3. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyzerá racionálne ten návrh, len aj preto som sa snažil aj teraz konzultovať s poisťovňou, aj s ministerstvom a na to, aby ste nás veľmi nezmiatli, ja by som vás ešte poprosil, aby ste si to ešte prekonzultovali aj vy, lebo v zákone máme, v § 19 sú ustanovené prípady, kedy zdravotná poisťovňa nemusí vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. To neznamená, že nemôže. A máme zároveň urobené všetky prípady, kedy je výhodné urobiť ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, sú uvedené vo vyhláške ministerstva zdravotníctva 130/2012. Čiže možno, že by bolo dobre ešte ju, aby sme nerobili nejaké duplicitné činnosti a zdravotné poisťovne vyhlásili, že v takýchto prípadoch aj budú vykonávať ročné zúčtovanie zdravotných odvodov. Čiže treba si pozrieť ešte na vyhlášku 130/2012, aby sme neurobili nejaké duplicitné akty. A ešte... no potom sa porozprávame. Ďakujem pekne. To je všetko.

Ďakujem vám za slovo, pani predsedajúca. Vyhláška k ročnému zúčtovaniu poistného, pán poslanec, naozaj obsahuje vymenované všetky štyri prípady, kedy poistencovi vychádza preplatok a vyhláška k ročnému zúčtovanie vlastne odporúča zdravotnej poisťovni, aby v takýchto prípadoch ročné zúčtovanie vykonala. To máte pravdu, ale dovoľte mi poznámku, vyhláška nie je zákon. Vyhláškou nie je možné prikazovať zdravotnej poisťovni, aby to ročné zúčtovanie naozaj urobila. Ak chceme, aby mali občania právnu istotu, že svoje preplatky dostanú, musíme zmeniť zákon. Vyhláška k ročnému zúčtovaniu na to jednoducho nestačí. A ešte malá poznámka. Viete, že ste dostali návrh odo mňa ešte minulý týždeň, čiže je mi ľúto, ak sa to k vám nejakým spôsobom nedostalo, ale už v piatok som vám to v dopoludňajších hodinách zasielal, aby ste mali vy, aj pani ministerka čas sa s týmto návrhom zoznámiť. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podala pozmeňovací návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Emílie Müllerovej k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač č. 28).
1. V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: V § 16 ods. 5 znie:
Zdravotná poisťovňa, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca, je povinná poskytnúť jeho príslušnej zdravotnej poisťovni do dvoch mesiacov od doručenia jej vyžiadania tieto údaje z účtu poistenca za posledný kalendárny rok:
a) údaje podľa § 16 ods. 2,
b) údaje o vykonaných preventívnych prehliadkach s uvedením dátumu absolvovania prehliadky,
c) údaje o absolvovaní kúpeľnej starostlivosti s uvedením miesta a dátumu,
d) údaje o hradených cykloch asistovanej reprodukcie s uvedením dátum a poradia cyklov,
e) údaje o hradených zubných protézach s uvedením dátumu úhrady,
f) údaje o poskytnutých zdravotníckych pomôckach s uvedením dátumu a druhu pomôcky,
g) údaje o vydaných alebo podaných liekoch zaradených v zozname kategorizovaných liekov, ktoré boli zaevidované v účtovnej evidencii s uvedením:
1. rodného čísla poistenca; ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa meno, priezvisko a dátum narodenia,
2. kódu kategorizovaného lieku,
3. počtu balení kategorizovaného lieku,
4. kódu choroby, ktorý je uvedený na lekárskom predpise,
5. dátumu výdaja alebo podania kategorizovaného lieku.
Poznámka pod čiarou k odkazu 35c znie:
"Príloha č. 2 k zákonu č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov." Doterajšie body 3 až 15 sa primerane označia.
2. V čl. II sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie: § 87 sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie: "výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 26. októbra 2005 č. 22161/2005, ktorým sa ustanovuje rozsah údajov z účtu poistenca poskytovaných zdravotnou starostlivosťou, zdravotnou poisťovňou príslušnej zdravotnej poisťovni na vyžiadanie (oznámenie č. 513/2005 Z. z.)".
Odôvodnenie: Z dôvodu ochrany osobných údajov je potrebné, aby zákon, a nie predpis nižšej právnej sily, ustanovoval rozsah údajov povinne oznamovaných zdravotnou poisťovňou. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, vážení páni. Budem rekordne krátky. Bohužiaľ, zabudol som na to, chcel som vyňať body spoločnej správy: 47, 48, 49 a 50. Ďakujem vám veľmi pekne.

Príjemné dopoludnie, vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne. Dovoľte mi na úvod, ako predložím svoj pozmeňujúci návrh, by som chcel sa vyjadriť k novele zákonov, ktoré predkladá pán poslanec Raši. Vieme veľmi dobre, v akej situácii sa nachádza zdravotníctvo a kde sa za účinkovania predchádzajúcej vlády dostalo. Ja to chcem zámerne pripomenúť, aby sme videli aj v kontexte týchto udalostí, prečo práve takáto novela prichádza a z akého dôvodu. Po prvý krát v histórii bola vyhlásená mimoriadna situácia, vyhlásená mimoriadna situácia, čo bolo spôsobené práve situáciou v zdravotníctve, a myslím si, že také niečo v histórii Slovenska ešte nebolo, a dúfame, že už ani nebude.
Dnes nemocnice sú konfrontované existenčnými problémami, pretože to, čo sa dosiahlo, alebo presnejšie, to, čo bolo vyrokované nie celkom koncepčne za bývalého ministrovania, tak spôsobuje existenčné problémy nemocniciam v tom, že platby zdravotných poisťovní či už od 1. 4., alebo od 1. 7. nepokrývajú v mnohých nemocniciach ani náklady na hrubé mzdy. Áno, dobre počujete.
Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, zopakujem ešte raz, platby zdravotných poisťovní v niektorých nemocniciach od 1. 4. a v niektorých od 1. 7. nepokrývajú ani náklady na hrubé mzdy. Toto je výsledok v zdravotníctve, kde sme sa dopracovali. V súčasnosti ministerstvo zdravotníctva v koordinácii aj s výborom pre zdravotníctvo sa snaží urobiť opatrenia také, aby sa táto situácia stabilizovala. Je to uvoľnenie 50 miliónov, ktoré boli v rezerve a mnohé ďalšie opatrenia, ktoré súvisia so šetrením, ale aj s prerozdelením finančných prostriedkov, ktoré každý občan Slovenskej republiky musí zaplatiť povinne prostredníctvom zdravotného poistenia. Preto sa konečne dnes ide zohľadňovať aj tzv. chorobnosť. Pretože veľmi dobre vieme, keď vznikali súkromné poisťovne, že do súkromných poisťovní predovšetkým išli poisťovatelia, ktorí sú tzv. ten zdravší kmeň. To boli ľudia, ktorí sú v mladom alebo v strednom veku, ale všetci ostatní občania sú vo väčšine poistení vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Kde prirodzene náklady na liečby sú omnoho vyššie. Táto novela, ktorú predkladá práve pán poslanec Raši, toto zohľadňuje. Prináša aj ďalšie veci, ktoré je potrebné zastabilizovať, a povedať, ako to chceme s verejnou zdravotnou, s verejným zdravotníctvom ďalej, pretože v prípade, ak nebudeme mať zadefinovanú minimálnu sieť, tak sa nám môže opakovať situácia, že každý si bude robiť, čo chce, a predsa štát je tu na to, aby túto vec jasne zadefinoval. Nemôže to nechať na voľný priebeh tzv. trhu. Pretože dnes, bohužiaľ, musím skonštatovať, že do zdravotníctva sa pustil biznis. A náš záujem je, aby sme tento biznis zastavili a zabezpečili verejné zdravotníctvo pre každého, kto si zaplatí v zdravotnej poisťovni, zdravotné poistenie zo zákona. Čiže plne podporujem tento návrh a môžem aj vyjadriť obdiv, že dokázali za taký krátky čas spoločne aj s ministerstvom pripraviť tieto novely. Samozrejme, že je možno, niektoré veci tam môžu byť ešte diskutabilné, ale určite to bolo robené s dobrým vedomím a svedomím riešiť súčasnú nepriaznivú situáciu v zdravotníctve.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som pri tomto zákone rovnako otvoril ďalšiu horúcu tému, ktorú bolo potrebné bezprostredne po vymenovaní novej vlády riešiť. A teraz sa dostávam k meritu môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý chcem predložiť. Páni poslanci z bývalej vládnej koalície, na návrh pána ministra Mihála v zákone 448 o sociálnych službách navrhli jedno ustanovenie, ktoré sme tu v parlamente vtedy ešte ako v opozícii kritizovali a prinášali sme pádne argumenty, prečo to nie je dobré. Preto hneď po ustanovení vlády došlo k rokovaniu s ministrom práce a sociálnych vecí, s pánom Richterom spoločne so zástupcami zriaďovateľov domovov sociálnych služieb a poskytovateľov sociálnych služieb, to znamená zástupcov obcí a miest a zástupcov samosprávnych krajov, aby sme túto situáciu, ktorá je akútna, okamžite riešili. Došlo k dohode medzi ministerstvom a samosprávou, že jediný spôsob, ako to dokážeme vyriešiť, je, aby sme vstúpili do niektorého zo zákonov, ktorý je v súčasnosti v druhom čítaní, aby sme mohli stihnúť termín, do ktorého je možné toto ustanovenie súčasne v zákone platné zrušiť.
O čo ide? Vážené panie poslankyne, páni poslanci, samosprávy sú povinné do 30. júna t.r. prijať všeobecne záväzné nariadenie pre všetkých poskytovateľov sociálnych služieb, ktoré hovorí o tom, že všetci klienti musia zaplatiť minimálne 50 % ekonomicky oprávnených nákladov ako svoj poplatok. Keď sme argumentovali pri prijímaní tohto zákona rozdielnosťou jednotlivých regiónov, keď sme argumentovali, že sú tam ustanovenia, ktoré zvyšujú administratívnu náročnosť, keď sme argumentovali, že nie je možné vymáhať to, čo bude vznikať nedoplatkami od klientov, od príbuzných a nebodaj, že budeme musieť byť v pozícii tých, čo budú skúmať majetok klienta alebo príbuzných, tak nikto nám neveril. Na tomto stretnutí boli všetky samosprávne kraje, dokonca aj Bratislavský samosprávny kraj, ktorý podľa mojich predstáv ako celkom racionálne pristupoval k tomuto, aby sme sa dohodli na tomto spoločnom riešení, napriek tomu je v Národnej rade predložený návrh zákona, ktorý absolútne nerieši tento problém, pretože je len v prvom čítaní. A my to musíme stihnúť do 29., pretože do 30. júna je potrebné prijať všeobecné záväzné nariadenia. Dámy a páni, dovoľte mi teda, aby som teraz predniesol v zmysle rokovacieho poriadku pozmeňujúci návrh a k tomu aj príslušné zdôvodnenie ešte na doplnenie. Pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na úvod by som aj pre spravodajcu chcel dať do pozornosti, že aby sa mohol tento pozmeňujúci návrh v zmysle legislatívy uplatniť a bol v poriadku, dávam do pozornosti procedurálny návrh, že hlasovanie o bodoch 43 a 69 zo spoločnej správy navrhujem, aby sa hlasovalo osobitne.
Pozmeňujúci návrh, bod 1 V čl. I v bode 15 § 38a vrátane nadpisu znie:
"§38a Prechodné ustanovenia k úpravám účinnosti od 1. júla 2012."
Táto úprava musela byť jasne odlíšená od platnosti môjho pozmeňujúceho návrhu, pretože tu dochádza k prelínaniu dvoch zákonov alebo zákonov, ktoré súvisia so sociálnom starostlivosťou a zdravotníckymi zákonmi.
(1) Zdravotná poisťovňa je povinná plniť povinnosti podľa § 27 ods. 2 písm. e) a f) prvýkrát do 20. septembra 2012.
(2) Zdravotná poisťovňa, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca do 31. decembra 2011, je povinná zaslať za tohto poistenca do 15. augusta 2012 príslušnej zdravotnej poisťovni údaje o spotrebe kategorizovaných liekov za obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011, ktoré obsahujú
a) rodné číslo poistenca, ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, meno, priezvisko a dátum narodenia,
b) kód kategorizovaného lieku,
c) počet balení kategorizovaného lieku,
d) kód choroby, ktorý je uvedený na lekárskom predpise,
e) dátum vydania alebo odania kategorizovaného lieku.
(3) Index rizika nákladov vydaný na rok 2012 sa naposledy použije pri mesačnom prerozdeľovaní za mesiac jún 2012. Na účely výpočtu indexu rizika nákladov na mesiace júl až december 2012 sú zdravotné poisťovne povinné zaslať ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 28 ods. 4 do 15. júla 2012; ak im ministerstvo zdravotníctva zašle chybový protokol, sú povinné údaje uvedené v chybovom protokole opraviť a opravené údaje zaslať do 31. júla 2012.
(4) Na účely výpočtu rizika nákladov na mesiace júl až december 2012 je úrad povinný zaslať ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 28 ods. 8 do 15. júla 2012.
(5) Ministerstvo zdravotníctva vydá do 10. septembra 2012 na obdobie od 1. júna 2012 do 31. decembra 2012 všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví index rizika nákladov a všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví zoznam farmaceuticko-nákladových skupín.
(6) Mesačné prerozdeľovanie za mesiac máj 2012 a mesačné prerozdeľovanie za mesiac jún 2012 sa vykoná podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2012.
(7) Úrad pri ročnom prerozdeľovaní za rok 2012 použije za obdobie
a) od 1. januára 2012 do 30. júna 2012 index rizika nákladov podľa tohto zákona vlnení účinnom do 30. júna 2012,
b) od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012 index rizika nákladov podľa tohto zákona v znení účinnosti od 1. júla 2012.
(8) V rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní za rok 2012 úrad uvedie celkovú sumu povinného poistného za každú zdravotnú poisťovňu (je to § 27 a ods. 9 písm. a) prvý bod) rozdelenú na dve rovnaké časti.
(9) Na účely výpočtu indexu rizika nákladov na rok 2013 sú zdravotné poisťovne povinné zaslať ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 28 ods. 4 do 15. augusta 2012; ak im ministerstvo zdravotníctva zašle chybový protokol (podľa § 28 ods.7), sú povinné údaje uvedené v chybovom protokole opraviť a opravené údaje zaslať do 20. septembra 2012.
(10) Na účely výpočtu indexu rizika nákladov na rok 2103 je úrad povinný zaslať ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 28 ods. 8 do 15. augusta 2012.
(11) Od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012 je sadzba poistného pre štát 4,328381343 % z vymeriavacieho základu.
Toľko k tejto časti pozmeňujúceho návrhu. Táto úprava je, súvisí s prechodným ustanovením v nadväznosti na navrhovanú účinnosť novely zákona 448, ktorú teraz prednesiem o sociálnych službách. To znamená, preto som aj navrhoval zo spoločnej správy osobitné hlasovanie v bode 43 a 69. Pretože ho nahrádzam týmto ustanovením, kde je jasne vysvetlené dátumovo, ako sa majú veci dotiahnuť.
Po druhé. V mojom pozmeňujúcom návrhu je, za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z.z, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z., zákona 551/2010 Z. z. a zákona 50/2012 Z. z. sa mení takto: 1. V § 72 ods. 2 prvej vety sa slová "ekonomicky oprávnených nákladov, ak sa v druhej vete neustanovuje inak" nahrádzajú slovami "ekonomicky oprávnených nákladov" a vypúšťajú sa druhá veta a tretia veta.
2. V § 110 c) sa vypúšťa odsek 4.
Doterajší čl. III sa primerane označí. Vloženie nového čl. III sa premietne aj v názve zákona. Ustanovenie v účinnosti sa upraví tak, aby nový čl. III nadobudol účinnosť 29. júna 2102.
Zdôvodnenie : Uplatnením vykonávania tejto povinnosti obci a samosprávnym krajom sa neprimerane zvýšia úhrady za poskytované sociálne služby s ohľadom na reálne výšky starobných a invalidných dôchodkov občanov, ale očakávaný efekt zvýšenia príjmov za sociálnu službu bude minimálny. Týmto spôsobom sa zákonom o sociálnych službách nerieši komplexný systém financovania sociálnych služieb, ale sa prenáša neprimeraná záťaž na prijímateľov sociálnych služieb a ich rodiny. Vzhľadom na skutočné výšky dôchodkov prijímateľov sociálnych služieb budú uplatňovaním dotknutého ustanovenia zákona o sociálnych službách poskytovateľom sociálnych služieb vznikať neprimerane vysoké pohľadávky v porovnaní s očakávanými príjmami, ktoré mala novela zákona o sociálnych službách priniesť. Nárastom pohľadávok prijímateľov sociálnych služieb vzrastie aj administratívna náročnosť na ich evidenciu a vymáhanie. Uplatňovaním dotknutého ustanovenia zákona o sociálnych službách sa neprimerane zníži aj dostupnosť terénnych a ambulantných sociálnych služieb pre prijímateľov sociálnych služieb, nakoľko sa neprimerane zvýši suma úhrady za ich poskytovanie. Týmto by sa jeden z hlavných zámerov zákona o sociálnych službách prioritne poskytovať sociálnu službu v prirodzenom domácom prostredí stal nedosiahnuteľný. Cieľom predloženého návrhu je návrat k pôvodnému zneniu § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách, podľa ktorého poskytovateľ sociálnych služieb určuje sumu úhrady za sociálnu službu v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov. Samospráva, resp. poskytovatelia sociálnych služieb vedia najlepšie určiť sumu úhrady za sociálne služby práve s ohľadom na ekonomicky oprávnené náklady dotknutého druhu sociálnych služieb v konkrétnom regióne, v obci, v meste s ohľadom na skutočne reálne príjmy prijímateľov sociálnych služieb.
Odôvodnenie je, ešte by som doplnil o jednu takú zo závažných vecí, ktorú je potrebné povedať, pretože akosi sa stáva čoraz viacej módou, že štát potom, ako vytvorí samosprávu, nedodržiava základné pravidlá a začína diktovať samospráve to, čo má robiť v originálnych kompetenciách. Pritom Európska charta samosprávy jasne hovorí o tom, že všetky tieto veci, ktoré sa týkajú presunu, to znamená na princípe subsidiarity a decentralizácie na samosprávu a stáva sa to originálnou kompetenciou, má to byť už v kompetencii samosprávy, aby o tom rozhodovali volení zástupcovia samosprávy. V tomto prípade sa stalo, že štát direktívne nariadil niečo, čo má určovať samospráva. Samospráva je práve určená na to, aby zohľadňovala všetky rozdiely, ktoré sú v rámci Slovenska. A to, že sú tie rozdiely, nemusíme o tom rozprávať. Preto aj napríklad prijímanie európskej pomoci kohéznej je rozdelené na Bratislavu a zvyšok Slovenska, pretože napríklad Bratislava má inú životnú úroveň, iné priemerné HDP alebo presnejšie nadpriemerné HDP Európskej únie, ale zvyšok Slovenska má podpriemerné HDP. A tomu zodpovedajú aj invalidné aj starobné dôchodky a toto môže zohľadniť jedine samospráva. Čiže toto je na doplnenie toho zdôvodnenia, ktoré som prečítal k tomuto bodu.
V čl. III, teda bod 3 v čl. III sa slovo "júna" nahrádza slovom "júla". Tu upravuje tento pozmeňujúci návrh ešte to, že v podobnom návrhu pána poslanca Rašiho bolo platnosť od 1. júna, teraz sa to posúva na 1. júla. Čiže... (Prerušenie vystúpenia spravodajcom. Krátka pauza.)
Ešte ma upozornil pán kolega, aby to bolo v poriadku v zmysle zápisu. V čl. III, opravujem, jedná sa o zákon nie 445 ale 455/1991 Z. z. Ďakujem pekne za upozornenie, pán spravodajca. Toto je merito veci môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som sa snažil aj primerane zdôvodniť. Som pripravený prípadne aj na ďalšie otázky vo faktických poznámkach odpovedať.
Chcem ešte na záver povedať, že bolo to prediskutované s predkladateľom tohto zákona, ktorý predpokladám, že to, čo sme sa spoločne dohodli, to aj potvrdí. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok. Pán poslanec, svojim návrhom o zmene financovania sociálnych služieb vnášate chaos do našej legislatívy. Tá druhá poznámka moja je oveľa vážnejšia. Usudzujem, že vy si vôbec neuvedomujete, v akom stave sa nachádzajú verejné financie, v akom stave je štát teraz v čase dlhovej krízy. Ak by ste to vedeli, boli by ste radi, že určité nevyhnutné a nepopulárne opatrenia urobili v predchádzajúcej vláde pred vami, a vy by ste sa mohli vyhovoriť na nich. Pán kolega zavádzate svojim návrhom opäť neporiadok do systému financovania sociálnych služieb. Poviem vám to na príklade dvoch susedov. Jeden, ktorý má rodiča a sám sa o neho stará v starobe bez pomoci štátu, a druhý umiestni svojho rodiča v ústavnom zariadení s výraznou pomocou štátu a 60 možno 70 % skutočných nákladov. To sú stovky eur mesačne, 500 eur mesačne. Ten prvý ešte okrem starostlivosti o svojho rodiča prispieva daňami na starostlivosť o toho druhého. Pán kolega, to nie je solidarita so slabými. Aj dnes zákon slabých chráni, ale ošklbávanie štátu, a teda aj chudobných a zodpovedných občanov. Spravodlivá sociálna politika je adresná. Toto je opak spravodlivej sociálnej politiky, čo navrhujete. Pán kolega, tento váš návrh je zároveň výrazom aj neschopnosti strany SMER efektívne vládnuť. Včera váš predseda Robert Fico poslal opozičným stranám balík ozdravných opatrení verejných financií a z výnosu zo zvyšovania daní má byť o 600 miliónov eur viac. Už rozumiem, prečo potrebujete na daniach od ľudí vytiahnuť o 600 miliónov eur viac.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Blanár, ja sa k tomuto vyjadrím krátko vo vystúpení, ale predsa len zareagujem faktickou poznámkou na dve veci. Spomenuli ste nedoplatky a ich vymáhanie. To, čo vzniká nedoplatkami od príbuzných ako pohľadávka v dedičskom konaní, takáto klauzulka je v zákone od začiatku jeho prijatia a tento zákon pripravila pani exministerka Tomanová. Máte pravdu, VZN-ká určujú samosprávy a k tomu sa hlásime, veď to je jasné či malé, či veľké samosprávy. To sú tie originálne kompetencie samospráv, len stále zabúdate na to, že zákon stojí nad VZN-kom. Ak chcete presadiť takúto filozofiu alebo takéto ponímanie originálnych kompetencií samospráv, máte tu takú veľkú silu, zmeňte to, urobte federácie a vtedy budete môcť uplatňovať takúto predstavu o samosprávach, akú prezentujete vy.

Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som sa vyjadril ako predkladateľ zákona, či súhlasím s pozmeňovacím návrhom, ktorý otvára v zákone aj zákon o sociálnych službách. To je prvá vec. Po druhé. V tej časti, ktorá sa týka zdravotníctva a ide teda o zosúladenie zákonov, pretože bolo potrebné zosúladiť účinnosti medzi zdravotníckym zákonom, sociálnym zákonom, takže preto tá prvá zdravotnícka časť a chcel by som sa vyjadriť aj k tej druhej časti, ktorá sa týka sociálnych služieb. Osemnásteho, teda v pondelok sme mali mestské zastupiteľstvo, kde sme tento, zmenu všeobecného záväzného nariadenia museli predložiť, pretože zákon ešte bol platný. Dostali sme petíciu od občanov, ktorých sa aplikácia tohto zákona mala týkať, a jednoducho tento zákon pri ich príjmoch bol pre nich doslova a dopísmena likvidačný. Čiže ja by som, páni poslanci z KDH, možnože viacej by ste mali chodiť do terénu a stretávať sa s tými ľuďmi, a bez urážky, netrepať také veci, ktorým z hľadiska komunálnej politiky nerozumiete. Ďakujem pekne.

Ak dovolíte, ja by som zareagovala, aký pohľad majú na to veľká väčšina klientov, sociálni, poberatelia sociálnych služieb. Celé Slovensko, to nie je len Bratislava. Sú tu veľké regionálne rozdiely, keď v Bratislave si môžu dovoliť klienti zariadení sociálnych služieb zaplatiť 50 % z ekonomicky oprávnených nákladov, kde sú v mnohých prípadoch aj 1 500 euro, v Banskobystrickom kraji si to klienti jednoducho nemôžu dovoliť, pretože ich dôchodky na to ani zďaleka nepostačujú, a preto ja si myslím, že táto zmena všetkým prospeje. A nezabudnime na to, že tu bol veľmi silný tlak neverejných poskytovateľov, ktorí teda presadili toto ustanovenie. Ďakujem.

Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi a žilinskému županovi Jurajovi Blanárovi za predloženie tohto pozmeňujúceho návrhu, lebo efektívne rieši problém, ktorý si uvedomujú aj mnohí opoziční poslanci. Chcem len do kontextu pripomenúť bombastickú tlačovku spred niekoľkých dní pána župana Freša, ktorý takisto ako župan vidí neudržateľnosť tej novely, ktorá nadobudla účinnosť v marci tohto roka, a pána poslanca Novotného. Čiže aj samotní poslanci z opozície vidia, že s úhradami, tak ako boli nastavené, teda podmienka minimálne 50 % ekonomických prevádzkových nákladov by celý systém krachol, bol by neudržateľný a jednoducho bol zlý. Uvedomuje si to aj samotná opozícia, o to viac sa čudujem, že niektorí poslanci KDH, ktorí by mali byť, ktorým by mala byť sociálna náuka cirkvi blízka - solidarita s tými najchudobnejšími a najslabšími, že sa stavajú za obhajobu tohto tvrdého neoliberálneho princípu, ktorý bol zavedený v marci tohto roka pánom ministrom Mihálom. Ja chcem zároveň vyzvať kolegov, aby sme podporili tento pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý rieši problém, ktorý vznikol, nie jeho odsúvaním, ako to navrhuje pán poslanec Frešo, pán poslanec Novotný, a rieši ho zrušením toho princípu viazania samosprávy a otvára možnosť samospráve, aby samospráva všeobecne záväzným nariadením rozhodla o výške ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré bude klient alebo z akej, akú výšku bude platiť klient. Myslím si, že tento návrh, ktorý predložil pán poslanec Blanár rieši túto situáciu komplexne. Návrh pána poslanca Novotného a Freša je len odkladaním problému do budúcnosti.