3. schôdza

Dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, budem veľmi stručný. Pán poslanec Vážny predkladá na tejto schôdzi dva návrhy zákonov s myšlienkou znižovania administratívnej záťaže pre malých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov a ktorí teda vyrábajú a dodávajú elektrinu z obnoviteľného zdroja. Obidva tieto návrhy zákonov sú naozaj chvályhodné a je treba s nimi súhlasiť, myslím si, že sa vydávajú veľmi správnym smerom, a preto chcem zadeklarovať, že tak ja, ako aj poslanecký klub SaS tieto návrhy zákonov jednoznačne podporí. Pôvodne som chcel upozorniť len na jeden jediný malý technický detail, ktorý je podľa môjho názoru hodný pozornosti, a to je ten, že zatiaľ čo teda malý zdroj obnoviteľnej energie v tomto návrhu zákona je definovaný ako zdroj do 10 kW, v tlači č. 91 takisto od vás, pán predkladateľ, je obdobná definícia, ktorá však stanovuje hranicu 9 kW. A myslím si, že už nie v tomto zákone keďže je v druhom čítaní, ale v tom ďalšom návrhu v tlači 91 by bolo z legislatívno-technického hľadiska vhodné zjednotiť tieto hranice a na tých 10 kW, pričom na margo poslednej faktickej poznámky, ja považujem tú hranicu 10 kW za správne stanovenú hranicu. Myslím si, že tento návrh ide správnym smerom, možno si ešte pamätáte, v minulom volebnom období sme tu v tomto pléne riešili problém tzv. fotovoltaického "klondajku", ktorý na Slovensku nastal kvôli tomu, že neboli správne nastavené pravidlá, a boli príliš motivačné a určité podnikateľské skupiny si naozaj urobili veľmi výnosnú podnikateľskú činnosť z obnoviteľných zdrojov energií.
Myslím si, že správny postup nie je bojovať proti obnoviteľným zdrojom, ale podporovať model, ktorý, ja ho nazývam, že slovinský model, pretože v Slovinsku fungoval veľmi správne. Podporovať model, kde malé zdroje obnoviteľných zdrojov, malé obnoviteľné zdroje energie sú inštalované u naozaj bežných ľudí na strechách rodinných domov, prípadne hospodárskych budov a napríklad taká fotovoltaická inštalácia na bežnom rodinnom dome má veľkosť zhruba 6 - 7 kW. Už to musí byť naozaj veľký dom, aby bola do 10 kW. Čiže túto hranicu naozaj považujem za postačujúcu.
Na druhej strane ale tiež sa musím vyjadriť k tomu pozmeňovaciemu návrhu. Stihol som sa s ním oboznámiť počas rozpravy a všeobecne si tiež myslím, že ide správnym smerom, ale musím upozorniť na to, že ten pozmeňovací návrh je zhruba 6-krát rozsiahlejší než samotný pôvodný návrh zákona. A preto navrhujem bez akejkoľvek zlomyseľnosti procedurálny návrh podľa § 34 rokovacieho poriadku, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode programu a aby bol celý návrh znova prerokovaný na výbore, ktorý je príslušný, výbore pre hospodárske záležitosti, a potom sa vrátil naspäť do pléna na hlasovanie. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh, ten pôvodne predložený návrh, lebo mal som pripravený, samozrejme, do rozpravy to vyjadrenie predovšetkým k tomu pôvodnému návrhu zákona, skutočne rieši tú zbytočnú administratívnu záťaž, a teda aj daňovú záťaž pre tzv. malých výrobcov elektriny, ktorí vyrábajú a dodávajú elektrinu vyrobenú z obnoviteľného zdroja výrobných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW. Súhlasím s tým, aby sme rozlišovali výrobcov, ktorí vyrobenú elektrinu prednostne dodávajú do vlastnej elektrickej inštalácie za účelom vlastnej spotreby a prebytok elektriny dodávajú do distribučnej siete, napr. inštalácia, ako tu spomínajú fotovoltaických zariadení umiestňovaných na rodinných domoch, ktoré sú ale obvykle do tých 15 kW, aspoň podľa určitých skúseností tých domácností, tých majiteľov domov, ktorí vychádzajú z určitej, by som povedal, takej základnej plochy. My sme s pánom kolegom Přidalom navrhli pozmeňujúci návrh vo výbore pre hospodárske záležitosti, ktorý vytvára uvedené výhody pre výrobcov elektriny do 15 kW. Je mi ľúto, že tento pozmeňujúci návrh neprešiel, zbytočne sme eliminovali skupinu domácností, ktoré majú aktívnu plochu na svojich domoch na vyšší výkon ako je 10 kW. Keďže poznám parlamentnú matematiku, nepredkladáme pozmeňujúci návrh do druhého čítania, ale v dohľadnej dobe chcem predložiť návrh zákona, ktorý bude komplexnejšie riešiť aktuálne problematiku rozvoja a podpory obnoviteľných zdrojov energie, a teda aj lepšie podmienky na príležitosti pre malých výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov. Povedal to aj pán kolega Chren a ja sa k tomu pripájam, že skutočne je to cesta dobrým smerom, je treba, aby sme hľadali tie možnosti rozvoja obnoviteľných zdrojov priamo v domácnostiach, tak aby ľudia vedeli odľahčiť si to bremeno aj tých vyšších cien za povedzme elektrickú energiu. A na druhej strane je to taký príspevok vlastne k energetickej bezpečnosti na Slovensku.
Čo sa týka tých ďalších pozmeňujúcich návrhov, predovšetkým malých výrobcov energií a týchto zdrojov, vyzerajú byť v poriadku, len tak ako spomínal pán kolega Chren, je to skutočne veľmi krátky čas na to, keďže tento pozmeňujúci návrh je ďaleko rozsiahlejší ako ten pôvodný, takže ja sa takisto pripájam k jeho návrhu. Ostatné tie doplňujúce a pozmeňujúce návrhy predovšetkým o biopalivách opäť musím konštatovať toto, čo tu bolo povedané, že ono do určitej miery súvisia s tou problematikou, ktorú nesie ten pôvodný návrh zákona o len opäť veľmi krátky čas na to, aby sme vedeli konkrétne reagovať. No a tie ďalšie prilepené pozmeňujúce návrhy to nebudem nejak k tomu sa vyjadrovať vzhľadom na to, že sú to skutočne nepriamou novelou, ktorá je zrejme v tomto parlamente už takým bežným precedensom, ale nemalo by sa to stávať. Takže rozhodne na záver musím konštatovať, že určite podporíme ten pôvodný návrh zákona, s týmito ostatnými doplňujúcimi návrhmi máme značné problémy. Ďakujem pekne.

Dobrý deň, dámy a páni, pani predsedajúca, ďakujem za možnosť vystúpiť aj k tejto problematike. Ja sa v svojom príspevku dotknem v podstate len obsahu pozmeňujúceho návrhu, ktorý pred chvíľou predniesol pán poslanec Ľubomír Vážny. On v podstate vo svojom, v jednej časti pozmeňujúceho návrhu otvoril zákon o dani z príjmov, chcem jednak potvrdiť, že je to s vedomím a so súhlasom ministerstva financií, a chcem vám ozrejmiť, prečo sa tak stalo. Viete, ako opozičný poslanec som tu v minulom volebnom období, a nie je to tak dávno, je to niečo vyše roka, stál pri novele zákona o dani z príjmov, keď tu koaličný poslanec v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom zavádzal emisnú daň so sadzbou 80 %. A musím podotknúť, že takýto spôsob legislatívnej práce, keď sa zavádza 80 % sadzba dane na akýkoľvek zdroj ľudskej činnosti v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom mimo pripomienkového konania v rámci rezortov, mimo prvého čítania, mimo rokovania výborov, som vtedy označil za legislatívne štatárium, no a musím povedať, že dôsledky takéhoto konania hochštaplerského sa naozaj dostavili, pretože vlajková loď zdaňovania všetkého, čo sa hýbe, z adresy Ivana Mikloša, sa práve potápa. A musím tu povedať, že potápa sa preto, pretože dotknuté spoločnosti, dotknuté medzinárodné inštitúcie ako sú napr. Európska komisia sa ozvali. Naozaj na stole máme list z Európskej komisie, ktorá označila zdaňovanie emisných kvót takýmto neštandardným a retroaktívnym spôsobom za rozporné s európskym právom, to znamená, máme tu vážne upozornenie na to, že Slovensko, na Slovensko bude uvalený enfranchisement so všetkými následkami.
Chcem vás oboznámiť s tým, že jeden z najväčších slovenských zamestnávateľov sa obrátil na arbitrážny súd a dal teda Slovensko na arbitráž z hľadiska chránenia si vlastných záujmov z titulu platenia tejto dane. Chcem vás upozorniť na to, že ďalší veľký slovenský zamestnávateľ dal podnet generálnej prokuratúre na podanie návrhu na Ústavný súd, máme tu sťažnosti proti činnosti ministerstva financií od veľkého zamestnávateľa. A máme tu aj podanie, samozrejme, terajších poslancov opozičných na Ústavný súd a jeho dopad ste tu počuli už aj z úst pána Vážneho, viete že je tu v podstate už opatrenie Najvyššieho súdu, ktoré pozastaví ustanovenia tohto zákona.
Je aj pravdou, že štátny rozpočet z tejto dane obdržal 29 mil. eur v minulom roku na hotovostnom princípe, na aktuálnom princípe po zúčtovaní preddavkov to bude skoro 50 mil. eur. Ale je aj pravdou to, že na základe takejto svojvôle, a dovolím si povedať, politicky motivovanej činnosti ministerstva financií za bývalého vedenia nominantov SDKÚ sa Slovensko opäť dostalo do sporu s Európskou komisiou a na krku má minimálne jednu otvorenú arbitráž so všetkými nákladmi, ktoré sú s tým spojené.
Preto sme sa rozhodli a v spolupráci s klubom poslancov strany SMER - sociálna demokracia predkladáme návrh, ktorý ruší toto zdaňovanie od 1. januára t. r., je to tzv. pozitívna retroaktivita, čiže je v prospech podnikateľského prostredia a dúfam, že bude akceptovaná a musím vám zároveň oznámiť, že týmto krokom príde štátny rozpočet o skoro 20 mil. eur, rozpočtovaných je 19,5 mil. eur na tento rok. Čiže týmto rozhodnutím sa ešte prehĺbi rozpočtová diera v tomto roku a budeme musieť hľadať na vykrytie tohto výpadku ďalšie dodatočné zdroje vo výške 19,5 mil. eur, ale robíme to s plným vedomím, preto aby sme naprávali chyby minulosti, aby sme sa vyhli ďalším nákladom spojených s možnými arbitrážami a aj s možným rozhodnutím Európskej komisie, ktoré by nám následne, na základe ktorého by sme museli vrátiť aj peniaze za rok 2011. Robíme to preto preventívne, nerobíme to radi, ako nikto nerád napráva chyby svojich predchodcov a ešte menej rád za ne platí. A my platíme. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem veľmi stručný, nechcem spochybňovať to, čo povedal pán minister, sme v situácii, v akej sme, a zrejme iné riešenie momentálne nie je, ale chcem povedať, že to je len "a" v tomto celom, to "b", na ktorom sa aj zakladá nakoniec filozofia s tými emisnými povolenkami celého toho biznisu, je o tom, aby sa zlepšoval stav životného prostredia, znižovalo znečistenie ovzdušia, čiže by som apeloval, aby naozaj tie príjmy, ktoré firmy a znečisťovatelia získajú z predaja emisií alebo emisných kvót, lepšie povedané, alebo z pridelených emisných kvót, aby sa naozaj využívali na zelené projekty, lebo o tom to celé je, a nie na obohacovanie samotných znečisťovateľov.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď zhrniem rozpravu, tak odznelo tu aj od pána poslanca Chrena, aj od Hudackého názory na to, že, samozrejme, aj pán Chren dal procedurálny návrh na to, že takýmito článkami osobitnými sa nemá meniť tento zákon, ktorý predkladám ja. V zásade to vysvetlenie vám podal minister financií, neviem, či tu bol, keď som to povedal, že už odmietam takéto novely zákonov predkladať, kde 10 min. z neho mi zaberie len názov zákona o dani z príjmov, čiže ešte raz ho osobne vyzývam, aby zjednotil a urobil nový zákon o dani z príjmov, ktorý bude mať len jeden nadpis a nie 10-minútový nadpis. Ale teraz naozaj vyzerá to tak a stotožnil som sa s tým, že je to spoločensky nevyhnutné, aby sme prijali aj takýmito osobitnými článkami tieto novely, pretože tie negatíva, ktoré vyplynú, ak takéto zmeny nepríjmeme, sú podstatne vyššie a ešte raz opakujem, zdôvodnil to minister financií, čiže nebudem sa k tomu venovať.
Ja sa budem venovať len tomu, aby som duplicitne nehovoril, a budem sa venovať len tomu, čo tu odznelo, čo sa týka zdrojov, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energií. V podstate poslanec Huba 10 kW vidí ako možno nie najlepšiu hranicu a chcel by ju zvýšiť. To isté zaznelo aj od pána poslanca Hudackého s tým, že nie je jednoduché stanoviť nejakú hranicu, ktorá je na to vhodná, ale pán poslanec Chren to pomenoval správne, že inštalovaný výkon 10 kW je buď nejaká obrovská hacienda, alebo 2, možno aj 3 rodinné domy. Čiže filozofia tejto zmeny alebo tejto novely zákona je, aby sme naozaj tých normálnych, keď to tak poviem, oslovili takýmto zákonom, ktorí majú bežný rodinný dom alebo nejaký bežný priestor a ktorí si chcú nainštalovať takýto zdroj. Naviac teda keď odhliadnem od toho, že toto je filozofia, aby sme rozlíšili malých a veľkých, čo sa v minulosti neudialo, čo bolo pre mňa záhadou prečo, ale aby tí malí ozaj mali nejakú vyššiu motiváciu, lebo tých malých nevedie pohnútka podnikať a tvoriť zisk, čo je legitímne, ale ich vedie najmä environmentálny pocit a zobratie si časti svojej energetickej potreby do vlastných rúk.
Ale sú tu ešte dva momenty, jeden moment je ten, že keď by sme zvýšili inštalovaný výkon nad 10 kW, už je teoreticky a niekedy aj prakticky možné, že sa takýmto výkonom dá vygenerovať daňová povinnosť, to znamená tých 3,31 eura za mesiac a tým pádom sa stráca zmysel aj toho, čo som urobil v tom alebo v čo dúfam, že tu schválime, že keďže nevie vytvoriť ani teoreticky, ani prakticky z 10 kW zdroja také množstvo energie, ktoré by podliehalo daňovej povinnosti, tak vyhoďme tie daňové povinnosti, registrácie, evidencie a daňové priznanie, ale keď to zdvihneme nad 10 kW, vzniká tu už problém, že by k takejto skutočnosti mohlo dôjsť, a museli by sme mať zásah do celého daňového zákona a, samozrejme, aj konflikt s ministerstvom financií, ktoré oprávnene chráni každý cent uniknutej dane.
Takže je tu vzťah na daňovú povinnosť, je tu vzťah na domácnosti, ktoré chceme najmä týmto osloviť. A sú tu ešte aj európske alebo pravidlá Európskeho spoločenstva ako tretí argument, ktoré hovoria, že v budúcnosti sa má riešiť "inform and fit", to znamená oznam a pripojiť. Čiže ešte zjednodušený režim voči "distribučkám" pre takéto zdroje energie, čo bude za tri, za štyri roky. A to je takisto zavesené na tzv. malé zdroje. Je to definované istením, 16-ampérové istenie na jednu fázu, čo zodpovedá 3,5 kW zhruba, čo zodpovedá 10,5 kW, čo je zase tá hranica tých 10 kW. Čiže mohli by sme mať aj tam problémy. Preto je veľmi dôležité, aby sme si zadefinovali jednu hranicu. Nebola to taká hranica, ktorú som si ja z večera do rána vymyslel, ale po rôznych analýzach a trápeniach so všetkými som stanovil takúto hranicu, ktorú, za ktorou si stojím.
Čo sa týka 9 kW hranice, ktorá je v tej novele, ktorú som predložil, ktorá je na tejto schôdzi Národnej rady v prvom čítaní, v podstate všetky problémy, ktoré v tej novele sú, ktorá je v prvom čítaní, som zahrnul osobitným článkom do tejto novely, ktorú máme tu dnes na stole a zadefinoval som tam tých 10 kW. Znamená to v praxi to, že tú novelu, ktorá je v prvom čítaní som písomne stiahol z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, takže netreba robiť ani tú zmenu tých 9 kW, ale tých 9 kW zase len vyplynulo z toho, že sme sa to snažili stlačiť. Ale, samozrejme, tá maximálna hranica z hľadiska daňových povinností a čo som povedal pred chvíľou, tých desať, tak dajme tomu tých 10 kW.
Takže to je asi všetko, čo som chcel vysvetliť. Ďakujem vám za pozornosť a chcem vás požiadať o podporu tejto novely zákona. Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážení pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som k predmetnému bodu - odvolaniu generálnej riaditeľky slovenského rozhlasu a televízie, pani generálnej riaditeľky Miroslavy Zemkovej prečítal odôvodnenie.
Dňa 3. apríla 2012 zverejnil Rozhlas a televízia Slovenska na svojom webovom sídle výzvu na predloženie ponuky v obchodnej verejnej súťaži podľa § 281 a následne Obchodného zákonníka, názov súťaže: Prenájom budovy/priestorov mediálneho komplexu pre účely plnenia úloh RTVS stanovených zákonom č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "výzva v obchodnej verejnej súťaži").
Podľa vyjadrenia predsedu Rady Rozhlasu a televízie Slovenska Ing. Miroslava Kollára predloženého Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá listom zo dňa 5. júna 2012 generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska vopred neinformovala radu Rozhlasu a televíziu Slovenska o zámere zverejniť výzvu v obchodnej verejnej súťaži. Informácia o výzve v obchodnej verejnej súťaži bola zaradená až do programu zasadnutia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré sa uskutočnilo dňa 19. apríla 2012.
Podľa § 15 ods. 3 písm. h) od 1. 1. 2012 písm. e) zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z. (ďalej len "zákon") medzi povinnosti generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska patrí povinnosť písomne informovať Radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100-tisíc eur. Ako vyplýva zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré bolo predložené v predmetnej veci na žiadosť Výboru národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, zverejnenie výzvy v obchodnej verejnej súťaži je zámerom vstúpiť do zmluvných záväzkov, keďže podľa § 281 Obchodného zákonníka, na základe ktorého bola obchodná verejná súťaž vyhlásená, citácia: "Kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len "vyhlasovateľ") o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž), robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh")."
Zverejnenie výzvy v obchodnej verejnej súťaži možno považovať za konanie smerujúce k vstupu do zmluvného záväzku, nakoľko ide o osobitný spôsob uzatvárania zmlúv v obchodnom styku. Navyše vzhľadom na typ zmluvy, ktorá má byť na základe výzvy v obchodnej verejnej súťaži uzavretá (nájomná zmluva) v spojení s predmetom nájmu a účelom, na ktorý sa má predmet nájmu využívať, možno predpokladať, že plnenie Rozhlasu a televízie Slovenska z takejto zmluvy presiahne sumu 100-tisíc eur.
Podľa § 18 ods. 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky môže na návrh príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky odvolať generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ak okrem iného nesplnil povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h) (od 1. 1. 2011 písm. e) zákon predtým, ako začal vo veci, zákona predtým, ako začal vo veci, ktorá má byť predmetom informácie podľa tohto uznesenia konať. Ustanovenie § 15 ods. 3 písm. h) (od 1. 1. 2013 písm. e) v spojení s ustanovením § 18 ods. 4 písm. c) zákona nevyžaduje splnenie podmienky, aby predmetný zmluvný záväzok bol aj platne uzavretý. Rozhodujúca je skutočnosť, či generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska, predtým ako v predmetnej veci začal konať, informoval o tomto kroku Radu Rozhlasu a televízie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 97 z 15. júna 2012 žiada výbor, aby podľa § 26 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predložil Národnej rade Slovenskej republiky písomný návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska. Písomný návrh bol schválený uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 22 z 19. júna 2012.
Pán predseda, ďakujem, skončil som.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o priebehu rokovania o návrhu vo výbore pre kultúru a médiá. Výbor sa zaoberal prvýkrát návrhom na odvolanie riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska na svojom zasadnutí dňa 12. júna 2012, vyslovil s týmto návrhom súhlas a odporučil Národnej rade, aby odvolala generálnu riaditeľku Rozhlasu a televízie Miloslavu Zemkovú v zmysle zákona, § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a televízii, rovnako ako o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z.
Na svojom ďalšom zasadnutí výbor dňa 19. júna ako gestorský schválil písomný návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska, určil mňa za spravodajcu výboru a predsedovi výboru Dušanovi Jarjabkovi uložil predložiť Národnej rade písomný návrh na odvolanie generálnej riaditeľky. V tejto súvislosti skupina piatich poslancov výborov, teda pán poslanec Krajcer, Abrhan, Kvasnička, Solymos, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Viskupič podľa § 52 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., teda o rokovacom poriadku, uviedla nesúhlasné stanovisko, ktoré opiera o skutočnosť, že nie sú naplnené podmienky podľa § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532/2010 Z. z., a teda podľa nich nie sú splnené zákonné dôvody na odvolanie. Toto nesúhlasné stanovisko je súčasťou predloženého materiálu a predpokladám, že sa k nemu ešte navrhovatelia v rozprave vyjadria.
Na základe tohto Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá navrhuje Národnej rade prijať uznesenie v tomto znení: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z. odvoláva generálnu riaditeľku Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavu Zemkovú z funkcie. Ďakujem vám za slovo, pán predseda.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predseda, ďakujem za slovo a za možnosť vystúpiť pred vami. Vážim si to z viacerých dôvodov, no najmä preto, že nie je politická strana, ku ktorej by som patrila, a nie je poslanec, ktorý by mohol za mňa rozprávať. V tomto zmysle som naozaj nezávislou riaditeľkou.
Vystúpim vo veci, ktorá je pre mňa osobne veľmi nepríjemná a právne je naozaj problematická. Máte pred sebou návrh na uznesenie, ktorého prípadným schválením dôjde k môjmu odvolaniu z funkcie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska a ktorému predchádzalo uznesenie č. 20 výboru pre kultúru a médiá, ktorým ma výbor navrhol odvolať, a uznesenie č. 22, ktorým včera schválil návrh na moje odvolanie.
V predloženom materiáli máte aj odôvodnenie. A to je problematické. Dôvodom môjho odvolania má byť údajné porušenie povinností v § 15 ods. 3 písm. h) zákona o Rozhlase a televízii Slovenska. K porušeniu malo dôjsť tým... (Ruch v sále. Krátka pauza.) Ďakujem. K porušeniu malo dôjsť tým, že som vopred neinformovala Radu RTVS o zámere zverejniť výzvu v obchodnej súťaži s názvom "Nájom budovy alebo priestorov mediálneho komplexu pre účely plnenia úloh RTVS stanovených zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska."
Dovoľujem si vám teda povedať svoj názor na súvislosti ustanovení paragrafov 15 ods. 3 písm. h) a § 18 ods. 4 písm. c) zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, podľa ktorých ma navrhli odvolať. Svoj názor opieram o tri analýzy nezávislých advokátov a o ustálenú aplikačnú prax orgánov RTVS. Vždy, keď budem citovať paragrafy, pôjde o zákon o Rozhlase a televízii Slovenska.
Podľa § 15 ods. 3 písm. h)... (prinesenie pohára vody obsluhou), ďakujem pekne, generálny riaditeľ písomne informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorého predmetom je plnenie, ktoré presahuje sumu 100-tisíc eur. Ustanovenie nehovorí nič o povinnosti informovať o zámere zverejniť výzvu v akejkoľvek súťaži. Z platného znenia je zrejmé, že ku vzniku informačnej povinnosti je splnenie, je nevyhnutné splnenie dvoch podmienok súčasne. Musí existovať zámer podpísať konkrétnu zmluvu, vtedy vzniká zmluvný záväzok a musí ísť o zmluvu s plnením nad 100-tisíc eur. Ustanovenie neobsahuje žiadnu lehotu, v ktorej má generálny riaditeľ túto povinnosť splniť. Zmluvný vzťah potrebuje mať najmenej dve náležitosti, a to strany zmluvného vzťahu a jeho predmet. Ak len jedna z týchto náležitostí chýba, nie je možné hovoriť o zmluvnom vzťahu ani o zmluvnom záväzku. V tomto prípade chýba nielen druhá zmluvná strana, ale aj presný predmet, lebo majú potenciálne vyjsť práve zo súťaže. Takže zatiaľ nie je možné identifikovať zmluvný vzťah a nie je možné splniť povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h).
Ak sa v zdôvodnení návrhu hovorí, že súťaž je konaním smerujúcim k vstupu do nejakého bližšie neurčeného zmluvného vzťahu a že teda zámer existuje skôr, než je známy zmluvný partner, treba sa ešte pozrieť na lehotu, kedy má informačná povinnosť sa plniť a tiež na cenu plnenia. Zákon žiadnu lehotu neurčuje, ale vieme, že splnenie informačnej povinnosti má slúžiť rade ako orgánu dohľadu pre jej účely, inak povedané, Rada RTVS je adresátom informácie a je tým orgánom, ktorého činnosť by bola dotknutá, ak by som informačnú povinnosť nesplnila. Má právo teda určiť lehotu, ak ju neurčuje zákon.
Citujem uznesenie č. 84 z roku 2011: "Rada RTVS žiada generálnu riaditeľku, aby informáciu v zmysle § 15 ods. 3 písm. h) o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorého plnenie presahuje sumu 100-tisíc eur, predkladala rade najmenej 7 dní pred uzavretím takéhoto záväzku." Teda sedem dní pred podpisom zmluvy.
Kvalitatívnym znakom zmluvného vzťahu je plnenie, ktoré presahuje sumu 100-tisíc eur. Do dnešného dňa nevieme cenu predmetu plnenia z potenciálneho zmluvného vzťahu, a preto ani nemôže byť splnená podmienka na vznik informačnej povinnosti.
V odôvodnení návrhu na moje odvolanie sa píše, že je možné predpokladať, že plnenie RTVS presiahne sumu 100-tisíc eur. No ale na druhej strane je však možné predpokladať, že žiaden súťažiaci nesplní náročné podmienky súťaže, že generálny riaditeľ ani nemusí s potenciálnym víťazom do zmluvného vzťahu vstúpiť a že súťaž môže byť kedykoľvek zrušená. To všetko totiž v súťažných podmienkach je. Treba si ale uvedomiť, že zákon vôbec nehovorí o predpokladoch.
V praxi sa ustálene aplikuje § 15 ods. 3 písm. h) tak, že jednoduchým listom rade oznamujem v príslušných kolónkach konkrétneho zmluvného partnera, presný predmet zmluvy, zmluvné obdobie, cenu plnenia a tiež termín uzatvorenia, teda podpísania zmluvy. Ani jednu z týchto náležitostí štandardizovanej informácie nie je možné v tomto prípade splniť. Ako a čo som teda mala radu, o čom som ju mala informovať? Ak naozaj o zámere zverejniť alebo vypísať obchodnú verejnú súťaž, tak takúto povinnosť mi v žiadnom svojom ustanovení zákon neukladá. Nehovoriac o tom, že by to malo byť vopred. O obchodnej verejnej súťaži vôbec informovať nemusím. Napriek tomu som o súťaži radu informovala a vychádzala som pritom z analógie v prípade verejných obstarávaní, ktorú zákon rieši.
Aké to má súvislosti s odvolávacím paragrafom? Paragraf 18 ods. 4 písm. c) hovorí: "Národná rada môže na návrh príslušného výboru Národnej rady odvolať generálneho riaditeľa, ak nesplnil povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. e), h) a i) predtým, ako začal vo veciach, ktoré majú byť predmetom návrhov podľa týchto ustanovení, konať. Len v § 15 ods. 3 písm. e) a i) ide o návrhy. Je to návrh rozpočtu a návrh na podnikateľský zámer. Rozhodne ale nejde o návrhy, ktoré sa majú získať v súťaži, lebo tie predkladajú súťažiaci Rozhlasu a televízie Slovenska, nie generálna riaditeľka rade. Podľa § 15 ods. 3 písm. h) však nejde o predkladanie návrhov rade, ale o predkladanie informácie. A rada aj inak koná. Návrhy schvaľuje, no informáciu len berie na vedomie. Alebo k nej zaujme stanovisko, ak ju prerokuje, ale ani to nemusí. Informácia teda nie je návrh.
V prípade tých návrhov, ktoré rada schvaľuje začať vo veci konať, znamená realizovať rozpočet alebo podnikateľský zámer pred schválením radou alebo bez schválenia. V prípade informácie o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku to znamená až samotné uzatvorenie zmluvného vzťahu, čiže podpísanie zmluvy, lebo až tento úkon znamená konanie vo veci, ktorá mala byť predmetom informačnej povinnosti. Ku konaniu teda nedošlo.
V odôvodnení, ktoré pred sebou máte, sa píše, že na odvolanie netreba splniť podmienku, aby predmetný zmluvný záväzok bol aj platne uzavretý a že rozhodujúcou je skutočnosť, že generálna riaditeľka vo veci začala konať. Takéto vysvetlenie je proti zmyslu právnej úpravy, je v rozpore so zámerom legislatívneho návrhu a neguje aplikačnú prax, ktorá sa ustálila medzi radou ako prijímateľom informácie a generálnou riaditeľkou ako osobou povinnou plniť. Fakty sú také, že písomná informácia o súťaži bola rade predložená 19. 4. 2012. Takže nielen predtým, ako sa začne vo veci konať, zmluva bude, ak nejaká bude, bude najskôr v septembri tohto roku, ale aj v lehote určenej samotnou radou. Dodnes nie je známe, či vôbec pôjde o taký zmluvný vzťah, na ktorý sa táto povinnosť bude vzťahovať a dodnes nie je známe, či vôbec o nejaký zmluvný vzťah pôjde. Nemohlo teda dôjsť k porušeniu § 15 ods. 3 písm. h). A nebol ani naplnený odvolací dôvod podľa § 18 ods. 4 písm. c), lebo nedošlo k uzatvoreniu žiadneho zmluvného vzťahu, nedošlo ku konaniu vo veci.
Niet právneho ani vecného dôvodu na moje odvolanie. Po vecnej stránke nevznikla a nemohla vzniknúť žiadna škoda a tiež nešlo o konanie, ktoré by bolo akokoľvek narušením verejného záujmu. Naopak, motiváciou k vypísaniu obchodnej verejnej súťaže, je to pravda, bolo nájsť také riešenie, ktoré bude podstatne lacnejšie ako súčasný stav a bude viesť k výraznému šetreniu verejných zdrojov. Aký je teda skutočný dôvod na moje odvolanie?
Vážené plénum, rozumiem tomu, že súčasná parlamentná väčšina a možno aj vláda Slovenskej republiky má inú predstavu o osobe generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, a za týchto okolností je aj výkon mojej funkcie sťažený, lebo inštitúcia v nasledujúcom období bude mať ešte ďaleko od finančnej a ekonomickej nezávislosti. Cítim stratu dôvery, súvisí to pravdepodobne so spôsobom voľby do funkcie generálneho riaditeľa, mnohí z vás ma považujú za politického kandidáta bývalej parlamentnej väčšiny. Nie je to tak, no voľba ktoréhokoľvek generálneho riaditeľa v parlamente nesie so sebou toto riziko. Ale nerozumiem argumentom, ktoré nie sú zákonné, ktoré mi účelovo pripisujú vykonštruované pochybenie. Svoju funkciu si vykonávam čestne a veľmi vážne.
Možno máte predsa len záujem dozvedieť sa niečo o Rozhlase a televízii Slovenska aj z iného pohľadu. Je to inštitúcia, ktorá sa má čím pochváliť. Projekt prvých etáp fúzie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktorý sa začal 1. 1. 2011, sme úspešne zrealizovali napriek veľmi krátkej prípravnej fáze. Ide o jav v európskych pomeroch neobvyklý, fúzie takéhoto typu sa v Európe pripravujú a realizujú niekoľko rokov. Proces spájania sme realizovali súbežne s ekonomickým a hospodárskym ozdravením inštitúcie, ktorá začala svoju činnosť s enormným zadĺžením a s kumulovanou stratou vo výške 46 miliónov eur. V priebehu roka 2011 sme na prevádzkových nákladoch ušetrili 35 miliónov eur. A inštitúcia ukončila hospodársky rok so ziskom 22 miliónov eur. Spustili sme technickú a technologickú obnovu televízie, do programu sme investovali podstatne viac financií ako v roku 2010. Nielen do programov, ktoré dnes vytiahol bulvár, ale do stoviek ďalších.
Rozhlas a televízia Slovenska je dnes ozdravená, je konsolidovaná, nemá dlhy a je pripravená na rozvojovú fázu. Zverejnili sme výročnú správu, ktorá o tom podrobne vypovedá. Aj momentálne je RTVS v stabilnej kondícii, k polroku 2012 bude mať viac než dobré výsledky. Čísla počúvanosti rozhlasu stúpajú a krivku televíznej sledovanosti, ktorá kontinuálne klesala, sa nám podarilo zastabilizovať. Počítame s jej nárastom, judikujú ho totiž čísla z posledného obdobia.
Iste v prvých krokoch a v prvých rokoch treba robiť zmeny, ktoré sú nepríjemné, sú bolestné a sú nepopulárne. Pri každej veľkej zmene je to tak. Rozhlas sa nám podarilo ozdraviť za 3 roky a do spojenia vstupoval v dobrej, vyrovnanej kondícii. S ozdravením televízie sme len začali a už máme dobré výsledky. A vy teraz máte návrh na moje odvolanie s odôvodnením, že som si vraj nesplnila oznamovaciu povinnosť voči rade, hoci sama rada môj postup za porušenie zákona nepovažuje.
Vážené plénum Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre kultúru a médiá mal možno naozaj iné právne stanovisko alebo inak interpretuje ustanovenia § 15 a 18 v tejto vykonštruovanej kauze, ale citujem: "Slovenská republika je právny štát, založený na princípe právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy sú na ťarchu tvorcu právnej normy." Koniec citátu.
Ide o citát z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Idete ma potrestať za to, že niektorí právnici inak interpretujú ustanovenia zákona o RTVS, než ako ich chápu, ba ustálene realizujú orgány Rozhlasu a televízie Slovenska, adresáti právnej normy.
Ďakujem a vážim si to, že ste ma vypočuli. Dovidenia. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je už trochu iná debata tu v parlamente. Odvolávanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska nie je tvorba nového zákona ani riešenie ťaživej situácie nezamestnanosti na Slovensku, ani rozprava o tom, že ako budú rozdelené peniaze v sociálnych službách. Toto je krok, ktorý je ireverzibilný, to znamená, že sa nebude dať vrátiť späť. Chcem poďakovať vám všetkým - a bolo nás skoro všetkých 150, ktorí hlasovali za to - že mohla vystúpiť pani generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska. Chcem poďakovať plénu, pretože siedmi poslanci SMER-u vo výbore 12. júla hlasovali proti tomu, aby pani generálna riaditeľka a predseda Rady RTVS vôbec mohli vystúpiť. Takže ja sa vám chcem naozaj z úprimného srdca poďakovať, že ste zmenili ich názor a parlament sa znovu predsa len stal miestom, kde sa vypočujú názory a kde sa debatuje, kde aspoň, aspoň sa snažíme o zdanie, že nie je aj tak všetko dohodnuté v straníckych centrálach. A že teda to, že tu sedíme ako poslanci, má aj nejaký zmysel a váhu, že nie sme len hlasovacia mašinéria, ktorú riadia, nehnevajte sa, ale ľudia, ktorí sú podriadení parlamentu.
Dnes tu ideme hovoriť aj o imidži. O tom, ako budeme vyzerať, či dávame signál, že sa niektoré zmeny v dôležitých pre informovanie verejnosti napríklad v médiách alebo v iných inštitúciách budú riešiť tak, ako sme toho boli svedkami v deväťdesiatych rokoch, ako to hovoril pán Mečiar: "Máme väčšinu, zvyknite si." A to upozorním, že je slovo, ktoré sa volá po slovensky krásne - svojvôľa. Upozorňujem, že každý prejav svojvôle je v podmienkach materiálneho právneho štátu z ústavného hľadiska považovaný za neakceptovateľný a dlhodobo neudržateľný. Už sme to zažili, prežili sme to všetci, ktorí máme trošku dlhšiu politickú kariéru alebo nejakú inú, ktorá sleduje politiku, všetci vieme, koľkých takýchto káuz sme sa dožili.
Mňa veľmi znepokojilo správanie sa výboru pre kultúru a médiá. Nemôžeme sa rozhodnúť využiť väčšinu v parlamente a zabudnúť, že v našom právnom poriadku musia byť takéto veci, napríklad ako odvolávanie tak dôležitej osoby, aspoň poriadne zdôvodnené. Uznesenie výboru musí byť v právnom štáte poriadne zdôvodnené. A uznesenie výboru z 12. júna sa zakladalo na e-maili občana Petra Lysého, ktorý ani nežije v Slovenskej republike, občana Slovenskej republiky. Práve preto sa vo vašom zdôvodnení už toto meno ani neobjavuje, v tom ďalšom, čo ste dostali.
Ja dúfam, že pokiaľ sa vráti na Slovensko zo zahraničia, že bude protestovať, pretože keď sa už neobjaví v tom druhom uznesení, tak prichádza o veľkú popularitu. Poslúžil. Poslúžil. Lysý by mal byť asi ďalším precedensom v politickej kultúre Slovenska. Som rada, že sme si mohli vypočuť na výbore, druhom výbore, ktorý musel byť zvolaný, pretože prvé uznesenie po mediálnom tlaku a tlaku verejnosti muselo byť, vlastne nie zrušené, ale akosi nebudeme o ňom hovoriť, sme si vypočuli aj predstaviteľov Slovenskej televízie. Jeden pán, ktorý zastupoval Konto nádeje, a jedna pani, ktorá zastupovala jednu zo 7 odborárskych organizácií Slovenskej televízie. Veľmi ma prekvapilo, že vôbec nehovorili k téme. Oni hovorili o tom, že sa im nepáči program, ako by to malo byť, že oni by to robili inak. Chápem, ale kladiem si otázku: Zavolal niekto týchto ľudí, aby takýmto spôsobom vystupovali na výbore? O čo v tomto prípade išlo? Táto situácia môže znamenať teda dve veci. Na základe nejakého e-mailu, ktorý sa bude komukoľvek hodiť, bude možné odvolávať dôležitých ľudí, ktorí konsolidujú pred krachom stojacu organizáciu, na ktorú doplácajú všetci občania Slovenskej republiky. A potom vystupovania pred výborom ľudí z televízie, ktorí nám rozprávajú, ako by oni robili program.
Ani v súkromných televíziách nemôžu zamestnanci ovplyvňovať program, na to sú iní ľudia. Pokiaľ teda Slovenská republika zostane právnym štátom, mali by sme si uvedomiť, že sme vo väčšom ohrození, než si myslíme, máme, hlavne, keď pozorujeme správanie sa nášho prezidenta. Prezidenta Gašparoviča, ktorý vyše roka nevymenoval právoplatne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, teda zvoleného prokurátora na svoje stanovisko. To je, samozrejme, omnoho väčšie ohrozenie právneho štátu, teda našej Slovenskej republiky ako nezákonné a protiústavné odvolávanie generálnej riaditeľky RTVS. O tom rozhodne súd. O tom rozhodne súd a vezmete za to zodpovednosť? Keď súd rozhodne a oslobodí ju a zaplatíte vy tie peniaze? Za celý proces a za peniaze, ktoré môže vysúdiť? Pretože ako som povedala, je to nezvratný proces a k tomu budem musieť, ona sa už nemôže vrátiť, to znamená, že k tomu bude musieť súd prihliadať.
Ďalej ma znepokojilo na výbore, že tu prítomný pán poslanec Číž už hovoril o tom, ako keby plénum neexistovalo. Ako keby nemalo vôbec zmysel hlasovať. Vyslovil sa, že sa už môžeme podieľať na voľbe nového generálneho riaditeľa, takže plénum, neplénum, je rozhodnuté. A to bez ohľadu na konzekvencie, na ktoré máme povinnosť vás upozorniť. Veľmi nerada by som konštatovala, že by to mohlo ukazovať na situáciu, v akej sa parlament ocitá. To znamená, že nezáleží na tom, čo tu budeme hovoriť a ako budeme argumentovať. Bude záležať na rozhodnutí mimo tohto parlamentu.
Chcela by som upozorniť, že už americký prezident Madison, a to už je pekných pár desiatok rokov, pochopil, že pre demokratický režim nie je len dôležitá väčšina, ale zákonnosť, ústavnosť a že zákon a ústava musí byť nad väčšinou. To je ten základný princíp moderného právneho štátu. Keď som rozmýšľala o tom, ako človek, ktorý sleduje veľmi detailne politiku ministerstva kultúry a projekty, ktoré sú s tým spojené, financiami, uvedomila som si, že možno, že tu ide práve o to mediálne centrum a vyhlásenie takej súťaže, ktoré, citujem, povedala pani generálna riaditeľka, by mohlo vyjsť podstatne lacnejšie, teraz ju citujem: "Možno prekáža tým projektom, ktoré sme zastavili po voľbách v roku 2010." Tu sediaci pán minister Maďarič podpísal buď deň pred voľbami, alebo deň po voľbách 2010 zmluvu na výstavbu mediálneho centra na chrbte Slovenského národného divadla, toho nového - a ja som tu, z tejto pozície upozorňovala vtedy parlament, že projekt predpokladal, že nové mediálne centrum bude postavené za 4,5 mld. Sk a do roku 2037 mali daňoví poplatníci sa na to skladať až do výšky 14 mld. Sk. Vieme, kto za tým stál. Vieme, že išlo o pozemky a lukratívne postavenie budov v Mlynskej doline. To všetko vieme. Považovala som za veľmi dobré, že sa nám podarilo tento projekt zastaviť, ale, samozrejme, to nevyriešilo situáciu, že ako televízia, tak rozhlas sú pre megalomanské projekty zo 70. rokov umiestnené v príliš veľkých budovách, ktoré nepotrebujeme pre moderné verejnoprávne médiá.
Prekáža pani riaditeľka? Ja chápem, že tie pozemky v Mlynskej doline sú veľkým pokušením a ťažko sa mu odoláva, to treba povedať a to tiež chápem. Pri tejto príležitosti by som vás tu chcela upozorniť na ďalší enormný balík - 217 mil. eur, ktoré sme dostali ako európsku finančnú pomoc na digitalizáciu nášho národného dedičstva a nečudujte sa, že som skeptická, pretože jedným z prvých krokov nového, staronového pána ministra bolo, že jasne dal najavo, aby sa porúčal šéf národnej knižnice, pán Katuščák. Chápem, že národná knižnica nie je predmetom takého veľkého zainteresovania mnohých poslancov ako verejnoprávna televízia. Tomu rozumiem. Kto z nás chodí pravidelne a koho z nás národná knižnica prezentuje?
Takže pokúsim sa dať na najbližšej hodine otázok otázku pánu ministrovi Maďarovičovi, či dodrží zmluvy, ktoré boli podpísané v súlade s národnými záujmami, alebo znovu podpíše dva, či tri týždne pred voľbami, zmluvu so súkromnými subjektami, ktoré chceli vyviezť naše písomnosti, krehké písomnosti z 18. a 19. storočia do Lipska. Uvidíme.
Ja rozumiem tomu, že pani generálna riaditeľka sa bude musieť brániť. Nie preto, aby zostala na stoličke, ale asi sa jej nebude chcieť po tej enormnej práci, ktorú urobila, odísť s nálepkou, že prekročila zákon. To je veľmi veľké obvinenie. Ja chápem, že to dostal pán predseda výboru ako úlohu, ale čudujem sa, že ju spĺňa tak amatérsky. Mám teda pre vás radu. Nepomáhajme si očierňovaním ľudí, to sa vždy vráti, ktorých môže súd po rokoch oslobodiť. A keď nie na slovenskej úrovni, nezabúdajte, že už sme podriadení aj jurisdikcii Európskeho súdu. Povedzte otvorene. Máte väčšinu, my vám nemôžeme v tom brániť. Povedzte to otvorene, potrebujeme to zmeniť, potrebujeme odvolať generálnu riaditeľku, potrebujeme zmeniť radu, potrebujeme tam dodať svojich ľudí, aby som citovala pána Číža na výbore: "Potrebujeme, aby Slovenská televízia bola objektívnejšia a reálnejšia, aby reálnejšie a objektívnejšie informovala o politickom procese na Slovensku." Zapísala som si to, aby som si to zapamätala. Ja vás rozumiem, ale vás upozorňujem, že ste tam dali v predošlej vláde Roberta Fica pána Hrehu a potom pána Nižňanského, ktorí doviedli Slovenskú televíziu na absolútny pokraj krachu. Tak, prosím vás pekne, keď už nechcete, aby bolo Slovensko právnym štátom, keď riskujete súdy, aspoň vyberte niekoho, kto nedovedie televíziu do absolútneho krachu. Dnes ako keby ste nechceli prebrať zodpovednosť za ten stav, ktorý trval v Slovenskej televízii od roku 2006 do 2008, ale za tento stav, ponesiete celú zodpovednosť. Chápem, že sa ponáhľate, ale prišlo mi na rozum, že to je možno len taká skúška, ako budú na tento krok reagovať médiá a informovaná verejnosť, komu bude prekážať protizákonnosť, komu amaterizmus, taká skúška, čo ešte bude možné urobiť. Ale som presvedčená, že dôsledky sa vrátia a skoro dvadsaťročná existencia Slovenskej republiky a slovenského parlamentu je toho dôkazom. Slovenské príslovie hovorí, práca kvapná, málo platná. A ja k tomu dodávam: Chápem, že je účelová. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Vášáryová, súhlasím s vaším vystúpením. Ja by som to pomenoval ešte aj inak, že tento krok, toto nezákonné odvolávanie riaditeľky Slovenskej televízie a rozhlasu je veľkým krokom k orbanizácii Slovenska a k zavedeniu novej totality v tejto krajine. Dámam a pánom zo SMER-u nestačí, že majú takmer všetku moc, cez ústavné orgány v štáte, ešte im chýba aj 100 % ovládanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu, a preto musia odstrániť terajšiu riaditeľku, aby mohli vymývať mozgy a manipulovať s verejnou mienkou, tak ako to robili komunisti počas komunistického režimu.
Varovať ich pred takýmto konaním asi nemá význam, nakoniec aj tak sa to obráti proti nim. Oni totiž nemajú cit pre mieru, oni nemajú ani spôsoby, lebo to, ako ju chcú odvolať, to naozaj poškodí aj imidž tejto krajiny. Ale predsa len by som jednu vetu chcel ešte doplniť o predsedovi výboru, ktorý iniciuje toto odvolanie. To, že sa podujal na takúto špinavú hru, ma veľmi ani neprekvapuje, pretože už jedna strana, ktorá ho dostala sem do parlamentu, už zanikla, a teraz pracuje na zániku ďalšej. Na Slovensku sa hovorí, že poturčenec horší Turka, pani kolegyňa.