnímam ako veľký, veľký problém. Pretože ak budeme prijímať takéto nefunkčné a neúčinné zákony, budeme sa tváriť pred ľuďmi, že niečo riešime, a pritom bude prijatý len ďalší zákon, tak ako kedysi farmársky zákon, ktorý v skutočnosti nič nevyrieši, tak sklameme. Sklameme aj našich voličov a naozaj vytvoríme obrovskú nedôveru ľudí voči politikom.
Keby niekto mal naozaj čestný úmysel riešiť túto problematiku, schválil by návrh zákona, tak ako si ho pripravil ty, schválil by návrh zákona, tak ako ho tu súčasná opozícia už do parlamentu viackrát predložila, a nepredkladal by návrh zákona, ktorý v skutočnosti bude nefunkčný a neúčinný.
S tým mám veľký problém ja. A bez ohľadu na to, že úmysly sú dobré, myslím si, že sú dobré úmysly tých ľudí, ktorí tento problém chcú naozaj riešiť, ale nie tých, ktorí sa podpísali pod takto formulovaný návrh zákona.

Ďakujem pekne. Trošku takú poznámku si nedovolím odpustiť, pán kolega, že sme sa dopočuli, komu všetkému pomáhate. Ja som sa zastal pani Melicherčíkovej, som napísal taký blok: "Čert mi to bol dlžný." Odvtedy mám za sebou v závese hento indivíduum, ktoré ma prenasleduje a terorizuje. Proste to je daň za to, že sa niekoho zastanete. A to je dobré, to treba.
Len prosím vás, aj vy, aj kolega Beblavý, ktorý fakt, že ľudia, ktorých vystúpenie za niečo stálo, ste boli veľmi opatrní vo formuláciách, aké je to nedokonalé, aké je to. No len politicky ste to, ja viem, že my sme sa dostali pod tlak, že teraz nemôžme za to nezahlasovať, lebo by sme boli, lebo ja teraz budem proti korupcii. Ja som ten, ktorý je za korupciu, ktorý tu podvádza, to ja všecko budem. Ja už si ten kríž odnesiem, s tým už nič neurobím. (Povedané so smiechom.)
Ale my sme pristúpili na ten tlak, a preto vy tak opatrne formulujete, ale, viete, že sú tam zakopané strašné míny, viete, že to je problematické. My sme to uchopili zle. Nikto nehovorí, aj ak to niekde bolo tak pochopené, tak určite som to tak nemyslel, že ľudia, ktorí aj tu padli, ich mená, sú udavači. Nikdy by som to nepovedal. A aj som konal tak, že som to tak nepovedal. Viete.
Čiže ale to, čo je tu, je zlé. A vy to viete, aj pán Beblavý to vie, a opatrne formulujete aj za cenu toho, že ten zlý návrh spôsobí národohospodárske škody.
Ďakujem.

Nie, ja si myslím, že ten návrh zákona nie je zlý. Teraz ja nechcem, môžme, ale nemá to podľa mňa až taký veľký zmysel, posudzovať motiváciu navrhovateľov a poslancov, ktorí budú hlasovať za. Sa priznám, že v tomto okamihu ma ani nezaujíma. Dôležité bude schválenie zákona. My neschvaľujeme do právnych pravidiel motivácie poslancov, našťastie. Môžu mať veľmi rôznorodé motivácie pri schvaľovaní tohto návrhu zákona, ale naši ľudia budú viazaní, ktorých tu zastupujeme, textom toho zákona, nie motiváciami poslancov, a preto budem hlasovať určite za.
A teraz dokonca si myslím, že tento návrh zákona alebo tento zákon bude aspoň sčasti vykonateľný. To neznamená, že keď by táto vláda dávala návrhy zákonov, ktoré boli populistické a nevykonateľné, že každý tým pádom taký návrh zákona musí takéto kritériá spĺňať.
Musím povedať, že ten základ toho návrhu zákona bol naozaj vytvorený za našej vlády. Čo tu bolo, a nechcem robiť ja porovnania softvérové, ale veď tie návrhy sú dostupné, čiže každý si to môže pozrieť. Jediné, čo tu bolo doplnené v zásade, sú správne delikty a povinnosti zamestnávateľa. Nič iné. A dokonca aj toľko kritizovaná potenciálna odmena je prepísaná úplne takisto pre oznamovateľa, pokiaľ naozaj zachráni nejaké hodnoty.
Čiže v tej hlavnej časti ten návrh zákona je, teraz to poviem, takmer identický s návrhom, ktorý pred dvomi rokmi, dva a pol rokmi na ministerstve bol vytvorený.
A ešte raz, ja si myslím, že ten návrh zákona je dobrý a určite ubezpečujem pána poslanca Hlinu, že na mňa teda nikto tlak na schválenie zákona nevyvíjal, avšak nech niekto skúsi, ja už som bol v iných situáciách, ako hlasovať v parlamente. Takže to si myslím, že budem hlasovať slobodne.