39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Petra Pellegriniho.
Na rokovania o uložení racionalizačných opatrení bolo v roku 2013 pozvaných 129 zriaďovateľov základných škôl, z toho 78 zriaďovateľom boli uložené racionalizačné opatrenia.
Okresné úrady v sídle kraja preverili v septembri 2014, či zriaďovatelia splnili uložené racionalizačné opatrenia. Výsledky kontroly sú nasledovné:
16 zriaďovatelia splnili uložené racionalizačné opatrenia, a to nasledovne:
- 1 zriaďovateľ znížil počet nepedagogických zamestnancov,
- 6 škôl získalo dostatočný počet žiakov v triedach,
- 4 školy sú vyradené zo siete plus 1 ukončila činnosť, proces vyradenia zo siete v súčasnosti prebieha,
- 4 školy znížili počet tried na prvom stupni;
62 zriaďovateľov neuskutočnilo uložené racionalizačné opatrenia.
Tieto racionalizačné opatrenia sú stále v platnosti aj pre nasledujúci školský rok. To znamená, že títo zriaďovatelia sa môžu zapojiť do dohodovacieho konania, až keď zrealizujú uložené racionalizačné opatrenia. Ide o slobodné rozhodnutie zriaďovateľa a ministerstvo ho rešpektuje. Zriaďovatelia škôl, ktorí neuskutočnili uložené racionalizačné opatrenia, si budú musieť chýbajúce finančné prostriedky dofinancovať z vlastných zdrojov.
Pripomínam, že ministerstvo poslalo na každého žiaka základnej školy zriadenej zriaďovateľom, ktorý bol pozvaný na rokovanie o uloženie racionalizačného opatrenia, zvýšený normatív, ktorý v roku 2014 predstavuje sumu približne 2-tisíc eur.
Napríklad zriaďovatelia základných škôl s počtom žiakov základnej školy väčším ako 250 dostali na žiaka normatív len 1 500 eur a tieto finančné prostriedky sú pre nich postačujúce.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť. Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Žiadate doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Pán poslanec, nie?
Takže pokračujeme druhou otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Edita Pfundtner ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi. Otázka znie:
"Slovenskí kandidáti na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva opäť neboli zvolení, a to pre ich kvalifikačné nedostatky. Je to už druhýkrát po sebe, čo ich parlamentné zhromaždenie Rady Európy odmietlo, pričom ich zoznam odobrila aj vláda. Aj keď za výber je zodpovedná Súdna rada, zodpovednosť padá aj na vládu, ktorý zoznam schválila. Aké kroky plánujete na zlepšenie ich profesionálnejšej príslušnosti, aby Slovensko neutrpelo medzinárodnú hanbu aj po tretíkrát?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo, aj za položenú otázku. Vážená pani poslankyňa, túto otázku ste mi adresovali ako ministrovi spravodlivosti a v intenciách zákona, samozrejme, budem na ňu aj odpovedať.
To znamená z hľadiska mojej pozície je moje právo obmedzené na návrhové právo, áno. To znamená, že ja môžem predkladať alebo navrhovať nejakého kandidáta s tým, že ale rovnaké oprávnenie má takisto aj Súdna rada, sudcovské, stavovské organizácie a iné stavovské právnické organizácie. To znamená, v rukách nemám celkom to, kto všetko sa prihlási a kto všetko bude kandidátom na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ak sa vrátim k mojej kompetencii, tak vás môžem ubezpečiť, že sa budem usilovať získať súhlas čo najkvalitnejšieho a všestranne pripraveného kandidáta, ktorý bude spĺňať predpoklady, ktoré sú vyžadované na takúto, by som povedal, významnú funkciu.
Ďalšie kroky, samozrejme, budú závisieť hlavne na Súdnej rade, lebo to je jediný orgán, ktorý má oprávnenie posudzovať a na základe kritérií, ktoré sú stanovené, aj vyberať takýchto kandidátov a ďalej ich predkladať vláde. Vláda nemá žiadne oprávnenie posudzovať ich odbornú spôsobilosť, preskúšavať ich, prípadne inak testovať. To znamená, v tomto prípade vláda skutočne plní len funkciu akéhosi poštára.
To znamená, ja by som chcel povedať v tomto kontexte, že vítam vyjadrenie pani predsedníčky Súdnej rady, ktorá sa vyjadrila, že vytvorí všetky podmienky na to, aby voľba prebehla maximálne dôstojne a primerane tomu, čo bude predmetom voľby. Verím taktiež, že Súdna rada teda predloží vláde taký zoznam kandidátov, o ktorom nebudú môcť vzniknúť žiadne pochybnosti.
Ďakujem pekne, skončil som.

Doplňujúca otázka od pani poslankyne, nech sa páči.

Ďakujem, vážený pán minister, ďakujem za odpoveď. A ako reakciu mi dovoľte prečítať otvorený list uverejnený na internete od jednej pani sudkyne, od pani doktorky Laufovej, ktorej myšlienky sú také výstižné, že som sa s nimi plne stotožnila a aj s tým želaním, ktoré je obsahom toho listu.
"Sudca Európskeho súdu pre ľudské práva - integrálna osobnosť, odborne a morálne celistvá osobnosť, múdra a skúsená. K vysokému postu týchto mét človek, sudca dospeje na dlhej ceste profesionálnym i osobným životom po mnohých úspechoch i prehrách. Sú schopní sa s tým všetkým plnohodnotne vyrovnať pokorne a s veľkou dávkou sebareflexie.
Sudca Európskeho súdu pre ľudské práva prelamuje rozsudky najvyšších aj ústavných súdov členských štátov. To je silná výzva pre kandidáta na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. To nie je len komplexná a excelentná vedomosť práva toho-ktorého členského štátu, ale - a to považujem za najdôležitejšie - schopnosť precítiť, dôsledne rozpoznať, správne vyhodnotiť a posúdiť v celej šírke a hĺbke konkrétny prípad na pozadí spoločenskej a právnej individuality. To nie je len výbor na znalosť jazyka, ale schopnosť všetko uvedené skĺbiť do správneho rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré budú akceptovať členské štáty i obe strany sporu. Aj keď strana neúspešná nebude spokojná, čo je hlboko ľudské, mala by byť vnútorne stotožnená so spravodlivosťou, ktorú rozsudok prináša. Spravodlivosť, je to čarovné slovo, ktoré dobrý, múdry sudca naplní ľudským a právnym rozmerom. Preto je veľmi dôležité, aby Súdna rada v opakovanej voľbe kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva postupovala múdro, vyvážene, nestranne, korektne, s plnou úctou k jednotlivým kandidátom..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, chcete zareagovať?

Tak ja myslím, že nič iné som nepovedal, len teda vy ste to trošku tak rozviedli, ale myslím si, že sa v tom zhodneme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďalšiu otázku navrhla opäť pani poslankyňa Edita Pfundtner na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Petra Pellegriniho:
"Ohlasovaná reforma školstva zatiaľ mešká. Zákony rezortu prisľúbené na koniec septembra sú zatiaľ v nedohľadne. Súčasná situácia má nepriaznivý stav na málotriedne školy, ktoré zápasia s existenčnými problémami. Kedy budú hotové avizované analýzy rezortu a ako sa majú školy za týchto podmienok pripravovať na budúci školsky rok?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Petra Pellegriniho.
Ministerstvo má pripravený nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, novelu školského zákona, novelu zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, novelu zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a novelu zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Avšak s cieľom vyvarovať sa prípadných chýb spojených so spustením reformy financovania regionálneho školstva bude nový zákon o financovaní predložený až po úspešnom overení nového modelu financovania na základe dát, ktoré nám poskytne v požadovanom rozsahu a kvalite pripravovaný rezortný informačný systém.
Pripravené právne predpisy budú predstavené verejnosti na prelome mesiacov október a november 2014. O pripravených jednotlivých zmenách bude ministerstvo informovať zriaďovateľov škôl a školských zariadení a zástupcov asociácií a profesných združení, ktoré zastupujú jednotlivé druhy škôl a školských zariadení.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť. Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister. Doplňujúcu otázku nechce položiť pani poslankyňa.
A do tretice, ešte raz otázka od pani poslankyne Edity Pfundtner na podpredsedu vlády a ministra zahraničných vec a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka:
"Prvá zahraničná cesta maďarského ministra zahraničného obchodu a zahraničných vecí Pétera Szíjjártóa viedla na Slovensko. Aké konkrétne medzištátne hospodárske a rozvojové projekty sa podarilo dohodnúť na zlepšenie sociálnej a infraštrukturálnej situácie v južných okresoch Slovenska?"
Nech sa páči, zastupujúci pán minister vnútra.