39. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ja tu znova zopakujem, lebo tu šírite dezinformácie. Dnes v médiách bolo stanovisko pamiatkarov, že všetky pamiatky na Bratislavskom hrade pri tej výstavbe sú zabezpečené, dohliadajú na to pamiatkari a starajú sa o tie pamiatky, aby boli zakonzervované alebo aby boli dané do múzea. Čiže neviem, o čo vám ide. A znova vám zdôrazním, že je to úsmevné, keď vy, ktorý ste si zriadil krčmu v historickej budove na SNP v rámci budovy, ktorej patrí, v budove, ktorej patrí reholi Milosrdných bratov z 18. či 17. storočia, či z ktorého storočia, nemáte právo tu rozprávať a moralizovať ohľadom pamiatok. Jednoducho vy máte v historickej budove krčmu. Toľko z mojej strany.

Znova poruším to, čo mi odporučila moja manželka. Lebo moja manželka mi odporučila, že nereaguj na toho, a povedala škaredé slovo. A, prepáčte, len uvediem na pravú mieru. Dnešné tvrdenie v tlači je preto, že úplne neštandardne majú archeológovia, pamiatkari podpísanú dohodu o mlčanlivosti a už im ju niekto pripomenul, že s tou dohodou a s tým záväzkom mlčanlivosti sú spojené určité konzekvencie. Taká právnická reč, nie? Tak a pravda ale raz vždycky, ono vždycky nakoniec tak vyjde. Odstráni sa časť rímskej stavby, odstráni sa pylón, ktorý tam stál 2 100 rokov, prežil, čo prežil, a otázka stojí, prežije alebo neprežije Pašku. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, prítomní ešte ostalí poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla v krátkosti môj postoj k navrhovanej úprave Obchodného zákonníka.
A bude veľmi jednoduchý v princípe a praktický, lebo v princípe očakávala som, že hlavným významom a cieľom prerokovaného a predloženého Obchodného zákonníka v snahe zamedziť nejakým špekulatívnym vytváraniam nových a nových obchodných, teda spoločností, eseročiek, ich bezbrehému reťazeniu tento Obchodný zákonník práve zamedzí a celkom pozitívne som vnímala aj tie prvotné informácie o tom, že sa zriadi register diskvalifikovaných osôb, ktorý rovnako bude nielen nástrojom na sprísnenie a zvýšenie dohľadu nad možným špekulovaním v reťazených eseročkách, ale zároveň bude plniť aj preventívnu funkciu voči širokej verejnosti, širokej verejnosti laickej alebo aj odbornej. A na moje veľké prekvapenie, keď som si študovala tento pripravený návrh zákona a rovnako som sa na jeho praktický význam pre širokú spotrebiteľskú verejnosť dopytovala v druhom čítaní na hospodárskom výbore, keď bol tento zákon prerokovaný, ma veľmi ukvapilo, že pripravujeme takýto nástroj – a je to systémový nástroj – bez toho, aby naplnil aj v dôvodovej správe proklamovaný zámer, a to je ten verejnoprávny účinok, verejnoprávny rozmer. Ja som predpokladala a som presvedčená o tom, že ak vytvárame takéto registre diskvalifikovaných osôb, tak bez toho, aby to slúžilo na informovanosť a orientáciu odbornej alebo aj širšej, teda zainteresovanej verejnosti, prípadne širšej verejnosti bez toho, aby to bolo zverejnené, to proste nie je možné dosiahnuť. A preto som v druhom čítaní pripravila pozmeňujúci návrh, ktorý na túto skutočnosť upozorňuje. Neviem si predstaviť, ani mi nebolo zdôvodnené, prečo tento register diskvalifikovaných osôb, ktorý má spĺňať preventívnu funkciu, má poskytovať informácie občanom o tom, kde sú aké sporné osoby alebo teda osoby, ktoré prešli trestným konaním, boli usvedčené zo špekulatívneho a trestného konania, nerozumiem teda dobre tomu, prečo takýto register pre širokú verejnosť by nemal byť vlastne sprístupnený. Okrem toho, že žiadam upozornením aj teda predložením tohto pozmeňováka na zohľadnenie a zabezpečenie tohto verejnoprávneho rozmeru, chcem upozorniť na to, že je žiaduce, a to som tiež pripomenula na rokovaní hospodárskeho výboru v druhom čítaní štátnu tajomníčku pani Jankovskú na ten rozmer, že do tohto registra je žiaduce pre jeho univerzálny charakter a možné všestranné použitie, je potrebné zahrnúť do tohto registra aj konateľov spoločností, eseročiek, ktoré poškodzujú kolektívne práva, kolektívne hromadné skupiny spotrebiteľov. Ide predovšetkým o konateľov spoločností, pri ktorých už máme aj vydané súdne rozhodnutia, v ktorých je potvrdené právo spotrebiteľa a je formou tohto vydaného súdneho rozhodnutia viazaný predajca, prípadne poskytovateľ služieb, ktorý využil a bol usvedčený z používania nekalých marketingových praktík k plneniu svojich záväzkov voči poškodenému spotrebiteľovi.
Avšak čo sa v prípade súdnej praxe stáva, morálne spotrebitelia tieto súdy vyhrávajú v občiansko-súdnych konaniach, ale iba morálne ich vyhrávajú. Ak sa snažia cestou súdu vymôcť svojich pohľadávok voči týmto špekulatívnym eseročkám, štát ani súd im v tomto smere nevie pomôcť. A v tomto prípade, naozaj ak otvárame Obchodný zákonník – a ministerstvo spravodlivosti aj pani Jankovská dobre vie o tomto probléme – sa nestačí uspokojiť s tým, že máme register osôb, ktorý má takýto deficit. Neobsahuje a nezahŕňa aj osoby, ktoré preukázateľne, o čom svedčia súdne rozhodnutia, poškodzujú hromadné skupiny spotrebiteľov. Myslím si, že nie je potrebné pri prerokovaní tohto zákona upozorňovať, prečo bolo potrebné novelizovať zákon o podomovom predaji a súčasne s tým aj vyhodnotiť, aké účinky prinieslo prijatie nového zákona o podomovom predaji pre samotnú spotrebiteľskú verejnosť.
Takže v snahe zamedziť takej nepoužiteľnosti a nepraktičnosti, neuniverzálnosti vytváraného registra diskvalifikovaných osôb, prednášam aj môj pozmeňujúci návrh. Dovolím si ho prečítať.
Pod bodom 1 čl. I v § 13a ods. 2 znie:
"Rozhodnutie o vylúčení je rozhodnutie, o ktorom tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis."
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 5 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pod bodom 2 navrhujeme vypustiť, vypúšťajú sa čl. 3, doterajšie články sa následne prečíslujú. Zdôvodnenie:
Vzhľadom na cieľ navrhovanej právnej úpravy, a to zverejniť register diskvalifikácií, stráca význam ustanovenie, ktoré pojednáva o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vydanie osvedčenia o tom, či žiadateľovi v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie je.
Pod bodom 3 navrhujeme v čl. 7 vložiť nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 80 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová:
"a verejnosť na ochranu pred osobami vedenými v registri diskvalifikácií".
Pod bodom 2 v § 80 sa na konci pripája táto veta:
"Údaje z centrálneho informačného systému sú verejne prístupné v prípadoch ustanovených týmto zákonom."
Doterajší text sa označuje ako bod 3.
Zdôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne nadväzujúcu na bod 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ak má register diskvalifikácií ako súčasť centrálneho informačného systému nadobudnúť nový rozmer a slúžiť aj verejnosti na zistenie, či v ňom určitá fyzická osoba je zapísaná, ako aj spotrebiteľom na ochranu pred osobami vedenými v tomto registri, je potrebné údaje z tohto registra sprístupniť verejnosti na princípe verejného registra, aby sa s nimi mohli ľudia oboznamovať priebežne.
Pod bodom 4 v čl. 7 v § 82i ods. 3 znie:
"Register diskvalifikácií je verejne prístupný register vedený súdom s agendou registra diskvalifikácií, ktorý na účely zistenia, či o určitej fyzickej osobe v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie je, obsahuje údaje podľa § 82k ods. 2, zverejňujú sa údaje iba podľa § 82k ods. 2 písm. a) až d) okrem rodného čísla fyzickej osoby. Do registra diskvalifikácii možno nazrieť v sídle súdu s agendou registra diskvalifikácií alebo na internetovej stránke tohto súdu.
Zdôvodnenie:
Za účelom priznať registru diskvalifikácií reálny a praktický - doplním aj univerzálny - význam pre širokú verejnosť, najmä spotrebiteľov, je nevyhnutné, aby takýto register bol verejný a prístupný každému k nahliadnutiu. Takýto návrh je v súlade s cieľmi vlády Slovenskej republiky, ktorá priamo v dôvodovej správe k tomuto vládnemu návrhu uviedla, že má záujem register diskvalifikácií zverejniť. Okresný súd Žilina, ktorý vedie register diskvalifikácií, bude povinný zverejniť obsah výpisu z registra diskvalifikácií bez zbytočného odkladu po zápise údajov z diskvalifikačného listu. Rovnako ako je to v prípade zverejňovania údajov v Obchodnom registri (§ 10 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
platí, že rodné číslo fyzickej osoby sa nezverejňuje, inak na ostatné v tomto ustanovení vymenované osobné údaje sa bude vzťahovať výnimka zo súhlasu so spracúvaním osobných údajov v súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o zbierke osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Spôsob sprístupnenia registra verejnosti a jeho vymedzenie ako verejne prístupného registra je použité vo viacerých platných zákonoch, napr. v § 9 ods. 1 zákona č. 540/2007 Z. z. zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Pod bodom 5 navrhujeme za čl. VII vložiť nový čl. VIII, ktorý znie:
Zákon, týka sa to zákona o ochrane spotrebiteľa. "Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z. a zákona č. 508/ 2010 Z. z., zákona č. 301/ 2012 Z. z., zákona č. 132/ 2013 Z. z., zákona č. 437/ 2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z. a zákona č. 151/2014 Z. z. a zákona č. 199/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 3 ods. 5 sa na konci pripája táto veta:
"Právoplatný rozsudok súdu vo veci ochrany spotrebiteľa, ktorým sa rozhodlo o použití nekalých obchodných praktík porušiteľom, je rozhodnutím o vylúčení."
Poznámka pod čiarou k odkazu 9b znie:
"9b) Ide o § 13a Obchodného zákonníka."
Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie k tomuto ustanoveniu, navrhovanému ustanoveniu:
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je rozšíriť okruh osôb, ktoré sa budú zapisovať do registra diskvalifikácií. Ak teda súd vydá rozhodnutie, ktorým konštatuje porušenie povinností podľa zákona č. 250/2007 Z. z . o ochrane spotrebiteľa Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov vo vzťahu k použitiu nekalých obchodných praktík, takéto rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie o vylúčení, ktoré vytvorí podklad pre zápis do registra diskvalifikácií.
V kontexte prečítaného pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu už len záverom poviem, že naozaj nevidím pádne, vecné, opodstatnené dôvody, pre ktoré by register diskvalifikovaných osôb nemal byť zverejnený tak, aby bol dostupný, ako som už uviedla, či už zainteresovanej, alebo aj širšej verejnosti, práve pre ten preventívny účinok a zmysel, že sa budú vedieť či už obchodní partneri, alebo aj spotrebitelia orientovať v zozname spochybňovaných a zaregistrovaných diskvalifikovaných osôb, aby tak vedeli zabrániť vstupu do nevýhodných a špekulatívne nastavených zmlúv a obchodov, a rovnako tak verím, že proklamovaná snaha, či už vás pána ministra, pán minister, alebo štátnej tajomníčky pani Jankovskej, ktorá organizuje mnohé spotrebiteľské semináre, kde, verím tomu, že aj keď sa ich nezúčastňujem, rezonuje otázka poškodzovania kolektívnych práv, kolektívnych záujmov spotrebiteľov hlavne v podomovom predaji, kde predovšetkým figurujú eseročky, nebude žiaden teda problém pre to, aby ste zoznam takýchto spochybňovaných konateľov pre ochranu spotrebiteľov zaviedli do pripraveného registra diskvalifikovaných osôb s cieľom, aby bol čo najuniverzálnejší, aby ho mohli využívať všetci, ktorí sa budú potrebovať chrániť pred špekulatívnymi eseročkami a budú tak mať možnosť vstupovať do korektných, či už obchodných, alebo spotrebiteľských, zmluvných vzťahov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja dúfam, že pani poslankyne, poslanci ešte vydržia chvíľku, aby som krátko zosumarizoval rozpravu a reagoval na ňu, pretože si myslím, že bola dnes naozaj veľmi vecná a konštruktívna, a chcem za ňu veľmi pekne poďakovať.
Ak môžem ísť jednotlivo, tak najprv pani poslankyňa Žitňanská. Naozaj ten príspevok bol na vysokej odbornej úrovni, samozrejme, ja tiež ľutujem, ja som dokonca tiež tu nebol, ja som bol tiež v zahraničí práve v tom čase, keď zasadal výbor, čo ma tiež mrzí, a naozaj tá debata je skôr filozofická alebo teda filozoficko-právna, ide teda o nastavenie v podstate toho, že akým spôsobom vlastne vnímame rozdelenie spoločností obchodných na osobné a povedzme kapitálové s tým, že teda prichádza určitému zmiešavaniu už aj týmto zavádzaním jednoeurovej eseročky určitým spôsobom, a je to otázka konceptu. No tak ja, ako ja si myslím, že ten, ten rozsah splatenia, že keďže sme zvýšili, zdvihli na 25-tisíc euro, nebráni na druhej strane tomu, aby ktokoľvek si eseročku vytvoril aj s nižším kapitálovým vstupom, a ide len o to, aby sme, keďže vieme, ako v našom prostredí, ako to funguje, to znamená, že všetky spoločnosti sú väčšinou podkapitalizované, aby sme trošku zdvihli tú úroveň kapitalizácie spoločností práve s cieľom, aby tie spoločnosti mali dostatok prostriedkov na uhrádzanie prostriedkov veriteľom, čiže áno, je to otázka konceptu. Ja nechcem teraz polemizovať, len teda hovorím, že, že čo nás viedlo k tomu, aby sme, aby sme išli k tomuto. Vieme dobre, že väčšina podnikateľov má autá, motorové vozidlá, ktoré má v spoločnostiach, vieme všetci, že tie vozidlá stoja aj viac ako 25-tisíc euro jednotlivo, to znamená, že nie sú zase také, je to otázka, samozrejme, určitej relatívnosti, áno, k čomu to prirovnávame.
Čo sa týka zodpovednosti, áno, ja si myslím, že tá zodpovednosť, by mohla byť podstatne vyššia. Keď sa pozrieme do iných právnych úprav, v podstate z ktorých sme vychádzali, tá zodpovednosť je nepomerne vyššia. Ale faktom je, že pokiaľ by sme ju zaviedli tak, ako to je v zahraničí, tak by sme sa dostali k situácii, že v podstate tri štvrtiny z podnikateľov by okamžite museli skončiť. Okamžite. Vzhľadom na to, akým spôsobom sú kapitalizovaní, podkapitalizovaní, prípadne aké majú momentálne podmienky s pôsobením v ich vlastných spoločnostiach, takže asi takto sme nemohli ísť, čiže naozaj tá zodpovednosť, išli sme zvyšovaním, cestou zvyšovania zodpovednosti, ale nie tak, aby sme proste narušili, narušili v spoločnostiach ich bežný život a aby sme ich postupne tlačili k tomu, aby zvyšovali svoju kapitalizáciu a zodpovednosť voči, voči svojmu okoliu.
Keď by som sa krátko dotkol otázky reštrukturalizácie, konkurzu, áno, ja zareagujem aj na pána Hlinu, samozrejme. Veľmi jednoducho a stručne chcem povedať, že reštrukturalizácia ako taká nie je nástroj, ktorý by vymyslel právnik, ktorý by som si vymyslel ja alebo pani poslankyňa Žitňanská, alebo ktokoľvek tuto, funguje kdekoľvek vo svete, áno, a ten cieľ je legitímny, ten cieľ je, aby tá spoločnosť, ktorá funguje a dostáva sa do ťažkostí, aby prežila a ďalej mohla fungovať a ďalej si plnila svoje záväzky, pretože keby zanikla, tak by asi tie následky toho zániku boli podstatne horšie, ako to ďalšie pokračovanie, čiže to je hlavný cieľ reštrukturalizácie. Samozrejme, počas reštrukturalizácie a jednotlivými krokmi rôznymi osobami podľa toho, akým spôsobom sa ten nástroj využíva, sa stávajú neprávosti, krivosti a podobne, ako ja s tým len môžem súhlasiť. A veľmi závisí od tých osôb, ktoré vykonávajú, či už správcovia, alebo, alebo súdy, áno, akým spôsobom sa stavajú k tej konkrétnej situácii, a z toho, z toho vznikajú potom rôzne disproporcie a ja som otvorený tomu, aby sme sa, aby sme sa na to pozreli.
Takisto beriem teda referendá aj pripomienky pani poslankyne, poslankyne Žitňanskej, myslím si, že je dôvod dobre nad tým sa zamyslieť a budeme sa nad tým zamýšľať, a myslím si, že v ďalšom legislatívnom procese, ja to neuzatváram a budem sa tomu ďalej venovať. Myslím si, že je to dôležité.
Čo sa týka registra diskvalifikovaných osôb, tu by som veľmi, veľmi stručne chcel povedať asi toľko, že zmyslom toho registra nie je nejaké osoby spochybňovať, zmyslom je vylúčiť ich z podnikania, vylúčiť, to znamená, akonáhle sú v registri zavedené, tak sú vylúčené z podnikania a tým pádom nemôžu ďalej v danom období vôbec nejako vystupovať v obchodných spoločnostiach, to znamená, verejnosť o tom sa dozvie veľmi jednoducho tak, že, že tie osoby nebudú jednoducho v obchodných vzťahoch s tými osobami, ktoré by sa s nimi chceli dostať do obchodného vzťahu, čiže tu ide o retenčnú alebo zádržnú funkciu voči týmto osobám. To je primárna funkcia tohto registra. Samozrejme, aj my máme, aj som deklaroval, ten záujem ho zverejniť. Narážame tam na určité problémy a rád si pozriem aj váš návrh tiež do budúcnosti, ako ste sa vysporiadali s otázkou ochrany osobných údajov, pretože to je vec, ktorú sme my momentálne analyzovali ako určitým spôsobom kritickú a ktorá by mohla spôsobiť vážne problémy, takže ale v tejto chvíli negatívnym vymedzením sa dá povedať, že ten register je verejný v tom, že v Obchodnom registri ktokoľvek, kto bude vyčiarknutý z týchto dôvodov, tak bude viditeľný, áno, ale nie je to ten spôsob zverejnenia týchto informácií, ako, ako by ste si vy predstavovali. Ale áno, v stredobodom pohľade máme záujem sa dostať do, do úplného zverejnenia tohto registra.
A čo sa týka osobného bankrotu, podľa mojich informácií v porovnaní s inými krajinami máme podmienky k osobnému bankrotu u nás vytvorené že vraj najlepšie, napriek tomu tých osobných bankrotov je málo, veľmi rád sa na to pozriem a pozriem sa, že v čom je problém, samozrejme, nejaké prostriedky finančné treba zrejme do toho vložiť, ale pozriem sa, že v akom rozsahu a že v čom je, v čom je vlastne problém.
Výhrada osobného vlastníctva, teda výhrada vlastníctva pri konkurze, áno, je to, je to vážny problém, pretože naozaj sú tu legitímne záujmy z jednej strany, z druhej strany, výhrada vlastníctva sa uplatňuje v napríklad v hmotnom práve cez inštitút povedzme finančného lízingu a podobne. Čiže ale teda je to zmluvný vzťah, máte pravdu, nie je to nijako kodifikované v hmotnom práve, je to len záväzková záležitosť, ale napriek tomu sú tam oprávnené požiadavky vo vzťahu k zabezpečeniu výhrady vlastníctva pri konkurze ako prioritného práva, takže je to, je to na zvážení, teda že akým spôsobom ďalej, potom sa ukáže v praxi, že čo s tým bude ďalej. Myslím si, že to bol legitímny podnet, ktorý sme, ktorý sme reflektovali.
Toľko stručne, ja pevne verím, že, že tie zmeny, ktoré dnes robíme, sú prvým krokom k tomu, aby sme zvýšili zodpovednosť všetkých podnikateľských subjektov vo vzťahu k veriteľom, a že sa nám podarí zabezpečiť toto aj naďalej potom pri ďalšej legislatívnej činnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dobré ráno prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona tak, ako bol pomenovaný pánom predsedajúcim.
Cieľom navrhovanej novely je vytvoriť podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky zavedením systémových opatrení na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia najmä s ohľadom na konania vedené rozhodcovskými súdmi. Tieto, samozrejme, nie sú konaním pred štátnymi súdmi, čo je dôležité. Významným aspektom urýchľujúcim zmenu zákona bola aj nutnosť samostatného riešenia úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, kde za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov. Na základe týchto skutočností vyvstala zároveň potreba vykonať zmeny v podobe novelizácie zákona o rozhodcovskom konaní.
Stručne by som pomenoval navrhované modifikácie. Ide o nové definovanie arbitrability alebo možnosti využívať rozhodcovský súd. Zavádza sa jediné kritérium, a to, či ide o právny vzťah, ohľadne ktorého strany môžu uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení či právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Ďalej nemožnosť rozhodovať podľa zákona o rozhodcovskom konaní spotrebiteľské spory, a to vzhľadom na nutnosť samostatného riešenia úpravy rozhodcovského konania spotrebiteľských sporov v rámci samostatného návrhu zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ďalej spresňuje sa režim právomoci všeobecných súdov nariaďovať predbežné opatrenia v sporoch, kde vo veci samej má rozhodovať rozhodcovský súd.
Ďalej sa zjednocujú požiadavky na vytvorenie rozhodcovskej zmluvy v elektronickej podobe so všeobecnými požiadavkami stanovenými v Občianskom zákonníku. Ďalej sa upravujú zriaďovatelia stáleho rozhodcovského súdu. Predbežné opatrenie nariadené v rozhodcovskom konaní bude exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, ak mala druhá strana možnosť vopred sa oboznámiť s návrhom na jeho vydanie. Pri určení rozhodného práva sa kladie dôraz na širšie uplatnenie zmluvnej voľnosti strán, pokiaľ nie je zákonom obmedzená.
Ďalej sa väčší priestor na uplatnenie zmluvnej slobody dáva aj v tuzemských právnych sporoch a vzťahoch. V rámci zavádzania elektronického doručovania sa navrhuje opatrenie, že rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu. Tento návrh prerokovala vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 20. augusta 2014 uznesením 403/2014.
Stručne by som teraz uviedol stanovisko k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu, čo je tlač 1126a, k predmetnému návrhu zákona dňa 14. októbra 2014. A ja ako predkladateľ návrhu zákona so stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady. Úprava v nich uvedená v súčasnosti chýba a ich zapracovanie prispeje zároveň k zvýšeniu prehľadnosti, ako i k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem aj s odporúčaním o spoločnom hlasovaní o všetkých bodoch 1 až 10 s návrhom schváliť. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Toľko stručne úvodom. Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1126), na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona oba výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesení uvedených výborov Národnej rady vyplýva 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, body 1 až 11, s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1126a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 510 zo 14. októbra 2014.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže dovoľte, aby som, ako som už spomenul v predchádzajúcej tlači 1126, predkladám návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov na rokovanie dnešnej Národnej rady v druhom čítaní.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov, ktorý je blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Cieľom návrhu zákona je rovnako vytvoriť podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora – Súdnictvo, a to zavedením systémových opatrení v záujme zlepšenia situácie s prieťahmi v súdnom konaní a zároveň v záujme posilňovania práva občanov na včasné súdne rozhodnutie. Jedným z možných opatrení je alternatívne riešenie sporov rozhodcovskými súdmi.
Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch.
Ďalším dôvodom je aj potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti. Preto sa navrhuje osobitná úprava rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach po stránke inštitucionálnej aj procesnej. Nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa. Ide o vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd, vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca, zavedenie licencovania rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, ďalej kogentná alebo pevná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmus súdnej ingerencie, ktorá má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a napokon vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.
Ďalej sa navrhovanou právnou úpravou preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie č. 2006/2004 a smernica z 2009/22 ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci. Vytvára pritom základný režim, ktorý sa vzťahuje na všetky mechanizmy alternatívneho riešenia sporov. V kontexte s čiastkovou transpozíciou smernice sa návrhom zákona vytvárajú prísne mantinely mimosúdnemu riešeniu sporov, ktorého výsledok bude právne záväzný.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Tento návrh zákona nemá environmentálny vplyv a má vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti aj sociálne vplyvy.
Stručne sa vyjadrím k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu, tlač č. 1127, k predmetnému návrhu zákona dňa 14. októbra 2014. Ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním vo všetkých bodoch spoločnej správy s odporúčaním tieto schváliť. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh zákona.
Ďakujem pekne, toľko úvodom, skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch NR SR.
NR SR svojím uznesením z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1127) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci NR SR, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona oba výbory prerokovali a odporučili ho schváliť. Z uznesení uvedených výborov NR SR vyplýva 28 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, body 1 až 28, s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča NR SR predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov NR SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1127a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 511 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Záverom si dovolím ešte poukázať na to, že ide o ďalší krok vlády Slovenskej republiky k ochrane spotrebiteľa v Slovenskej republike.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi aj v druhom čítaní zaujať svoj postoj k predloženej a prerokovanej novele o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vystúpim v kontexte toho, čo som uviedla už v prvom čítaní, a to tak, že budem sa snažiť poukázať na to, aký je môj postoj všeobecne aj k predošlému zákonu o rozhodcovskom konaní, obzvlášť práve k takto špecifickom zameranom zákone, k špecificky zameranému zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Budem sa snažiť vlastne dať do pozornosti aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pardon, doplňujúci návrh, ktorý vlastne bude takým spredmetnením, návrhom na praktickú úpravu prerokovaného zákona.
Ja chcem poukázať hlavne na to, čo ste aj vy, pán minister, zdôraznili, že spotrebiteľská a vôbec súdna, mimosúdna prax má negatívne skúsenosti s praktickým využitím rozhodcovského konania, obzvlášť citlivo sa to prejavuje práve v oblasti spotrebiteľského práva. Rozhodcovské konanie, kde sa preukázala vysoká, ktoré sa vyznačovalo vysokou neprofesionalitou, prepojenosťou na sporné, spochybňované, špekulatívne subjekty, sa prejavovali práve tieto rozhodcovské konania negatívne v tých najzraniteľnejších oblastiach spotrebiteľského práva. A to vy už dobre viete, že ide aj o oblasť práve ochrany finančného spotrebiteľa a ide o oblasť podomového predaja. A preto je pre mňa prekvapujúce, že napriek tomu, že skúsenosť mimosúdna aj súdna preukázala potrebu posilnenia alebo takého zvýhodnenia civilného konania prostredníctvom teda civilných súdov, my posilňujeme paradoxne inštitúty rozhodcovského konania, obzvlášť zvýraznením spotrebiteľského, teda rozhodcovského konania pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.
V mnohých prípadoch práve tieto rozhodcovské spotrebiteľské konania, rozhodcovské súdy, rozhodcovské doložky sa preukázali byť tendenčné a vo všetkých prípadoch, takmer v 99 percentách takýchto rozhodcovských konaní bola uznaná pravda predávajúceho, respektíve poskytovateľa služieb v neprospech práv, ochrany práv spotrebiteľa, čo nakoniec, ak sa spotrebiteľ obrátil na civilný súd, keď bol nespokojný s takýmto rozhodnutím rozhodcovského súdu, civilný súd potvrdil nesprávnosť, nekompetentnosť, neprofesionalitu a závislosť, predpojatosť rozhodcovského konania. Ja som sa aj v hospodárskom výbore, keď bol tento zákon prerokovávaný, pýtala na to, ktoré konkrétne opatrenia, ktoré konkrétne nástroje ma majú presvedčiť o tom, že sa neblahá negatívna prax, respektíve negatívne procesy z tohto rozhodcovského konania budú eliminovať a odstránia z celého procesu. A priznám sa otvorene, že aj to, čo bolo uvedené, čím argumentovali zástupcovia ministerstva spravodlivosti a čo je predmetom aj obsahom dôvodovej správy, pre mňa má len známky takého, formálne prezentovanej snahy o sprecizovanie a zvýšenie, posilnenie dohľadu a kontroly pri udržiavaní týchto rozhodcovských súdov.
Naozaj, v takejto polohe zákon považujem za zákon, ktorý je prejavom snahy privilegovať rozhodcovské konania v neprospech civilných súdov, ale aj v neprospech iných alternatívnych mimosúdnych foriem riešenia. Nechcem sa znova opakovať, máme tu predsa aj zákon o mediácii, máme tu celú škálu mediátorov, ktorým nevenujeme potrebnú pozornosť aj napriek tomu, že už aj v uskutočnených pilotných projektoch, ktoré boli tvorené zdola, sa preukázalo, že toto by bola cesta, rozvíjanie mimosúdneho riešenia ako alternatívy práve cez potrebnú úpravu zákona o mediácii, využívanie ich zapájania do riešenia, mediátorov, zapájaním mediátorov do riešenia spotrebiteľských sporov sa ukázala byť naozaj, ukázalo byť takou perspektívnou, schodnou a ustálenou cestou, ako v budúcnosti možno riešiť spotrebiteľské spory.
Najväčším ale sklamaním pre mňa bolo to, keď som si pozrela jednotlivé ustanovenia európskej smernice, a z nej vyplynul záväzok, ktorý sa týka v alternatívnych riešeniach sporov, spotrebiteľských sporov aj našej krajiny ako členskej krajiny Európskej únie, a to je čl. 10 zásada slobody, kde sa uvádza, že "členské štáty zabezpečia, aby dohoda medzi spotrebiteľom a obchodníkom predkladať sťažnosti subjektu ARS nebola pre spotrebiteľa záväzná, ak bola uzavretá pred tým, ako spor vznikol a ak je v jej dôsledku spotrebiteľ zbavený práva podať v záujme vyriešenia sporu žalobu na súd". Ak som sledovala takéto opatrenia a prenos takého záväzku, ktorý vlastne, ktorého potrebnosť vyplynula aj zo spotrebiteľskej praxe a z tých negatívnych skúseností, čo sa týka rozhodcovských konaní, tak naozaj som prenos tohto opatrenia a tohto záväzku v prerokovanom zákone nenašla.
A to je pre mňa veľmi veľkým sklamaním, pretože nezapracovanie tohto záväzku pre mňa znamená, že snaha o posilnenie ochrany spotrebiteľa pri rozhodcovskom konaní nebola úprimná. Nebola úprimná, pretože vy obaja, aj pán minister, aj pán spravodajca, dobre viete, že ak by sme chceli spotrebiteľa chrániť pred rozhodcovským konaním, tak by sme záväznosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy viazali na moment vzniku sporu. Tým, že predmetný zákon umožňuje vznik právneho vzťahu, vznik, podpis ako spotrebiteľskej zmluvy, tak na to nadstavenej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy oddelene, formálne je zabezpečená tá oddelenosť, týmto formálne je deklarovaná snaha o to, aby spotrebiteľ pri podpisovaní spotrebiteľskej zmluvy vedel, že oddelenou súčasťou alebo neviazanou súčasťou je aj rozhodcovská spotrebiteľská zmluva, ale nie je to do dôsledkov a do koncovky ochránená pozícia spotrebiteľa, pretože ak by naozaj sme akceptovali posilnenú a mali záujem o posilnenie ochrany spotrebiteľa, tak by sme vznik spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a jeho záväznosť viazali na stav jeho vyššej bdelosti, teda na vznik samotného sporu, pretože vtedy sa prirodzene predpokladá, že spotrebiteľ, ak sa ocitne v konflikte s predajcom, poskytovateľom služieb, ak upozorní na to, že niektorých, teda pri poskytovaní služby zlyhal alebo, nedajbože, využil nekalé marketingové praktiky, tak čokoľvek mu ten predajca alebo poskytovateľ následne poskytne, keď spotrebiteľ stráca dôveru v profesionalitu a odbornú spôsobilosť toho predajcu, čokoľvek mu tento predajca, poskytovateľ ponúkne, už k týmto jeho návrhom pristupuje v stave vyššej opatrnosti, vyššej bdelosti a vyššej obozretnosti.
Tento moment je pre mňa kľúčový a ja veľmi dobre viem, že aj profesionálne odborné kruhy, ktoré sa, ľudí, ktorí sa zaoberajú ochranou práv spotrebiteľov, o tom vedia. Je, bol už najvyšší čas na to, aby sa táto smernica a ten záväzok, na ktorý som poukázala, účinnosť záväzku spotrebiteľa voči rozhodcovskému konaniu naozaj viazala na moment vzniku sporu.
Ja som presvedčená o tom, že ak by ktorýkoľvek poskytovateľ, ktorý pochybil alebo mal záujem oklamať spotrebiteľa tak, že používal nekalé marketingové praktiky, predložil pred spotrebiteľa rozhodcovskú spotrebiteľskú zmluvu v štádiu vzniku sporu, takúto zmluvu by spotrebiteľ neprijal, odmietol by ju, lebo bolo by to v štádiu a v momente, kedy naozaj tá dôvera spotrebiteľa voči predajcovi bola výrazne nabúraná.
No a v podstate na tento moment sa vzťahuje aj mnou predložený doplňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať.
Vládny návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V bode 1 čl. I v § 3 ods. 1 je úprava, ktorá znie:
"Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve." Čo je najdôležitejšie: "Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nie je pre spotrebiteľa záväzná, ak bola uzatvorená pred tým, ako spor vznikol.".
Odôvodnenie: Článok 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorým sa mení nariadenie ES č. 2006/2004 a smernice 2009/22/ES ustanovuje pre spotrebiteľa nezáväznosť dohody medzi ním a dodávateľom predkladať sťažnosti subjektu na alternatívne riešenie sporu v prípade, že takáto dohoda bola uzatvorená ešte pred vznikom sporu. Smernica zároveň neukladá, aby boli uzatvorenou dohodou viazaní aj právni nástupcovia zmluvných strán. Vládny návrh zákona je tak na základe vyššie uvedeného v rozpore s predmetnou smernicou.
Pod bodom 2 v čl. I v § 3 ods. 6 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "ani využiť inú formu alternatívneho riešenia sporov a podľa osobitného zákona).".
Odôvodnenie: Cieľom navrhovanej úpravy je zamedzenie zvýhodnenia a uprednostnenia konania na rozhodcovskom súde na úkor civilného konania a iných alternatívnych spôsobov riešenia sporov. Odbremenenie všeobecných súdov je v záujme tak Európskeho spoločenstva, ako aj Slovenskej republiky. Napriek existencii alternatívnych spôsobov riešenia sporov je verejné povedomie o takejto možnosti veľmi chabé. Navrhovaná úprava má potenciál napomôcť rozšíreniu všeobecného povedomia o alternatívnych riešeniach sporov. Hoci spotrebiteľské rozhodcovské konanie taktiež predstavuje jednu z foriem alternatívneho riešenia sporov, je potrebné propagovať aj ďalšie možnosti riešenia sporov. Sme toho názoru, že rozhodcovské konanie má v porovnaní s ostatnými alternatívnymi riešeniami sporov stabilné postavenie, pričom navrhovaná úprava ho ešte väčšmi posilňuje. Ostatné formy riešenia sporov, ako napríklad mediácia, negociácia, facilitácia, konciliácia a ďalšie, sa tým pádom dostanú do úzadia ešte väčšmi, ako je tomu v súčasnosti. Načrtnutý trend môže v krajnom prípade viesť až k úplnému zániku spomenutých foriem alternatívneho riešenia sporov.
Pod bodom 3 za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:
"Čl. VIII
Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č. 301/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 437/2013 Z. z., zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., 106/2014 Z. z., 102/2014 Z. z., 151/2014 Z. z., 199/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 4 ods. 6 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a zakotviť do týchto podmienok alebo oddelene od nich všetky formy mimosúdneho riešenia sporu podľa osobitného predpisu ako predvolené možnosti riešenia vzťahu medzi predávajúcim a spotrebiteľom, Ak spotrebiteľ nie je spokojný s vybavením reklamácie, alebo mu bola spôsobená škoda, tieto možnosti však môže spotrebiteľ odmietnuť.".
Odôvodnenie: Základný rámec ochrany spotrebiteľa stanovuje zákon o ochrane spotrebiteľa, preto je nevyhnutné navrhované zrovnoprávnenie všetkých inštitútov alternatívneho riešenia sporov reflektovať aj v zákone o ochrane spotrebiteľa. Navrhovaná úprava má zároveň potenciál jednoduchším a rýchlejším spôsobom odbremeniť všeobecné súdy od množstva sporov s nižšou hodnotou sporu a zároveň neodradiť spotrebiteľov od uplatnenia si svojich práv.
Toto je teda doplňujúci návrh. Ja znova len zdôrazním, že ak ma pán minister, pán spravodajca, aj zástupcovia vládnej strany, ktorí sa venujú spotrebiteľskému právu, naozaj chcete presvedčiť o tom, že reflektujete požiadavky spotrebiteľskej verejnosti, že máte úprimný záujem chrániť spotrebiteľa na základe doterajšieho poznania a tých všetkých negatívnych skúseností, ktoré vyplynuli z uskutočňovania rozhodcovských súdov, prosím vás pekne, zapracujte tu kľúčový záväzok európskej smernice do predloženého a v tomto čase prerokovaného zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Rovnako tak, ak ma chcete presvedčiť o tom, že neprivilegujeme, neprotežujeme jeden druh alternatívneho riešenia, vlastne ten, ktorý bol v doterajšej spotrebiteľskej praxi tým najproblematickejším, venujme rovnakú pozornosť, koncentrujme svoju pozornosť aj na to, čo tu reálne existuje. Nezatvárajme si pred tým oči, využime potenciál mediátorov, využime potenciál spotrebiteľských združení, ktoré majú niekoľkoročnú, niektoré až niekoľkodesaťročnú prax v pomoci spotrebiteľom Ak toto budeme obchádzať, veľmi si nepomôžeme.
A ja verím tomu, že úprimným záujmom nás všetkých je predchádzať sporom, ktoré sa preukázali byť nezvládnuteľné pre štát a ktoré vďaka tomu, aké je inštitucionálne a legislatívne nastavenie právneho rámca ochrany spotrebiteľa, mnohých spotrebiteľov dostalo práve do bezvýchodiskových životných situácií.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem iba technicky upozorniť ako spravodajca, že ešte nám nebol rozdaný ten pozmeňujúci, doplňujúci návrh. V podstate v každom prípade to ešte zoženieme.
Pani poslankyňa, no, to, čo ste povedali v rámci toho vášho pozmeňujúceho návrhu, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, aby nebola záväzná, ak bola uzatvorená pred tým, ako spor vznikol, tak myslím si, že s týmto pozmeňujúcim návrhom ja osobne súhlasiť nemôžem. To ako keby ste povedali, že žiadna zmluva nie je záväzná, pokiaľ bola uzatvorená skôr, ako vznikol nejaký spor. Tú zmluvu by potom každý spochybňoval a zbytočne by sa či už súdne alebo rozhodcovské konania samozrejme predlžovali len kvôli tomu, že by bol problém s určením a dohodnutím sa na nejakej príslušnosti nejakého rozhodcovského súdu ako takého. Dokonca v niektorých prípadoch prorogácia alebo teda dohoda na príslušnosti určitých subjektov je, napríklad v správnom konaní, je absolútne neprípustná. V tomto prípade by to narobilo podľa mňa viac problémov ako osohu.
Ja chápem, že uprednostňujete alternatívne riešenia, ako je mediácia, ale sporové konania týkajúce sa rozhodcovských alebo týkajúce sa spotrebiteľských konaní majú ten vážny problém, že už keď to prichádza na ten súd alebo pred ten rozhodcovský súd, tak tam tá dohoda už predtým medzi tým dodávateľom a spotrebiteľom nebola možná. Jednoducho sa nedokázali dohodnúť. A podľa môjho názoru mediácia v tom vôbec nepomôže.
Druhá vec, mali ste podľa môjho názoru aj trošku, teda aspoň okrajovo spomenúť, že tá mediácia vám je prirodzená, keďže robíte v tých spotrebiteľských združeniach alebo ste aktívna, ktoré robia aj mediáciu, čiže treba to v úvode vždy spomenúť z pohľadu nejakého konfliktu záujmov. Ale čo je ešte špecifické, ja si všímam, že žiaden zákon, ktorým sa robí poriadok a pomáha sa spotrebiteľom, ste doteraz nepodporili, čo je podľa mňa dosť smutné, zvlášť na to, keď vás... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)