39. schôdza

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák – pracovná cesta mimo Bratislavy, ale nemá položené žiadne otázky. A tiež minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek – tiež pracovná cesta mimo Bratislavy a tiež nemá položené žiadne otázky.
Ďakujem.

Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite pätnásť minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Petra Náhlika a otázka znie: "Vážený pán premiér, prebehlo bilaterálne rokovanie medzi vami a kancelárkou Spolkovej republiky Nemecko Angelou Merkelovou. Môžete nám ozrejmiť závery z tohto stretnutia?"
Prosím vás, pán podpredseda vlády, o odpoveď a potom môže poslanec, ktorý otázku položil, dať doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážení poslanci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návštevu spolkovej kancelárky Angely Merkelovej v Slovenskej republike vnímame ako potvrdenie strategického charakteru bilaterálnej spolupráce a nadštandardne vysokej úrovne slovensko-nemeckých vzťahov. Zvlášť je potrebné vyzdvihnúť vysokú mieru porozumenia v dôležitých európskych témach. Kancelárka Merkelová v Bratislave ocenila úlohu, ktorú Slovensko zohráva v strednej Európe, ale aj v rámci Európskej únie.
Aktuálnou prioritou vo vzájomných vzťahoch je posilniť postavenie Nemecka ako krajiny, ktorá môže prinášať do slovenskej spoločnosti – tak do ekonomiky, ako aj do vedeckej komunity – silné inovačné impulzy. Rozhovory predsedu vlády a spolkovej kancelárky boli prednostne orientované na najpálčivejšie témy súčasnosti, ktorými sú situácia na Ukrajine a plynová kríza a klimaticko-energetický balíček vo svetle októbrového zasadnutia Európskej rady. Návšteva kancelárky Merkelovej potvrdila, že vzťahy oboch krajín sú kvalitné a bezproblémové. V slovenskej ekonomike, ktorá je silne otvorená, sa prejavujú všetky medzinárodné impulzy – či už pozitívne, alebo negatívne – a ovplyvňujú jej vývoj. Najväčší vplyv na vývoj a štruktúru slovenskej ekonomiky má práve Nemecko ako najvýznamnejší obchodný partner Slovenska. Naviac sme s Nemeckom v menovej únii, čo túto väzbu ešte viac prehlbuje. Vzájomné vzťahy sú upevňované vysokou hospodárskou spoluprácou, čo malo pozitívny vplyv aj na ukazovatele vzájomnej platobnej bilancie. Obrat zahraničného obchodu má trvalo rastúci trend. Nemecké investície na Slovensku reprezentuje viac ako 450 firiem, ktoré zamestnávajú približne 100-tisíc ľudí. Objem exportu tvorí viac ako osem miliárd eur, čo predstavuje takmer štvrtinu z celkového vývozu Slovenska. Taktiež z pohľadu dovozu tovarov je Nemecko na čele rebríčka. Na ilustráciu uvediem, prečo je Nemecko pre slovenský trh kľúčové.
Najvýznamnejším investorom naďalej zostáva Volkswagen Slovakia, ktorý sa už niekoľko rokov drží na najvyšších priečkach v obrate zahraničného obchodu s veľmi kvalitnými výrobkami. Spolu s ďalšími dvoma automobilkami sú ťahúňmi slovenskej ekonomiky. Svoje výrobné prevádzky majú na Slovensku aj iné významné nemecké podniky svetoznámych značiek. Ako dodávatelia sa na Slovensku usídlili početné malé a stredné nemecké podniky. Väčšina z nich dokázala udržať výrobu aj počas finančnej krízy. Tiež prieskumy Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory ukazujú, že viac než 90 % nemeckých investorov je spokojných s výberom Slovenska ako miesta podnikania. Prejavuje sa to okrem iného aj tým, že stále viac podnikov považuje Slovensko nielen za výhodné miesto pre produkciu výrobkov, ale aj pre vytváranie oddelení výskumu a vývoja.
Predseda vlády na rokovaní informoval o konsolidačných krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky v poslednom období realizovala v rámci dodržania fiškálnych pravidiel Európskej únie. Lídri slovenskej a nemeckej exekutívy hovorili aj o aktuálnom vývoji ekonomickej situácie v Európe. So znepokojením vnímame náznaky spomalenia hospodárskeho rastu v eurozóne, ako aj v Európskej únii ako celku. Na stretnutí panovala zhoda v nutnosti generovať opatrenia na zabezpečenie rastu a zamestnanosti. Spolková kancelárka odporučila venovať zvýšenú pozornosť agende digitálnej ekonomiky a investíciám do vzdelávania v oblasti informačných technológií. Je to veľká šanca pre členské štáty, ktorú nesmieme premárniť.
Zhodli sa tiež v tom, že aktuálny spôsob využívania eurofondov nie je dostatočne efektívny. Kancelárka Merkelová vyjadrila presvedčenie, že nový komisár Frans Timmermans prinesie do problému aj nový prístup. Eurofondy musia byť lepšie využiteľné a zároveň flexibilné, aby zbytočná byrokracia neodrádzala prijímateľov. Navrhla, aby krajiny V4 spoločne pripravili experience report z využitia fondov a predložili ho už na decembrovej Európskej rade. Prisľúbili sme, že v rámci aktuálneho slovenského predsedníctva vo V4 bude Slovensko takýto dokument iniciovať. Musíme mať rýchlu dostupnosť k fondom Európskej únie, tak aby sme mohli podporiť hospodársky rast a znížiť nezamestnanosť mladých ľudí. Tu zastávame absolútne jednotnú líniu.
Slovensko aj Nemecko majú záujem na uzavretí politickej dohody o klimaticko-energetickom balíčku, ktorý je predmetom práve prebiehajúcich rokovaní summitu Európskej rady v Bruseli, dnes a zajtra. Cieľom je nájsť rovnováhu pri zachovaní pracovných miest, ochrane klímy a zabezpečenia konkurencieschopnosti produkcie Európskej únie. Existuje spoločný záujem dosiahnuť kompromis a Slovensko chce byť v tomto duchu konštruktívnou krajinou. Dôležité pre nás je, aby sa dbalo na záujmy všetkých členských krajín s dôrazom na ich špecifiká.
Spoločné rokovania nemohli obísť ani súčasnú situáciu u nášho východného suseda. Nemecká strana ocenila spustenie reverzného toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Angela Merkelová pri spoločnom vystúpení vyjadrila pochopenie s problémami Ukrajiny a zdôraznila, že Únia bude Kyjevu pomáhať aj s dlhmi, pre ktoré majú teraz obmedzené dodávky plynu. Európska únia má pripravených pre Ukrajinu spolu až 11 miliárd eur, ale bude na politickom rozhodnutí členských krajín Európskej únie, či vyčlenia potrebné zdroje. Podľa Nemecka by malo ísť o preklenovací úver. Obaja predstavitelia vlád sa zhodli, že finančná pomoc pre Ukrajinu musí byť podmienená potrebnými reformami. Slovensko žiada politické záruky už teraz. Budeme chcieť vidieť, ako sa na plnení úloh podieľa samotná Ukrajina, pretože niekedy máme pocit, že Ukrajina čaká kroky od všetkých, len nie od seba.
Z pohľadu ďalšieho vývoja budú kľúčovú úlohu zohrávať nadchádzajúce parlamentné voľby na Ukrajine. Medzi Slovenskom a Nemeckom existuje zhoda v podpore mierového plánu prezidentov Ruska a Ukrajiny, je to významný krok k deeskalácii krízy na juhovýchode Ukrajiny, avšak kľúčovou otázkou je jeho implementácia. Pokiaľ by bolo skutočne naplnené to, čo bolo dohodnuté, mohlo by dôjsť k otvoreniu diskusie o zrušení sankcií voči Rusku.
Pán predseda vlády informoval nemeckú partnerku aj o opatreniach, ktoré podniká vláda Slovenskej republiky v súvislosti so znížením dodávok zemného plynu z Ruska, ktoré neustále pretrváva a môže ohroziť energetickú bezpečnosť v Európe. Nemecká kancelárka sa v tejto súvislosti vyjadrila, že je dôležité uzavrieť rokovanie medzi Ruskom a Ukrajinou tak, aby boli pred nadchádzajúcim zimným obdobím zabezpečené dodávky plynu.
Okrem bilaterálnej spolupráce sa predsedovia vlád venovali aj spolupráci krajín združených v regionálnom zoskupení V4. Predseda vlády pozval pani Merkelovú na summit V4, ktorý sa bude konať v rozšírenom formáte spoločne s Nemeckom a Francúzskom na budúci rok v Bratislave.
Bilaterálne rokovania potvrdili, že slovensko-nemecké vzťahy sú orientované na budúcnosť a pevne zakotvené v európskych princípoch.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.