39. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec Náhlik, máte doplňujúcu otázku? Nie.
Teraz, v poradí druhú otázku položil pán Eugen Jurzyca a otázka znie: "Robert Fico, TA3, nedeľa: "Chcem znovu zopakovať, že úplne zbytočne sú tieto rôzne hlasy, úplne zbytočne, pretože jedna vec je, aké číslo je napísané momentálne v návrhu, a druhá vec, čo im garantujeme a čo hovoríme, že toto bude realita. Lebo kvôli ústavnému zákonu o dlhovej brzde, ktorý sme schválili a ktorý nás brzdí v navyšovaní verejného dlhu, nie je možné niektoré veci urobiť v štátnom rozpočte a musíme to urobiť v parlamente." Ak by Eurostat nezmenil výšku dlhu, boli by ste pripravení obísť ducha dlhovej brzdy, teda ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti? Citát tomu nasvedčuje."
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte pánovi poslancovi Jurzycovi.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci a vážený pán poslanec, ktorý položil otázku, dovoľte mi najprv na úvod zopakovať pár vybraných myšlienok, ktoré predseda vlády uviedol v predmetnom televíznom vystúpení. Tieto vám poskytnú diametrálne iný interpretačný výklad, ako aj objektívny a ucelený pohľad na citovanú časť z jeho vyjadrenia. Nepokladám totiž za korektné a prípustné, ak je nejaká veta cielene a účelovo vytrhnutá z kontextu, nezohľadňuje konkrétne a súvisiace fakty, respektíve povedané skutočnosti, alebo je dokonca manipulatívnym spôsobom interpretovaná a šírená ďalej.
V uvedenom televíznom vystúpení zo strany predsedu vlády jasne a zreteľne zaznelo, že rozpočet je zrkadlom toho, čo sme všetko urobili vo verejnej správe a pri konsolidácii verejných financií. Bolo tiež spomenuté, že náš dlh bude pod hranicou 55 % a že je to jeden z najnižších dlhov v celej Európskej únii. Predseda vlády deklaroval čitateľný a nemenný postoj, že vláda sa bude správať maximálne zodpovedne, aby dochádzalo k ďalšiemu znižovaniu deficitu a aby bol verejný dlh pod kontrolou. Určite nepôjdeme do žiadneho rozhadzovania. Mimochodom, doteraz to nebola iba konsolidácia verejných financií a lepší výber daní, ale aj znížené náklady štátu. Je tu predsa projekt ESO, o ktorom sa síce málo hovorí, ale jeho dosiahnuté výsledky sú viac ako viditeľné, či už na úrovni krajov, alebo okresov. Podobne je to aj na úrovni jednotlivých rezortov, kde je naplánované šetrenie, pokiaľ ide o počet zamestnancov alebo spájanie rôznych rozpočtových či príspevkových organizácií.
Vážený pán poslanec, asi neprezradím žiadne veľké tajomstvo, keď vám teraz poviem, že ako dôkladne sú monitorované prejavy a vyjadrenia predsedu vlády Slovenskej republiky zo strany mnohých subjektov. Obsah jeho vystúpení je veľmi precízne zanalyzovaný a vyhodnotený. Preto si myslím, že ani nemusíte byť nejakým špičkovým analytikom, aby ste aj vy zistili, keď si prečítate prepis predmetného televízneho vystúpenia, že veci sa majú asi inak, než ako ich nastoľujete vy vo vašej otázke, a že nie je potrebné strašiť slovenskú verejnosť.
V súvislosti s uvedeným vyjadrením mi však dovoľte ešte poznamenať a vyzdvihnúť jednu významnú skutočnosť. Slovensko si počas členstva v Európskej únii, ako i v eurozóne vybudovalo v mnohých oblastiach ekonomiky dobré meno a veľmi slušné renomé. Vo verejných financiách ako zodpovední a uznávaní hospodári si určite nemôžeme dovoliť robiť nejaké fiškálne fígle alebo rozpočtové kúsky či nebodaj podobné kúzla s číslami, ako boli prípady tzv. kreatívneho účtovníctva na úrovni štátu, známe u niektorých problémových členov Únie. Preto s plnou vážnosťou chcem zdôrazniť, že tvorba nášho štátneho rozpočtu bola zvládnutá vysoko profesionálne a predpokladaný rozpočtový návrh do parlamentu je pripravený zodpovedne a starostlivo. Je napokon v záujme nás všetkých, aby naša krajina pri jeho posudzovaní Európskou komisiou dopadla veľmi dobre a aby sme naďalej zostali v očiach ostatných členov Únie ako dôveryhodný a spoľahlivý ekonomický partner.
Pokiaľ ide o predmetný citát z vyjadrenia predsedu vlády, ale aj hlbšie a jasnejšie pochopenie súvislostí v danej veci, treba dodať a upresniť nasledovné: Dôležitým momentom je aj samotný časový posun medzi stanoveným termínom odovzdania návrhu štátneho rozpočtu a oficiálnym vyhlásením zo strany Eurostatu, pokiaľ ide o definitívnu a verifikovanú podobu nielen výšky verejného dlhu, ale aj ostatných ukazovateľov z oblasti verejných financií. Skúsenosti z praxe nám potvrdzujú, že pri zostavovaní štátneho rozpočtu je lepšie vychádzať z prísnejšieho rámca a pripraviť sa radšej na horší scenár, ako byť prehnane optimistický pri očakávaniach jeho vývoja. Viete veľmi dobre, že sme sa už raz dočkali nepríjemného prekvapenia aj od inštitúcie, ako je Eurostat, práve v oblasti metodologických zmien, ktoré sa vzťahovali na sektor verejných financií. Aj táto skutočnosť preto rozhodla, že sme sa nakoniec priklonili k predloženému variantu návrhu, ale s dostatočnou finančnou rezervou, aby sme už zmienené a vo verejnosti pertraktované výdavkové oblasti zvládli v rámci posudzovania a schvaľovania štátneho rozpočtu v Národnej rade.
Vážený pán poslanec, toto je alfou a omegou celého procesu okolo súčasného návrhu štátneho rozpočtu. Je mi preto ľúto, že ste televízne vyjadrenie predsedu vlády v tejto veci nepochopili, nesprávne interpretovali, čomu nasvedčuje napokon aj samotná formulácia a zameranie vašej otázky.
Vážené pani posla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Pán podpredseda, pätnásť minút určených na odpovede predsedu vlády uplynulo, ďakujem vám pekne za vaše odpovede.
A budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Jána Hudackého, ktorý viem, že tu nie je, z klubu KDH som dostala informáciu, že nie je tu, je na prijatí.
Takže v poradí druhú otázku položil pán poslanec Blanár, ktorý je prítomný, a otázka je smerovaná na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera a otázka znie: "Vážený pán minister, mohli by ste nás informovať, aká je aktuálna situácia v nezamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov?"
Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady.
Vážený pán poslanec, v prvom rade chcem zdôrazniť, že riešenie nezamestnanosti mladých ľudí do 25 rokov, respektíve do 29 rokov je prioritou Európskej únie a celkom prirodzene aj prioritou našej vlády. Hoci si uvedomujem, že vo všetkých vekových kategóriách sú ľudia bez práce a osobitne sme si vedomí problémov, do ktorých sa v poslednom čase dostávajú ľudia, ktorí o prácu prídu vo veku nad 50 rokov, nezamestnaným mladým venujeme zvýšenú pozornosť najmä z hľadiska ich budúcnosti. Ukazuje sa totiž, že ak mladí ľudia nezískajú aspoň základné pracovné návyky a pracovné skúsenosti rýchlo po skončení školy, je mimoriadne komplikované, náročné a veľmi drahé nahradiť ich chýbajúcu prax vo vyššom veku. Preto sme sa aj tejto problematike venovali hneď od nástupu do funkcie, ja konkrétne ministra, veľmi rýchlo sme dobiehali to, čo naši predchodcovia jednoducho zameškali.
Hoci už koncom roku 2011 avizoval predseda Európskej komisie pán Barroso, že požiada Slovensko, aby presunulo nevyužité zdroje z eurofondov na projekty pre mladých nezamestnaných, ani v apríli 2012 nemalo ministerstvo práce pripravené nič. Preto v spolupráci s Komisiou sme od leta pripravili projekty na podporu zamestnávania mladých ľudí vo veku do 29 rokov tzv. realokáciou finančných prostriedkov z tých fondov, kde tie prostriedky jednoducho boli by bývali prepadli a neboli by využité. Hoci si zo strany opozície tieto projekty vyslúžili viacerú kritiku, môžem dnes konštatovať, že aj na nedávnom summite premiérov a ministrov práce v Miláne ich komisár pre zamestnanosť László Andor konkrétne menoval ako pozitívny príklad efektívneho využívania európskych zdrojov. Som veľmi rád, že boli predmetom rokovania aj nedávneho summitu pani Merkelovej a pána Fica tu v rokovaniach na Slovensku, kde sa zhodli na tom, že je potrebné z hľadiska nového programového obdobia ďaleko flexibilnejšie využívať finančné prostriedky a presúvať ich z jednotlivých fondov, to znamená nielen do Európskeho sociálneho fondu, ale aj z iných fondov v prípade rizika prepadnutia týchto prostriedkov. To znamená, aj tam našli opodstatnenie a obidvaja politici sa zhodli v tom, že je ich potrebné použiť, tento projekt, ako príklad pri rozhodnutiach Európskej komisie zapracovať väčšiu flexibilitu a možnosť realokácie prostriedkov v rámci jednotlivých fondov, čo je teraz veľmi komplikované a treba povedať, že v niektorých prípadoch doslova nemožné.
Prostredníctvom našich projektov sme pomohli nájsť si prácu tisícom mladých ľudí, konkrétne poviem o chvíľu, a to aj na dotáciu na časť ich mzdy po dobu 12 mesiacov. Naším zámerom bolo dotovať náklady zamestnávateľov po dobu, kedy začínajú pracovníci pre nich byť aktívni, jednoducho využívať možnosti praxe, ktoré súvisia s dvanásťmesačnou podporou vo výške ceny práce minimálnej mzdy. Podmienka je, aby po uplynutí týchto 12 mesiacov ďalších 6 mesiacov zamestnávateľ týchto mladých ľudí zamestnával na vlastné náklady. Zamestnávatelia takto získali možnosť bez dodatočných nákladov overiť si schopnosť mladých ľudí zapracovať ich. Naopak, pre mladých ľudí to bola príležitosť ukázať svoje schopnosti a znalosti a získať neoceniteľnú pracovnú prax.
A výsledky sú skutočne veľmi pozitívne. Za približne rok trvania týchto projektov bolo vytvorených 12 781 nových pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov. Dohodnuté zmluvné vzťahy stále bežia, preto môžeme uvádzať len priebežné výsledky, avšak aj tie ukazujú, že projekty naplnili svoje ciele a sú svojím spôsobom ojedinelé v celej Európskej únii. Do 31. 8. 2014 ukončilo projekt 6 990 účastníkov. To znamená, uplynulo obdobie 12 mesiacov plus ďalších 6 mesiacov, kedy mali udržať tieto miesta, a na naše veľmi milé prekvapenie sme zistili, že 80 % všetkých týchto mladých ľudí, ktorí sa zamestnali prostredníctvom tohto projektu, ostalo naďalej v zamestnaní, to znamená, získali pracovné zmluvy na dobu neurčitú a majú zabezpečené trvalé uplatnenie u zamestnávateľov, u ktorých pôsobili.
Samozrejme, uvedomujeme si, že vývoj na pracovnom trhu ovplyvňuje najmä ekonomika, ale dozaista si pamätáte na poučku, že nové pracovné miesta tvorí rast HDP približne nad úroveň troch percent. My takýto rast nemáme, a predsa sa nové pracovné miesta tvoria, a to nielen miesta pre mladých ľudí.
Môžeme teda s pokojným svedomím konštatovať, že výsledky, ktoré zhrniem o chvíľu, sme ich dosiahli aj vhodnou kombináciou hospodárskej politiky, ktoré stimulujú ekonomický rast a špeciálne v opatrení vlády zameraných na trh práce. Som presvedčený, že z hľadiska budúcnosti a hlavne pripomienkovania zákona ohľadom štátnej pomoci, ktorý sme otvorili na poslednom stretnutí aj s predstaviteľmi výrobných zväzov, jednoznačne treba doplniť do podmienok v súvislosti s príchodom a podporou investorov zo zahraničia, aby v ďaleko väčšej miere využívali subdodávateľov z domácich zdrojov. Dnes to predstavuje na Slovensku niečo viacej ako 30 percent. Je bežné, že vo svete je to až 60 %, čo si myslím, že môže v značnej miere pozitívne ovplyvniť menšie, stredné firmy, ktoré by plnili túto úlohu.
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo ku koncu mesiaca septembra evidovaných 119 416 osôb do 29 rokov, čo predstavovalo podiel na celkovej nezamestnanosti vo výške 31,5 percenta. V uvedenom mesiaci sme zaznamenali nárast počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie, a to kvôli celkom prirodzenému javu, a sú to absolventi stredných škôl, maturanti. Tento medzimesačný nárast predstavoval 2,5-tisíca osôb v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Pozitívum je však to, že medziročne v porovnaní s rokom 2014 nastal pozitívny trend aj v tejto oblasti, a to vo výške 14 321 osôb, ktorých je v porovnaní september 2013 a september 2014 menej v evidencii úradov práce.
V súčasnosti sme pripravili ďalšie opatrenia v rámci takzvaných projektov záruk pre mladých, o ktorých sme presvedčení, že prispejú k ďalšiemu znižovaniu nezamestnanosti v tejto vekovej skupine. Ide napríklad o novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá aj bude v druhom a treťom čítaní v Národnej rade, ďalej podporu prvého zamestnania mladých po skončení školy, no a včera sme spolu s ministrom školstva prerokovali nový projekt, ktorý má zahrnúť mladých ľudí a ich potrebu ďalšieho vzdelávania, nakoľko v evidencii nezamestnaných je 112-tisíc občanov, ktorí sú len so základným vzdelaním, respektíve 22-tisíc bez ukončenia základného vzdelania. Pre nich pripravujeme projekty Návrat opätovne do školy v rozmedzí nie rekvalifikačných kurzov, ale vzdelávania a získavania takzvaného malého učňovského listu v trvaní 6 mesiacov, prípadne 12 mesiacov, aj za istej osobnej motivácie a podpory mzdového ohodnotenia takýchto záujemcov. Som pevne presvedčený, že to bude systémové riešenie, ktoré pomôže týmto mladým ľuďom sa uplatniť na trhu práce, pretože budú mať v rukách nový výučný list.
Vážený pán poslanec, nechcem byť prehnaný optimista a upozorňujem, že znižovanie nezamestnanosti vo všeobecnosti a osobitne u mladých ľudí je veľmi náročná úloha, ale výsledky, ktoré som práve prezentoval, dokazujú, že nesedíme so založenými rukami a nezbavujeme sa zodpovednosti za prácu a zamestnanie mladých ľudí aj do budúcnosti.
Ďakujem pekne. Skončil som. (Potlesk.)

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Máte na to dve minúty. Nech sa páči.

Pán minister, veľmi pekne ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď a nielen za jej vyčerpávajúci obsah, ale za to, čo predovšetkým to prinieslo, tie vaše aktivity, ktoré ste urobili v súvislosti práve k tejto kategórii našich absolventov. Tiež si môžem aj takto to postaviť. A je to aj výnimočné v tom, že za pomoci fondov Európskej únie sa pomáha priamo takýmto spôsobom mladým ľuďom, ktorí predovšetkým sú pre nás veľmi dôležití z hľadiska budúcnosti a keď nezískajú teraz pracovné návyky, tak potom je to o to ťažšie. Takže držím vám palce, aby sa to darilo aj do budúcnosti takto napĺňať a aj keď to možno nesplnilo požiadavku pre všetkých, lebo to jednoducho nejde, ale vďakabohu aj za tých, pre ktorých sa podarilo pomôcť im. Takže ďakujem veľmi pekne. Nemám ďalšiu otázku.

Ďakujem pekne aj ja.

Ďalšiu, v poradí tretiu otázku položil pán poslanec Juraj Blanár ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu a otázka znie: "So školským rokom začal i ďalší rok fungovania švajčiarsko-slovenského projektu Odborné vzdelávanie a príprava na trh práce. Vyššie územné celky sa neustále odborným vzdelávaním zaoberajú a mnohé veci sa im aj podarilo implementovať. Vážený pán minister, mohli by ste nás informovať podrobnejšie o využití tohto projektu?"
Poprosím vás o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie o ukončení odpovede. Nech sa páči, máte slovo.