39. schôdza

Poslanci SMER-u zrejme, pardon, MOST-u - HÍD tam niečo trénujú asi vľavo, možno aj mne začapkajú. (Zasmiatie sa rečníka.)
Takto, aby sme sa, pán Gál, pochopili. Vyslovili ste svoj názor, že ústava alebo naša ústava neumožňuje vlastne odňať občianstvo a vy toto považujete za násilné de facto alebo násilné odňatie, alebo proti vôli občana. Ja priznám sa, a takisto aj trošku reagujem na Editu Pfundtner, ja takisto som bol veľmi nerád, že tri a pol roka alebo koľko rozhodoval Ústavný súd. Je to v takejto citlivej veci dupľom, ktorá zbytočne jatrí vzťahy medzi národnosťami alebo medzi teda Maďarmi a Slovákmi na Slovensku, je to veľmi, veľmi nezodpovedné zo strany Ústavného súdu. Ja by som takisto privítal, veľmi rád by som bol tomu, že by rozhodoval za dva-tri mesiace v takýchto veciach. A verte tomu, že ak by rozhodol, že máte vy pravdu a váš názor je správny, ja ho plne rešpektujem a poviem, áno, pomýlili sme sa a mal som doteraz mylné myslenie. Z tohto pohľadu aj mňa mrzí, že Ústavný súd nerozhodol, ale kým nerozhodol, naďalej ja budem mať svoj názor a vy budete mať asi svoj. Čiže poviem možno bohužiaľ.
Hovoríte, že občan nikdy túto vôľu, stratiť občianstvo, nikdy nevyriekol vlastne alebo nikdy ju vlastne dobrovoľne nevyjadril. Ale, viete, ono, keď raz je platný zákon o štátnom občianstve, kde je napísané, že ak prijmeš občianstvo inej krajiny, automaticky strácaš to druhé, tak ten občan, ktorý prijal to občianstvo druhej krajiny, to urobil dobrovoľne. Prijal následky svojho konania, takisto ako v každom jednom zákone, kde má napísané, ak urobíš nejaký prešľap, budeš niesť takéto následky. Čiže to je jeho dobrovoľné rozhodnutie, kde vyjadril svoju vôľu.

S reakciou pán poslanec Gál, nech sa páči.

Veľmi krátko absurdný príklad. Takisto bude neústavné, ak povieme, že keď Igor Matovič sa nadýchne, dobrovoľne sa vzdáva všetkého svojho majetku. Môžme to dať do zákona, a keď, pán poslanec, vy sa nadýchnete, tak stratíte svoj majetok. Aj to je možné.
Čiže nie je možné túto právnu fikciu dať do zákona. (Potlesk.) Ja keď niečo. Áno, môžeme dať do zákona to, že keď vyjdete z Trnavy, tak dobrovoľne nastúpite do výkonu väzby. Môžme to dať do zákona. (Reakcia z pléna.) Do SMER-u, ešte horšie. (Potlesk a smiech v sále.) Čiže môžme dať do zákona, bude to mať silu zákona. Slovenské orgány budú mať donucovacie prostriedky, aby vás tam dali. No, ale to bude neústavné a vy túto právnu fikciu nikdy ste nechceli. A, bohužiaľ, je to zákon. Ale vy sa chcete nadýchnuť, vy chcete odísť z Trnavy, ako vyjsť z Trnavy, tak to máte. A to isté s tým občianstvom.
Do zákona zákonodarca dal, že keď nadobudnete cudzie štátne občianstvo, tak stratíte do slovenské. Ale to dal zákonodarca. Ja ako občan, výsostný pán, od ktorého pochádza táto moc, takýto súhlas som nikdy nedal. A, bohužiaľ, že Ústavný súd nerozhodol.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Povedzme si úprimne, v akom svete vlastne žijeme, hej. Človek zle odbočí na križovatke, je v Maďarsku, ani nevie ako, a ešte furt všetci okolo neho rozprávajú po slovensky, však polovica Rajky už je, v podstate sú Slováci. A máme v podstate pomerne veľké územie, kde tisícky rokov žijú ľudia maďarskej národnosti, alebo akokoľvek tomu hovorili predtým. Každopádne žije tu dnešná rodina, jej predkovia a predkovia jej predkov žili v tom istom meste a dneska si hovoria Maďari. A takíto ľudia, ktorí možno nikdy neopustia Slovensko, ak využijú možnosť, že im teda... Ako úplne na začiatok musím povedať, že Viktor Orbán je jeden z mála ľudí, pri ktorých si poviem, ešteže máme Fica, hej. To otvorene priznávam, že ja by som sa popravde divil každému občanovi maďarskej národnosti, ktorý by vôbec chcel prejsť na druhú stranu hranice, hej. Podľa mňa mnohí občania maďarskej národnosti si dneska potichučky povedia, že, chvalabohu, že ten Trianon dopadol tak, jak dopadol, že môžme na tejto strane tej čiary žiť. Ha! (Rečník sa zasmial, ukazujúc prstom na poslancov v pléne.) Lebo kto by chcel protestovať dneska akože v tomto počasí za to, aby mal lacnejší internet? Povedzme si, hej? No, to sú ľudia, to sú problémy, ktoré majú oni na druhej strane. My ich tu zatiaľ nemáme. Hovorím, môže sa to zmeniť, môže sa to zmeniť, lebo aj pán Fico sa vie inšpirovať tým najhorším, čo vidí za hranicami, ale nemení sa. Nemení.
To znamená, že žijeme v krajine v zásade bez hraníc. Či sa bicyklujem v Rajke, alebo v Rakúsku, alebo v Bratislave, bicykel nijako nepociťuje, proste som v bezhraničnom Schengene. Nakupovať môžem ísť tam, môžem ísť tam. A tuto sa ideme hrať pri bežnom prepúšťaní vrahov kvôli pochybeniu sudcu. Vrahovia nám behajú alebo sú v domácnosti a behajú po slobode kvôli tomu, že nejaký sudca niekde pri súde spraví chybu, a my budeme rozprávať, že ohrozením štátu je tá babička, ktorá v spomienke na svojich predkov si zobrala teda na základe možnosti, ktorú jej Viktor Orbán dal, maďarské občianstvo a ona je ohrozením nášho štátu, Igor? Majme akože Boha pri sebe.
Toto naozaj nie je téma, ktorá je hodná tých emócií. Ona je hodná emócií kvôli tomu, čo sa z nej stalo. Vážnosť jej dalo to, že naozaj sa rozprávame o ústavnosti. Ale keď sa pozrieme na každodenný život bežných ľudí, tak vidíme naozaj iba absurditu. Vidíme absurditu toho, že babička, ktorá možno nikdy neopustila územie, dnešné územie Slovenska, už nie je slovenskou občianskou, lebo jej bolo odobraté občianstvo. Vidíme absurditu toho, že my sa zriekame našich vlastných ľudí, na ktorých by sme mali byť hrdí, len kvôli tomu, že získajú občianstvo v Nemecku, v Austrálii, v Spojených štátoch. A oni, chudáci, oni nesedia každý deň akože nad záznamom z Národnej rady Slovenskej republiky. Oni majú čo robiť, aby sa uživili a po tých šiestich alebo desiatich rokoch získajú občianstvo, náhodou sa tu pochvália, ale zrazu im povieme: "Oh, vy už nie ste Slováci, vy už nie ste naši, choďte si tam, robte si, čo chcete!" Je toto normálne? No nie je. To sú ľudia, na ktorých by sme mali byť hrdí. To sú ľudia, ktorí tam niečo dokážu, ktorí tam niečo, dobré meno Slovenska môžu šíriť. A my im zoberieme občianstvo? Ešte ak by sme mali myslieť na to, že jedného dňa sa sem vrátia, že môžu nadobudnuté skúsenosti zo sveta priniesť, niečo nám dať, niečo nás naučiť. Tak nie, my sa ich zriekneme, lebo, á, už sú odrodilci.
A toto všetko spôsobila jedna paranoidná myšlienka v hlavách koalície SMER, SNS, HZDS, ktorú si tu dodnes kvôli tomu, lebo naložiť Maďarovi je in, raz za čas si tu budeme živiť a nebudeme sa dívať na to, že ide iba o tých 64 ľudí, ktorí využili dajme tomu tú Orbánovu kliku, a že to uškodilo reálne ďalším desiatkam ľudí, ktorých sa Orbánova klika vôbec netýka.
Mali by sme byť schopní sa spätne na to pozrieť otvorene, možno vzadu v salóniku si konečne povedať, že to celé bola hlúposť, a podporou tohto zákona to zmiesť zo stola. Lebo to neni vhodné toho kriku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca štyria páni poslanci s faktickými poznámkami. Pán poslanec Simon, Hlina, Érsek a Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Simon, nech sa páči.

Pán kolega, ďakujem vám veľmi pekne za vaše konštruktívne, racionálne vystúpenie, aj pohľad takého Slováka na vec racionálne. Snáď je treba pripomenúť, že Fico vtedy, keď ten zákon prijímali, sa snažil predbehnúť Slotu aj s Mečiarom. Že to urobil, je pravda. Ale doplatili na to občania Slovenska. Nie ani tak národnosti maďarskej, ale ostatní. A je hlúpe zbavovať sa občanov tejto krajiny. To každého, kto dneska vďaka Ficovým opatreniam nemôže si zabezpečiť živobytie a ide za hranice a bude potrebovať, aby tam mal nejaký ten status, a bude chcieť mať občianstvo, tak ho slovenská vláda s Ficom začne zbavovať preto, lebo mu nevedel zabezpečiť tu prácu?
A práve preto je treba pozrieť sa na veci reálne, možnože podmieniť, dať tam reálne väzby, ale pohľad kolegu Matoviča určite s tým súvislý nie je, pretože ten je blízky skôr tomu, čo reprezentoval niekedy v tomto parlamente pán Slota.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Niekedy naozaj žasnem, pán kolega, nič v zlom, ale že vy už dokážete nasplietať.
Prosím vás pekne, ja som dneska nechcel, asi vystúpim. Príbeh storočnej babičky je jasným príbehom storočnej babičky a ktorá nepredstavuje. No, samozrejme, že by nikto nenašiel tridsiatnika silnej postavy, s vytetovanými šípovými krížmi na ramene. Samozrejme, že to by sa tak nepredávalo, hej, aké je to, aké je to zlé. A že ste vy nám to propagovali, však by ste mali byť špeciálne citlivý na propagandu a že vy tej propagande naletíte, lebo Orbán tú storočnú babičku viedol cez tisíce ľudí, cez Horthyove či aké námestie ako obeť tej zlovôle nie na Slovensku. Propaganda jak vyšitá. A že vy zrovna, rozumiete, vy ste tak nekonzistentný, že to človek žasne, prosím vás. Však si to doberte do toho detailu. Vy ste schopný len preto, aby ste, neviem, či sa zapáčili, alebo ste len niečo povedali, vy by ste v určitý moment neváhali velebiť aj neviem koho. Však si zoberte len dôsledky toho. Príbeh storočnej babičky je naschvál zvoleným príbehom storočnej babičky, lebo je to propaganda. Rozumiete?! Lebo je to propaganda. (Reakcie z pléna.)

Pán poslanec Érsek. Budete mať možnosť reagovať, pán poslanec. Nech sa páči.