39. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ja minule som došiel na prvom čítaní šesť minút neskoro (povedané so smiechom) a už som, už bolo po všetkom, takže je tu druhé čítanie, ale dovolím si jako váš starý pracovník jako nejakým spôsobom povedať pár poznámok k tomu duchu zákona, aby mohli ešte prispieť a možná aj vám pár pripomienok, ktoré s tým súvisia.
Je to relatívne dlhý zákon, 12 strán z rôznych teda kútov pozbieraných isto treba vylepšiť, lebo dôvodová správa je relatívne chudobná, má jednu stranu a niečo. Čiže možná by mohla trolinka viac vysvetliť tie rôzne zmeny, ktoré tam nastávajú. Samozrejme, nové kompetencie ministerstva, potreby aplikačnej praxe a tak ďalej sú dôležité dôvody prečo, odvtedy sa to zmenilo, prečo dnes potrebujeme takéto niečo novelizovať. Viem, že na zákon o zahraničnej službe sa dlho čakalo, dlho sa pripomienkovalo, dlho sa pripravoval a tá konečná verzia, myslím, že bola veľmi dobrá a bolo krokom dopredu v oblasti diplomacie a zahraničnej služby. Bez nejakého zdôvodnenia sa tam naraz diplomatické misie stavajú na úroveň veľvyslanectiev, napríklad v rozvoji vonkajších ekonomických vzťahov, v tzv. ekonomickej diplomacii. Doplňujú sa diplomatické funkcie stálych misií o toto, no. To je však dôležité, aby ekonomická diplomacia pracovala, práveže veľvyslancom sa nie vždy do toho chce. Ja by som v budúcnosti možno navrhoval, aby sa hodnotili ich činnosti aj podľa salda zahraničných ekonomických vzťahov, to sem trocha nepatrí. Len ja som si tak, pokiaľ viem, diplomatické misie to je diplomatická misia pri NATO, OECD, Rada Európy, Viedeň, OSN, Európska únia. Čiže to sú často veľmi špecifické orgány. Neviem si predstaviť, aby, čo ja viem, Rada Európy naháňala ekonomiku alebo OSN, alebo neviem kto ešte. No, ale iste to treba, keď to tam je. Len táto otázka mi ako bývalému teda kolegovi napadla.
Konzulárne úrady, k tomu sa ešte trocha vrátim, aj keď, lebo tam je určitá, by som povedal, dvojzmyselnosť, ktorá môže snáď vyvolať aj, aj problém v budúcnosti. Čiže k tomu sa vrátim za chvíľku, no.
Oceňujem to, že do kompetencií zastupiteľských úradov sa dáva aj to, že sa plnia úlohy k Slovákom žijúcim v zahraničí, no. Je tu úrad pre Slovákov, zahraničných Slovákov a myslím aj v tomto programe ho máme, neviem, či na to príde, či to je dobré, len jako to bola, aby som povedal, taká psia povinnosť všetkých ambasád, aby sa starali o Slovákov v zahraničí, aby robili štatistiky, aby ich pozývali na rôzne veci a tak ďalej. Čiže tuná sa niekde explicitne dáva asi aj preto, že nie všetky si to plnili, aj riaditeľ Ústavu pre zahraničných Slovákov povedal, že vlastne nie všade dostal požadované štatistiky a tak ďalej.
Novela vypúšťa napríklad zriadenie a rušenie tých ekonomických expertov, ktoré bolo predtým na ministerstve hospodárstva a teraz je na ministerstve zahraničia. Takto to už beží aspoň 5-6 rokov, tak neviem, či to bolo nutné teraz dať, alebo to ešte nikdy nebolo, táto konvencia, zmenené. Ja myslím, že bola, no. Ďalej odstraňuje sa časovo obmedzenie zamestnania v zahraničí. Tak u nás sa vždy muselo vrátiť a tu dva roky pobudnúť niekde a potom rýchlo, keď budú dva roky, keď prejdú dva roky, tak sa hlásili do nejakých konkurzov a naháňať medzitým sa vláda zmenila, iní ľudia a tak ďalej. Čiže je to dobré, že sa môže ísť z jedného rovno do druhého, mnohé štáty to tak majú, myslím, že aj tu aj tak teraz robíme. Len, len, proste robí sa to aj bez toho, že by to malo oporu v tomto.
No čo sa týka tých honorárnych konzulov, ak dovolíte. Honorárny konzulát pokladám za veľmi dôležitú v tých krajinách, kde nemáme zastúpenie, alebo v oblastiach veľkých štátov. Pred pár dňami, v štvrtok sme otvorili, sme otvorili, trocha som sa na tom podieľal, honorárny konzulát Laosu. Pán honorárny konzul Bounthong dlho tu žije a má veľmi dobré, šikovné vzťahy, je dobrý ekonóm, je dobrý podnikateľ a tak ďalej. Bol tam aj pán váš Burian, štátny tajomník. Bolo to veľmi pekné na úrovni, naozaj. Čiže veľmi podporujem honorárny konzulát. To, že napríklad, že môže honorárny konzul správne poplatky podľa osobitného predpisu, to vždy tak bolo. Honorárny konzulát za nejaké opisy alebo za náhradné cestovné doklady, alebo za neviem čo vyberal peniaze. Niekedy boli otázky, že kde to ide. Ale proste toto vždy tak bolo. A toto sa mi zdá kľúčovou mojou poznámkou. Tam je napísané, že konzulárny úrad vedený honorárnym konzulom, konzulárnym úradníkom a teraz, že takýto termín "konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom". On o chvíľočku sa potom tam objaví veta, že minister určuje rozsah konzulárnych funkcií honorárnemu konzulárnemu úradníkovi. To je tiež trošička nie celkom jasné, pretože hocičo určiť honorárnemu konzulovi, ktorý neni ani člen, teda štátny príslušník nášho štátu, tak je, na ministra by malo byť trolinka vyšpecifikované, že odtiaľ potiaľ, no. Hneď potom ďalej § 10a, kde je napísané konzulárne funkcie, a tam je napísané diplomatické misie a konzulárne úrady, ale predtým v bode 14 je naozaj konzulárny úrad vedený honorárnym konzulom, ale to konzulárny úrad sa tam používa a ja si myslím, že aj tak, aj tak. Čiže potom naraz sa tam objaví, že diplomatická misia, konzulárny úradník vykonávajú funkcie, napríklad rozhoduje o udelení víz. Ja som o tom s vami aj hovoril. Ste ma ubezpečili, že to tak nie je. Ale zas na druhej strane fakt, že tá dvojstrannosť, že my konzulárny úrad, to, že vedený honorárnym konzulom, to neni terminus technicus a vzápätí konzulárny úrad, veď to tu dávame. Samozrejme, prijímanie žiadostí atď., všeličo. Toto aj na konzulárnych úradoch, aj na honorárnych konzulátoch to ľudia mnohé robia, aj budú robiť. Zaujímavé je to, že môžu aj dávať pôžičky, dokonca aj nenávratné. To som nevedel, že konzulárka môže dávať aj nenávratné pôžičky, možná v nejakých katastrofách alebo tragédiách. Ale to je tiež zaujímavá otázka, že či sú na to nejaké predpisy, kedy môžu nenávratné finančné pôžičky oni dávať.
Vážený pán minister, tak ešte by som kratulinko, myslím, že k meritu aj toho zákona. To sú platové náležitosti v zahraničnej službe, to je málo, 16 euro sa zvyšuje, čiže to neni nič celkom v podstate.
No len tam chcem upozorniť na to, že ústavným činiteľom sme nedávno stopli, to je, by som povedal, povinná jazda každý rok, vždy ku koncu súťažia všetci, aby to niekto navrhol, teraz sa blížia voľby, tak sa tu znova navrhlo povinná jazda, všetci to odsúhlasili, hurá, takto to pôjde asi až do smrti. Neviem, kto prvý to prekoná alebo kto prvý povie, že to môže byť aj ináč. Toto je taká povinná jazda aj v iných prípadoch, napríklad sme mali priestupkovú imunitu. O. K., hurá. Trestnoprávnu. O. K., hurá. Stop platov každý rok. Prečo nie. No potom sa objavia články, kde nám chodia naše platy, samozrejme, nezdanené, čiže potom to vyzerá veľmi moc, aj keď tie dane. Ale toto je troška mimo súťaž. Len chcem upozorniť na jednu vec, že neviem, jak sa valorizujú ostatné platy na ministerstvách a iných ministerstvách, čo je dobré, keď sa valorizujú, majú na to právo atď., sú o tom rôzne zmluvy kolektívne. Len nám sa stalo v '92., že, čo ja viem, pána ministra Klausa preskočil jeho štátny tajomník Kočárník, pretože už tieto mená, určite to tak bolo, pretože jemu valorizovali, a ministrovi nie. Čiže naraz sa to stalo, že proste to mal preskočiť, mesiac pred voľbami odsúhlasil valorizáciu aj ministrov. Všetci s tým počkali a tesne pred voľbami v '92. to vytiahli, hí, fuj, zvýšili si platy, a hoci to už bolo pre ďalšiu vládu. No, lenže či nemôže nastať aj tá situácia, že pri valorizovaní platov ľudí na ministerstvách včítane štátnych tajomníkov, že príde čas, keď ich preskočia, tých ústavných činiteľov, ktorí majú stop, a teda či táto politika, ktorá tu je a s ktorou v podstate ja súhlasím, takto nakoniec prečo nie, len, len je to na objednávku vždycky zvonku a je to vždycky politikum a veľmi často sa to robí pred voľbami, tak ako teraz. Dobre, ďakujem pekne. Bolo to trošku na preskačku.
Myslím, že podstatná otázka je, aby honorárni konzuli nemohli dávať víza a z toho zákona to neni celkom dobre jasné. Lebo konzulárny odbor je tesne predtým a tam je prídavok pre honorárny konzul a potom ďalej konzulárny odbor môže a tam sú aj tie víza, no. Čiže honorárny nemôže, samozrejme, že nemôže dávať. To je asi všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vystúpiť z hľadiska dvoch vecí. Jednak mám stručný a kratučký doplňujúci návrh na súčasné znenie zákona. A niekoľko poznámok k predkladanej novele zákona.
Všeobecne by som chcel povedať, že, samozrejme, rozumiem ambíciám a zámeru, ktoré bolo jednak deklarované v programovom vyhlásení vlády, a teda aj potrebe, ktorá nastala či už po roku 2010, alebo 2012 zmenami, či už v kompetenčných, alebo personálnej politike zahraničnej služby, ak sa dotkneme obchodnej diplomacie, alebo aj samotnej zmena názvu ministerstva a rozšírenie koordinačnej a riadiacej, by som tak mohol povedať, funkcie ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dôvodová správa sa tomuto momentu, i keď textácia zákona v paragrafovom znení v mnohých bodoch priamo hovorí o dopĺňaní toho slovka európskych záležitostí, veľmi nezmieňuje. Dôvodová správa sa viac menej zmieňuje - aj v úvodnom slove sme to počuli - sa zmieňuje o problémoch, ktoré nastali pri prijatí kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, a teda zvyšovanie platov o pevnú tarifu. Takže áno, zákon sa zaoberá aj týmto.
Ja by som chcel v prvom rade oceniť, že prichádza k tomu, že sa ten zámer vyčistiť a legislatívne nastaviť rámec deje zároveň. Ako člen európskeho výboru takisto by som chcel oceniť to, že ak tomu dobre rozumiem, bol vtiahnutý výbor pre európske záležitosti aj do činnosti zahraničnej štátnej služby, a to tým, že pri menovaní diplomatických misií, ak to odcitujem: "Vedúci diplomatickej misie v členskom štáte Európskej únie alebo vedúci stáleho zastúpenia predkladá pred nástupom na výkon funkcie na prerokovanie návrh zamerania činnosti diplomatickej misie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti." Tento moment vítam. Pravdepodobne prispeje k vyššej informovanosti aj samotných členov, aj európskeho výboru a myslím si, že toto iba môže pomôcť vťahovať do deja v rámci Európskej únie aj Národnú radu a poslancov Národnej rady.
Škoda len, že v dôvodovej správe to gro toho zákona, ktoré som ja vnímal, nie je. Skôr sa venuje tým platovým záležitostiam. Ja by som mal možno aj otázku v tejto súvislosti, ak sa teda prehupnem k tým platom. Keďže v rámci pôsobenia výboru sem-tam sa stane, že sa dostaneme na zahraničné cesty, a býva dobrým zvykom, že ak sa to deje pri návšteve nejakej krajiny a je možnosť, tak niektoré tie konzuláty navštevujeme. Máme veľmi pekný konzulát, či v Prahe, alebo Budapešti. Akurát a možno tam znie tá otázka, akurát je veľmi poddimenzované, ak to mám takto povedať, starostlivosť o tie nehnuteľnosti. Či existuje nejaký systémový prístup k tomu, aby veľmi dobre umiestnené, vo veľmi peknom prostredí a dokonca niektoré aj s historickou hodnotou budovy takpovediac neboli vystavené chátraniu, resp. vysokým energetickým nárokom, kedy aj samotní zamestnanci sa potom následne skladajú, napríklad na vykurovanie a podobne. To je veľmi konkrétny a parciálny poznatok z poslednej, ostatnej cesty. A nie veľmi sú títo zamestnanci s týmto spokojní. Na druhej strane rozumiem, že konsolidačné úsilie sa, predpokladám, prejavuje aj v tejto, v tejto oblasti.
Takže som rád, že prichádza novela zákona, ktorá reflektuje rok 2010 aj rok 2012, prijatie kompetenčného zákona, a dovoľujem si spolu s kolegami Erikou Jurinovou, Igorom Hraškom a Mirom Kadúcom predložiť kratučký doplňujúci návrh, keďže viackrát sme sa tu bavili o úrade a pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tak aby sme vetu, ktorú navrhuje samotné ministerstvo v § 12, ktorú navrhuje v znení: "Zastupiteľský úrad plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí," doplnili tak, že: "Zastupiteľský úrad v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí." Čiže tá veta by znela tak, že by sme priamo do kompetenčného nastavenia zahraničnej služby Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí vtiahli. Skrátene. Tie dôvody, ktoré nás vedú k doplneniu tej vety "...v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí", je, že novelou tzv. veľkého kompetenčného zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v roku 2012 sa koordinácia aj výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí dostala pod ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale nie úplne. Ja som vtedy takisto vystupoval, pretože tento krok sa mi z hľadiska ambície ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí zdal ako správny, a preto som mal za to, že by bolo dobré ustanoviť tú koordinačnú činnosť tak, aby bolo jasné, že máme zriadený úrad a treba ho do, vťahovať do nášho zahraničného pôsobenia tam, kde je pri koordinačnej činnosti ministerstva.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa podľa zákona č. 474/2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tak ďalej podieľa na tvorbe štátnej politiky, ale podľa § 4 ods. 6 písm. e) uvedeného zákona "spolupracuje pri výkone svojej pôsobnosti s orgánmi združujúcimi Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj Slovákmi žijúcimi v zahraničí a udržiava s nimi vzájomné styky", je presná citácia uvedeného zákona. Spolupracuje a udržiava kontakty s obdobnými orgánmi iných štátov zabezpečujúcich starostlivosť o vlastných krajanoch žijúcich v zahraničí, čo sú úlohy, ktoré tento úrad jednoznačne plní v zahraničí, kde pôsobí aj zastupiteľský úradu. Čiže ak máme zastupiteľský úrad a zároveň máme pôsobnosť úradu, aby presne ten koordinačný orgán, ktorým je ministerstvo, aby mohlo tú zahraničnú službu smerovať tam, kde je najlepší zámer a najlepšie pôsobenie v celej Slovenskej republike.
Čiže tento pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh dávame z dôvodu toho, že nechceme, aby prichádzalo k duplicite pri plnení úloh, ale, naopak, predchádzať chaosu a nekoordinovaného postupu pri plnení úloh v zahraničí vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí, a preto by bolo dobré výslovne v ustanovení predloženého návrhu uviesť, že zastupiteľský úrad síce plní úlohy voči Slovákom žijúcim v zahraničí, ale vždy výlučne v súčinnosti s úradom, ktorý bol na tieto účely zriadený.
Dôvodová správa, samotná dôvodová správa ministerstva hovorí o zosúladení ustanovení vládneho návrhu zákona s veľkým kompetenčným zákonom, a nie o ďalšom okliešťovaní právomocí Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Čiže takéto zosúladenie by sa mohlo udiať aj vo vzťahu k zákonu o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Je to možno nepodstatná zmena, nevidím tam nejakú veľkú politiku. Skôr si myslím, že ak by ministerstvo ako koordinačný orgán spolu so zahraničnou misiou a s pobočkami úradu naozaj malo spolupracovať pri zahraničnej, tak by sa súčinnosť nášho zastúpenia s Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí mohla stretnúť v pléne s podporou, a preto sa prihováram za prijatie a vašu podporu tohto doplňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ja sa prihováram tiež tomu, čo navrhol pán poslanec Viskupič, že zastupiteľské úrady majú kompetencie pre zahraničných Slovákov a takisto ich má aj Úrad pre zahraničných Slovákov. Čiže v dôvodovej správe mohli byť dve vety, čo sa pod tým rozmýšľa. Lebo ja viem o žiarlivosti zastupiteľských úradov a o kompetenciách úradov pre zahraničných Slovákov, čiže môže to vyvolať problém, keď tam nejaká vysvetľujúca veta aspoň v dôvodovej správe nebude.
No a ešte maličké doplnenie môjho, ale súvisí to aj s týmto. Či by sa nedalo definovať, že existuje konzulárny úrad s profi konzulom a tak ďalej a existuje honorárny konzulárny úrad, kde je honorárny konzul, a tým pádom je to jasné KÚ a HKÚ. Dobre. A posledná poznámočka je, že v zákone sa naraz z dvanástich strán šesť strán sú platové triedy, charakteristiky platových tried, platová trieda, kvalifikačné predpoklady a tak ďalej, no. Čiže sa to dalo do zákonu, len tam je toho naraz veľmi veľa a chcem sa opýtať teda, že či, čo sa zmenilo, keď sme to tam museli celé dávať, 11 platových tried a všetky charakteristiky bez diskusie, bez svojím spôsobom dôvodovej správy, že či sa to podstatne mení proti minulosti, alebo sa znižujú požiadavky, zvyšujú požiadavky. A prečo sa tam celých šesť strán dalo? Ďakujem.

Kratučko, ďakujem za podporu, pán veľvyslanec.

Ďakujem pekne. Ďakujem obom diskutujúcim poslancom. Dovoľte začať moju reakciu tým, že tento zákon považujem za svoj zákon, pretože bol som ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorý predložil zákon o zahraničnej službe do Národnej rady v roku 2010, a som ministrom, ktorý predkladá jeho zatiaľ prvú novelu, žiaden iný minister ani takýto zákon nepredkladal ani nenovelizoval. To znamená, mám k nemu veľmi silný vzťah a môžem povedať, že ho detailne poznám, každé písmeno, každý riadok. Ako som uviedol aj v mojom úvodnom slove, ako sme to uvádzali v troch výboroch, kde bol tento zákon prerokovaný, ako je to uvedené v dôvodovej správe. Sú dva zásadné dôvody, pre ktorý sme pristúpili k tejto novelizácii. Po prvé zmena kompetencií, nový vývoj, ktorý na Slovensku od roku 2010 nastal, predovšetkým pokiaľ ide o prevzatie nových úloh ministerstva, ekonomická diplomacia, Slováci v zahraničí, rovnako tak aktualizácia úloh týkajúcich sa konzulárnych funkcií. To znamená, ide nám o zosúladenie textu zákona s reálnymi kompetenciami ministerstva a, samozrejme, s kompetenčným zákonom a ďalšími normami.
No a po druhé je situácia ohľadom odmeňovania. Tu by som chcel povedať, že vlastne táto - a to je odpoveď na otázku aj pána poslanca Mikloška - táto zmena v zákone bola vyvolaná. Bola vyvolaná tým, že bolo prijaté rozhodnutie o valorizácii platových taríf v štátnej a verejnej službe po prvýkrát v histórii v minulom roku o pevnú sumu 16 eur, a nie percentuálne, ako doposiaľ. Lenže to by znamenalo zvýšenie zahraničných platov a tento, tu platí princíp, že vnútroštátna valorizácia nemôže ovplyvniť zahraničný funkčný plat, a preto sme museli vymyslieť nesmierne komplikovanú schému, ako rešpektovať zákon o štátnej službe a zároveň nezvýšiť platy v zahraničí, a preto je tam toľko tomu venované, toľko priestoru, koľko tam je, ale chcem ešte raz povedať, že tá valorizácia nemá vplyv na zahraničné platy, nepríde k zvyšovaniu platov, ale sme, jednoducho zosúladili tú realitu odmeňovania v zahraničí s tou kolektívnou dohodou.
Pokiaľ ide o honorárnych konzulárnych úradníkov, chcem vás, pán poslanec, ubezpečiť, že nevymýšľame žiadne novotvary. Všetky pojmy prísne vychádzajú z Viedenských konvencií o konzulárnych stykoch. Máme tam jasnú definíciu, čo je to konzulárny úrad, aké sú jeho formy, kto je jeho vedúcim, a čo je to konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom. Honorárny konzulárny úradník je terminus technicus, ktorý je definovaný vo Viedenskej konvencii o konzulárnych stykoch. Novelou sa nemenia ani nedopĺňajú funkcie honorárnych konzulov, aké mali doposiaľ, ich funkciami hlavne sú osvedčovanie podpisov, overovanie fotokópie listín, vydávanie náhradných cestovných dokladov, môžu vyberať správne poplatky na základe rozhodnutia ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, nemôžu vykonávať ani vízovú, ani pobytovú agendu, môžu iba informovať o podmienkach udeľovania víz. Čiže nechcem sa púšťať do tých ďalších detailov, pán poslanec, veľmi ochotne a radi vám to vysvetlíme detailne, ale ešte raz, veľmi striktne sa držíme aj terminológie, aj diplomatickej praxe a aj slovenskej legislatívy.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Viskupiča, poddimenzovaná starostlivosť o nemovitosti je realita, tak ako je poddimenzovaná starostlivosti o mnoho vecí v tomto štáte, pretože máme poddimenzovaný štátny rozpočet, snažíme sa s tým rozpočtom vyjsť tak, ako sa dá, a riešime veci, ktoré sú najurgentnejšie, čiže v budúcom roku napríklad chceme rekonštruovať zastupiteľský úrad v Londýne. Niekto vás asi zavádzal, keď povedal, že samotní zamestnanci sa skladajú na vykurovanie, tak nie je, nikdy tak nebolo a toho bohdá nebude, aby sme si museli, aby sa museli skladať. Niežeby na to nemali, medzi nami. Jediné, čo platia, sú tzv. vedľajšie bytové náklady a to je, to sú náklady, ktoré, za používanie súkromných priestorov. To je istý podiel celkových nákladov. Vždy to tak bolo a tak to aj zostane zase, lebo zas štát nemôže platiť za nich, za ich súkromné priestory. To si nemôžme dovoliť.
Pokiaľ ide o ten doplňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Viskupič v mene skupiny poslancov, ja ho neodporúčam akceptovať. Mám na to dva dôvody. Ten prvý je nadbytočnosť. Novela zákona o zahraničnej službe nemá za cieľ okliešťovať ani inak meniť úlohy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sú ustanovené zákonom č. 474/2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a sú tam presné ustanovenia § 7 ods. 6 týkajúce sa žiadosti o vydanie osvedčenia Slováka. Aby som to zjednodušil, nadbytočnosť, pretože to, čo vy navrhujete, je už ošetrené v zákone o zahraničných Slovákoch a v kompetenčnom zákone a po druhé, čo ja považujem ešte za závažnejšie, je, že by sme zužovali činnosť zastupiteľských úradov, pretože za vetu: "Zastupiteľský úrad plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí," vy odporúčate dopĺňať, doplniť "v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí". Lenže ten sumár aktivít, ktorý zastupiteľský úrad vo vzťahu k Slovákom v zahraničí vykonáva, je podstatne širší než aktivity Úradu pre Slovákov v zahraničí. To znamená, by sme ako keby eliminovali aktivity zastupiteľského úradu, ktoré nie sú v kompetencii Úradu pre zahraničných Slovákov.
A chcem aj pána poslanca Mikloška ubezpečiť, že žiadna žiarlivosť tu neexistuje. Práve tým, že Úrad pre Slovákov v zahraničí prešiel pod kompetenciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, že na jeho čele stojí dlhoročný diplomat, práve to nám pomohlo eliminovať akúkoľvek rivalitu alebo žiarlivosť a my, chcem povedať, že komunikácia nikdy nebola tak dobrá, a tak kolegiálna, a tak partnerská, ako je práve teraz.
Ďakujem pekne, skončil som.

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko poznámok k prerokúvanej novele a zopár všeobecných, ale potom sa hlavne budem sústreďovať na dva body, ktoré sa mi zdajú kľúčové z viacerých hľadísk, jednak je to vytvorenie tej šiestej odpisovej skupiny a potom superodpočítateľná položka.
K tým všeobecným poznámkam, prvá je, že síce tu nie je pán minister, ale, ale možnože, aj keď sa nedozvie, tak, tak v zázname to bude. Mám úprimne pocit, že prácu s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prinášali nielen koaliční, ale aj opoziční poslanci, zvládal celkom dobre, a že si zaslúži nejaké ocenenie. Je treba tam prekonať dve bariéry. Jedna je politická a druhá je manažérska a zdá sa mi, že, že to išlo v prospech kvality zákona dobre. A keď už som pri tých pozitívnych poznámkach, tak, tak chcem povedať, že aj tento zákon obsahuje dobré ustanovenia. Mne osobne sa najviac asi páči boj s obchodovaním so stratou.
A teraz kritika, verím, že konštruktívna. Samozrejme, ten zákon zvyšuje dane, určite komplikuje podnikateľské prostredie. Rozumiem tomu, že vychádzame zo základne, zo stavu, kde sme mali podiel daní a odvodov nízky na HDP, ale zdá sa mi, že rýchlosť, ktorou, ktorou sa posúvame pri zvyšovaní daní, je príliš veľká, a tiež chcem povedať, že si myslím, že cieľový stav krátkodobo a strednodobo nie je, nie je úroveň, ktorú majú západoeurópske krajiny. Je na to viacero dôvodov. Jednak ten, že ak chceme dobiehať, ťažko môžeme mať tak vysoké dane ako západné krajiny, jednak ten, že sme heterogénna krajina, máme veľa nezamestnaných, a keď by ste zobrali teoreticky dve krajiny a spojili ich, v oboch keby robilo 100 % ľudí, no tak, tak môžete zaviesť 50 % daň a za tú financovať školy, zdravotníctvo a iné verejné statky. Ale ak zoberiete jednu krajinu, kde robia všetci, a druhú, kde nerobí nikto, tak ťažko môžete zaviesť 50 % daň, lebo jedným sa to bude zdať veľa a budú hľadať všetky cesty, aby z toho zmizli, nebudú dostávať adekvátnu časť verejných statkov a tí druhí, naopak, budú demotivovaní.
A potom tretím dôvodom, pre ktorý krátkodobo a strednodobo by sme nemali mať také vysoké dane ako západná časť Európskej únie, je predsa len vyššia miera vnímanej korupcie a klientelizmu.
A tiež chcem povedať, že, okomentovať tým troška aj debatu, ktorú mali pán Kaník a pán poslanec Duchoň o Krompachoch. Je pravda, že Krompachy sa zatvárajú z dôvodu toho, že majú problémy na trhu, na ktorom realizovali svoje produkty, ale pravda je aj to, že medzi druhým štvrťrokom roku 2014 a druhým štvrťrokom 2013 narástla nezamestnanosť nízko vzdelaných ľudí u nás zo 41 % na takmer 45 % a to sú práve tí ľudia, ktorí robia v priemyselných firmách, a to už je ťažko povedať, ťažko odôvodniť tým, že je to problém na konkrétnom trhu, ale môžeme v tom, za tým hľadať aj systémové zmeny.
Tak a teraz tie dve skupiny kľúčovejších poznámok. Jednak sa chcem vyjadriť k dobe odpisovania, ktorá sa prudko zvyšuje na 40 rokov a má teda zarobiť verejným financiám 73 mil. eur. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti to na prvý pohľad problém nie je. Tzv. ukazovateľ S2 s nemení, to znamená, nemusíme šetriť momentálne viac, aby sme z dlhodobého hľadiska udržali svoj dlh. Na prvý pohľad to vyzerá takto. V skutočnosti ale to, čo sa deje z hľadiska verejných financií, je to, že štát bude mať teraz krátkodobo, napr. do volieb, viac peňazí a potom neskôr, o 20, o 30 rokov dostane menej peňazí. A platí, že pri nezmenených politikách, pri nezmenenom systéme máme v súčasnosti strednodobo neudržateľné verejné financie. Pri nezmenenom systéme. To znamená, my musíme ten systém meniť, a to smerom k úsporám. To, že sa zavádza táto zmena v odpisoch, znamená, že vláda bude mať k dispozícii krátkodobo viac peňazí, ktoré vtlačí do systému, a zmení ho smerom k menšej udržateľnosti, ako keby sme využili tie peniaze na zvýšenie dôchodkov, pričom vieme, že neskôr tie peniaze nebudeme mať. Tak budeme musieť v budúcnosti meniť ten systém a nie je rovnako jednoduché zvýšiť dôchodky a znížiť dôchodky. Nie je rovnako jednoduché zaviesť bezplatnú dopravu a zrušiť bezplatnú dopravu. Čiže tým, že si tie odvody takto meníme, štát získa krátkodobo peniaze, ktoré vtlačí do systému, ktorý potom budeme veľmi, veľmi ťažko meniť. Ťažšie, než ho môžeme teraz a musíme ho teraz meniť. Po týchto krokoch to bude ešte ťažšie.
Teraz ako tie odpisy vyzerajú z druhej strany rieky, zo strany daňovníka? Tam ide o to, že zasa, krátkodobo budú demotivovaní tí podnikatelia, ktorí stavajú budovy alebo majú budovy, a to bytové budovy, budovy pre vzdelávanie, budovy pre zdravotníctvo. Takéto budovy sú zaradené do tej šiestej odpisovej skupiny, kde sa predlžuje doba odpisovania z 20 na 40 rokov. Čiže môže sa to prejaviť aj tak, že sa zvýši nájomné, možno školám, možno poliklinikám, možno za bývanie. Ale to, čo považujem za možno ešte dôležitejšie, že je to signál, signál investorom a potenciálnym investorom, že Slovensko je krajina, kde keď premiér povie, že pred voľbami chystá výdavkovo motivačný balíček opatrení, tak sa spravia zásadné zmeny v podnikateľskom prostredí, a teda to prostredie nie je celkom stabilné. Súčasne to opatrenie posúva, teda, samozrejme, problémy s verejnými financiami budúcim generáciám, znižuje, ako som povedal, udržateľnosť verejných financií a myslím si, že po tomto opatrení súčasná vláda bude mať dosť veľké problémy férovo prispieť ku konsolidačnému úsiliu vzhľadom aj na toto opatrenie, ale aj vzhľadom na niektoré vyjadrenia, podľa ktorých by sa mal ešte aj dokonca rozpočet meniť v Národnej rade.
Ja si myslím, že rozumné by bolo, keby to zvýšenie odpisovej doby bolo rozložené na dlhšie časové obdobie, napríklad každých päť rokov by narástla tá doba o päť rokov. To by bolo, myslím si, že aj schodnejšie pre podnikateľské prostredie.
Ďalšia skupina komentárov sa týka superodpočítateľnej položky. Podľa dôvodovej správy jej dopad podľa statického prepočtu robeného zrejme inštitútom finančnej politiky, ten dopad by mal byť 24 mil. eur, výpadok, výpadok, ktorý bude vyplývať z toho, že výdavky na výskum sa budú môcť zarátavať indexom 1,25 do nákladov. Pozrel som si niektoré štúdie, ktoré sa týkajú skúseností s motiváciami finančnými, fiškálnymi motiváciami výskumu v iných krajinách, a veruže mi vyšiel trocha iný interval. Samotný predkladateľ hovorí, že ide v jeho prípade o statické prepočty, to znamená, aký by bol výpadok, keby sa na výskum dávalo toľko peňazí, ako sa dáva doteraz. Lenže vieme, že podnikatelia, ak si budú môcť takto, takto dávať do nákladov s koeficientom 1,25 výdavky na výskum, tak si tam budú dávať viac výdavkov. Je to veľmi, veľmi pravdepodobné, a teda je treba spraviť dynamický prepočet. Odvodiť ho možno od skúseností zo zahraničia a tie teda hovoria, že minimálne pri podobných opatreniach v zahraničí došlo k výpadku vo verejných financiách vo výške asi trojnásobku toho predpokladaného výpadku u nás a horná hranica toho intervalu bola až 20-násobok predpokladaného výpadku.
Chcem upozorniť osobitne na prípad Francúzska, ktoré v roku 2009 malo podobný systém, 2008 malo podobný systém, malo naňho limit 16 mil. eur pre jeden podnik. Zvýšilo ten limit na 100 mil. eur, pripomínam, že my ten limit horný nemáme, a pri tejto zmene v limite došlo k tomu, že kým výdavky v roku 2008 na výskum predstavovali výpadok vo verejných financiách 0,08 %, tak v roku 2009 už to bolo takmer 0,3 %. Čiže je to pomerne riskantný nástroj. Aj z toho dôvodu som veľmi rád podporil spoluprácu alebo vstúpil do spolupráce s Mirom Beblavým a predložili sme pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, k tejto novele v tom zmysle, aby sa projekty, výskumné projekty, ktoré podnikatelia budú mať, aby boli zverejňované. Inak je to aj odporúčanie štúdie, ktorú som citoval, to znamená, eliminovať tie riziká cez lepší monitoring a aj cez lepšie definovanie toho, čo je to výskum, lebo to nemáme v zákone definované.
Dva menšie body, jednak, jednak chcel by som povedať, že veľmi sa mi páči pozmeňujúci návrh Jozefa Mihála, ktorý sa týka tých malých výdavkov do 10 eur. Páči sa mi preto, že síce to nie je veľká vec, ale, ale znižuje tzv. transakčné náklady, náklady, ktoré naozaj znižovať treba. Zvyšok, veľmi často hovoríme o tom, že presunieme peniaze z jedného vrecka do druhého, ale toto je zníženie byrokracie, podľa mňa čistý zisk pre krajinu. Hovorím, je to malá vec, ale o to sa mi zdá prítulnejšia.
Dobre. Takže celkovo si myslím, ako som povedal, zákon zvyšuje daňové zaťaženie. Má aj dobré časti, má ale aj časti, pre ktoré ja ho nemôžem ako celok podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ja ďakujem kolegovi, že bol vecný. Ja by som ho rád asi poopravil alebo sa zhodneme snáď na tom, že odpisy u tých nehnuteľností by zhruba mali kopírovať životnosť toho základného prostriedku, tak ako máte motorové vozidlá, odpis štyri roky, niektoré výrobné stroje šesť rokov, osem rokov, čiže odpisy zhruba kopírujú a jemne, jemne skracujú tú reálnu životnosť a to isté sa vláda alebo ministerstvo financií snažilo spraviť, že životnosť budov, sa zhodneme určite na tom, že je viacej ako 20 rokov, viacej ako 30. To znamená, že tento zákon len zreálňuje alebo približuje tú odpisovú dobu reálnej životnosti budov.
Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je, že ste povedali, že efekt to bude mať krátkodobý pre, pre... alebo momentálne bude mať pre štátny rozpočet pozitívny, ale podľa môjho názoru ten pozitívny vplyv na štátny rozpočet bude aj o 5 rokov, aj o 10 rokov, lebo tá nákladová položka, ktorá, ktorá sa teraz v podstate delí na polovicu u toho podnikateľa, sa bude prejavovať aj o 5, aj o 10 rokov.
Ďakujem.

Tento zákon bude mať niekoľko efektov, predovšetkým tým prvým bude, že vytiahne viac peňazí z vreciek podnikateľov, druhý, že presunie príjmy štátneho rozpočtu do súčasnosti a zníži príjmy v budúcnosti, takže je to taký sebecký návrh zákona, to si treba povedať jednoznačne, pretože spôsobí väčšie problémy na príjmovej stránke budúcim vládam, a otvorí, tak ako kolega Eugen Jurzyca povedal, otvorí priestor na veľmi kreatívne započítavanie si nákladov na tzv. výskum a vývoj, čím sa nechcem nijako dotknúť skutočného vývoja a výskumu, akurát budeme vidieť, že prudko vzrastú výdavky na túto nákladovú položku, akurát nám budú chýbať výsledky. A neviem, či to Eugen spomínal, my sa pri takých debatách o tom bavíme, že naozaj si vieme predstaviť výskumnú úlohu, vyvinúť kameň mudrcov a súčasťou nástrojov na tento výskum budú brainstormingy v kaviarňach, kde sa náklady budú, samozrejme, zahŕňať do nákladov na tento projekt a tá úloha výskumná môže trvať kľudne 100 rokov a stále sa bude skúmať a vyvíjať kameň mudrcov a stále to bude, samozrejme, oprávneným nákladom danej firmy. Takže až do takýchto extrémov môže ísť toto na prvý pohľad nesmierne ušľachtilá zmena, ktorá formálne a oficiálne má za cieľ podporiť výskum a vývoj.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Petráš, veľmi dobré postrehy, obidva, odpisy by mali kopírovať životnosť. Súhlasím, ja som ani nechcel kritizovať tých 40 rokov, len tú rýchlosť, akou, akou meníme systém, tých 40 rokov je v poriadku, je to aj tak v zahraničí. Rýchlosť je privysoká podľa mňa. Pokiaľ ide o ten krátkodobý efekt, povedal som krátkodobý, ale bude to tak o 5 až o 10 rokov, čiže opravujem sa, krátkodobý až strednodobý efekt.
A s Ľudom Kaníkom si vybavíme inokedy.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne a kolegovia, pán minister, spravodajca, ja iba krátko by som sa chcel vrátiť k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme pripravili spolu s kolegom Jozefom Viskupičom.
Je veľmi vecný a krátky, umožňuje alebo teda otvára, alebo znovu sa vracia k tomu, čo bolo kedysi možné, aby si ten, kto podporí kultúrne podujatie, mohol túto záťaž dať do svojej daňovej bilancie. V roku 2002 táto eventualita ešte bola možná. Ten dôvod, teraz už viem, že tá technika, ako sme to vymysleli, asi nie je šťastná, lebo osud tých pozmeňovacích návrhov je, že končia tým, že nie sú odhlasované, napriek tomu chcem ešte využiť poslednú možnosť a poprosiť o priazeň tomuto návrhu. V prípade, že nie, tak po mnohých rozhovoroch, ktoré som mal aj s ministrom financií, aj s ministrom kultúry, aj z diskusii vo výbore pre kultúru a médiá, a asi to bude také naťuknutie problematiky tých podnikateľov, dneska nám to hovoril kolega Kaník, že sa všeobecne znížila, že sa znižuje alebo sa zvyšuje záťaž, daňová záťaž na podnikateľov a že sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Tí, ktorí podnikajú v kultúre, to je špecifická skupina ľudí, ktorí, niekedy si myslím, že jak keby sa rozhodli temer systémovo byť neúspešní, byť, robiť veci z lásky, com amore, robiť veci skôr ako charitu, pretože zväčša ide o komodity, na ktorých sa možno s výnimkou veľkých umeleckých agentúr nedá zarobiť, nedá žiť. Ide naozaj skôr o osvetu.
Ja by som si dovolil na podporu tohoto pozmeňovacieho návrhu dve veci. Nebýva zvykom, aby opozičný poslanec sa snažil tlačiť svojich politických oponentov do toho, aby plnili títo oponenti vlastný program, vlastné programové prehlásenie, ale pre istotu som si vybral z vládneho vyhlásenia, z programového vyhlásenia vlády takéto formulácie, ktoré súvisia s kultúrou a v náväznosti aj s tým, na čo upriamujeme náš pozmeňovací návrh. Citujem z vládneho programu. "Vláda istôt pre občanov považuje kultúru za vnútorný základ spoločnosti, ktorý ju určuje hodnotovo a spoluvytvára jej jedinečnú národnú, národnostnú či miestnu identitu. Kultúra má schopnosť humanizovať, kultivovať a estetizovať život, rozvíjať v ľuďoch tvorivosť a originalitu. Je tiež dôležitou súčasťou výchovného a vzdelávacieho procesu a voľnočasových, podčiarkujem, voľnočasových aktivít obyvateľstva, posilňuje tým aj spoločenskú súdržnosť. Kultúra má aj nezanedbateľný potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti. Vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky pre jej rozvoj. Je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale jej poskytne aj výraznejšiu podporu. Nejde o oblasť, na ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť." Toľko formulácia ku kultúrnym aktivitám vo vládnom programe SMER-u - sociálnej demokracie.
Teraz k samotnému zákonu. V tom vládnom programe sa teda podčiarkuje význam relaxačných, kultúrnych, osvetových, voľnočasových aktivít a takisto sa konštatuje dlhodobý dlh azda všetkých slovenských vlád voči kultúre, ktorá má, ako sa tu píše, potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti. V zákone, ktorý dneska teda prijímame alebo ktorý konzultujeme, o ktorom rozprávame, však zostávajú veci, ktoré s tou našou snahou vniesť tam možnosť aj pre poriadateľov kultúrnych podujatí, odpísať si to z daní, zostali takéto veci. Ja vám to prečítam, je to článok 7, je to v § 5, článok 7, kde sa konštatuje:
"Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako" - a teraz čítam, čo zostáva v zákone - "na použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia, poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi..." a tak ďalej. Čiže to, čo zostáva, sú wellnessy, zostávajú rehabilitačné, liečebné pobyty, vzdelávacie aktivity, športové aktivity a z nejakých dôvodov kultúra je, je v tejto skladbe aktivít, ktoré je možné dať ako benefit zamestnancovi, je, je z toho vyčlenená, je z toho vybratá. Pýtam sa. Je to preto, že tí, ktorí vlastnia fitnescentrá, ktorí vlastnia športové kluby, ktorí robia projekty vzdelávania, lepšie lobujú? Alebo je to preto, že máme iba verbálny a nie opravdivý záujem o podporu kultúry? Ja by som považoval za normálne, ak je problém s tou kultúrou, už len preto, že potrebujeme výber daní, aby sme mohli tie problémy, ktoré Slovensko má, riešiť, tak potom vylúčme z tej daňovej, z toho pásma daňového zaťaženia alebo z tej daňovej úľavy aj aktivity, ktoré tu explicitne zostali. A pre mňa je to iracionálne, pýtam sa prečo. Neviem na túto otázku odpovedať. Mám nádej, mám nádej, že aj keď pozmeňovací návrh neprejde, že nájdeme spoločnými silami možno aj naprieč celým politickým spektrom hlbšie systémové riešenie, ktoré môže súvisieť napríklad so zákonom o sponzoringu alebo môže súvisieť s fondom na podporu umeleckej tvorby a kultúry, ktorý založil - a sme ten zákon nedávno tu mali - minister kultúry Marek Maďarič, kde sa konštatuje, že teda ten fond sa bude napĺňať jednak zo štátnych zdrojov, ale aj z priestoru podnikateľských aktivít a sponzoringu, čiže bola by to zároveň aj odpoveď na to, ako aj finančne posilniť fond, ktorý štát zriadil na rozvoj teda umenia a kultúry.
Možno posledná vec, nedávno som bol s kolegami z výboru pre kultúru a médiá v Taliansku, boli sme v Ríme v parlamente a v senáte a hovorili sme teda s našimi partnermi z výborov, tam je to trošku iné, tam oni majú výbor pre kultúru, turistiku a pamiatky, kde, aj keď teda nám niektorí hovorili kolegovia, že ministri financií sa v Taliansku dlhodobo chytajú za hlavu a majú občas z toho aj zdesenie, kde môže podnikateľ časť svojich prostriedkov dať až do výšky 60 %, teda to číslo bolo až zarážajúce, do výšky 60 % dať na obnovu kultúrneho dedičstva. Môže dať na kultúru, na umenie, na točenie filmov, na umelecké pamiatky.
Ja jako s malou dušičkou očakávam, že nájdeme zhodu aspoň v tom, aby sme malým percentom, nie takým ako majú Taliani, aj keď, samozrejme, ten kontext je neporovnateľný, lebo tých pamiatok majú podstatne viac a tú kultúru bohatšiu, aby sme vedeli o túto našu Popolušku kultúru sa adekvátne a slušne starať. Tak ako to majú napísané všetky vlády, ktoré si pamätám po novembri '89.
Ďakujem.