39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Tak sme sa dostali k hlavnému číslu (povedané so smiechom) predstavenia dnešného dňa, večera a zrejme aj zajtrajška, zákon o dani z príjmu. Čo všetko v tomto zákone je?
V oblasti zákona o dani z príjmov sa snažíme zaviesť opatrenia na ďalšie posilnenie daňovej spravodlivosti a boj proti daňovým únikom pri dani z príjmov fyzických a právnických osôb, a to najmä zreálneniu uplatňovania daňových výdavkov, pokiaľ ide o zaradenie hmotného majetku do odpisových skupín, a stanovenie nových lehôt odpisovania a zrovnoprávnenie všetkých foriem obstarania hmotného majetku z pohľadu možného uplatňovania daňových odpisov. V ďalšom obmedzujeme prenášanie osobných výdavkov podnikateľov do výdavkov obchodných spoločností, aspoň sa o to snažíme.
Zavádzame jasné pravidlá zdaňovania peňažných a nepeňažných benefitov poskytovaných farmaceutickými spoločnosťami. Zdravotníckym pracovníkom uplatňujeme princípy transferového ocenenia nielen na zahraničné, ale aj na domáce prepojené osoby. Podporujeme vedomostnú ekonomiku prostredníctvom stimulov zvýhodňujúcich tých podnikateľov, ktorí rozvíjajú vlastný výskum a vývoj prostredníctvom superodpočtu nákladov vynaložených na výskum a vývoj, na zamestnávanie absolventov v tejto oblasti.
V oblasti zákona o účtovníctve zlepšujeme funkcionalitu registrov účtovných závierok a v súlade s európskou legislatívou zavádzame členenie účtovných jednotiek na mikro, malé a veľké účtovné jednotky. V oblasti zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice aj na základe podnetov verejnosti sa rozširuje zoznam služieb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu. Navrhujeme zavedenie virtuálnej registračnej pokladnice, čo je úplná novinka, ktorá bude pre podnikateľov bezplatne prístupná na webovom sídle finančného riaditeľstva. Zároveň sa navrhuje, aby certifikácia elektronických registračných pokladníc bola vykonávaná prostredníctvom Colného úradu Bratislava, pričom túto činnosť bude Colný úrad Bratislava vykonávať bezodplatne.
V oblasti zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy sa zvyšuje percentuálny podiel obcí na výnosy dane z príjmov fyzických osôb zo 65,4 na 68,5 %. V oblasti hazardných hier sa Národnej lotériovej spoločnosti umožňuje prevádzkovanie novej lotériovej hry s názvom Eurojackpot, ktorá sa prevádzkuje v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
To bolo prvé čítanie, potom boli, samozrejme, vystúpenia poslancov Národnej rady, ďalšia verejná diskusia k téme novely tohto zákona, prišli výbory Národnej rady a myslím si, že v mnohých veciach došlo aj k zhode, k upresneniam a eventuálne k odstráneniu niektorých negatívnych dopadov. Takže čo sa zmenilo na výboroch. V prípade majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, zavádzame možnosť výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov vo výške 80 % a preukázateľnou výškou výdavkov a došlo k vypusteniu prílohy č. 6, ktorá vymedzovala tento majetok. To bola taká príloha, ktorá spôsobovala hystériu, resp. proste veľmi negatívny odpor aj odbornej verejnosti, takže prechádzame na v podstate na odporúčacie ustanovenia. Zavádzame výnimky vo forme nezdanenia nemajetkovej ujmy, ak táto bola spôsobená trestným činom. To boli podnety pána poslanca Kollára a pani poslankyni Jurinovej. Rozširujeme možnosti uplatňovania úroku aj z účelových úverov určených špeciálne na bývanie pri predaji nehnuteľnosti. To bola iniciatíva pána poslanca Kollára, rozširujeme subjekty, u ktorých výška vyplácania provízií nebude daňou limitovaná a zvýšenie limitu z 10 na 20 %, pán poslanec Švejna, pán poslanec Zajac sa realizovali. Spresnenie práva, spresňujeme právo a povinnosti vlastníka a nájomcu pri uzatváraní nájomnej zmluvy, podnájomnej zmluvy a inej zmluvy, ktorá oprávňuje užívať cudzí majetok - pani poslankyňa Pfundtner -, a v prípade operatívneho prenájmu dôjde k predĺženiu doby odpisovania prenajatého majetku o neuplatnené odpisy, ktoré prevyšovali dosiahnutý príjem z prenájmu - pán Petráš, pán poslanec Kollár. Rozšírenie vymedzenia subjektov, u ktorých sa pravidlá nízkej kapitalizácie neuplatnia. Tu sme išli v ústrety Asociácii lízingových spoločností. V záujme toho, aby virtuálnu registračnú pokladnicu mohol využívať väčší počet podnikateľov, sa navrhlo, aby pôvodné navrhnuté obmedzenie na používanie virtuálnej registračnej pokladnice z 300 pokladničných dokladov na mesiac, bolo zvýšené na 1 000 pokladničných dokladov za mesiac a od 1. apríla 2015 umožňujeme používanie virtuálnej registračnej pokladnice na všetky nové služby. To sú všetky tie, o ktoré sa rozširuje povinnosť používať registračné pokladnice RP, napr. lekári, veterinári a ubytovanie, čo bol pôvodný návrh, o podnikateľov, ktorí začnú od 1. apríla predávať tovar alebo poskytovať služby, na ktoré sa už vzťahovala povinnosť evidencie na registračnej pokladnici. Všetci ostatní, to znamená, tí, ktorí aj dnes používajú registračné pokladnice a chceli by prejsť na virtuálnu registračnú pokladnicu budú tak môcť urobiť po 1. januári 2016. To časovanie je z titulu zavedenia nového informačného systému a odchytania chýb a vyhnutia sa proste náporu v jeden pracovný deň, ako to na Slovensku býva. Hej, takže toto sú zmeny, ktoré doznal návrh zákona o dane z príjmov. Začíname.
Ďakujem.

Určeným spravodajcom je pán poslanec Kamenický, poprosím ho o informáciu.

Ďakujem. Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123) vo výboroch Národnej rady.
Výbor Národnej rady financie a rozpočet ako gestorský výbor, podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 1325 zo 17. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre zdravotníctvo.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému vládnemu návrh zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, uznesenie č. 119 zo dňa 24. septembra 2014.
2. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet (uznesenie č. 345 zo dňa 7. októbra 2014), ústavnoprávny výbor (uznesenie č. 501 zo dňa 7. októbra 2014), Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti (uznesenie č. 354 zo dňa 7. októbra 2014).
IV. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhov výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto:
- o bodoch spoločnej správy č. 1 - 30, 32 - 54, 56, 57, 59, 60 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť,
- o bodoch spoločnej správy č. 31, 55, 58 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 353 zo 14. októbra 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril:
1. predniesť spoločnú správu výbor na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,
2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pán spravodajca, otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky za klub MOST - HÍD pán poslanec Švejna, za klub SMER - sociálna demokracia pána poslanec Martvoň a za klub SDKÚ - DS pán poslanec pán poslanec Kaník. Potom mám ešte písomné prihlášky od pánov poslancov Mihála, Chrena, Madeja, Hudackého, Beblavého, Hlinu, Lipšica, Kollára, Petráša, Zajaca, Viskupiča a Novotného.
Pán poslanec Švejna, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, teda ako pán minister spomínal, že teda začína hlavný bod programu. Tento zákon, on nie je len preto hlavný bod programu, že sa k tomu takto kriticky vyjadrujem, ale hlavný bod programu je aj v tom, že sa to bude týkať veľkého množstva ľudí a, samozrejme, v tomto prípade podnikateľov. Takže a budú mať zase nové pravidlá. Ono možno trošku na úvod tak trošku poviem, že každý rok sa mení tento zákon a každý rok teda podnikatelia sa musia obávať, aké v úvodzovkách novinky prinesie ministerstvo financií. Tak minulý rok tá novinka bola, teda tá najväčšia novinka bola daňové licencie, ktoré prešli pozmeňovacími, prostredníctvom pozmeňováku. No teraz sú to odpisy, lízing a ďalšie veci.
Ale dovoľte mi povedať jednu zásadnú vec, ktorú teda musím otvorene a takto verejnej oceniť, prístup pána ministra, že jednoducho po tých diskusiách v tej prvej verzii alebo po prvom čítaní, tak čiastočne vyšiel v ústrety mnohým podnikateľom, ono sa to nezdá, ale jednoducho skutočne pre mnohých podnikateľov tieto veci, napr. to odpisovanie skutočne je jedna z najdôležitejších vecí pri tom podnikaní. Takže som veľmi rád, že po tých diskusiách, hlavne čo sa týka teda limitu odpisov, tak sa zmenil teda názor a je to, je to v úplne v inej podobe. Ale chcem povedať, že čiastočne nie som na 100 %, na 100 % nemám dobrý pocit, ako je to sformulované v zákone, ale teda verím zase pánovi ministrovi v tom slova zmysle, že, že dodrží slovo, že v podstate, čo sa týka tých odpisov, že bude status quo, teda že sa to nezmení, aj keď, samozrejme, je to trošku tak vágne, ale verím, že metodický pokyn pre finančnú správu teda nebude v tom slova zmysle, že hľadať, hľadať to iné vysvetlenie v tom, ako si to budú odpisovať. Takže verím mu a podľa mňa toto je správna vec, a proste že sa zmenil v tomto názor.
Samozrejme, že musím aj zase oceniť tú diskusiu na tom finančnom výbore a som rád, že, že tiež na finančnom výbore s kolegom Zajacom sme urobili pozmeňovák, ktorý prešiel, kde sa zvýšila možnosť provízie z 10 % na 20. Samozrejme, ako liberálny ekonóm vôbec nemám rád nejaké hranice, ale možno zase sú odvetvia, ktoré jednoducho ocenia aspoň tento malý ústupok. No, tie najviac, budeme sa venovať viacej tým oblastiam, ktoré sú v tom zákone a, samozrejme, je to, rôzne oblasti, ktoré nedávajú, nedajú len tak porovnať, ja možno sa zastavím len pri niekoľkých a to je napr. zmena odpisovania tých budov.
No ja rozumiem, že rozumiem, že ministerstvo zháňa peniaze, a forma zmena odpisovania budov je de facto nepriame zvyšovanie daňového zaťaženia, pretože podnikatelia pri tej istej sadzbe z dane príjmov, samozrejme, zaplatia viacej, lebo sa nebudú môcť odpisovať ako doteraz. Tá lehota podľa mňa je extrémna, proste extrémne predĺženie z 20 na 40 rokov je skutočne extrémne predĺženie, to je de facto o 100 % predĺženie tej lehoty. A skutočne si myslím, že to je, to je príliš. Ale myslím si, že k týmto budú aj vystupovať, k tejto téme aj druhí, iní poslanci. No čo ma tam, čo ma tam ešte zarazilo, tak sú tie daňové úľavy na ten výskum a ako výskum investičný stimul. Ja, možno nemám, nemám ani proti tomu tak, že, že by sme nemali zohľadňovať, len ten spôsob, ako je napísaný, sa mi zdá určite veľmi, veľmi nešťastný a už tak len tak možno, možno ironicky poviem, že je veda a veda, však ja som tiež pracoval v Akadémii vied, tak viem, o čom hovorím, a je výskum a výskum a uvidíme, že ktoré vlastne podnikateľské subjekty vlastne presadili, teda myslím hlavne tie veľké, takýto spôsob. Ja nemám nič proti podpore výskumu a vedy, ale takýto spôsob, ako je v tomto zákone, považujem za nešťastný a dokonca aj príklady z Českej republiky, kedy je to dvojzmyselné a nejednoznačné, čo je, čo nie je, jednoducho skutočne je veľmi nešťastné.
Dovoľte mi k ďalšej téme, k ďalšej téme, ktorá, ktorá dosť rezonuje v tomto zákone, a to je lízing. Ja chápem, chápem, že čo ministerstvo chcelo povedať touto zmenou, ale dovoľte mi, dovoľte mi skritizovať to z iného trochu pohľadu, pretože veľmi dôležitý je problém, ako pristupujem k uvedenej problematike. To znamená, že nestaviame niečo na zelenej lúke. Keby sme povedali, že teraz, že dobre, tak umožníme nejaké, nejaké, nejaký nový spôsob financovania ako alternatívu, tak proste tie spoločnosti, ktoré sa venujú tomuto predmetu činnosti ako "core business", teda len tomuto, tak by sme sa mohli baviť o tom, že, že ako to nastaviť. Len problém je v tom, problém je v tom, že tu už existuje určite, určite viete, že lízingové spoločnosti a rôzne tie odpisy majú viaceré krajiny, a vieme, že lízing v podstate to bola veľká hitovka už pri začiatkoch podnikania, pomaly nepoznám podnikateľa, ktorý by nepoužil ten lízing nejakým spôsobom, hlavne, samozrejme, autá a tak ďalej.
Možno pri tých autách by ani taký problém nebol, že zjednotenie tých, tých spôsobov odpisovania, pretože to beriem, beriem ako, ako pohľad na vec, ale, samozrejme, tu nejde len o to, ale ide aj o finančný lízing a skutočne je to vlastne alternatívny spôsob financovania. A týmto zákonom, samozrejme, bude proste pre tie lízingovky, na tie lízingovky bude mať iný dopad. Ale na druhej strane a určite nechcem, aby si pán minister povedal, že som teraz ombudsman pre lízingovky, hej, ako keď povedal, že som pre podnikateľov. To znamená, že, že chápem ten pohľad na vec. Ja len, ja len zdôrazňujem to, že prvú vec, že už to existuje, ten biznis, je to nejaký zabehaný a nejde len o autá. Proste nejde len o autá. Je to nejaký alternatívny spôsob financovania a, samozrejme, je to aj v úvodzovkách plošný investičný stimul. Aj tak sa dá na to pozerať, hej. Ale je to plošný, proste jednoducho k tomu má prístup, prístup všetci a teraz na druhej strane, proste robíme investičné stimuly len pre vybraných podnikateľov, hej. Tak proste to mi, to mi, to mi, to mi, trošku na tomto, na tomto vadí.
A určite, určite, teda ten spôsob, spôsob účtovania lízingu akože v už v existujúcich v zmluvách, si myslím, že, že možno by to stálo za to aspoň povedať, že to bude pre nové lízingové zmluvy platiť, a určite to bude mať, samozrejme, na, dopad na, na podnikateľov, ktorí proste majú nejaký biznis plán, keď majú nejaké výrobné zariadenie. Ešte raz, mne nejde teraz o autá, hej, ako autá v tomto prípade s tým nemám najmenší problém, proste nech sa nešpekuluje proste nejakými, nejakými rôznymi spôsobmi odpisovania, takže mne skôr ide o tie, o tie investičné.
Takže toto je na úvod a ja, samozrejme, som si prečítal aj nejaké, nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré, ktoré dokonca aj, aj sám podporím, teda keď už trošku tak neskorý, neskorší večer je, tak kolegu Petráša, ktorý podporím pozmeňovák, ktorý vlastne navrhuje, aby víno tiež mohlo byť ako reklamný predmet a, samozrejme, s tým, že proste len v tom prípade, keď podnikateľ bude mať nejaký základ dane, a môže do výšky 5 %. Ostatné, samozrejme, po diskusii sa ešte vyjadrím v ústnej rozprave.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som taktiež vystúpil k predmetnému návrhu zákona alebo novely zákona o dani z príjmu.
Ja osobne túto predmetnú novelu vítam, lebo myslím si, že práve tento zákon spôsobí koniec éry podnikateľov pretekárov, ktorí majú vo svojich nákladoch autá značky Ferrari, Porsche alebo Austin Martin, ktoré sa často objavujú práve v nákladoch firiem za neprimerané a neskutočné sumy, pričom bežný občan, bežný zamestnanec nemá možnosť si niečo takéto dať do nákladov alebo nejakým spôsobom, aby mu štát platil teda takéto motorové vozidlo.
Zároveň aj predmetný návrh zákona konečne pozastaví alebo zastaví špekulovanie s hotovosťou a práve k tej špekulácii s hotovosťou chcem predložiť môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123). Preto v súlade s ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku dovoľte, aby som predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý je pod tlačou 1123, v nasledovnom znení:
1. K čl. VII sa pripája nový bod:
V čl. VII sa za doterajší bod 52 vkladá nový bod 53, ktorý znie:
53. V § 16b ods. 10 sa slová "odseku 8" nahrádzajú slovami "odseku 9".
Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.
Účinnosť tohto bodu sa navrhuje na 1. 1. 2015, čo sa premietne do ustanovenia doterajšieho čl. IX o účinnosti návrhu zákona.
2. V čl. VII doterajšom bode 55 v § 18cb ods. 1 sa za slová "56.10 Reštauračné činnosti a mobilný predaj jedál, a to len pri poskytovaní školského stravovania," vkladajú slová "65.11 Životné poistenie, 65.12 Neživotné poistenie,", za slová "79.90 Ostatné rezervačné služby a súvisiace činnosti," sa vkladajú slová "80.10 Súkromné bezpečnostné služby, 80.20 Služby spojené s prevádzkovaním bezpečnostných systémov, 80.30 Pátracie služby," a za slová "86.23 Zubná lekárska prax," sa vkladajú slová "86.90 Ostatná zdravotná starostlivosť,".
3. V čl. VII doterajšom bode 55 v § 18cb ods. 5 sa slová "odseku 4" nahrádzajú slovami "odseku 6".
4. V čl. VII doterajšom bode 56 v prílohe č. 1 sa za službu "56.30 Služby pohostinstiev" vkladajú služby alebo vkladajú slová "65.11 Životné poistenie" a "65.12 Neživotné poistenie", za službu "79.90 Ostatné rezervačné služby a súvisiace činnosti" sa vkladajú služby "80.10 Súkromné bezpečnostné služby", "80.20 Služby spojené s prevádzkovaním bezpečnostných systémov" a "80.30 Pátracie služby" a za službu "86.23 Zubná lekárska prax" sa vkladá služba "86.90 Ostatná zdravotná starostlivosť".
V podstate, na odôvodnenie, navrhujem doplniť nasledovné činnosti kvôli tomu, lebo v podstate bol s nimi problém, že predmetný návrh zákona mal niektoré legislatívne diery z pohľadu niektorých činností, ktoré tiež pracujú s hotovosťou a práve niektoré tie činnosti sú zneužívané na rôzne nelegálne príjmy alebo špekulácie s hotovosťou ako takou. Ja osobne vítam, že už teda v tom pôvodnom návrhu ministerstva financií bolo zaradené, že tú elektronickú teda pokladňu budú musieť mať masérske a masážne služby, nakoľko čiastočne sa vyrieši problém s tým, že množstvo nelegálnych príjmov, ktoré práve najstaršie povolanie na Slovensku, tzv. teda prostitútky, legalizujú práve mnohokrát cez masérske služby, sa týmto spôsobom premietne do štátneho rozpočtu.
Zároveň týmto návrhom zavádzame, že budú musieť používať elektronickú pokladňu aj teda podnikatelia, ktorí podnikajú v predmete činnosti "Ostatná zdravotná starostlivosť", je taktiež, pod týmto predmetom činnosti sú skrytí dosť často tzv. prírodní liečitelia alebo niekedy aj veštkyne, pričom cez domácu ošetrovateľskú starostlivosť potom, samozrejme, snažia sa nejakým spôsobom legalizovať tieto príjmy, ktoré sú prijímané z ich strany v hotovosti.
Problém je tu, že v podstate úplne neriešime problémy niektorých špekulácií s hotovosťou ako takou, ale myslím si, že týmto predmetným návrhom ministerstva financií dopĺňame už to, čo v minulosti sme zaviedli našimi protiúžerníckymi zákonmi, práve to, aby štát mal dohľad nad platby v hotovosti. Protiúžerníckymi zákonmi sme zaviedli poskytovanie, teda zákaz poskytovania úverov v hotovosti a týmto spôsobom ministerstvo financií pokračuje ďalej v boji proti špekuláciám s hotovosťou ako takou. Čiže toľko z mojej strany a predmetný návrh teda som odovzdal aj predkladateľovi.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Kaník. Nie je prítomný. Pán poslanec Mihál. Nie je prítomný (Reakcia z pléna.) Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) A idete? (Reakcia z pléna.) Tak vás počkám. Takže dajte, poprosím vás, pána Mihála. (Reakcia z pléna.) No vidíte.
Takže nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za ústretovosť, pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán spravodajca, kolegyne vážené aj kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte vystúpiť v druhom čítaní k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov. Moje vystúpenie rozdelím na štyri časti, úvod, v ktorom poviem niečo všeobecné, ďalej časť pochvalná, časť kritická a časť navrhovacia.
Takže najskôr ten úvod. Pán minister na poslednej schôdzi Národnej rady v jednom zo svojich vystúpení, teda vo svojom záverečnom vystúpení, na ktoré sa nedalo reagovať, použil na moju adresu nejaké také obvinenie, že navádzam ľudí na obchádzanie platenia odvodov a podobne, takže chcem len pánovi ministrovi oznámiť, že minulý týždeň som tu v pléne predložil pri rokovaní o novele zákona o sociálnom poistení pozmeňovací návrh, ktorým som navrhol zalepiť jednu z dier v nemocenskom poistení zamestnancov. Tento návrh získal podporu ministerstva, pána ministra, získal podporu celého plénu, zo 132 prítomných poslancov, hlasovalo 132 poslancov za. Čiže len pre vašu informáciu, pán minister, zrejme som pomohol ušetriť Sociálnej poisťovni možno státisíce, možno milión eur pre ďalšie roky, to len pre vaše info.
Ďalej. Pán minister vo svojej úvodnej reči hovoril, ako reagoval, ako reagoval na rokovaní finančného výboru na pripomienky, ktoré zazneli z úst rôznych a najmä opozičných poslancov v prvom čítaní. Ja, bohužiaľ, musím konštatovať, že na moje pripomienky sa nejako nedostalo. Nič iné mi nezostáva, ako zopakovať tie moje výhrady, ktoré som hovoril pri prvom čítaní, tak ich zopakujem, pozmeňovací návrh na to nemám, pretože viem, že to je z tohto pohľadu zbytočné riešiť touto formou.
Pripomínam teda, že daňový bonus sa bude podľa návrhu zákona zvyšovať najbližšie, ak vôbec, tak až k 1. 1. 2016, k 1. 1. 2016, zdôrazňujem, dobre to hovorím. Čiže ten kto sa do tejto problematiky trošku rozumie a sleduje to, tak vie, že dva a pol roka sa daňový bonus pre pracujúcich rodičov na ich deti nemení a meniť nebude a je vo výške, pre informáciu, 21 eur 41 centov, dva a pol roka tá istá suma. To len pre tých, ktorí sa radi robia fajky na úrade vlády na tú veľkú tabuľu s tou ružovou fixkou, akým spôsobom sa zvyšuje životná úroveň ľudí a istoty za vlády Roberta Fica.
Podobne ako sa nezvyšuje daňový bonus, ale nie až v takom dramatickom rozsahu, možno konštatovať, že sa nezvyšujú alebo neznižujú, ťažko to povedať, lebo záleží na uhle pohľadu, nezvyšujú sa nezdaniteľné časti základu dane oproti roku 2014, platí pre rok 2015 tá istá čiastka nezdaniteľnej časti základu dane, 3 803 eur 33 centov konkrétne. Čiže dva roky po sebe tí, ktorí pracujú a platia dane, si môžu odpočítať tú istú sumu.
Nehovorím, že je to priama výčitka na pána ministra, pretože podľa zákona sa nezdaniteľná časť zvyšuje, ak sa zvyšuje medziročne životné minimum, čiže inými slovami, ak rastú ceny. Čiže je úplne normálne z tohto pohľadu, keď to čisto suchopárne a pragmaticky uchopíme, že sa nezdaniteľná časť na daňovníka oproti iným rokom nezvyšuje. Čiže znamená to pri reálnom raste alebo nominálnom raste príjmov podľa Štatistického úradu rastú vraj príjmy na Slovensku, znamená to vlastne o niečo vyššiu daň tých pracujúcich ľudí oproti minulosti. Čiže áno, nezvýšilo sa životné minimum, tak prečo by sa mala zvyšovať nezdaniteľná časť. Ja vám teda pripomeniem, že to nezvyšovanie životného minima sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky, malých detí, nezaopatrených detí, študentov, mladých rodín, starších pracujúcich, dôchodcov.
Je tu ale jedna skupina ľudí, pre ktorých tento princíp neplatí, a to sú dôchodcovia. Napriek tomu, že teda rast cien sa zastavil, že je inflácia na nule, že životné minimum nám stagnuje, tak vláda bez problémov našla 10 mil. na to, aby dôchodcom zvýšila vianočné príspevky, nehľadiac už na to, že o síce o malú sumu, ale dôchodky sa zvyšujú aj k 1. januáru 2015. Tieto benefity, ktoré sa týkajú najmä mladých rodín alebo pracujúcich, sa ale nijakým spôsobom nemenia. Čiže niekto niečo dostane, niekto nedostane nič, a to je nespravodlivé.
Ďalšia moja výhrada je k tomu, že sa rafinovaným spôsobom, a toto je naozaj pre odborníkov, teraz prepáčte, kolegyne, kolegovia, asi nebudete vedieť, o čom hovorím, toto je pre odbornú verejnosť. Paragraf 17 ods. 3 písm. g), ktorý doteraz hovoril, že do zdaniteľného príjmu sa nezapočítava taký príjem, ktorý prislúcha k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok, čo v praxi sú napr. vymožené manká od zamestnanca, ktorý to manko spôsobil, sa toto ustanovenie vlastne vypadáva zo zákona a nahrádza sa úplne iným textom. Je to veľmi zvláštna legislatívna taktika, ale dobre, nebudem to hodnotiť, pretože podstata je vlastne tá, že tie doterajšie nedaňové príjmy, keď použijem takýto výraz, sa zrazu stanú daňovými. Netvrdím, že na tom štát získa nejakú veľkú sumu, ale znova ide o spravodlivosť, ktorej tu, táto spravodlivosť bola skrátka pošliapaná. Takéto niečo je pre mňa dosť nepredstaviteľné, no, bohužiaľ, bohužiaľ, k žiadnej náprave na finančnom výbore v tejto veci neprišlo.
Dobre, tak po úvode idem chváliť. Čo najviac chválim, lebo sú v tejto novele dve-tri miesta, ktoré sa pochváliť dajú. Čo najviac chválim - a zase je to pre odborníkov, nie pre vás, milí, milí kolegovia, milé kolegyne, nechcem vás tým uraziť - je zmena v § 19 ods. 1, podľa ktorej tie plnenia, ktoré sú dohodnuté, ktoré vyplývajú či zo Zákonníka práce, či z iných predpisov, či z kolektívnej zmluvy, z pracovnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, čiže mzda a ďalšie plnenia, ktoré dostane zamestnanec od zamestnávateľa na základe či už Zákonníka práce, ďalších predpisov, kolektívnych zmlúv atď. atď., sú od 1. januára 2015 jednoznačne posudzované ako daňový výdavok, v prípade že na strane zamestnanca ide o zdaniteľný príjem. Táto zmena je z hľadiska právnej stability a jednoznačnosti veľmi vítaná a myslím si, že všetci, ktorí zamestnávajú ľudí a chcú im poskytnúť niečo nadštandardné nad rámec Zákonníka práce, bude určite privítaná. A tak, ako chodím po tých mojich seminároch a hovorím ľuďom, čo bude, ako bude, tak skutočne, pán minister, môžem povedať, že toto, táto zmena je privítaná s veľkým súhlasom.
Čo chcem na druhej strane znova skritizovať a čo považujem za najhoršiu zmenu, je zmena v odpisoch. Jednoducho týmto spôsobom, týmto spôsobom zvyšujete dane. Zvyšujete dane nie síce zvyšovaním sadzby, ale daň sa dá zvyšovať dvoma spôsobmi, buď zvýšim sadzbu, alebo rozšírim daňový základ. Tu ide o zvyšovanie daní a dosť zásadné pre mnohých podnikateľov v podobe rozširovania vymeriavacieho, v podobe rozširovania základu dane, pretože najmä tí, ktorí si postavili, obstarali, kúpili alebo na lízing zobrali budovy, najmä budovy, najmä o to ide, budovy, ktoré sú nevýrobné, či je to nejaká administratíva, či sú to hotely a podobne, ale najmä o tú administratívu asi v praxi pôjde najčastejšie, tak tí mohli odpisovať tú nadobudnutú budovu v prípade lízingu 12 rokov, v prípadne nelízingu 20 rokov, ale po novom budú môcť odpisovať 40 rokov. Čiže keď zabudnem na to lízingové nadobudnutie, tak oproti 20 rokom, 40 rokov je dvojnásobné predĺženie a to nie je maličkosť.
Poviem príklad, predstavte si, že firma obstarala a postavila administratívnu budovu v hodnote 5 mil. eur, to nie je vôbec veľa, to je úplne prirodzená normálna suma. Pri 5 mil. eur a pri možnosti odpisovať 20 rokov, vydeľme si to, 250-tisíc eur ročne, ak dobre počítam, si doteraz mohla táto firma dávať do nákladov, 250-tisíc eur. Teraz musí prejsť na 40-ročnú dobu odpisovania, to inak znamená, že namiesto 250 tisícov, si dá do nákladov len 125-tisíc a tých druhých 125-tisíc, keď si zoberiem, že tá firma má stabilné príjmy, výdavky, všetko ide v nejakom ustálenom režime, tak pre túto firmu to vlastne znamená o 125-tisíc vyšší daňový základ pri sadzbe dane 22 %, rýchlo rátam, neviem či je to nejakých 30-tisíc približne zaokrúhlene, 30-tisíc eur ročne naviac. Samozrejme, tá firma potom nebude, bude mať nižší ten daňový základ, keď príde ten 21. rok odpisovania, to je jasné, ono sa to v čase posunie, čiže čo zaplatí viac teraz, resp. čo si menej odpíše teraz, to zas bude naopak po tých 20 rokoch. Len prosím vás pekne, skúste si spomenúť, kde ste boli pred 20 rokmi. Ja som bol takýto maličký, ja som ešte nevedel o svete poriadne, 20 rokov existencie, no áno, sú stabilné firmy, ktoré existujú 100-150 rokov , ale 20 rokov to normálna firma prakticky ani neprežije, ale to nechcem komentovať, či prežije, neprežije, to nie je podstata veci. Podstata veci je tá, že podnikateľ, ktorý si nastavil svoj biznis plán, cashflow postavený na tom, že bude mať, má každoročne nejaký príjem, nejaké výdavky, odpisy, takto mu vyjde daňový základ, takúto bude mať daň, tak teraz zrazu zistí v tomto príklade, že o 30-tisíc bude platiť vyššiu daň, to nie je maličkosť. Ale najhoršie na tom je to, že je to retroaktívne a to by sa robiť pán minister nemalo. Ako dobre, máte, samozrejme, právo na to, aby ste menili princípy, politiku odpisov, jasné, ale robiť to retroaktívne, urobiť toto podnikateľovi, ktorý si, či vlani, či predvlani, či pred desiatimi rokmi, tú budovu kúpil alebo postavil, a teraz mu zrazu oznámite, že od 1. januára 2015 bude odpisovať dvakrát menej, dvakrát dlhšie, to jednoducho nie je fér. To môže spôsobiť vážne otrasy na tom podnikateľskom neviem, či trhu, ale v celej podnikateľskej sfére. Za to vás nikto chváliť nebude a ľudia chápu, že chcete získať viac peňazí do kasy. Rozumejú tomu, že chcete, aby bola vyššia daňová spravodlivosť, že bojujete proti daňovým únikom, ale toto nie je ani o daňovej spravodlivosti, ani o daňových únikoch. Toto je, normálne poviem, tak ako je, to je brutálne zvyšovanie daní na úkor ľudí, ktorí majú nejaký ten majetok a postavili si tie budovy, postavili si hotely alebo kúpili si tieto budovy, to nie je fér. Ak by to bolo do budúcnosti, tak viem, že neoplatí sa stavať hotel, neoplatí sa stavať bytový dom, lebo aj ten sa bude odpisovať 40 rokov, neoplatí sa to robiť, oplatí sa postaviť výrobnú halu, montovať tam nejaké kábliky pre nejaké automobilky, keď ma to prestane baviť, tak to zruším, presťahujem to niekde inde, ale neoplatí sa stavať, neoplatí sa prísť ako investor povedzme s nejakými informačnými technológiami, kde tá výroba tých informačných technológií a tých softvérov prebieha v administratívnej budove, a nie v nejakej výrobnej hale, čiže predpokladám, že takúto výrobu toho softvéru a tú budovu si bude musieť podnikateľ odpisovať 40 rokov. Skrátka tej kalkulácii, idem do toho, postavím to, idem na Slovensko, si povie, že nie, lebo tuná tá politika odpisov nie je dobrá. Takže toto, toto je moja kritika, môj návrh tu nepadne, pretože viem, že to nemá zmysel v takejto vážnej veci vás presviedčať v podobe pozmeňovacieho návrhu, že stiahnite to, urobte to nejako inak. Viem, že kolega Kollár takýto pokus robí a ja ho veľmi podporím, aj keď neverím, že mu to prejde, ale podporím ho a podporím aj jeho, aj jeho prípadnú iniciatívu, ak mu to neprejde, tá retroaktivita. To stopnutie retroaktivity, ak mu to neprejde, dopredu hovorím, že ak sa kolega Kollár rozhodne napadnúť takéto ustanovenie zákona na Ústavnom súde, tak jednoznačne všetkými desiatimi mu to podporím. Keď mám povedať svoje riešenie len tak voľnou rečou, ja som za liberalizáciu odpisov. Ja som za liberalizáciu odpisov, nech si podnikateľ nastaví to odpisovanie tak, ako mu to vyhovuje. Možno si všetko nahustí prvý rok, dva, tri, ale potom bude, samozrejme, platiť o to vyššie dane. Ale nechajme toho podnikateľa žiť. Tá investícia, ktorú urobí, je veľká a má právo do istej miery o tomto rozhodovať.
Viete, keď k tomuto ešte pridám to, čo sa schválilo vlani, a to znamená veľmi, veľmi zúžené možnosti odpisovania daňových strát, tak to zúžené odpisovanie daňových strát, samozrejme, daňové licencie plus takéto zmeny v odpisovaní, najmä pokiaľ ide o tie budovy, tak to sú všetko veľmi vážne veci, ktoré mnohé firmy, slušné, seriózne firmy tvrdo zasiahnu.
Mimochodom, keď sme pri tom, trošku odskočím jednou vetou, dvoma vetami. Chcem upozorniť širokú verejnosť, daňové licencie sú tu, to už nie je nejaká chiméra, to platí. Čiže ak máte tzv. spiacu eseročku, máte najvyšší čas, aby ste sa pustili do jej rušenia. Do jej likvidácie. Pretože ak to do konca roka nestihnete dať do obchodného registra, tak budete platiť 480-eurovú daňovú licenciu, či sa vám to páči, alebo nie. Čiže, ľudia, varujem vás a vyzývam vás, rušte, likvidujte spiace nefungujúce eseročky, lebo inak budete musieť zaplatiť 480 eur. Máte posledných pár dní na to, aby ste sa zobudili a reagovali na tú vlaňajšiu novelu zákona.
Tretí bod, pozmeňovací návrh. Pán minister, som realista, a preto viem, že nemá zmysel ísť hlavou proti vami postavenému múru, ale jednu drobnosť by som predsa len chcel navrhnúť a týka sa nepeňažných príjmov tých lekárov, resp. zdravotníckych zamestnancov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú im poskytované ako nejaké tie benefity, či vo forme nejakých darčekov, či vo forme občerstvenia na tých rôznych vzdelávacích akciách, konferenciách, ktoré organizujú tí tzv. držitelia, to znamená najmä farmaceutické firmy. Podľa súčasného zákona zatiaľ platného takéto nepeňažné benefity v podobe toho pohostenia alebo preplatenia ubytovania na konferencii, alebo nejakých darčekov, takéto nepeňažné príjmy sú posudzované ako iný príjem podľa § 8 tuším ods. 1 písm. l), ak sa nemýlim, z hlavy. Čiže tí lekári, keď to poviem zjednodušene, sú povinní dnes tento príjem nepeňažného charakteru uviesť vo svojom daňovom priznaní, platiť z toho daň. Viem, že súčasná prax je taká, že veľmi málo z nich to takto aj poctivo robí, a teda vy ste navrhli ako opatrenie, ako jedno z opatrení už skutočne spadajúcich do toho rangu boja proti daňovým únikom, to je nesporné, aby, aby títo lekári, hovorím zjednodušene, boli povinní tie nepeňažné benefity, tie nepeňažné príjmy zdaniť vo forme zrážkovej dane. A má to teda podľa vašej predstavy, ktorú ste teda navrhli do zákona, prebiehať tak, že vždy raz za štvrťrok, za uplynulý štvrťrok si ten lekár spočíta, na akých takýchto akciách bol, aké tie nepeňažné benefity mu tam boli poskytnuté, čo ja viem, niekde dostal, niekde dostal nejaké zlaté pero, niekde dostal nejakú dovolenku, jasné, to sú naozaj benefity, ktoré stoja za to. Ale niekde na nejakej, na nejakej prednáške dostal povedzme minerálku, kávičku, niekde chlebíček, niekde možno obed, aj to sú tie nepeňažné benefity, všetko toto, čiže toto všetko si on spočíta, na základe informácie, akú to má hodnotu, ktorú ako novú povinnosť má ten, kto tú konferenciu organizuje, čiže ten lekár si to spočíta, že koľko tých chlebíčkov a minerálok a káv a zlatých pier dostal za štvrťroka, a na základe takejto sumy potom si vyráta zrážkovú daň 19 %, túto zrážkovú daň je povinný sám zaplatiť svojmu správcovi dane a okrem toho ešte je povinný vykázať, poslať tomu svojmu správcovi dane príslušné tlačivo, kde teda bude uvedené, že čo vlastne to je a akú sumu takejto zrážkovej dane platí. Čiže týmto sa má zabezpečiť, týmto sa má zabezpečiť vybranie dane na rozdiel od súčasnosti. Tá myšlienka má niečo do seba, máte to prekonzultované s príslušnými inštitúciami, takže nie je to úplne nejako vystrelené, to ako nespochybňujem, a teda ani nedávam pozmeňovací návrh, aby sa to takto nerobilo, ale aby zostal ten súčasný stav, je to, je to váš nápad, je to vaša filozofia, poďte do nej. Ale zdá sa mi byť čudné, aby v prípade, že nejaký lekár raz za štvrť roka pôjde na nejakú prednášku, a teraz poviem ako jasný jednoduchý príklad. Na tej prednáške pred neho, tam štyria sedia za nejakým stolom, počúvajú prednášajúceho, dostanú tam ten džbán vody, čistej vody z vodovodu, kde ale plávajú nejaké rezy z toho cukra, cukra, citrónu, áno, je tam aj trochu cukra nasypaného, je tam nejaká tá mäta, taká tá mätová limonáda, ten džbán má hodnotu asi jedného eura, oni si to štyria medzi sebou rozdelia, čiže každý má z toho 25-centové nepeňažné plnenie, no a kvôli týmto 25 centom, ak teda máme byť dôslední, lebo zákon v tomto nepozná výnimku, musí si podať to mini daňové priznanie, čiže musí si podať to tlačivo o tej zrážkovej dani a z 25 centov 19 % sa veľmi zle ráta, ale to sú nejaké 4 centy snáď. Ani neviem, ako sa to zaokrúhli, či sa to vôbec zaokrúhli, niekto dostane náhodou aj do nuly, ale dajme tomu že 4 centy. Čiže zaplatí 4 centy. Čiže zoberte si, zoberte si, že kvôli takejto blbine musí vypĺňať nejaký lajster, musí sa o to starať, musí si na to dať pozor, ten lajster, musí urobiť prevod, jeden prevod mňa v Tatra banke stojí 17 centov, takže tie 4 centy je hodnota, ktorú posielam na finančný úrad, platím ale 17-centový poplatok banke. Neurobili ste to náhodou kvôli tomu, že máte nejaké spojenectvo s bankami? A potom, samozrejme, tá finančná správa, tá finančná správa to tiež musí nejakým spôsobom spracovať. Je tam zrejme nejaký úradník, ktorý je nejakým spôsobom platený, ktorý sa venuje takýmto prkotinkám potom. Čiže podstata môjho návrhu spočíva v tom, aby tam bola zavedená určitá tolerancia, aby to dávalo trošku logiku. Prečítam pozmeňovací návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
V čl. I bod 81 znie:
81. V § 43 sa ods. 3 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
"o) nepeňažné plnenie v hodnote vyššej ako 10 eur a peňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. 37ab)".
Čiže povedal som motiváciu, ešte raz to odôvodnenie. Podstata toho návrhu teda spočíva v tom, že ak to nepeňažné plnenie na jednej takejto akcii bude v hodnote vyššej ako 10 eur, tak sa musí zdaniť, tak ako ste navrhli, ak to bude nepeňažné plnenie, tie chlebíčky, skromný obed, káva v hodnote do 10 eur, tak by sa zdaňovať nemuselo. Opakujem, dôvod je ten, že pri takýchto malých sumách to jednoducho nedáva logický zmysel.
Neviem, či ja vás, pán minister, presvedčím, v zásade o nič závažné nejde, takže možno áno, možno nie, ale v každom prípade ďakujem všetkým prítomným za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Martvoň a Kuffa, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.