39. schôdza

Ja len krátko. Teda poprosím pána ministra, aby zvážil na podnet aj pána kolegu Kuffu podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem vám pekne. Prerušujem rokovanie. Budeme zajtra pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Prajem vám pekný večer a dobrú noc.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a poslanci Gabriel Csicsai, Mikuláš Dzurinda, Lea Grečková, Igor Choma, Igor Matovič, Jozef Mikuš, Ján Senko, Ivan Varga. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Maroš Kondrót a poslankyňa Magdaléna Vášáryová.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 1123.
Pán podpredseda vlády a minister financií je na svojom mieste, aj pán spravodajca je na svojom mieste.
Ďalším písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Róbert Madej, ktorého tu nevidím, takže stráca poradie.
Nech sa páči, pán poslanec Hudacký, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1123.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, pán spravodajca, v dnešnom príspevku, vzhľadom na to, že som už vystupoval v prvom čítaní, nebudem sa nejak dotýkať viac takých tých politických dopadov, respektíve politických súvislostí s týmto návrhom novely zákona o dani z príjmov. Aj napriek tomu teda, že chcem zdôrazniť, že celé to sa mi vidí ako teda ďalšie žmýkanie peňazí od podnikateľov za každú cenu a súvisí to – či chceme, alebo nechceme, či to vládni poslanci aj pán minister potvrdia, alebo nepotvrdia – aj s tými sociálnymi balíčkami.
Včera sme mali možnosť počuť rozhodnutie vlády o tom, ako budú študenti a dôchodcovia cestovať zadarmo, samozrejme, že niekto to musí zaplatiť. Ono ak by sme vedeli dať všetkým alebo vytvoriť určité systémové opatrenie, ktoré vytvorí nejaké optimálne podmienky pre cestovanie, pre kvalitnejšie cestovanie, pre to, aby sa ľudia aj z tých zabudnutých regiónov mohli dostať za nejakých rozumných podmienok za svojou prácou alebo za iným cieľom, čiže prísť s určitými systémovými riešeniami aj v doprave, tak určite by sme proti tomu nemali nič. V každom prípade takéto nesystémové, takéto jednoznačné zacielenie len na niektoré cieľové skupiny, ktoré povedzme sú dobrými cieľovými skupinami aj do blížiacich sa či už komunálnych volieb, alebo možno do ďalších parlamentných volieb, určite neprinášajú dobrý efekt a odčerpávajú zbytočne zdroje, ktoré by sme mohli využiť ďaleko lepšie na investície do rozvojových programov na podporu rozvoja hospodárstva a zamestnanosti na Slovensku.
Čo ma trochu trápi aj v súvislosti s týmito návrhmi zákonov, ktoré sa dotýkajú daňového zaťaženia alebo celkového zhoršenia podnikateľského prostredia, je to, že ako keby predstavitelia živnostníkov, podnikateľov, ale aj zamestnancov ako keby rezignovali alebo jednoducho si vedia vybaviť takéto podmienky pre úzke skupiny, ktoré im vyhovujú, a pretože takéto ďalšie a ďalšie zaťaženie podnikateľov cez nové dane, cez horšie podmienky pre podnikateľov. Pre podnikateľov by už mali byť alarmujúce vzhľadom na to, že to konštatujú aj v podstate aj iné inštitúcie, medzinárodné inštitúcie, ktoré sledujú jednak konkurencieschopnosť danej krajiny, respektíve podnikateľské prostredie, ktoré určite sa aj týmto zásahom, aj skrz tohto návrhu zákona určite nezlepší.
Ja sa venujem podpore malého a stredného podnikania už skutočne veľa rokov, dá sa povedať, že takmer moju celú profesionálnu kariéru, a aj mojou snahou je, aj snahou kresťanských demokratov, aby sme zlepšovali podnikateľské prostredie. Vieme dobre teraz, aká je situácia v súvislosti s finančnou disciplínou medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi, medzi veľkými podnikmi, malými podnikmi, že tie veľké podniky neplatia malým podnikateľom, čo vzniká druhotná platobná neschopnosť a tie dopady sú alarmujúce. Jednak tie malé podniky dosť často krachujú, a nehovorím už o živnostníkoch, ktorí sú kdesi na konci tohto reťazca, a to už má dopady priamo na ich rodiny a skutočne niektorí sú doslova v existenčných problémoch. Aj preto ten zákon o ochrane subdodávateľov, ktorí neprešiel trojnásobne, a pritom vláda neprišla s nejakým lepším riešením, respektíve neprišla takmer so žiadnym riešením, aj keď ministerstvo spravodlivosti, pokiaľ viem, teraz momentálne na tom pracuje.
Takisto chcem zdôrazniť aj môj návrh zákona, teda novela o dani z pridanej hodnoty, a takisto Obchodného zákonníka, ktorým chceme vrátiť vlastne možnosť, aby dodávatelia, pokiaľ dodávajú svoj tovar, služby alebo práce, aby zaplatili DPH až potom, ako dostanú zaplatené, ale k tomu sa, samozrejme, vrátime možno o niekoľko dní neskôr. Ale v každom prípade hovorím o tom preto, že to podnikateľské prostredie nie je dobré, že tie vzťahy nie sú dobré, tá finančná disciplína medzi podnikateľmi nie je dobrá. A prichádzame ešte s takýmito zaťaženiami, ktoré súvisia aj s týmto, s touto novelou zákona o dani z príjmov, ktorá určite tiež nevylepší tie podmienky pre podnikateľov, predovšetkým pre tých malých a takisto aj živnostníkov.
Ale teraz sa už teda chcem dostať k tej vecnej stránke môjho vystúpenia a k tým jednotlivým návrhom zákona. Ja som hovoril aj v súvislosti teda s prvým čítaním o tom, že ten systém, zmenený systém odpisovania hmotného investičného majetku, dokonca ani predtým, ani pred tým návrhom tejto novely nebol ideálny a vedel by som si predstaviť ešte lepší. A potom, ako sme ho, ako sme teda dostali tento návrh, si myslím, že je viac, ešte horší, a teda viac demotivačný. Ale keďže som videl mnohé pozmeňovacie návrhy mojich kolegov práve v súvislosti s tým systémom odpisovania, takže ja som svoj pôvodný návrh, pozmeňovací návrh som sa rozhodol nepredložiť.
Ale čo sa týka limitovaných výdavkov, chcem vypichnúť výdavky na vypracovanie marketingovej štúdie alebo prieskumu trhu. Tieto sú podľa nového návrhu, teda sa už nebudú dať odrátať od základu dane v prvom roku, ale podnikateľ si tieto výdavky musí rozdeliť rovnomerne do troch rokov od ich zaplatenia. Takisto sa to dotýka zmarených investícií. Žiaľ, oba tieto prípady len dokumentujú necitlivosť tohto návrhu často voči firmám, ktoré začínajú podnikať, ktoré rozvíjajú svoje podnikateľské aktivity. V podstate ešte negenerujú takmer žiaden príjem, ale výdavky, ktoré s tým sú, jednoducho nemôžu ísť celé si nejak odrátať od základu dane, čo v konečnom dôsledku zaťaží, čo ich v konečnom dôsledku zaťaží.
V tejto súvislosti predkladám pozmeňovací návrh, ktorý umožní odpočítať výdavky na marketingové štúdie alebo prieskum trhu v jednom roku, ak tento výdavok neprekročí určitú sumu. Cieľom tohto podnikateľského návrhu, teda pozmeňovacieho návrhu je pomôcť malým a predovšetkým začínajúcim firmám, aby si takéto výdavky, ktoré im pomôžu eliminovať riziko presadenia sa na trhu, daňovo nezvýhodňovali. Je to taký kompromis medzi tým, s čím prišiel minister financií, a prakticky tým, ak by som sa snažil pozmeňovacím návrhom to nechať v pôvodnom znení, čo by pravdepodobne neprešlo. Takže toto je taký kompromis, aby sme aspoň pre tých malých podnikateľov a živnostníkov vedeli upraviť tieto náklady do určitej výšky tak, aby potom mohli byť celé odpísané v prvom roku ich činnosti.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123).
V čl. I
V doterajšom bode 26 § 17 ods. 19 sa písm. c) mení a znie: "výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie, na prieskum trhu, zahrňované do základu dane do výšky 5 000 eur; výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie na prieskum trhu, zahrňované do základu dane presahujúce sumu 5 000 eur rovnomerne počas 36 mesiacov, počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené".
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa vytvárajú lepšie podmienky pre štart a rozvoj malých podnikov a živností, ktoré súvisia s prieskumom trhu a prípravou ich podnikateľských plánov. Týmto sa výrazne zníži riziko v štádiu ich rozvoja podnikania.
Čo sa týka úrokových stropov pre takzvané závislé subjekty, k tomuto opatreniu nemám nejaké zvlášť vážne námietky. Nechápem ale, prečo obmedzenie výšky úrokov ako nákladovej položky odpočítateľného základu dane sa rieši takým krkolomným spôsobom, t. j. výdavky nesmú prekročiť 25 % zo zisku pred zdanením vrátane odpisov a ďalších nákladových úrokov. Aj preto vo svojom pozmeňovacom návrhu navrhujem, aby sa úrokový strop odvíjal od podmienok na finančnom trhu, berúc do úvahy referenčnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky.
A preto teda tento pozmeňujúci návrh, citujem: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123).
K čl. I
V doterajšom bode 53 § 21 sa ods. 1 mení a znie:
"U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov, pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom sa do stavu úverov a pôžičiek nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny podľa osobitného predpisu, a to vo výške úrokov, ktoré presahujú viac ako o 5 percent základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky k prvému dňu zdaňovacieho obdobia."
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa upravujú podmienky uznávania úrokov ako oprávnených nákladov, ktoré sú platené z úverov a pôžičiek medzi závislými subjektmi tak, aby boli v súlade s aktuálnymi podmienkami na finančnom trhu v rámci Európskej únie.
Čo sa týka výdavkov na výskum a vývoj, to je jedno z mála pozitívnych opatrení, ktoré navrhujem v tejto novele, a podľa toho je možno odrátať si 25 % výdavkov, ktoré sú preukázateľne vynaložené na výskum a vývoj. Okrem toho si môžu uplatniť aj ďalších 25 % mzdových nákladov, keď na takýto projekt zameraný na výskum a vývoj zamestnajú absolventov. K tomu by som mal tiež výhradu, že prečo len absolventov. Je pravda, že je treba, aby takisto po škole, aby sa aj tí absolventi zapájali do výskumu a vývoja, pokiaľ majú na to príležitosti, ale myslím si, že vôbec mladí ľudia by mali dostať ďaleko viac príležitostí, aby sa, aby mohli byť zapojení do výskumu, vývoja a inovácií v rôznych podnikateľských subjektoch. Ale nie iba, samozrejme, v rôznych inštitúciách, ktoré sa tomu venujú, či Slovenská akadémia vied, alebo ďalšie inštitúcie.
Vzhľadom na opatrenie v § 30 ods. 4 písm. b) som sa rozhodol pozmeňovací návrh, ktorý som mal prichystaný a ktorý bol aj distribuovaný, nepredložiť. Uvedené opatrenie, ktoré sa vzťahuje aj na výdavky spojené s výsledkami výskumu a vývoja, realizované prostredníctvom niekoľko stoviek osôb s osvedčením o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, môže byť za určitých okolností zneužité iba na účelové zníženie základu dane, a teda na zvýšenie daňových únikov. Treba si teda počkať. Uvidíme, ako čo ukáže prax. Myslím si, že ak toto sa nepotvrdí, pretože myslím, že tam, na tom zozname je okolo 250 subjektov, to je ťažko, ktoré síce budú nejakým spôsobom licencované, ale ja mám obavy, že to sú subjekty, ktoré nejakým spôsobom ešte jasne nepreukázali svoju životaschopnosť v tejto oblasti výskumu a vývoja. A to, že niekto urobí nejaký projekt, kvázi nejakú dokumentáciu k čomusi, ma to skôr navádza k tomu, aby sme boli opatrní, pretože ja som chcel, ako som už hovoril, že túto, tú odpočítateľnú položku dať až do výšky 40 %, pretože tá situácia v súvislosti s objemom investícií – či už verejných zdrojov, alebo súkromných zdrojov – do vedy a výskumu, je na Slovensku alarmujúca. Podiel investícií do výskumu a vývoja na hrubom domácom produkte na Slovensku je len 0,68 %, čím sa radíme – či už v rámci krajín Európskej únie, alebo aj OECD – úplne na chvost tohto celého rebríčka. A už len v porovnaní s Českou republikou výrazne zaostávame, kde oni majú podiel týchto investícií – či už verejných, alebo súkromných – 1,84 percenta. Rovnako to platí aj pre podiel súkromných investícií, čo sa týka súkromného kapitálu, kde povedzme u nás to je len 34 % z toho celkového, z toho objemu investícií, pričom v Českej republike sa súkromný kapitál podieľa až 47 percentami na týchto, na tej celkovej investícii.
Ešte horšia je situácia v oblasti ľudských zdrojov, ktoré sa priamo podieľajú na výskume a vývoji. Na Slovensku pracuje v tejto oblasti len cirka 19-tisíc pracovníkov, z toho v podnikateľskej sfére len úbohých 3 251. To je doslova nič. Chceme hovoriť o nejakej znalostnej ekonomike a chceme v podstate hovoriť o tom, že potrebujeme produkovať s vyššou pridanou hodnotou, že chceme byť konkurencieschopnejší na európskych trhoch, na už, na globálnych trhoch, tak s týmto musíme čosi robiť, a preto je treba, aby sme zvažovali ďalšie motivačné opatrenia, aby sme dostali čo najviac ľudí, nie iba študentov do 26 rokov alebo teda absolventov do 26 rokov, do tejto oblasti, ale, samozrejme, čo najviac ľudí vôbec, ktorí majú na to, samozrejme, predpoklady.
Pre porovnanie opäť s Českou republikou, pretože to je náš najbližší sused a myslím si, že to je také trošku objektívnejšie porovnávanie, pretože tie podmienky sú povedzme skoro rovnaké. V tejto oblasti pracuje v Čechách 83-tisíc zamestnancov, z toho v podnikateľskej sfére viac než 38-tisíc ľudí, čo činí až 47 % z celkového počtu. To sú zdroje, alebo toto, čo som teraz tie čísla hovoril, z Eurostatu z roku 2011 a paradoxne, tie čísla, keď som si teraz tak zisťoval niektoré informácie, sa nezlepšujú, ale ešte aj zhoršujú. Takže myslím, že toto je dobré opatrenie v tomto zákone, ja som to aj v prvom čítaní, teda v rozprave hovoril o tom, aj teraz v tom druhom čítaní to zdôrazňujem, aby som nebol len kritický, ale na druhej strane je treba urobiť ďaleko viac pre to, aby sme tieto čísla zlepšovali, aby sme skutočne posúvali schopnosť našej ekonomiky a konkurencieschopnosť našej ekonomiky dopredu.
Čo sa týka zrušenia lízingového odpisovania, toto ma trochu trápi, pretože lízing na Slovensku sa už využíva takmer 25 rokov a takisto aj podľa údajov Asociácie leasingových spoločností sa za toto obdobie prefinancovalo obstarávanie majetku za viac ako 30 mld. eur, čo skutočne nie je zanedbateľné. Pritom keď si uvedomíme, že kto vlastne využíva, myslím teraz podnikateľov, tie lízingové produkty, tak sú to obyčajne živnostníci, malí podnikatelia, ktorí nemajú šancu dostať peniaze nejako, či už nejaký štartovací kapitál na nejaké technológie pre začatie podnikania, alebo nejakí živnostníci od komerčných bánk. Je takmer nepredstaviteľné, aby nejaký živnostník alebo začínajúca eseročka prišla do banky a pýtala si úver na nejakú mašinu, nejaké stroje, nejaké technológie; nemá šancu. Čiže ten lízing je skutočne veľmi dobrý nástroj financovania práve pre takéto menšie spoločnosti, pre živnostníkov a my ich ideme nejakým spôsobom opäť priškrtiť tak, aby to lízingové odpisovanie nebolo až také jednoduché.
Pán minister, vy ste vyčíslili pozitívny vplyv tohto opatrenia na 18 mil. eur. Mnohí odborníci však hovoria, že značná časť tejto sumy, časť tejto sumy sa zas dosiahla zásahom do všetkých tých živých a platných zmlúv. To bude mať zrejme negatívne dôsledky na podnikanie, keďže na zmluvné vzťahy sa nadväzujú aj tie hospodárske činnosti dodávateľov, ale aj odberateľov.
Ak tento návrh prejde, významne sa zníži objem investícií malých podnikov a živnostníkov, toto som už vlastne hovoril. Je všeobecne známe, že lízing je teda účinným nástrojom na stimulovanie nových investícií, a to bez prehnaných investičných stimulov, ktoré dávame predovšetkým tým zahraničným investorom vo forme dotácií, čiže keš zdrojov alebo daňových úľav. Dočítal som sa, že niektorí odborníci očakávajú pokles investícií z tohto dôvodu o zhruba 250 mil. eur, čo tu opäť nie je zanedbateľná položka, a pritom minister hospodárstva, kdekto, predseda vlády a každý, kto môže, nejak zháňa zahraničných investorov a vytvára im abnormálne podmienky na to, aby tu prišli, a takýmto spôsobom vlastne obmedzujeme investície, ktoré môžu prísť v podstate zvnútra, ktoré môžu prísť prostredníctvom menších podnikov a, samozrejme, ktoré môžu využívať tie finančné nástroje, ktoré sú tu a boli už 25 rokov bežne využívané.
Čiže hľadáme nových zahraničných investorov. Dávame im vysoké investičné stimuly a na druhej strane tých domácich investorov, ktorí by mohli, majú zdravé podnikateľské myšlienky, ktorí by mohli ísť, mohli by zamestnávať, tak týchto nejakým spôsobom ukracujeme o možnosti investovania. Neviem, kde je tu logika.
Takisto som sa pôvodne, pôvodne som sa chystal predložiť pozmeňovací návrh, ktorý by ponechal lízingové odpisovanie pre výrobné prostriedky, ale niečo, nejaké úpravy sa dosiahli v rámci, teda na finančnom výbore, aj v spoločnej správe niečo sa udialo. Na druhej strane ale aj po nejakých konzultáciách s kolegami z vládnej strany, tak si myslím, že tento pozmeňovací návrh, ktorý by vlastne, ktorý by ponechal to lízingové odpisovanie v pôvodnom znení, asi by s najväčšou pravdepodobnosťou neprešiel.
Rovnako vám chcem, pán minister, pripomenúť, že identický návrh ministra financií bývalej vlády, teda našej vlády, pána Mikloša v roku 2012 bol odmietnutý nielen zo strany časti vtedajšej koalície, a teda musím vám pripomenúť, že aj KDH, ale takisto aj vami. Dokonca, a myslím si, že aj vy ste vtedy argumentovali tým, že tieto opatrenia neprinesú žiadne príjmy štátu. Neviem, čo sa odvtedy zmenilo, ale zrejme honba za peniazmi, honba za ďalšími zdrojmi, ktorými potrebujete vykryť sociálne balíčky, v podstate vás k takýmto krokom asi donútili.
Na záver mi dovoľte len konštatovať, že prijatím tohto návrhu zákona opäť dostaneme do väčších problémov len tých, ktorí vytvárajú hodnoty, zvyšujú hospodársky rast tejto krajiny a vytvárajú pracovné miesta. Čiže skutočne zhoršíme podnikateľské prostredie, zhoršíme podmienky pre podnikateľov, demotivujeme podnikateľov pre to, aby mohli investovať, aby mohli prinášať nové hodnoty, a preto aj kvôli tomu, čo som tu hovoril celý čas, tento návrh zákona určite nepodporím.
A ja verím teda, že kolegovia, ktorí vnímali moje pozmeňovacie návrhy, teda že ich podporia, o čo ich chcem požiadať, a verím, že príde čas, že budeme prichádzať aj s návrhmi zákonov, ktoré budú vylepšovať podnikateľské prostredie, nie zhoršovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hudacký, ja tieto pozmeňujúce návrhy podporím, ale dovoľte, aby som poznamenal, všetky tieto opatrenia, ktoré vláda prijíma v oblasti daní, sú absolútne negatívnym krokom vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu a zamestnávaniu na území Slovenskej republiky. Keď vláda hovorí o tom, že my nezvyšujeme dane, len zvýšime daňový základ alebo to portfólio, ktoré sa zdaňuje, výsledok je väčší výber daní. To znamená menej peňazí u podnikateľov. Keď sa pozrieme na výsledky rozhodnutia, ktoré vláda prijala minulý rok v takomto období, tak, a pozrieme sa na to, čo to spravilo, tak v každom jednom podniku vidíte, že za zamestnanca odvádza viac daní a poplatkov a odvodov, 70, 60, 80 eur. Do roka? Skoro tisícka. Fajn, je to dobré, ale počet zamestnancov klesá. To znamená, že vláda sa správa k svojim občanom zdieračsky.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Hudacký, nech sa páči.

S týmto sa môžem len stotožniť, pretože naoko sa zdá, áno, že ako keby vláda menila nejaký len, upravovala nejako základ dane, ale základ dane, samozrejme, je niečo, z čoho sa vypočítava potom samotná daň. Takže obyčajne ľudia, ktorí povedzme nemajú nejaké ekonomické vzdelanie, ako keby v podstate tie výstupy z vlády mali chápať tak, že sa nič nedeje, veď sa len upravuje nejaký základ dane, upravujú sa podmienky, odpočítateľné položky, teda oprávnené odpočítateľné položky, tie nákladové položky, od ktorých sa môže alebo nemôže odpočítať základ dane, že vytvára sa dojem, ako keby sa tu nič nemenilo, ako keby sa len upravovali podmienky podľa nejakých štandardov alebo čosi také. V konečnom dôsledku výsledok je ten, že je tu vyššie daňové zaťaženie, že u podnikateľov je menej peňazí, že môžu menej investovať, že musia zvažovať, či si môžu dovoliť nechať tých zamestnancov, ktorých majú. Čiže je to o tom všetkom, čo som povedal, jednoducho menej investícií, menej zdrojov do možno nových technológií, čo môže zvýšiť ich konkurencieschopnosť, menej možností zamestnávať nových ľudí. Toto všetko sú tie dopady, ktoré súvisia aj s touto novelou, s týmto návrhom novely zákona o dani z príjmov, čiže ten výsledok skutočne bude negatívny. Ale ja nemôžem sa ubrániť dojmu, že všetko toto je robené a pán minister – už som to povedal aj na začiatku – že to robí len kvôli tomu, aby naplnil v podstate zdroje na to, aby mohli byť financované sociálne balíčky, ktoré – tak isto sa neviem ubrániť dojmu a som o tom takmer presvedčený, že sú navrhnuté len preto, že sa blížia komunálne voľby a následne sme už v druhej polovici volebného obdobia pred parlamentnými voľbami, takže toto všetko je účelovo pripravované.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní novely zákona o dani z príjmov. Prednesiem dva konkrétne pozmeňovacie návrhy, ale dovoľte mi predtým ešte nadviazať na kolegu Hudackého, na jeho vystúpenie, a naozaj podčiarknuť, že táto novela zákona o dani z príjmov je len jednou z ďalších v rade predložených za tejto vlády, ktorých cieľom je zvyšovať príjmy, dane z príjmov fyzických a právnických osôb, a to v podstate na úkor ostatných zdrojov verejných financií. Tie dôsledky nie sú tak viditeľné okamžite alebo každodenne, ale sú viditeľné, keď sa pozrieme na to trochu s odstupom.
Podľa vašich vlastných predpokladov uvedených v návrhu o štátnom rozpočte schválenom pred týždňom bude obdobie druhej vlády Roberta Fica obdobím najpomalšieho hospodárskeho rastu od vzniku samostatného Slovenska, keď počítame teda vlády, ktoré mali štvorročný mandát. Aj za vlády Vladimíra Mečiara, aj za vlády Mikuláša Dzurindu, aj za vlády druhej Mikuláša Dzurindu, aj za prvej vlády Roberta Fica, za štyri roky ekonomika rástla vždy rýchlejšie, a to napriek tomu, že aj prvá vláda Mikuláša Dzurindu, aj prvá vláda Roberta Fica museli čeliť veľmi ťažkým krízam a v podstate Mikuláš Dzurinda zdedil skrachovanú a rozkradnutú ekonomiku po Vladimírovi Mečiarovi spojenú s ruskou krízou a doprostred mandátu vlády Roberta Fica prišla celosvetová kríza, ktorá mala asi najhoršiu podobu od 30. rokov.
Napriek tomu, ak sa naplnia vaše vlastné predpoklady, tak budete odovzdávať ekonomiku s najhorším možným výsledkom, a ekonómovia vedia, že rozdať sa dá len z toho, čo sa vytvorí. A ak rozdávame tým, že neustále zvyšujeme dane pracujúcim a zamestnávateľom, tak možno krátkodobo vyberieme viac niekde, ale dlhodobo vyberáme menej, pretože ten koláč rastie oveľa pomalšie alebo sa začne dokonca v nejakom bode aj zmenšovať. Takže z tohto pohľadu treba povedať, že hospodársky výkon, ktorý bude reprezentovať druhá Ficova vláda, nestačí ani na trvalé a výrazné zníženie nezamestnanosti, ani na výrazné dobiehanie západnej Európy, je to v podstate určitá forma jemnej stagnácie.
No a to, že sa to deje na úkor dane z príjmov, najlepšie opäť dokumentujú predpoklady v štátnom rozpočte, kde aj dopredu sa pozerajúc, vláda predpokladá, že počas najbližších troch rokov výnos dane z príjmov porastie o 18 %, presnejšie o 17,8 %, ale výnos dane z pridanej hodnoty napriek toľko medializovanému boju s podvodmi na DPH má vzrásť len o 12,8 percenta. To znamená, výnos dane z príjmov má ešte od tohto roku ďalej vzrásť o tretinu rýchlejšie ako výnos dane z príjmov, daň z pridanej hodnoty, čo naznačuje, kde naozaj táto vláda vidí najlepší a najmožnejší zdroj príjmov do verejných financií. Takže to je naozaj niečo, čo treba o tomto zákone povedať a čo nezmenia kozmetické zmeny, ktoré sa tu dnes dohodnú, alebo sa dohodli už na výbore, a je to stratégia, v ktorej nie je Ficova vláda nejakým spôsobom osamotená, je to stratégia, ktorú mnohé ľavicové vlády robia, konkrétne administratíva prezidenta Hollanda vo svojom prvom roku vo Francúzsku išla veľmi podobnou cestou. Je to však cesta, ktorá napríklad, ako vidíme vo Francúzsku, naozaj vedie skôr k pomalému rastu alebo k žiadnemu rastu a nakoniec vedie aj k potrebe zmeny hospodárskeho kurzu.
Inými slovami, môj osobný problém nie je, alebo vecný problém nie je so žiadnym konkrétnym opatrením, hoci sú tam viaceré, ktoré sme spomínali už v prvom čítaní, že sú otázne z hľadiska napríklad istoty právnej, otázka odpisovania a jej spätného uplatnenia, ale tie sa tu aj dnes snažíme riešiť, ale môj problém je s tou stratégiou ako takou, najmä s tým, že v minulosti sa uplatnila stratégia, že ak sa rozširoval daňový základ, to znamená, ak sa mala platiť daň z väčšieho množstva vecí, znižovala sa daňová sadzba. To znamená, že ľudia platili to isté, ale platili nižšie dane, čo je potom aj motivačnejšie, aj obmedzuje úniky. Teraz vidíme, jednak sa najprv zvýšila sadzba v roku 2012 pre fyzické a právnické osoby rôznym spôsobom a jednak sa rozšíril aj základ. Samozrejme, to isté sa robilo aj v odvodoch, s mnohými tými konkrétnymi vecami by som súhlasil, ak by ako celok neviedli k škrteniu hospodárskeho rastu.
A teraz mi dovoľte predniesť dva pozmeňovacie návrhy. Jeden sme pripravili s pánom kolegom Jurzycom a je to náš spoločný pozmeňovací návrh, týka sa už spomínaného super odpočtu pre výskum a vývoj, ktorý tiež už spomínali viacerí kolegovia predo mnou. Súhlasím s vystúpeniami, ktoré hovoria, že tento super odpočet vo výške 25 % je pomerne nízky. Je pomerne nízky a tým pádom jeho okamžitý motivačný efekt na výskumné, vývojové, inovačné aktivity v ekonomike bude asi obmedzený.
Na druhej strane, tuto je zase bod, kde chápem aj obavy ministerstva financií – vzhľadom na aj kapacity finančnej správy, aj na tradície – ísť okamžite do výrazného odpočtu, aj z obavy z podvodov. To znamená, myslím si, že ak niekto chce, aby takýto odpočet bol naozaj uplatnený, aby v slovenskej legislatíve vydržal a aby postupne rástol, musí zároveň ponúkať aj cestu, ako zabezpečiť jeho využitie, naozaj len alebo dominantne pre skutočné vývojové výskumné aktivity, ktoré prinesú inovácie v ekonomike. Jedno bez druhého nebude fungovať, pretože ak nedokážeme zneužívanie tohto inštitútu zastaviť od samého začiatku, tak si dovolím už dneska predvídať, že inštitút sa zavedie, bude zneužívaný a o rok, o dva, o tri príde minister financií s analýzou, kde povie, že či už na konkrétnych príkladoch, alebo na nejakých veľkých číslach povie, kde tie peniaze utekajú, a v snahe zalepiť štátny rozpočet sa to zase narýchlo aj zruší a bude to jedna z mnohých iniciatív, ktoré sme tu už na Slovensku zažili, kde sa niečo zavedie a o chvíľu sa to zase zruší, pretože sa to nezaviedlo poriadne.
Z tohto dôvodu sme aj s pánom kolegom Jurzycom diskutovali o tom, že ako tomu predísť, ako od začiatku obmedziť zneužívanie tohto inštitútu a, naopak, podporiť jeho využívanie. Sú možnosti, ktoré sú dané kapacitou finančnej správy, ale to my, samozrejme, ako opoziční poslanci nemáme v rukách a to je, naopak, na strane exekutívy. Ale sú aj možnosti verejnej kontroly, ktoré sa špeciálne na Slovensku v mnohých prípadoch osvedčili, preto sme s pánom kolegom Jurzycom pripravili návrh, ktorý je pomerne jednoduchý, má necelú stranu a ktorý jednoducho hovorí, že ak si niekto bude chcieť uplatniť tento odpočet, bude musieť súhlasiť so zverejnením určitých základných údajov o tom, na čo tie peniaze minul.
Samozrejme, ak má mať takáto super položka význam, nemôžme ísť do hĺbok intelektuálneho vlastníctva podnikateľov, pretože v tom prípade by to práve tie najinovatívnejšie firmy odrádzalo, ale myslím si, že nie je excesívne žiadať od takýchto firiem, aby boli ochotné zverejniť, navyše s odstupom v podstate roka, roka až pol, základné ciele týchto výskumných aktivít, ktoré taktiež aj podľa návrhu zákona si musia pripraviť, ak chce takýto odpočet fungovať. To znamená, že s minimálnym byrokratickým bremenom za cenu vyplnenia jednej tabuľky v daňovom priznaní vieme zistiť sumu a vieme zistiť, na čo bola zhruba vynaložená. Samozrejme, to nemôže stačiť na to, alebo často nemôže stačiť na to, aby niekto odhalil podvod z internetu, ale môže to slúžiť ako veľmi dobrý nástroj identifikácie rizík, na ktorý už potom bude musieť konať asi najmä Finančná správa vo väzbe na problematické položky. Takže tento návrh si dovolím predložiť, teraz ho aj prečítam.
K čl. I
1. V doterajšom bode 71 v § 30c sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
"(7) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 120l, o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet podľa ods. 1, tieto údaje:
a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo daňovníka,
b) výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacieho obdobia jeho uplatnenia,
c) dátum začiatku realizácie projektu výskumu a vývoja,
d) ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení."
Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 8 a 9.
2. V doterajšom bode 71 sa slová "až 120k" nahrádzajú slovami "až 120l".
3. V doterajšom bode 71 sa na konci dopĺňa poznámka pod čiarou k odkazu 120l, ktorá znie:
"120l: § 52 ods. 10 zákona č. 563/2009 v znení zákona č. .../2014 Z. z."
Účinnosť týchto bodov sa navrhuje 1. januára 2015.
Za doterajší článok VIII sa vkladá nový článok IX, ktorý znie:
"Čl. IX
Zákon č. 563/2000 o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto: § 52 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
"(10) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových subjektov, ktoré uplatnili odpočet výdavkov na výskum a vývoj podľa osobitného predpisu, odkaz 37ab. V zozname sa uvedú údaje podľa osobitného predpisu, odkaz 37ac."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 37ab a 37ac znejú:
"37ab) § 30c zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2014 Z. z.;
37ac) § 30c ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2014 Z. z."
Doterajšie články je potrebné primerane prečíslovať.
Účinnosť tohto bodu sa navrhuje 1. januára 2015, čo sa premietne do ustanovenia účinnosti návrhu zákona.
Druhý návrh, ktorý prednesiem, je návrh, o ktorom sa tu už diskutovalo, dokonca v prvom čítaní aj pomerne hojne, ale napriek tomu dovoľte sa k nemu vyjadriť. Je to návrh, ktorý rieši otázku maximálnych cien za nákup áut používaných v súkromnom a verejnom sektore. Pán minister už v pripomienkovom konaní navrhol, aby podnikatelia si nemohli uplatniť nákup áut nad 48-tisíc eur do odpisov, ak sú v strate, ak by to teda viedlo k strate, aby si to nemohli dávať do nákladov. Tým pádom de facto pre podnikateľov v strate ustanovil prakticky tento limit alebo teda povedal, že si to budú musieť platiť z vlastného, keď to tak jednoducho môžem povedať. Už v lete počas pripomienkového procesu som inicioval hromadnú pripomienku, ktorá namietala, že ak takýto postoj má byť uplatnený k súkromnému sektoru, má byť uplatnený aj k verejnému sektoru. Vo verejnom sektore však žiadni majitelia nie sú, respektíve majiteľmi sme my všetci, to znamená, že ak by to písmeno platilo rovnako, tak si môžu manažéri vo verejnom sektore toto robiť v podstate na úkor nás všetkých a ako majitelia máme na to len veľmi obmedzený vplyv cez raz za štyri roky rozhodovanie vo voľbách. Preto som podal návrh, ktorý bol vecne rovnaký, ale trochu iný, a to bolo to, aby kým je na Slovensku deficit verejných financií, kým nemáme vyrovnaný rozpočet, aby zamestnávatelia vo verejnom sektore si nemohli nakupovať autá drahšie ako 48-tisíc eur s výnimkou pre reprezentáciu štátu cez Úrad na ochranu ústavných činiteľov.
Táto pripomienka bola akceptovaná, podpísalo ju niekoľko sto ľudí, ministerstvo financií ju akceptovalo, nezapracovalo ju však do tohto zákona a odvtedy, dnes máme 23. októbra, ešte stále takéto riešenie nebolo predložené verejnosti zo strany ministerstva financií ani vlády, preto som už minulý týždeň predložil návrh aj ministrovi financií, aj dnes ho tu chcem predniesť, aby sme to v tomto zákone vyriešili, aby sme tú rovnosť zabezpečili.
Ešte predtým, než ten zákon prečítam, dovoľte mi možno zdôrazniť jednu podstatnú technickú náležitosť, a to je to, že koho sa takýto návrh má týkať. Na Slovensku už máme z dôb vlád Mikuláša Dzurindu uznesenie vlády, ktoré limituje, ktoré ustanovuje cenové limity pre nákup vozidiel pre ústrednú štátnu správu. To znamená pre ministerstvá a ich rozpočtové a príspevkové organizácie, to znamená, dneska existuje rozhodnutie vlády, staré už, myslím, že dvanásť rokov približne, ktoré hovorí, že štátny tajomník, generálni riaditelia, riaditeľ organizácie si môžu využívať autá v akom asi rozpätí, a či už kvôli tomu, alebo kvôli tomu, že predsa len tá ústredná štátna správa je pod najsilnejším politickým tlakom, lebo ak médiá niečo napíšu, ide to priamo na ministra, ktorý je politicky zodpovedný za svoj rezort, tak v ústrednej štátnej správe nie sme svedkami tých najväčších excesov.
Naopak, keď sme si zobrali zoznam tých najdrahších zakúpených limuzín za ostatné obdobie, za ostatné dva roky, tak sme boli svedkami toho, že to boli práve organizácie, ktoré sú verejné, ale nepodliehajú vláde, nie sú súčasťou tzv. ústrednej štátnej správy. Či už hovoríme o jednom rektorovi verejnej vysokej školy, či už hovoríme o guvernérovi Národnej banky Slovenska, ktorá je nezávislá a nepodlieha vláde, či už hovoríme o niektorých primátoroch alebo županoch, ten problém s excesívnymi nákupmi sa zdá byť sústredený práve tam, kde, povedal by som, priama ruka politickej zodpovednosti, minimálne tej vládnej nedosiahne a kde tá zodpovednosť je buď veľmi nepriama, napr. guvernéra NBS menuje parlament na návrh vlády, alebo kde je robená cez iné mechanizmy. Napríklad rektora volí a odvoláva akademický senát univerzity, štát ako taký s tým nevie priamo nič spraviť s výnimkou povedzme trestného činu. To znamená, preto pri formulácii toho návrhu som veľmi dával pozor na to, aby sa týkala skutočne celého verejného sektora.
Týkala sa; zabudol som povedať ešte jednu skupinu, a to sú štátne podniky a obchodné spoločnosti s podielom štátu, kde síce politická zodpovednosť je, lebo vykonáva tam väčšinou akcionárske práva konkrétne ministerstvo, niekedy aj Fond národného majetku, ale už oveľa, by som povedal, oveľa ťažšie sa v realite uplatňoval, ľahšie sa tomu ministrovi dáva od toho ruka preč, a tak sme boli napríklad, ak sa nemýlim, v železničnej spoločnosti Cargo svedkami dosť rozsiahleho nákupu limuzín v čase, keď štát inak rozpredával v podstate túto spoločnosť alebo rozpredával z nej pomerne veľkú časť jej hodnoty.
Takže ako zachytiť všetky tieto podniky? No a jediný zákon, ktorý ich zachytáva, je zákon o výkone práce vo verejnom záujme. To je zákon, ktorý bol prijatý v roku 2003 a on definuje výkon práce vo verejnom záujme, ten skutočný verejný sektor, a definuje ho pomerne široko, takže doňho platia skutočne všetky organizácie, ktoré reálne sú verejné, teda patrí tam nielen samospráva, patria tam aj verejné vysoké školy, patria tam aj obchodné spoločnosti a štátne podniky a patria tam aj iné organizácie zriadené zákonom. To znamená také, na ktorých je prítomný verejný záujem, a preto si myslím, že ak by takýto limit mal platiť, mal by platiť pre všetky tieto organizácie aj z dôvodov, že tam reálne vidíme problém aj z dôvodu základnej férovosti.
Preto mi dovoľte predniesť pozmeňovací návrh, ktorý je v tomto znení, z hľadiska, keď už chceme byť féroví, chcem povedať, že technicky je inšpirovaný pôvodným návrhom strany SaS v tejto oblasti, ktorý predkladali ešte v minulosti prostredníctvom riešenia zákona o cenách, aj keď tá konkrétna formulácia už je upravená práve smerom, ktorý som naznačil. Návrh znie:
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
"1. V § 1 ods. 1 sa za slová "opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja" vkladajú slová "ochranu hospodárneho využívania verejných prostriedkov".
2. Nadpis tretej časti znie: "Opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja o ochranu hospodárneho využívania verejných prostriedkov."
3. Doterajší text § 4 sa označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2, ktorý znie:
"(2) Opatreniami na ochranu hospodárneho využívania verejných prostriedkov sú niektoré obmedzenia pri kúpe osobného motorového vozidla podľa § 12a."
4. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§12a
Niektoré obmedzenia pri kúpe osobného motorového vozidla.
(1) Ak je kupujúcim právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom podľa osobitného predpisu, odkaz 10aa, cena jedného kupovaného osobného motorového vozidla nesmie presiahnuť sumu 48-tisíc eur.
(2) Ods. 1 sa nepoužije:
a) v rozpočtovom roku bezprostredne nasledujúcom po rozpočtovom roku, v ktorom rozpočet verejnej správy neobsahoval schodok,
b) ak je účelom kúpy motorového vozidla zabezpečenie ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií a kupujúcim je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky."
Poznámka pod čiarou k odkazu 10aa znie:
"10aa) § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov."
Doterajšie čl. II až IX sa primerane prečíslujú.
Nový čl. II nadobudne účinnosť 1. januára 2015, čo sa premietne v ustanovení jeho účinnosti.
Takže dovoľte mi na záver požiadať vás o podporu týchto dvoch návrhov, ktoré, ako som spomenul v tej úvodnej časti, neriešia to, čo z politického a makroekonomického hľadiska považujem za zásadný problém prístupu vlády k dani z príjmov, ale mohli by vyriešiť iné konkrétne problémy, ktoré nás trápia, aj keby som ich žiadnym spôsobom nechcel preceňovať. Ďakujem veľmi pekne.