39. schôdza

Neberiem a nebudem brať poslancovi Alojzovi Hlinovi právo na názor a môže si myslieť o dôležitosti rôznych dátumov a udalostí, čo len uzná za vhodné. Každý má na to právo a takisto ja mám právo myslieť si a roky rokúce presadzovať to, že bez vzniku Československej republiky by sme tu nesedeli, bez vzniku Československej republiky by nebola Slovenská republika dnešná a jednoducho, že tento dátum, zlomový dátum v dejinách slovenského národa si patrí sa uctiť štátnym sviatkom. Nemusí pán poslanec Hlina s tým súhlasiť a môže to vyjadriť hlasovaním. Ale takisto nech neberie právo na to, aby to hlboké a hodnotové presvedčenie tu niekto presadzoval, nikomu z prítomných poslancov alebo poslankýň a už vôbec neprítomné nie poslankyne, ale starostky ešte aj dokonca osobne urážať, nazývať čističom topánok. Pán poslanec, mali by ste sa ospravedlniť pani Rosovej za takéto naozaj nevhodné a dehonestujúce sa vyjadrenie.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina s reakciou.

Ďakujem veľmi pekne. Prípadne ma opravte, ale povedal som v mojom vystúpení, že, že si to nemyslím, že 28. október je dôležitý, to som povedal? Len, prosím vás, naozaj vyhrajte voľby, zabezpečte si podporu a predložte to. Veď viete, vy znižujete podľa aj úctu k tomu dátumu, znižujete podľa mňa tým, tým amaterizmom trebárs aj v tom 2011., že v ten istý deň tu boli predložené dva rovnaké návrhy a boli ste vo vláde. To je alebo nie je, alebo o čom to vypovedá? Nerozumiem celkom, o čom to vypovedá. Hej, že to je také zvláštne, no zvláštne, nič lepšie ma nenapadá.
A, pán kolega, ak my máme exportný artikel, tak máme exportný artikel všelijakých kolaborantov, vám garantujem a už to som tu povedal nie raz, nie dvakrát. Keby Prešovský kraj dobyli islamisti, do dvoch dní, do dvoch dní sú tam niektorí z nás, klopali by na dvere, že či niečo nepotrebujú. Do dvoch dní. A v Bratislave je ich mimoriadne veľa.

Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Krajcer. Predtým než vám udelím slovo, dovoľte, aby som privítala na balkóne študentky a študentov zo Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie z Brezna, takže vitajte. (Potlesk.)
Nech sa páči, pán poslanec Krajcer.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, takisto vítam študentov. Aspoň ste sa trošku pobavili. Však? Áno, v politike je občas aj humor, ale to je ten lepší prípad.
No v tejto diskusii už zaznelo všeličo, takže ja sa naozaj pokúsim byť stručný, len možno na margo kolegu Hlinu, ktorý niekedy expresívne sa vyjadruje, ale ja zas musím uznať, že niekedy aj trafí klinec po hlavičke, ale myslím si, že toto nebol ten prípad. Pokúsim sa možno aj čiastočne zhrnúť tú diskusiu, ktorá tu bola k tomuto návrhu, čiže naozaj sa vyhnem nejakým historickým exkurzom, aj keď história je aj mojou záľubou.
V prvom rade si myslím, že v súčasnosti, v roku 2014, pri existencii samostatnej Slovenskej republiky by sme sa mali vyhnúť už takým tým anachronizmom z minulosti a rôznym nánosom, čiže ja naozaj túto tému nevnímam cez nejakú konfesionálnu optiku, ja si myslím, že hrať sa tu na luteránov, katolíkov a neviem koho ešte iného, to už je naozaj anachronizmus, pán kolega Kvasnička, a rovnako si myslím, že do tejto témy už nepatrí ani taký ten nános možno z minulosti, ktorý sa prejavoval pri tých rôznych táboroch jednak zástancov samostatnosti Slovenska a takého čechoslovakistického pohľadu, nepatrí to už podľa mňa do tejto témy, pretože, toto všetko je už minulosť.
Pre mňa táto téma je obsiahnutá v jednej úplne elementárnej základnej otázke, na ktorú keď si každý odpovie či už áno, alebo nie, tak musí mať jasné ako, ako bude hlasovať. Tá otázka znie, keďže štátne sviatky sú symboly, jednoducho je to fakt, každý štát má svoje symboly aj v podobe štátnych sviatkov. Tie symboly totižto prispievajú k nejakej identite, či už krajiny, alebo národného spoločenstva, a súhlasím s kolegom Hlinom, že je nezmyslom zvyšovať počty štátnych sviatkov aj z ekonomického aj iného hľadiska, ale myslím si, že tu je riešenie vyriešiť to cez presun Dňa ústavy medzi pamätné dni, koniec koncov ja sa domnievam, že nie síce de iure, de iure bola účinnosť ústavy k 1. októbru '92, ale podľa mňa de facto, tá účinnosť bola k 1. januáru, čiže kto si chce uctievať, aj keď ja takého vo svojom okolí nepoznám, ktorý by sa v deň ústavy zobúdzal, že s tým pátosom a pocitom neodbytným, že si potrebuje uctiť ústavu, ale, ale je to v poriadku, je to súčasťou fungovania krajiny, pokojne sa dá takýto deň uctiť v deň 1. januára, kedy oslavujeme Deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Toto všetko sú podľa mňa len dôvody, ktoré sú mimo podstaty, a podstatnou je tá otázka, ktorú teraz poviem. Tá otázka znie, či by bez vzniku Československa existovala Slovenská republika. Na túto jednoduchú otázku, keď si odpovieme, tak si myslím, že každý z nás vie, ako bude v tomto prípade hlasovať. Pre mňa tá odpoveď je úplne jednoznačná, nebola. Nebola a sú tu ľudia z rôznych oblastí aj z oblasti histórie, aj archeológie, ktorí to môžu potvrdiť. No po Nitriansku v 11. storočí, po ixsto rokoch boli po prvýkrát uznané hranice Slovenska a najmä kontroverzná južná hranica. To je proste fakt a teraz opäť nepôjdem do tej oblasti, ktorá tu už mnohokrát zaznela, čím prispela Československá republika z hľadiska rozvoja pre vznik podmienok na to, aby Slovensko mohlo úspešne fungovať po roku 1993, nehovorím, že vo všetkých oblastiach, ale za úspech, existenciu a fungovanie krajiny ja považujem.
Dodávam ešte k tejto základnej otázke, na ktorú si každý môže dať odpoveď, a podľa toho sa zariadiť pri hlasovaní, že, a to je môj osobný názor, že bez výrazného prispenia Milana Rastislava Štefánika je veľmi otázne, že či by tento projekt bol úspešný, pretože minimálne v dvoch oblastiach prispel naozaj kľúčovou mierou.
Tou prvou oblasťou bola oblasť diplomacie, pretože kontakty na vysoké kruhy, najmä Francúzskej republiky mal len on a on naozaj otvoril dvere aj Masarykovi a Benešovi a druhou kľúčovou oblasťou a možno ešte dôležitejšou, je oblasť vojenská. Bez vzniku československých légií by veľmi ťažko štáty Dohody akceptovali vôbec predstavu vzniku takéhoto štátu v strednej Európe. Čiže to je podľa mňa základná otázka.
A prečo tento návrh je alebo má zmysel, aby sme o ňom diskutovali, a podľa môjho názoru ho aj schválili, pretože všetko ostatné v tejto chvíli nie je také podstatné. Všetky tie otázky, či 28, alebo 30, dobre, jedna poznámka z oblasti histórie. Mimochodom, neviem teda, či tí, ktorí vnímajú tieto dátumy ako kľúčové alebo vôbec postoj k tomu, že či vznik Československa má byť štátnym sviatkom, tak len jedna poznámka. HSĽS v roku 1937 navrhlo, aby vznik Československa bol štátnym sviatkom, aj keď oni to viazali na 30., ale aj postoj vtedajšej autonomistickej politickej sily najvýznamnejšej, bol jednoducho taký, že akceptovali, že áno, vznik Československa je mimoriadne významný aj pre Slovensko v akejkoľvek podobe, či už v rámci federácie, autonómie, alebo pri samostatnej existencii štátu. Čiže to len dôkaz toho, že aj tie rôzne čechoslovakistické a iné pohľady už dnes absolútne podľa mňa nezohrávajú žiadnu rolu.
Prečo je pre tento návrh dôležitý z môjho pohľadu aj vo vzťahu k súčasnosti? Okrem toho, že boli zadefinované naše hranice, Slovensko sa vznikom Československa zaradilo medzi krajiny západnej civilizácie, to je môj názor a to už je téma, ktorá je podľa mňa dôležitá aj pre súčasnosť, pretože, bohužiaľ, aj v slovenskej politike máme takých, ktorí spochybňujú túto pozíciu našej krajiny, sú to dokonca aj vrcholní predstavitelia tohto štátu, sú to aj niektorí europoslanci a toto ja považujem za problém. Vznikom Československa sa aj Slovensko zaradilo medzi štáty západnej civilizácie a podľa mňa je nezodpovedné, ak to spochybňujeme v súčasnosti.
Na záver, keďže som sľúbil, že budem hovoriť krátko, možno len jedna taká pomôcka kolegom zo SMER-u, lebo tak tá 83 nepustí, pokiaľ sa rozhodnete, že tento návrh neposuniete do druhého čítania, hoci práve v tom druhom čítaní by sa dali odstrániť tie rôznorodosti pri tých pohľadoch, tak možno jeden moment, ktorý ste si, pripúšťam, že nevšimli. Takže sa vás chcem opýtať, že či ste si všimli, že bustu akého politika mal váš predseda Robert Fico pri jednom z prezidentských predvolebných spotov. Pamätáte si? Lebo ja si pamätám. Bol to Milan Rastislav Štefánik.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami traja poslanci, štyria. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Kvasnička.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som reagovať na tú jednu časť, kde sa rečník priam na mňa obrátil v súvislosti s tým, že vnášam do témy zbytočne konfesionálny pohľad.
Obavám sa, pán kolega, že ste ma zle počúvali, hovoril som o tom, ako historiografia v snahe byť tak či onak objektívna, môže byť deformovaná ideologicky aj konfesionálne, to som povedal. Čiže nešlo o nejaké vyzdvihovanie konfesionálnych pohľadov, reagoval som na diskusiu, ktorá včera bola, kde kolega Kaník ako predkladateľ, uvádzal pyramídu dôležitých okamihov tej štátotvornej energie a na niektoré selektívne a účelovo alebo neviem, prečo, prečo zabudol. Nie je na tom nič, nič konfesionálne. Zdá sa mi, že veľmi poctivo o tom hovoril Jožo Viskupič, keď hovoril, že sú a sú legitímne a sú stále prítomné v tom historickom diskurze aj tie čechoslovakistické, aj tie národnovlastenecké, aj nacionalistické, dokonca aj v tej krajnej extrémistickej variante tieto pozície. To sa mi zdalo poctivé, tak sa veci majú, a bol by som veľmi opatrný v tom, čo by som nazýval anachronizmom. Viete, že veci, ktoré nie sú dostatočne reflektované, a môžeme sa vyhovárať, že moderná a postmoderná, už to nikoho nezaujíma, majú takú zaujímavú povahu, že cez ten jemný náter, cez ten jemný náter slobody a tej diskusie sa môžu vyrútiť staré besy, staré pudy a staré atavizmy a stáva sa to vtedy, keď tie veci, ktoré sú latentne prítomné v tom povedomí, keď ich nereflektujeme.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Teším sa, že do tejto diskusie prispel aj exminister kultúry, a napriek možno nesúhlasnému postoju k tomu, čo budeme volať anachronizmom, tak rozhodne sa pripájam k tomu, čo si spomínal, že áno, tá základná bazálna otázka je, kde by sme boli bez Československa, a preto viacerí z nás deklarovali pri možnom, ja to ani nevidím ako spor, ale myslím si, že anachronizmom nie je to, že nie sme vysporiadaní v určitom momente s našou vlastnou históriou. Máme veľmi málo vecí, ktoré sa pred, obdobím pred 2. svetovou vojnou zaoberajú, je tu veľký pád z medzivojnovej republiky, ale osobnosti, ktoré, ktoré prichádzali následne a nejakým spôsobom sa museli vysporiadať s politickou situáciou nástupu fašizmu a podobne, nám chýbajú, a preto doteraz máme v spoločnosti prítomné minimálne tri-štyri prúdy, ktoré interpretujú dejiny zo svojho uhľa pohľadu, a mohli by sme pri symbolickom hľadaní vyjadrenia jedného zásadného dátumu, lebo takisto súhlasím a dlhodobo to presadzujeme, aby prišlo k redukcii štátnych sviatkov, lebo sme tuším so Španielmi lídri v tejto oblasti. Myslím, že ich máme, štátnych sviatkov a dní pokoja, 16, čo je v rámci Európskej únie najviac spolu so Španielmi. Čiže aby sme mali jeden dátum, ku ktorému by sme mali všetci nejakým spôsobom blízko a veľmi dobre, ja som to iba teda tiež spomenul, že existuje politická strana, ktorá jako keby z druhého tábora, a to je ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hlina.