39. schôdza

Ďakujem za slovo, ospravedlňujem sa ešte raz, vážené pani kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v úvode predsi ešte len jedna taká drobná poznámočka.
Tu sa hovorí veľmi často o tom, koľko tej vody, teda sa obávame, že sa vyvezie aj v tých obaloch spotrebiteľských, či náhodou nie priveľa, ale napadá ma trocha možno mierne ironicky, ale nie celkom neopodstatnene, že koľko sa jej dovezie, keď sa pozrieme na tie jednotlivé regály, koľko máme tej cudzej vody, možnože by malo byť oveľa viacej tej našej, a napadlo mi to len kvôli tomu, že včera sme mali rokovanie tu vzadu s pánom ministrom ohľadom nejakého konsenzu vo veci tohto práve zákona, ktorý prejednávame, ústavného, o zmene ústavy a na stôl sme dostali ponuku, ja som tam bol prvýkrát, neviem, či to bola výnimka alebo je to tu obligátne, pekné fľaštičky Radenskej, slávnej to slovinskej vody, nuž ja si myslím, že keď už tak bojujeme za tú našu vodu, aby neodchádzala, tak by bolo možno dobré, keby sme bojovali aj za to, aby sa dostávala na slovenské spotrebiteľské stoly tá nejaká, nechcem menovať žiadne konkrétne, aby som nerobil reklamu, ale aby to nebola slávna Radenska, na ktorú sú Slovinci, na tie tri srdiečka hrdí, ale ja nevidím dôvod na to, aby sa pila v Národnej rade Slovenskej republiky. Ale chcem povedať niečo, niečo iné.
Trocha ma zaráža jedna vec, že teda keď som už povedal, že sme rokovali pri tej Radenskej, tak sa tam dojednalo, že v podstate sme ochotní nájsť ten kompromis, ktorý vyplýva z toho, čo sa tu už viackrát zmienilo, že Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra nám potvrdil našu pravdu, a tak som si myslel, že pozmeňujúci návrh, ktorý vypracovali poslanci vládneho SMER-u, zaznie medzi prvými, že aby sme už teda vlastne už mali jasné, že sa táto vec uznala a že ako keby je už za nami. Som si uvedomil túto svoju chybu kvôli tomu, že je nespochybňujem, pán Puci, že sa chystáte, pán poslanec Puci, ale predsi len, nemalo to byť hneď v úvode, že teda takto sme to zvážili, uznali sme opozičné pripomienky, lebo ja som nieže veľkoryso, ale ja som naivne vypustil zo svojho pozmeňováku tú časť, lebo som predpokladal, že už nemá význam ju ani prednášať, nakoľko je dojednaná zmena, ale som si uvedomil, že som bol nefér voči mojim kolegom, ktorých budem za chvíľočku čítať, ktorí vlastne podpísali tento pozmeňujúci návrh, takže aké právo mám ja, poviem to tak ako politicky, veriť, že naozaj vystúpite s touto zmenou, aj keď ja nespochybňujem, že ste prihlásený. Viem ja, čo poviete? Čo keď alebo... (Smiech v sále.) No v tomto ja nepreháňam, ale v tomto je ten istý taký zmysel, že taká extra elegancia fair play mi velila povedať to možno medzi prvými, ale dobre.
Ja teda kvôli poriadku, keďže je to moja povinnosť, tak som teda zaviazaný a nie som jediný predkladateľ, ja prečítam ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme pôvodne predkladali, a je to pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Martina Fecka, Jána Mičovského, Mikuláša Hubu, Igora Hraška, Igora Matoviča, Richarda Vašečku, Heleny Mezenskej, Eriky Jurinovej, Janky Šipošovej, Evy Horváthovej, Miroslava Kadúca, Jozefa Viskupiča, Štefana Kuffu a Petra Polláka k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to takto:
V čl. I v čl. 4 ods. 2 prvej vete sa za slová "pitnú vodu" vkladajú slová "balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky" a slová "a poskytnutie" sa nahrádzajú slovami "a na poskytnutie" a v druhej vete sa vypúšťajú slová "o podmienkach prepravy vody na humanitárnu pomoc a pomoc v núdzových stavoch".
Odôvodnenie nečítam, zaznelo viackrát a 2. bod je ten, ktorý som už prečítal, ale kvôli právnej čistote ho čítam ešte raz, opäť bez odôvodnenia:
V čl. 1 sa doterajší text označuje ako bod 1, za ktorý sa vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V čl. 44 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová:
"a predovšetkým na vodu, ktorá ako životodarný prírodný zdroj, základná hodnota pre každého a spoločné dedičstvo všetkých, je vecou spoločného záujmu a majetkom uvedeným v čl. 4 tejto ústavy a nie bežne obchodovateľnou komoditou".
Opäť som už hovoril , že je tam súlad s európskou smernicou o vode, nebudem odôvodnenie čítať a využijem ešte v závere tohto druhého vystúpenia túto možnosť na to, aby som dopovedal niektoré veci, ktoré zazneli vo faktických poznámkach a ja už som na to nemal možnosť na to dostatočne reagovať.
Je to otázka toho možného predaja, kolega Martinák povedal, nikdy viac nepredáme, pretože vždycky tá slovenská voda nech ostane u nás. Naozaj nesmieme byť, nieže nesmieme, ale môžeme byť, ale bude veľmi vhodné, keď si to pozrieme na to s tým pohľadom, že ak dnes je ústavný zákon, ako som sa vyjadril, tým najlepším riešením z tých, ktoré máme k dispozícii na to, aby sme ozaj sa uistili o tom, že sa nebude môcť voda vyvážať, pretože správne, Helenka aj ostatní, spomínate, že tie bilancie nemáme k dispozícii, nie je tu istota nielen o množstvách, ani o kvalite, ani o vývoji klimatických zmien, ktoré budú mať dopad na vodný režim. No ak toto tu je, tak najlepším riešením je práve predložiť ústavnú zmenu, ktorá týmto pádom podľa mňa sa zdá pri tých všetkých debatách, ktoré máme, ako niečo, čo je riešením našich pochybností. No a prečo ešte ten predaj spomínam, no ak sa raz ozaj tie bilancie presne napočítajú, ak my naozaj sa utvrdíme, že sa nám klimatický cyklus prestal blázniť, že máme istotu, že máme tých 90 % prebytočnej vody, no prečo by raz tí, čo prídu po nás, ja nevravím, že to bude o štyri roky, nemohli povedať, dozrel čas, Ústavu Slovenskej republiky meníme, tento článok nám už vadí, chceme obohatiť k dispozícii prostriedky, ktoré majú mať občania na rôzne účely, predajme. Lebo viete, keby takto podobne na to pozerala Saudská Arábia a povedala, len pre nás a pre naše deti, alebo Nóri, no tak možno by nám odkázali, že jazdite si na vodu alebo proste tú ropu vám nedáme. A pritom tá ropa je zdroj, ktorý nie je obnoviteľný na rozdiel od vody.
Takže si myslím, že možno také rigorózne stanovenie, že nikdy viac, nie je správe, pretože ak dozrie čas a naša istota bude istotou, ktorú dnes nemáme, ako sa k tomu prihlásime a hlásime, tak by bolo veľmi dobré, keby sme si povedali, a prečo na tom férovým spôsobom na svetovom trhu nezarobiť, zvlášť keď tu spomínal kolega Hlina a ďalší, že už dnes sú krajiny, ktoré by si s radosťou túto vodu kúpili. Dnes im nedáme okrem humanitárnej pomoci, ale v budúcnosti vďaka tomu, že sme tou strechou Európy a že sme vodnou veľmocou, a vodné veľmoci nahradia ropné veľmoci v budúcnosti, no prečo by sme to neurobili. Tobôž keď my lesníci vieme, že tou veľmocou sme vďaka kvalitnému spravovaniu lesov posledných 700 rokov. A to je možno všetko, čo som chcel k tomu povedať.
Ešte neviem, či som si nejakú poznámočku nenapísal. Ale už len tu otázka toho hradenia tých služieb. No myslím, že komplexná hodnota lesa, ako to spomínal i pán poslanec Huba, s ktorým sme to predkladali, prichádza ten čas, aby sme sa pozreli na lesy komplexne, a nielen vodu, ale aj ďalšie ich produkty, ktoré vôbec nie sú začínajúce drevnou produkciou, tá je kdesi na konci, aby boli reálne ohodnocované a aby raz tu pán minister financií Kažimír alebo jeho nástupca povedal, HDP lesné hospodárstvo neobohacuje o 0,13 %, ale možno o 13 %. Pretože to, čo dostáva táto krajina, nie je zadarmo, ale zatiaľ sa to tak zdá. Verím, že práve učením o komplexnej hodnote lesa, ktoré má obrovskú tradíciu, keď spomeniem prof. Papánka, prof. Zachara alebo prof. Čabouna, sme v tomto svetová alebo európska špička a nemáme čo čakať na Európsku úniu, že nám to v roku 2020 povie, ako na to. My na to ako, možno vieme už dnes.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Puci, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, ja viem že vy strašne rád vystupujete, strašne rád hovoríte, ale včera sme sa jasne dohodli na tom, že tento pozmeňujúci návrh dnes predložíme. Ja vám sľubujem, že tak jak som prihlásený do rozpravy, ho predložím tak, jak sme sa včera dohodli. A si myslím, že jeho znenie je lepšie jak to vaše.

S reakciou, nech sa páči, pán poslanec Mičovský. (Reakcia z pléna.) Však ste bol, však ste bol zapnutý.
Nech sa páči.

Aj bez mikrofónu! A ak ste to zobrali osobne, v poriadku. Ja som len mal taký pocit, že by bolo fair play, keby ste to povedali, pán poslanec Puci, na začiatku, lebo sme sa na tom dohodli, a nenechali nás možno tak trošinka hovoriť, že asi sa ideme dohodnúť.

Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, prítomní poslanci, verejnosť na balkóne, dovoľte mi, aby som aj ja zaujala postoj, ktorý svojím spôsobom a obsahom odznel aj vo faktických poznámkach k návrhu zmeny ústavy.
Hneď na začiatku chcem trošku uviesť na správnu mieru jedno nedorozumenie, ku ktorému zrejme došlo pri príprave pozmeňujúceho návrhu k návrhu ústavy, kde sme sa pod vplyvom včerajších diskusií a úvah na našom klube snažili ochrániť prevoz, predaj alebo prevod pitnej vody v spotrebiteľských, výlučne len v spotrebiteľských baleniach, na ktoré sme boli ochotní pristúpiť pri zmene ústavy. Avšak keď sa rozpútala včera diskusia k tomu, či postačuje takýto pozmeňujúci návrh, takého precizovanie aj pitnej vody do spotrebiteľských balení, ja som si vtedy uvedomila naozaj to, čo tu predniesol jasne a kategoricky aj poslanec Chren, že akýkoľvek pozmeňovák, upresnenie v návrhu ústavu samotnú vec koncepčne nerieši.
Zásadná otázka, ktorá pri prerokovaní návrhu zákona o vode a návrhu zmeny ústavy rezonuje, je, či chce Slovensko vodu predávať. Lebo v takto pozmenenom pozmeňováku aj v ústave vzniká reálna obava, reálne riziko, že ak aj nadefinujeme pitnú vodu do spotrebiteľských obalov, je možné, že ten odpredaj vody do zahraničia, pitnej vody do zahraničia v spotrebiteľských obaloch sa zvýši. A je predpoklad, že ak ostane platný § 17a sporného zákona o vode, vytvára sa týmto ústavným, týmto, týmto návrhom zmeny ústavy priestor, otvorený priestor pre predaj, pre výber vybraných komerčných subjektov pre realizáciu a uskutočňovanie predaja prevodu vody, aj keď v spotrebiteľských baleniach, v spotrebiteľských obaloch do zahraničia. My nemáme predpoklady ani vyhodnotenia, predpokladám, že takého prognózy ste, pán minister, nepripravili k rokovaniu. Tak ako ste nepripravili ten dôvodový materiál, ktorý by vychádzal zo strategického národného dokumentu, ktorý by jasne analyzoval a zhodnotil tú základnú otázku, ktorú sme si mali pred predložením a prerokovaním zákona o vode a ústavy položiť, či vôbec Slovensko má dostatok vody. Táto základná otázka je kľúčová a táto základná otázka napriek tomu, že téma vody nielen v parlamente, ale hlavne v spoločnosti, v aktivizovanej verejnosti, rezonuje, táto základná otázka, nie je zodpovedaná.
Ja možno nie som odborník na tvorbu zákonov a možno som známejšia skôr rozhodovaním na základe emotívneho posúdenia veci. Ale v tejto otázke mi naozaj chýba logicky dôsledný racionálny prístup. Ja do dnešného dňa neviem pochopiť, ako my môžme rozhodovať o využívaní vody, hlavne v kontexte a na pozadí úvah prevodu či už pitnej, alebo úžitkovej vody, či už v spotrebiteľských, alebo iných baleniach, ak nemáme zodpovedanú základnú otázku, či má Slovensko dostatok vody. A pritom odborná verejnosť nás upozorňuje na to, že Slovensko už teraz sa vyznačuje úbytkom vody vo veľkom objeme. Ako môžeme ako poslanci a vy ako vláda pristupovať k rozhodnutiam bez potrebných komplexných údajov, bez objektívneho posúdenia stavu. Mne v tomto procese prípravy zákona naozaj tento postup chýba. Považujem ho za zodpovedný. Navyše v ústave jasne znie, budem citovať: "Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky." Definícia je jasná, sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. My máme pri vláde zástupcov, hlavne premiér, predseda vlády zdôrazňoval v predvolebnej kampani, veď nakoniec sa to pretavilo aj do programového vyhlásenia vlády, že je tu záujem ochrániť a posilniť vplyv štátu, posilniť odvetvia, ktoré sú strategického významu, posilniť a pod ochranu štátu dostať strategické subjekty, samozrejme, strategické suroviny, strategické zdroje. Hádam nikto z vás, ako tu sedíme, nespochybní, že voda nie je strategický zdroj. Je to strategická surovina, však, pán minister? Kto chce spochybniť, že voda je strategická surovina?! Voda je strategická surovina! Vy ste dali ľuďom sľub, že budete chrániť strategické subjekty a strategické suroviny. Voda ako strategická surovina je vlastníctvom štátu. A to predsa máme jednoznačne upravené v ústave. Kde vznikol problém? V ústave určite nie. A nedôjde tento problém, k problému nedôjde ani vtedy, keď vláda v kontexte svojho záväzku bude vlastníctvo štátu, obzvlášť ak ide o strategické vlastníctvo štátu, chrániť. Ale príkladom chránenia strategického bohatstva, strategických surovín štátu určite nie je zákon o vode, § 17a, kde sa vytvára a legitimizuje priestor pre výber vybraných komerčných subjektov, ktoré túto vodu budú prepravovať a predávať do zahraničia. Ústava je jasná, ústava nie je trhací kalendár. A mňa táto hra na mačku a myš, ktorej sme svedkami v parlamente, vďaka čomu sme traumatizovaní, vďaka čomu traumatizujeme celú spoločnosť, jednoducho nebaví. My ako poslanci nie sme laboratórne myšky, na ktorých si môžte testovať, kde začína a končí naša obozretnosť. Ústava je jasná. Hovorí o tom, že voda, ako aj iné nerastné suroviny sú majetkom štátu. Sú výlučným majetkom štátu. A vládna strana SMER sa ľuďom zaviazala, že toto strategické vlastníctvo - subjekty, zdroje a suroviny - bude chrániť. V kontexte týchto tvrdení a vašich prísľubov mi povedzte, aký súlad je samotného zákona o vode so samotnou ústavou, keď v zákone o vode umožňujete prepravu a prevod vody do zahraničia. Nemôžeme upravovať zákony a veci riešiť od konca. Treba vychádzať zo začiatku a zodpovedať si jasne. Chceme vodu predávať? Asi nie, keď je to strategické vlastníctvo štátu. A ak ju chceme predávať, prečo to máme uskutočňovať cez komerčné subjekty. Prečo na tom majú na tom profitovať komerčné subjekty? Prečo na tom, tak ako v arabských štátoch a ako v Nórsku profitujú na rope, prečo na tomto nemôže profitovať štát? A to už je jedno, či je to vývoz pitnej vody v spotrebiteľských alebo v iných baleniach, napr. v cisternách. Nemáme základné otázky zodpovedané k tomuto návrhu. Bez toho, aby sme mali predložený riadny strategický národný dokument o bilancii stavu vody na Slovensku, je všetka tá spustená diskusia vrátane predkladaných pozmeňovákov iba lacnou a bezvecnou náplasťou. Bez toho, aby sme si zodpovedali otázku, či máme dostatok vody a či ju vôbec v kontexte prísľubov v ústave a volebných sľubov môžeme predávať bez zodpovedania týchto otázok, je všetko irelevantné, je nepodstatné.
A preto znova, už neviem ako inak môžem zdôrazniť to, že k vode potrebujeme riadnu, objektívnu, komplexnú analýzu stavu a dispozícií zdrojov vody. V tomto kontexte znova zvýrazňujem potrebu prerušenia rokovania o tomto návrhu zákona a žiadam či už opozičných, alebo vládnych poslancov, aby tento môj návrh podporili. V situácii, keď nemáme jasné, podstatné premisy, relevantné údaje, nikto z nás, ako tu sedíme, bez ohľadu na to, či sme vládni alebo opoziční, nie sme kvalifikovane pripravení do toho, aby sme sa vyjadrili k návrhu zákona súhlasom alebo nesúhlasom. Bez dostatku kvalifikovaných informácií nie sme pripravení, aby sme boli, aby sme mohli zodpovedne rozhodnúť a zaujať zodpovedný postoj, ktorý od nás občania očakávajú.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, ako si spomínala, vo vlastníctve štátu, vo výlučnom vlastníctve štátu. To sa ja pýtam, čo to znamená mať vo vlastníctve štátu nejaký majetok. Nevidel som ešte finančne zdokumentované rok čo rok okrem možnože pozemkového úradu, teda pozemkového fondu, ktorý hovorí vo svojej správe, že koľko z majetku štátu predal zo štátnej pôdy. Nevidel som ešte sumár, v ktorom by sa povedalo, koľko toho vlastníctva štátu, ktoré je výlučne vlastníctvo štátu, ktorá garantuje ústava, aký je z toho prínos do štátnej kasy za daný rok a aký je úbytok toho vlastníctva po jednotlivých rezortoch. Lebo keď to máme vo výlučnom vlastníctve, tak viac-menej je to vlastníctvo 5,4 mil. národa slovenského. A bol by som veľmi rád, keby sa povedalo, že ten majetok, ktorý k danému dátumu bol taký, ako sa, jak som povedal vo svojej rozprave, či sa konzervuje, alebo sa ponižuje, alebo sa povyšuje. Ako s ním gazduje? Ale hovorím, je to priamo na ten čl. 4 ústavy, kde sme vo výlučnom vlastníctve. A to by som bol veľmi rád, keby sme aj nad touto otázkou sa zamysleli, pretože hovoríme, že privatizácia prebehla ako prebehla, je problém, tak by som nebol rád, keby sme dávali možnosť ďalším, ako kolegyňa spomínala, to, čo určí vláda, kto si to vlastne ďalej, by som povedal, to výlučné vlastníctvo, sprivatizuje.
Ďakujem pekne.

Do rozpravy posledný prihlásený rečník. Pán poslanec Róbert Puci, nech sa páči.