39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže dovoľte, aby som, ako som už spomenul v predchádzajúcej tlači 1126, predkladám návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov na rokovanie dnešnej Národnej rady v druhom čítaní.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov, ktorý je blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Cieľom návrhu zákona je rovnako vytvoriť podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora – Súdnictvo, a to zavedením systémových opatrení v záujme zlepšenia situácie s prieťahmi v súdnom konaní a zároveň v záujme posilňovania práva občanov na včasné súdne rozhodnutie. Jedným z možných opatrení je alternatívne riešenie sporov rozhodcovskými súdmi.
Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch.
Ďalším dôvodom je aj potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti. Preto sa navrhuje osobitná úprava rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach po stránke inštitucionálnej aj procesnej. Nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa. Ide o vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd, vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca, zavedenie licencovania rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, ďalej kogentná alebo pevná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmus súdnej ingerencie, ktorá má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a napokon vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.
Ďalej sa navrhovanou právnou úpravou preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie č. 2006/2004 a smernica z 2009/22 ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci. Vytvára pritom základný režim, ktorý sa vzťahuje na všetky mechanizmy alternatívneho riešenia sporov. V kontexte s čiastkovou transpozíciou smernice sa návrhom zákona vytvárajú prísne mantinely mimosúdnemu riešeniu sporov, ktorého výsledok bude právne záväzný.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Tento návrh zákona nemá environmentálny vplyv a má vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti aj sociálne vplyvy.
Stručne sa vyjadrím k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu, tlač č. 1127, k predmetnému návrhu zákona dňa 14. októbra 2014. Ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním vo všetkých bodoch spoločnej správy s odporúčaním tieto schváliť. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh zákona.
Ďakujem pekne, toľko úvodom, skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Antonovi Martvoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh i stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch NR SR.
NR SR svojím uznesením z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1127) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci NR SR, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona oba výbory prerokovali a odporučili ho schváliť. Z uznesení uvedených výborov NR SR vyplýva 28 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, body 1 až 28, s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča NR SR predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov NR SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1127a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 511 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Záverom si dovolím ešte poukázať na to, že ide o ďalší krok vlády Slovenskej republiky k ochrane spotrebiteľa v Slovenskej republike.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal písomne žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Uzatváram hlásenie sa. Je tam pani Helena Mezenská.
Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi aj v druhom čítaní zaujať svoj postoj k predloženej a prerokovanej novele o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vystúpim v kontexte toho, čo som uviedla už v prvom čítaní, a to tak, že budem sa snažiť poukázať na to, aký je môj postoj všeobecne aj k predošlému zákonu o rozhodcovskom konaní, obzvlášť práve k takto špecifickom zameranom zákone, k špecificky zameranému zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Budem sa snažiť vlastne dať do pozornosti aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pardon, doplňujúci návrh, ktorý vlastne bude takým spredmetnením, návrhom na praktickú úpravu prerokovaného zákona.
Ja chcem poukázať hlavne na to, čo ste aj vy, pán minister, zdôraznili, že spotrebiteľská a vôbec súdna, mimosúdna prax má negatívne skúsenosti s praktickým využitím rozhodcovského konania, obzvlášť citlivo sa to prejavuje práve v oblasti spotrebiteľského práva. Rozhodcovské konanie, kde sa preukázala vysoká, ktoré sa vyznačovalo vysokou neprofesionalitou, prepojenosťou na sporné, spochybňované, špekulatívne subjekty, sa prejavovali práve tieto rozhodcovské konania negatívne v tých najzraniteľnejších oblastiach spotrebiteľského práva. A to vy už dobre viete, že ide aj o oblasť práve ochrany finančného spotrebiteľa a ide o oblasť podomového predaja. A preto je pre mňa prekvapujúce, že napriek tomu, že skúsenosť mimosúdna aj súdna preukázala potrebu posilnenia alebo takého zvýhodnenia civilného konania prostredníctvom teda civilných súdov, my posilňujeme paradoxne inštitúty rozhodcovského konania, obzvlášť zvýraznením spotrebiteľského, teda rozhodcovského konania pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.
V mnohých prípadoch práve tieto rozhodcovské spotrebiteľské konania, rozhodcovské súdy, rozhodcovské doložky sa preukázali byť tendenčné a vo všetkých prípadoch, takmer v 99 percentách takýchto rozhodcovských konaní bola uznaná pravda predávajúceho, respektíve poskytovateľa služieb v neprospech práv, ochrany práv spotrebiteľa, čo nakoniec, ak sa spotrebiteľ obrátil na civilný súd, keď bol nespokojný s takýmto rozhodnutím rozhodcovského súdu, civilný súd potvrdil nesprávnosť, nekompetentnosť, neprofesionalitu a závislosť, predpojatosť rozhodcovského konania. Ja som sa aj v hospodárskom výbore, keď bol tento zákon prerokovávaný, pýtala na to, ktoré konkrétne opatrenia, ktoré konkrétne nástroje ma majú presvedčiť o tom, že sa neblahá negatívna prax, respektíve negatívne procesy z tohto rozhodcovského konania budú eliminovať a odstránia z celého procesu. A priznám sa otvorene, že aj to, čo bolo uvedené, čím argumentovali zástupcovia ministerstva spravodlivosti a čo je predmetom aj obsahom dôvodovej správy, pre mňa má len známky takého, formálne prezentovanej snahy o sprecizovanie a zvýšenie, posilnenie dohľadu a kontroly pri udržiavaní týchto rozhodcovských súdov.
Naozaj, v takejto polohe zákon považujem za zákon, ktorý je prejavom snahy privilegovať rozhodcovské konania v neprospech civilných súdov, ale aj v neprospech iných alternatívnych mimosúdnych foriem riešenia. Nechcem sa znova opakovať, máme tu predsa aj zákon o mediácii, máme tu celú škálu mediátorov, ktorým nevenujeme potrebnú pozornosť aj napriek tomu, že už aj v uskutočnených pilotných projektoch, ktoré boli tvorené zdola, sa preukázalo, že toto by bola cesta, rozvíjanie mimosúdneho riešenia ako alternatívy práve cez potrebnú úpravu zákona o mediácii, využívanie ich zapájania do riešenia, mediátorov, zapájaním mediátorov do riešenia spotrebiteľských sporov sa ukázala byť naozaj, ukázalo byť takou perspektívnou, schodnou a ustálenou cestou, ako v budúcnosti možno riešiť spotrebiteľské spory.
Najväčším ale sklamaním pre mňa bolo to, keď som si pozrela jednotlivé ustanovenia európskej smernice, a z nej vyplynul záväzok, ktorý sa týka v alternatívnych riešeniach sporov, spotrebiteľských sporov aj našej krajiny ako členskej krajiny Európskej únie, a to je čl. 10 zásada slobody, kde sa uvádza, že "členské štáty zabezpečia, aby dohoda medzi spotrebiteľom a obchodníkom predkladať sťažnosti subjektu ARS nebola pre spotrebiteľa záväzná, ak bola uzavretá pred tým, ako spor vznikol a ak je v jej dôsledku spotrebiteľ zbavený práva podať v záujme vyriešenia sporu žalobu na súd". Ak som sledovala takéto opatrenia a prenos takého záväzku, ktorý vlastne, ktorého potrebnosť vyplynula aj zo spotrebiteľskej praxe a z tých negatívnych skúseností, čo sa týka rozhodcovských konaní, tak naozaj som prenos tohto opatrenia a tohto záväzku v prerokovanom zákone nenašla.
A to je pre mňa veľmi veľkým sklamaním, pretože nezapracovanie tohto záväzku pre mňa znamená, že snaha o posilnenie ochrany spotrebiteľa pri rozhodcovskom konaní nebola úprimná. Nebola úprimná, pretože vy obaja, aj pán minister, aj pán spravodajca, dobre viete, že ak by sme chceli spotrebiteľa chrániť pred rozhodcovským konaním, tak by sme záväznosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy viazali na moment vzniku sporu. Tým, že predmetný zákon umožňuje vznik právneho vzťahu, vznik, podpis ako spotrebiteľskej zmluvy, tak na to nadstavenej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy oddelene, formálne je zabezpečená tá oddelenosť, týmto formálne je deklarovaná snaha o to, aby spotrebiteľ pri podpisovaní spotrebiteľskej zmluvy vedel, že oddelenou súčasťou alebo neviazanou súčasťou je aj rozhodcovská spotrebiteľská zmluva, ale nie je to do dôsledkov a do koncovky ochránená pozícia spotrebiteľa, pretože ak by naozaj sme akceptovali posilnenú a mali záujem o posilnenie ochrany spotrebiteľa, tak by sme vznik spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a jeho záväznosť viazali na stav jeho vyššej bdelosti, teda na vznik samotného sporu, pretože vtedy sa prirodzene predpokladá, že spotrebiteľ, ak sa ocitne v konflikte s predajcom, poskytovateľom služieb, ak upozorní na to, že niektorých, teda pri poskytovaní služby zlyhal alebo, nedajbože, využil nekalé marketingové praktiky, tak čokoľvek mu ten predajca alebo poskytovateľ následne poskytne, keď spotrebiteľ stráca dôveru v profesionalitu a odbornú spôsobilosť toho predajcu, čokoľvek mu tento predajca, poskytovateľ ponúkne, už k týmto jeho návrhom pristupuje v stave vyššej opatrnosti, vyššej bdelosti a vyššej obozretnosti.
Tento moment je pre mňa kľúčový a ja veľmi dobre viem, že aj profesionálne odborné kruhy, ktoré sa, ľudí, ktorí sa zaoberajú ochranou práv spotrebiteľov, o tom vedia. Je, bol už najvyšší čas na to, aby sa táto smernica a ten záväzok, na ktorý som poukázala, účinnosť záväzku spotrebiteľa voči rozhodcovskému konaniu naozaj viazala na moment vzniku sporu.
Ja som presvedčená o tom, že ak by ktorýkoľvek poskytovateľ, ktorý pochybil alebo mal záujem oklamať spotrebiteľa tak, že používal nekalé marketingové praktiky, predložil pred spotrebiteľa rozhodcovskú spotrebiteľskú zmluvu v štádiu vzniku sporu, takúto zmluvu by spotrebiteľ neprijal, odmietol by ju, lebo bolo by to v štádiu a v momente, kedy naozaj tá dôvera spotrebiteľa voči predajcovi bola výrazne nabúraná.
No a v podstate na tento moment sa vzťahuje aj mnou predložený doplňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať.
Vládny návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V bode 1 čl. I v § 3 ods. 1 je úprava, ktorá znie:
"Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve." Čo je najdôležitejšie: "Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nie je pre spotrebiteľa záväzná, ak bola uzatvorená pred tým, ako spor vznikol.".
Odôvodnenie: Článok 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorým sa mení nariadenie ES č. 2006/2004 a smernice 2009/22/ES ustanovuje pre spotrebiteľa nezáväznosť dohody medzi ním a dodávateľom predkladať sťažnosti subjektu na alternatívne riešenie sporu v prípade, že takáto dohoda bola uzatvorená ešte pred vznikom sporu. Smernica zároveň neukladá, aby boli uzatvorenou dohodou viazaní aj právni nástupcovia zmluvných strán. Vládny návrh zákona je tak na základe vyššie uvedeného v rozpore s predmetnou smernicou.
Pod bodom 2 v čl. I v § 3 ods. 6 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "ani využiť inú formu alternatívneho riešenia sporov a podľa osobitného zákona).".
Odôvodnenie: Cieľom navrhovanej úpravy je zamedzenie zvýhodnenia a uprednostnenia konania na rozhodcovskom súde na úkor civilného konania a iných alternatívnych spôsobov riešenia sporov. Odbremenenie všeobecných súdov je v záujme tak Európskeho spoločenstva, ako aj Slovenskej republiky. Napriek existencii alternatívnych spôsobov riešenia sporov je verejné povedomie o takejto možnosti veľmi chabé. Navrhovaná úprava má potenciál napomôcť rozšíreniu všeobecného povedomia o alternatívnych riešeniach sporov. Hoci spotrebiteľské rozhodcovské konanie taktiež predstavuje jednu z foriem alternatívneho riešenia sporov, je potrebné propagovať aj ďalšie možnosti riešenia sporov. Sme toho názoru, že rozhodcovské konanie má v porovnaní s ostatnými alternatívnymi riešeniami sporov stabilné postavenie, pričom navrhovaná úprava ho ešte väčšmi posilňuje. Ostatné formy riešenia sporov, ako napríklad mediácia, negociácia, facilitácia, konciliácia a ďalšie, sa tým pádom dostanú do úzadia ešte väčšmi, ako je tomu v súčasnosti. Načrtnutý trend môže v krajnom prípade viesť až k úplnému zániku spomenutých foriem alternatívneho riešenia sporov.
Pod bodom 3 za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:
"Čl. VIII
Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č. 301/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 437/2013 Z. z., zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., 106/2014 Z. z., 102/2014 Z. z., 151/2014 Z. z., 199/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 4 ods. 6 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a zakotviť do týchto podmienok alebo oddelene od nich všetky formy mimosúdneho riešenia sporu podľa osobitného predpisu ako predvolené možnosti riešenia vzťahu medzi predávajúcim a spotrebiteľom, Ak spotrebiteľ nie je spokojný s vybavením reklamácie, alebo mu bola spôsobená škoda, tieto možnosti však môže spotrebiteľ odmietnuť.".
Odôvodnenie: Základný rámec ochrany spotrebiteľa stanovuje zákon o ochrane spotrebiteľa, preto je nevyhnutné navrhované zrovnoprávnenie všetkých inštitútov alternatívneho riešenia sporov reflektovať aj v zákone o ochrane spotrebiteľa. Navrhovaná úprava má zároveň potenciál jednoduchším a rýchlejším spôsobom odbremeniť všeobecné súdy od množstva sporov s nižšou hodnotou sporu a zároveň neodradiť spotrebiteľov od uplatnenia si svojich práv.
Toto je teda doplňujúci návrh. Ja znova len zdôrazním, že ak ma pán minister, pán spravodajca, aj zástupcovia vládnej strany, ktorí sa venujú spotrebiteľskému právu, naozaj chcete presvedčiť o tom, že reflektujete požiadavky spotrebiteľskej verejnosti, že máte úprimný záujem chrániť spotrebiteľa na základe doterajšieho poznania a tých všetkých negatívnych skúseností, ktoré vyplynuli z uskutočňovania rozhodcovských súdov, prosím vás pekne, zapracujte tu kľúčový záväzok európskej smernice do predloženého a v tomto čase prerokovaného zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Rovnako tak, ak ma chcete presvedčiť o tom, že neprivilegujeme, neprotežujeme jeden druh alternatívneho riešenia, vlastne ten, ktorý bol v doterajšej spotrebiteľskej praxi tým najproblematickejším, venujme rovnakú pozornosť, koncentrujme svoju pozornosť aj na to, čo tu reálne existuje. Nezatvárajme si pred tým oči, využime potenciál mediátorov, využime potenciál spotrebiteľských združení, ktoré majú niekoľkoročnú, niektoré až niekoľkodesaťročnú prax v pomoci spotrebiteľom Ak toto budeme obchádzať, veľmi si nepomôžeme.
A ja verím tomu, že úprimným záujmom nás všetkých je predchádzať sporom, ktoré sa preukázali byť nezvládnuteľné pre štát a ktoré vďaka tomu, aké je inštitucionálne a legislatívne nastavenie právneho rámca ochrany spotrebiteľa, mnohých spotrebiteľov dostalo práve do bezvýchodiskových životných situácií.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne Mezenskej jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, Anton Martvoň.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem iba technicky upozorniť ako spravodajca, že ešte nám nebol rozdaný ten pozmeňujúci, doplňujúci návrh. V podstate v každom prípade to ešte zoženieme.
Pani poslankyňa, no, to, čo ste povedali v rámci toho vášho pozmeňujúceho návrhu, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, aby nebola záväzná, ak bola uzatvorená pred tým, ako spor vznikol, tak myslím si, že s týmto pozmeňujúcim návrhom ja osobne súhlasiť nemôžem. To ako keby ste povedali, že žiadna zmluva nie je záväzná, pokiaľ bola uzatvorená skôr, ako vznikol nejaký spor. Tú zmluvu by potom každý spochybňoval a zbytočne by sa či už súdne alebo rozhodcovské konania samozrejme predlžovali len kvôli tomu, že by bol problém s určením a dohodnutím sa na nejakej príslušnosti nejakého rozhodcovského súdu ako takého. Dokonca v niektorých prípadoch prorogácia alebo teda dohoda na príslušnosti určitých subjektov je, napríklad v správnom konaní, je absolútne neprípustná. V tomto prípade by to narobilo podľa mňa viac problémov ako osohu.
Ja chápem, že uprednostňujete alternatívne riešenia, ako je mediácia, ale sporové konania týkajúce sa rozhodcovských alebo týkajúce sa spotrebiteľských konaní majú ten vážny problém, že už keď to prichádza na ten súd alebo pred ten rozhodcovský súd, tak tam tá dohoda už predtým medzi tým dodávateľom a spotrebiteľom nebola možná. Jednoducho sa nedokázali dohodnúť. A podľa môjho názoru mediácia v tom vôbec nepomôže.
Druhá vec, mali ste podľa môjho názoru aj trošku, teda aspoň okrajovo spomenúť, že tá mediácia vám je prirodzená, keďže robíte v tých spotrebiteľských združeniach alebo ste aktívna, ktoré robia aj mediáciu, čiže treba to v úvode vždy spomenúť z pohľadu nejakého konfliktu záujmov. Ale čo je ešte špecifické, ja si všímam, že žiaden zákon, ktorým sa robí poriadok a pomáha sa spotrebiteľom, ste doteraz nepodporili, čo je podľa mňa dosť smutné, zvlášť na to, keď vás... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, s reakciou pani Mezenská.

No začnem asi od konca. Nemohla som podporiť tieto zákony, pán Martvoň, akokoľvek by som chcela, lebo tak, ako aj tento zákon, nie sú precizované a nie sú vytvorené, nie sú zadefinované, upravené do koncovky tak, aby som nadobudla presvedčenie, že skutočne chránia spotrebiteľa. Takže prestaňte útočiť, idete útokom.
Čo sa týka predloženého návrhu, vyzývam zástupkyne organizačného úseku, ja som im oba doplňujúce návrhy, či k Obchodnému zákonníku alebo spotrebiteľskému rozhodcovskému konaniu, odovzdala v stredu. Nechápem, prečo nie je zabezpečené, a to dávam do pozornosti aj predsedovi parlamentu, podpredsedom, nechápem, prečo doteraz poslanci tieto oba pozmeňujúce návrhy k Obchodnému zákonníku, spotrebiteľskému rozhodcovskému konaniu nemajú na stoloch. Čo toto má znamenať? Aký je tu účel? Verím, že sa to dá okamžite do poriadku. (Výkriky z pléna.) Takže, pán Martvoň, opravte sa.
A ďalšia vec, ne, ne-zvý-ho-dňu-jem mediáciu. Prosím vás pekne, prestaňte zavádzať. Ja poukazujem na to, že tým, že venujete prílišnú pozornosť rozhodcovskému konaniu, práve to robíte na úkor iných alternatívnych foriem riešenia. Som za zrovnoprávnenie všetkých foriem alternatívneho mimosúdneho riešenia sporov, obzvlášť tých, na ktoré už štát poskytol niekoľko rokov nie malé verejné prostriedky. Takže, prosím vás pekne, prestaňte zavádzať a prestaňte ísť útokom na mňa. Je to veľmi priehľadné. Nepochodíte s tým. Ak chcete tento zákon upraviť do správnej podoby, implementujte a preneste tam záväzky zo smernice, ktoré ochránia spotrebiteľa pred špekulatívnymi firmami, ktoré využívajú, účelovo využívajú nadstavené záujmové združenia na to, aby poškodzovali spotrebiteľov rozhodcovským konaním.

Ďakujem pekne.
Potvrdzujem to, čo viacerí z vás apelačne vyjadrovali alebo nahlas, že pozmeňovacie návrhy sú k dispozícii poslancom v laviciach. Ďakujem pekne. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, pán minister, chcete sa vyjadriť?
Nech sa páči.