Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, minulý mesiac som tu bol tuším za najhoršieho v rozprave pri - pán minister prikyvuje - pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v prvom čítaní, preto mi dovoľte začať dnešné vystúpenie tak trošku umiernenejšie, a to pochvalou, pochvalou za všetky tie veci, ktoré sa medzi prvým a druhým čítaním zmenili v tomto návrhu zákona.
Naozaj došlo k výraznému zlepšeniu, najmä k zlepšeniu v tom zmysle, že vypadlo niekoľko navrhovaných bodov, o ktorých už hovorili aj moji predrečníci, a naozaj za tú ústretovosť a ochotu rokovania aj s opozičnými poslancami a za ochotu dohodnúť sa patrí predkladateľovi poďakovanie.
A teraz prejdem k tomu môjmu prejavu v túto už večernú hodinu. A naozaj sa veľa zmenilo, ale nezmenilo sa všetko, čo je na tomto návrhu zákona problémové. Ja vidím osobne ten hlavný problém tohto návrhu zákona v tom, že to celé jeho pozadie, tak jak, a je to politický problém viac než ekonomický problém, že to celé jeho pozadie je také, keď nechce použiť slovo falošné, tak také, minimálne také, také dymové, nie také priehľadné a nie úplne férovo prezentované. Ako tu už zaznelo aj minulý mesiac a zhodli sa na tom so mnou v podstate všetci kolegovia, hlavným účelom tohto návrhu zákona je vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu. V predkladacej správe to nenájdete, nenájdete to v žiadnom zdôvodnení a predkladatelia sa teda odvolávajú na mnoho iných vecí, na boj proti daňovým únikom a podobne, ale je tu niekoľko opatrení, ktoré nemajú nič spoločné s daňovými únikmi, nemajú nič spoločné so žiadnymi inými dôvodmi a ich jediným cieľom je vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu. Zrejme aj preto, že napriek tomu, že daňové príjmy stúpajú, a zase je to komplexnejší problém a vyzerá to, že rastie aj deficit. Ako na tom nie je nič zlé, keď ste lavicová vláda, ktorá sa rozhodla, že je sociálne spravodlivé zbíjať tých podnikateľov a brať od nich viac peňazí, tak je úplne legitímne, že navrhnete návrh zákona, ktorý má za cieľ vybrať od podnikateľov viac peňazí. Ale férové by bolo priznať to a jasne to dať na stôl. Tak ako keď poskytnete 13 mil. eur a vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov a robíte okolo toho veľkú propagačnú kampaň a bolo by férové byť priamy a úprimne komunikovať aj všetky dôvody, ktoré sú za takýmito typmi zákonov, ktoré majú oveľa negatívnejšie dopady na možno oveľa širšiu skupinu obyvateľov, pretože pán minister minulý mesiac dobre poznamenal, nedeľme ľudí na Slovensku na bežných občanov a na podnikateľov a nesnažme sa medzi nich vnášať nejaký sociálny konflikt. Aj podnikatelia sú občania tohto štátu. A bez podnikateľov by neexistovala zamestnanosť, tak ako bez zamestnancov by podnikatelia nemohli podnikať, to je úplne svätá pravda a podpisujem to úplne všetkým.
Čiže to, čo mi najviac vadí, je to politikum okolo tohto návrhu zákona, že nie je komunikovaný férovo, a ten jeho úmysel nie je komunikovaný úplne priamo, naopak, bolo použitých veľké množstvo marketingových nástrojov, ktoré majú pomôcť presadeniu tohto návrhu zákona. Jeden z tých takých úplne zjavných a mne o ňom rozprával pán minister Kaliňák, váš kolega, je tzv. hromozvod. To znamená, že urobím návrh zákona a dám doňho nejaké jedno-dve opatrenia, ktoré vyvolajú obrovskú polemiku, vyvolajú obrovskú diskusiu, všetci sa na ňu sústredia, všetci o nej budú diskutovať, tam potom ustúpim a 99 % zvyšku zákona mi prejde úplne bez povšimnutia, pretože tú verejnú diskusiu som strhol na ten hromozvod. V tomto prípade to boli 80 % výdavky, v tomto prípade to boli výdavky na benzín a to odmietnutie paušálnej metódy pre všetkých podnikateľov, ako bravúrne, skúška z politického marketingu je naozaj za jedna, ale zase je to, čo vnáša taký ten prvok takého špekulantstva, alebo falošnosti do tohto. Nie je to také, úplne priame, teda priame a férové, že postavím sa ako chlap, a komunikujem, toto chcem a proste takto si to presadím, ja som vláda a bodka. A vnímame to veľmi často. Teraz som v nedeľu pozeral televíznu diskusiu, kde pán minister bol s Jožom Kollárom, a Jožo Kollár, môj kolega, tam označil štátny rozpočet za takú nedopečený tortu a pán minister ho v podstate tak zastavil výrokom, že veď ono sa to všetko ešte zmení a bude sa to meniť, nekritizujte niečo, čo ešte nie je úplne hotové. No len to zase nie je úplne fér, priniesť rozpočet, ktorý schváli vláda, čo je, mimochodom, dôstojný orgán, vedúci orgán tejto krajiny, a tváriť sa, že to, čo schválila vláda, je vlastne úplne o ničom, a že ten výsledok bude aj tak úplne iný.
Ono, samozrejme, má to aj výhodu, potom opozícia si môže presadiť a dohodnúť nejaké zmeny a pripísať si tiež nejaké politické body, ale nie je to úplne fér. Nie je to, nie je to úplne priame. Tak ako nie je úplne priame ani predložiť návrh štátneho rozpočtu, kde napr. nie je odvodová odpočítateľná položka, kde sú zmrazené platy pre všetkých úradníkov na tri roky, ale o tom budeme debatovať asi budúci mesiac. Čiže toľko k tej politike okolo tohto návrhu zákona.
Ak nemá mať tento môj dnešný prejav žiaden iný účinok a žiaden iný zmysel, tak chcem len urobiť tú jednu vec a demaskovať to, čo je hlavným cieľom tohto zákona, vybrať o 300 mil. eur ročne od podnikateľov viac. To je hlavný účel tohto zákona, nie boj proti daňovým únikom, ono sa tam nájdu nejaké opatrenia, ktoré môžu pomôcť v boji proti daňovým únikom, nie, žiadne iné ciele, ale vybrať viac peňazí do rozpočtu. To je účel a cieľ tohto zákona. A teraz čo si myslím, teraz ono tými miliónmi sa tu šibrinkuje, dnes napr. vláda dá 13 mil. na vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov a jedným vrzom a na tej istej vláde je zaradený iniciatívny materiál, ktorý nebol predmetom žiadneho konania, že za 80 mil. ideme nakupovať vojenské lietadlá, ktoré americká vláda vyhodnotila, že sú pre nich príliš luxusné a nakupovať sa im neoplatia, ale to je úplne nesúvisiaci problém. Budeme sa baviť pri štátnom rozpočte.
No a teraz čo zostáva a o čom by som rád ešte diskutoval. My sme s kolegom Jurajom Miškovom pripravili pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona a tento pozmeňujúci návrh sa Juraj už snažil predložiť na hospodárskom výbore, kde neprešiel, a preto sme sa ho rozhodli predložiť aj do pléna. Myslím si, že sú také štyri body, ktoré stoja za samostatnú diskusiu, a možno ešte, aj keď Jožo Mihál to vzdal v tom svojom predchádzajúcom vystúpení, ktoré stoja za posledný pokus presvedčiť ministra financií, aby sa pokúsil nájsť nejaký kompromis.
Prvý bod je len otázka a nemám ho ani v pozmeňujúcom návrhu, pýtal som sa už v prvom čítaní na to, nie celkom rozumiem, prečo pri virtuálnej registračnej pokladnici bola nastavená hodnota na tisíc bločkov mesačne, pretože si myslím, že je zásadný rozdiel, či niekto vystaví tisíc bločkov po tri eurá, alebo sto bločkov po 1 300 eur, a že by bolo vhodnejšie nastaviť túto hranicu podľa obratu, a nie podľa počtov účtovných transakcií. Ale je možne, že dostanem nejakú odpoveď od pána ministra, že prečo sa na tej pracovnej skupine a komisií rozhodli postupovať takýmto spôsobom, a myslím si, že to nie je tá úplne správna cesta, pretože ak chceme hovoriť o daňových únikoch, tak naozaj lepšie je pozerať sa na tú celkovú sumu, a nie na samotný počet obratov, počet transakcií. Tri veci, ktoré máme aj v pozmeňujúcom návrhu, ktorý na záver môjho vystúpenia prednesiem.
Prvá vec. Vydiskutovali sme si a, bohužiaľ, v dobe medzi tým, ako sme zbierali podpisy na náš pozmeňujúci návrh, a medzi touto rozpravou sme zistili, že už na výbore bolo vyriešené a to boli paušálne účtovanie 80 % benzínu, ktorý bol systémom, ktorý využil, ale mnohých podnikateľov odbremeňoval ich od byrokracie a podľa predloženej novely mal byť, mala byť táto možnosť účtovania nákladov na benzín prípustná už len pre firmy zo zamestnancami, ktoré zároveň zamestnancovi dávajú svoje auto aj na súkromné účely. Vydiskutovali sme si s pánom ministrom, že táto vec teda na rokovaní výboru a gestorského bola upravená a stiahnutá, a preto aj poprosím, mám ten pozmeňujúci návrh úplne celý, pán spravodajca, keďže, keď o ňom budeme hlasovať, tak body 1 a 2, ktoré sa týkajú benzínu, dať spoločne, tieto dva body na samostatné hlasovanie, keďže už na výbore bola táto zmena v podobnom znení schválená.
Druhá vec sa týka toho, čo aj pán minister v úvodnom slove povedal, že bolo také najkritickejšie, a to je hranica 80 % účtovania nákladov a výdavkov pri tovaroch a službách, ktoré sa dajú používať aj na súkromné účely. Tak ako bol pôvodný návrh novely predložený, som presvedčený, že išiel nad rámec toho, čo by sme si mali v slušnom štáte dovoľovať, paušálne ako keby odsudzovať podnikateľov, že pri stanovených v tých skupinách tovaroch si budú môcť do nákladov dať len 80 % nakupovanej hodnoty. Tak ako je návrh upravený po rokovaní aj s opozíciou a po rokovaní vo výboroch, je oveľa lepší. A však máme pozmeňujúci návrh, ktorý chce úplne jasne zadefinovať jednu vec. Chceme tak, aby ako to bolo slušné, a ako v demokratickej krajine by malo byť bežné, bolo dôkazné bremeno vždy na daňovom úrade. Navrhujeme teda formuláciu, ktorú opäť na záver prečítam v znení pozmeňujúceho návrhu, aby mal daňový úrad, keď bude chcieť podnikateľovi neuznať celých 100 % výdavkov, povinnosť aspoň písomne zdôvodniť, prečo pri danom tovare, pri danom obstaranom majetku neuznáva celých 80 %. A dôkazné bremeno by teda malo byť vždy na orgáne štátu, nikdy nie na podnikateľovi. Samozrejme, zostáva tá možnosť, že podnikateľ sám sa môže rozhodnúť a uplatniť si nižšiu mieru výdavkov, ale dôkazné bremeno v prípade, že tak neurobí alebo že si uplatní povedzme 70 % a daňový úrad mu povie, že len na 60 % využívate ten fotoaparát na podnikanie, a dôkazné bremeno a odôvodnenie musí byť vždy na daňovom úrade.
No a posledná vec, tretia, je tá najkritickejšia, o ktorej sa tu už hovorilo a určite sa bude hovoriť, a to sú odpisy. Tiež si myslím, že nie je fér, ak sa menia odpisové pravidlá, prinajmenšom v tej časti majetku, ktorý už bol obstaraný. No ak si niekto pred troma rokmi kúpil budovu a začal ju odpisovať, vystaval si biznis plán, ktorý rátal s nejakými odpismi, s nejakým cashflowom, s nejakými finančnými výkazmi, a teraz mu zmeníme pravidlá aj na takúto budovu, Jožo Kollár bude asi hovoriť, že je to možno na hrane ústavnosti, z hľadiska retroaktivity, ja si myslím, že je to prinajmenšom nefér.
A prichádzam s myšlienkou spolu s Jurajom Miškovom, ktorá je možno revolučná, a možno mi bude vytknuté, že viac sa hodí do volebného programu ako do novely, ale na rozdiel od Joža Mihála si myslím, že treba sa aspoň pokúsiť, a to zaviesť úplne flexibilné odpisy, to znamená vrátane možnosti pre každý podnikateľský subjekt stanoviť si zhodné účtovné a daňové odpisy. Inými slovami aj možno z jednorazového odpisovania, ak to podnikateľský subjekt pri akejkoľvek investícii, ak to podnikateľ subjekt uzná za vhodné, dať si do nákladov všetko hneď v prvom roku alebo si to rozvrhnúť na také časové obdobie, aké najviac vyhovuje podnikateľskému subjektu. Veľká výhoda pre podnikateľov, veľká výhoda pre podnikateľov, z dlhodobého hľadiska nulové dopady na štátny rozpočet. To chcem zdôrazniť. Pretože to, kedy budú z dlhodobého hľadiska premietnuté do nákladov, a teda znížené zisky a znížené dane z príjmu pre podnikateľské subjekty, ovplyvňuje len cashovú podobu príjmov štátneho rozpočtu. To, že tu meníme odpisové skupiny, že pán minister navrhuje zmeny odpisovej skupiny a že vyberie na základe odpisov myslím okolo 70 mil. eur navyše, to neznamená, že vyberieme tie peniaze reálne navyše teraz. Teda znamená to, že ich vyberiem len teraz, neznamená, že štát ich vyberie reálne navyše, on by ich vybral viac v budúcich rokoch, on len presúva budúce daňové príjmy s budúcich rokov do súčasnosti. Tým, že podnikatelia si nemôžu dať po novom tu budovu do nákladov za 20 rokov, ale za dlhšie obdobie, tak sa im náklady rozvrhnú na dlhšie obdobie, budú mať dnes vyšší daňový základ, ale z toho celkového hľadiska odpisovania budov sa vyberie stále rovnako veľa peňazí. Len sa presunú peniaze, ktoré by sa vybrali v rokoch 2015, '16, '17, '18 už do roku 2014. Ako prirovnanie.
Toto isté sa stane, ak povolíme od podnikateľov aj úplne variabilné odpisy. Ak im povolíme napr. dať si celý stroj, ktorý kúpia, hneď v prvom roku do nákladov alebo si ho rozdeliť na 4 roky, ak sa opotrebuje za 4 roky, alebo na dva roky, ak sa opotrebuje na dva roky, čiže zjednotiť účtovné a daňové odpisy, môže to mať vplav na cashový výnos daňových príjmov, ale z dlhodobého hľadiska by sa nemalo nič zmeniť, z dlhodobého hľadiska by štát mal vybrať stále rovnako. Čiže je to možno revolučná myšlienka, je to myšlienka, ktorá dá sa nájsť, dajú sa nájsť krajiny, kde aspoň v určitých formách funguje, a je to myšlienka, ktorú budem presadzovať nielen teraz, keď som v opozícii, ale hovorili sme o nej, aj keď sme boli vo vláde a určite o nej budeme hovoriť aj v budúcnosti.
Teraz mi dovoľte na záver môjho vystúpenia predniesť ten pozmeňujúci návrh, kde teda body 1 a 2 sú spoločne vyňaté na samostatné hlasovanie. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I v bode 1. sa za slová „zdaniteľných príjmov" vynecháva čiarka a dopĺňajú sa slová: „a pokiaľ tak rozhodol správca dane vo svojom rozhodnutí na základe preskúmania skutočnosti,".
2. V čl. I sa vypúšťa bod 36. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v bode 37 v § 19 ods. 2 písm. t) znie:
"t) výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku uvedeného v prílohe č. 6 okrem daňovníka, ktorému správca dane vo svojom rozhodnutí preukáže, že takýto majetok nevyužíva výlučne na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a používa ho aj na osobnú potrebu; tento daňovník si uplatní výdavky najviac do výšky 80 %,"
4. V čl. I, bod 60, v § 26 ods. 1 druhá veta znie:
"Maximálna doba odpisovania je: odpisová skupina 1 - doba odpisovania 4 roky, 2 - 6 rokov, 3 - 12 rokov, 4 - 20 rokov."
5. V čl. I sa vypúšťa novelizačný bod 61. Následné body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I bod 62 znie: V § 26 sa vypúšťa ods. 3.
7. V čl. I bod 63 znie: V § 26 ods. 4 sa vypúšťajú slová "alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny."
8. V čl. I bod 64 znie: V § 26 ods. 5 sa vypúšťajú slová "platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu. Vykonaním technického zhodnotenia sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28."
9. V čl. I bod 65 znie: "V § 26 ods. 8 sa vypúšťa posledná veta."
10. V čl. I bod 66 znie: "V § 26 ods. 9 sa vypúšťa posledná veta."
11. V čl. I bod 67 znie: "Vypúšťa sa § 27 a § 28."
A bod 12. V čl. I sa body 68 a 69 vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Teraz som si uvedomil, že len bod 2 na samostatné hlasovanie bez bodu 1. Ďakujem veľmi pekne. Opravujem sa a tým by som asi skončil a zrejme aj ukončil dnešný rokovací deň.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a želám vám príjemný večer.
