39. schôdza

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, takže prihlásená je jedna pani poslankyňa a dávam jej zároveň slovo.
Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, prítomní ešte ostalí poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla v krátkosti môj postoj k navrhovanej úprave Obchodného zákonníka.
A bude veľmi jednoduchý v princípe a praktický, lebo v princípe očakávala som, že hlavným významom a cieľom prerokovaného a predloženého Obchodného zákonníka v snahe zamedziť nejakým špekulatívnym vytváraniam nových a nových obchodných, teda spoločností, eseročiek, ich bezbrehému reťazeniu tento Obchodný zákonník práve zamedzí a celkom pozitívne som vnímala aj tie prvotné informácie o tom, že sa zriadi register diskvalifikovaných osôb, ktorý rovnako bude nielen nástrojom na sprísnenie a zvýšenie dohľadu nad možným špekulovaním v reťazených eseročkách, ale zároveň bude plniť aj preventívnu funkciu voči širokej verejnosti, širokej verejnosti laickej alebo aj odbornej. A na moje veľké prekvapenie, keď som si študovala tento pripravený návrh zákona a rovnako som sa na jeho praktický význam pre širokú spotrebiteľskú verejnosť dopytovala v druhom čítaní na hospodárskom výbore, keď bol tento zákon prerokovaný, ma veľmi ukvapilo, že pripravujeme takýto nástroj – a je to systémový nástroj – bez toho, aby naplnil aj v dôvodovej správe proklamovaný zámer, a to je ten verejnoprávny účinok, verejnoprávny rozmer. Ja som predpokladala a som presvedčená o tom, že ak vytvárame takéto registre diskvalifikovaných osôb, tak bez toho, aby to slúžilo na informovanosť a orientáciu odbornej alebo aj širšej, teda zainteresovanej verejnosti, prípadne širšej verejnosti bez toho, aby to bolo zverejnené, to proste nie je možné dosiahnuť. A preto som v druhom čítaní pripravila pozmeňujúci návrh, ktorý na túto skutočnosť upozorňuje. Neviem si predstaviť, ani mi nebolo zdôvodnené, prečo tento register diskvalifikovaných osôb, ktorý má spĺňať preventívnu funkciu, má poskytovať informácie občanom o tom, kde sú aké sporné osoby alebo teda osoby, ktoré prešli trestným konaním, boli usvedčené zo špekulatívneho a trestného konania, nerozumiem teda dobre tomu, prečo takýto register pre širokú verejnosť by nemal byť vlastne sprístupnený. Okrem toho, že žiadam upozornením aj teda predložením tohto pozmeňováka na zohľadnenie a zabezpečenie tohto verejnoprávneho rozmeru, chcem upozorniť na to, že je žiaduce, a to som tiež pripomenula na rokovaní hospodárskeho výboru v druhom čítaní štátnu tajomníčku pani Jankovskú na ten rozmer, že do tohto registra je žiaduce pre jeho univerzálny charakter a možné všestranné použitie, je potrebné zahrnúť do tohto registra aj konateľov spoločností, eseročiek, ktoré poškodzujú kolektívne práva, kolektívne hromadné skupiny spotrebiteľov. Ide predovšetkým o konateľov spoločností, pri ktorých už máme aj vydané súdne rozhodnutia, v ktorých je potvrdené právo spotrebiteľa a je formou tohto vydaného súdneho rozhodnutia viazaný predajca, prípadne poskytovateľ služieb, ktorý využil a bol usvedčený z používania nekalých marketingových praktík k plneniu svojich záväzkov voči poškodenému spotrebiteľovi.
Avšak čo sa v prípade súdnej praxe stáva, morálne spotrebitelia tieto súdy vyhrávajú v občiansko-súdnych konaniach, ale iba morálne ich vyhrávajú. Ak sa snažia cestou súdu vymôcť svojich pohľadávok voči týmto špekulatívnym eseročkám, štát ani súd im v tomto smere nevie pomôcť. A v tomto prípade, naozaj ak otvárame Obchodný zákonník – a ministerstvo spravodlivosti aj pani Jankovská dobre vie o tomto probléme – sa nestačí uspokojiť s tým, že máme register osôb, ktorý má takýto deficit. Neobsahuje a nezahŕňa aj osoby, ktoré preukázateľne, o čom svedčia súdne rozhodnutia, poškodzujú hromadné skupiny spotrebiteľov. Myslím si, že nie je potrebné pri prerokovaní tohto zákona upozorňovať, prečo bolo potrebné novelizovať zákon o podomovom predaji a súčasne s tým aj vyhodnotiť, aké účinky prinieslo prijatie nového zákona o podomovom predaji pre samotnú spotrebiteľskú verejnosť.
Takže v snahe zamedziť takej nepoužiteľnosti a nepraktičnosti, neuniverzálnosti vytváraného registra diskvalifikovaných osôb, prednášam aj môj pozmeňujúci návrh. Dovolím si ho prečítať.
Pod bodom 1 čl. I v § 13a ods. 2 znie:
"Rozhodnutie o vylúčení je rozhodnutie, o ktorom tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis."
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 5 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pod bodom 2 navrhujeme vypustiť, vypúšťajú sa čl. 3, doterajšie články sa následne prečíslujú. Zdôvodnenie:
Vzhľadom na cieľ navrhovanej právnej úpravy, a to zverejniť register diskvalifikácií, stráca význam ustanovenie, ktoré pojednáva o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vydanie osvedčenia o tom, či žiadateľovi v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie je.
Pod bodom 3 navrhujeme v čl. 7 vložiť nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 80 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová:
"a verejnosť na ochranu pred osobami vedenými v registri diskvalifikácií".
Pod bodom 2 v § 80 sa na konci pripája táto veta:
"Údaje z centrálneho informačného systému sú verejne prístupné v prípadoch ustanovených týmto zákonom."
Doterajší text sa označuje ako bod 3.
Zdôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne nadväzujúcu na bod 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ak má register diskvalifikácií ako súčasť centrálneho informačného systému nadobudnúť nový rozmer a slúžiť aj verejnosti na zistenie, či v ňom určitá fyzická osoba je zapísaná, ako aj spotrebiteľom na ochranu pred osobami vedenými v tomto registri, je potrebné údaje z tohto registra sprístupniť verejnosti na princípe verejného registra, aby sa s nimi mohli ľudia oboznamovať priebežne.
Pod bodom 4 v čl. 7 v § 82i ods. 3 znie:
"Register diskvalifikácií je verejne prístupný register vedený súdom s agendou registra diskvalifikácií, ktorý na účely zistenia, či o určitej fyzickej osobe v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie je, obsahuje údaje podľa § 82k ods. 2, zverejňujú sa údaje iba podľa § 82k ods. 2 písm. a) až d) okrem rodného čísla fyzickej osoby. Do registra diskvalifikácii možno nazrieť v sídle súdu s agendou registra diskvalifikácií alebo na internetovej stránke tohto súdu.
Zdôvodnenie:
Za účelom priznať registru diskvalifikácií reálny a praktický - doplním aj univerzálny - význam pre širokú verejnosť, najmä spotrebiteľov, je nevyhnutné, aby takýto register bol verejný a prístupný každému k nahliadnutiu. Takýto návrh je v súlade s cieľmi vlády Slovenskej republiky, ktorá priamo v dôvodovej správe k tomuto vládnemu návrhu uviedla, že má záujem register diskvalifikácií zverejniť. Okresný súd Žilina, ktorý vedie register diskvalifikácií, bude povinný zverejniť obsah výpisu z registra diskvalifikácií bez zbytočného odkladu po zápise údajov z diskvalifikačného listu. Rovnako ako je to v prípade zverejňovania údajov v Obchodnom registri (§ 10 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
platí, že rodné číslo fyzickej osoby sa nezverejňuje, inak na ostatné v tomto ustanovení vymenované osobné údaje sa bude vzťahovať výnimka zo súhlasu so spracúvaním osobných údajov v súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o zbierke osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Spôsob sprístupnenia registra verejnosti a jeho vymedzenie ako verejne prístupného registra je použité vo viacerých platných zákonoch, napr. v § 9 ods. 1 zákona č. 540/2007 Z. z. zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Pod bodom 5 navrhujeme za čl. VII vložiť nový čl. VIII, ktorý znie:
Zákon, týka sa to zákona o ochrane spotrebiteľa. "Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z. a zákona č. 508/ 2010 Z. z., zákona č. 301/ 2012 Z. z., zákona č. 132/ 2013 Z. z., zákona č. 437/ 2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z. a zákona č. 151/2014 Z. z. a zákona č. 199/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 3 ods. 5 sa na konci pripája táto veta:
"Právoplatný rozsudok súdu vo veci ochrany spotrebiteľa, ktorým sa rozhodlo o použití nekalých obchodných praktík porušiteľom, je rozhodnutím o vylúčení."
Poznámka pod čiarou k odkazu 9b znie:
"9b) Ide o § 13a Obchodného zákonníka."
Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie k tomuto ustanoveniu, navrhovanému ustanoveniu:
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je rozšíriť okruh osôb, ktoré sa budú zapisovať do registra diskvalifikácií. Ak teda súd vydá rozhodnutie, ktorým konštatuje porušenie povinností podľa zákona č. 250/2007 Z. z . o ochrane spotrebiteľa Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov vo vzťahu k použitiu nekalých obchodných praktík, takéto rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie o vylúčení, ktoré vytvorí podklad pre zápis do registra diskvalifikácií.
V kontexte prečítaného pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu už len záverom poviem, že naozaj nevidím pádne, vecné, opodstatnené dôvody, pre ktoré by register diskvalifikovaných osôb nemal byť zverejnený tak, aby bol dostupný, ako som už uviedla, či už zainteresovanej, alebo aj širšej verejnosti, práve pre ten preventívny účinok a zmysel, že sa budú vedieť či už obchodní partneri, alebo aj spotrebitelia orientovať v zozname spochybňovaných a zaregistrovaných diskvalifikovaných osôb, aby tak vedeli zabrániť vstupu do nevýhodných a špekulatívne nastavených zmlúv a obchodov, a rovnako tak verím, že proklamovaná snaha, či už vás pána ministra, pán minister, alebo štátnej tajomníčky pani Jankovskej, ktorá organizuje mnohé spotrebiteľské semináre, kde, verím tomu, že aj keď sa ich nezúčastňujem, rezonuje otázka poškodzovania kolektívnych práv, kolektívnych záujmov spotrebiteľov hlavne v podomovom predaji, kde predovšetkým figurujú eseročky, nebude žiaden teda problém pre to, aby ste zoznam takýchto spochybňovaných konateľov pre ochranu spotrebiteľov zaviedli do pripraveného registra diskvalifikovaných osôb s cieľom, aby bol čo najuniverzálnejší, aby ho mohli využívať všetci, ktorí sa budú potrebovať chrániť pred špekulatívnymi eseročkami a budú tak mať možnosť vstupovať do korektných, či už obchodných, alebo spotrebiteľských, zmluvných vzťahov.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa, na vyše vystúpenie nie je faktická poznámka. To znamená, že vyhlasujem rozpravu za skončenú, aj keď teda sa blíži už 14.00 hod., dala by som pánovi ministrovi ešte záverečné slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, ja dúfam, že pani poslankyne, poslanci ešte vydržia chvíľku, aby som krátko zosumarizoval rozpravu a reagoval na ňu, pretože si myslím, že bola dnes naozaj veľmi vecná a konštruktívna, a chcem za ňu veľmi pekne poďakovať.
Ak môžem ísť jednotlivo, tak najprv pani poslankyňa Žitňanská. Naozaj ten príspevok bol na vysokej odbornej úrovni, samozrejme, ja tiež ľutujem, ja som dokonca tiež tu nebol, ja som bol tiež v zahraničí práve v tom čase, keď zasadal výbor, čo ma tiež mrzí, a naozaj tá debata je skôr filozofická alebo teda filozoficko-právna, ide teda o nastavenie v podstate toho, že akým spôsobom vlastne vnímame rozdelenie spoločností obchodných na osobné a povedzme kapitálové s tým, že teda prichádza určitému zmiešavaniu už aj týmto zavádzaním jednoeurovej eseročky určitým spôsobom, a je to otázka konceptu. No tak ja, ako ja si myslím, že ten, ten rozsah splatenia, že keďže sme zvýšili, zdvihli na 25-tisíc euro, nebráni na druhej strane tomu, aby ktokoľvek si eseročku vytvoril aj s nižším kapitálovým vstupom, a ide len o to, aby sme, keďže vieme, ako v našom prostredí, ako to funguje, to znamená, že všetky spoločnosti sú väčšinou podkapitalizované, aby sme trošku zdvihli tú úroveň kapitalizácie spoločností práve s cieľom, aby tie spoločnosti mali dostatok prostriedkov na uhrádzanie prostriedkov veriteľom, čiže áno, je to otázka konceptu. Ja nechcem teraz polemizovať, len teda hovorím, že, že čo nás viedlo k tomu, aby sme, aby sme išli k tomuto. Vieme dobre, že väčšina podnikateľov má autá, motorové vozidlá, ktoré má v spoločnostiach, vieme všetci, že tie vozidlá stoja aj viac ako 25-tisíc euro jednotlivo, to znamená, že nie sú zase také, je to otázka, samozrejme, určitej relatívnosti, áno, k čomu to prirovnávame.
Čo sa týka zodpovednosti, áno, ja si myslím, že tá zodpovednosť, by mohla byť podstatne vyššia. Keď sa pozrieme do iných právnych úprav, v podstate z ktorých sme vychádzali, tá zodpovednosť je nepomerne vyššia. Ale faktom je, že pokiaľ by sme ju zaviedli tak, ako to je v zahraničí, tak by sme sa dostali k situácii, že v podstate tri štvrtiny z podnikateľov by okamžite museli skončiť. Okamžite. Vzhľadom na to, akým spôsobom sú kapitalizovaní, podkapitalizovaní, prípadne aké majú momentálne podmienky s pôsobením v ich vlastných spoločnostiach, takže asi takto sme nemohli ísť, čiže naozaj tá zodpovednosť, išli sme zvyšovaním, cestou zvyšovania zodpovednosti, ale nie tak, aby sme proste narušili, narušili v spoločnostiach ich bežný život a aby sme ich postupne tlačili k tomu, aby zvyšovali svoju kapitalizáciu a zodpovednosť voči, voči svojmu okoliu.
Keď by som sa krátko dotkol otázky reštrukturalizácie, konkurzu, áno, ja zareagujem aj na pána Hlinu, samozrejme. Veľmi jednoducho a stručne chcem povedať, že reštrukturalizácia ako taká nie je nástroj, ktorý by vymyslel právnik, ktorý by som si vymyslel ja alebo pani poslankyňa Žitňanská, alebo ktokoľvek tuto, funguje kdekoľvek vo svete, áno, a ten cieľ je legitímny, ten cieľ je, aby tá spoločnosť, ktorá funguje a dostáva sa do ťažkostí, aby prežila a ďalej mohla fungovať a ďalej si plnila svoje záväzky, pretože keby zanikla, tak by asi tie následky toho zániku boli podstatne horšie, ako to ďalšie pokračovanie, čiže to je hlavný cieľ reštrukturalizácie. Samozrejme, počas reštrukturalizácie a jednotlivými krokmi rôznymi osobami podľa toho, akým spôsobom sa ten nástroj využíva, sa stávajú neprávosti, krivosti a podobne, ako ja s tým len môžem súhlasiť. A veľmi závisí od tých osôb, ktoré vykonávajú, či už správcovia, alebo, alebo súdy, áno, akým spôsobom sa stavajú k tej konkrétnej situácii, a z toho, z toho vznikajú potom rôzne disproporcie a ja som otvorený tomu, aby sme sa, aby sme sa na to pozreli.
Takisto beriem teda referendá aj pripomienky pani poslankyne, poslankyne Žitňanskej, myslím si, že je dôvod dobre nad tým sa zamyslieť a budeme sa nad tým zamýšľať, a myslím si, že v ďalšom legislatívnom procese, ja to neuzatváram a budem sa tomu ďalej venovať. Myslím si, že je to dôležité.
Čo sa týka registra diskvalifikovaných osôb, tu by som veľmi, veľmi stručne chcel povedať asi toľko, že zmyslom toho registra nie je nejaké osoby spochybňovať, zmyslom je vylúčiť ich z podnikania, vylúčiť, to znamená, akonáhle sú v registri zavedené, tak sú vylúčené z podnikania a tým pádom nemôžu ďalej v danom období vôbec nejako vystupovať v obchodných spoločnostiach, to znamená, verejnosť o tom sa dozvie veľmi jednoducho tak, že, že tie osoby nebudú jednoducho v obchodných vzťahoch s tými osobami, ktoré by sa s nimi chceli dostať do obchodného vzťahu, čiže tu ide o retenčnú alebo zádržnú funkciu voči týmto osobám. To je primárna funkcia tohto registra. Samozrejme, aj my máme, aj som deklaroval, ten záujem ho zverejniť. Narážame tam na určité problémy a rád si pozriem aj váš návrh tiež do budúcnosti, ako ste sa vysporiadali s otázkou ochrany osobných údajov, pretože to je vec, ktorú sme my momentálne analyzovali ako určitým spôsobom kritickú a ktorá by mohla spôsobiť vážne problémy, takže ale v tejto chvíli negatívnym vymedzením sa dá povedať, že ten register je verejný v tom, že v Obchodnom registri ktokoľvek, kto bude vyčiarknutý z týchto dôvodov, tak bude viditeľný, áno, ale nie je to ten spôsob zverejnenia týchto informácií, ako, ako by ste si vy predstavovali. Ale áno, v stredobodom pohľade máme záujem sa dostať do, do úplného zverejnenia tohto registra.
A čo sa týka osobného bankrotu, podľa mojich informácií v porovnaní s inými krajinami máme podmienky k osobnému bankrotu u nás vytvorené že vraj najlepšie, napriek tomu tých osobných bankrotov je málo, veľmi rád sa na to pozriem a pozriem sa, že v čom je problém, samozrejme, nejaké prostriedky finančné treba zrejme do toho vložiť, ale pozriem sa, že v akom rozsahu a že v čom je, v čom je vlastne problém.
Výhrada osobného vlastníctva, teda výhrada vlastníctva pri konkurze, áno, je to, je to vážny problém, pretože naozaj sú tu legitímne záujmy z jednej strany, z druhej strany, výhrada vlastníctva sa uplatňuje v napríklad v hmotnom práve cez inštitút povedzme finančného lízingu a podobne. Čiže ale teda je to zmluvný vzťah, máte pravdu, nie je to nijako kodifikované v hmotnom práve, je to len záväzková záležitosť, ale napriek tomu sú tam oprávnené požiadavky vo vzťahu k zabezpečeniu výhrady vlastníctva pri konkurze ako prioritného práva, takže je to, je to na zvážení, teda že akým spôsobom ďalej, potom sa ukáže v praxi, že čo s tým bude ďalej. Myslím si, že to bol legitímny podnet, ktorý sme, ktorý sme reflektovali.
Toľko stručne, ja pevne verím, že, že tie zmeny, ktoré dnes robíme, sú prvým krokom k tomu, aby sme zvýšili zodpovednosť všetkých podnikateľských subjektov vo vzťahu k veriteľom, a že sa nám podarí zabezpečiť toto aj naďalej potom pri ďalšej legislatívnej činnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán minister, pani spravodajkyňa, chcete sa vydariť? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Prajem všetkým príjemné popoludnie a pekný víkend, stretneme sa ráno, v utorok ráno o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 14.06 hodine.)