39. schôdza

Pán poslanec, po prvé dovolím si len upozorniť, toto nie je len o dlhoch štátu, ale pohľadávkach štátu, to znamená, že dlhy štátu spravuje úplne iná agentúra a vzťahuje sa na neho úplne iný režim, a pokiaľ ide o to, čo hovoríte, samozrejme, máte pravdu a nemáte pravdu. Máte pravdu v tom, že zákon, návrh, teda, pardon, to ustanovuje, ale ten návrh, ako ste spomenuli v rozprave, rovnako ustanovuje to, že ide o 100 % štátnu spoločnosť. To znamená, bez zmeny tohto zákona nemôže dôjsť k zmene ani v jednej oblasti. Ani sa nemôže privatizovať, ani nemôže postupovať. To znamená, akúkoľvek zmenu, aj na tú, ktorú vy podozrievate z nej vládu, bude potrebná zmena tohto, tohto zákona a ja som sa len snažil, priznám sa, že v mojom prejave to ani nemalo nejakú podstatnú úlohu upozorniť, že skôr predpokladám, ak bude nejaký postup k privatizácii, tak to nebude postup k privatizácii celého subjektu, ale bude postup k privatizácii niektorých konkrétnych pohľadávok, lebo to sme už v minulosti videli, a hovorím, dokonca to má v určitých situáciách aj svoj zmysel. Nemyslím si, že to automaticky treba zahodiť, hoci privatizácia subjektu ako celku predstavuje oveľa väčšie problémy a oveľa väčšie riziká, na ktoré ste aj vy upozornili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

Ó, bože, si dovolím povedať, to je presne identická situácia s predchádzajúcim prípadom a napriek snahe o slušný spôsob našej vzájomnej komunikácie (povedané so smiechom) musím povedať, že sa snažíte, kolegovia, niektorým veciam dať psiu hlavu alebo aspoň minimálne tam to proste posunúť, aby z toho trčali rohy, uši veľké a bolo to chlpaté a mohli ste na to povedať, že je to zase nejaký, nejaký diablik. Dobre.
Slovenská konsolidačná agentúra vznikla pred mnohými rokmi, niečo ako bad bang. Ako to, čo proste nedávno si robili Španieli, urobili si to Gréci, my sme vynaliezli toto riešenie v núdzi, keď sme zachraňovali bankový sektor na Slovensku v rokoch 2001 – 2002, bola to taká zmiešaná veľká koalícia, v podstate pestrofarebná, kedy sa to udialo a udialo sa to dobre. Vedľajším produktom záchrany bánk - a zachraňovali sme banky preto, lebo ich niekto rozkradol v tejto krajine, v tomto s vami, pán poslanec Hlina, súhlasím a stálo nás to 12 % z hrubého domáceho produktu, strašné peniaze - vedľajším produktom tejto záchrany bánk bola Slovenská konsolidačná. No a potom vznikol priestor, samozrejme, pre mnohé, mnohé hry, ak pán poslanec hovorí o tom, že privatizácia nehrozí, ale že výborným spôsobom je napr. predaj balíkov. Pán Vajda, spolumajiteľ SME by vám vedel veľmi dobre porozprávať o tom, čo je to predaj balíkov pohľadávok do Slovenskej konsolidačnej, lebo nejaké nakúpil, veľmi dobre ich nakúpil, a tak sa aj jeden z jeho pôvodcov, toho, aký sa stal čestným a nekonečne čistým podnikateľom a vlastní médium tak, ako ho má taký podnikateľ vlastniť. Ale tiež nechcem ísť tam, kde, kde nemám ísť.
Pán poslanec Beblavý sa napríklad čuduje nad tým, že je nízka výnosnosť Konsolidačnej. No Konsolidačná je svojím spôsobom vrakovisko, má byť vrakovisko, má byť vrakoviskom pohľadávok, tak taký zámer tu striedavo, ako tu vlády boli, bol a nebol a napr. posledné roky je zasvinená táto inštitúcia - zasvinená je to správne slovo na správnom mieste, lebo tu tak sedíte pohromade, kolegovia z SDKÚ, hlavne - zasvinená Veriteľom 1, Veriteľom 2 a teraz posledne Veriteľom 3, takým malinkým už-už bolo, už vláda bola rozpadnutá a bolo ešte treba nakúpiť pohľadávky od Penty z Dôvery a ešte pohľadávky z ďalšej tej holandskej zdravotnej poisťovne aj od Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 15 % nominálov, sa pozrite na výnosnosť toho hnoja, čo sme nakúpili za milióny eur, tak výnosnosť je medzi okolo 5-6 %. Skvelý biznis! A váš bývalý kolega by povedal, vo verejnom záujme. No len ako toto, to je tiež jeden z hrobov, hrobčekov, monumentov, ktoré tu proste akože sú, hej (reakcia z pléna), len, len hovorím o tom, je to tu úplne konkrétny príklad, pán poslanec, úplne konkrétny príklad, pozrite si z rokovania akcionára a valného zhromaždenia Slovenskej konsolidačnej na prelomu roku '11-'12, v období úplne jasnom z politického hľadiska, kto a koľko čoho nakúpil a čo má doteraz proste vplyv na výsledky hospodárenia. Dobre, stalo sa, zákon nebol porušený, samozrejme. Nebol to porušený! Ale teda od efektívnosti to má veľmi ďaleko. Dobre. Teraz asi všetci rozumieme, tí, ktorí trošku tomu rozumieme a niekde sme proste fungovali v oblasti štátnej správy, že pohľadávka je aktívum, je to normálne, to sú proste peniaze, to je ako, ako cenný papier z tohto pohľadu a vy s tým môžete narábať buď efektívne, alebo neefektívne. Dnes je to rozptýlené, je to rozptýlené po orgánoch štátnej správy, každý, kto proste generuje pokuty v rámci správneho práva, máme obrovský balík, ktorý je v Sociálnej poisťovni, má svoj, svoj režim, máme daňovú správu, stovky miliónov, svoj režim vlastne výkon exekúcie priamo zo zákona, v Sociálnej poisťovni cez exekútorov, v Slovenskej konsolidačnej cez exekútorov, no len strašne sa nám stáva a všade sa nám to stáva aj vo finančnej správe, aj v Sociálnej poisťovni, ale aj v tej oblasti ministerstva vnútra, napr. polície, ďalších orgánov štátnej správy, že sa proste tie pohľadávky nevymáhajú, že sa dajú do šuplíka a že sa proste prekódujú, že sa premlčia. No toto, je toto postup, ktorý máme ďalej a donekonečna trpieť? A teraz môžete dávať otázky. Je to šlendriánstvo alebo je to taká tá malá prijateľná korupcia na nejakých nízkych poschodiach? Pri pokutách napr. z Policajného zboru alebo, alebo pri geológoch, alebo pri katastroch, alebo kde. To je tak, akože to môže byť, hej, to proste to nevadí, lenže to nevadí je v stovkách miliónov eur. V stovkách miliónov eur!
Čiže a je to, je to na druhej strane obrovská sféra záujmov a vy cítite a je to úplne jedno, kto, kto má koalíciu a kto sedí na druhej strane. Akonáhle sedíte a máte možnosť exekutívne to ovplyvňovať, cítite odpor, cítite, tých desiatok, stoviek ľudí, ktorí, ktorí sa zaoberajú vymáhaním pohľadávok a tým proste presúvaním šanonov z A1 sektoru do B6 sektoru tak, aby sa nikomu nič nestalo a hlavne aby, hlavne aby na to doplatil štát. Takže to, čo, to, čo dnes je na stole, je tiež len medziprodukt, lebo cieľom nejakým úplne definitívnym cieľom a hlavne tu v medzirezortnom pripomienkovom konaní - a nájdete si to tam - v medzirezortnom pripomienkovom konaní najväčším odporcom tohto medziproduktu bolo ministerstvo vnútra, ktoré hovorí o tom, nie, toto je málo ambiciózne, poďme ďalej, urobme inštitúciu vymáhačov, štátnych exekútorov, ľudí, ktorí sa budú proste venovať tomu a celé to tam nahrnieme a ušetríme naozaj aj po úradníkoch stovky úradníkov na mnohých inštitúciách iných a tuto dáme pod proste verejnú kontrolu z pohľadu toho, že musí, musí odpočítať, urobiť odpočet z pohľadu toho, čomu sa venuje. Lebo tak je to proste anonymné, neidentifikovateľné a sú za tým, opakujem, stovky miliónov eur, ktoré by mohli skončiť v štátnom rozpočte.
A efektivita, pán poslanec, mňa zaujíma najviac z tohto pohľadu. Áno, sme v situácii, že potrebujeme, proste to sú ďalšie, ďalšie stovky miliónov eur, ktoré sú zabudnuté, ktoré proste spočívajú a historicky a trvalo len tým, že to proste tolerujeme. A ak hovoríme, ak hovoríme napr. o tom, že s tí, ktorí zastupujú tieto pohľadávky už v konkurzoch, čo už je táka tá naj, proste posledné štádium v podstate zastupovania, no tak to sú úplne jasné príklady, kde, kde často hlasujú zástupcovia štátu z jedného, z jednej ulice štátu úplne v rozpore z druhej ulice štátu a v prospech niekoho, ktorý so štátom nič nemá. Takýchto prípadov nájdete proste desiatky, desiatky a boli úplne evidentné a zaťažovali aj podnikateľské prostredie hlavne v období vrcholov, keď boli také naozaj ťažké situácie z pohľadu veľkého počtu konkurzov na Slovensku.
Takže toto riešenie ja vnímam ako medziprodukt, medziprodukt z pohľadu toho, že, že ak bude vôľa a budeme na to všetci naozaj aj technicky a inak pripravení a personálne pripravení, vznikne, zanikne akciová spoločnosť Konsolidačná a bude transformovaná v podstate na orgán štátnej správy, akési legálne, legitímne centrum na vymáhanie a na centralizáciu všetkých pohľadávok. Dneska máme špecializovanú agentúru, ktorá je stopercentnou dcérou štátu, patrí pod ministerstvo financií, má vyše 150 zamestnancov, tí ľudia sa desiatky rokov alebo vyše desať rokov špecializujú na vymáhanie pohľadávok, na ich správu, na, na ich, na sieťovanie informácií, na zastupovanie na konkurzoch, na komunikáciu s exekútormi, na vymoženie aj malých retailových pohľadávok, takže z tohto pohľadu je, je racionálne, páni poslanci, tak ako to vidíme my, dať možnosť, dať prácu týmto, tejto inštitúcii a napr. aj v rámci reformy štátnej správy znížiť počet ľudí v inštitúciách, ktoré sa tomu venujú málo alebo vôbec, alebo veľmi zle. Toto je proste, toto je kľúčový zámer a vy, samozrejme, ida cestou tak, ako to je legitímne, a má to tak byť, môžete ten proces kontrolovať. Ja len opakujem a myslím to smrteľne vážne, že aj tento zámer, ktorý je na stole, vzbudzuje vnútorný odpor, a ten je, a ten je, samozrejme, nie, nemá politický, politického nosiča, ten, ten odpor je daný, daný fungovaním štátneho aparátu ako takého.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračujeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 1216, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1213.
Opäť dávam slovo pánovi ministrovi Kažimírovi, aby odôvodnil návrh zákona.

Cieľom tohto návrhu zákona, ktorý my na ministerstve financií považujeme za jeden z najdôležitejších zákonov tohto roka vo finančnom sektore, je vytvorenie funkčného systému prevencie a opatrení na riešenie krízových situácií finančných inštitúcií, ktoré sú zo strany verejnosti a účastníkov finančného trhu vnímané veľmi citlivo a ktorých zlyhanie môže viesť k ohrozeniu úspor obyvateľstva a k obmedzeniu finančných operácií potrebných pre správne fungovanie našej ekonomiky.
Návrh zákona predstavuje komplexný rámec konkrétnych krokov a opatrení potrebných na účinné riešenie kríz na finančnom trhu vrátane možností poskytnúť verejné prostriedky upadajúcej finančnej inštitúcií ako pomoci poslednej inštancie. Navrhovaným zákonom bude zároveň vytvorená rada pre riešenie krízových situácií, ktorá bude rozhodovať v prípade splnenia podmienok o začatí riešenia krízových situácií podľa plánu, ktorý bol vytvorený v spolupráci s dotknutou finančnou inštitúciou. Funkčnosť rámca bude primárne zabezpečovaná finančnými prostriedkami novovzniknutého národného fondu pre riešenie krízových situácií, do ktorého budú finančné inštitúcie povinne prispievať. Každému jednému rozhodnutiu o uplatnení opatrení bude predchádzať dôkladná analýza príčin a možných dopadov na ekonomiku.
Zákon je v súlade s dlhodobým postojom Slovenskej republiky k rozširovaniu vnútorného trhu Európskej únie a k vytvorenia stabilnej bankovej únie v rámci eurozóny. Návrh zákona transponuje, plne transponuje, stopercentne transponuje ustanovenia, smernice o krízovom manažmente, tzv. BRRD, ktorá tvorí súčasť rámca jednotného rezolučného mechanizmu na úrovni Európskej únie a ktorá je zároveň jedným zo základných pilierov bankovej únie. A základným princípom tejto smernice, ale aj tohto zákona je to, že záchrana bánk sa v prvom rade nemá a nebude ani diať na úkor daňových poplatníkov, ale na úkor akcionárov a istej kategórie inštitucionálnych veriteľov.
A toto je v podstate obrat, obrat paradigmy z pohľadu toho, čo sa dialo v minulý rok aj v Európskej únii. Toľko, toľko na úvod.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ladislavovi Kamenickému.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor NR SR pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Ľudovít Kaník z klubu SDKÚ a zároveň mu dávam aj slovo.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, toto je zákon, ktorý je nový z hľadiska legislatívy, ktorá u nás je, a reaguje, ako povedal aj pán predkladateľ, na situáciu, ktorá bola v minulosti a má snahu predchádzať týmto situáciám a riešiť ich.
Ale ako vždy to býva alebo často pri nových situáciách, je potrebné sa na neho pozrieť naozaj pozorným okom, pretože nie je, nie je výnimočné, že dobrý úmysel, ktorý nesporne viedol k tejto norme, k vytvoreniu tejto normy a ktorý viedol aj Európsku komisiu k vytvoreniu smernice, nemusí zákonite viesť k dobrým výsledkom. Nie nadarmo sa vraví často, že cesta do pekla býva spravidla dláždená dobrými úmyslami. Takže ja som sa pozrel na tento návrh zákona, ako to je navrhované riešenie, a našiel som množstvo, množstvo problematických miest. Máme tu prvé čítanie, takže netreba nejak ísť do strašnej hĺbky, ale rád by som upozornil na to, že v druhom čítaní si tento zákon vyžiada určite značné opravy. Je tam množstvo vecí, ktoré podľa môjho názoru znamenajú rozpor s Obchodným zákonníkom, dokonca rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími predpismi. Je tam významné oklieštenie alebo až popretie práv veriteľov, ktorí sa môžu do týchto problematických situácií alebo teda do tej krízovej situácie dostať. Neviem, či to je práve to, čo sme chceli, a či takýmto riešením by naozaj tá cesta neviedla nie k pozitívnym záverom, ako predkladateľ prezentoval, ale, naopak, k negatívnym.
Napríklad by som upozornil na navrhovaný novovznikajúci orgán, ktorý má riešiť prípadné situácie a ktorý je zložený čisto politicky. Je zložený zo zástupcov Národnej banky, je zložený zo zástupcov ministerstva financií a ešte jeden zástupca, ale to znamená čisto čiste politicky nominovaný orgán. A keď, a tento orgán bude mať obrovskú právomoc. Tento orgán bude vládnuť v prípade, že vznikne že sa usúdi, že nastala krízová situácia, nad osudom konkrétnej banky. A keď niekomu dáme do ruky absolútnu moc, ktorá je dokonca vyššou mocou, ako sú vlastnícke práva, ktoré sú chránené ústavou, tak to je len na krok k tomu, aby niekto cez politický dosah takýto orgán využil, zneužil, ovládol, napr. s cieľom ovládnuť nejakú, či konkurenčnú, alebo jednoducho z dôvodu dosiahnutia zisku, banku. A podobné akékoľvek úvahy nás k tomu môžu viesť. Takže veľký pozor a veľkú pozornosť by som prosil pri druhom čítaní, a pri tom, aby sa aj predkladateľ zamyslel ešte nad prípadnými rozpormi a prišiel s pozmeňujúcimi návrhmi. A takisto my budeme na to pozerať a určite s pozmeňujúcimi návrhmi prídeme.
V súvislosti s týmto zákonom ešte chcem upozorniť na jednu väzbu, ktorá v ďalšom bode programu sa bude nachádzať. A je to, je to schválenie, schválenie zmluvy, vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácii. Tak sa to presne volá. Toto má priamu väzbu a priamu súvislosť s týmto zákonom. A tu by som chcel položil pánovi ministrovi otázku, len musí dávať chvíľu pozor. Pán minister, len či dávaš pozor teraz, lebo chcel by som, aby mi odpovedal v záverečnom slove, ako sa plánuje, či teda je niečo na tom, čo preniklo z Európskej komisie alebo z európskych kruhov, že tu má dôjsť alebo dochádza k tlaku na veľké zmeny v dohodnutých pravidlách, ktoré pri dohode o mutualizácii dlhov sú dnes dohodnuté a znamenajú rozdelenie príspevkov medzi malými krajinami a veľkými krajinami. A tá zmena má nastať pod tlakom veľkých krajín v neprospech malých krajín. To znamená aj v neprospech Slovenska. A až by takáto zmena, až sú tieto chýry pravdivé, znamenala, že Slovensku výrazne vzrastie príspevok, povinnosť platiť do tohto spoločného fondu a, naopak, veľkým krajinám, nedá sa povedať, že poklesne, ale nevzrastie tak, ako by mala vzrásť podľa súčasne dnes platnej dohody. Takže tu by som rád vedel od pána ministra, akú pozíciu v tejto otázke bude Slovensko zaujímať, a či sa touto problematikou zaoberá, pretože to je veľmi dôležitá a, samozrejme, s priamym finančným dopadom otázka, ktorá súvisí s týmto zákonom, a obsahuje ju zmluva, o ktorej budeme rokovať neskôr.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky. Dávam možnosť teraz prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia sa.
Do rozpravy je prihlásený jediný pán poslanec, Jozef Kollár. Zároveň mu dávam slovo.