39. schôdza

14.10.2014 - 31.10.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

29.10.2014 o 14:55 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:31

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
S reakciou, pán poslanec Viskupič, nech sa páči.
Skryt prepis

29.10.2014 o 14:31 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:32

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Kratučko, ďakujem za podporu, pán veľvyslanec.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.10.2014 o 14:32 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:32

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa nehlási nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prosím? Dobre, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Áno, nech sa páči.
Skryt prepis

29.10.2014 o 14:32 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 14:33

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem obom diskutujúcim poslancom. Dovoľte začať moju reakciu tým, že tento zákon považujem za svoj zákon, pretože bol som ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorý predložil zákon o zahraničnej službe do Národnej rady v roku 2010, a som ministrom, ktorý predkladá jeho zatiaľ prvú novelu, žiaden iný minister ani takýto zákon nepredkladal ani nenovelizoval. To znamená, mám k nemu veľmi silný vzťah a môžem povedať, že ho detailne poznám, každé písmeno, každý riadok. Ako som uviedol aj v mojom úvodnom slove, ako sme to uvádzali v troch výboroch, kde bol tento zákon prerokovaný, ako je to uvedené v dôvodovej správe. Sú dva zásadné dôvody, pre ktorý sme pristúpili k tejto novelizácii. Po prvé zmena kompetencií, nový vývoj, ktorý na Slovensku od roku 2010 nastal, predovšetkým pokiaľ ide o prevzatie nových úloh ministerstva, ekonomická diplomacia, Slováci v zahraničí, rovnako tak aktualizácia úloh týkajúcich sa konzulárnych funkcií. To znamená, ide nám o zosúladenie textu zákona s reálnymi kompetenciami ministerstva a, samozrejme, s kompetenčným zákonom a ďalšími normami.
No a po druhé je situácia ohľadom odmeňovania. Tu by som chcel povedať, že vlastne táto - a to je odpoveď na otázku aj pána poslanca Mikloška - táto zmena v zákone bola vyvolaná. Bola vyvolaná tým, že bolo prijaté rozhodnutie o valorizácii platových taríf v štátnej a verejnej službe po prvýkrát v histórii v minulom roku o pevnú sumu 16 eur, a nie percentuálne, ako doposiaľ. Lenže to by znamenalo zvýšenie zahraničných platov a tento, tu platí princíp, že vnútroštátna valorizácia nemôže ovplyvniť zahraničný funkčný plat, a preto sme museli vymyslieť nesmierne komplikovanú schému, ako rešpektovať zákon o štátnej službe a zároveň nezvýšiť platy v zahraničí, a preto je tam toľko tomu venované, toľko priestoru, koľko tam je, ale chcem ešte raz povedať, že tá valorizácia nemá vplyv na zahraničné platy, nepríde k zvyšovaniu platov, ale sme, jednoducho zosúladili tú realitu odmeňovania v zahraničí s tou kolektívnou dohodou.
Pokiaľ ide o honorárnych konzulárnych úradníkov, chcem vás, pán poslanec, ubezpečiť, že nevymýšľame žiadne novotvary. Všetky pojmy prísne vychádzajú z Viedenských konvencií o konzulárnych stykoch. Máme tam jasnú definíciu, čo je to konzulárny úrad, aké sú jeho formy, kto je jeho vedúcim, a čo je to konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom. Honorárny konzulárny úradník je terminus technicus, ktorý je definovaný vo Viedenskej konvencii o konzulárnych stykoch. Novelou sa nemenia ani nedopĺňajú funkcie honorárnych konzulov, aké mali doposiaľ, ich funkciami hlavne sú osvedčovanie podpisov, overovanie fotokópie listín, vydávanie náhradných cestovných dokladov, môžu vyberať správne poplatky na základe rozhodnutia ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, nemôžu vykonávať ani vízovú, ani pobytovú agendu, môžu iba informovať o podmienkach udeľovania víz. Čiže nechcem sa púšťať do tých ďalších detailov, pán poslanec, veľmi ochotne a radi vám to vysvetlíme detailne, ale ešte raz, veľmi striktne sa držíme aj terminológie, aj diplomatickej praxe a aj slovenskej legislatívy.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Viskupiča, poddimenzovaná starostlivosť o nemovitosti je realita, tak ako je poddimenzovaná starostlivosti o mnoho vecí v tomto štáte, pretože máme poddimenzovaný štátny rozpočet, snažíme sa s tým rozpočtom vyjsť tak, ako sa dá, a riešime veci, ktoré sú najurgentnejšie, čiže v budúcom roku napríklad chceme rekonštruovať zastupiteľský úrad v Londýne. Niekto vás asi zavádzal, keď povedal, že samotní zamestnanci sa skladajú na vykurovanie, tak nie je, nikdy tak nebolo a toho bohdá nebude, aby sme si museli, aby sa museli skladať. Niežeby na to nemali, medzi nami. Jediné, čo platia, sú tzv. vedľajšie bytové náklady a to je, to sú náklady, ktoré, za používanie súkromných priestorov. To je istý podiel celkových nákladov. Vždy to tak bolo a tak to aj zostane zase, lebo zas štát nemôže platiť za nich, za ich súkromné priestory. To si nemôžme dovoliť.
Pokiaľ ide o ten doplňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Viskupič v mene skupiny poslancov, ja ho neodporúčam akceptovať. Mám na to dva dôvody. Ten prvý je nadbytočnosť. Novela zákona o zahraničnej službe nemá za cieľ okliešťovať ani inak meniť úlohy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sú ustanovené zákonom č. 474/2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a sú tam presné ustanovenia § 7 ods. 6 týkajúce sa žiadosti o vydanie osvedčenia Slováka. Aby som to zjednodušil, nadbytočnosť, pretože to, čo vy navrhujete, je už ošetrené v zákone o zahraničných Slovákoch a v kompetenčnom zákone a po druhé, čo ja považujem ešte za závažnejšie, je, že by sme zužovali činnosť zastupiteľských úradov, pretože za vetu: "Zastupiteľský úrad plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí," vy odporúčate dopĺňať, doplniť "v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí". Lenže ten sumár aktivít, ktorý zastupiteľský úrad vo vzťahu k Slovákom v zahraničí vykonáva, je podstatne širší než aktivity Úradu pre Slovákov v zahraničí. To znamená, by sme ako keby eliminovali aktivity zastupiteľského úradu, ktoré nie sú v kompetencii Úradu pre zahraničných Slovákov.
A chcem aj pána poslanca Mikloška ubezpečiť, že žiadna žiarlivosť tu neexistuje. Práve tým, že Úrad pre Slovákov v zahraničí prešiel pod kompetenciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, že na jeho čele stojí dlhoročný diplomat, práve to nám pomohlo eliminovať akúkoľvek rivalitu alebo žiarlivosť a my, chcem povedať, že komunikácia nikdy nebola tak dobrá, a tak kolegiálna, a tak partnerská, ako je práve teraz.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

29.10.2014 o 14:33 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:33

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 1123).
Poprosím podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, poslanca Ladislava Kamenického, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, pán spravodajca, na svoje miesta.
Ďalším ústne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Eugen Jurzyca, ktorému teraz odovzdávam slovo, a pripraví sa pán poslanec Marián Kvasnička.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1123.)
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

29.10.2014 o 14:33 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 14:41

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko poznámok k prerokúvanej novele a zopár všeobecných, ale potom sa hlavne budem sústreďovať na dva body, ktoré sa mi zdajú kľúčové z viacerých hľadísk, jednak je to vytvorenie tej šiestej odpisovej skupiny a potom superodpočítateľná položka.
K tým všeobecným poznámkam, prvá je, že síce tu nie je pán minister, ale, ale možnože, aj keď sa nedozvie, tak, tak v zázname to bude. Mám úprimne pocit, že prácu s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prinášali nielen koaliční, ale aj opoziční poslanci, zvládal celkom dobre, a že si zaslúži nejaké ocenenie. Je treba tam prekonať dve bariéry. Jedna je politická a druhá je manažérska a zdá sa mi, že, že to išlo v prospech kvality zákona dobre. A keď už som pri tých pozitívnych poznámkach, tak, tak chcem povedať, že aj tento zákon obsahuje dobré ustanovenia. Mne osobne sa najviac asi páči boj s obchodovaním so stratou.
A teraz kritika, verím, že konštruktívna. Samozrejme, ten zákon zvyšuje dane, určite komplikuje podnikateľské prostredie. Rozumiem tomu, že vychádzame zo základne, zo stavu, kde sme mali podiel daní a odvodov nízky na HDP, ale zdá sa mi, že rýchlosť, ktorou, ktorou sa posúvame pri zvyšovaní daní, je príliš veľká, a tiež chcem povedať, že si myslím, že cieľový stav krátkodobo a strednodobo nie je, nie je úroveň, ktorú majú západoeurópske krajiny. Je na to viacero dôvodov. Jednak ten, že ak chceme dobiehať, ťažko môžeme mať tak vysoké dane ako západné krajiny, jednak ten, že sme heterogénna krajina, máme veľa nezamestnaných, a keď by ste zobrali teoreticky dve krajiny a spojili ich, v oboch keby robilo 100 % ľudí, no tak, tak môžete zaviesť 50 % daň a za tú financovať školy, zdravotníctvo a iné verejné statky. Ale ak zoberiete jednu krajinu, kde robia všetci, a druhú, kde nerobí nikto, tak ťažko môžete zaviesť 50 % daň, lebo jedným sa to bude zdať veľa a budú hľadať všetky cesty, aby z toho zmizli, nebudú dostávať adekvátnu časť verejných statkov a tí druhí, naopak, budú demotivovaní.
A potom tretím dôvodom, pre ktorý krátkodobo a strednodobo by sme nemali mať také vysoké dane ako západná časť Európskej únie, je predsa len vyššia miera vnímanej korupcie a klientelizmu.
A tiež chcem povedať, že, okomentovať tým troška aj debatu, ktorú mali pán Kaník a pán poslanec Duchoň o Krompachoch. Je pravda, že Krompachy sa zatvárajú z dôvodu toho, že majú problémy na trhu, na ktorom realizovali svoje produkty, ale pravda je aj to, že medzi druhým štvrťrokom roku 2014 a druhým štvrťrokom 2013 narástla nezamestnanosť nízko vzdelaných ľudí u nás zo 41 % na takmer 45 % a to sú práve tí ľudia, ktorí robia v priemyselných firmách, a to už je ťažko povedať, ťažko odôvodniť tým, že je to problém na konkrétnom trhu, ale môžeme v tom, za tým hľadať aj systémové zmeny.
Tak a teraz tie dve skupiny kľúčovejších poznámok. Jednak sa chcem vyjadriť k dobe odpisovania, ktorá sa prudko zvyšuje na 40 rokov a má teda zarobiť verejným financiám 73 mil. eur. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti to na prvý pohľad problém nie je. Tzv. ukazovateľ S2 s nemení, to znamená, nemusíme šetriť momentálne viac, aby sme z dlhodobého hľadiska udržali svoj dlh. Na prvý pohľad to vyzerá takto. V skutočnosti ale to, čo sa deje z hľadiska verejných financií, je to, že štát bude mať teraz krátkodobo, napr. do volieb, viac peňazí a potom neskôr, o 20, o 30 rokov dostane menej peňazí. A platí, že pri nezmenených politikách, pri nezmenenom systéme máme v súčasnosti strednodobo neudržateľné verejné financie. Pri nezmenenom systéme. To znamená, my musíme ten systém meniť, a to smerom k úsporám. To, že sa zavádza táto zmena v odpisoch, znamená, že vláda bude mať k dispozícii krátkodobo viac peňazí, ktoré vtlačí do systému, a zmení ho smerom k menšej udržateľnosti, ako keby sme využili tie peniaze na zvýšenie dôchodkov, pričom vieme, že neskôr tie peniaze nebudeme mať. Tak budeme musieť v budúcnosti meniť ten systém a nie je rovnako jednoduché zvýšiť dôchodky a znížiť dôchodky. Nie je rovnako jednoduché zaviesť bezplatnú dopravu a zrušiť bezplatnú dopravu. Čiže tým, že si tie odvody takto meníme, štát získa krátkodobo peniaze, ktoré vtlačí do systému, ktorý potom budeme veľmi, veľmi ťažko meniť. Ťažšie, než ho môžeme teraz a musíme ho teraz meniť. Po týchto krokoch to bude ešte ťažšie.
Teraz ako tie odpisy vyzerajú z druhej strany rieky, zo strany daňovníka? Tam ide o to, že zasa, krátkodobo budú demotivovaní tí podnikatelia, ktorí stavajú budovy alebo majú budovy, a to bytové budovy, budovy pre vzdelávanie, budovy pre zdravotníctvo. Takéto budovy sú zaradené do tej šiestej odpisovej skupiny, kde sa predlžuje doba odpisovania z 20 na 40 rokov. Čiže môže sa to prejaviť aj tak, že sa zvýši nájomné, možno školám, možno poliklinikám, možno za bývanie. Ale to, čo považujem za možno ešte dôležitejšie, že je to signál, signál investorom a potenciálnym investorom, že Slovensko je krajina, kde keď premiér povie, že pred voľbami chystá výdavkovo motivačný balíček opatrení, tak sa spravia zásadné zmeny v podnikateľskom prostredí, a teda to prostredie nie je celkom stabilné. Súčasne to opatrenie posúva, teda, samozrejme, problémy s verejnými financiami budúcim generáciám, znižuje, ako som povedal, udržateľnosť verejných financií a myslím si, že po tomto opatrení súčasná vláda bude mať dosť veľké problémy férovo prispieť ku konsolidačnému úsiliu vzhľadom aj na toto opatrenie, ale aj vzhľadom na niektoré vyjadrenia, podľa ktorých by sa mal ešte aj dokonca rozpočet meniť v Národnej rade.
Ja si myslím, že rozumné by bolo, keby to zvýšenie odpisovej doby bolo rozložené na dlhšie časové obdobie, napríklad každých päť rokov by narástla tá doba o päť rokov. To by bolo, myslím si, že aj schodnejšie pre podnikateľské prostredie.
Ďalšia skupina komentárov sa týka superodpočítateľnej položky. Podľa dôvodovej správy jej dopad podľa statického prepočtu robeného zrejme inštitútom finančnej politiky, ten dopad by mal byť 24 mil. eur, výpadok, výpadok, ktorý bude vyplývať z toho, že výdavky na výskum sa budú môcť zarátavať indexom 1,25 do nákladov. Pozrel som si niektoré štúdie, ktoré sa týkajú skúseností s motiváciami finančnými, fiškálnymi motiváciami výskumu v iných krajinách, a veruže mi vyšiel trocha iný interval. Samotný predkladateľ hovorí, že ide v jeho prípade o statické prepočty, to znamená, aký by bol výpadok, keby sa na výskum dávalo toľko peňazí, ako sa dáva doteraz. Lenže vieme, že podnikatelia, ak si budú môcť takto, takto dávať do nákladov s koeficientom 1,25 výdavky na výskum, tak si tam budú dávať viac výdavkov. Je to veľmi, veľmi pravdepodobné, a teda je treba spraviť dynamický prepočet. Odvodiť ho možno od skúseností zo zahraničia a tie teda hovoria, že minimálne pri podobných opatreniach v zahraničí došlo k výpadku vo verejných financiách vo výške asi trojnásobku toho predpokladaného výpadku u nás a horná hranica toho intervalu bola až 20-násobok predpokladaného výpadku.
Chcem upozorniť osobitne na prípad Francúzska, ktoré v roku 2009 malo podobný systém, 2008 malo podobný systém, malo naňho limit 16 mil. eur pre jeden podnik. Zvýšilo ten limit na 100 mil. eur, pripomínam, že my ten limit horný nemáme, a pri tejto zmene v limite došlo k tomu, že kým výdavky v roku 2008 na výskum predstavovali výpadok vo verejných financiách 0,08 %, tak v roku 2009 už to bolo takmer 0,3 %. Čiže je to pomerne riskantný nástroj. Aj z toho dôvodu som veľmi rád podporil spoluprácu alebo vstúpil do spolupráce s Mirom Beblavým a predložili sme pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, k tejto novele v tom zmysle, aby sa projekty, výskumné projekty, ktoré podnikatelia budú mať, aby boli zverejňované. Inak je to aj odporúčanie štúdie, ktorú som citoval, to znamená, eliminovať tie riziká cez lepší monitoring a aj cez lepšie definovanie toho, čo je to výskum, lebo to nemáme v zákone definované.
Dva menšie body, jednak, jednak chcel by som povedať, že veľmi sa mi páči pozmeňujúci návrh Jozefa Mihála, ktorý sa týka tých malých výdavkov do 10 eur. Páči sa mi preto, že síce to nie je veľká vec, ale, ale znižuje tzv. transakčné náklady, náklady, ktoré naozaj znižovať treba. Zvyšok, veľmi často hovoríme o tom, že presunieme peniaze z jedného vrecka do druhého, ale toto je zníženie byrokracie, podľa mňa čistý zisk pre krajinu. Hovorím, je to malá vec, ale o to sa mi zdá prítulnejšia.
Dobre. Takže celkovo si myslím, ako som povedal, zákon zvyšuje daňové zaťaženie. Má aj dobré časti, má ale aj časti, pre ktoré ja ho nemôžem ako celok podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.10.2014 o 14:41 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:41

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Petráš a pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Petráš.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

29.10.2014 o 14:41 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:55

Vladislav Petráš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja ďakujem kolegovi, že bol vecný. Ja by som ho rád asi poopravil alebo sa zhodneme snáď na tom, že odpisy u tých nehnuteľností by zhruba mali kopírovať životnosť toho základného prostriedku, tak ako máte motorové vozidlá, odpis štyri roky, niektoré výrobné stroje šesť rokov, osem rokov, čiže odpisy zhruba kopírujú a jemne, jemne skracujú tú reálnu životnosť a to isté sa vláda alebo ministerstvo financií snažilo spraviť, že životnosť budov, sa zhodneme určite na tom, že je viacej ako 20 rokov, viacej ako 30. To znamená, že tento zákon len zreálňuje alebo približuje tú odpisovú dobu reálnej životnosti budov.
Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je, že ste povedali, že efekt to bude mať krátkodobý pre, pre... alebo momentálne bude mať pre štátny rozpočet pozitívny, ale podľa môjho názoru ten pozitívny vplyv na štátny rozpočet bude aj o 5 rokov, aj o 10 rokov, lebo tá nákladová položka, ktorá, ktorá sa teraz v podstate delí na polovicu u toho podnikateľa, sa bude prejavovať aj o 5, aj o 10 rokov.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.10.2014 o 14:55 hod.

Ing.

Vladislav Petráš

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:55

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Pán poslanec Kaník, nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

29.10.2014 o 14:55 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:56

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tento zákon bude mať niekoľko efektov, predovšetkým tým prvým bude, že vytiahne viac peňazí z vreciek podnikateľov, druhý, že presunie príjmy štátneho rozpočtu do súčasnosti a zníži príjmy v budúcnosti, takže je to taký sebecký návrh zákona, to si treba povedať jednoznačne, pretože spôsobí väčšie problémy na príjmovej stránke budúcim vládam, a otvorí, tak ako kolega Eugen Jurzyca povedal, otvorí priestor na veľmi kreatívne započítavanie si nákladov na tzv. výskum a vývoj, čím sa nechcem nijako dotknúť skutočného vývoja a výskumu, akurát budeme vidieť, že prudko vzrastú výdavky na túto nákladovú položku, akurát nám budú chýbať výsledky. A neviem, či to Eugen spomínal, my sa pri takých debatách o tom bavíme, že naozaj si vieme predstaviť výskumnú úlohu, vyvinúť kameň mudrcov a súčasťou nástrojov na tento výskum budú brainstormingy v kaviarňach, kde sa náklady budú, samozrejme, zahŕňať do nákladov na tento projekt a tá úloha výskumná môže trvať kľudne 100 rokov a stále sa bude skúmať a vyvíjať kameň mudrcov a stále to bude, samozrejme, oprávneným nákladom danej firmy. Takže až do takýchto extrémov môže ísť toto na prvý pohľad nesmierne ušľachtilá zmena, ktorá formálne a oficiálne má za cieľ podporiť výskum a vývoj.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.10.2014 o 14:56 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom