39. schôdza

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák – pracovná cesta mimo Bratislavy, ale nemá položené žiadne otázky. A tiež minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek – tiež pracovná cesta mimo Bratislavy a tiež nemá položené žiadne otázky.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážení poslanci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návštevu spolkovej kancelárky Angely Merkelovej v Slovenskej republike vnímame ako potvrdenie strategického charakteru bilaterálnej spolupráce a nadštandardne vysokej úrovne slovensko-nemeckých vzťahov. Zvlášť je potrebné vyzdvihnúť vysokú mieru porozumenia v dôležitých európskych témach. Kancelárka Merkelová v Bratislave ocenila úlohu, ktorú Slovensko zohráva v strednej Európe, ale aj v rámci Európskej únie.
Aktuálnou prioritou vo vzájomných vzťahoch je posilniť postavenie Nemecka ako krajiny, ktorá môže prinášať do slovenskej spoločnosti – tak do ekonomiky, ako aj do vedeckej komunity – silné inovačné impulzy. Rozhovory predsedu vlády a spolkovej kancelárky boli prednostne orientované na najpálčivejšie témy súčasnosti, ktorými sú situácia na Ukrajine a plynová kríza a klimaticko-energetický balíček vo svetle októbrového zasadnutia Európskej rady. Návšteva kancelárky Merkelovej potvrdila, že vzťahy oboch krajín sú kvalitné a bezproblémové. V slovenskej ekonomike, ktorá je silne otvorená, sa prejavujú všetky medzinárodné impulzy – či už pozitívne, alebo negatívne – a ovplyvňujú jej vývoj. Najväčší vplyv na vývoj a štruktúru slovenskej ekonomiky má práve Nemecko ako najvýznamnejší obchodný partner Slovenska. Naviac sme s Nemeckom v menovej únii, čo túto väzbu ešte viac prehlbuje. Vzájomné vzťahy sú upevňované vysokou hospodárskou spoluprácou, čo malo pozitívny vplyv aj na ukazovatele vzájomnej platobnej bilancie. Obrat zahraničného obchodu má trvalo rastúci trend. Nemecké investície na Slovensku reprezentuje viac ako 450 firiem, ktoré zamestnávajú približne 100-tisíc ľudí. Objem exportu tvorí viac ako osem miliárd eur, čo predstavuje takmer štvrtinu z celkového vývozu Slovenska. Taktiež z pohľadu dovozu tovarov je Nemecko na čele rebríčka. Na ilustráciu uvediem, prečo je Nemecko pre slovenský trh kľúčové.
Najvýznamnejším investorom naďalej zostáva Volkswagen Slovakia, ktorý sa už niekoľko rokov drží na najvyšších priečkach v obrate zahraničného obchodu s veľmi kvalitnými výrobkami. Spolu s ďalšími dvoma automobilkami sú ťahúňmi slovenskej ekonomiky. Svoje výrobné prevádzky majú na Slovensku aj iné významné nemecké podniky svetoznámych značiek. Ako dodávatelia sa na Slovensku usídlili početné malé a stredné nemecké podniky. Väčšina z nich dokázala udržať výrobu aj počas finančnej krízy. Tiež prieskumy Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory ukazujú, že viac než 90 % nemeckých investorov je spokojných s výberom Slovenska ako miesta podnikania. Prejavuje sa to okrem iného aj tým, že stále viac podnikov považuje Slovensko nielen za výhodné miesto pre produkciu výrobkov, ale aj pre vytváranie oddelení výskumu a vývoja.
Predseda vlády na rokovaní informoval o konsolidačných krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky v poslednom období realizovala v rámci dodržania fiškálnych pravidiel Európskej únie. Lídri slovenskej a nemeckej exekutívy hovorili aj o aktuálnom vývoji ekonomickej situácie v Európe. So znepokojením vnímame náznaky spomalenia hospodárskeho rastu v eurozóne, ako aj v Európskej únii ako celku. Na stretnutí panovala zhoda v nutnosti generovať opatrenia na zabezpečenie rastu a zamestnanosti. Spolková kancelárka odporučila venovať zvýšenú pozornosť agende digitálnej ekonomiky a investíciám do vzdelávania v oblasti informačných technológií. Je to veľká šanca pre členské štáty, ktorú nesmieme premárniť.
Zhodli sa tiež v tom, že aktuálny spôsob využívania eurofondov nie je dostatočne efektívny. Kancelárka Merkelová vyjadrila presvedčenie, že nový komisár Frans Timmermans prinesie do problému aj nový prístup. Eurofondy musia byť lepšie využiteľné a zároveň flexibilné, aby zbytočná byrokracia neodrádzala prijímateľov. Navrhla, aby krajiny V4 spoločne pripravili experience report z využitia fondov a predložili ho už na decembrovej Európskej rade. Prisľúbili sme, že v rámci aktuálneho slovenského predsedníctva vo V4 bude Slovensko takýto dokument iniciovať. Musíme mať rýchlu dostupnosť k fondom Európskej únie, tak aby sme mohli podporiť hospodársky rast a znížiť nezamestnanosť mladých ľudí. Tu zastávame absolútne jednotnú líniu.
Slovensko aj Nemecko majú záujem na uzavretí politickej dohody o klimaticko-energetickom balíčku, ktorý je predmetom práve prebiehajúcich rokovaní summitu Európskej rady v Bruseli, dnes a zajtra. Cieľom je nájsť rovnováhu pri zachovaní pracovných miest, ochrane klímy a zabezpečenia konkurencieschopnosti produkcie Európskej únie. Existuje spoločný záujem dosiahnuť kompromis a Slovensko chce byť v tomto duchu konštruktívnou krajinou. Dôležité pre nás je, aby sa dbalo na záujmy všetkých členských krajín s dôrazom na ich špecifiká.
Spoločné rokovania nemohli obísť ani súčasnú situáciu u nášho východného suseda. Nemecká strana ocenila spustenie reverzného toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Angela Merkelová pri spoločnom vystúpení vyjadrila pochopenie s problémami Ukrajiny a zdôraznila, že Únia bude Kyjevu pomáhať aj s dlhmi, pre ktoré majú teraz obmedzené dodávky plynu. Európska únia má pripravených pre Ukrajinu spolu až 11 miliárd eur, ale bude na politickom rozhodnutí členských krajín Európskej únie, či vyčlenia potrebné zdroje. Podľa Nemecka by malo ísť o preklenovací úver. Obaja predstavitelia vlád sa zhodli, že finančná pomoc pre Ukrajinu musí byť podmienená potrebnými reformami. Slovensko žiada politické záruky už teraz. Budeme chcieť vidieť, ako sa na plnení úloh podieľa samotná Ukrajina, pretože niekedy máme pocit, že Ukrajina čaká kroky od všetkých, len nie od seba.
Z pohľadu ďalšieho vývoja budú kľúčovú úlohu zohrávať nadchádzajúce parlamentné voľby na Ukrajine. Medzi Slovenskom a Nemeckom existuje zhoda v podpore mierového plánu prezidentov Ruska a Ukrajiny, je to významný krok k deeskalácii krízy na juhovýchode Ukrajiny, avšak kľúčovou otázkou je jeho implementácia. Pokiaľ by bolo skutočne naplnené to, čo bolo dohodnuté, mohlo by dôjsť k otvoreniu diskusie o zrušení sankcií voči Rusku.
Pán predseda vlády informoval nemeckú partnerku aj o opatreniach, ktoré podniká vláda Slovenskej republiky v súvislosti so znížením dodávok zemného plynu z Ruska, ktoré neustále pretrváva a môže ohroziť energetickú bezpečnosť v Európe. Nemecká kancelárka sa v tejto súvislosti vyjadrila, že je dôležité uzavrieť rokovanie medzi Ruskom a Ukrajinou tak, aby boli pred nadchádzajúcim zimným obdobím zabezpečené dodávky plynu.
Okrem bilaterálnej spolupráce sa predsedovia vlád venovali aj spolupráci krajín združených v regionálnom zoskupení V4. Predseda vlády pozval pani Merkelovú na summit V4, ktorý sa bude konať v rozšírenom formáte spoločne s Nemeckom a Francúzskom na budúci rok v Bratislave.
Bilaterálne rokovania potvrdili, že slovensko-nemecké vzťahy sú orientované na budúcnosť a pevne zakotvené v európskych princípoch.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci a vážený pán poslanec, ktorý položil otázku, dovoľte mi najprv na úvod zopakovať pár vybraných myšlienok, ktoré predseda vlády uviedol v predmetnom televíznom vystúpení. Tieto vám poskytnú diametrálne iný interpretačný výklad, ako aj objektívny a ucelený pohľad na citovanú časť z jeho vyjadrenia. Nepokladám totiž za korektné a prípustné, ak je nejaká veta cielene a účelovo vytrhnutá z kontextu, nezohľadňuje konkrétne a súvisiace fakty, respektíve povedané skutočnosti, alebo je dokonca manipulatívnym spôsobom interpretovaná a šírená ďalej.
V uvedenom televíznom vystúpení zo strany predsedu vlády jasne a zreteľne zaznelo, že rozpočet je zrkadlom toho, čo sme všetko urobili vo verejnej správe a pri konsolidácii verejných financií. Bolo tiež spomenuté, že náš dlh bude pod hranicou 55 % a že je to jeden z najnižších dlhov v celej Európskej únii. Predseda vlády deklaroval čitateľný a nemenný postoj, že vláda sa bude správať maximálne zodpovedne, aby dochádzalo k ďalšiemu znižovaniu deficitu a aby bol verejný dlh pod kontrolou. Určite nepôjdeme do žiadneho rozhadzovania. Mimochodom, doteraz to nebola iba konsolidácia verejných financií a lepší výber daní, ale aj znížené náklady štátu. Je tu predsa projekt ESO, o ktorom sa síce málo hovorí, ale jeho dosiahnuté výsledky sú viac ako viditeľné, či už na úrovni krajov, alebo okresov. Podobne je to aj na úrovni jednotlivých rezortov, kde je naplánované šetrenie, pokiaľ ide o počet zamestnancov alebo spájanie rôznych rozpočtových či príspevkových organizácií.
Vážený pán poslanec, asi neprezradím žiadne veľké tajomstvo, keď vám teraz poviem, že ako dôkladne sú monitorované prejavy a vyjadrenia predsedu vlády Slovenskej republiky zo strany mnohých subjektov. Obsah jeho vystúpení je veľmi precízne zanalyzovaný a vyhodnotený. Preto si myslím, že ani nemusíte byť nejakým špičkovým analytikom, aby ste aj vy zistili, keď si prečítate prepis predmetného televízneho vystúpenia, že veci sa majú asi inak, než ako ich nastoľujete vy vo vašej otázke, a že nie je potrebné strašiť slovenskú verejnosť.
V súvislosti s uvedeným vyjadrením mi však dovoľte ešte poznamenať a vyzdvihnúť jednu významnú skutočnosť. Slovensko si počas členstva v Európskej únii, ako i v eurozóne vybudovalo v mnohých oblastiach ekonomiky dobré meno a veľmi slušné renomé. Vo verejných financiách ako zodpovední a uznávaní hospodári si určite nemôžeme dovoliť robiť nejaké fiškálne fígle alebo rozpočtové kúsky či nebodaj podobné kúzla s číslami, ako boli prípady tzv. kreatívneho účtovníctva na úrovni štátu, známe u niektorých problémových členov Únie. Preto s plnou vážnosťou chcem zdôrazniť, že tvorba nášho štátneho rozpočtu bola zvládnutá vysoko profesionálne a predpokladaný rozpočtový návrh do parlamentu je pripravený zodpovedne a starostlivo. Je napokon v záujme nás všetkých, aby naša krajina pri jeho posudzovaní Európskou komisiou dopadla veľmi dobre a aby sme naďalej zostali v očiach ostatných členov Únie ako dôveryhodný a spoľahlivý ekonomický partner.
Pokiaľ ide o predmetný citát z vyjadrenia predsedu vlády, ale aj hlbšie a jasnejšie pochopenie súvislostí v danej veci, treba dodať a upresniť nasledovné: Dôležitým momentom je aj samotný časový posun medzi stanoveným termínom odovzdania návrhu štátneho rozpočtu a oficiálnym vyhlásením zo strany Eurostatu, pokiaľ ide o definitívnu a verifikovanú podobu nielen výšky verejného dlhu, ale aj ostatných ukazovateľov z oblasti verejných financií. Skúsenosti z praxe nám potvrdzujú, že pri zostavovaní štátneho rozpočtu je lepšie vychádzať z prísnejšieho rámca a pripraviť sa radšej na horší scenár, ako byť prehnane optimistický pri očakávaniach jeho vývoja. Viete veľmi dobre, že sme sa už raz dočkali nepríjemného prekvapenia aj od inštitúcie, ako je Eurostat, práve v oblasti metodologických zmien, ktoré sa vzťahovali na sektor verejných financií. Aj táto skutočnosť preto rozhodla, že sme sa nakoniec priklonili k predloženému variantu návrhu, ale s dostatočnou finančnou rezervou, aby sme už zmienené a vo verejnosti pertraktované výdavkové oblasti zvládli v rámci posudzovania a schvaľovania štátneho rozpočtu v Národnej rade.
Vážený pán poslanec, toto je alfou a omegou celého procesu okolo súčasného návrhu štátneho rozpočtu. Je mi preto ľúto, že ste televízne vyjadrenie predsedu vlády v tejto veci nepochopili, nesprávne interpretovali, čomu nasvedčuje napokon aj samotná formulácia a zameranie vašej otázky.
Vážené pani posla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady.
Vážený pán poslanec, v prvom rade chcem zdôrazniť, že riešenie nezamestnanosti mladých ľudí do 25 rokov, respektíve do 29 rokov je prioritou Európskej únie a celkom prirodzene aj prioritou našej vlády. Hoci si uvedomujem, že vo všetkých vekových kategóriách sú ľudia bez práce a osobitne sme si vedomí problémov, do ktorých sa v poslednom čase dostávajú ľudia, ktorí o prácu prídu vo veku nad 50 rokov, nezamestnaným mladým venujeme zvýšenú pozornosť najmä z hľadiska ich budúcnosti. Ukazuje sa totiž, že ak mladí ľudia nezískajú aspoň základné pracovné návyky a pracovné skúsenosti rýchlo po skončení školy, je mimoriadne komplikované, náročné a veľmi drahé nahradiť ich chýbajúcu prax vo vyššom veku. Preto sme sa aj tejto problematike venovali hneď od nástupu do funkcie, ja konkrétne ministra, veľmi rýchlo sme dobiehali to, čo naši predchodcovia jednoducho zameškali.
Hoci už koncom roku 2011 avizoval predseda Európskej komisie pán Barroso, že požiada Slovensko, aby presunulo nevyužité zdroje z eurofondov na projekty pre mladých nezamestnaných, ani v apríli 2012 nemalo ministerstvo práce pripravené nič. Preto v spolupráci s Komisiou sme od leta pripravili projekty na podporu zamestnávania mladých ľudí vo veku do 29 rokov tzv. realokáciou finančných prostriedkov z tých fondov, kde tie prostriedky jednoducho boli by bývali prepadli a neboli by využité. Hoci si zo strany opozície tieto projekty vyslúžili viacerú kritiku, môžem dnes konštatovať, že aj na nedávnom summite premiérov a ministrov práce v Miláne ich komisár pre zamestnanosť László Andor konkrétne menoval ako pozitívny príklad efektívneho využívania európskych zdrojov. Som veľmi rád, že boli predmetom rokovania aj nedávneho summitu pani Merkelovej a pána Fica tu v rokovaniach na Slovensku, kde sa zhodli na tom, že je potrebné z hľadiska nového programového obdobia ďaleko flexibilnejšie využívať finančné prostriedky a presúvať ich z jednotlivých fondov, to znamená nielen do Európskeho sociálneho fondu, ale aj z iných fondov v prípade rizika prepadnutia týchto prostriedkov. To znamená, aj tam našli opodstatnenie a obidvaja politici sa zhodli v tom, že je ich potrebné použiť, tento projekt, ako príklad pri rozhodnutiach Európskej komisie zapracovať väčšiu flexibilitu a možnosť realokácie prostriedkov v rámci jednotlivých fondov, čo je teraz veľmi komplikované a treba povedať, že v niektorých prípadoch doslova nemožné.
Prostredníctvom našich projektov sme pomohli nájsť si prácu tisícom mladých ľudí, konkrétne poviem o chvíľu, a to aj na dotáciu na časť ich mzdy po dobu 12 mesiacov. Naším zámerom bolo dotovať náklady zamestnávateľov po dobu, kedy začínajú pracovníci pre nich byť aktívni, jednoducho využívať možnosti praxe, ktoré súvisia s dvanásťmesačnou podporou vo výške ceny práce minimálnej mzdy. Podmienka je, aby po uplynutí týchto 12 mesiacov ďalších 6 mesiacov zamestnávateľ týchto mladých ľudí zamestnával na vlastné náklady. Zamestnávatelia takto získali možnosť bez dodatočných nákladov overiť si schopnosť mladých ľudí zapracovať ich. Naopak, pre mladých ľudí to bola príležitosť ukázať svoje schopnosti a znalosti a získať neoceniteľnú pracovnú prax.
A výsledky sú skutočne veľmi pozitívne. Za približne rok trvania týchto projektov bolo vytvorených 12 781 nových pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov. Dohodnuté zmluvné vzťahy stále bežia, preto môžeme uvádzať len priebežné výsledky, avšak aj tie ukazujú, že projekty naplnili svoje ciele a sú svojím spôsobom ojedinelé v celej Európskej únii. Do 31. 8. 2014 ukončilo projekt 6 990 účastníkov. To znamená, uplynulo obdobie 12 mesiacov plus ďalších 6 mesiacov, kedy mali udržať tieto miesta, a na naše veľmi milé prekvapenie sme zistili, že 80 % všetkých týchto mladých ľudí, ktorí sa zamestnali prostredníctvom tohto projektu, ostalo naďalej v zamestnaní, to znamená, získali pracovné zmluvy na dobu neurčitú a majú zabezpečené trvalé uplatnenie u zamestnávateľov, u ktorých pôsobili.
Samozrejme, uvedomujeme si, že vývoj na pracovnom trhu ovplyvňuje najmä ekonomika, ale dozaista si pamätáte na poučku, že nové pracovné miesta tvorí rast HDP približne nad úroveň troch percent. My takýto rast nemáme, a predsa sa nové pracovné miesta tvoria, a to nielen miesta pre mladých ľudí.
Môžeme teda s pokojným svedomím konštatovať, že výsledky, ktoré zhrniem o chvíľu, sme ich dosiahli aj vhodnou kombináciou hospodárskej politiky, ktoré stimulujú ekonomický rast a špeciálne v opatrení vlády zameraných na trh práce. Som presvedčený, že z hľadiska budúcnosti a hlavne pripomienkovania zákona ohľadom štátnej pomoci, ktorý sme otvorili na poslednom stretnutí aj s predstaviteľmi výrobných zväzov, jednoznačne treba doplniť do podmienok v súvislosti s príchodom a podporou investorov zo zahraničia, aby v ďaleko väčšej miere využívali subdodávateľov z domácich zdrojov. Dnes to predstavuje na Slovensku niečo viacej ako 30 percent. Je bežné, že vo svete je to až 60 %, čo si myslím, že môže v značnej miere pozitívne ovplyvniť menšie, stredné firmy, ktoré by plnili túto úlohu.
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo ku koncu mesiaca septembra evidovaných 119 416 osôb do 29 rokov, čo predstavovalo podiel na celkovej nezamestnanosti vo výške 31,5 percenta. V uvedenom mesiaci sme zaznamenali nárast počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie, a to kvôli celkom prirodzenému javu, a sú to absolventi stredných škôl, maturanti. Tento medzimesačný nárast predstavoval 2,5-tisíca osôb v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Pozitívum je však to, že medziročne v porovnaní s rokom 2014 nastal pozitívny trend aj v tejto oblasti, a to vo výške 14 321 osôb, ktorých je v porovnaní september 2013 a september 2014 menej v evidencii úradov práce.
V súčasnosti sme pripravili ďalšie opatrenia v rámci takzvaných projektov záruk pre mladých, o ktorých sme presvedčení, že prispejú k ďalšiemu znižovaniu nezamestnanosti v tejto vekovej skupine. Ide napríklad o novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá aj bude v druhom a treťom čítaní v Národnej rade, ďalej podporu prvého zamestnania mladých po skončení školy, no a včera sme spolu s ministrom školstva prerokovali nový projekt, ktorý má zahrnúť mladých ľudí a ich potrebu ďalšieho vzdelávania, nakoľko v evidencii nezamestnaných je 112-tisíc občanov, ktorí sú len so základným vzdelaním, respektíve 22-tisíc bez ukončenia základného vzdelania. Pre nich pripravujeme projekty Návrat opätovne do školy v rozmedzí nie rekvalifikačných kurzov, ale vzdelávania a získavania takzvaného malého učňovského listu v trvaní 6 mesiacov, prípadne 12 mesiacov, aj za istej osobnej motivácie a podpory mzdového ohodnotenia takýchto záujemcov. Som pevne presvedčený, že to bude systémové riešenie, ktoré pomôže týmto mladým ľuďom sa uplatniť na trhu práce, pretože budú mať v rukách nový výučný list.
Vážený pán poslanec, nechcem byť prehnaný optimista a upozorňujem, že znižovanie nezamestnanosti vo všeobecnosti a osobitne u mladých ľudí je veľmi náročná úloha, ale výsledky, ktoré som práve prezentoval, dokazujú, že nesedíme so založenými rukami a nezbavujeme sa zodpovednosti za prácu a zamestnanie mladých ľudí aj do budúcnosti.
Ďakujem pekne. Skončil som. (Potlesk.)

Pán minister, veľmi pekne ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď a nielen za jej vyčerpávajúci obsah, ale za to, čo predovšetkým to prinieslo, tie vaše aktivity, ktoré ste urobili v súvislosti práve k tejto kategórii našich absolventov. Tiež si môžem aj takto to postaviť. A je to aj výnimočné v tom, že za pomoci fondov Európskej únie sa pomáha priamo takýmto spôsobom mladým ľuďom, ktorí predovšetkým sú pre nás veľmi dôležití z hľadiska budúcnosti a keď nezískajú teraz pracovné návyky, tak potom je to o to ťažšie. Takže držím vám palce, aby sa to darilo aj do budúcnosti takto napĺňať a aj keď to možno nesplnilo požiadavku pre všetkých, lebo to jednoducho nejde, ale vďakabohu aj za tých, pre ktorých sa podarilo pomôcť im. Takže ďakujem veľmi pekne. Nemám ďalšiu otázku.

Ďakujem pekne aj ja.