39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť poslanecký návrh Jozefa Mihála a mňa, ktorým sa mení zákon o investičnej pomoci.
V marci tohto roku Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti prijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho.
Ale taký veľmi dlhý názov tohto zákona, ja si to trošku zjednoduším a budem ďalej hovoriť o zákone o ochrane spotrebiteľa alebo spotrebiteľský zákon, ale mám na mysli tento zákon. Obsahom tohto uznesenia bolo okrem iného aj odporučenie Národnej rady, aby schválila závažnú zmenu v úplne inom zákone a síce v zákone o investičnej pomoci vo forme pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Išlo teda o nepriamu novelu, ktorou sa doslova pokútne zmenili mimoriadne závažné veci práve v zákone o investičnej pomoci. Údajný súvis týchto zmien s novelizovaným zákonom o ochrane spotrebiteľa výbor odôvodnil potrebou doplniť povinnosť žiadateľa o investičnú pomoc o akési čestné vyhlásenie, v ktorom má byť deklarované, že v prípade, ak realizáciou investičného zámeru dochádza k takej podnikateľskej činnosti, že žiadateľ je v postavení predávajúceho a vstupuje do právnych vzťahov so spotrebiteľom, je povinný dodržiavať spotrebiteľské právo. Inými slovami, žiadateľ má čestne vyhlásiť, že nebude porušovať zákon, ktorý je všeobecne platný aj bez toho, aby sa niekde čestným vyhlásením deklaroval, že ho bude dodržiavať. Dodržiavanie zákonov má byť samozrejmosť a je samozrejmosť, ktorú netreba dodatočne preukazovať, v tomto prípade čisto formálnym vyhlásením.
Ďalším cieľom zmeny malo byť údajné zefektívnenie procesu schvaľovania investičnej pomoci vo vybraných investičných zámeroch na základe akýmsi spôsobom určenej výšky oprávnených nákladov pri daňových úľavách. Odôvodnenie, žiaľ, neobsahovalo žiadnu podrobnú analýzu dopadov tejto legislatívnej úpravy inak nesúvisiacej právnej normy. To, akým spôsobom, teda cez nepriamu novelu sa tento návrh spáchal, bol mimoriadne nekorektný. V každom prípade Národná rada navrhované zmeny prijala, zákon je dnes platný a účinný a dnes už vidíme aj jeho reálne fungovanie. Tým sú daňové prázdniny pre spoločnosť Duslo Šaľa, ktoré schválil jeden jediný človek, pán minister hospodárstva, a ak ich ešte Európska komisia odsúhlasí, tak táto spoločnosť dostane desaťročné daňové prázdniny, ktoré budú stáť štátnu kasu takmer 60 mil. eur.
Neviem sa teda ubrániť pocitu, že najdôležitejšou a pravdepodobne jedinou zamýšľanou zmenou v zákone o investičnej pomoci bolo odobratie právomocí vláde rozhodovať o investičnej pomoci, kedy ide o investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 mil. eur. Takýmto dnes už nepodlieha konaniu o schválení vládou, podlieha len rozhodnutiu jedného jediného ministra a schváleniu Európskou komisiou. Tá však skúma len rozhodnutia z pohľadu dodržiavania súťažného prostredia.
Minister financií ako člen vlády dnes už nemá žiadnu právomoc rozhodnúť vo veci, ktorá podstatne súvisí s jeho rezortom, pričom jeho rezort môže byť aj poskytovateľom tejto investičnej pomoci. Zároveň, a to vôbec nie je nepodstatné, je v takomto procese znížená aj možnosť kontroly zo strany verejnosti.
Návrh zákona, ktorý s Jozefom Mihálom predkladáme, má za cieľ zrušiť toto údajné zefektívnenie procesu schvaľovania investičnej pomoci, pretože takto nastavený proces nie je v celospoločenskom záujme, je ale v záujme individuálnom niektorých konkrétnych subjektov. Tých subjektov, ktoré sú blízko tomuto rozhodovaniu a prípadne majú z neho, alebo môžu z neho ťažiť.
Cieľom nášho návrhu zákona je vrátiť znenie zákona o investičnej pomoci do pôvodného stavu, teda do stavu, v ktorom bol pred prijatím pozmeňujúcich ustanovení, teda pred tou nepriamou novelou, ktorá tu v marci bola vykonaná. Sme presvedčení, že o tak zásadných veciach, akými sú rozhodovanie o investičnej pomoci, v takých rozmeroch je potrebné hovoriť a rozhodovať na rokovaní vlády s vedomím a súhlasom a prevzatím zodpovednosti celej vlády a zároveň v procese, ktorý je transparentný. Ani náhodou o takto zásadných veciach v krajine nemôže rozhodovať jeden jediný minister, a to dokonca za chrbtom ministra financií, a nielen za jeho chrbtom, ale aj bez jeho vedomia a bez jeho možnosti sa k tomu vyjadriť. Ministerstvo financií jednoducho nemôže byť mimo tohto procesu, mimo procesu udeľovania investičných stimulov, ktoré majú priamy dopad na verejné financie.
Ako som už spomínala, výsledkom súčasnej zákonnej úpravy je prax a ja nepochybujem, že istými osobami želaná prax, že o daňových prázdninách, napr. na desať rokov vo výške takmer 60 mil. eur, môže rozhodnúť jeden jediný človek, minister hospodárstva. Vláda sa tak úplne neodôvodnene a neoprávnene zbavuje jednak rozhodovania a následne, samozrejme, zodpovednosti za mimoriadne dôležité rozhodovania ovplyvňujúce hospodársku politiku. Cez daňové úľavy a vôbec investičnú pomoc sa predsa formou štruktúra ekonomiky s dopadom na zamestnanosť, s dopadom na dlhodobú konkurencieschopnosť, keďže niektoré podniky, odvetvia, podnikateľské činnosti sú takýmito daňovými úľavami preferované, iné na druhej strane, samozrejme, znevýhodnené. Ide teda o zásadné hospodárske opatrenia, o ktorých jednoducho musí rokovať, rozhodovať a niesť za ne zodpovednosť vláda.
Vláda o investičnej pomoci musí rozhodovať aj preto, aby sa oslabilo riziko korupcie, ktoré nepochybne v dôsledku zníženej transparentnosti hrozí, keď o daňovej úľave rozhoduje miesto celej vlády len jeden minister.
Dnešný stav je absurdný. Okrem toho, že takéto zbavenie sa zodpovednosti je vecná nehoráznosť, máme aj za to, že je to protiústavné. Ústava Slovenskej republiky totiž vláde ukladá povinnosti rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, je to článok 119 ústavy.
No a teda ak takto vysoké investície nie sú zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej politiky, tak ja sa pýtam, ktoré potom sú takýmito opatreniami. Podozrenie, že súčasný stav je v rozpore s ústavou, naznačuje aj nález Ústavného súdu č. 1/96, ktorým Ústavný súd rozhodol o neprijateľnom presune povinností vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. A toto sa pritom vtedy ešte v čase mečiarizmu jednalo o rozhodovaní o privatizácii, čo aspoň v teoretickej rovine je kategória, kedy išlo o predaj, to znamená o akúsi výmenu majetku štátu za peniaze, môžeme polemizovať o tom, či tá výmena bola adekvátna alebo nie, ale v každom prípade išlo o výmenu, zatiaľ čo v prípade zákona, ktorého úpravou bolo navrhnuté, akým spôsobom má byť procesovaná investičná pomoc, tak v tomto prípade sa jedná o dar formou odpustenia dane, čo si, samozrejme, vyžaduje ak nie rovnakú, tak určite vyššiu mieru pozornosti a transparentnosti.
Uvedený nález Ústavného súdu stanovil nasledujúce:
"Rozhodnutie vlády, ktoré sa podľa článku 119 ústavy má urobiť v zbore, nemožno nahradiť rozhodnutím člena vlády ani nijakého iného subjektu a právne normy odoberajúce vláde ako najvyššiemu orgánu výkonnej moci rozhodovaciu právomoc priznanú čl. 119 ústavy nie sú preto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky."
Vážené dámy, vážení páni, je absurdné, je absurdné, že parlament odobral vláde Slovenskej republiky jednu z jej ústavných povinností, a je absurdné, že sa vláda tak jednoducho týchto povinností vzdala, a je absurdné, že sa tak udialo nepriamou novelou absolútne nesúvisiaceho zákona. Je absurdný aj stav, že táto vláda a parlament pristupuje k zákonom tak, ako keby mal naveky platiť stav, že túto krajinu povedie jedna jediná strana. Ja mám za to, že zákony nemajú byť šité na mieru SMER-u. Majú byť navrhované tak, aby mohli bezproblémovo fungovať aj v stave, ak túto krajinu povedie vláda, ktorá bude zložená z viacerých koaličných partnerov.
Dovoľte mi ešte na záver splniť si povinnosť a informovať, že návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy a na zamestnanosť. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si ctené plénum požiadať o podporu tohto návrhu zákona pre dôvody, ktoré som spomenula.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.