39. schôdza

Pán poslanec Podmanický.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja v zásade s vami súhlasím, že bolo by dobré, keby sme v prvom rade podporovali výrobu a až potom obchod. Na tom sa všetci zhodneme. V praxi to však nie je celkom jednoduché, pretože tento zákon nemá za cieľ zvýhodňovať nejaký sektor v priemysle alebo v národnom hospodárstve, ale má za cieľ napomáhať vytváraniu pracovných miest. A neviem, na základe akého kritéria vy chcete vyberať, ktoré pracovné miesto je dôležitejšie a ktoré nie je dôležitejšie. Každé pracovné miesto, ktoré si nájde uplatnenie v spoločnosti, je potrebné, kde funguje pracovný pomer, platia sa odvody, je to také isté pracovné miesto, kde neexistuje hierarchia. To znamená, poviem vám to inými slovami, do určitej miery ste dehonestovali vytváranie pracovných miest v obchode. Ako príde k tomu predavačka, ktorá absolvuje školu, vyučí sa za predavačku a chce pracovať v tom obchode a vy jej poviete, no ale na toto pracovné miesto, milá absolventka - predavačka štát peniaze nedá. Čiže sami asi vidíte, že aj vytvorené pracovné miesto predavačky je dôležité. Tu je dôležité ale to, že sa vytvorí pracovné miesto, že ten zamestnávateľ, ktorý vytvorí to pracovné miesto, musí ho udržať. A nielen to, on ho musí aj spolufinancovať. To nie je poskytovanie nejakých dotácií, s ktorými si urobím, čo chcem. Tam je udržateľnosť a spolufinancovateľnosť. Čiže idú do toho tí zamestnávatelia, ktorým to naozaj pomôže vytvoriť pracovné miesto, ktoré má určitú udržateľnosť.
No a rozdeľovať výrobný a obchodný sektor nie je celkom jednoduché. Poviem vám príklad obchodného domu alebo obchodného hypermarketu, ktorý má aj obchodnú zložku, aj výrobnú zložku. Ako budete napríklad takéto situácie posudzovať? Mnoho zamestnaní sú hybridných, je to spojená výroba s obchodom. To je nemožné, pán poslanec, takýmto spôsobom rozdeľovať v zákone.

Pani poslankyňa Šedivcová.

V podstate som chcela povedať to isté, čo môj kolega pán Podmanický, pretože neviem si dosť dobre predstaviť selektovanie tých jednotlivých profesií, pretože zákon nie je o tom, aby sme tu robili nejaké súbory profesií, ktoré prednostne podporíme a tie, ktoré budeme v tomto zákone diskriminovať. Ja sa pýtam, ako by sme vyčlenili napríklad, prečo nedať, keď na čerpacej stanici majiteľ vytvorí miesto pre nového zamestnanca, ktorý bude robiť priamo v obsluhe, alebo prečo by sme nemali podporiť pracovné miesto pastiera dobytka, kdesi na Orave, alebo prečo by sme mali zvýhodniť operátora CNC stroja niekde vo fabrike súkromnej, aj keď tá fabrika je súkromná? Tak isto absolvent vysokej školy, keď sa zamestná kdekoľvek na akej pozícii, ak ten zamestnávateľ to miesto potrebuje vytvoriť a chce tam zamestnať mladého človeka do 29 rokov, tak na základe čoho by sme my robili výber? Ako by sme selektovali, že túto profesiu podporíme a túto nie? Presne aj tie predavačky. Napríklad, prečo by sme nemali podporiť opatrovateľku v domove sociálnych služieb, tak ako aj predavačku v Tescu alebo robotníka kdesi v závode? Toto som dosť dobre nepochopila, k čomu smeroval teda váš príspevok. A ak hovoríme o výboroch, tie výbory tu boli predsa aj za predchádzajúcich vlád, nielen za tejto vlády, takže to tu bolo a nemyslím si, že by uprednostňovali niekoho viac a niekoho menej. Ďakujem.

Pán poslanec Hlina s reakciou.

Ďakujem vám veľmi pekne. Teraz to nepochopte osobne, ale možno by neškodilo, (rečník si odkašľal) pardon, keby ste teraz takému pánovi Blahovi si nechali spraviť nejakú ideologickú prednášku, ono to má zmysel. Viete, lebo ja naozaj poviem, jak v tej reklame, tu už nikto nič negarantuje. Tak vy ste socialisti, ľudia práce, vy by ste mali proste sa fotiť s čakanom a s montérkami ako proste a rozprávate tu o podpore obchodu. Viete, prepáčte, ťažko, naozaj ťažko, keď nevidíte v tom logiku, že aká je v tom logika, keď ju nevidíte ideologicky, hej, tak potom ťažko ja vám budem hovoriť, že v čom je logicky, keď ju nechápete ani ideologicky, lebo niekedy ideológia presahuje logiku, hej? Tak naozaj potom ja sa vzdávam tej ambície to vysvetliť. Možno by to pomohlo u pána Blahu, že by vám povedal, že čo sú ľudia práce, či obsluha solária je ľudia práce. Dobre? Či zlievať, lebo viete, ja som zlievač a to, také tie povestné obrazy socialisticko-realistické, toho odpichára v tej VSŽ, to sa inšpirujte a na druhej strane si postavte obsluhu turbo solária. No však toto som chcel tým povedať, možno ideologicky. Ja len chcem povedať, pán minister mi povedal, že keď som odchádzal, že kto požiadal, dostal. Ak je to teda tak, že kto požiadal, dostal, tak je to, (reakcia z pléna) splnil podmienky. No, tak je to potom ešte horšie, ako sme si mysleli. Chápete? Lebo ja normálne mám strach z toho, že my sme na tom naozaj už tak zle, že tu už tí ľudia ani nechcú tu, lebo nemajú za čo, alebo na čo, že už tak je to, že už iba tí exekútori pýtajú tú dotáciu, lebo tým toľko tej roboty pribúda a naozaj, že my sme už tak zdecimovaní, normálne zdecimovaní, že už ani nepýtajú. To je už horšie, ako som si myslel.

V rozprave vystúpi pán poslanec Mihál, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pani kolegyňa spravodajkyňa, ja by som tiež vedel povedať pár príkladov takých zaujímavých profesií, kde by sa mohli zamestnať napríklad mladí ľudia. Minule idem po diaľnici a tam vidím taký veľký bilbord Erotický salón Hrašné. (Smiech v sále.) Taká mladá pracovníčka tam bola, ako určite, určite je to región s vysokou nezamestnanosťou, kde by nejakých tých 80 % ceny práce (povedané so smiechom), alebo tých služieb mohlo byť dotované, to by možno aj tí zákazníci (povedané so smiechom) privítali, bolo by to možno lacnejšie. No dobre, dobre.
Cieľom tohto návrhu je podporiť zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov, resp. 25, podľa toho, ako dlho boli v evidencii na úrade práce, čiže ten cieľ je, cieľ je pekný. Máte nato vyčlenených 20 miliónov, z toho veľkú časť z prostriedkov Európskej únie, čo je tiež teda milé, že takto vieme pekne míňať prostriedky daňových poplatníkov z celej Európy. To znamená, aj nás samých, to čo tam pošleme, nám príde naspäť, nie je to tak, že Európska únia je dojná krava a čerpajme, ako sa len dá, lebo však to nie sú naše peniaze. Vôbec to nie je pravda. Čerpať prostriedky z Európskej únie treba rozumne. Áno, je to tak, ako to bolo s tou Moskvou, pán kolega Hlina, že keď Brusel rozhodol, že sa budú podporovať projekty na zamestnávanie mladých, tak to teda musíme robiť, či sa nám to páči alebo nie.
Určite by sme inak chceli stavať diaľnice a rozširovať bezplatný internet informatizácie štátnej správy, ale nemôžeme, lebo musíme podporovať zamestnávanie mladých ako na potvoru. Tak teda máme tu príspevky. Čiže namiesto toho, aby sme zlepšovali podnikateľské prostredie atď. atď., ale to je obohratá pesnička, ktorá tu už dnes, včera zaznela veľakrát. Namiesto toho, aby sme znižovali dane, odvody, tak sa snažíme tu kamuflovať nejakú aktivitu cez takéto dotácie príspevky, skrátka vyhadzujeme peniaze von oknom, lebo sú to európske peniaze, tak čo by nie? Dobre.
Čo mne, čo mne zásadne vadí, to tu už čiastočne aj zaznelo, v prvom rade to, že tento príspevok nie je obligatórny, ale je fakultatívny, čiže úrad práce ho nemusí, ale môže poskytnúť. No tak komu ho poskytne? Tomu súdnemu exekútorovi? Tomu erotickému salónu? Do toho solária? Do tej predajne alebo tomu zlievačovi? Je to čiste na subjektívnom rozhodnutí toho úradu práce, toho výboru pre zamestnanosť. Neviem, či existuje aspoň nejaká metodika, ako to majú robiť a nejaké pravidlá, alebo či to je subjektívne len na tom, že zídu sa, vieš čo, ja mám tam tohto, ja tam mám tohto, ja tam mám tohto, ty podporíš môjho, ja podporím tvojho a tento nemá nikoho, tak toho pošlime, pošlime domov. Neviem, či je tam nejaká metodika, veľmi by ma to zaujímalo, či je tam nejaká kontrola, či ten proces je nejakým spôsobom režírovaný, alebo či to je vyslovene na tom, že samospádom nejako bolo, nejako bude. Mne sa zdá skôr to druhé.
Ďalší problém je ten, že musí ísť o novovytvorené pracovné miesto. Čiže ak si niekto myslí, že tá prirodzená fluktuácia, ktorá vo firmách je, starší zamestnanec odíde do dôchodku a na jeho miesto príde nový zamestnanec z úradu práce mladý do 25 - 29 rokov a tým pádom ten zamestnávateľ si môže naňho žiadať túto dotáciu, tak takto to fungovať jednoducho podľa zákona nemôže, pretože musí ísť o novovytvorené pracovné miesto. Čiže v tom soláriu, kde mali jednu zamestnankyňu, musia prijať druhú. Až potom môžu dostať, môžu dostať túto dotáciu. Nie je to len tak.
To je ako veľmi fajn, no a ako to bude v praxi fungovať alebo funguje, pretože tento mechanizmus je zavedený už v tom príspevku podľa § 50. Úrad práce sa veľmi zaujíma o to, či teda to bude druhá pracovná sila, druhý zamestnanec v tej firme, musí to byť druhý, keď tam bol doteraz iba jeden. Okej, je to druhý, nové miesto, tak dotácia pôjde, ale keď potom o mesiac na to prepustia toho prvého, toho starého zamestnanca, tak to už neskúma nikto. Čiže takto sa môžu novovytvárať pracovné miesta a plniť táto podmienka. Znovu, obávam sa, že mnohé firmy to v praxi robia týmto spôsobom.
Výška toho príspevku, ako správne podotkol a aj navrhol pozmeňovací návrh predrečník môj, Eugen Jurzyca, kde teda namietal, že tá metodika je nejaká zvláštna, lebo raz sa vychádza z priemernej mzdy, raz z celkovej ceny práce, raz je to vo výške odvodov zamestnávateľa a tak ja znovu opakujem, čo som už povedal vo faktickej poznámke, že tomu jednoducho nerozumiem. Kto toto, preboha, písal? To ako v stave istého ľahkého omámenia vznikalo alebo, alebo ako? V Bratislavskom kraji je príspevok vo výške odvodov zamestnávateľa. V mimobratislavskom kraji je to vo výške 70 alebo 80 % z celkovej ceny práce. To mi sedí, keď už teda, tak z celkovej ceny práce vychádzajme, ale prečo to nie je teda napísané tak, že aj v Bratislave to bude tých 25 alebo, ja neviem, 30 % z ceny práce toho zamestnanca? Skrátka tuto to máme, že ako keby niekto naschvál chcel už aj tak komplikované zákony ešte zbytočnými hlúposťami ešte viacej komplikovať. To je úplne nepochopiteľné.
Výška príspevku je naozaj zaujímavá a veľkorysá, pretože v tých ťažších okresoch je to 80 % z celkovej ceny práce, čo je skutočne dosť. Pre názornosť poviem to v číslach trošku konkrétne na príklade. Tak predstavte si, zamestnanec, ktorý bude mať 400-eurovú hrubú mzdu, čo je cena práce s odvodmi zamestnávateľa 540 eur, keď neuvažujem o nejakých výnimkách pri odvodoch, ten príspevok bude tvoriť 432 eur. Čiže mzda je 400 eur a príspevok je 432 eur. Ešte raz to zopakujem, mzda 400 eur a dotácia, príspevok 432 eur. Čiže ten príspevok je vlastne vyšší, ako mzda zamestnanca.
Áno, je to preto, lebo 35 % na odvody, čiže s odvodmi by to bolo 540. No ale, keď sa na to pozrieme z inej strany, tak z tých 540-eurových celkových nákladov na prácu zamestnanca vydotovaných bude 432, z vlastných zdrojov podnikateľ musí zaplatiť 108. Čiže približne 4 : 1 je ten pomer. Áno, je tam potom ešte podmienka, že tú dobu, ktorá bola dotovaná, polovicu si musí ten podnikateľ uhradiť sám, no ale tak vtip je v tom, že to tých 12 mesiacov je to dotované, hej? Keby ten príspevok nebol, tak nie je dotované nič. Čiže tá dotácia je skutočne veľmi masívna a keď sa vrátime na začiatok, príspevok môže byť poskytnutý, tak viem si predstaviť, že o ten príspevok bude vcelku bitka. A tak, ako tu bol pozmeňovací návrh, že všetci by to mali dostať, no všetci to dostať nemôžu, pretože toľko peňazí pán minister vyčlenené nemá.
A koľko je tých peňazí? Keď si pozriete, keď si pozriete dopady uvedené k tomuto návrhu, tak na rok 2015 je vyčlenených nejakých 20 miliónov eur, čo podľa materiálu, ktorý sme dostali, znamená podporu 6 400 pracovných miest. Čiže 6 400 mladých ľudí by takto malo byť podporených pri tom svojom prvom zamestnaní. Čiže pán minister to nepochybne naplní a bude fajočka, že vytvorili sme 6 400 pracovných nových miest, však peňazí na to bolo dosť z Bruselu. Chcem ale pripomenúť ešte jednu vec na záver, počet dlhodobo, teda nie dlhodobo, beriem späť, počet mladých nezamestnaných, na ktorých sa toto opatrenie vzťahuje potenciálne, je podľa, znovu, materiálu , ktorý prišiel, s ktorým prišiel pán minister, spolu 119-tisíc a 6 400 pracovných miest sa má takto vytvoriť. Čiže približne každý... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, zrejme máte na viac, ešte minútu?

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Nie. Približne každý devätnásty, dvadsiaty bude takto podporený, čiže ak si nebodaj mladí ľudia teraz myslia, hurá, my sa zamestnáme, lebo pán minister bude dávať dotácie, postavte sa takto do radu, (reakcia z pléna) postavte sa takto do radu, každý devätnásty z vás bude mať to šťastie a osemnásti ďalší to šťastie mať nebudú. Sú aj iné nástroje, napríklad zadarmo cestovanie vlakom, takže aj to je nástroj, to ja nespochybňujem. Ale týmto spôsobom, týmto spôsobom sa veľa ľudí nezamestná. Rozkošné je potom to v dôvodovej správe, v súlade so systémom zavedenia záruky pre mladých, ponuka zamestnania, dostanete všetci ponuku zamestnania, aj pán minister to pekne zdôraznil v úvodnom slove, no tak takáto záruka to, prosím pekne, je, takáto ponuka zamestnania to bude. Čiže každý devätnásty sa týmto spôsobom možno zamestná v takej firme, ktorá si to bude vedieť vybaviť.
No ďakujem pekne za všetkých mladých ľudí.

Kolegyne, kolegovia, prerušujem, faktickú ešte, pán poslanec? Posledná faktická a ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Nech sa páči.

Ja len krátko, ten príspevok naozaj, ako, kolega, si to spomenul, má byť obligatórny, nie fakultatívny. Ten pozmeňovák bolo by vhodné, keby sme ho všetci podporili, aby ten zamestnávateľ, keď spĺňa tie podmienky a vytvára to nové pracovné miesto, tak aby ten príspevok dostal. Áno, je to na druhej strane, je tu problém, ktorý pán minister má, že keď má vyčleniť 20 miliónov a bude ich potrebovať viac, no tak nebude z čoho. Ale funguje to reálne, lebo si to položil ako tú rečnícku otázku, že či sa, či tie správne výbory rozhodujú podľa toho, kto koho pozná. Áno, tak fungujú aj cez to všetko, že metodika existuje a úrady práce majú tú metodiku, lenže to keď sa rozhoduje na okresných úrovniach, tak tam tí ľudia sa poznajú a tak, tak to reálne funguje. A to nefunguje tieto dva roky, ale to je, desať rokov dozadu takto fungujú úrady práce aj s priznávaním tých príspevkov.
A to prepustenie, no žiaľ, na Slovensku, hej, keď my prijímame ako zákony, aj veľakrát aj dobre mienené sú, tak ešte ten zákon je tuná v Národnej rade a my už špekulujeme, ako tento zákon obísť, oklamať a podobne. Žiaľ, naozaj v praxi to je tak, a áno, keď sú to aj malí zamestnávatelia, ale aj strední zamestnávatelia, keď má toho zamestnanca jedného a chce získať príspevok z úradu práce, tak toho prvého prepustí, aby išiel na úrad práce, zaeviduj sa, a toho istého prijmem naspäť. Častokrát sa to stávalo aj v minulosti v praxi, a žiaľ, toto je ťažko tomu, tomuto predísť, je to jednoducho v ľuďoch, ale mohli by sme ísť príkladom aj my, poslanci Národnej rady.
Ďakujem.